Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-139-2020.pdf
PDF · 129.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/139/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: P.E.M., s.r.o., Sokolovská 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 591 931, práv. zast. ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 139.875,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/36/2012-197 zo dňa 15.11.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave opravuje v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/36/2012-197 zo dňa 15.11.2019 obchodné meno žalovaného tak, že namiesto: „KOOPERATIVA poisťovňa, Vienna Insurance Group,“ má byť: „KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group“.
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/36/2012-197 zo dňa 15.11.2019 v odvolaním napadnutej časti I. a III. výroku potvrdzuje.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozhodol tak, že prvým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 138.084,32 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 1.791,01 eur od 29.08.2008 do 20.01.2012, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 79.930,49 eur od 29.08.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 58.153,83 eur od 14.02.2009 až do zaplatenia. Druhým výrokom vo zvyšku konanie zastavil. Tretím výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 642, § 644, § 647 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou dňa 28.12.2011 Okresnému súdu Bratislava I sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 139.875,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 81.721,50 eur od 29.08.2008 až do zaplatenia, zo sumy 58.153,83 eur od 14.02.2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že 19.04.2000
uzatvoril žalobca ako sprostredkovateľ so žalovaným ako poistiteľom Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FC16, predmetom, ktorej bolo sprostredkovanie uzatvárania majetkových zmlúv medzi poistiteľom a poisteným - fyzickou alebo právnickou osobou s poistným záujmom.
3. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi stranami došlo dňa 19.04.2000 k uzavretiu Zmluvy o sprostredkovaní č. 101FC16. Posúdením predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že je zrozumiteľná a obsahovo a formálne má všetky zákonné náležitosti. Medzi stranami bol sporný výklad pojmu získateľská provízia. V článku X zmluvy bol jasne upravený nárok a náležitosti uplatnenia aj vyplatenia provízie sprostredkovateľa. Uvedené ustanovenie zmluvy ani žiadne iné nerozlišuje medzi rôznymi druhmi provízie, ale používa iba jeden pojem, a to jednotný pojem provízia. Pojem získateľský je v predmetnej zmluve obsiahnutý len v úvode pod označením získateľského čísla 101FC16. Medzi stranami nebolo sporné, že nárok na províziu bol upravovaný dodatkom č. 1 zo dňa 30.04.2001, dodatkom k mandátnej zmluve zo dňa 01.10.2013. Dodatok č.1 používa iba pojem provízia. V dodatku k mandátnej zmluve zo dňa 01.10.2003 sa používa pojem uzatváracia základná provízia, následná základná provízia, uzatváracia provízia a dodatková provízia. V prísľube zo dňa 01.10.2003 sa používa pojem získateľská provízia v úvodnom odseku, následne sa už v texte prísľubu používa len pojem provízia. Medzi stranami nebolo sporné, že strany v bežnej obchodnej praxi používajú pojmy „prvá“ a „následná“ provízia a že za nové zmluvy uzatvorené v určitom roku býva vyplácaná tzv. „prvá“ provízia a za existujúce zmluvy uzatvorené v predchádzajúcich rokoch, z ktorých poisťovňa naďalej prijíma pravidelné poistné plnenie býva vyplácaná tzv. „následná“ provízia.
Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s tvrdením žalovaného, že pojem „získateľská“ provízia je totožný s pojmom „prvá“ provízia. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že pod pojmom „získateľskou“ províziou je v prípade žalobcu tak „prvá“ ako aj „následná“ provízia. Z obsahu zmluvy o sprostredkovaní sa provízia ani pri jednom produkte nedelí na prvú a následnú, jedine určité produkty špecifikované v Prílohe č. 1
- sadzby pre neživotné poistenie, sú bez nároku na následnú províziu. Medzi stranami nebolo sporné, že takéto delenie sa nepoužívalo pri vyplácaní provízie ani do roku 2007. Žalovaný sám potvrdil, že žalobcovi pri výplate provízie uvedený výpočet spočívajúci v delení provízie na novú, resp. získateľskú a následné nepoužil, ale vyplácal len jeden druh provízie z celkového objemu poistného plnenia. Súd poukázal na skutočnosť, že ani v samotnom vyjadrení Národnej banky sa nenachádza pojem získateľská provízia. Po ustálení pojmu získateľská provízia teda súd dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok na doplatenie provízie vo výške 6 % ročne pri majetkových poisteniach a pri poistnom z povinného zmluvného poistenia vo výške 5 % tak, ako si uplatnil.
4. S poukazom na ust. § 266 ObZ súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami sporu nebola pri počítaní provízie zavedená prax tak, ako ju určuje žalovaný. Prísľub bol právnym úkonom, ktorý podľa obsahu vychádzal od žalovaného, a žalovaný v ňom predmetný sporný a prvýkrát použitý pojem konkrétnejšie nešpecifikoval a je potrebné ho z dôvodu predmetných pochybností vykladať na ťarchu žalovaného.
5. Po ustálení pojmu získateľská provízia - teda, že ide o províziu z celého objemu poistného za dané obdobie, nie len za poistné za prvý rok trvania zmluvy, súd dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok na doplatenie provízie vo výške 6 % ročne pri majetkových poisteniach a pri poistnom z povinného zmluvného poistenia vo výške 5 % tak ako si uplatnil, z celkového objemu ročného plnenia zo sprostredkovaných poistných zmlúv.
6. Súd prvej inštancie mal za to, že celkový objem poistného plnenia bol ustálený tak, ako ho vyčíslil žalobca na sumu 1.897.674,55 eur pre majetkové poistné a 520.297,053 eur pre povinné zmluvné poistenie v návrhoch na vyplatenie dodatkovej provízie. Uvedenú skutočnosť považoval za preukázanú aj prehľadmi zasielanými žalovaným a platbami jednotlivých provízií.
7. Súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu uznal nárok žalobcu na sumu 31.657,45 eur, ktorý pozostáva zo sumy 26.014,85 eur, ktorú uznal ako nárok na províziu v zmysle dodatku k mandátnej zmluve za poistenie povinného zmluvného poistenia za rok 2008 a zo sumy 5.642,60 eur, ktorá má spočívať v nároku na doplatok na 21 % províziu (6 % doplatok voči 15 % nároku, ktorý už bol žalobcovi vyplatený). Voči uznanému nároku si žalovaný započítal nárok na vrátenie vyplatenej provízie za rok 2007, po následnom preúčtovaní spôsobom, pri ktorom rozlišuje žalovaný prvú/zasielateľskú a následnú províziu, ktorý má byť podľa žalovaného vo
výške 29.866,44 eur. V uvedenom kontexte súd započítanie nepovažoval za dôvodné s poukázaním na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/60/2012-146, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Cob/336/2014-177 dňa 16.02.2017, v ktorom bol prejednávaný nárok žalobcu na províziu za rok 2007, kedy súd rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi doplatiť nedoplatok na provízii. Z uvedeného rozhodnutia teda vyplýva, že žalovanému nevznikol nárok na preplatok za rok 2007, tak, ako sa dovoláva jeho započítania v tomto konaní. Súd poukázal na subjektívnu viazanosť predmetným rozhodnutím vzhľadom na totožnosť strán a prejednávaného nároku, ktorým je predbežné posúdenie nároku na započítanie záväzný pre toto konanie.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil dňa 19.01.2012 žalobcovi sumu 1.791,01 eur. Vzhľadom na procesný návrh žalobcu súd konanie v časti istiny a príslušenstva zastavil. Súhlas žalovaného potrebný nebol, nakoľko k zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním.
9. Nestotožnil sa s obranou žalovaného a vyslovil názor, že Prísľub podpísaný zmluvnými stranami dňa 01.10.2003 v bode 4. upravil výšku provízie podľa výšky sprostredkovaného celoročného poistenia za všetky ostatné druhy majetkového a zodpovednostného poistenia tak, že pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného do 10 mil. Sk má navrhovateľ nárok na províziu vo výške 15 % a výška provízie sa zvyšuje s narastajúcim objemom sprostredkovaného poistného. Horná hranica je určená na sumu 30 mil. Sk, kedy má navrhovateľ nárok na províziu vo výške 21 %. Zo žiadneho zmluvného ustanovenia nevyplýva delenie, resp. rozlišovanie provízií. Za ostatné druhy majetkového a zodpovednostného poistenia tak žalobcovi patrí jeden druh provízie, a to vo výške určenej podľa prísľubu, a to z celkového objemu poskytnutého poistného plnenia.
10. Žalobca si v rámci žaloby v znení čiastočného späťvzatia uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 1.791,01 eur od 29.08.2008 do 20.01.2012, zo sumy 79.930,49 eur od 29.08.2008 do zaplatenia a zo sumy 58.153,83 eur od 14.02.2009 až do zaplatenia. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že s plnením provízie sa žalovaný dostal do omeškania, a to počnúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti, ktorý súd ustálil v zmysle dodatku 1 k Zmluve o sprostredkovaní. V zmysle uvedeného dodatku je provízia splatná do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli zmluvy prijaté do poistenia. Zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že by splatnosť mala nastať až po vyúčtovaní provízie za celý rok. Provízia za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2008 teda nadobúdala splatnosť v súlade s Dodatkom č. 1 a ku dňu určenom žalobcom v návrhu na vyplatenie, teda ku dňu 28.08.2008 splatná bola. Rovnako súd konštatoval, že provízia za obdobie od 01.07.2008 do 31.12.2008 bola ku dňu 13.02.2009 splatná (splatnosť za december nadobudla 15. januára nasledujúceho roku). Žalobcov návrh je teda v súlade so zmluvným dojednaním. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, súd pri absencii zmluvného dojednania priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške určenej podľa znenia § 369 ObZ účinného v čase, keď sa dostal žalovaný do omeškania. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil nárok rozdelený podľa návrhov na jednotlivé polroky roku 2008, súd pri určovaní omeškania za uvedený polrok vychádzal zo splatnosti, resp. omeškania pri najneskorších splatných províziách, pri poslednom mesiaci daného polroku. Súd poukázal § 369 ObZ v rozhodnom období a určil výšku úrokov z omeškania vo výške 13,75 % ročne (sadzba ECB 3,75 %). Žalobcom uplatnený nárok je nižší ako zákonný nárok, súd mu teda priznal nárok vo výške, v akej si ho uplatnil.
11. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Do pomeru úspechu bolo zarátané aj zavinenie na strane žalovaného za zastavenie konania v predmetnej časti istiny.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podal v časti proti I. a III. výroku v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
13. Poukázal na bod 43. odôvodnenia rozsudku, a mal za to, že rozsudok je nesprávny, nezákonný a právne názory vyslovené súdom sú ústavne nekonformné a dôvody, ktoré viedli k vydaniu rozsudku sú svojvoľným výkladom legislatívnych ustanovení a zmluvných dojednaní.
14. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, nezákonný a právne názory vyslovené súdom prvej inštancie za ústavne nekonformné. Mal za to, že súd vyslovil v rozsudku právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodložených právnych konštrukcií, ktoré navyše nedostatočne zdôvodnil. Namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.
15. Žalovaný uviedol, že na základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že súd sa v rozsudku stotožnil s názorom žalobcu, že získateľská provízia je v prípade žalobcu tak „prvá“ ako aj „následná“ provízia. Uvedený záver súdu považoval za nesprávny a nemajúci oporu či už v zistenom skutkovom stave, v rámci obchodných zvyklostí v oblasti poisťovníctva ako takého, ako ani v opatreniach Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“), ako orgánu dohľadu nad poisťovníctvom, ktoré sú pre žalovaného záväzné. Vyslovil názor, že získateľská provízia sa pritom rozumie výlučne provízia patriaca sprostredkovateľovi za prvý rok trvania poistnej zmluvy. Po prvom roku trvania poistenia sa následne sprostredkovateľom vypláca následná provízia, o.i. za vyvíjanie činností súvisiacich s „udržaním“ klienta a správou poistných zmlúv, v zmysle zmluvy a § 2 zákona. Správnosť takéhoto nahliadania a praxe je podporená aj samotnou NBS v odbornom vyjadrení zo dňa 19.06.2016.
16. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd sa priklonil k výkladu žalobcu pokiaľ ide o pojem „získateľská provízia“, pritom pre dané konanie nijako nezohľadnil predloženie odborného vyjadrenia NBS zo dňa 19.06.2016, a to ako listinný dôkaz, v zmysle ktorého samotnú definíciu a výklad pojmu prvoročná provízia a ostatné provízie, je nutné terminologicky stotožniť a aplikovať na pojmy získateľská provízia a následná provízia. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva a je potvrdený záver o tom, že v žiadnom prípade nemožno stotožňovať získateľskú províziu a následnú províziu, kde získateľská provízia predstavuje prvoročnú províziu v zmysle vyjadrenia NBS, a následná provízia predstavuje ostatné provízie v ďalších rokoch trvania poistenia.
17. Žalovaný považoval za rozhodné, že pre určenie objemu relevantného sprostredkovaného celoročného poistenia v tom-ktorom roku, je v súlade so zmluvou a prísľubom, za účelom stanovenia percentuálnej sadzby získateľskej provízie za konkrétny rok nevyhnutné tento celkový objem „očistiť“ o výšku provízií, predstavujúcich následnú províziu z poistných zmlúv uzavretých v predošlých rokoch.
18. Aplikáciou uvedeného na uplatňovaný nárok žalobcu potom vyplýva, že zo strany súdu malo dôjsť ku skúmaniu uplatneného nároku žalobcu, a to do otázky v akom rozsahu nárok tvorí získateľská provízia a následná provízia, t.j. prvoročná a ostatná provízia, nakoľko v zmysle prísľubu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi prináleží len nárok na získateľskú províziu. S uvedeným sa však súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného uspokojujúco a presvedčivo nevysporiadal. Pri zdôvodnení rozsudku (viď odsek 44. rozsudku) sa len stroho obmedzil na konštatovanie o prenesení výkladu sporných pojmov (t.j. „získateľská a následná provízia“) na ťarchu žalovaného, bez potreby posúdenia a hlbšieho skúmania vyššie uvádzaných skutočností a ich aplikácie na súdne konanie. Potreba vyriešenia vyššie uvádzanej argumentácie prezentovanej žalovaným zo strany súdu priamo vyplývala zo skutočnosti, že v konaní išlo o „argument“, ktorý bol pre vec rozhodujúci, a preto sa vyžaduje špecifická odpoveď práve na tento argument.
19. V nadväznosti na uvedené neobstojí ani argumentácia súdu uvádzaná v bode 49. odôvodnenia rozsudku, týkajúca sa odôvodnenosti nároku žalobcu na vyplatenie provízie v zmysle článku X. zmluvy v spojení s prísľubom vo výške 21 %, nakoľko (ako bolo prezentované v predmetnom konaní žalovaným) dosiahnutý ročný objem sprostredkovaného poistného nepresiahol hornú hranicu určenú na sumu 30 mil. Sk, a to z dôvodu, že uvádzaný objem sprostredkovaného poistného zo strany žalobcu (prezentovaný v súdnom konaní) v sebe zahŕňal okrem získateľskej provízie aj následnú províziu, ktorú je v zmysle prezentovaných záverov potrebné odpočítať/„očistiť“ od objemu sprostredkovaného poistného.
20. Na základe uvedeného žiadal, aby Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/36/2012-197 zo dňa 15.11.2019 tak, že žalobu zamietne.
21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na skutočnosť, že vo vyjadrení NBS sa používajú pojmy „prvoročná provízia“ a „ostatné provízie“ a nie pojmy „získateľská provízia“ a
„následná provízia“, ktoré vo svojej argumentácii používa žalovaný. Túto skutočnosť nespochybňuje ani samotný žalovaný, avšak v konaní ako aj v odvolaní bez akejkoľvek opory v (i) zmluvných dokumentoch uzatvorených medzi stranami a vykonaných ako dôkazy v konaní, (ii) samotnom vyjadrení NBS alebo (iii) právnych predpisoch, tvrdí, že definíciu a výklad pojmu „prvoročná provízia“ a „ostatné provízie“ je nutné terminologicky stotožniť a aplikovať na pojmy „získateľská provízia“ a „následná provízia“. Toto svoje tvrdenie však ničím nepodložil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie jasne uviedol z akých dôkazov pri výklade pojmu „získateľská provízia“ vychádzal a ako ich v kontexte celej situácie zistenej na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil. Z rozsudku je nepochybné, že súd zohľadnil aj vyjadrenie NBS a vyvodil z neho závery (bod 34. rozsudku) a pri rozhodovaní vychádzal zo znenia zmluvných dokumentov uzatvorených medzi stranami sporu (ktorých znenie navrhol žalovaný a je potrebné ho vykladať na ťarchu žalovaného) a zo zaužívanej niekoľkoročnej praxe pokiaľ ide o počítanie výšky dodatkovej provízie, ktorá nebola do roku 2007 spochybňovaná ani žalovaným (viď bod 43. rozsudku).
22. Považoval za nepochybne zistené, že pre rozhodnutie súdu v tejto veci bolo potrebné vysporiadať sa výkladom pojmu „získateľská provízia“, pričom toto súd jednoznačne vykonal. Súd jasne špecifikoval dôkazy, z ktorých pri výklade tohto pojmu vychádzal a aj ako ich posúdil. Vo vzťahu k vyjadreniu NBS uviedol, že sa v ňom pojem „získateľská provízia“ nenachádza. Keďže tento dôkaz nebol zásadného významu pre rozhodnutie vo veci, nie je potrebné, aby sa k nemu súd vyjadroval podrobnejšie, ako je uvedené v bodoch 34. a 43. prvoinštančného rozsudku.
23. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/60/2012 si voči žalovanému uplatňoval vyplatenie provízií za rok 2007 (t.j. za prvý rok, kedy žalovaný začal spochybňovať dovtedy zaužívaný výklad pojmu „získateľská provízia“), pričom uplatňovaný nárok bol založený na tých istých zmluvných dokumentoch a zhodnom právnom posúdení žalobcom. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel, pričom rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Tak prvoinštančný ako aj odvolací súd sa stotožnili s výkladom pojmu „získateľská provízia“ tvrdeným žalobcom, ku ktorému sa priklonil aj prvoinštančný súd v tomto konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32Cb/60/2012 žalovaný napadol aj dovolaním, ktoré však Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 13.2.2018 sp. zn. 1Obdo/47/2017 odmietol.
24. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/242/2012 si žalobca uplatňoval voči žalovanému vyplatenie provízií za rok 2009, pričom nárok bol založený na tých istých zmluvných dokumentoch a zhodnom právnom posúdení žalobcom. Aj v tomto konaní súd návrhu žalobcu vyhovel a rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 2Cob/3/2019. Tak prvoinštančný, ako aj odvolací súd, sa zhodne stotožnili s výkladom pojmu „získateľská provízia“ tvrdeným žalobcom a súdom.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobca prvoinštančný rozsudok za vecne správny a riadne a zrozumiteľne odôvodnený a navrhol, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
27. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Odvolací súd zistil, že pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia došlo k chybe v písaní, keď súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/36/2012-197 zo dňa 15.11.2019 uviedol obchodné meno žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, Vienna Insurance Group, bez právnej formy a.s., keď správne má byť: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Odvolací súd preto v súlade s § 224 CSP I. výrokom tohto rozhodnutia opravil obchodné meno žalovaného na: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.
28. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:
29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi sporovými stranami bola dňa 19.04.2000 uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní získateľské číslo č. 101FC16 v znení dvoch dodatkov (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo sprostredkovanie uzatvárania majetkových poistných zmlúv medzi poistiteľom a poisteným - fyzickou alebo právnickou osobou s poistným záujmom. Dňa 01.10.2003 bol medzi žalobcom a žalovaným podpísaný Prísľub výšky provízie, ktorým KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. dala prísľub, že žalobcovi vyplatí získateľskú províziu odchylne od prílohy č. 1 sprostredkovateľskej zmluvy. V bode 4. Prísľubu výšky provízie sa uvádza: za všetky ostatné druhy majetkového a zodpovednostného poistenia (vrátane poistenia prepravy a poistenia súboru motorových vozidiel) sa upravuje výška provízie podľa výšky sprostredkovaného celkového ročného poistného nasledovne: do 10 mil. Sk - provízia 15 %; nad 10 mil. Sk - provízia 17 %; nad 15 mil. Sk - provízia 18 %; nad 20 mil. Sk - provízia 20 %; nad 30 mil. Sk - provízia 21 %.
30. Záverom sa zmluvné strany dohodli, že sa tento prísľub vzťahuje na všetky poistné zmluvy uzatvorené od 01.10.2003 a už na zrealizované poistné zmluvy, u ktorých príslušná dohodnutá splátka spadá do obdobia po 01.10.2003 (toto sa nevzťahuje na splátky, ktoré mal poistený zaplatiť pred uvedeným dátumom aj v omeškaní aj s poukazom platby). Za rok 2008 žalobca sprostredkoval majetkové poistné zmluvy s celkovým objemom sprostredkovaného poistného prevyšujúcim 30 mil. Sk, ale žalovaný mu vyplatil provízie iba vo výške 15 %. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že provízie neboli žalobcovi zo strany žalovaného riadne vyplatené. V súlade s § 369 ods. 1 ObZ, si žalobca z nezaplatených provízii uplatnil aj úrok z omeškania.
31. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal správne výklad pojmu „získateľská provízia“, keďže v konaní bol tento výklad sporný a podľa žalovaného vzhľadom na samotný pojem ako aj obchodné zvyklosti v rámci poisťovníctva, získateľská provízia predstavuje províziu prináležiacu sprostredkovateľovi - žalobcovi, za prvý rok trvania tej-ktorej poistnej zmluvy, ktorá sa sprostredkovateľovi vypláca za získanie klienta, pričom v prípade riadneho trvania poistnej zmluvy sa sprostredkovateľovi (vo všeobecnosti) vypláca následná provízia. Súd prvej inštancie sa priklonil k výkladu žalobcu, podľa ktorého v Prílohe č. 1 zmluvy nie je osobitne dohodnutá „prvá“ a „následná“ provízia. Z obsahu zmluvy o sprostredkovaní sa provízia ani pri jednom produkte nedelí na prvú a následnú, jedine určité produkty špecifikované v Prílohe č. 1 - sadzby pre neživotné poistenie, sú bez nároku na následnú províziu. Medzi stranami nebolo sporné, že takéto delenie sa nepoužívalo pri vyplácaní provízie ani do roku 2007. Žalovaný sám potvrdil, že žalobcovi pri výplate provízie uvedený výpočet spočívajúci v delení provízie na novú, resp. získateľskú a následne nepoužil, ale vyplácal len jeden druh provízie z celkového objemu poistného plnenia.
32. Podľa § 266 ods. 1 ObZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa ods. 2 cit. ust. v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa ods. 3 cit. ust. pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Podľa ods. 4 cit. ust. prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
33. Podľa § 642 ObZ, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
34. Podľa § 644 ObZ, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
35. Podľa § 647 ods. 1 ObZ, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.
36. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
37. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
38. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
39. Obchodný zákonník má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle. Podľa § 266 odseku 1 ObZ sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Aplikácia tohto interpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel prejaviť určitú vôľu. Ak by osoba, ktorej bol právny úkon určený popierala, že jej úmysel konajúceho bol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné interpretovať len vtedy, ak je nesporné, že taký úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy. V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba, ktorej bol určený. Pri aplikácii interpretačných pravidiel sa musia vziať do úvahy všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolností, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade sa prihliada aj na doterajšiu prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a na následné správanie strán.
40. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že vzhľadom na zvyklosti v poisťovníctve ako aj vyjadrenie NBS, je potrebné v tomto prípade vykladať pojem získateľská provízia ako prvoročná provízia. Je nesporné, že sporové strany si províziu dohodli v písomne uzatvorenej zmluve, pričom zmluva o sprostredkovaní neobsahuje delenie provízie na získateľskú a následnú a pojem získateľská sa vyskytuje iba na prvej strane zmluvy v súvislosti s číslom zmluvy „Získateľské číslo: 101FC16“. Z prílohy č. 1 vyplýva, že jedine pri produktoch špecifikovaných v prílohe - produkty 42, 43, 44, 47 a 59 sú bez nároku na následnú províziu (č.l. 23). Z Prísľubu výšky provízie, ktorý obsahuje prísľub na odchylné vyplácanie provízie, nevyplýva rozlišovanie provízie na získateľskú a následnú, resp. prvoročnú a ostatné. Pojem získateľská provízia je potrené vykladať v zmysle listinných dôkazov ako aj praxe, ktorú mali strany medzi sebou zaužívanú. Keďže podľa žalovaného výklad pojmu získateľská provízia treba vykladať ako prvoročnú a následnú províziu, odvolací súd poukazuje na výkladové pravidlá ustanovené v citovanom § 266 ObZ. Ak prejav vôle nie je celkom určitý je namieste požitie týchto interpretačných pravidiel. Z odseku 4 citovaného ustanovenia vyplýva, že ak výraz pripúšťa rôzny výklad, treba ho vykladať na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá v konaní použila. Je nesporné, že návrh zmluvy pripravoval žalovaný, pričom zmluva nerozlišovala medzi províziami a napriek predchádzajúcej praxi vyložil pojem získateľská provízia ako nárok na prvoročnú províziu. Podľa odvolacieho súdu je potrebné rôzny výklad prikladať na ťarchu žalovaného.
41. Odvolací súd zhodne so žalobcom poukazuje taktiež na skutočnosť, že v skutkovo a právne identických veciach bolo už rozhodnuté na Okresnom súde Bratislava I v konaniach vedených pod sp. zn. 32Cb/60/2012 a sp. zn. 30Cb/242/2012. Súd prvej inštancie žalobám žalobcu vyhovel, pričom rozhodnutia boli potvrdené odvolacím súdom. Tak prvoinštančný ako aj odvolací súd sa stotožnili s
výkladom pojmu „získateľská provízia“ tvrdeným žalobcom, ku ktorému sa priklonil aj prvoinštančný súd v tomto konaní. Odvolací súd nevidí dôvod v predmetnej veci, pre ktorý by sa mal odchýliť od uvedeného názoru v rovnakej právnej veci, pri posúdení rovnakého právneho problému. Odvolací súd uvedomujúc si, že rozhodnutie iného odvolacieho senátu nie je záväzné, je však z hľadiska právnej istoty priam žiaduce, aby súdy v identických veciach rozhodovali rovnako. Na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na nález ÚS SR zo 14.9.2006, sp. zn. IV. ÚS 49/06, v zmysle ktorého „napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch, situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, podkopáva efektivitu fungovania systému spravodlivosti a neguje jej elementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby sa o rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom“.
42. K vyjadreniu NBS, na ktoré poukazoval žalovaný a tvrdil, že ho súd nezohľadnil, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ide o vyjadrenie, v ktorom sa uvádza, čo sú prvoročné provízie a kedy vzniká nárok na ich priznanie, čo sú ostatné provízie a kedy vzniká nárok na ich priznanie. Toto vyjadrenie nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad, keďže strany sporu mali zmluvne upravenú províziu, pričom uvedené rozlíšenie zmluva neobsahuje. Keďže strany sporu použili iný pojem, ktorý pripúšťal rôzny výklad, boli uplatnené citované výkladové pravidlá. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, ktorý uviedol, že relevancia jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie vo veci nevyplýva z tvrdenia strany, ktorá vykonanie dôkazu navrhla, ale z obsahu/ povahy samotného dôkazu a jeho vzťahu k veci, t.j. tvrdenie žalovaného o tom, že vyjadrenie NBS je zásadného významu pre rozhodnutie vo veci - a to napriek tomu, že používa úplne iné pojmy, aké bolo potrebné vo veci posúdiť - teda samo o sebe nezakladá povinnosť súdu osobitne sa venovať tomuto dôkazu.
43. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
44. Námietku ústavnej nekonformnosti napadnutého rozsudku žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku konajúci súd zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil na základe akých dôvodov a právnych úvah dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za zrozumiteľné, dostačujúce a presvedčivé, spĺňa všetky náležitosti požadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. V danom prípade napadnutý rozsudok nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti, súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán.
45. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
46. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
47. Odvolací súd zdôrazňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, keď po ustálení pojmu získateľská provízia, dospel k totožnému záveru, že žalovanému vznikol nárok na doplatenie provízie vo výške 6 % ročne pri majetkových poisteniach a pri poistnom z povinného zmluvného poistenia vo výške 5 % tak, ako si uplatnil.
48. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a konanie nemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
49. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti I. a III. výroku potvrdil ako vecne správny.
50. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).