Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sa-2-2017.pdf
PDF · 155.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD. v právnej veci žalobcu Fakultnej nemocnice z poliklinikou J.A. Reimana, so sídlom v Prešove, Hollého 14, 080 01 Prešov, zastúpeného riaditeľom nemocnice G.. A. W., G., G., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. novembra 2016 Číslo konania: Q Č.sp.: XXXXXX/XXXXX/XXXX/XXX na základe správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u je rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava zo dňa 28. novembra 2016 Číslo konania: ZS XXX/XXXXX/XXXX/R, Číslo spisu: XXXXXX/XXXXX/XXXX/ XXX v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou pobočka D. zo dňa 04. decembra 2015 Číslo konania: ZS XXX/XXXXX/XXXX, Číslo spisu: XXXXX/XXXX/XXX, Číslo záznamu XXXXXX/XXXX a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté v samostatnom uznesení súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28. novembra 2016 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka D. zo dňa 04.12.2015 pod Č. konania Q Č. spisu: XXXXX/XXXX/XXX Č. záznamu: XXXXXX/XXXX, ktorým správny orgán uložil žalobcovi pokutu 3000 Eur podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a) v spojení s § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. a § 47 Správneho poriadku ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.12.2015 potvrdil. Účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že pánovi N.. B.. D. D., V.., nar. XXXX, bytom E. XX, XXX XX D. (ďalej len „pacient") po operácii dňa 15.01.2015 neposkytol adekvátnu pooperačnú starostlivosť: a) po operácii dňa 15.01.2015 nebola pacientovi kontrolovaná zraková funkcia (prvýkrát bola skontrolovaná dňa 16.01.2015 o 07:36 hod. t. j. 17 hodín po skončení operácie), b) po zistení straty zraku dňa 16.01.2015 o 07:36 hod. bola neskoro indikovaná revízna dekompresia orbity (začiatok operácie 16.01.2015 o 16:35 hod. t. j. 9 hodín od zistenia straty zraku).
2. Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil poukazom na konanie prvostupňového správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj postup, ktorý tomuto
vydaniu rozhodnutia predchádzal. Žalovaný zdôraznil, že dohľad bol vykonávaný podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z.z. a o vykonanom dohľade bol vyhotovený protokol zo dňa 30.07.2015, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán v záujme objektívneho zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu požiadal o vypracovanie odborného stanoviska N., odborníka v špecializačnom odbore otorinolaryngológia a chirurgia hlavy a krku (ďalej len „ORL"), ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 07.05.2015 a 08.09.2015 skonštatoval, že zdravotná starostlivosť na Oddelení ORL účastníka konania nebola pacientovi poskytnutá správne a zároveň požiadal o vypracovanie odborného stanoviska D.., odborníka v špecializačnom odbore oftalmológia, ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 01.06.2015 a 17.06.2015 skonštatoval, že zdravotná starostlivosť na Oddelení oftalmológie účastníka konania bola pacientovi poskytnutá správne.
3. Účastníkovi konania bol dňa 31.07.2015 doručený protokol, k tomuto podal listom zo dňa 12.08.2015 námietky, v ktorých uviedol skutočnosti, ktoré sú obsahom tak rozkladu, ako aj samotnej žaloby, pričom argumentoval tým, že nesúhlasí so záverom protokolu a konštatuje, že pri vyšetrení a liečbe sa striktne riadil pokynmi a odporúčaniami lekárov Oddelenia oftalmológie, kde bola pacientovi zdravotná starostlivosť poskytnutá správne a preto, že na záver, že na Oddelení ORL zdravotná starostlivosť pacientovi poskytnutá správne nebola je podľa neho prekvapujúci a nemôže s ním súhlasiť. Námietky účastníka konania vyhodnotil prvostupňový správny orgán v spolupráci s N. ktorý vo svojom stanovisku z 08.09.2015 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a opakovane skonštatoval, že účastník konania neposkytol pacientovi zdravotnú starostlivosť správne. Námietky účastníka konania k protokolu boli dňa 29.09.2015 prerokované za jeho účasti a prvostupňový správny orgán akceptoval v týchto jednu z námietok účastníka konania k protokolu týkajúcu sa nevyhnutnosti vykonania MRI vyšetrenia na diagnózu amaurózy a na indikáciu akútnej redekompresie. Ostatné námietky účastníka konania prvostupňový správny orgán neakceptoval, čo odborne odôvodnil v zápisnici. Zároveň žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán zaslal účastníkovi konania upovedomenie o začatí správneho konania listom zo dňa 13.11.2015, zároveň ho poučil o možnosti oboznámenia sa so spisom, ako aj navrhnúť k podkladom rozhodnutia dôkazy a ich doplnenie. Účastník konania sa nevyjadril, nerealizoval žiadne zo svojich zákonných práv a nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu správneho konania. Prvostupňový správny orgán vydal 04.12.2015 rozhodnutie, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 3000 Eur a ktoré bolo účastníkovi konania doručené 11.12.2015.
4. Proti rozhodnutiu podal účastník konania rozklad zo dňa 17.12.2015, po dôkladnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj tvrdeniu uvádzaných účastníkom konania prvostupňový správny orgán dospel k názoru, že nemôže rozkladu v rámci autoremedúry v plnom rozsahu vyhovieť a listom zo dňa 18.01.2016 v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku zaslal spisový materiál druhostupňovému správnemu orgánu.
5. Odvolací orgán vyzval v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníka konania, aby sa oboznámil s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a zároveň dal možnosť účastníkovi konania sa písomne v termíne do 22.02.2016 vyjadriť. Účastník konania na výzvu nereagoval. Rozkladová komisia ako poradný orgán predsedu úradu po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov a skutočností dospela k záveru, že účastník konania porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Podľa názoru rozkladovej komisie prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, jeho zistenia sú preukázané a pokuta je primeraná a odôvodnená. Rozkladová komisia skonštatovala, že správny orgán dostatočne objektívne vyhodnotil všetky predložené dôkazy a námietky a je toho názoru, že sankcia uložená rozhodnutím je adekvátna za porušenie uvedenej zákonnej povinnosti. Zároveň rozkladová komisia konštatovala, že účastník konania nepreukázal, že by uložená pokuta bola pre neho likvidačná, preto považuje pokutu za výchovnú a preventívnu a nie za likvidačnú. Na základe svojich zistení rozkladová komisia navrhla predsedovi úradu rozklad účastníka zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Predseda úradu sa oboznámil s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu a preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zistil, že prvostupňový správny orgán začal z vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo zistené vykonaným dohľadom nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi účastníkom konania, pričom dohľad u účastníka konania bol vykonaný na základe podnetu pacienta, ktorý žiadal prešetriť postup účastníka konania pri poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
6. Predseda úradu konštatoval, že vykonaným dohľadom bolo po preštudovaní zdravotnej dokumentácie, z vyjadrení účastníka konania a z odborných stanovísk zistené, že účastník konania nevykonal počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Predseda úradu konštatoval, že prvostupňový správny orgán zistil, že prvá hospitalizácia pacienta u účastníka konania, ktorá bola v období od 01.12.2014 do 04.12.2014 za účelom histologizácie tumorózneho procesu v ľavej maxilárnej dutine, kedy bol pacient odoslaný ambulantným otorinolaryngológom s výsledkom CT vyšetrenia maxilárnej dutiny, pacient bol operovaný dňa 03.12.2014, vykonaná bola sinusoskopia infra a supraturbinálnym prístupom a bol odobratý materiál na histologické vyšetrenie. Dňa 04.12.2014 bol pacient v dobrom stave prepustený do domáceho liečenia, pričom výsledok bioptického vyšetrenia bol negatívny v zmysle malignity.
7. Druhá hospitalizácia pacienta na Oddelení ORL účastníka konania bola od 13.01.2015 do 27.01.2015 za účelom opakovanej excízie tkaniva z ľavej maxilárnej dutiny s ohľadom na negatívny výsledok predchádzajúceho histologického vyšetrenia, ktorý nekoreloval s CT nálezom a ani s klinickým stavom pacienta. Po vyšetrení pacienta na príjme s nálezom otoskopický bilaterálne negatívny, rynoskopický v kľude, prieduchy voľné bez patologického obsahu, dutina ústna - vľavo v oblasti vestibula a fosacanina prekrvená a zdurená sliznica, palpačne miery opuch tváre vľavo s tuhšou difúznou rezistenciou v podkoží, hltan, tonzily a krk boli negatívne. Ráno v deň operácie bola naložená bandáž dolných končatín u pacienta, dňa 15.01.2015 v čase od 13:00 hod. do 14:30 hod. bol pacient operovaný v celkovej inhalačnej anestézii. Podľa operačného záznamu bola vykonaná infra a supraturbinálna antroskopia s cieľom odobratia excízie. Pri výkone bola zistená protrúzia bulbu (vysunutie oka z očnice) a zakrvácanie viečok. Z tohto dôvodu bolo telefonicky konzultované očné konzílium a následne bolo antrum otvorené aj orálnym prístupom - caldwell luc, odobratá bola excízia tkaniva líca - podkožie a ďalšie excízie z dutiny, bolo odstránené tkanivo z laterálnej steny nosovej dutiny a bola vykonaná dekompresia orbity. Z operačnej sály na oddelenie bol pacient privezený o 14:53 hod. Bola ordinovaná infúzna terapia s analgetikom a antibiotikom. Po operácii o 15:04 hod. bolo vykonané oftalmologické konzilárne vyšetrenie, ktoré konštatovalo na základe objektívneho vyšetrenia miernu protrúziu (vysunutie z očnice) ľavého oka, sufúziu (krvnú podliatinu) až chemózu (opuch) spojovky, rohovka bola infaktná, zrenica v liehovej mydriáze, viac ako stredne široká. Odporúčané bolo vykonanie MRI vyšetrenie ľavej orbity za účelom vylúčenia tumoru orbity a mozgu. Navrhovaná terapia - framykoin masť a hydrocortison. V dekurze po operácii v čase od 14:53 hod. sú v pravidelných intervaloch záznamy zdravotných sestier, pacient bol tlakovo a pulzovo stabilizovaný. O 16:41 hod. bol ordinovaný hydrocortison. O 17:30 hod. bol pacient prevezený z pooperačnej izby na lôžkové oddelenie. O 20:55 hod. zdravotná sestra v dekurze uviedla, že pacient udáva bolesti, podané bolo analgetikum. Dňa 16.01.2015 o 07:39 hod. bola ranná vizita, v dekurze je uvedené že pacient má bolesti pravého oka a nevidí na pravé oko (správne má byť ľavé oko). Objektívne bol pacient afebrilný, prítomná protrúzia pravého oka, opuch a sufúzie viečok. V dekurze je pravdepodobne omylom zapísaná pravá strana, namiesto ľavej strany. Ordinovaná bola adekvátna farmakoterapia. O 08:22 hod. pacient vyšetrený v ambulancii udával, že nevidí na oko, objektívne bola zistená obmedzená pohyblivosť ľavého oka a chemóza spojovky. Zároveň bol rynoskopický odsatý hlien a krv z nosa. Odporúčané bolo očné vyšetrenie v ten istý deň. Očné konziliárne vyšetrenie bolo zrealizované v ten istý deň o 14:00 hod., pričom v lekárskej správe je uvedený sporný svetlocit, obmedzená pohyblivosť ľavého oka, prítomná sufúzia spojovky. Odporúčané bolo opäť MRI vyšetrenie, kontrola s výsledkom na očnom oddelení a opätovná dekompresia orbity. Následne sa od 16:35 hod. do 17:00 hod. uskutočnila endoskopická revízia nosovej dutiny a následne rozšírená dekompresia orbity v celkovej anestézii. Infraturbinálne a supraturbinálne bola otvorená maxilárna dutina, ktorá bola bez známok krvácania. Pri tlaku na ľavú očnú bulvu bolo zistené vytláčanie orbitálneho tukového tkaniva, následne bola vykonaná rozšírená dekompresia orbity. O 17:38 hod. bol pacient privezený z operačnej sály na oddelenie, bol afebrilný, pulzovo a tlakovo stabilizovaný. Pooperačne bola nasadená antiedematózna a kortikosteroidná terapia podľa odporúčania oftalmológa. O 17:45 hod. bol pacient odoslaný sanitkou na pracovisko magnetickej rezonancie na MRI vyšetrenie, ktoré potvrdilo prítomnosť tumoróznych máz, ktoré okrem iného zasahovali z čeľustnej dutiny aj do orbity, edematózne presiaknutie infraorbitálnej časti mäkkých štruktúr z ich opuchom, bez obrazu protrúzie bulbu, edematózne presiaknutie časti ľavého očného nervu. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného dňa 17.01.2015 bol pacient vyšetrený a bolo skonštatované, že pacient na ľavé oko nevidí. Následne do 27.01.2015, kedy bol pacient prepustený do domácej starostlivosti bol denne lokálne ošetrovaný, mal podávanú adekvátnu farmakoterapiu a pravidelne absolvoval oftalmologické kontroly, ktoré potvrdili stratu svetlocitu na ľavom oku. Odporúčané
boli ďalšie kontroly u ambulantného oftalmológa. Doručené výsledky histologického vyšetrenia potvrdili, že v žiadnom z vyšetrovaných materiálov neboli prítomné známky malignity.
8. Na posúdení správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa v rámci výkonu dohľadu podieľali ako prizvané osoby podľa § 43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. konzultanti úradu v špecializačnom odbore ORL N.. G.. G. E. D.. a v špecializovanom odbore oftalmológia D.. G.. K. W., N.. Konzultant úradu v špecializovanom odbore O. N.. G.. G. E. D.. vo svojom odbornom stanovisku zo 07.05.2015 uviedol, že počas operácie pacienta dňa 15.01.2015 pri odbere vzoriek na histologické vyšetrenie došlo k neúmyselnému preniknutiu do očnice s následným poškodením jej obsahu a krvácaním do orbity, v dôsledku čoho došlo k strate zraku. Dôkazom preniknutia do očnice je výsledok histológie zo dňa 15.01.2015, pretože vo vzorke bolo prítomné tukovoväzivové tkanivo, ktoré zodpovedá obsahu očnice. Išlo teda o neúmyselnú komplikáciu pri postupe lege artis. Samotná dekompresia, ktorou sa snažil účastník konania v orbite znížiť tlak a tým zachrániť zrakovú funkciu bola správna. Bez ohľadu na to, či k strate zrazu došlo okamžite pri prvej operácii alebo vznikla na druhý deň bola rozšírená dekompresia zrealizovaná až o 9 hodín od zistenej straty zraku, kedy bol optický nerv už ireverzibilne poškodený. Vykonanie uvedenej rozšírenej dekompresie až o 9 hodín možno považovať za časovo oneskorený postup. Pri zhoršení alebo strate zraku, ktorá je spôsobená ischémiou nervu (pri zhoršení venózneho odtoku, alebo pri zvýšení tlaku obsahu orbity na nerv), je indikovaná urgentná chirurgická intervencia za účelom zníženia tlaku v očnici minimálne v rozsahu laterálnej kantotómie alebo endoskopickej dekompresie očnice. Pri včasnej dekompresii je možno obnoviť funkcie zraku. Krvácanie do orbity možno riešiť konzervatívne podávaním kortikoidov len v tom prípade, ak nedochádza k strate zraku. Preto bolo potrebné pacientovi po operácii a aj v deň operácie kontrolovať zrakovú funkciu. Postup účastníka konania v tomto smere nebol správny. Konzultant z úradu v špecializovanom odbore oftalmológia D. G.. K. W., N.. vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 01.06.2015 a 17.06.2015 uviedol, že zo strany oftalmológov nedošlo k žiadnemu pochybeniu a ich postup bol primeraný. V rámci konziliárnych oftalmologických vyšetrení bola pacientovi poskytnutá zdravotná starostlivosť správne.
9. Predseda úradu konštatoval, že účastníkovi konania bol doručený 31.07.2015 protokol, ku ktorému zaslal listom zo dňa 12.08.2015 námietky, ktoré vyhodnotil prvostupňový správny orgán v spolupráci s N.. G.. G. E. D.., námietky konania k protokolu boli za účasti účastníka konania dňa 29.09.2015 prerokované a následne prvostupňový správny orgán dňa 04.12.2015 rozhodnutie, voči ktorému podal rozklad účastník konania a druhostupňový správny orgán, tohto vyzval na oboznámenie sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia v termíne do 22.02.2016, na ktorú výzvu účastník konania nereagoval.
10. Predseda úradu konštatoval, že účastník konania v rozklade zo dňa 17.12.2015 navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že konanie zastaviť alebo aby napadnuté rozhodnutie odvolací orgán zruší. Poukázal na to, že napriek skutočnosti, že oftalmológ pri kontrole po operácii dňa 15.01.2015 neodporúčal pravidelné kontroly zrakovej funkcie službu konajúci lekár Oddelenia ORL vykonal ďalšiu kontrolu zrakovej funkcie, táto však nebola zapísaná do zdravotnej dokumentácie. Ďalej argumentoval tým, že účastník konania urgentnú dekompresiu orbity, ktorá bola indikovaná a vykonané ihneď počas operačného zákroku dňa 15.01.2015 konzultoval telefonicky s oftalmológom. Pri výkone nebolo zistené ani pretrvávajúce krvácanie a keďže stav pacienta sa nezlepšoval napriek vykonanej dekompresii a podpornej medikamentóznej liečbe, pristúpil účastník konania k druhej reoperácii, ktorá potvrdila dostatočný rozsah pôvodnej dekompresie pri tlaku na očnú bulvu došlo k plynulému pretláčaniu - pohyblivosti v oblasti etmoidálne. Zároveň v dôvodoch odvolania konštatoval účastník konania, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sa javí zmätočné, poskytnutá zdravotná starostlivosť v špecializovanom odbore oftalmológia bola poskytnutá správne a zdravotná starostlivosť v odbore ORL nebola poskytnutá správne, pričom lekári ORL sa riadili pokynmi a odporúčaniami oftalmológov.
11. Predseda úradu sa s vyjadreniami účastníka konania nestotožnil poukázal pritom na postup prvostupňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, citoval pritom príslušné ustanovenia zákona č. 581/2004 Z.z., ktorými sa riadil prvostupňový správny orgán a konštatoval, že podľa ustanovenia § 50 ods.2 zákona č. 581/2004 Z.z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podľa závažností zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu s poukazom na ustanovenie § 64 ods. 2 písm. b) zákona až do výšky 9 958 Eur. Predseda úradu konštatoval, že vyššie uvedenými skutočnosťami došlo zo strany účastníka konania k porušeniu
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a zároveň použil citáciu príslušných ustanovení zákona 576/2004 Z.z. konkrétne ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 9, 10, ako aj ustanovenie § 32 Správneho poriadku.
12. Predseda úradu konštatoval, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a takto zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie uvedené v protokole a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Postup prvostupňového správneho orgánu je v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Správneho poriadku. Zároveň predseda úradu poukázal ako odvolací orgán na zásadu voľného hodnotenia dôkazov s poukazom na § 34 ods. 5 Správneho poriadku, ako aj čl. 37 ods. 3 listiny základných práv a slobôd. Zistil, že napadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom obsahuje predpísané náležitosti, t. j. výrok odôvodnenia a poučenie o rozklade. Rozhodnutie vydal orgán príslušný na jeho vydanie podľa § 5 Správneho poriadku a § 18 ods. 1 písm. b) bod 1 a § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. S dôrazom na ustanovenie § 18 zákona č. 581/2004 Z.z., podľa ktorého je úrad oprávnený vykonať dohľad nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou tým, že kontroluje správnosť jej poskytnutia a ak zistí pochybenie môže pristúpiť k uloženiu sankcie, pričom každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom správne je zdravotná starostlivosť poskytnutá vtedy, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby, alebo zlepšenia jej stavu, pri zohľadnený súčasných poznatkov lekárskej vedy. Predseda úradu pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležite preskúmal a zistil skutkový stav veci a za tým účelom si v súlade s ustanovením § 32 Správneho poriadku obstaral potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia. V závere rozhodnutia predseda úradu konštatoval, že účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi neposkytol zdravotnú starostlivosť správne.
13. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť spočívala v tom, účastník konania pacientovi po operácii dňa 15.01.2015 neposkytol adekvátnu pooperačnú starostlivosť: a) po operácii dňa 15.01.2015 nebola pacientovi kontrolovaná zraková funkcia (prvýkrát bola skontrolovaná dňa 16.01.2015 o 07:36 hod. t. j. 17 hodín po skončení operácie), b) po zistení straty zraku dňa 16.01.2015 o 07:36 hod. bola neskoro indikovaná revízna dekompresia orbity (začiatok operácie 16.01.2015 o 16:35 hod. t. j. 9 hodín od zistenia straty zraku). Predseda úradu konštatoval, že retrobulbárne krvácanie v orbite, ktoré vzniklo pri operácii dňa 15.01.2015 vyžaduje okrem urgentnej dekompresie orbity aj následné sledovanie vývoja dochádza k strate zraku. Stav zrakovej funkcie pri retrobulbárnom krvácaní má byť sledovaný a uvedený v zdravotnej dokumentácii pacienta, hlavne z dôvodu sledovania dynamiky vývoja prípadnej straty zraku, čo priamo ovplyvňuje urgentnosť zrak zachraňujúcej revíznej dekompresie orbity. Zistenie zhoršenia zraku je dôvodom k bezodkladnej dekompresii. V operačnom protokole zo dňa 15.01.2015 chýba presný p opis výkonu primárnej dekompresie, preto sa nedá presne posúdiť jej kvalita a rozsah. Z ďalšieho vývoja zdravotného stavu pacienta (strata zraku zaznamenaná 16.01.2015 o 07:36 hod.) však možno vyvodiť, že nebola dostatočná, a preto bolo nutné vykonať revíznu dekompresiu. Pri zhoršení alebo strate zraku, ktorá je spôsobená ischémiou nervu pri zhoršení venózneho odtoku alebo zvýšeným tlakom na nerv, je indikovaná urgentná chirurgická intervencia za účelom zníženia tlaku v orbite a to minimálne v rozsahu laterálnej kontotómie alebo endoskopickej dekompresie orbity. Pri včasnej dekompresii je možné dosiahnuť obnovu zrakovej funkcie, preto je potrebné revíznu dekompresiu orbity vykonať čo najskôr. Predseda úradu konštatoval, že prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ich príčin. Pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi poskytnutá správne a účastník konania nevykonal potrebné zdravotné výkony tak, aby zabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej zdravotného stavu. Zároveň konštatoval, že pokuta bola uložená v súlade s § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z.
14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 04.12.2015 a žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
V žalobe žalobca argumentoval poukazom na rozhodnutia správnych orgánov, ako aj na postup lekárov žalobcu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti u pacienta N. B.. D. D., V.. nar. XX.XX.XXXX, počas hospitalizácie v období od 10.11.2014 do 16.02.2015 na oddelení otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku a na oftalmologickom oddelení NsP vo vydaných rozhodnutiach prvého a druhého stupňa. Žalobca argumentoval tým, že po vykonanom dohľade mu prvostupňový správny orgán doručil protokol zo dňa 30.07.2015, kde boli konštatované pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, v tom zmysle, že pacientovi po operácii dňa 15.01.2015 nebola poskytnutá adekvátna pooperačná starostlivosť spočívajúca v tom, že: a) dňa 15.01.2015 nebol pacient bezodkladne odoslaný na MRI vyšetrenie odporučené oftalmológom, b) po operácii dňa 15.01.2015 nebola pacientovi kontrolovaná zraková funkcia (prvýkrát bola skontrolovaná dňa 16.01.2015 o 07:36 hod., t. j. 17 hodín po skončení operácie), c) po zistení straty zraku dňa 16.01.2015 o 07:36 hod. bola neskoro indikovaná urgentná dekompresia orbity (začiatok operácie 16.01.2015 o 16:35 hod., t. j. 9 hodín od zistenia straty zraku).
15. Proti zisteniam uvedeným v protokole podal žalobca písomné námietky, pričom prvostupňový správny orgán akceptoval námietky k bodu a), teda k záveru, že zo strany oftalmoĺóga nebolo odporučené bezodkladné vykonanie MRI vyšetrenie. To bolo indikované za účelom vyšetrenia mozgu a vylúčenia tumoru v oblasti očnice, teda uvedené MRI vyšetrenie nemalo vplyv na riešenie vzniknutej komplikácie z časového hľadiska. Čo sa týka záverov protokolu, v ktorom bola uvedená skutočnosť, že zraková funkcia pacientovi bola kontrolovaná pri oftalmologickom konzíliu bezodkladne po operácii dňa 15.01.2015 a napriek tejto skutočnosti oftalmológ pri tejto kontrole neodporúčal pravidelné kontroly zrakovej funkcie, avšak službu konajúci lekár ORL G.. C. C. ďalšiu kontrolu zrakovej funkcie vykonal v daný deň v poobedňajších hodinách a to aj napriek výrazne sťaženému vyšetreniu z dôvodu opuchu viečok a hematómu. Žalobca dodal, že službu konajúci lekár zrakovú funkciu vyšetroval, aj keď so záverov oftalmologického konzília táto potreba nevyplývala, pričom vykonanie kontroly zrakovej funkcie nebolo zapísané do zdravotnej dokumentácie, čo považuje žalobca za určité pochybenie zo strany fakultnej nemocnice, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Čo sa týka záveru protokolu ohľadom urgentnej dekompresie orbity táto bola indikovaná a vykonaná ihneď počas operačného zákroku dňa 15.01.2015 po telefonickej konzultácii s oftalmológom. O tejto skutočnosti svedčí histologicky nález vzorky „C" zo dňa 15.01.2015, pri ktorom výkone nebolo zistené ani pretrvávajúce krvácanie. Keďže stav pacienta sa nezlepšoval napriek vykonanej dekompresii a podpornej medikamentóznej liečbe pristúpilo sa k tzv. second look - reoperácii, ktorá potvrdila dostatočný rozsah pôvodnej dekompresie - pri tlaku na očnú guľu došlo k plynulému pretláčaniu - pohyblivosti v oblasti etmoideálnej. Následné úkony v zmysle odstránenia ďalšej časti orbity a sliznici z hľadiska rozsahu boli minimálne, keďže už pôvodná urgentná dekompresia 15.01.2015 bola dostatočná. Žalobca zdôrazňoval, že druhá dekompresia dňa 16.01.2015 bola rozsahovo minimálna.
16. Čo sa týka záverov prizvaného konzultanta z odboru ORL žalobca nesúhlasil so závermi tohto konzultanta a jeho vyjadrením, že dôkazom preniknutia do očnice s následným poškodením jej obsahu a zakrvácaním do orbity malo byť histologické vyšetrenie z 15.01.2015, v dôsledku čoho došlo u pacienta k strate zraku. Podľa názoru žalobcu histologické vyšetrenie z 15.01.2015 hovorilo o urgentne vykonanej dekompresii, na základe ktorej bola ako vzorka „C" odoslaný materiál na histologické vyšetrenie. Žalobca ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že lekári na oddelení ORL sa riadili striktne pokynmi a odporúčaniami lekárov oftalmológie, u ktorých bol konštatovaný postup lege artis. Žalobca ďalej poukázal na to, že v rámci správneho konania podľa jeho názoru bolo potrebné podrobnejšie a precíznejšie sa zaoberať aj inými dôkazmi, ako je len zdravotná dokumentácia, má za to, že správny orgán pre zistenie skutočného stavu veci bol povinný zaoberať sa aj skutočnosťami, ktoré zo zdravotnej dokumentácie nevyplývali. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci s dôrazom na obsah ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán podľa žalobcu bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom žalobca argumentoval v rozklade poukazom na postup lekárov ORL, ktorí sa riadili pri ošetrení pacienta pokynmi lekárov z oddelenia oftalmológie. V rámci svojej obrany žalobca poukazoval na nesprávne a nedostatočne zistenie skutkového stavu správnym orgánom v tejto súvislosti bolo potrebné predovšetkým vysporiadať sa s odlišnosťou záverov dvoch odborných stanovísk prizvaných konzultantov, keď jeden konzultant vyslovil záver, že zo strany oftalmológov nedošlo k žiadnemu pochybeniu, pričom na druhej strane sa lekári ORL, ktorí sa riadili pokynmi práve oftalmológov dopustili pochybenia pri poskytnuí zdravotnej starostlivosti pacientovi. Tiež vyslovil názor,
že k poškodeniu pacienta nedošlo pooperačnou starostlivosťou, napr. kontrolou zraku, ale už samotnou chirurgickou intervenciou, pretože pacient nevidel okamžite už po operácii, pričom pri útlaku očného nervu z tlaku v orbite dochádza k oslepnutiu postupne až v priebehu niekoľkých hodín. Naproti tomu druhý konzultant výrazným spôsobom kritizoval vedenie zdravotnej dokumentácie žalobcu, prakticky svoj názor opieral len o túto dokumentáciu, pričom pochybenie žalobcu postavil práve na údajoch, ktoré sa v predmetnej zdravotnej dokumentácii nenachádzajú. Podľa žalobcu správny orgán nesprávne založil svoje rozhodnutie len na názore jedného odborného konzultanta, pritom sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, či vôbec žalobca kontroloval zrakovú funkciu u pacienta, ako aj nevysporiadal sa s námietkou, že pri hodnotení kontroly zrakovej funkcie oka zo strany žalobcu, správny orgán zamenil dva správne delikty a to nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie. Vo vzťahu k správnosti a potrebe vykonania urgentnej dekompresie zrakovej orbity mal žalovaný za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia skutočného stavu veci v zmysle § 33 ods. 1 v spojení s ustanovením § 36 Správneho poriadku vykonať znalecké dokazovanie pre posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Žalobca opakovane v žalobe uviedol, že nariadenie znaleckého dokazovania a vykonanie ďalších dôkazov bolo v záujme náležitého a spoľahlivo zisteného stavu veci.
17. V rámci konania pred prvostupňový správnym orgánom došlo k viacerým porušeniam subjektívnych práv žalobcu, predovšetkým s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom žalobca týmto argumentoval už pri podaní rozkladu a poukázal na to, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalobca pritom argumentoval citáciou ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku a argumentoval ďalej aj tým, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu veci v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko správny orgán aj napriek nesúhlasu žalobcu si osvojil nesprávne závery stanoviska odborného konzultanta G.. E. a v tejto súvislosti považoval žalobca za nedôvodné a zavádzajúce tvrdenia žalovaného, že to žalobca mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca poukázal v žalobe na judikatúru NS SR sp. zn. 6Sžo/504/2009 z 24.11.2010 a konštatoval, že podľa jeho názoru rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie nenapĺňajú zákonom stanovené požiadavky na zákonné rozhodnutia správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ktorý mu predchádzal považuje žalobca za nezákonný. Napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zistený skutkový stav, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza je v rozpore s obsahom spisu. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože zo zistených skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver.
18. Žalovaný ako odvolací orgán sa pri rozhodovaní o odvolaní obmedzil iba na hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal správny orgán rozhodujúci v prvom stupni, pritom je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku, pričom je povinný posudzovať vec samostatne z hľadiska tak skutkového, ako aj právneho posúdenia veci. To znamená, že z vlastného podnetu vykoná nové dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, pričom správne konanie tvorí jeden celok. Žalobca v závere žaloby argumentoval tým, že z uvedených skutočností a predložených dôkazov má za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci a ich postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánov verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
19. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 31.03.2017 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na dôvodoch uvádzaných v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
20. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý uložil žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu vo výške 3 000 Eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo zistené pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi pánovi N.. B.. D. D., V.., nar. XX.XX.XXXX tým, že: po operácii dňa 15.01.2015 15 nebola pacientovi kontrolovaná zraková funkcia (prvýkrát bola skontrolovaná dňa 16.01.2015 o 07:36 hod., t. j. 17 hodín po skončení operácie). Po zistení straty zraku dňa 16.01.2015 o 07:36 hod. bola neskoro indikovaná urgentná dekompresia orbity (začiatok operácie 16.01.2015 o 16:35 hod., t.
j. 9 hodín od zistenia straty zraku), voči ktorému podal rozklad žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán preskúmavaným rozhodnutím dňa 28.11.2016 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie vydané dňa 04.12.2015 Úradom pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou pobočka D. potvrdil.
21. Ako vyplýva z administratívneho spisu na základe rozkladu žalobcu žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol tak, ako uviedol súd vyššie, pričom z obsahu podanej žaloby doručenej krajskému súdu dňa 07.02.2017 vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu rozhodnutia žalovaného podľa príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. (Správneho súdneho poriadku) účinného od 01.07.2016.
22. Z ustanovenia § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, vyplýva, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
23. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.
24. Podľa § 491 ods. 3 S.s.p., na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
25. S poukazom na vyššie citované ustanovenia Správneho súdneho poriadku preto správny súd v predmetnom konaní pod sp. zn. 2Sa/2/2017, ktoré bolo nesprávne zapísané na podateľni krajského súdu ako samosudcovská vec vedená na Krajského súdu v Prešove postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 v senáte.
26. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o uznanie žalobcu zodpovedného za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a bola mu uložená pokuta vo výške 3000 Eur.
27. Podľa § 1 Zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z.z., tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.
28. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotní pracovníci vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenie kvality jej života a zdravého vývoja budúcej generácie; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
29. Podľa § 2 ods. 9 citovaného zákona je diagnostika zisťovania a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenia závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby.
30. Podľa § 2 ods. 10 citovaného zákona, liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.
31. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
32. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6).
33. Podľa § 3 ods. Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
34. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
35. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
36. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
37. Z ustanovenia § 18 zákona č. 581/2004 Z.z. vyplýva, že úrad je oprávnený vykonávať dohľad nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou tým, že kontroluje správnosť je poskytnutia a ak zistí pochybenie môže pristúpiť k uloženiu sankcie.
38. Z ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. vyplýva, že ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v zmysle § 64 ods. 2 písm. b) citovaného zákona pokutu.
39. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení bezpochyby vyplýva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, v opačnom prípade môže uložiť úrad poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov pokutu až do výšky 9 985 Eur, nakoľko ide o právnickú osobu.
40. V danom prípade bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť jednu zo základných otázok a to posúdenie, či žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej starostlivosti, ktoré mu je kladené za vinu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi N. B.. D. D. V..
41. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správny orgán ako príslušný orgán v oblasti dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zistil, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti t. j. žalobca nesprávne poskytol zdravotnú starostlivosť pacientovi N.. B.. D. D. V.., pričom zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nedošlo k poskytnutiu adekvátnej pooperačnej starostlivosti po operácii: a) dňa 15.01.2015 nebola pacientovi kontrolovaná zraková funkcia (prvýkrát bola skontrolovaná dňa 16.01.2015 o 07:36 hod., t. j. 17 hodín po skončení operácie), b) po zistení straty zraku dňa 16.01.2015 o 07:36 hod. bola neskoro indikovaná urgentná dekompresia orbity (začiatok operácie 16.01.2015 o 16:35 hod., t. j. 9 hodín od zistenia straty zraku). Uvedené skutočnosti sa kladú za vinu žalobcovi, avšak podľa názoru správneho súdu uvedené pochybenia neboli bezpochyby preukázané, čo má súd potvrdené aj z obsahu administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný.
42. Žalobca pokiaľ namietal nedostatočne zistený skutkový stav, správny súd sa s týmto tvrdením stotožnil. Pre posúdenie objasnenia, či žalobca riadne a včas poskytol pacientovi N. B.. D. D. V.. adekvátne zdravotnú starostlivosť počas dní hospitalizácie na ORL oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou D. po operácii dňa 15.01.2015 bolo prvoradou úlohou prvostupňového správneho orgánu. V procese dokazovania bolo potrebné predovšetkým zistiť všetky rozhodné skutočnosti bezohľadu na to, v čím prospech svedčia. Stav veci aj podľa názoru súdu musí byť zistený súčasne, presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu, pritom dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia musia byť takého charakteru, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazy, ktoré boli podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, na základe ktorých uložil žalobcovi pokutu, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktoré
je preskúmavaným rozhodnutím v súdnom konaní podľa názoru správneho súdu uvedený charakter postrádajú a neboli ani postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej.
43. Správny súd konštatoval, že v konaní tak zostala medzi účastníkmi konania sporná tá skutočnosť, či žalobca v danom prípade vykonal, alebo nevykonal všetky zdravotné výkony pre správny postup pri ošetrení pacienta N.. B.. D. D. V.. bezprostredne po výkone operácie dňa 15.01.2015 tak, ako si to vyžaduje zákon o zdravotnej starostlivosti, konkrétne ustanovenie § 4 ods. 3 citovaného zákona. Ako vyplýva z obidvoch odborných stanovísk, aj správny súd je toho názoru, že pokiaľ existovali rozdielne stanoviská obidvoch konzultantov bol povinný správny orgán pristúpiť k nariadeniu kontrolného znaleckého posudku, ktorý by bol tieto rozpory odstránil. Pokiaľ konzultant v špecializovanom odbore O. N.. G.. G. E. D.. vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 07.05.2015 uviedol, že počas operácie pacienta dňa 15.01.2015 pri odbere vzoriek na histologické vyšetrenie došlo k neúmyselnému preniknutiu do očnice a následným poškodením jej obsahu a krvácaním do orbity, v dôsledku čoho došlo k strate zraku, konštatovanie podľa názoru správneho súdu bolo v rozpore s tým, čo vlastne uvádzal následne, pretože ako ďalej v stanovisku konštatoval, dôkazom preniknutia do očnice je výsledok z histológie zo dňa 15.01.2015, pretože vo vzorke bolo prítomné tukovo väzivové tkanivo, ktoré zodpovedá obsahu očnice. Išlo teda o neúmyselnú komplikáciu pri postupe lege artis. Samotné konštatovanie odborníka konzultanta sa teda prieči tomu, čo uviedol v prvej časti a tomu čo uvádzal v druhej časti. Keď operatéri na oddelení ORL postupovali lege artis, tak nemohlo dôjsť týmto postupom k strate zraku u pacienta. Samotná dekompresia, ktorou sa snažil účastník konania v orbite znížiť tlak a tým zachrániť zrakovú funkciu bola podľa odborníka správna. Následné kontroly, ktoré mali byť u pacienta vykonané podľa jeho názoru boli vykonané oneskorene. Avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že pri samotných kontrolách bezprostredne po vykonanej operácii boli konzultované postupy lekárov ORL s oftalmológmi (G.. D. o 15:04 hodine) a tu správny súd zdôrazňuje, že konzultant úradu v špecializovanom odbore oftalmológia D.. G.. K. W. N.. však vo svojom odbornom stanovisku z 01.06.2015 a 17.06.2015 uviedol, že zo strany oftalmológov nedošlo k žiadnemu pochybeniu a ich postup bol primeraný. Uvedené konštatovanie odborníka z oftalmológie je v príkrom rozpore s tým, čo tvrdil odborník z odboru ORL. Pokiaľ bolo vykonané bezprostredne po operácii 15.01.2015 o 15:04 konzílium lekárov z oftalmológie podľa názoru súdu očné konziliárne vyšetrenie malo doporučiť kontrolu zraku tak, ako to v neposlednej miere namietal žalobca v rozklade v pripomienkach k protokolu a napokon aj v samotnej žalobe. Súd tu v žiadnom prípade nekomentuje odborné závery odborníkov, ale poukazuje na reálne rozpory v týchto záveroch.
44. Je dôležité v tomto prípade pripomenúť, že riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke, pričom správny súd poukazuje na zásadu materiálnej pravdy podľa ktorej v slovenskej právnej úprave nemá charakter táto zásada absolútny, ale správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetkú a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť tak spoľahlivo, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo svojom odôvodnení na strane 7 v štvrtom odseku uvádza, že pri určovaní výšky pokuty z toho, že pacientovi nebola poskytnutá správne pooperačná starostlivosť, pretože po operácii dňa 16.01.2015 neboli včas vykonané všetky potrebné zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby a krvácanie do očnice, ktoré vzniklo pri operácii dňa 15.01.2015 je komplikácia, ktorá sa aj pri dodržaní všetkých medicínskych zásad (postup lege artis) môže vyskytnúť najmä, ak operatér pracuje v teréne, ktorý je zmenený patologickým procesom tak, ako to bolo u pacienta. Dôležité bolo, že operatér komplikáciu hneď pri operácii rozpoznal a vykonal urgentnú dekompresiu, čím uvoľnil tlak v orbite. Takýto postup považuje prvostupňový správny orgán za správny. Avšak komplikácia, ktorá sa vyskytla počas operácie si následne pooperačne vyžadovala dôsledné sledovanie zdravotného stavu pacienta, najmä jeho zrakovej funkcie. Ďalej poukazuje prvostupňový správny orgán na to, že pacient bol operovaný až o 9 hodín od zistenia straty zraku, čo je neprimerane dlhý čas. Toto konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti považuje prvostupňový správny orgán za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zároveň je však potrebné uviesť, že výkonom dohľadu nebolo možné určiť, kedy u pacienta presne došlo k strate zraku, ako ani to, či bola správna pooperačná starostlivosť a bezodkladne vykonaná opakovaná dekompresia bola zachránila pacientovi zrak. Prvostupňový správny orgán má však za to, že dôsledným sledovaním zrakovej funkcie pacienta v pooperačnom období a včas vykonanou opakovanou dekompresiou, by sa u pacienta využili všetky možnosti na záchranu jeho zraku.
45. V tejto súvislosti správny súd musí konštatovať, že pokiaľ prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie z hľadiska odborného zhodnotenia konania žalobcu oprel iba o takýto rozporuplný dôkaz, ktorými sú protichodné odborné stanoviská, nemôže vysloviť, že ide o rozhodnutie preskúmateľné, ktoré bolo vydané pre riadne posúdenie veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Správny súd konštatáciou odôvodnenia zistených skutočností, ktoré prvostupňový správny orgán považoval za preukázanie porušenia zdravotnej starostlivosti zo strany lekárov na oddelení ORL, považuje za nedostatočne zistený skutkový stav, z ktorého aj sám prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodnutí o uložení pokuty žalobcovi.
46. Z uvedených tvrdení v odôvodnení prvostupňového správneho orgánu bezpochyby vyplýva, že skutkový stav v predmetnej veci nebol jednoznačne zistený tak, aby z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správny orgán správny záver o tom, či žalobca poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientovi N.. B.. D. D. V.. dňa 15.01.2015 po operácii poskytol správne, resp. nie.
47. Ako už súd konštatoval aj rozporné tvrdenia prizvaných odborníkov v špecializácii ORL a v špecializácii oftalmológia bezpochyby preukazujú tú skutočnosť, na ktorú súd už poukázal vyššie a to nedostatočné zistenie skutkového stavu v predmetnej veci.
48. Pokiaľ mal správny orgán dve odborné stanoviská, ktoré ako už žalobca v žalobe niekoľkokrát opakoval, rozporoval tak v rozklade, ako aj v pripomienkach, mal pristúpiť k tomu, aby vo veci nariadil znalecké dokazovanie a bezpochyby posúdil otázku toho, či konaním žalobcu v dňoch 15.01.2015 a 16.01.2015 došlo k porušeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi po operácii tak, ako to je deklarované v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.12.2015, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.11.2016.
49. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že žalovaný ako odvolací orgán sa pri rozhodovaní o odvolaní obmedzil iba na konštatáciu, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil všetky dôkazy správne, pričom odvolací správny orgán bol povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu práve s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku, pritom je povinný zistiť skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, ktoré boli zrealizované v prvostupňovom konaní. Pri preskúmavaní rozhodnutia mal odvolací orgán postupovať nezávisle na konaní prvostupňového správneho orgánu posúdiť vec samostatne z hľadiska tak skutkového, ako aj právneho hodnotenia veci, z čoho by vyplývalo, že mal z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy v záujme dostatočného zistenia skutkového stavu veci. Správny súd poukazuje a zdôrazňuje to, že správne konanie tvorí jeden celok a preto s dôrazom na ustanovenie § 46 Zákona o správnom konaní žalovaný ako odvolací orgán zodpovedal za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Pokiaľ vykonané dôkazy neboli postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých žalovaný ako odvolací orgán mohol vychádzať vo svojom rozhodnutí mal preto pristúpiť na znalecké dokazovanie, ktoré by bolo bezpochyby preukázalo, ktoré z odborných stanovísk je v danej veci takým, ktoré by bezpochyby preukázalo, že k pochybeniu ohľadom poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu skutočne došlo alebo nie. A naviac správny súd argumentuje ustanovením § 32 ods. 1 s poukazom na § 3 ods. 5 Správneho poriadku v zmysle ktorého správny orgán môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci a ktoré si v súlade s právnymi predpismi (výsluch svedkov, listinné dôkazy - prehlásenia, vyjadrenia atď.)
50. Podľa názoru správneho súdu v predmetnom konaní v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu a vzhľadom na námietky žalobcu v priebehu konania, namietal, že zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi N.. B.. D. D. V.. bola poskytnutá správne, nebolo vykonané dokazovanie správne a úplne. Na posúdenie toho, že správny orgán mal bezpochyby preukázané, či žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi vykonal, resp. nevykonal všetky zdravotné postupy pre správne zabezpečenie jeho zdravotného stavu a včasnú a účinnú liečbu, mal vo veci nariadiť predmetné znalecké dokazovanie, pretože len na základe znaleckého posudku možno zabezpečiť v konaní a zistiť objektívne odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej s ohľadom na všetky okolnosti predmetného prípadu. (Poukaz na judikatúru NS SR v obdobných veciach - 10Sžso/84/2014, 6Sžo/8/2012, 8Szd/1/2010).
51. Správny súd neakceptoval tvrdenia žalovaného, že nedostatočne zistený skutkový stav namietal žalobca až v žalobe, pretože ním oponoval už v rozklade, ako aj na rozporuplnosť odborných stanovísk konzultantov.
52. Správny súd preto vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne orgány bolo nedostačujúce na posúdenie veci a preto s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
53. V ďalšom konaní je povinný žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, pričom správny orgán musí vykonať v rámci svojich kompetencií doplnenie dokazovania v naznačenom smere a s poukazom na právny názor správneho súdu. Skutkové okolnosti opätovne posúdiť formou znaleckého dokazovania s tým, aby správny orgán pred vydaním rozhodnutia mal jasne a určite na základe dôkazov bezpochyby preukázané, či sa žalobca dopustil konania, ktoré je mu kladené za vinu, či správne postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi v čase od 15.01.2015 do 16.01.2015, ktoré dni boli rozhodujúce pre stanovenie porušenia jeho povinností a následne vyhodnotiť uvedené skutočnosti na základe vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré bude vykonané nestranným ústavom.
54. Správny súd s dôrazom na skutkový stav, ako aj na dôvody uvádzané v žalobe dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto s poukazom na skutkové zistenia, ktoré už vyššie citoval, podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku žalobe vyhovel a rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému, nakoľko tento ako orgán odvolací je povinný vo veci vykonať príslušné postupy v zmysle zákona.
55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a vzhľadom na úspešnosť žalobcu tak, že náhradu trov konania žalobcovi priznal. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.
56. Správny súd vo veci rozhodol v pomere 3:0 hlasov ( §139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.