Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-3810-2006.pdf
PDF · 78.49 KB
Case nature
Subarea
17Er/3810/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: G. G., L.. XX. XX. XXXX, J. T. XX, XXX XX T., o vymoženie 49,79 Eur s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Friga, Exekútorský úrad Stropkov, Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, pod sp. zn. EX 3200/2006, o sťažnosti povinného, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 17Er/3810/2006-27 zo dňa 21.11.2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28. 08. 2006 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 020829 * vydaného Okresným súdom Košice I dňa 13. 09. 2006, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Miroslav Friga.
2. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 17Er/3810/2006-14 zo dňa 29.5.2007 rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu preklúzie pohľadávky v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Následne o trovách exekúcie súd rozhodol uznesením č.k. 17Er/3810/2006-27 zo dňa 21.11.2019 tak, že uložil povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 17,80 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
3. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice č.k. 17Er/3810/2006-27 zo dňa 21.11.2019 podal povinný sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že skutok sa stal v roku 2006 a preto sa jedná o dobu premlčania a tým zaniklo právo na vymáhanie. Výpočet, ktorým si exekútor uplatňuje nárok na trovy je v eurách a nie v korunách, ktoré v tej dobe platili. Preto sú ceny prehnané, ceny poštovného a pod. V uznesení súdu nie je popis skutku ani bližšie vysvetlenie. Súd nerozhodol správne pretože, ak exekútor nebol úspešný v spore nemá nárok na trovy. Žiadal o zrušenie rozhodnutia súdu, pretože nastala od roku 2006 trojročná doba premlčania a v roku 2016 desaťročná doba premlčania.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
6. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
7. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 31.3.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
11. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 31.3.2017, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
12. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.3.2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
13. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.3.2017, patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
14. Podľa ust. § 25 vyhlášky v znení účinnom do 31.3.2017, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
15. Podľa § 23 ods.2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu.
16. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o trovách súdneho exekútora. Toto rozhodnutie je súdny úradník oprávnený vydať na základe zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017. Sťažnosť bola podaná včas. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou.
18. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
19. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
20. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
21. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
23. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
24. Z toho dôvodu o sťažnosti oprávneného rozhodoval sudca.
25. Sudca po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, a sťažnosťou povinného, dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
26. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
27. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 17Er/3810/2006-14 zo dňa 29.5.2017 rozhodol o zastavení exekúcie, a to z dôvodu preklúzie pohľadávky, nakoľko súd zistil, že exekučným titulom v tomto prípade je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1190182 zo dňa 1.12.2003. Z exekučného titulu súd mal za preukázané, že tento nadobudol vykonateľnosť dňa 16.12.2003. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Teda prekluzívna lehota v danom prípade uplynula dňa 16.12.2006. Teda v tomto prípade exekúcia mohla byť vykonaná a vymožená iba do 16.12.2006. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o lehotu prekluzívnu, k zániku práva došlo dňom 16.12.2006, pričom v dôsledku tohto zániku došlo taktiež aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. Nakoľko zánikom vykonateľnosti exekučného titulu zaniklo aj právo priznané exekučným titulom, v danom prípade boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Predmetné rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2007.
28. O trovách súdneho exekútora súd v uznesení č.k. 17Er/3810/2006-27 zo dňa 21.11.2019 rozhodol podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, tak, že uložil povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 17,80 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu majúcej za následok zánik práva vykonať exekučný titul núteným spôsobom. Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, určujú zásadu, že odmenu patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 pripúšťa výnimky z tejto zásady. Aby však bolo možné túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov predpokladaných predmetným ustanovením Exekučného poriadku, a to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia a v jej dôsledku zánik práva vykonať exekučný titul núteným spôsobom nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. Oprávnený svoju pohľadávku začal vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie času nemohol nijako ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie teda nedošlo z dôvodu zavinenia oprávneného, ale z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade plynutie času. Súd preto na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp. zn. 3M Cdo 11/2009, z 11.4.2012 sp.
zn. 3M Cdo 22/2011 ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.10.2014, sp. zn. 1EMCdo 1/2013, v zmysle ktorých pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. 29. Vzhľadom na právny dôvod zastavenia exekúcie vyšší súdny úradník správne postupoval pri rozhodovaní o trovách exekúcie, keď na ich úhradu zaviazal povinného, nakoľko podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 30. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť povinného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).