Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10Csp/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24785199, zast. AK Jiří Šmíd, usadený euroadvokát so sídlom ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, M. O. M., občan SR, v konaní o zaplatenie 411,28 € s prísl.

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená uznesením prvostupňového súdu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 30.06.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia 411,28 € s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569469980 na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 320,-€, ktorý mal žalovaný splatiť v 45 splátkach splatných od 31.08.2013 do 05.07.2014. Súčasne so zmluvou o úvere bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok vo výške 164,80 € taktiež v 45 splátkach splatných spoločne so splátkami úveru. Súčasne so zmluvou žalovaný uzavrela Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňa výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident Financial, s.r.o. a to na žalovaným určenom mieste. Za to sa žalovaný zaviazala uhradiť sumu vo fixnej výške 164,80 €, ktorú sa zaviazal splácať v 45 splátkach splatných spolu so splátkami úveru. Žalovaný mal celkovo zaplatiť 565,28 € (istina 320,-€, úrok a administratívny poplatok 80,48 € a čiastka za zabezpečenie splátok 164,80 €. Žalovaný uhradil celkovo sumu 154,- €.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, a na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

4. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 24.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 320,-€, za ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 80,48€. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 400,48 € v 45 týždenných splátkach vo výške 44 x 8,90 € a 1 x 8,88 €, splatných od 31.08.2013 do 05.07.2014. V zmluve je uvedená RPMN 69,48 % a priemerná

RPMN 49,13 %. Súčasne so zmluvou bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal za službu spočívajúcu v prevzatí splátok úveru v hotovosti zaplatiť 164,80 € v 45 splátkach vo výške 44 x 3,67 € a 1 x 3,32 € splatnými spolu so splátkami úveru.

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka proti žalovanému postúpená na žalobcu; postúpenie pohľadávok bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 16.12.2016.

6.. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení zákona č. 102/2017 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámcu predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

8. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

9. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky

absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

10. Uzatvorená Zmluva neobsahuje základnú zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísanú náležitosť, a to hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Obsahom zmluvy o úvere je dojednanie o poskytnutí úveru vo výške 320,- Eur za odplatu vo výške 80,48 Eur pri RPMN 69,48 %. Súčasne so zmluvou o úvere však bola uzatvorená samostatná zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť ďalší poplatok 164,80 Eur, pri zohľadnení ktorého RPMN úveru predstavuje 317 %.Z viacerých samostatne podaných žalôb pritom vyplýva, že takáto zmluva je pravidelnou súčasťou všetkých zmlúv o úvere poskytovaných spoločnosťou Provident Financial, s. r. o., pričom aj keby išlo o individuálne dojednanú zmluvu, do výpočtu RPMN je potrebné zahrnúť všetky poplatky, ktoré spotrebiteľ podľa zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiacich dojednaní musí zaplatiť; odčlenenie časti poplatkov do formálne samostatnej zmluvy by bolo obchádzaním zákona. Preto uzatvorená zmluva nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013 sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je tak povinná zaplatiť iba istinu čerpaného úveru bez poplatku za jeho poskytnutie a ďalších súvisiacich poplatkov. Hodnota RPMN poskytnutého úveruje pritom práve tým údajom, ktorý ovplyvňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

11. Odhliadnuc od uvedeného, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný sa v Zmluve zaviazal zaplatiť splátky úveru v 45 týždenných splátkach splatných od 31.08.2013 do 5.7.2017, zo žaloby ani príloh, nie je zrejmé, kedy bola žalovaným uhradená posledná splátka, pričom je zrejmé, že posledná splátka bola uhradená skôr ako dňa 05.07.2014, pričom žaloba bola súdu doručená až 30.06.2017. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. preto súd aj bez návrhu prihliadal na námietku premlčania, ktorú na základe § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdil podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Posledná splátka úveru bola splatná dňa 05.07.2014, avšak žalovaný sa dostal do omeškania už skôr, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 30.06.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty podľa §101 Občianskeho zákonníka, ktorá sa podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka použije a na obchodné záväzkové vzťahy (napr. zo zmluvy o úvere), ktorých účastníkom je spotrebiteľ (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 a sp. zn.3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015). Preto z tohto dôvodu súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

11. Výrok o náhrade trov konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení VSÚ prvostupňového súdu. Rozhodol tak o základe nároku, a to podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal plný úspech žalovaný, teda v rozsahu 100 %, preto v rozsahu 100 % mu súd priznal aj náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 263 ods. 1 CSP: Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.