Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Pc-27-2017.pdf
PDF · 105.73 KB
Case nature
Area
Subarea
41Pc/27/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci navrhovateľky: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX Žilina, štátny občan SR, proti odporcovi: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R., štátny občan SR, v konaní o návrhu na príspevok na výživu nevydatej matky, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 50 eur mesačne od 01.08.2017 do 01.08.2019, ktorú je povinný odporca poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok na zročnom príspevku na výživnom vo výške 100 eur mesačne sa odporcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 20 eur s bežným výživným k rukám navrhovateľky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 20.07.2017, domáhala uloženia povinnosti odporcovi prispievať jej ako nevydatej matke na výživu sumou vo výške 250 eur až 300 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že je rozvedená matka s dvomi maloletými deťmi. Bývalý manžel jej platí 150 eur mesačne na výživné pre deti. S odporcom sa spoznala na začiatku januára 2017. Stretávali sa pravidelne a počas víkendov boli u odporcu na dome. V marci 2017 zistila, že je tehotná a odporca sa veľmi tešil, že bude konečne otcom. Nebol ešte ženatý a bude to prvé vnúča v ich rodine. V mesiaci máj a jún 2017 k nemu cez víkendy nechodila, pretože mala zdravotné problémy aj s deťmi. Za ten čas jej poskytol 150 eur a na nákup 60 eur. Od júla bola s odporcom v jednej domácnosti. Na jej výživu a výživu ešte nenarodeného dieťaťa vôbec neprispel. Odkedy je s odporcom v jednej domácnosti, tak vôbec s ňou a jej deťmi nekomunikuje, ktoré mal predtým veľmi rád. Ako sa prvé tri mesiace staral, tak potom nadšenie opadlo a teraz má problém ju aj jej deti pozdraviť a chodí okolo nich ako keby boli vzduch. Skoro každý večer jej preč a prichádza domov v neskorých nočných hodinách. Potom sa s rodičmi háda. To nerobí dobre ani jej, ani jej deťom, pretože neboli na takúto atmosféru zvyknuté. Prvé dva víkendy v mesiaci júl 2017 strávila s deťmi u jej rodiny, pretože sa to u odporcu nedalo cez pracovné dni vydržať. Vždy odtiaľ prišla nabalená s potravinami na celý týždeň. Odporca s ňou a jej deťmi nekomunikuje po žiadnej stránke a ani jeho rodičia. Iba vtedy, keď sa prihovorí. V tehotenstve potrebuje okrem kľudu a pokojnej domácej atmosféry zvýšený príjem vitamínov, oblečenie, ktoré sa prispôsobí rastúcemu brušku. V súčasnosti je na PN, má problémy s tehotenstvom. Odporca pracuje ako SZČO (murár). Zameriava sa na zatepľovacie práce. Jeho čistý mesačný príjem činí 1 100 eur až 1 400 eur, v závislosti od toho koľko domov, budov, za mesiac urobia. Peniaze dostáva na ruku, aby mu daňové priznanie vyšlo nulové. Aj napriek tomu, že
odporca vie, že je na PN, na ktorej bude až do pôrodu, nijak jej neprispieva na výživu, oblečenie a veci spojené s tehotenstvom.
2. Doplneným návrhom zo dňa zo dňa 22.08.2017 navrhovateľka žiadala príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky od 01.08.2017, keďže bola nútená odsťahovať sa do podnájmu. Uviedla, že jej príjmy pozostávajú z PN 300 eur, rodinných prídavkov 60 eur a výživného na obe deti 150 eur. Pravidelné mesačné výdavky predstavujú nájom 300 eur, telefón s internetom 50 eur, strava, hygiena a oblečenie. Mala za to, že nemôže jej deti oberať o peniaze, ktoré sú určené im a nie na ňu a odporcove dieťa.
3. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2017 otcovstvo k nenarodenému dieťaťu nepoprel. Uviedol, že nemá záujem sa zbaviť žiadnej zákonnej povinnosti, ktorá z uvedeného plynie, aj keď s budúcou matkou dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti. Žiadal súd, aby pri určení sumy, ktorej platenia sa navrhovateľka domáhala voči jeho osobe spravodlivo zohľadnil jeho možnosti. Poukázal na svoje výdavky s bývaním, stravovaním a výkonom práce. Mal za to, že aj matka dieťaťa je povinná podľa jej schopností a možností sa podieľať na výbavičke pre nenarodené dieťa.
4. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.11.2017. Pred jeho nariadením, resp. pred vyhlásením uznesenia o nariadení pojednávania vo veci samej, vyzval navrhovateľku na jednoznačné vymedzenie, resp. ustálenie, okruhu nárokov, ktoré si voči odporcovi uplatňuje, nakoľko z podaného návrhu zo dňa 20.07.2017, ani po jeho doplnení dňa 22.08.2017, nebolo celkom jednoznačné, či sa navrhovateľka v zmysle navrhovaného petitu domáha len príspevku na výživu pre ňu ako nevydatú matku alebo sa domáha aj nároku na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom. Z prednesu navrhovateľky pred pojednávaním súd jednoznačne zistil, že navrhovateľka sa týmto návrhom domáha len príspevku na výživu pre ňu ako nevydatú matku vo výške 250 eur, a to od 01.08.2017. Súd dodáva, že odstránenie uvedeného, pred pojednávaním, kde navrhovateľku priamo vyzval na danú špecifikáciu, videl ako postup súdu v súlade so zásadou hospodárnosti konania, či zásadou ústnosti a priamosti.
5. Následne okresný súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a na pojednávaní dňa 27.11.2017 verejne vyhlásil rozsudok.
6. Účastníci konania v zásade po celý čas konania zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v návrhu a vo vyjadrení.
7. Navrhovateľka nad rámec písomných vyjadrení pred súdom uviedla, že chalupa nepatrí jej mame, ale jej sestre s manželom. Ďalej uviedla, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie paušálu, viazanosť má do januára 2018. Potvrdila, že odporca jej dal 100 eur v 7/2017 a 150 eur jej poslal na účet s poznámkou výbavička na dieťa. Momentálny príjem uviedla 300 eur mesačne. V čase, keď zarábala mala príjem vo výške 450 eur mesačne. Bolo pre ňu zarážajúce, že kolegovia odporcu boli schopní dať manželkám 600 eur a dokážu ich zabezpečiť aj na zimu.
8. Odporca nad rámec písomných vyjadrení pred súdom uviedol, že od posledného písomného podania sa jeho finančná situácia zmenila, nakoľko zrušil živnosť. Je evidovaný na úrade práce a má v pláne požiadať o príspevok a dávku v hmotnej núdzi. Spláca pôžičku 100 eur mesačne Prima banke, a.s.. Platí tiež 10 eur poplatok za vedenie účtu. Uviedol, že navrhovateľke prispel sumou 150 eur a sumou 100 eur, čiže dokopy dal navrhovateľke už 250 eur. Býva u rodičov, ktorým prispieva na chod domácnosti podľa možností, ktoré mu umožňujú. Podotkol, že navrhovateľka nebola nútená opustiť ich spoločnú domácnosť. Mala všetko zabezpečené a za nič neplatila. Mala vybavenú školu pre deti, deti boli spokojné. Nerozumel tak z akého dôvodu navrhovateľka platí 300 eur nájom, ako aj 50 eur za telefón. Rovnaké služby sa poskytujú za 20 eur mesačne. Tiež uviedol, že navrhovateľka môže bývať u jej matky, kde má dvere otvorené. Žiadal zohľadniť jeho daňové minimum, ako aj skutočnosť, že v zimných mesiacoch nepracuje. Uviedol, že účelovo nezrušil živnosť. Živnosť pozastavuje vždy pred zimou. Po zrušení živnosti nemá žiadny príjem. V čase vykonávania živnosti zarobil cca 700 eur mesačne. Vyživovacie povinnosti neudával. Vlastníctvo nehnuteľného majetku poprel. Tvrdil, že prišiel o všetko, splácal pôžičky, platil exekúcie. Nabúral auto.
9. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/229/2016-171 (č.l. 11 spisu), Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX (č.l. 12 spisu), potvrdením o poberaní prídavku na
dieťa za rok 2017 (č.l. 13 spisu), odpoveďou na lustráciu v SP (č.l. 13a) spisu), oznámením k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 11.09.2017 (č.l. 26 spisu), správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.09.2017 (č.l. 28 spisu), potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 (č.l. 31 spisu), potvrdením o platbe nájomného zo dňa 28.10.2017 (č.l. 41 spisu), zmluvou o poskytovaní verejných služieb - balík služieb (č.l. 42 - 43 spisu), detailom príkazu z EB (č.l. 44 spisu), detailom príkazu z EB (č.l. 45 spisu), detailom príkazu z EB (č.l. 46 spisu), daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 (č.l. 54-65 spisu), výpisom zo živnostenského registra (č.l. 66 spisu), potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.11.2017, žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie pri opakovanej evidencii, potvrdeniami o hotovostnom vklade a zaplatení poplatku, potvrdením o ukončení podnikania zo dňa 20.11.2017 (prílohová obálka č.l. 76 spisu).
Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 10. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 CSP v spojení s § 35 CMP a § 217 ods. 1 CSP, a to na základe zisteného skutočného skutkového stavu veci, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporu zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku.
11. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľka je skutočne tehotná a otcovstvo odporcu je pravdepodobné. Okresný súd mal tak v danej veci splnenú podmienku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľky, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu na strane odporcu. V prípade odporcu sa jedná o muža, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, keď sám odporca v písomnom styku, či pred súdom otcovstvo nepoprel. Na tomto mieste súd uvádza, že v rámci tohto konania nie je úlohou súdu zaoberať sa určovaním otcovstva, ale súd má len skúmať jeho pravdepodobnosť, ktorá podmienka bola v danom prípade jednoznačne splnená.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
Podľa § 74 ods.2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.
Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu 2 rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 79 ods.1 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.
13. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že sú dané zákonné podmienky, aby odporca platil príspevok na výživu navrhovateľky. Okresný súd však vyhodnotil návrh navrhovateľky len ako čiastočne dôvodný.
14. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že účelom vyššie citovanej právnej úpravy je, ochrana nevydatej matky v súvislosti so znížením jej pracovných schopností a jej príjmu v čase pred pôrodom a po narodení dieťaťa, pričom otec dieťaťa má tejto matke prispievať na úhradu výživy. Nevydatá matka sa počas tehotenstva, či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie. Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu nevydatej matky je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok bude užší ako v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného okresný súd zisťoval náklady a potreby navrhovateľky. Zároveň skúmal zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ako aj príjmové a majetkové pomery navrhovateľky. Zohľadňoval príjmy navrhovateľky z pracovného pomeru, ako aj zo zdrojov nemocenského, či sociálneho poistenia. Pri vymeriavaní, resp. zisťovaní dôvodnosti rozsahu príspevku posudzoval jeho primeranosť samozrejme vo vzťahu ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu.
16. Pokiaľ sa jedná o odôvodnené potreby navrhovateľky súd má za to, že vymedzený výdavok navrhovateľky vo výške 300 eur mesačne nie je odôvodnený, keď odporca v konaní, a opakovane aj v rámci prednesu pred súdom, prezentoval možnosť navrhovateľky bývať s ním v spoločnej domácnosti, na strane navrhovateľky bez ďalších výdavkov. Navrhovateľka uvedenú možnosť nepoprela, v konaní neuviedla relevantné skutočnosti, na základe ktorých ponúknutú možnosť odporcu nevyužila a tým neznížila svoje mesačné výdavky. Rovnako mal okresný súd v otázke bývania navrhovateľky preukázanú možnosť bývania u jej matky, resp. sestry a jej manžela, ktorú skutočnosť navrhovateľka absolútne nespochybnila. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje aj na uspokojenie potrieb navrhovateľky zo strany osôb povinných výživou. Vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke majú aj jej rodičia. Zároveň okresný súd považoval výdavok vo výške 50 eur mesačne za služby poskytované mobilným operátorom ako mierne nadhodnotený. K tomuto výdavku okresný súd konštatuje existenciu porovnateľných služieb za nižšie náklady. Súd vyhodnotil ako dôvodné výdavky a potreby navrhovateľky na stravu, hygienu, či oblečenie, pričom však zároveň udáva, že navrhovateľka netvrdila a ani nepreukázala ich konkrétnu výšku. V konaní predložila doklady preukazujúce výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou jej detí cca vo výške 50-60 eur mesačne.
17. Súd zároveň pri rozhodovaní o výške príspevku na výživu vychádzal z príjmov navrhovateľky v čase rozhodovania okresného súdu, ktoré špecifikovala ako 300 eur mesačne dávku počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Okrem toho navrhovateľka poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne a výživné od jej bývalého manžela na jej dve maloleté deti vo výške 150 eur mesačne. Zároveň okresný súd zohľadnil jej príjem 450 eur mesačne počas predchádzajúcej zamestnanosti. Z uvedeného vyplýva, že u navrhovateľky došlo v dôsledku tehotenstva k zmene jej sociálnej situácie, keď jej príjem z dôvodu pracovnej neschopnosti plynúcej z jej stavu klesol cca o 150 eur mesačne. Okresný súd na tomto mieste však opätovne zdôrazňuje, že Zákon o rodine hovorí o príspevku otca na výživu nevydatej matky, nemá na mysli úhradu celkovej výživy nevydatej matky. Súd poukazuje, že navrhovateľka preukázateľne zdokladovala svoje výdavky vo výške 350 eur a od odporcu žiadala príspevok na výživu najskôr vo výške až 300 eur a po spresnení petitu 250 eur, čo je viac ako polovica jej preukázateľne vynaložených výdavkov, ktorú skutočnosť okresný súd nemohol jednoznačne akceptovať. 18. V prípade hodnotenia schopností, možností a majetkových pomerov na strane odporcu z hľadiska príjmov okresný súd vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, keď mal jednoznačne preukázané, že odporca dňa 21.11.2017 ukončil podnikanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Iný príjem v čase rozhodovania súdu nemal. Býva v spoločnej domácnosti u svojich rodičov, nevlastní žiadny majetok a nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Výdavky udával vo výške 100
eur mesačne úver, 10 eur poplatok za vedenie účtu. Tvrdil, že prispieva rodičom na spoločnú domácnosť. Počas vykonávania živnosti predstavoval jeho príjem 700 eur mesačne. Jeho daňový základ z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 bol však vo výške 0 eur. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca má príjem bez dokladov „na ruku“ nebol v konaní preukázaný. 19. Vzhľadom na uvedené súd stanovil výšku príspevku na výživu navrhovateľky vo výške 50 eur mesačne, ktorú výšku považoval v danom prípade za primeranú na úhradu výživy navrhovateľky, zodpovedajúcu odôvodneným potrebám navrhovateľky a zároveň schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že príspevok na výživu navrhovateľky vo výške 250 eur mesačne nezodpovedá požiadavke primeranosti odôvodnených potrieb navrhovateľky, keď navrhovateľka má možnosť bývania s odporcom, alebo u svojej rodiny, čím by výrazne znížila svoje mesačné výdavky. Navrhovateľkou požadovaná suma by zároveň nezodpovedala momentálnym príjmom odporcu, ktorý od 21.11.2017 nedisponuje žiadnym príjmom. Aj v prípade momentálneho nedosahovania príjmu na strane odporcu však okresný súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať navrhovateľke na výživu sumou 50 eur mesačne a aspoň takto čiastočne v pozitívnom smere zlepšiť zmenenú sociálnu situáciu navrhovateľky. Okresný súd má za to, že aj odporca je povinný podieľať sa na výdavkoch, resp. potrebách navrhovateľky vyplývajúcich z jej tehotenstva, a tým spojeného zníženia jej sociálnej situácie. Odporca je muž v produktívnom veku bez udávania zdravotných komplikácií, a preto súd nevidel dôvod, ktorý by mu bránil vo vykonávaní pracovnej činnosti a zlepšovaní svojej finančnej situácie aj v zimnom období, keď podľa jeho tvrdení práve z tohto dôvodu nastávajúcej zimy pozastavil podnikateľskú činnosť. Okresný súd poukazuje, že pravdivosti tvrdenia o pravidelnom pozastavení podnikateľskej činnosti v zimnom období nasvedčujú aj jeho predchádzajúce evidencie na úrade práce (rok 2000, 2004, 2011, 2012, 2013, 2014). Okresný sú mal za to, že je tak v schopnostiach a možnostiach odporcu finančne vypomôcť navrhovateľke, avšak len v primeranom rozsahu. Pokiaľ navrhovateľka uviedla, že kolegovia odporcu sú schopní zabezpečiť svoje manželky a rodiny, okresný súd poukazuje na iný režim vyživovacej povinnosti medzi manželmi, kde životná úroveň manželov musí byť v zmysle Zákona o rodine rovnaká. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi tak nie je založená na princípe primeranosti ako v prípade výživy nevydatej matky, ale na princípe rovnosti. Okresný súd konštatuje, že dobu poskytovania príspevku na výživu stanovil v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rodine a v zmysle viazanosti rozsahom návrhu od 01.08.2017 do 01.08.2019. 20. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. 21. Súd považuje za potrebné v závere podotknúť, že podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 22. Ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 27.11.2017, došlo už k zročnosti výživného až do mesiaca december 2017 vrátane (výživné sa platí mesiac vopred). Zameškaný príspevok na výživu tak predstavoval 250 eur (5 mesiacov x 50 eur). Súd pri zameškanom výživnom však zohľadnil od podania návrhu, t.j. od 20.07.2017, platby, resp. peňažné čiastky, ktoré odporca preukázateľne plnil navrhovateľke, a to platby celkovo vo výške 150 eur, keď oprávnená platby nespochybňovala. Okresný súd v tejto súvislosti poukazuje na potvrdenia o hotovostnom vklade dňa 21.09.2017 vo výške 100 eur a dňa 19.10.2017 vo výške 50 eur (prílohová obálka č.l. 76 spisu). Iné platby odporcu v rozhodnom období navrhovateľke preukázané neboli. Vo vzťahu k sume 100 eur, ktorú dal odporca údajne navrhovateľke v mesiaci júl 2017 okresný súd konštatuje, že nemal preukázané, či k tejto platbe došlo v rozhodnom období pre posudzovanie tohto nároku, t.j. až po 20.07.2017, alebo v čase pred začatím konania, preto súd uvedenú platbu pri rozhodovaní nezohľadňoval. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné vo výške 100 eur (5 x 50 = 250 eur - 150 eur). Súd v tomto smere uvádza, že obranu navrhovateľky, že suma 150 eur boli finančné prostriedky určené na výbavičku pre dieťa nepovažoval za relevantnú, nakoľko žalovaná súdu nezdokladovala, že finančnú sumu 150 eur za týmto účelom výbavičky pre dieťa aj použila. Súdu nepredložila k jej tvrdeniu žiadne relevantné doklady. Navrhovateľkou prezentované vyjadrenia kurátoriek o tom, že navrhovateľka nemusí odporcovi nič dokladovať, sú vo vzťahu k dôkaznému bremenu navrhovateľky v konaní pred súdom právne bezvýznamné, keď v konaní pred súdom je navrhovateľka povinná svoje tvrdenia riadne preukázať. Okresný súd tak konštatuje, že navrhovateľka bola v rámci unesenia dôkazného bremena povinná súdu preukázať použitie finančných prostriedkov vo výške 150 eur na daný, a nie iný účel. Naviac súd v súvislosti s výbavičkou pre dieťa poukazuje na štátnu sociálnu dávku pri narodení dieťaťa v zmysle zákona č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca a oprávnenou osobou na uplatnenie nároku je predovšetkým matka dieťaťa, t.j. navrhovateľka. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka ako
oprávnená osoba pri splnení zákonom ustanovených podmienok získa, narozdiel od odporcu, tieto finančné prostriedky, z ktorých môže potrebnú výbavičku pre dieťa zabezpečiť. Zameškané výživné súd povolil odporcovi platiť v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným so zročnosťou, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, keďže mal za to, že v možnostiach odporcu nie je splatiť tento dlh na zameškanom výživnom jednorázovo a súčasne, že zohľadniac jeho možnosti a majetkové pomery je v jej možnostiach tento dlh splatiť v splátkach v určenej výške.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.