Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13Csp/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v spore žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, práv. zast. advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO: 36 866 598 proti žalovaným: 1/ M. M., nar. XX.X.XXXX a 2/ Z. M., nar. X.X.XXXX, obaja bytom v N., Y. X, obaja práv. zast. Advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36 o zaplatenie 5.209,92 eura s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobný návrh zamieta.

II. Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, súdu doručenom dňa 9.1.2017 žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 5.209,92 eura a úroky zo zmluvy a úroky z omeškania z jednotlivých žalovaných splátok vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky až do zaplatenia a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 18.8.2008 bola medzi žalovanými a jeho právnou predchodkyňou Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0448560743, na základe ktorej bol poskytnutý žalovaným úver vo výške 890.000,- Sk/29.542,59 eura s pevnou ročnou úrokovou sadzbou 6,60 %. Uviedol, že žalovaní úver v celom rozsahu vyčerpali a vznikla im preto povinnosť poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie dohodnuté podmienky. Jednou z povinností žalovaných bolo splácať poskytnutý a vyčerpaný úver mesačnými splátkami vo výške 5.813,- Sk/192,96 eura a to vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 10.9.2008 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 10.7.2038. Žalobca uviedol, že si žalovaní neplnili riadne a včas povinnosti ustanovené v zmluve a nesplatili riadne a včas splátky splatné od 10.10.2014 do 10.12.2016, čím sa dostali do omeškania s ich splatením. Žalobca uviedol, že dňa 25.9.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/ CE postúpená jemu - žalobcovi, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre postúpenie pohľadávky. Slovenská sporiteľňa oznámeniami zo dňa 7.10.2014 žalovaných o postúpení upovedomila a boli zároveň informovaní o tom, že uhradiť pohľadávku je možné výlučne postupníkovi, t.j. jemu - žalobcovi. Uviedol, že žalovaní do podania žalobného návrhu nesplatili splátky splatné od 10.10.2014 do 10.12.2016, t.j. nesplatili 27 splatných splátok, právo na zaplatenie ktorých si preto uplatnil podaným návrhom. Jedná sa o splátky v celkovej sume 5.209,92 eura (27 x 192,96 eura) s príslušenstvom. Príslušenstvo, uviedol, že predstavuje zmluvný 6,60 % ročný úrok z poskytnutého úveru určený podľa čl. I. zmluvy o úvere, pričom podľa bodu 7.4.2. VOP sa úver úročí denne odo dňa

poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho k dňu splatenia úveru vrátane a úroky z omeškania vo výške stanovenej príslušnými zákonnými ustanoveniami za jednotlivé mesiace, za ktoré sú žalovaní v omeškaní.

2. Žalovaní sa k žalobnému návrhu vyjadrili písomne podaním zo dňa 8.11.2017, doručeným súdu elektronicky dňa 9.11.2017. V časti I. svojho vyjadrenia uviedli, že Zmluva o splátkovom úvere č. 044856073 uzavretá dňa 18.8.2008 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Odvolali sa na ust. § 52 ods. 1 a 2 Obč. zák.. V časti II. svojho vyjadrenia citujúc ust. § 101 a 103 Obč. zák. vzniesli námietku premlčania celého žalovaného práva. V časti III. svojho vyjadrenia vyjadrili sa k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy a to na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom dňa 25.9.2014 č. 1352/20014/ CE, na základe ktorej mal žalobca ako postupca nadobudnúť pohľadávku voči ním - žalovaným. Uviedli, že uzavreli zmluvu s bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Mali za potrebné zaoberať sa v prvom rade otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné. Citovali ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Uviedli, že v zmysle citovaného ustanovenia predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby (ad 1) bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a (ad 2) aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady splnené nie sú, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák.. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák. a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Uviedli, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako napr. v danom prípade tie uvedené v § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Uviedli, že žalobca je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalovaní uviedli, že žalobca tak nedokázal, že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 485/2001 Z.z.. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči ním uplatňovať pred súdom. Uviedli, že aj napriek tomu, že žalobca v konaní predložil zmluvu o postúpení ako aj prehľad transakcií, toto samo o sebe nie je spôsobilé preukázať jeho aktívnu legitimáciu v konaní. Na uvedenom základe navrhli, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a uplatnili si náhradu trov konania.

3. Žalobca na vyjadrenie žalovaných reagoval svojim písomným vyjadrením zo dňa 23.11.2017 (č.l. 87). K vznesenej námietke premlčania uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, pretože si svoj nárok uplatnil na súde včas, pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Uviedol že si uplatňuje zaplatenie iba 27 splatných nepremlčaných a nezaplatených splátok úveru splatných od 10.10.2014 do 10.12.2016, pričom svoj nárok si na súde uplatnil žalobou zo dňa 3.1.2017. K dodržaniu postupu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách žalobca uviedol, že jeho právna predchodkyňa postupovala pred postúpením pohľadávky v súlade s ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, pretože žalovaným zasielala viacero výziev na zaplatenie pohľadávky. Na preukázanie tohto skutkového tvrdenia uviedol, že zasiela výzvu zo dňa 15.7.2009, ktorou jeho právna predchodkyňa vyzývala žalovaných na zaplatenie pohľadávky pred jej postúpením. Žalobca zároveň citujúc ust. § 1 zák. o bankách a § 52 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. Obč. zák., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva konštatoval, že v posudzovanej veci je vylúčená aplikácia ust. § 92 ods. 8 Zák. o bankách a to z dôvodu, že v prípade zákona o bankách ide o normu obchodného práva upravujúcu podnikateľskú činnosť bánk a vo vzťahu k týmto normám má vždy prednosť Občiansky zákonník, ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.. Mal žalobca za to, že pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy je tak potrebné použiť Obč. zák., ktorý nevyžaduje pred postúpením zaslanie výzvy dlžníkovi, pred normou obchodného práva - ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách. K aplikácii ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách žalobca zároveň tvrdil, že i v prípade, ak by sa na vec aplikovalo toto ustanovenie

a žalovaným by neboli doručené výzvy v súlade s ním (čo však výslovne zároveň poprel), tvrdil, že by bolo postúpenie platné a to uviedol tento svoj právny názor odvolajúc sa na ust. § 524 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a na ust. § 92 ods. 8 veta prvá zák. o bankách a súčasne odvolajúc sa na ust. § 89 ods. 1 zák. o bankách, podľa ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Uviedol, že podľa bodu 19.16. VOP Slovenskej sporiteľne, a.s., klient súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Vyššiecitované ust. bodu 19.16. obchodných podmienok uviedol, že obsahuje jednostranný adresný právny úkon druhej zmluvnej strany (osoby, s ktorou banka uzatvára zmluvu), ktorým dáva vopred súhlas na postúpenie pohľadávky voči nej. Mal za to, že ust. § 92 ods. 8 Zák. o bankách vyžaduje predchádzajúcu výzvu len v prípade postúpenia bez súhlasu klienta. V posudzovanej veci, uviedol žalobca, že však postúpenie pohľadávky bolo realizované so súhlasom žalovaných ako klientov banky, keď ich súhlas vyplýva z ust. bodu 19.16. VOP. Citujúc ust. § 53 ods. 1 a ods. 5 Obč. zák., uviedol žalobca, že ustanovenie bodu 19.16. obchodných podmienok obsahuje jednostranný adresný právny úkon druhej zmluvnej strany (osoby, s ktorou banka uzatvára zmluvu), ktorým dáva vopred súhlas na postúpenie akejkoľvek pohľadávky voči nej. V prípade tohto súhlasu žalovaných (bod 19.16. veta prvá obchodných podmienok) nejde o zmluvnú podmienku, pretože nejde o dvojstranný právny úkon. I v prípade, ak by súd tento súhlas posúdil ako zmluvnú podmienku, tvrdil žalobca, že nejde o zmluvnú podmienku neprijateľnú, pretože nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a jej dôsledkom je len to, že banka má vopred udelený súhlas na postúpenie pohľadávky a zakotvuje obdobný právny režim, ako vyplýva z ust. § 524 ods. 1 Obč. zák.. Žalobca uviedol, že pri posudzovaní právnych predpisov a pri posudzovaní ich výkladu z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu treba mať na zreteli ústavný príklad preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov, resp. pri neplatnosti posudzovať účel pravidla, ustanovujúceho neplatnosť právneho úkonu. Z uvedených dôvodov zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal, aby jej súd vyhovel.

4. Žalovaní na stanovisko žalobcu reagovali písomným podaním zo dňa 23.11.2017 (č.l. 101). V časti I. svojho vyjadrenia uviedli, že napriek tomu, že žalobca v konaní predložil spolu s vyjadrením výzvu zo dňa 15.7.2009, toto samo o sebe ešte nie je spôsobilé preukázať jeho aktívnu legitimáciu v konaní. Uviedli, že žalobca musí (okrem doloženia výzvy) preukázať aj jej zaslanie žalovaným. Uviedli, že žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právna predchodkyňa Výzvou ich vyzvala na zaplatenie dlhu a že predmetná výzva bola aj riadne doručovaná. Uviedli, že § 92 ods. 8 Zák. o bankách predpokladá doručenie výzvy klientovi, čo v danom prípade nebolo preukázané a oni - žalovaní doručenie tejto výzvy aj naďalej spochybňujú. Mali za to, že súd musí vždy vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v prípade, ak strana, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno nepreukáže svoje tvrdenie, je akýkoľvek iný záver ako zamietnutie žaloby, nesprávny. V časti II. svojho vyjadrenia reagovali na tvrdenie žalobcu, že Obč. zák. má vždy prednosť pred normami obchodného práva (ktorou je aj Zákon o bankách), a teda že nie je potrebné zaslanie výzvy dlžníkovi. Uviedli, že sa s týmto nestotožňujú. Uviedli, že postupcom bola banka a tá je okrem ust. § 524 a nasl. Obč. zák. povinná dodržiavať aj zák. o bankách, ktorý je lex specialis k citovanému ustanoveniu Obč. zák.. Uviedli, že nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že v prípade postúpenia bankovej pohľadávky stačí na platné postúpenie iba oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky a netreba klientovi zaslať výzvu. Takýto záver nemá nikde v zákone oporu a chýba mu vnútorná logika. Na podporu svojich tvrdení poukázali na ustálenú judikatúru krajských súdov, z ktorých zároveň citovali a to: z rozhodnutia KS v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/760/2015 zo dňa 9.6.2016, z rozsudku KS v Prešove zo dňa 11.3.2015 sp. zn. 4Co/145/2014, z rozsudku KS v Prešove zo dňa 24.2.2015 č.k. 19Co/177/2014, z rozsudku KS v Trnave zo dňa 26.1.2016 sp. zn. 23Co/574/2015-108 a zároveň sa odvolali aj na rozsudok KS v Trenčíne zo dňa 13.1.2016 sp. zn. 5Co/460/2015. V časti III. svojho vyjadrenia reagovali na tvrdenie žalobcu, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky zakladá aktívnu legitimáciu postupníka v konaní na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR 4Obo/201/01 z 11.6.2003, a uviedli, že tento právny názor nemožno aplikovať na situáciu, kde je postupcom banka. Uviedli, že tá je okrem ust. § 524 a nasl. Obč. zák. povinná dodržiavať aj zákon o bankách, ktorý je lex specialic k citovanému ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Uviedli, že tak podľa názoru Najvyššieho súdu SR ako aj ústavného súdu, v osobitných prípadoch je treba skúmať aj platnosť samotnej zmluvy o postúpení

pohľadávky a prípadne všetky podmienky postúpenia, ako je to napr. v tomto prípade, podľa zákona o bankách. Odkázali na rozsudok KS v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/792/2015 zo dňa 26.10.2016, z ktorého opätovne citovali. V časti IV. svojho vyjadrenia k výkladu ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách k názoru žalobcu, podľa ktorého ust. § 92 ods. 8 Zák. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka v konaní a to z dôvodu, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, uviedli žalovaní, že sa s týmto názorom nestotožňujú. Uviedli, že z ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách (predtým ods. 7), ale aj zo samotnej dôvodovej správy k predmetnému zákonu je zjavné, že sleduje aj podmienky postúpenia. Zároveň žalovaní citovali z dôvodovej správy k § 92 zák. o bankách a uviedli, že nespochybňujú, že § 92 zák. o bankách hovorí aj o úpravách výnimiek z bankového tajomstva, na druhej strane však uviedli, že nemožno poprieť, že práve ods. 8 (predtým ako ods. 7) hovorí o podmienkach, za akých môže banka postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu. Uviedli, že hlavným účelom § 92 zák. o bankách tak podľa dôvodovej správy bolo nielen prelomenie bankového tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Avšak zákon navyše stanovil podmienky, za akých je možné postúpiť bankovú pohľadávku, a jednou z tých je zaslanie písomnej výzvy klientovi, ako aj zročnosť bankovej pohľadávky, ktorá je postúpená. Citovali ust. § 39 a § 40 ods. 1 Obč. zák. a uviedli, že výzva podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách je svojou povahou jednostranný adresovaný právny úkon, s ktorým sú spojené určité právne následky predvídané v § 92 zák. o bankách. Ak teda zákon (§ 92 ods. 8 zák. o bankách) vyžaduje urobenie určitého úkonu (výzva klientovi) v písomnej forme a táto forma dodržaná nebola (resp. ju žalobca nepreukázal), možno dôjsť len k záveru o neplatnosti takéhoto úkonu, keďže je to adresovaný právny úkon, je potrebné preukázať doručenie druhej strane, aby o ňom mala vedomosť. Neplatnosť tohto úkonu má za následok neplatnosť ďalšieho nadväzujúceho úkonu, ktorým je zmluva o postúpení pohľadávok. Uviedli, že pri bankových úveroch, kde postupcom je banka, je pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., a teda pre platné postúpenie pohľadávky sa vyžaduje súčasné splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, avšak ich splnenie žalobca nepreukázal, resp. nedodržal. Z toho dôvodu je postúpenie pohľadávky neplatné v zmysle § 39 Obč. zák.. Uviedli, že tento záver preukazuje aj ustálená súdna prax krajských súdov, ako príklad uviedli rozsudok KS v Prešove zo dňa 11.3.2015, sp. zn. 4Co/145/2014, z odôvodnenia ktorého citovali. Na uvedenom základe žalovaní tvrdili, že postúpenie pohľadávky nebolo v súlade so zákonom a pohľadávka nebola platne postúpená a preto z dôvodu absencie aktívnej legitimácie navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a uplatnili si nárok na náhradu trov konania.

5. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

6. Predloženou kópiou Zmluvy o splátkovom úvere č. 0448560743 mal súd preukázané, že ju dňa 18.8.2008 uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci. Podľa čl. I. 1. zmluvy, jej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti bankou dlžníkom v sume a za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaní ako dlžníci boli povinní za dohodnutých podmienok poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie dohodnuté podmienky. Podľa Základných podmienok dohodnutých v čl. I. ods. 1. zmluvy bola výška úveru 890.000,- Sk/29.542,59 eura, jednalo sa o druh úveru: Úver PLUS, bola dojednaná fixná úroková sadzba na 5 rokov vo výške 6,60 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy, doba fixácie bola odo dňa uzatvorenia zmluvy do 18.8.2013, úver bol poskytnutý jednorazovo bezhotovostne, spracovateľský poplatok bol vo výške 5.990,- Sk/199,13 eura a bol uhradených z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru bol vo výške 90,- Sk/2,99 eura mesačne, výška splátky istiny bola 5.813,- Sk/192,96 eura, splatnosť prvej splátky istiny bola dňa 10.9.2008, dohodnutý počet splátok bol 359, periodicita a splatnosť splátok istiny boli mesačne k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 10.7.2038. Úroky boli splatné mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca. V čl. II. 2. zmluvy dlžníci vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými boli VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať.

7. Podľa kópií listov Slovenskej sporiteľne zo dňa 7.10.2014 (č.l. 17-18) oznámila Slovenská sporiteľňa jednotlivo žalovaným v 1. a 2. rade postúpenie pohľadávky z úveru č. 448560743 zo dňa 18.8.2008 a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE uzavretej dňa 25.9.2014 vo výške pohľadávky 32.000,99 eura s prísl. spoločnosti WM Consulting & Communication s.r.o., t.j. žalobcovi. Doručenie oznámenia žalovaným preukázané v konaní nebolo.

8. Žalobca predložil výpis z úverového účtu žalovaných za obdobie od 10.6.2008 do 23.9.2014 (č.l. 37-64), podľa ktorého bola na účet žalovaných poskytnutá suma úveru 890.000,- Sk dňa 18.8.2008.

9. Podľa predloženej kópie Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE (č.l. 65) bola dňa 25.9.2014 uzavretá táto zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Podľa čl. V. bod 5.1. zmluvy, jej predmetom bola dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami s pohľadávkami spojenými a za dohodnutých podmienok v zmluve. Podľa čl. V. ods. 5.2. zmluvy, postupca, t.j. Slovenská sporiteľňa postúpila žalobcovi dňom účinnosti zmluvy pohľadávky vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov s nimi spojených, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. Podľa čl. II. ods. 2.1. zmluvy, pohľadávkou bola každá jednotlivá pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči dlžníkovi vrátane je príslušenstva uvedená a špecifikovaná v Prílohe č. 1 k zmluve, ktorá vznikla z bankových činností vykonávaných Slovenskou sporiteľňou alebo v súvislosti s nimi, a to okrem iných najmä, podľa písm. a/ pohľadávky postupcu, t.j. Slovenskej sporiteľne zo zmlúv o úvere. Podľa čl. XIII. ods. 13.1. zmluvy, zmluva nadobudla platnosť dňom jej uzatvorenia a podľa čl. XIII. ods. 13.2. nadobudla účinnosť ku dňu pripísania odplaty podľa nej na bankový účet postupcu. Podľa predloženej Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, pod por. č. 1203 bola postúpená aj pohľadávka pobočky právnej predchodkyne v Košiciach na Mlynskej 5/OM z produktu - Úver na bývanie zo dňa 18.8.2008, č. účtu 448560743 s názvom „M. M.“, splatnosť ktorého úveru bola uvedená v špecifikácii „1112010“, poskytnutá suma 29.542,60, zostatok pohľadávky 32.000,99, z toho istina celkom 24.190,43, istina do splatnosti 0,00, istina po splatnosti 24.190,43, úroky celkom 7.810,56, úroky z omeškania 1.138,04, ÚONZ 6.672,52, príslušenstvo pohľadávky celkom 7.810,56, počet dní omeškania 1435.

10. Žalobca predložil kópiu listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 15.7.2009 adresovanú žalovanému v 1. rade, ktorým listom - výzvou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľka pohľadávky vzniknutej na základe úverovej zmluvy č. 448560743 uzavretej dňa 15.8.2008 oznámila žalovanému, že je v omeškaní so splátkami predmetnej pohľadávky ku dňu 30.6.2009 vo výške 771,76 eura/23.250,04 Sk s prísl.. Vyzvala žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho informovala o tom, že môže v prípade, ak nedôjde k uhradeniu dlžnej sumy v stanovenej lehote alebo ak nedôjde k dohode, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Doručenie tejto výzvy žalovanému žalobca v konaní nepreukázal. Žalovaný jej obdržanie poprel.

11. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (odsek 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (odsek 2). 12. Podľa ust. § 525 ods. 2 Obč. zák., nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

13. Podľa ust. § 92 ods. 8 vet prvá zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení platnom v rozhodnom období (t.j. v čase uzavretia zmluvy o postúpení), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

14. Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobnom návrhu a z vyjadrenia žalovaných k nemu, nespornými skutočnosťami boli tie, že žalovaní ako dlžníci uzavreli zmluvu o splátkovom úvere s právnou predchodkyňou žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá im ako veriteľka poskytla dohodnutý úver a neuhradili 27 splátok splatných postupne od 10.10.2014 do 10.12.2016, nárok na zaplatenie ktorých vrátane príslušenstva si žalobným návrhom žalobca uplatnil.

16. Žalovaní vzniesli námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v súvislosti s uplatneným nárokom tvrdiac, že nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu s odôvodnením, že neboli splnené (dodržané) podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, a to tvrdili, že neboli písomne vyzvaní bankou na splnenie pohľadávky predtým, než ju Slovenská sporiteľňa postúpila. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia žalovanými tvrdenej nesplnenej podmienky zákona o bankách pre platné postúpenie, zaťažovalo žalobcu. Ten síce predložil kópiu listu Slovenskej sporiteľne zo dňa 15.7.2009 - Výzvu adresovanú žalovanému v 1. rade, ktorou mu Slovenská sporiteľňa ako veriteľka pohľadávky oznámila jeho omeškanie so splácaním svojej pohľadávky z úveru ku dňu 30.6.2009 vo výške 771,76 eura/23.250,04 Sk a vyzvala ho na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, avšak doručenie výzvy žalobca nepreukázal a nepreukázal ani len jej odovzdanie na poštovú prepravu. Žalovaní popreli akúkoľvek písomnú výzvu pôvodnej veriteľky Slovenskej sporiteľne, ktorou by ich pred postúpením pohľadávky písomne upozornila na ich dlh a vyzvala na jeho úhradu.

17. Vyhodnotiac túto dôkaznú situáciu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal splnenie podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. Za taký dôkaz súd nepovažoval predloženú kópiu výzvy zo dňa 15.7.2009 bez preukázania toho, že sa dostala do dispozičnej sféry žalovaných, príp. minimálne, že bola odovzdaná na poštovú prepravu.

18. Súd sa nestotožnil v tejto súvislosti ani s názorom žalobcu o prednostnej aplikácii Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva a na tom základe vylúčenia aplikácie ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách na daný právny vzťah, ktorý je vzťahom spotrebiteľským. Nestotožnil sa, resp. nemal za správny ani žalobcom prezentovaný názor, že v súlade s ust. § 89 ods. 1 zák. o bankách sa zmluvné strany inak dohodli, než určoval zákon o bankách v ust. § 92 ods. 8 a to, že došlo k dohode, podľa bodu 19.16. VOP, podľa ktorého žalovaní ako klienti podpísaním zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj VOP, súhlasili vopred s tým, že je banka oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek pohľadávky voči nim, čo mal žalobca za zákonom povolenú odchylnú úpravu. Takýto výklad je neprijateľný a už vôbec nie v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, pretože takto vo všeobecných obchodných podmienkach uvedený všeobecný súhlas dlžníka, t.j. spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ani sa súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že svoju aktívnu legitimáciu v konaní preukázal aj oznámeniami o postúpení pohľadávky; ani pri týchto nepreukázal doručenie, ale zároveň ani tieto oznámenia nepreukazujú, že zmluva o postúpení bola platne uzavretá, resp. nemajú tieto oznámenia v súvislosti s preukazovanou skutočnosťou platného uzavretia zmluvy o postúpení, žiadnu dôkaznú silu.

19. Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014 uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uzavretá bez splnenia podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách a teda svojim obsahom odporuje zákonu. Na jej základe sa preto žalobca nemohol stať veriteľom žalovanej pohľadávky. V tejto súvislosti súd tak skutkové tvrdenie žalobcu uvedené v jeho žalobnom návrhu, že sa stal veriteľom pohľadávky, ktorú žaluje, nemal za preukázané.

20. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jeho nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho sporu.

21. V danom prípade žalobca nepreukázal, hoci tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ho v konaní zaťažovali, že je nositeľom práva, ktoré v konaní žaloval, t.j. že je veriteľom pohľadávky za žalovanými. Z tohto dôvodu súd návrh pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol a nezaoberal sa otázkou dôvodnosti uplatnenej pohľadávky ako takej.

22. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bol postačujúcim dôvodom na zamietnutie žaloby. Len na okraj súd preto poznamenáva, že ak by aj žalobca bol preukázal, že zmluva o postúpení

bola platne uzavretá, t.j. že boli splnené podmienky zákona o bankách podľa ust. § 92 ods. 8 pre platné postúpenie, žalovaní vzniesli námietku premlčania práva uplatneného žalobcom v konaní. Podľa žalobcom predloženej Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení, resp. predloženej časti tejto prílohy, ako špecifikácie postúpených pohľadávok, pod por. č. 1203 bola postúpená pohľadávka z úverovej zmluvy č. 448560743 zo dňa 18.8.2008 a to vo výške 32.000,99 eura, pričom splatnosť úveru bola uvedená nespochybniteľne v r. 2010 („1112010“), žaloba bola podaná na súde dňa 9.1.2017, nesporne po uplynutí trojročnej zákonnej všeobecnej premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, vyššieodôvodnené premlčanie práva bolo by tak ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby.

23. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na trovy konania. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal vo veci úspešným žalovaným právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 1 C.s.p.) písomne v potrebnom počte vyhotovení tak aby jedno vyhotovenie ostalo na súde a jedno aby dostal každý účastník.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).