Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/106/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad R., E. XXX/XX, o zaplatenie 1 797,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/62/2016-59 zo dňa 10. januára 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, v časti výroku I. o povolení plnenia dlhu žalovanou v splátkach a vo výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v záhlaví identifikovaným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 677,86 eur s úrokom z omeškania 1,09 eur a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 905,60 eur od 11.10.2013 do 13.02.2014, zo sumy 1 869,53 eur od 14.02.2014 do 14.03.2014, zo sumy 1 844,24 eur od 15.03.2014 do 15.04.2014, zo sumy 1 818,68 eur od 16.04.2014 do 14.05.2014, zo sumy 1 793,13 eur od 15.05.2014 do 12.06.2014, zo sumy 1 757,57 eur od 13.06.2014 do 17.09.2014, zo sumy 1 740,85 eur od 18.09.2014 do 02.04.2015, zo sumy 1 737,86 eur od 03.04.2015 do 13.07.2016, zo sumy 1 727,86 eur od 14.07.2016 do 13.08.2016, zo sumy 1 717,86 eur od 14.08.2016 do 13.09.2016, zo sumy 1 707,86 eur od 14.09.2016 do 13.10.2016, zo sumy 1 697,86 eur od 14.10.2016 do 13.11.2016, zo sumy 1 687,86 eur od 14.11.2016 do 13.12.2016, zo sumy 1 677,86 eur od 14.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 100,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania.

3. Žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 27.02.2013 úverovú zmluvu č. 0000000000034305, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 2 000,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver a úroky v pravidelných 120 mesačných anuitných splátkach po 29,83 eur do 15.02.2023. Poplatok za správu úverového účtu bol 1,99 eur mesačne. Ako celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom), bola v zmluve uvedená suma 3 818,40 eur. V zmluve je uvedený inkasný účet č. 1667847002/5600, pričom žalobca bol podľa zmluvy oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky voči žalovanej z uvedenej úverovej zmluvy inkasom z tohto účtu. Pokiaľ ide o podrobné podmienky splácania, zmluva odkazuje na všeobecné obchodné podmienky (VOP). Žalovaná splátku splatnú v júni 2013 splatila iba čiastočne a následne úver nesplácala vôbec. Listom zo dňa 17.09.2013 bola žalovaná vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 09.10.2013. Túto výzvu žalobca spoplatnil sumou 30,- eur. Žalovaná uhradila žalobcovi celkovo sumu 262,14 eur

(súčet úhrad pred vyhlásením predčasnej splatnosti a súčet úhrad po vyhlásení predčasnej splatnosti), z čoho suma 59,61 eur bola žalobcom započítaná na úrok a suma 202,53 eur na istinu. Posledná úhrada, ktorú žalobca priznal, bola uhradená dňa 02.04.2015 v sume 2,99 eur. Z účtu vedenom v Slovenskej sporiteľni SK3809000000000372751016 - SZU1 bola na inkasný účet žalovanej č. 1667847002/5600 poukázaná za obdobie od 13.07.2016 do 13.12.2016 (vrátane) celkovo suma 60,- eur, a to po 10,- eur mesačne vždy 13. dňa v mesiaci.

4. Na základe uvedených skutkových zistení okresný súd dospel k právnemu záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere, je spotrebiteľským právnym vzťahom, na ktoré aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1,2, § 563, § 565 Občianskeho zákonníka.

5. Konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru, úrokov a poplatkov, musí okrem iného preukázať, že zmluva o úvere má všetky zákonné náležitosti. V predmetnej zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny anuitnej splátky, no neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon o spotrebiteľských úveroch v predmetnom zákonnom ustanovení uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej-ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Zo žalobcom predloženej zmluvy a ani z VOP uvedené údaje nie sú zrejmé a samotná definícia anuitnej splátky vo VOP a úprava splácania vo VOP nie je tak konkrétna, aby bola splnením uvedenej zákonnej požiadavky. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno nahradiť odkazom na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona, teda právom dlžníka vyžiadať si bezplatne výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Na rozdiel od výpisu z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorý by mal odrážať aktuálny stav splatenia jednotlivých položiek (teda istiny, úrokov a poplatkov), údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.

6. Keďže okresný súd dospel k záveru o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi iba sumu poskytnutej istiny. Istina úveru bola 2 000,- eur, žalovaná už uhradila sumu 322,14 eur, a je preto povinná uhradiť už iba 1 677,86 eur. Žalobca síce uviedol, že žalovaná uhradila len sumu 262,14 eur, no žalovaná obratmi na účte v Slovenskej sporiteľni preukázala, že od 13.07.2016 do 13.12.2016 bola z tohto účtu na inkasný účet žalovanej vedenom u žalobcu, teda na účet, z ktorého bol splácaný úver formou inkasa, uhradená suma 60,- eur. Keďže žalobca nepreukázal, že by táto suma bola použitá prednostne na iný účel, považoval ju súd za úhradu na splatenie úveru. Žalovaná od júna 2013 prestala úver splácať, a preto ju žalobca oprávnene vyzval na splatenie celého úveru. Na základe výzvy sa úver stal splatným dňa 09.10.2013. Žalovaná istinu úveru v tejto lehote a ani doposiaľ neuhradila. Celá istina úveru sa stala splatnou na základe výzvy žalobcu dňa 09.10.2013 a od nasledujúceho dňa, t. j. od 10.10.2013 je žalovaná v omeškaní, a preto od tohto dňa by patril žalobcovi úrok z omeškania. Žalobca si ho uplatnil až od 11.10.2013, a preto ho súd priznal žalobcovi od tohto neskoršieho dňa, keďže nemožno priznať viac, než žalobca žiada. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania žalovanej bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5 %, a preto by žalobcovi patril úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne. Žalobca si však uplatnil nižší, a to 5 % ročný úrok z omeškania. Súd tak priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške, ako si ho uplatňoval, keďže súd ho nemôže priznať nad rámec žaloby. Keďže žalovaná po vyhlásení predčasnej splatnosti splácala úver rôznymi splátkami nepravidelne, zohľadnil súd túto skutočnosť aj v časti priznaného úroku z omeškania, ktorý bezprostredne po vyhlásení splatnosti celého úveru priznal zo sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a sumou uhradenou do vyhlásenia predčasnej splatnosti až do úhrady ďalšej splátky a následne vždy zo sumy istiny znižovanej podľa výšky a času konkrétnej úhrady. Zároveň žalobcovi patrí úrok z omeškania aj zo splátok, ktoré sa stali splatnými pred dňom splatnosti celého úveru, a s ktorými sa žalovaná dostala do omeškania, a to od prvého dňa po splatnosti omeškaných splátok až do ich zaplatenia, resp. maximálne do dňa splatnosti celej istiny. Takto bol úrok z omeškania vyčíslený v sume

1,09 eur, a to sadzbou 5 % ročne, ktorá nepresahuje zákonnú výšku úrokov z omeškania. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nemá žalobca nárok na riadne úroky a poplatky, ktorými sú poplatky za správu úveru, ako aj poplatky za upomienky. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe iba čiastočne a v nedôvodných častiach ju zamietol.

7. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, okresný súd uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne iba v časti istiny 1 677,86 eur, t. j. v 93,35 %, pričom čistý úspech žalobcu bol 86,70 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej, avšak iba pokiaľ ide o istinu. Žalobca bol v celom rozsahu neúspešný aj v časti vyčísleného úroku 99,31 eur, ako aj úroku v sadzbe 12,9 % ročne z istiny, čo nie je zanedbateľnou časťou nároku. Len do dňa rozhodnutia súdu celkový nárok na úrok tak, ako si ho žalobca uplatňoval, predstavoval sumu viac ako 850,- eur, no a v tom prípade celková priznaná suma vrátane príslušenstva oproti celej uplatnenej sume s celým príslušenstvom predstavuje menej ako 65 % a celkový čistý úspech žalobcu tak nedosahuje ani 30 %. Podľa názoru súdu tak mal žalobca vo veci úspech len čiastočný, pričom neúspech nie je nevýznamný alebo nepatrný, a preto je namieste použiť ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Zákon (CSP) pritom hovorí o úspechu vo veci a vecou nie je len nárok na zaplatenie istiny, ale celý uplatnený nárok vrátane príslušenstva, a preto na účely rozhodnutia o trovách konania je potrebné zohľadniť aj úspech / neúspech v časti príslušenstva, a to zvlášť v prípade, keď nejde o zanedbateľné príslušenstvo, ale príslušenstvo na úrovni približne polovice istiny, pričom v absolútnom čísle dosahuje približne úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve, resp. dvojnásobok minimálnej mzdy.

8. Žalovanej uložil povinnosti vyplývajúce jej z rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, vykonať v zmysle § 232 ods. 3, ods. 4 v splátkach, keďže z ničím nespochybneného vyjadrenia žalovanej bolo preukázané, že táto nie je schopná zaplatiť žalovanú sumu naraz. Pomerom žalovanej a zároveň výške dlžnej sumy tak, aby bola uhradená v primeranej lehote, zodpovedá mesačná splátka v sume 100,- eur. Súd zároveň rozhodol, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

9. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti, vo výroku, ktorým bolo žalovanej povolené plniť dlh v splátkach a v súvisiacom výroku o trovách konania žalobca podal včas odvolanie. Deklaroval uplatnenie odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a uplatnený nárok mu priznať v celosti.

10. Svoje odvolanie odôvodnil v prvom rade námietkami proti záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Uviedol, že podľa zmluvy boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky. Pokiaľ ide o počet, termíny splátok istiny aj úrokov, tieto boli určené termínom splatnosti anuitnej splátky, pričom boli stále rovnaké. V zmluve bolo dojednané, že výška anuitnej splátky je 29,83 eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky je 15.03.2013, počet anuitných splátok je 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky je mesačná, v 15. deň kalendárneho mesiaca. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru. Splácanie anuitným spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných splátkach počas špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká, skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení, plynule sa mení len výška a pomer istiny a úroku. Na začiatku úverového vzťahu bude potom najväčší podiel splátky tvoriť úrok a naopak, na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti (napríklad lehota splatnosti 9 rokov, 108 mesačných splátok), znamenalo by to neúmerné rozšírenia rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvy. Výška, počet a termíny splátok a poplatkov bola zrejmá v čase uzatvorenia zmluvy, tieto sú uvedené v texte zmluvy. Ostatné poplatky výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a teda aj samotnej zmluvy. Pokiaľ ide o poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, toto zmluva neobsahuje, pretože na základe predmetnej zmluvy nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Ďalej na podporu svojich tvrdení citoval z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroóvej zo dňa 09.11.2016 C-42/15. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd povolil plnenie dlhu žalovanej v splátkach, nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd tvrdenia žalovanej skúmal, či vykonal dokazovanie a na aké

dôkazy prihliadol. Mal za to, že rozsudok okresného súdu v tejto časti nie je dostatočne odôvodnený. Posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej sumy by malo byť súčasťou aktivít až v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Poukázal na to, že dlhšiu lehotu na plnenie môže súd určiť len v odôvodnených prípadoch. Ďalej nesúhlasil s výrokom okresného súdu o nároku na náhradu trov konania a žiadal priznať nárok v rozsahu 100 %.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že trvá na rozhodnutí okresného súdu a poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Od januára 2017 pracuje, jej príjem je 630,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý zarába 700, - eur mesačne. Má dieťa nar. v roku 2014. Ich mesačné výdavky na domácnosť vrátane splátky dlhu žalobcovi predstavujú 811,- eur.

12. Žalobca k vyjadreniu žalovanej písomne poukázal na to, že žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala.

13. Žalovaná v následnom písomnom vyjadrení doložila doklady, týkajúce sa pravidelných mesačných výdavkov na domácnosť a príjmu jej i priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

16. V prejednávanej veci uplatnil žalobca proti žalovanej nárok na zaplatenie 1 797,47 eur s príslušenstvom. Nárok na plnenie proti žalovanému vyvodzoval z úverovej zmluvy č. 0000000000034305 zo dňa 27.02.2013, uzavretou medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, na základe ktorej poskytol žalovanej úver 2 000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 12,90 %, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, po 29,83 eur. Podľa čl. 2, bod 2.3 zmluvy bola žalovaná oprávnený kedykoľvek počas trvania zmluvy bezplatne žiadať od banky (žalobcu) výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky. Žalovaná dlh neplnila včas a riadne, pričom listom zo dňa 17.09.2013 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru.

17. Okresný súd v časti zamietol žalobný návrh žalobcu z dôvodu , že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzal zo skutočnosti, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom zmluva neobsahuje údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úroky z úveru prípadne ďalšie náklady spotrebiteľa.

18. Krajský súd sa v prejednávanej veci s týmto právnym posúdením uplatneného nároku nestotožnil.

19. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že zmluvné strany si v úverovej zmluve č. 0000000000034305 zo dňa 27.02.2013 dojednali, že dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi vo výške 12,90 % ročne v 120 mesačných anuitných splátkach po 29,83 eur.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 27.02.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

22. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou bolo prebrať do slovenského práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej len „ smernica 2008/48/ES“).

23. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadnej poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

24. Smernice sú špeciálnym typom právnej normy práva EÚ. Ich špeciálnosť spočíva v tom, že sú záväzné pre členské štáty vzhľadom na dosiahnutý výsledok, pričom forma a metóda dosiahnutia daného výsledku sa ponecháva na členské štáty. Pretože smernice nezaväzujú a nezakladajú práva priamo fyzickým ani právnickým osobám, vyžaduje sa ich implementácia do vnútroštátneho právneho poriadku, ktorej úlohou je zabezpečovať harmonizáciu právnych predpisov členských krajín EÚ. Okrem priameho účinku smerníc, ktorý nastáva vždy len a výlučne po splnení konkrétnych podmienok (márne uplynutie lehoty na transpozíciu smernice, žiadna alebo nesprávna implementácia, dostatočná jasnosť smernice, tak aby umožnila bezprostrednú aplikáciu,nepodmienený vznik práva vyplývajúceho zo smernice, ktorý si na vyvolanie právnych účinkov nevyžaduje prijatie ďalšieho právneho aktu, priamy účinok nesmie založiť povinnosti jednotlivcom, a to tak fyzickej, ako aj právnickej osobe), európske právo smerniciam priznáva i tzv. nepriamy účinok, založený na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva ( rozhodnutie ESD Marleasing, C-106/89), ktorý znamená, že smernica je aplikovateľná nielen vo vertikálnom ale i v horizontálnom type právnych vzťahov. Krajský súd zdôrazňuje, že v spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice. K obdobnému záveru dospel Súdny dvor EÚ opakovane, napr. vo veci Kofoed, C-321/05.

25. Okresný súd teda síce správne prioritne na vec aplikoval slovenské hmotné právo, platné a účinné ku dňu, v ktorom nastali rozhodujúce skutočnosti, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, avšak nemožno opomenúť ani jeho povinnosť eurokonformného výkladu príslušnej právnej normy, a to vo svetle a zmysle príslušného komunitárneho predpisu. Z tohto dôvodu je nutné ustanovenia smernice 2008/48/ ES, v prejednávanej veci konkrétne čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice, použiť ako interpretačné pravidlo pri aplikácii vnútroštátneho práva (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Z ústavnoprávneho hľadiska Slovenskej republiky je v prvom rade dôležité, aby nešlo o výklad contra legem vnútroštátneho práva.

26. Berúc do úvahy uvedené potom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch možno za použitia teleologického, gramatického i eurokonformného výkladu vykladať tak, že zákonodarca vyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok, ktoré už v sebe zahŕňajú istinu, úroky i iné poplatky a nie tri rôzne samostatné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, o výške, počte a termínoch splátok úrokov a o výške, počte a termínoch splátok poplatkov. Uvedenému napokon nepriamo nasvedčuje i historický výklad, keď s účinnosťou od 01.05.2018 bolo zákonom č. 279/2017 Z.z. o bankách predmetné zákonné ustanovenie novelizované tak, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je už len výška, počet, frekvencia splátok (a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).

27. Krajský súd v tomto smere poukazuje i na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h/ a i / smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu listiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný článok smernice (10 ods. 2 písm. h/) ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

28. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že úverová zmluva zo dňa 27.02.2013 obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to v čl. 1, bod 1.2, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že strany si dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku, obsahujúcu takýto údaj. Záver okresného súdu o tom, že úver sa považuje výlučne v dôsledku absencie toho jediného údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch potom nie je opodstatnený a dôvodný.

29. Vzhľadom na uvedené, krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania. V súvislosti s uvedeným krajský súd zrušil i odvolaním napadnutú časť výroku I. o povolení plnenia dlhu v splátkach, pretože výška splátok, v ktorých umožnil okresný súd plniť dlh žalovanou, nepochybne závisí od výšky celkového plnenia, na ktoré bude žalovaná v konečnom dôsledku zaviazaná. V rozsahu zrušenej časti vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 .

30. V ďalšom konaní okresný súd rešpektujúc vyššie popísané právne závery ohľadne toho, že žalobcom poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, za súčasného zohľadnenia úhrad žalovanej, opätovne vec preskúma, pričom sa bude zaoberať správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov a vo veci opätovne rozhodne.

31. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .