Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/27/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu A. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XX-XXX N., D. republika, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, za účasti R. C. R., so sídlom L., C. F. XX, trvale bytom K. XX, XX-XXX A., D. republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 30. januára 2014 č.: XXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka L. na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

O d m i e t a žalobu.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej len právo na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške správny súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej uvedenej v úvodnej časti uznesenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu Sociálnej poisťovne pobočka L. zo dňa 22.08.2011 pod č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX-XXX (XXXXX-X/XXXX-L., ktoré žiadal zrušiť, vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré považuje za nezákonné, pričom citoval bod 8, 15, 17, čl. I písm. a), čl. 11 bod 3 písm. a), čl. 13 bod 3 Základného nariadenia, ako § 11 ods. 1 Zákonníka práce, § 4 a § 210 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

3. Podľa žalobcu sú rozhodnutia správnych orgánov nezákonné z toho dôvodu, že neboli vydané v zákonnej lehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky zamestnanca. Z nezákonnosťou napadnutých rozhodnutí podľa žalobcu bezprostredne súvisí oznámenie o tzv. schránkovej firme zo dňa 25.07.2013, ktorým došlo k prejudikovaniu rozhodnutia žalovanej.

4. Vydaním rozhodnutia došlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania podľa žalobcu a argumentoval ďalej tým, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože správny orgán rozhodol o zániku sociálneho poistenia spätne na základe kontroly vykonanej v júli 2011. Ďalej žalobca dôvodil tým, že správnemu orgánu predložil pracovné zmluvy, mzdové listy, výplatné pásky, ako aj dochádzku zamestnancov, čím podľa neho preukázal bez pochybností výkon závislej práce zamestnancov u zamestnávateľa v pracovnom pomere na území SR. Žalobca ďalej argumentoval tým, že obidva správne orgány rozhodli spätne o zániku sociálneho poistenia žalobcu za minulé obdobie, pričom zdôraznil, že zamestnávateľ ako podnikateľský subjekt vykonával reklamné a marketingové

služby, čo podmieňuje a charakter činnosti zamestnancov. Priorita pracovnej náplne zamestnancov, roznášanie, zakladanie letákov, osobná ponuka letákov bolo vlastne preukázané touto prioritou tá činnosť zamestnancov bezprostredne na zákazku, alebo na objednávku týchto služieb. Zároveň žalobca poukázal na zrušujúce rozhodnutie sociálnej poisťovne ústredia z 28.06.2012, v ktorom uvádza sociálna poisťovňa dôvody, že sa nepreukázalo, že zamestnanec nevykonával reálne činnosť na území SR.

5. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 15.04.2014 vyjadrila žalovaná, ktorá s poukazom na dôvody uvádzané v napadnutých rozhodnutiach navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou mal súd jednoznačne preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka L. rozhodnutím zo dňa 22.08.2011 č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX-XXX (XXXXX- X/XXXX-L.) ako príslušný orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod I zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 210 ods. 1 citovaného zákona rozhodol o vzniku, zrušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch tak, že zamestnancovi A.. K. L. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.06.2010 do 31.01.2011 podľa slovenskej legislatívy.

7. Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že vykonal v spolupráci s Inšpektorátom práce L. fyzickú kontrolu slovenského zamestnávateľa R. C. R., A., D. republika s adresou miesta činnosti C.. XX, L. na základe požiadavky poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z dôvodu podozrenia na obchádzanie poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Slovenský zamestnávateľ fyzická osoba s bydliskom v D. prijal na E. do pracovného pomeru fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v D. a ktoré sú súčasne v D. osobami samostatne zárobkovo činnými. Zamestnanci majú uzatvorené pracovné zmluvy na 4 až 8 hodinový pracovný mesačný čas za mzdu XX až XX Eur mesačne - roznášanie letákov a podobne. Správny orgán citoval čl. 13 ods. 3 Základného nariadenia a konštatoval, že zamestnancovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie v termíne od 01.06.2010 do 31.01.2011 ako zamestnancovi ku zamestnávateľa R. C. R., A., s miestom činnosti C. F.K. XX, L., pretože nebolo možné preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca na E..

8. O odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení tak, že odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky L. zo dňa 22.08.2011 potvrdila.

9. Žalovaná vo svojom rozhodnutím poukázala na výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj na dôvody odvolania zamestnávateľa a citovala príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj príslušné články Základného nariadenia, pričom poukázala na vstup SR do Európskej únie počnúc dňom 01.05.2004 na základe čoho sa uplatňujú koordinačné nariadenia ohľadom sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Žalovaná argumentovala tým, že prvostupňový správny orgán dňa 16.05.2011 vykonal kontrolu na základe ktorej výsledkov nebolo preukázané, že zamestnanec vykonával reálne činnosť na území SR a preto nemôže byť poistený na území SR ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia t. j. čl. 11 ods. 3, 13 ods. 1, 3 Základného nariadenia, čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú Slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia. Na základe listu ZUS z 10.10.2013 vyplýva, že sociálna poisťovňa dňa 10.12.2013 v súlade s čl. 16 ods. 4 Vykonávacieho nariadenia, ktorým bolo určené žalobcovi (zamestnancovi) D. zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Na základe uvedených skutočností preto žalovaná ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky L. potvrdila, nakoľko vzhľadom na uvedené skutočnosti zamestnancovi povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území SR v období od 01.06.2010 do 31.01.2011 nevzniklo.

10. Pôvodne senát Krajského súdu Prešov preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodu uvedených v žalobe podľa § preto rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaná ako zákonné potvrdila. čka E. rozhodla vo veciach sociálneho p250j ods. 1 O.s.p., rozhodol rozsudkom tak, že rozhodnutia správnych orgánov zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

11. Na základe podaného odvolania žalovanej, ktorá žiadala rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25. mája 2017 pod č.k. 7Sžso/46/2015 rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Najvyšší súd SR poukázal na § 247 O.s.p. a konštatoval, že žalobca, ktorý bol zamestnancom R. C. R. odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nepodal. Žalovaná preskúmala prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu v medziach odvolania, ktoré podal R. C. R. (zamestnávateľ žalobcu). S dôrazom na § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konanie podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, podľa ktorých rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. V odôvodnení uznesenia ďalej NS SR konštatoval, že účastník správneho konania nemá povinnosť proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, podať opravný prostriedok, ale má právo ho podať. Ak však právo na podanie opravného prostriedku nevyužije, súd dodržaním postupu § 247 ods. 2 O.s.p., nemá zákonnú možnosť rozhodnutie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmať. V takom prípade musí konanie zastaviť nakoľko nie je splnená jedna z podmienok, ktorú zákon na preskúmanie správneho rozhodnutia stanovuje. Žalobca bol účastníkom správneho konania, prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu mu bolo doručené, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj z dôvodov napadnutého druhostupňového rozhodnutia žalovanej vyplýva, že opravný prostriedok, ktorý proti prvostupňovému rozhodnutiu bol prípustný, nepodal. Z tohto dôvodu žalovaná rozhodovala ako druhostupňový správny orgán o odvolaní, ktoré podal pribratý účastník konania (zamestnávateľ žalobcu) R.O. C. R.. Skutočnosť, že v administratívnom konaní podal proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odvolanie zamestnávateľ žalobcu (pribratý účastník v súdnom prieskume), nemôže nahradiť absenciu nekonanie žalobcu - nepodanie opravného prostriedku žalobcom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a nemôže napĺňať dikciu ustanovenia § 247 ods. 2 O.s.p., keď účastníkom súdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je žalobca a žalovaný, s poukazom na § 250 ods. 1 prvá veta O.s.p. V závere zrušujúceho uznesenia uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu rozhodnúť za splnenia zákonných podmienok, postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. v spojení s ustanovením § 491 ods. 1 S.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu rozhodnúť, za splnenia zákonných podmienok, postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. v spojení s u stanovením § 491 ods. 1 S.s.p. Pri aplikácii § 224 ods. 3 O.s.p. vo väzbe na § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p v spojení s ustanovením § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov konania, ktoré účastníkom vznikli, vrátane trov odvolacieho konania, s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.

14. Nakoľko účastníci konania súhlasili, aby krajský súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania uznesením dňa 24.11.2017 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že sa riadil právnym názorom NS SR.

15. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len S.s.p. ).

16. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

18. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p.

19. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 199 ods. 1 S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

22. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd uznesením žalobu odmietne, ak bola podaná oneskorene.

23. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu predmetom preskúmania v konaní bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne pobočky L., ktorá dňa 22.08.2011 ako príslušný správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že zamestnancovi A. K. L. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.06.2010 do 31.01.2011 podľa slovenskej legislatívy z dôvodu, že nebolo preukázaný reálny výkon činnosti ako zamestnanca na území SR.

24. Z administratívneho spisu, ako aj z príslušných zákonných noriem, podľa ktorých sa riadili správne orgány nepochybne vyplýva, že Slovenská republika vstúpila do Európskej únie od 1.5.2004 a v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14.6.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.3.1972. Od 1.5.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.4.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.9.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.9.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Od 28.6.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22.05.2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.

25. Správny súd poukázal na pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu a citoval článok 13 ods. 1, 13 ods. 3 ZN.

26. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS H. oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len

orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade Sociálna poisťovňa.

27. V danom prípade Sociálna poisťovňa, pobočka L. zistila, že v registrovanom sídle zamestnávateľa C., nebola preukázaná reálna činnosť žalobcu ako jeho zamestnanca na území SR, nakoľko ide o fiktívne založenú spoločnosť.

28. Na základe kontroly dospel prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán k záveru, že sa nepodarilo preukázať reálny výkon činností zamestnancov zamestnávateľa R. C. R. na území Slovenskej republiky, ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania.

29. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v tretej časti v ustanoveniach § 172 až § 225 upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia.

30. Podľa § 172 ods. 2 citovaného zákona, v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

31. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5 citovaného zákona, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

32. V súvislosti so žalobou žalobcu správny súd poukazuje na to, že z ustanovení § 31 ods. 1, 2, 3 S.s.p. ( § 249 ods. 1, 2 a § 250j O.s.p. ) vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou. Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2.

33. Ustanovenie § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 S.s.p. ( predtým § 250 ods. 2 O.s.p. ) upravuje, že žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Citované ustanovenia S.s.p. teda ako žalobcu definujú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola ukrátená na svojich subjektívnych právach, čo znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, to znamená musí ísť o skutočné ukrátenie a teda musí isť o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu osobu.

35. Správny súdny poriadok v ustanovení § 181 ods. 1, 4 S.s.p. ( predtým § 250b ods. 1 O.s.p. ) upravuje, že žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia (oznámenia) rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

36. Podľa § 183 S.s.p. ( predtým § 250h ods. 1 O.s.p. ) žalobca môže rozšíriť správnu žalobu, alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Namietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov, bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná.

37. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd sa riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a vydal uznesenie, ktorým odmietol žalobu žalobcu ako podanú oneskorene s dôrazom na to, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ktorému bolo doručené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky L. zo dňa 22. augusta 2011 číslo: XXX-XXXXXXXXXX-XC XX/XX-XXX

(XXXXX-X/XXXX-L., voči ktorému nepodal odvolanie. Žalovaná rozhodla rozhodnutím zo dňa 30. januára 2014 pod č. XXXX-X/XXXX-BA o odvolaní zamestnávateľa žalobcu R. C. R.. Správny súd preto s poukazom na ustanovenia § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. účinné do 30.06.2016 dospel k záveru, že žalobca nevyčerpal riadne opravné prostriedky a žalobu zo dňa 14.03.2014 podal na Krajský súd v Prešove oneskorene, preto túto správny súd odmietol v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. ako podanú oneskorene.

38. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol úspešný len v odvolacom konaní, preto mu súd priznal len právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 396 ods. 3 S.s.p. ( zákon č. 160/2015 Z.z. ), keďže žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

39. Vo veci senát rozhodol v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.