Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-43-2014.pdf
PDF · 107.4 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/43/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom 816 47 Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 361 518, v konaní zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o, so sídlom 040 01 Košice, Kováčska 53, IČO: 36 730 564, proti žalovanej: S. N. C., nar, XX.XX.XXXX, t. č. v ÚVTOS XXX XX N. - E. X, M. XXX/XX, o zaplatenie 4.177,50 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 4.177,50 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.777,50 eura od 14.02.2010 do 29.04.2010, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.677,50 eura od 30.04.2010 do 13.05.2010, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.577,50 eura od 14.05.2010 do 16.06.2010, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.477,50 eura od 17.06.2010 do 20.07.2010, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.377,50 eura od 21.07.2010 do 08.09.2010, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.277,50 eura od 09.09.2010 do 23.11.2010, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.177,50 eura od 24.11.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, ktorú je povinná žalovaná zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu žalovanej istiny vo výške 4.177,50 eura s príslušenstvom. 2. Ďalej v podanej žalobe uviedol, že dňa 17.05.2012 bola vykonaná kontrola meracieho zariadenia poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, nasledovné: „Pri kontrole meracieho miesta sme zistili, že pani S. N. C. mala za doskou elektromera zapojený kábel C5x4 mm2 mimo merania. Kábel bol vedený do inštalácie bytu (...).“ 3. Bližší popis neoprávneného odberu sa nachádza v protokole. 4. V zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neoprávneným odberom elektriny je odber: a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 5. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 6. V dôsledku vyššie uvedeného neoprávneného odberu bola žalobcovi spôsobená škoda. 7. Podľa § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny: Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 vyhlášky cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je: a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. 8. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny (ďalej aj ako „škoda“) vo výške 4.177,50 eur. Číslo faktúry fakturovaná suma v EUR čiastočná úhrada v EUR dátum úhrady 3900053 4.777,50 100 29.04.2010 100 13.05.2010 100 16.06.2010 100 20.07.2010 100 08.09.2010 100 23.11.2010 Dlžná suma v EUR -4.177,50 eur. 9. Žalobca vyfakturoval žalovanej vzniknutú škodu faktúrou č. 3900053, vystavenou dňa 29.01.2010 a splatnou 13.02.2010. 10. Žalovaná ku dňu podania žaloby na vydanie platobného rozkazu dlhuje žalobcovi sumu 4.177,50 eur. 11. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 12.02.2013 platobný rozkaz pod č. k. 13Rob/10/2013-14, ktorý sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk, a preto Okresný súd Levice uznesením zo dňa 26.02.2014 č. k. 13Rob/10/2013-25 podľa vtedy platného ustanovenia § 173 ods. 2 veta prvá O.s.p. platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2013. 12. Súd žalovanej doručil žalobu, ku ktorej sa písomne vyjadrila dňa 25.11.2015, v ktorej uviedla, že v čase, v ktorom zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu meracieho miesta, teda dňa 17.05.2012 už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, nakoľko nebola niekoľko rokov a do dnešného dňa vlastníčkou ani nie je. Nenesie žiadnu zodpovednosť za neoprávnený odber elektriny, keďže od roku 2009 sa nachádza nepretržite vo výkone väzby a následne vo výkone trestu odňatia slobody, z čoho vyplýva, že sa žiadnym spôsobom fyzicky nemohla pričiniť o neoprávnený odber elektriny z kontrolovaného miesta. 13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril písomne dňa 11.09.2017, v ktorom uviedol, že kontrola, ktorou bol zistený neoprávnený odber, bola vykonaná 02.12.2009. Uvedená skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu Protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 02.12.2009, ktorý bol založený do súdneho spisu ako príloha k žalobe. Skutočnosť, že predmetný neoprávnený odber elektriny bol zistený 02.12.2009 preukazuje aj fakt, že žalobca sa náhrady za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny domáha za obdobie od 11.08.2009 do 02.12.2009, t. j. do dňa zistenia neoprávneného odberu, kedy bol neoprávnený odber elektriny zistený a odstránený. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovanej za neoprávnený odber elektriny, ktorý vznikol na jej odbernom mieste v čase od 11.08.2009 do 02.12.2009 uviedol, že vyjadrením žalovanej nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu poukazujúcich na zodpovednosť žalovanej za žalovanú škodu. Žalovaná uviedla, že od roku 2009 sa nachádza vo výkone väzby, avšak je potrebné uviesť, že je vo výkone väzby v spojitosti s predmetným neoprávneným odberom, nakoľko neoprávnený odber a odberné miesto bolo až do zistenia neoprávneného odberu elektriny využívané na pestovanie marihuany. Neoprávnený odber bol na odbernom mieste žalovanej zistený za prítomnosti príslušníkov PZ SR. Vyjadrenie žalovanej žalobca považuje za účelové, alebo omylné, nakoľko je viazané na úplne iné skutkové okolnosti ako o ktoré ide v posudzovanom prípade. (Neoprávnený odber bol zistený dňa 02.12.2009, a nie dňa 17.05.2012). Žalovaná žiadosťou o zaplatenie dlhu v splátkach zo dňa 22.03.2010 dlh uznala a žiadala o umožnenie jeho splatenia v splátkach, čomu žalobca vyhovel, na základe čoho aj došlo k opakovanému
čiastočnému plneniu dlhu. Skutočnosť, že žalovaná v čase trvania neoprávneného odberu užívala odberné miesto, preukazuje aj prítomnosť jej dcéry pri kontrole vykonanej dňa 02.12.2009, ktorá svojim podpisom vyjadrila súhlas so zisteniami uvedenými v Protokole o zistení neoprávneného odberu elektriny v zmysle zákona o energetike zo dňa 02.12.2009. Žalobca poukazuje na to, že žalovaná mala riadne uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, avšak neoprávnený odber elektriny spočíval v odbere elektriny meradlom, ktorý v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenával odber elektriny. Neoprávnené napojenie „mimo merania“ boli zistené kontrolou odberného miesta dňa 02.12.2009, čo preukazuje žalobca Protokolom o zistení neoprávneného odberu. Skutočnosť, že žalovaná mala v čase trvania neoprávneného odberu elektriny uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom ZSE Energia, a.s. preukazuje žalobca výstupom z evidencie žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 14. Žalovaná na pojednávaní dňa 27.11.2017 uviedla, že bola zapísaná ako majiteľka nehnuteľnosti, ale v skutočnosti nebola majiteľka domu. Keď bývalý majiteľ jej odovzdal kľúč od nehnuteľnosti, tento odovzdala tretej osobe a nevedela, čo sa dialo v objekte. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.09.2017 uviedla, že sa vyjadrovať nebude. 15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.11.2017 uviedol, že zo strany žalovanej nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení uvedených žalobcom. Skutočnosti, ktoré uvádzala žalovaná, nepreukázala, ale vo vzťahu k jej zodpovednosti za neoprávnený odber je podstatné, že k odbernému miestu mala v čase trvania neoprávneného odberu uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, a teda bola riadnym odberateľom, v zmysle čoho sa na žalovanú vzťahuje objektívna zodpovednosť za spôsobenú škodu. 16. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 17. Súd vykonal dokazovanie faktúrou pod č. 3900053 - vyúčtovanie náhrady škody na sumu 4.777,50 eura s termínom splatnosti do 13.10.2010, pokusom o zmier zo dňa 14.12.2011, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny za obdobie od 11.08.2009 do 02.12.2009, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 09.12.2009, protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. záznamu *019004 zo dňa 02.12.2009, protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike - príloha č. KP*000153, záznamom o kontrole odberného miesta s priamym meraním zo dňa 02.12.2009, prehľadom platieb, výpisom zo Živnostenského registra na žalovanú, výpisom zo Živnostenského registra na žalovanú ku dňu 02.09.2014 zaslaným Okresným úradom v Leviciach, oznámením Obecného úradu Malé Ludince zo dňa 22.09.2014, zobrazením odberného miesta 4421983101. 18. Podľa § 39 ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 19. Podľa § 39 ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 20. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. 21. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných 6 mesiacov. 22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 24. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 25. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (platného a účinného od 01.01.2009 do 30.06.2010), výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 29. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel. 30. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy tak, ako je to ustanovené Zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike. Z ustanovenia § 24 Zákona č. 656/2004 Z. z. vyplývajú práva žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy podľa § 24 ods. 1 písm. e) bod 3 má právo obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody distribúciu elektriny pri neoprávnenom odbere elektriny. Je zrejmé, že žalobca podľa Zákona č. 656/2004 Z. z. je z uvedeného dôvodu oprávnený vykonávať kontroly odberných miest, pričom kontrolované subjekty vrátane žalovanej, ktorí sú odberateľmi elektrickej energie, sú za týmto účelom povinní žalobcovi umožniť prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. 31. Žalobca u žalovanej vykonal dňa 02.12.2009 kontrolu odberného miesta pod č. 4421983101 zamestnancami žalobcu, čo vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle Zákona o energetike. Žalobca vyhotovil písomný protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike dňa 02.12.2009, pričom pri kontrole odberného miesta žalovanej bola prítomná jej dcéra. 32. Pri vykonanej kontrole žalobca zistil, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktorá skutočnosť vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 02.12.2009. U žalovanej za doskou elektromera bol na hlavnom prívode zapojený kábel CIKI 5Cx4 mm2 mimo merania a kábel bol vedený do inštalácie bytu. 33. Žalovanej bola doručená žaloba, pričom žalovaná sa vyjadrila k žalobe tak, že uviedla, že kontrola bola vykonaná 17.05.2012, pričom už vlastníčkou nehnuteľnosti nebola niekoľko rokov a do dnešného dňa vlastníčkou nie je, a preto nenesie žiadnu zodpovednosť za neoprávnený odber elektriny, keďže od roku 2009 sa nachádza nepretržite vo výkone trestu odňatia slobody. 34. Je pravda, že žalobca v žalobe uviedol, že kontrola meracieho zariadenia bola uskutočnená 17.05.2012, avšak neskôr tento dátum opravil vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2017, kde poukázal na to, že neoprávnený odber bol zistený dňa 02.12.2009, čo napokon aj vyplýva zo samostatného protokolu o zistení neoprávneného odberu, ktorý bol vyhotovený 02.12.2009. Podľa oznámenia Zboru väzenskej a justičnej stráže sa nachádzala žalovaná v Ústave na výkon trestu odňatia slobody od 01.12.2009. Žalovaná sa bránila v konaní, že nehnuteľnosť síce kúpila, ale kľúče od nehnuteľnosti odovzdala tretej osobe. Je celkom zrejmé, že predmetná skutočnosť nie je v súlade s tvrdením žalovanej, pretože podľa
protokolu o zistení neoprávneného odberu tento podpísala dcéra žalovanej dňa 02.12.2009. Žalobca sa v konaní vyjadril, že mala žalovaná so žalobcom riadne uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, o čom súdu predložil zobrazenie odberného miesta č. 4421983101. Obec Malé Ludince oznámila súdu, že žalovaná bola vlastníčkou nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným číslom XX, ktorý bol 10.06.2011 predaný. 35. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 36. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej dňa 11.09.2017, kde poukázal na to, že žalovaná mala riadne uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny so žalobcom, pričom sa nachádza vo výkone väzby v spojitosti s predmetným neoprávneným odberom, nakoľko neoprávnený odber a odberné miesto až do zistenia neoprávneného odberu elektriny bolo využívané na pestovanie marihuany. Neoprávnený odber bol na odbernom mieste žalovanej zistený za prítomnosti príslušníkov PZ SR. Žalovaná žiadne z tvrdení žalobcu vo vyjadrení zo dňa 11.09.2017 nepoprela, a preto tvrdenia žalobcu sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. 37. Podľa § 39 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neoprávneným odberom elektriny je odoberanie elektrickej energie bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave. Neoprávneným odberom je taký odber elektrickej energie, kde odber je meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 39 ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 02.12.2009 je zrejmé, že za doskou elektromera bol napojený kábel CIKI 5Cx4mm2 mimo merania a kábel bol vedený do inštalácie bytu. To znamená, že žalovaná, odberateľ elektrickej energie, zodpovedá za protiprávny stav, ktoré objektívne právo nepovoľuje a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jej zavinení. Žalobcovi vznikla škoda z titulu neoprávneného odberu za obdobie od 11.08.2009 do 02.12.2009, pričom žalovaná sa síce nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody, ale až od 01.12.2009. Žalovaná nerozporovala, že v Malých Ludinciach mala zakúpenú nehnuteľnosť pod popisným číslom XX, na ktorom bol zistený neoprávnený odber. Obec Malé Ludince potvrdila, že predmetná nehnuteľnosť bola odpredaná ale až v roku 2011. Žalovaná za neoprávnený odber za obdobie od 11.08.2009 do 02.12.2009 mala platne uzavretú zmluvu o odbere elektrickej energie, a preto je povinná žalovaná sumu z titulu škody zaplatiť žalobcovi. Žalovaná opak súdu nepreukázala a ani predmetnú skutočnosť platne uzavretej zmluvy uvádzanú žalobcom nerozporovala. Žalovaná nepreukázala, že dňa 02.12.2009, od kedy bola vo väzbe, mala ukončenú zmluvu o odoberaní elektrickej energie. 38. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V danom prípade je dôvodné, aby žalovaná uhradila žalobcovi škodu v peniazoch. Pri neoprávnenom odbere nie je možné a neprichádza do úvahy a žalobca to ani nepožadoval, aby došlo k uspokojeniu žalobcu naturálnou reštitúciou, t. j. aby bola škoda uhradená uvedením do predošlého stavu (§ 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 39. Žalobca vyčíslil výšku škody vo faktúre pod č. 3900053 na sumu vo výške 4.777,50 eura s termínom splatnosti do 13.02.2010. Z pokusu o zmier vyplýva, že škoda bola uhrádzaná splátkami po 100 eur tak, že ku dňu podania žaloby neuhradená škoda predstavovala 4.177,50 eura. 40. Žalobca uskutočnil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny tak, že škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 vyhlášky cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je: a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. 41. Žalobca doložil do spisu výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý zistil 02.12.2009, pričom výpočet uskutočnil v súlade so zákonom č. 656/2004 Z. z. a vyhlášky č. 154/2005 Z. z. za obdobie od 11.08.2009 do 02.12.2009, t. j. za obdobie 113 dní. 42. Žalobca v konaní preukázal, že sú splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovanej: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. 43. Žalovaná porušila svoju právnu povinnosť, nakoľko pri kontrole žalobcom na odbernom mieste č. 4421983101 bolo zistené, že za doskou elektromera bol na hlavnom prívode zapojený kábel CIKI 5Cx4mm2 mimo merania a kábel bol vedený do inštalácie bytu. Pri spísaní protokolu o zistení neoprávneného odberu bola prítomná dcéra žalovanej. Žalobca vypočítal v súlade so zákonom vznik škody ako majetkovej ujmy, pričom bolo v konaní preukázané, že je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovanej, ktorá nehnuteľnosť kúpila a mala uzatvorenú zmluvu o odbere elektriny so žalobcom, ktorú skutočnosť ani nerozporovala a medzi vzniknutou škodou. Z uvedeného dôvodu súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. 44. Žalovaná sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, a preto si žalobca dôvodne uplatnil zákonný 9 % ročný úrok z omeškania s tým, že prihliadol aj na čiastkové úhrady a v súlade s týmito úhradami si uplatňoval nárok na ročný úrok z omeškania. Faktúra pod č. 3900053 bola splatná 13.02.2010. V ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a v ust. § 3 tohto nariadenia sa uvádza, že výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB predstavovala 1 % + 8 percentuálnych bodov, čo zodpovedá nároku žalobcu na 9 % ročný úrok z omeškania. 45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Žalobca mal vo veci plný úspech a preto podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 49. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona.