Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_1CbZm-35-2016.pdf
PDF · 113.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/35/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČ: 649 48 242, so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o., Červeňova 14, Bratislava, proti žalovaným: 1) MITSPED s.r.o., IČO: 36 357 464, naposledy sídlom Mudroňova 41, Martin, 2) T.. Y. I., narodený X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, A., zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava a 3) M. E., narodený X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, Z. K., o zaplatenie 7.212,05 eur s príslušenstvom a odmenou 24,04 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 207/2013-69 zo dňa 6.10.2015 sa proti žalovanému v 2. rade ponecháva v platnosti.
II. Žalobca má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaný zmenkového platobného rozkazu, v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.5.2013 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca UniCredit Bank Slovakia a.s. žiadal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom všetkých troch žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 7.212,05 eur s úrokom 6% ročne z nej od 18.4.2013 až do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ poskytol na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditných kariet a o úverovom rámci z 11.5.2009 žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi úverový rámec vo výške 5.000 eur s dohodnutým úrokom 17,7% ročne, dlžník úver čerpal dvomi kreditnými kartami. Na zabezpečenie pohľadávky a splnenie záväzku dlžníka vystavil žalovaný v 1. rade vlastnú blankozmenku, ktorú žalovaní v 2. a 3. rade avalovali. Chýbajúce údaje v blankozmenke bol oprávnený doplniť, ak dlžník nesplní záväzok riadne a včas. Nakoľko sa dlžník dostal do omeškania so splácaním záväzku, bola ku dňu 29.11.2011 vyhlásená mimoriadna splatnosť úverového rámca a keď žalovaný v 1. rade ani po tom záväzok neuhradil, udelené oprávnenie 18.4.2013 využil a v blankozmenke vyplnil zmenkovú sumu 7.2012,05 eur a dátum splatnosti 18.4.2013. Žalovaných s tým oboznámil prostredníctvom oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 18.4.2013. Zmenka uhradená nebola. 2. Ako listinné dôkazy boli k žalobe pripojené originál zmenky a vo fotokópiách zmluva o vydaní a používaní kreditných kariet a o úverovom rámci, oznámenie z 29.11.2011 o predčasnej splatnosti úveru, oznámenie z 18.4.2013 o vyplnení blankozmenky spolu s dokladmi o jeho doručení všetkým trom žalovaným a Obchodné podmienky na vydanie a používanie kreditných kariet. 3. Pôvodný žalobca UniCredit Bank Slovakia a.s. zanikol zlúčením s UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. a dňa 1.12.2013 bol z obchodného registra vymazaný. Právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti sa stal UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., preto súd na základe § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), s ním ako žalobcom v konaní pokračoval.
4. Podaním zo dňa 9.6.2015 žalobca upravil žalobu tak, že úrok 6% ročne zo zmenkovej sumy 7.212,05 eur požaduje až od 19.4.2013 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 25.8.2015 súd konanie zastavil nie len v úroku za deň 18.4.2013, ale aj voči žalovanému v 1. rade, ktorý bol dňa 13.1.2015 z obchodného registra vymazaný ex offo a zanikol bez právneho nástupcu. 5. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 207/2013-69 súd vydal dňa 6.10.2015 a žalovaným v 2. a 3. rade uložil povinnosť, aby do troch dní od doručenia spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatili zmenkovú sumu 7.212,05 eur s úrokom 6 % ročne od 19.4.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 24,04 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.022,14 eur alebo aby v tej istej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. 6. Námietky podal len žalovaný v 2. rade, voči žalovanému v 3. rade sa zmenkový platobný rozkaz dňom 2.11.2015 stal právoplatný a vykonateľný. 7. Žalovaný v 2. rade žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu. Žalobu považoval za nepreskúmateľnú, lebo o veci nemá bližšie informácie, javí sa mu, že v žalobe absentuje skutkový základ, ide o skutočnosti, ktoré podľa neho bude musieť žalobca v súdnom konaní preukázať a súd napriek tomu zmenkový platobný rozkaz vydal. Poukázal na § 79 ods. 1 a 4 OSP, v zmysle ktorých musí byť žaloba doručená žalovanému do vlastných rúk, aby sa k žalobe vyjadril, tiež poukázal na povinnosť súdu vždy sa pokúsiť o zmier, ktorá vyplýva z § 99 ods. 1 OSP. Ďalej citoval znenie § 175 ods. 1 OSP s tvrdením, že súd túto právnu úpravu prehliadol, žalobu mu doručil až spolu so zmenkovým platobným rozkazom, čím mu evidentne odňal možnosť k žalobe sa vyjadriť pred prijatím rozhodnutia. Skutkový stav je podľa neho rozporný s vydaným zmenkovým platobným rozkazom a neexistuje stav odôvodňujúci vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súčasne tvrdil, že mu zmenkový platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk, že k žalobe neboli pripojené dôkazy, na ktoré sa žalobca odvolával, čím žalobca porušil povinnosť danú mu v § 42 ods. 3 OSP a jemu bolo odňaté právo, aby sa k žalobe a k zmenovému platobnému rozkazu vyjadril úplne. Uviedol, že námietky preto podáva v rozsahu jemu známych skutočností a doplní ich po tom, čo mu budú sprístupnené všetky doklady, ktoré mali byť podkladom žaloby, najmä Obchodné podmienky na vydanie a používanie kreditných kariet. 8. Proti aktívnej vecnej legitimácii žalovaný v 2. rade namietal, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz k svojmu tvrdeniu, že je právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ani k tomu, že stav pretrvával aj v čase vydania zmenkového platobného rozkazu. Uviedol, že v rámci cezhraničného zlúčenia musia existovať údaje o imaní, ktoré prechádza na nástupnícku spoločnosť, k čomu poukázal najmä na § 69aa Obchodného zákonníka a iné. Namietol aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu, jej nedostatok videl v tom, že do právneho vzťahu s pôvodným žalobcom sa dostal len tým, že avaloval blankozmenku, vychádzajúc z toho, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade existuje zmluvný vzťah, ktorý vznikol a existuje na základe zmluvy. Tento vzťah však zánikom žalovaného v 1. rade zanikol a ručiteľský záväzok nemôže existovať bez toho, aby existoval hlavný záväzok, inak by išlo o princíp akéhosi právneho nástupníctva zaniknutého dlžníka, teda o iný vzťah než ručiteľský ako vyplýva zo Zákona zmenkového a šekového a z Občianskeho zákonníka. 9. Ďalej žalovaný v 2. rade citoval bod 4.5. zmluvy, v zmysle ktorého, ak držiteľ úverového rámca neuhradí v čase určenom v zmluve pohľadávku alebo jej časť, má banka právo realizovať zabezpečenie a v prípade existencie viacerých zabezpečení má banka právo realizovať ktorékoľvek z nich s tým, že ak bude výťažok z predaja prevyšovať výšku pohľadávky, je banka povinná vrátiť rozdiel dlžníkovi. Na základe toho namietal, že zmenková suma 7.212,05 eur je nepreskúmateľná a evidentne vadná, žalobca ani náznakom nepreukázal reálne plnenie v rozsahu úverového rámca, či v inom rozsahu, prehliada, že zmenka plnila len funkciu zabezpečenia určitej pohľadávky, aj skutočnosť, že žiaden z účastníkov zmluvného vzťahu nemôže meniť predmet zabezpečenia jednostranne. 10. Súd sa predovšetkým zaoberal tvrdením žalovaného v 2. rade, že mu zmenkový platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk. Zo súdneho spisu je zrejmé, že zmenkový platobný rozkaz spolu s ostatnými písomnosťami bol zaslaný žalovanému v 2. rade poštou s doručenkou do vlastných rúk. Z údajov na doručenke súd zistil, že zásielka bola žalovanému v 2. rade doručená dňa 30.10.2015, v ktorý deň ju za žalovaného v 2. rade prevzal splnomocnenec. Dopytom na poštu súd zistil, že žalovaný v 2. rade dňa 12.2.2015 splnomocnil C. I., aby v jeho mene preberala poštové zásielky, včítane zásielok určených do vlastných rúk (doklad o splnomocnení bol vydaný pod č. PS 88/2015). Splnomocnenie, ktoré žalovaný v 2. rade udelil podľa poštového poriadku, síce nemožno zamieňať so splnomocnením podľa § 27, resp. § 49 ods. 2 OSP, ale súd zmenkový platobný rozkaz a ostatné písomnosti doručované spolu s ním, nezasielal splnomocnencovi, adresoval ich priamo žalovanému v 2. rade, preto ak žalovaný v 2. rade písomne inú osobu splnomocnil, aby ho pri právnom úkone -
preberaní jemu adresovaných poštových zásielok - zastupovala, prevzatie zásielky splnomocnencom je treba považovať za jej doručenie žalovanému v 2. rade do vlastných rúk. 11. Žalobca v písomnom vyjadrení k námietkam žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že podľa procesných predpisov účinných v čase začatia konania, v prípade, ak bol uplatnený nárok zo zmenky s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, súd zmenkový platobný rozkaz nevydá a nariadi pojednávanie len vtedy, ak podmienky na jeho vydanie neboli splnené. Nakoľko v tomto prípade bola súdu doručená žaloba spolu s originálom zmenky, boli podmienky splnené a súd bol povinný zmenkový platobný rozkaz vydať. Ak súd dodržal zákonom určený postup, nemohol žalovanému v 2. rade odňať možnosť konať pred súdom a ani mu ju neodňal. Ku svojej aktívnej vecnej legitimácii poukázal na to, že ako právny nástupca spoločnosti UniCredit Bank Slovakia a.s. z dôvodu cezhraničného zlúčenia spoločností vstúpil do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu, ku ktorému záveru už dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení 48CoE/329/2014-123 z 29.1.2015. Právne nástupníctvo bolo uvedené v obchodnom registri, ktorý je verejný zoznam, ide teda o informácie, ktoré sú verejné a známe. Údaje zapísané v obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Nesúhlasil ani s tvrdením, že zmenkový ručiteľský záväzok zanikol v dôsledku zániku žalovaného v 1. rade a na podporu svojho stanoviska citoval z rozhodnutí Ústavného súdu č. III. US 356/06 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 362/2005, sp. zn. 5Obdo 26/2014 a iných. K námietke nepreskúmateľnosti zmenkovej sumy zopakoval dôvody, pre ktoré blankozmenku vyplnil a uviedol, že v čase zosplatnenia, t. j. 29.11.2011, bol dlh vo výške 5.211,74 eur a okrem tohto dlhu do zmenkovej sumy zahrnul aj dohodnuté úroky z omeškania za obdobie od 30.11.2011 do dňa oznámenia o vyplnení blankozmenky. 12. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 OSP a touto formou o žalobe rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. V námietkovom konaní súd znovu o žalobe nerozhoduje, len o tom, či z dôvodov uvedených v námietkach zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší. 13. Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1. júla 2016 ho nahradil zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) je na základe § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Podľa dôvodovej správy boli výnimky z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej normy stanovené tam, kde by nová úprava zhoršila postavenie strany. Takouto výnimkou je aj konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov. 14. Za konanie o zmenkovom platobnom rozkaze nie je možné považovať každé konanie, v ktorom bol podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ale len také, v ktorom bol zmenkový platobný rozkaz vydaný a do 1.7.2016 nebol zrušený, resp. nenadobudol právoplatnosť. Ide teda o konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie je jedine § 175 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP), keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožnili súdu o neprávoplatnom zmenkovom platobnom rozkaze rozhodnúť. Preto za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe § 471 ods. 2 CSP dokončí konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie § 175 OSP ako predpis osobitnej povahy. Na ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom 2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1.7.2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa preto už postupuje podľa Civilného sporového poriadku. 15. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. 16. Právny zástupca žalovaného v v 2. rade v ústnych prednesoch na pojednávaní zotrval na námietkach. Uviedol, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje len zo skutočnosti, že došlo ku zlúčeniu, čo podľa neho nie je postačujúce, potrebný bol aj prevod zmenky ako cenného papiera, k čomu nedošlo, a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Odo V 82/2003, podľa ktorého nie je možné zmenku previesť formou postúpenia pohľadávky. Aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu cezhraničného zlúčenia spoločností odmieta ako nepreukázanú, žalobca ani náznakom nepreukázal, že by sa stal vlastníkom pohľadávky vo výške 7.212,05 eur. Podľa § 69aa ods. 2 písm. e) Obchodného zákonníka musí zmluva o cezhraničnom zlúčení obsahovať aj údaje o imaní, ktoré prechádza na nástupnícku spoločnosť a z toho dôvodu odmieta úvahu o tom, že by malo dôjsť k nejakému nástupníctvu bez akéhokoľvek vymedzenia rozsahu pohľadávok,
ktoré by mali byť predmetom zmluvy o cezhraničnom zlúčení. Bolo podľa neho na žalobcovi, aby skutočnosť, že nadobudol pohľadávku v presne definovanej výške 7.212,05 eur preukázal. Predmetná zmluva, pokiaľ bola uzavretá, má povahu súkromnej listiny a jej platnosť a záväznosť je prekonaná akýmkoľvek vznesením námietky, čo on týmto koná. Je podľa neho možné sa dôvodne domnievať, že na žalobcu pohľadávka v rozsahu 7.212.05 eura neprešla. Nesúhlasil ani s pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v 2. rade, keďže zmenkový ručiteľský záväzok má akcesorickú povahu a nemôže existovať bez záväzku hlavného a v tomto význame poukázal na stav, že žalovaný v 1. rade zanikol. Ďalej uviedol, že žalobca, a to ani náznakom, nepreukázal výšku uplatneného nároku, v žalobe a v písomnom vyjadrení poukazuje zrejme na to, že žalovanému v 1. rade poskytol úverový rámec v rozsahu 5.000,00 eur, ani náznakom nepreukázal, či ho žalovaný v 1. rade vôbec čerpal a v akej výške, čo ale žalobcovi nebránilo, aby vyplnil zmenku a domáhal sa vydania zmenkového platobného rozkazu, bez toho, aby postupoval spôsobom, ktorý by mal, eventuálne mohol, vyriešiť vec mimo tohto konania. Okrem zmenky boli dojednané aj ďalšie zabezpečenia, ktorými si žalobca mal poskytnuté finančné plnenie vymôcť a až keď by uvedené postupy boli bezvýsledné, mal pristúpiť k vyplneniu zmenky a k podaniu návrhu na zmenkový platobný rozkaz. Otázkou, či došlo realizovaním nejakého iného zabezpečovacieho inštitútu a či došlo aspoň k čiastočnému uhradeniu údajného nároku sa žalobca nezaoberá ani okrajovo. Ďalej uviedol, že sa žalobca domáha vydania zmenkového platobného rozkazu poukázaním na obchodné podmienky na vydanie a používanie kreditných kariet, pričom ani náznakom nepreukázal, aký má vzťah žalovaný v 2. rade k tomuto materiálu, a či obchodné podmienky, ktoré predložil súdu, boli platné a účinné v čase podpisovania predmetnej zmluvy. Na uvedenom základe mal za to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, práve naopak, nečinnosťou žalobcu bolo preukázané, že podaný návrh je vadný čo do základov a výšky. 17. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave dňa 11.5.2009, súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako jej vystaviteľ dal bezpodmienečný prísľub, že na rad UniCredit Bank Slovakia a. s. zaplatí dňa 18.4.2013 v Bratislave sumu 7.212,05 eur, bez protestu. Ako ručitelia zmenku podpísali žalovaní v 2. a 3. rade. Listina teda obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. 18. Žalovaný v 2. rade spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko ju žalobca odvodzuje len od cezhraničného zlúčenia, bez prevodu zmenky, keď navyše žalobca nepreukázal, že by sa v dôsledku cezhraničného zlúčenia stal vlastníkom pohľadávky vo výške 7.212,05 eur voči žalovaným. 19. Pravdou je, že právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, má v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona len majiteľ zmenky. Zmenkový zákon za majiteľa zmenky považuje osobu, v prospech ktorej bola zmenka vystavená alebo na rad ktorej bola indosovaná, ak má zmenku v rukách. Zmenkové práva a povinnosti sa v zásade prevádzajú indosamentom (čl. I. § 14 ods. 1 zmenkového zákona). Ku zmene v osobe veriteľa však nemusí dôjsť výhradne len prevodom zmenkových práv a povinností. Zmena môže nastať aj na základe takých právnych skutočností, s ktorými právne predpisy spojujú prechod práv a povinností . Podľa zmenkového zákona je indosament nevyhnutný na prevod zmenkových práv, ale nie na ich prechod. 20. V tomto prípade obchodná spoločnosť, na rad ktorej žalovaný v 1. rade zmenku vystavil, zanikla zlúčením a všetky jej práva a povinnosti prešli na žalobcu ako jej právneho nástupcu. Nejde teda o prevod zmenkových práv, ale o ich prechod a zmena veriteľa touto formou nie je podmienená zápisom na zmenke. Žalobca sa majiteľom zmenky stal dňom zániku pôvodného veriteľa, keďže v zmysle § 69a ods. 1 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), účinky zlúčenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra a zápisom do obchodného registra prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti na nástupnícku spoločnosť. 21. Pri cezhraničnom zlúčení sa podľa druhej vety § 69aa ods. 8 ObZ vykoná v obchodnom registri výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť, že cezhraničné zlúčenie nadobudlo účinnosť, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia. Žalovaný v 2. rade má pravdu v tom, že zmluva o zlúčení má povahu súkromnej listiny a jej platnosť a záväznosť je prekonaná akýmkoľvek vznesením námietky, ale v zmysle § 69aa ods. 9 ObZ cezhraničné zlúčenie, ktoré nadobudlo účinnosť v súlade s odsekom 8, nemôže byť vyhlásené za neplatné. 22. Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu nie len výpisom
z Obchodního rejstříku, vedeného Městským soudem v Praze, odd. .B, vložka 3608, ale aj výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 34/B, v ktorom je ako ďalšia skutočnosť uvedené, že dňa 6.12.2013 bolo registrovému súdu doručené Uznesenie Mestského súdu v Prahe zo dňa 4.11.2013, sp. zn. B 3608-RD1717/MSPH, Fj 219557/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2013, v právnej veci návrhu na cezhraničné zlúčenie rozhodol, že na spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, ako nástupnícku spoločnosť prešlo v dôsledku cezhraničnej fúzie formou zlúčenia spoločnosti UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, ako zanikajúcej spoločnosti, imanie zanikajúcej spoločnosti. Rozhodujúcim dňom zlúčenia je 1.12.2013. 23. Žalovaný v 2. rade nespochybnil, že spoločnosť UniCredit Bank Slovakia a.s. bola ku dňu svojho zániku majiteľom zmenky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Zmenka teda patrila do jej imania (imaním sa podľa § 6 ods. 2 ObZ rozumie súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním). V dôsledku cezhraničného zlúčenia prešlo imanie UniCredit Bank Slovakia a.s. na žalobcu ako nástupnícku spoločnosť a majiteľom zmenky sa stal žalobca. 24. Ako nedôvodnú hodnotil súd aj námietku pasívnej vecnej legitimácie, ktorej nedostatok žalovaný v 2. rade vyvodil zo skutočnosti, že zmenku avaloval na zabezpečenie kauzálneho záväzku žalovaného v 1. rade ako vystaviteľa zmenky, a keďže žalovaný v 1. rade zanikol, čím zanikol hlavný záväzok, nemôže ďalej existovať ani k nemu akcesorický ručiteľský záväzok. Žalovaný v 2. rade sa však svojim podpisom na zmenke nezaručil za žalovaného v 1. rade, ale za zaplatenie zmenky (čl. I. § 30 ods. 1 zmenového zákona). Jeho ručiteľský záväzok sa viaže jedine k zmenke a len k nej je akcesorický. Osoba avaláta je relevantná len z hľadiska rozlíšenia, či sa ručiteľ stal dlžníkom priamym alebo nepriamym, nakoľko v zmysle čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona je zmenkový ručiteľ zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Žalovaný v 2. rade sa zaručil za vystaviteľa vlastnej zmenky, preto sa aj on stal priamym dlžníkom. 25. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného v 2. rade, že po zániku obchodnej spoločnosti, ktorá bola vystaviteľom zmenky, nemôže jeho ručiteľský záväzok existovať, lebo by išlo o princíp akéhosi právneho nástupníctva zaniknutého dlžníka, t. j. o iný vzťah než ručiteľský. Podpísaním zmenky sa žalovaný v 2. rade stal samostatným dlžníkom. V zmysle čl. I. § 47 ods. 1 a 2 zmenkového zákona je síce majiteľovi zaviazaný spolu s vystaviteľom a druhým ručiteľom rukou spoločnou a nerozdielnou, ale majiteľ môže plnenie žiadať od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady. Zánik vystaviteľa zmenky nemá na existenciu samostatného ručiteľského záväzku žalovaného žiaden vplyv. 26. Námietky procesnej povahy (neúplnosť žaloby, vydanie zmenkového platobného rozkazu bez možnosti žalovaného vopred sa k žalobe vyjadriť a iné), hodnotil súd podľa procesných predpisov platných ku dňu začatia súdneho konania, resp. ku dňu vydania zmenkového platobného rozkazu. V zmysle § 79 ods. 1 OSP v znení platnom do 22.12.2015 musela žaloba okrem iného obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. tých skutočností, od ktorých žalobca svoj nárok odvodzuje. V žalobe sú opísané rozhodujúce skutočnosti tým, že žalobca popísal kauzálny vzťah zabezpečený zmenkou, uviedol dôvody, pre ktoré blankozmenku vyplnil, označil zmenku a uviedol, aké nároky si na základe zmenky uplatňuje. Vzhľadom na abstraktný charakter, ktorý zmenka nestráca ani ak bola pôvodne neúplná, resp. zabezpečovala mimozmenkový vzťah, nebolo potrebné pre naplnenie požiadavky pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností špecifikovať výšku kauzálnej pohľadávky, ani pripojiť listinné dôkazy na jej preukázanie. Všetky tie listiny, ktoré boli v žalobe označené ako dôkazy, žalobca k žalobe pripojil. 27. Predpoklady vydania zmenkového platobného rozkazu boli uvedené v § 175 ods. 1 OSP, t.j. žalobca žiadal, aby súd touto formou rozhodol, predložil prvopis zmenky, o pravosti ktorej nebol dôvod pochybovať a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva. Vydaniu zmenkového platobného rozkazu preto predchádzalo len skúmanie, či sú tieto predpoklady splnené. V tomto štádiu súd nevykonával iné dokazovanie, nenariaďoval na výsluch strán pojednávanie, ani nebol povinný vopred zaslať žalobu na vyjadrenie žalovanému. 28. Zmenka je dokonalý, abstraktný a nesporný cenný papier. Práva a záväzky sú v zmenke inkorporované, iba z nej vyplývajú a viažu sa jedine na ňu. Preto za listiny potrebné pre uplatnenie práv zo zmenky, ktorých predloženie predpisoval § 175 ods. 1 OSP ako predpoklad pre vydanie zmenkového platobného rozkazu, nie je možné považovať dôkazy preukazujúce existenciu kauzálneho vzťahu, výšku kauzálnej pohľadávky, ani správnosť vyplnenia blankozmenky. Takýmito sú len listiny, ktorými je podľa zmenkového zákona alebo všeobecného predpisu potrebné preukázať zachovanie zmenkových práv alebo prevod či prechod práv a povinností zo zmenky (najmä protestačné
listiny, správy o odopretí prijatia alebo zaplatenia, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie zmenkových práv proti nepriamym dlžníkom, listiny preukazujúce mimozmenkový prechod práv alebo záväzkov zo zmenky a pod.). Vystaviteľ vlastnej zmenky a ručitelia za vystaviteľa sú priami dlžníci a nakoľko bola zmenka vystavená s doložkou „bez protestu“, nebol majiteľ povinný pre zachovanie postihových práv urobiť protest pre neplatenie. Pre splnenie podmienok na vydanie zmenkového platobného rozkazu preto postačovalo, že pôvodný žalobca predložil prvopis zmenky, ktorá obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Listinou, preukazujúcou prechod zmenkových práv na žalobcu, je výpis z obchodného registra. 29. Proti zmenkovej sume žalovaný v 2. rade namietal, že je nepreskúmateľná, vadná, že žalobca ani náznakom nepreukázal reálne plnenie v rozsahu úverového rámca, či v inom rozsahu a že žiaden z účastníkov zmluvného vzťahu nemôže meniť predmet zabezpečenia jednostranne. 30. Existencia kauzálneho vzťahu nebola medzi stranami sporná, takže napriek tomu, že sa v žalobe príčinný vzťah zmenky uvádza, nemá žalobca v konaní o zaplatenie zmenky povinnosť preukázať výšku kauzálnej pohľadávky, ani správnosť vyplnenia blankozmenky. (Najvyšší súd Slovenskej republiky síce v rozhodnutí sp. zn. 1 M Obdo V 9/2007 uviedol, že ak existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalobca, musí znášať aj dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia, ale v tam riešenom prípade žalovaný poprel, že by zmenka sprevádzala akýkoľvek kauzálny vzťah a existenciu kauzy tvrdil iba žalobca.) 31. K rozloženiu dôkazného bremena v námietkovom konaní súd poukazuje najmä na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 3/2012 z 19.1.2012, z ktorého vyplýva, že základným východiskom v rámci procesného dokazovania je abstraktnosť a nespornosť zmenkového záväzku, ktorá vyplýva z hmotnoprávneho predpisu a znamená, že dlžník zo zmenky - žalovaný nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať odôvodnenosť svojich tvrdení v námietkach a ich vplyv na záväzok zo zmenky. 32. V zmysle bodu 3.11.1. zmluvy o vydávaní a používaní kreditných kariet a o úverovom rámci bola zmenka vydaná na zabezpečenie uspokojenia pohľadávok banky a splnenia záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky z nich a dojednané poplatky a náhrady, ako aj na zabezpečenie ostatných peňažných záväzkov, vrátane záväzkov pri predčasnej splatnosti záväzkov. Majiteľ bol oprávnený chýbajúce údaje vyplniť, ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a včas. 33. Pokiaľ je žalovaný v 2. rade presvedčený, že podmienky zabezpečenia zmenkou neboli splnené a zmenková suma nezodpovedá výške zabezpečenej pohľadávky. resp. že majiteľ použil zmenku na uspokojenie inej pohľadávky, než na ktorú sa zabezpečenie zmenkou vzťahovalo, bolo na ňom, aby v námietkach uviedol rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých k tomuto záveru dospel a svoje tvrdenia aj náležite preukázal. Len všeobecné konštatovanie, že žalobca nepreukázal čerpanie úverového rámca, prípadne že jednostranne predmet zabezpečenia zmenil, nemá pre rozhodnutie o dôvodnosti námietky právnu relevanciu, keďže bez opísania rozhodujúcich skutočností je takáto námietka neprejednateľná. 34. Dodatočne žalovaný v 2. rade tvrdil, že okrem zmenky boli dojednané aj ďalšie zabezpečenia, ktorými si žalobca mal poskytnuté finančné plnenie vymôcť a až keď by uvedené postupy boli bezvýsledné, mal pristúpiť k vyplneniu zmenky a k podaniu návrhu na zmenkový platobný rozkaz. Žalovaný v 2. rade však ničím nepreukázal, že kauzálna pohľadávka bola zabezpečená aj inak, než zmenkou. V prípade, že by tomu skutočne tak bolo, poukazuje súd na bod 4.5. zmluvy o vydaní a používaní kreditných kariet a o úverovom rámci, ktorý žalovaný v námietkach citoval. Podľa neho banka v prípade existencie viacerých zabezpečení má právo realizovať ktorékoľvek z nich. Zmluva ju nezaväzovala, aby blankozmenku využila až po tom, čo realizácia ostatných zabezpečení bola neúspešná. 35. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 2. rade z dôvodov uvedených v námietkach, nemal povinnosť tento nesporný záväzok splniť, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. 36. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, plný úspech, má preto nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté osobitným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).