Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Csp-123-2017.pdf
PDF · 109.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/123/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, p r o t i žalovanému: L. Č.V., M.. XX.X.XXXX, Q. M. P. XXX, o zaplatenie 200,83 Eur a prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 44,10 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 21.5.2015 do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalobou zo dňa 19.5.2017 sa domáhal vo či žalovanému zaplatenia istiny 200,83 Eur s úrokmi z omeškania 5,15% ročne od 20..7.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril 3.9.2013 zmluvu o pôžičke, ktorou mu poskytol pôžičku vo výške 399 Eur na kúpu spotrebného tovaru, pričom žalovaný uhradil z kúpnej ceny 499 Eur akontáciu vo výške 100 Eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v 20 mesačných splátkach po 30,18 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 603,6 Eur. Doposiaľ však zaplatil len 354,9 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný pôžičku riadne nesplácal, veriteľ listom zo dňa 31.5.2014 ho vyzval k úhrade dlžných splátok a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko žalovaný na túto výzvu nereagoval, pôvodný žalobca dňa 19.7.2014 úver zosplatnil. Výšku dlžnej sumy pritom vyčíslil ako rozdiel istiny ku dňu podania žaloby vo výške 545,17 Eur, ku ktorej pripočítal náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 10,56 Eur a prijatých úhrad zo strany žalovaného.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 26.9.2017, pričom požiadal o splátky vo výške 30 Eur a posledné dve splátky po 40 Eur, resp. 40,83 Eur. Túto svoju žiadosť však bližšie nevysvetlil.
3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Podľa § 297 písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.
5. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
6. V tomto prípade žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. To znamená, že platí fikcia o ich nespornosti a nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur a je splnená aj podmienka jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
7. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke č. 20504807, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou zo dňa 31.5.2014 s doručenkou, písomným vyjadrením žalovaného, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2017, poštovým podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 3.9.2013 bola uzavretá formulárová písomná zmluva o pôžičke medzi veriteľom - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným ako dlžníkom pod č. XXXXXXXX. Touto zmluvou veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 399 Eur na kúpu konkrétneho tovaru (záhradnej techniky a náradia STIHL) za kúpnu cenu 499 Eur. Žalovaný mal zaplatiť akontáciu vo výške 100 Eur. Poskytnutú pôžičku 399 Eur mal splatiť 20 mesačnými splátkami po 30,18 Eur mesačne, takže celková čiastka bola vyčíslená na 603,60 Eur a jeho celkové náklady ako spotrebiteľa na sumu 204,60 Eur. Dohodnutá bola fixná ročná úroková sadzba 65,99%, v tej istej hodnote je uvedené aj RPMN a priemerná hodnota RPMN je vo výške 46,06%. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený máj 2015.
9. V zmluve je uvedený aj sprostredkovateľ, ktorým je predávajúci s adresou jeho prevádzky.
10. Súčasťou zmluvy sú aj zmluvné podmienky, v ktorých pod bodom 6 sú uvedené podmienky splácania a konkrétne pod bodom 6.2 sa konštatuje, že pokiaľ nie je v zmluve stanovené inak sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
11. Bod 7 zmluvy obsahuje údaje RPMN, konkrétne vzorec pre jeho výpočet a vysvetlenie spôsobu výpočtu, z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania.
12. V bode 12.4 týchto zmluvných podmienok, ktoré sú podpísané oboma stranami, je upravená aj možnosť veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
13. Z predmetnej zmluvy o pôžičke vyplýva aj to, že veriteľ zisťoval len čistý mesačný príjem žalovaného, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 680 Eur a žiadne iné údaje súvisiace so zistením jeho bonity zo zmluvy nevyplývajú. Súd pritom výzvou zo dňa 5.9.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu na preukázanie splnenia povinnosti žalobcu ako veriteľa ohľadom zisťovania bonity žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá mu bola doručená elektronicky 14.9.2017, avšak žiadna odpoveď súdu neprišla.
14. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný celkovo zaplatil veriteľovi 454,90 Eur a to vrátane akontácie vo výške 100 Eur. Žalovaný splátky uhrádzal nepravidelne, konkrétne zaplatil po 30,18 Eur dňa 6.11.2013, 5.12.2013, potom až 10.2.2014, 9.5.2014 a 18.6.2014.
15. Veriteľ listom zo dňa 31.5.2014 vyzval žalovaného na vyrovnanie nedoplatku na splátkach vo výške 129,78 Eur s tým, že pokiaľ do 5.7.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v marci 2014 veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Tento list bol žalovanému doručený 6.6.2014.
16. Žalobca už nedoložil písomný doklad o tom, že úver predčasne zosplatnil, táto skutočnosť vyplýva len z prehľadu splátok a úhrad, z ktorého je zrejmé, že k tomuto zosplatneniu malo dôjsť 19.7.2014.
17. V priebehu sporu došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ku dňu 22.8.2017 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a túto skutočnosť postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 23.8.2017, ktorý mu poslal poštou v ten istý deň, čo je preukázané
pripojeným poštovým podacím hárkom. Súd preto následne na základe procesného návrhu uznesením č.k. 11Csp/123/2017-36 zo dňa 2.10.2017 pripustil zmenu žalobcu pripustil, ktorým sa stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
18. Uplatnený nárok bolo potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014).
19. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
21. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
24. 21. Podľa § 9 odseku 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102> k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102> a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102>, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102>.
25. V danom prípade súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia v kontexte s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016 dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou Consumer Finannce Holding a.s. a žalovaným spĺňa všetky povinné náležitosti v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Citovaná smernica v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice.
26. Súdny dvor EÚ vo vyššie citovanom rozsudku uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ citovanej smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia Súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice. Súd len pripomína, že aj podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne § 9 ods. 3 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady.
27. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
29. Pokiaľ ide o povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prijal záver, že predmetná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným obsahuje všetky povinné náležitosti zmluvy a preto nie je možné aplikovať § 11 ods. 1 citovaného zákona. Napriek tejto skutočnosti je však potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový a to s poukazom na § 11 ods. 2 citovaného zákona. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Rozhodujúce je dodržanie postupu podľa § 11 ods. 2, v zmysle ktorého veriteľ musí zistiť sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa t.j. jeho príjmy, ale tiež výdavky, rodinný stav, počet vyživovaných osôb a podobne. Pokiaľ veriteľ tak nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a tiež ďalší dôsledok, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Preukázať splnenie tejto povinnosti veriteľa bolo na žalobcovi, pričom napriek výzve súdu v tomto smere žalobca neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mali potvrdzovať splnenie spomínanej povinnosti veriteľa. Nesplnil si teda povinnosť tvrdenia a zároveň ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu spomínanej povinnosti veriteľa a preto súd prijal záver, že žalovaný má žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru bez úroku a poplatkov, teda sumu 399 Eur a keďže doposiaľ zaplatil žalobcovi a to bez akontácie sumu 354,90 Eur, jeho dlh predstavuje sumu 44,10 Eur. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe, pokiaľ ide o istinu len v tejto časti.
30. Súčasťou žalovanej istiny boli aj náklady na vymáhanie pohľadávky, ktoré žalobca vyčíslil na 10,56 Eur, ktoré však napriek výzve súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto aj v tejto časti vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcu súd vyhodnotil nárok ako neopodstatnený.
31. Súd v tomto prípade sa zaoberal tiež platnosťou časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa dohody o úroku a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka s použitím § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
32. 26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
35. Súd posudzoval primeranosť výšky dohodnutej úrokovej sadzby - 65,99% p.a. v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri podobných úveroch. Z internetovej stránky NBS, kde sú zverejnené priemerné úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľských úveroch súd zistil, že v septembri 2013 pri spotrebiteľskom úvere s dobou splatnosti nad 1 rok bola priemerná úroková sadzba 15,39 % p.a. Súd nepovažuje sa správne porovnávať cenu úveru s inými nebankovými spoločnosťami, ktoré často ich stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Zároveň je však potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru a preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom navýšení. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk. Podobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd dospel k záveru o úžerníckych úrokoch v prípade dvoch zmlúv o pôžičke, pri ktorých úroky presahovali 4 a 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. V tomto konkrétnom prípade úroková sadzba 65,99% p.a. viac ako štvornásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami spotrebiteľom (15,39% p.a.). Nepochybne teda ide o úrok v rozpore s dobrými mravmi a preto súd vyhodnotil dohodu o úroku ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v náväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
36. Súd mal za preukázané, že účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere si v bode 12.4 dohodli možnosť predčasného zosplatnenia úveru s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd však zastáva názor, že predčasné zosplatnenie úveru nastáva na základe jednostranného právneho úkonu zo strany veriteľa, ktorý sa musí dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vôbec písomne spracoval spomínaný právny úkon o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a že by ho žalovanému doručil. Do dispozičnej sféry žalovaného sa preto tento jeho prejav vôle dostal až doručením žaloby. K tomu došlo neskôr ako nastala prirodzená splatnosť úveru, ktorá v zmysle zmluvy nastala 20.5.2015. Súd preto priznal úroky z omeškania od nasledujúceho dňa, teda od 21.5.2015, pričom k tomuto dátumu výška úrokov z omeškania predstavovala 5,05% ročne. Z uvedených dôvodov súd preto zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania nad spomínanú úrokovú sadzbu, ale aj za obdobie 20.7.2014 do 20.5.2015.
37. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
38. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho zákonníka . 42. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
43. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
44. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v spore v prevažnej časti neúspešný a preto nárok na náhradu trov konania mu neprislúcha a žalovanému preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.