Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Cb-9-2013.pdf
PDF · 106.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: TUBAPACK, a.s., IČO: 36629723, so sídlom Priemyselná 12, Žiar nad Hronom, zastúpený JUDr. Ľubicou Poldaufovou, bytom Hliník nad Hronom, Ľ. Štúra 520, proti žalovanému: JUNASI, s.r.o., IČO: 45307598, so sídlom Koncová 155/4, Prievidza, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o. so sídlom v Martine, Červenej armády 1, o zaplatenie 4.502,48 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 718,99 EUR
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.386,52 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 50% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.402,06 EUR s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 7.4.2015 zmenil žalobu tak, že sa domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 4.540,62 EUR, ktorá podľa žalobcu zodpovedala dohodnutej kúpnej cene a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 1.2.2013 až do zaplatenia. Súd uznesením č.k. 8Cb/9/2013-68 zo dňa 21.5.2015 túto zmenu pripustil. Žalobca ďalej podaním doručeným súdu dňa 21.9.2015 zmenil žalobu v tom rozsahu, že upresnil výšku úrokov z omeškania a domáhal sa zaplatenia sumy 4.540,62 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.402,06 EUR od 1.2.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.138,56 EUR od 22.9.2015 do zaplatenia. Súd uznesením č.k. 8Cb/9/2013-80 zo dňa 3.11.2015 túto zmenu pripustil.
2. Tunajší súd ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8Cb/9/2013-100 z 11.12.2015 (v poradí druhým) žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.502,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.402,06 EUR od 1.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.100,42 EUR od 22.9.2015 do zaplatenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená kúpna zmluva, od ktorej žalobca dňa 11.01.2013 platne odstúpil z dôvodu dojednaného v zmluve, a to pre nesplnenie povinnosti zo strany žalovaného prevziať si tovar, ktorý bol predmetom zmluvy, teda laminátové tuby. Tieto boli vyrobené v množstve a kvalite, ktoré zodpovedali kúpnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu. Tovar bol v požadovanom množstve vyrobený ku dňu 17.12.2010, teda v čase,
keď zmluvný vzťah medzi stranami sporu, založený kúpnou zmluvou ešte trval. Žalovaný ako kupujúci si však následne vyrobený tovar neprevzal a kúpnu cenu neuhradil, a to aj napriek opakovaným výzvam žalobcu. Nebolo preukázané, že by mu v tom boli bránili nejaké prekážky, resp., že by boli existovali nejaké okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť. Žalobca v dôsledku porušenia uvedených povinností zo strany žalovaného od kúpnej zmluvy riadne odstúpil. Neprevzatie tovaru a neuhradenie kúpnej ceny žalovaným vyhodnotil súd ako protiprávny úkon, teda správanie, ktoré bolo v rozpore s jeho právnou povinnosťou, ktorá mu vyplývala z uzavretej kúpnej zmluvy. Tým považoval súd za splnený prvý predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu. Ďalším predpokladom uplatnenia náhrady škody bol vznik samotnej škody na strane žalobcu. Škoda na strane žalobcu podľa názoru prvoinštančného súdu v danom prípade nespočíva len v nákladoch, ktoré musel žalobca vynaložiť na výrobu objednaného tovaru, ale aj v tom, o čo sa majetok žalobcu nezväčšil z dôvodu, že si žalovaný svoju zmluvnú povinnosť nesplnil a neuhradil žalobcovi kúpnu cenu, a teda dospel k záveru, že jej výšku je možné stotožniť s dohodnutou kúpnou cenou. Ďalej mal za preukázané, že následkom porušenia povinnosti žalovaného, ktorý si vyrobený tovar neprevzal a nezaplatil kúpnu cenu bol vznik škody na strane žalobcu. Nezistil žiadne ďalšie skutočnosti, či už objektívne, alebo subjektívne, ktoré by nezávisle od vôle žalovaného spolupôsobili ako príčina pri vzniku škody. Škoda spôsobená žalobcovi sa nedala znížiť ani z dôvodov podľa § 385 Obchodného zákonníka. Vyrobený tovar nebolo možné využiť inak a žalobca ho preto nemohol napríklad predať inému kupujúcemu na základe uzavretia náhradnej kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcom za preukázanú, preto žalobcovi priznal náhradu škody vo výške, ktorá zodpovedala kúpnej cene za vyrobený tovar, dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 25.11.2010 číslo OR XXXXXX v sume 4.502,48 EUR. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov za súdny poplatok vo výške 270 Eur.
3. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. V odvolaní zároveň vzniesol námietku premlčania. Za premlčanú považuje žalovanú sumu v časti 2.138,56 EUR (t.j. v časti prevyšujúcej sumu 2.402,06 EUR, teda nárok uplatnený pôvodnou žalobou) a tiež úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.138,56 EUR od 22.9.2015 do zaplatenia. Žalobca podľa neho podal žalobu v tejto časti po uplynutí premlčacej lehoty.
4. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 8Cob/46/2016-11 zo dňa 31.5.2017 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že v uznesení 8Cob/11/2014-40 zo dňa 29.10.2014, ktorým zrušil prvý rozsudok prvoinštančného súdu, sa stotožnil s posúdením záväzkového vzťahu súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a stotožnil sa aj s platnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu ako predávajúceho s poukazom na ust. § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal tiež na ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, avšak odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy. Súd prvej inštancie následne pri skúmaní existencie predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka síce správne ustálil na základe vykonaného dokazovania, že žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu vznikla škoda, avšak pokiaľ ide o výšku škody, jeho záver, že bolo dôvodné priznať škodu vo výške zodpovedajúcej kúpnej cene za vyrobený tovar, dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 25.11.2010 v sume 4.502,48 EUR, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v právnej úprave obsiahnutej v ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Z ust. § 379 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Škodou sa rozumie skutočná škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Výšku škody musí poškodená strana preukázať. Výšku škody (ako skutočnej škody) nie je možné stotožniť s kúpnou cenou. Na zaplatenie nároku vo výške dojednanej kúpnej ceny (vrátane DPH) by mal žalobca nárok len v prípade, ak by žaloval splnenie povinnosti z kúpnej zmluvy, a to zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny za dodaný tovar. Ak však žalobca platne od kúpnej zmluvy odstúpil, na zaplatenie dohodnutej výšky kúpnej ceny už nemá nárok, má nárok na náhradu škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti, ktorej výšku (teda v čom spočíva a z čoho pozostáva) musí preukázať. Napríklad daň z pridanej hodnoty, ktorá bola súčasťou dojednanej kúpnej ceny, nepredstavuje škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie aby v ďalšom konaní vykonal dokazovanie za účelom zistenia, aká škoda žalobcovi vznikla
a z čoho táto škoda pozostáva. Zároveň mu uložil povinnosť vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným.
5. Súd prvej inštancie po vrátení veci nariadil pojednávanie.
6. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu zobrala na pojednávaní späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.540,62 EUR a predložila súdu a žalovanému vyčíslenie škody v sume 3.783,60 EUR. Uviedla, že žalobca by mal byť v rovnakom ekonomickom postavení ako keby žalovaný svoju povinnosť splnil. To znamená, že ušlý zisk je vypočítaný ako rozdiel kúpnej ceny bez DPH mínus skutočná škoda. V tomto prípade ide o tovar, ktorý nie je možné inak použiť. Tuby sú potlačené presne podľa požiadavky žalovaného a bude ich potrebné po skončení súdneho konania zničiť, čím žalobcovi vzniknú ďalšie náklady. V danom prípade ide o konkrétny zisk z konkrétnej zmluvy, jedná sa o kúpnu cenu bez DPH, ktorá sa musí rovnať náhrade škody. Ak by tomu tak nebolo, každému by sa oplatilo porušiť zmluvu a následne zaplatiť menej ako by bolo kúpna zmluva. Náklady na výrobu sú preukázané v predložených dokladoch, o tieto náklady sa zmenšil majetok žalobcu, keďže ich musel vynaložiť.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že kúpnu cenu tovaru nemožno automaticky považovať za škodu. Žalobca podľa neho doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom zmenšenia jeho majetku po tom, čo mu mala vzniknúť škoda. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť.
8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: náhrada škody - výpočet, celková cena práce, rekapitulácia miezd, analýza spotreby energií, hospodársky výsledok žalobcu za rok 2010, výkaz ziskov a strát k 31.12.2010, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra v anglickom jazyku označená textom membrána, faktúra v nemeckom jazyku označená textom krčok, faktúra v nemeckom jazyku označená textom uzávery, faktúra č. XXXXXX, faktúra č. XXXXXX.
9. Súd konštatuje, že predmetom konania zostala už len suma 4.502,48 EUR s príslušenstvom. Súd prvej inštancie totiž predchádzajúcim rozsudkom z pôvodne žalovanej sumy 4.540,62 EUR s príslušenstvom zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 38,14 EUR a tento výrok nebol napadnutý odvolaním.
10. Žalobca zobral na pojednávaní späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 718,88 EUR. Z jeho podania predloženého súdu vyplýva, že si po späťvzatí uplatňuje náhradu škody v sume 3783,60 EUR, ktorá pozostáva z čiastky 2.539,36 EUR, ktorá tvorí skutočnú škodu a zo sumy 1.244,24 EUR, ktorá tvorí ušlý zisk. Skutočnú škodu 2.539,36 EUR tvoria podľa žalobcu: priame materiálové náklady 1.798,37 EUR, tlačová príprava 240,-EUR, priame osobné náklady 140,41 EUR, priame náklady na energie 11,92 EUR, nepriame náklady 348,66 EUR. Ušlý zisk vo výške 1.244,24 EUR je podľa žalobcu konkrétny ušlý zisk, určený na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy so žalovaným, vypočítaný ako dohodnutá kúpna cena bez DPH mínus skutočná škoda, t.j. 3783,60 EUR - 2.539,36 EUR = 1.244,24 EUR.
11. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu, majú trvať aj po ukončení zmluvy.
12. Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
13. Podľa § 378 ObZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
14. Podľa § 379 ObZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
15. Podľa § 385 ObZ ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.
16. Podľa § 393 ods. 1 ObZ pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
17. Podľa § 398 ObZ pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
18 Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
19. Podľa § 447 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
20. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
21. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Keďže žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 718,88 EUR, súd konanie v tejto časti zastavil.
23. Súd sa v ďalšom konaní už nezaoberal odstúpením navrhovateľa od kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.2013, keďže toto odstúpenie už bolo prvostupňovým súdom a následne aj odvolacím súdom posúdené ako platné. Týmto bolo zároveň implicitne vyjadrené stanovisko súdu, že platnou bola aj samotná kúpna zmluva. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie zaujatým v druhom rozsudku, že žalobcovi vznikla škoda tým, že žalovaný porušil svoje povinnosti. Súd sa preto ďalej zaoberal už len skúmaním, aká je výška tejto škody a z čoho pozostáva.
24. Súd sa však musel ešte vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Žalovaný v námietke premlčania nijako nekonkretizoval, prečo považuje časť žalovaného nároku v sume 2.138,56 EUR s príslušenstvom za premlčaný. Súd konštatuje, že žalobca rozšíril žalobu o túto sumu podaniami doručenými súdu dňa 7.4.2015 a 21.9.2015. Nárok na náhradu škody sa premlčuje v subjektívnej dobe štyroch rokov, keď sa poškodený mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Podľa názoru súdu, žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy preto, že žalovaný ako kupujúci si neprevzal tovar a neuhradil kúpnu cenu ani v dodatočnej lehote, ktorú mu žalobca ako predávajúci poskytol. Žalobca túto dodatočnú lehotu opakovane predĺžil žalovanému napokon až do konca roku 2012 ako to uviedol v žalobe. Súd poukazuje na to, že zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, z článku 5.15 vyplýva oprávnenie predávajúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy po písomnej výzve a po márnom uplynutí dodatočnej lehoty určenej kupujúcemu na prevzatie tovaru. Uvedené ustanovenie však neurčuje dĺžku tejto dodatočnej lehoty. Podľa názoru súdu ju bol oprávnený určiť žalobca a pokiaľ ju žalovaný nedodržal, bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť. Podľa názoru súdu možno skončenie poskytnutej dodatočnej lehoty spojené s neprevzatím tovaru žalovaným stotožniť s porušením povinnosti kupujúceho, ktorá má za následok vznik práva na náhradu škody. Pokiaľ sa teda žalobca dozvedel o porušení povinnosti žalovaným k 31.12.2012, subjektívna štvorročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody uplynula až 31.12.2016. Pokiaľ teda žalobca rozšíril žalobu podaniami doručenými súdu v roku 2015, bolo to ešte v rámci premlčacej doby. Námietka premlčania vznesená žalovaným je teda nedôvodná.
25. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 3.783,60 EUR, ktorú rozdelil na skutočnú škodu v sume 2.539,36 EUR, ktorú ďalej špecifikoval v jednotlivých čiastkových položkách a ušlý zisk v sume 1.244,24 EUR. Súd sa týmto vyčíslením škody podrobne zaoberal.
26. Ako bolo konštatované, skutočná škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou. Žalobca tým, že vyrobil pre žalovaného tuby na základe kúpnej zmluvy, nepochybne vynaložil na túto výrobu určité
náklady. Vynaložením týchto nákladov sa nepochybne zmenšil majetok žalobcu, keďže ich vynaložil zo svojich prostriedkov. Podľa názoru súdu náklady žalobcu, ktoré súviseli s výrobou predmetných túb, pokiaľ boli dôvodne vynaložené a žalobca ich je schopný preukázať sú skutočnou škodu žalobcu. Žalobca v z dôvodu protiprávneho konania žalovaného nemal ako odvrátiť zníženie svojho majetku, ktoré bolo dôsledkom vynaloženia predmetných nákladov, a ktoré nebolo kompenzované zaplatením kúpnej ceny.
27. Žalobca rozdelil skutočnú škodu 2.539,36 EUR na jednotlivé čiastkové nároky, uvedené v jeho podaní na č.l. 118 a bližšie vyčíslené a špecifikované v jednotlivých položkách v prílohách tohto podania. Súd po preskúmaní uvedených príloh považoval za preukázané a oprávnené náklady na tlačovú prípravu v sume 240,-EUR (vyplývajú z faktúry na č.l. 125), priame osobné náklady v sume 140,41 EUR (t.j. náklady vynaložené na pracovníkov, ktorí tuby vyrobili - vyčíslenie na č.l. 120 - príloha č. 1), priame náklady na energie 11,92 EUR (vyčíslené na č.l. 121) a nepriame náklady 348,66 EUR (vyčíslené na č.l. 119, ktoré vychádzajú z prílohy č. 3 na č.l. 122 - 124).
28. Náklady vynaložené na zaobstaranie materiálu použitého na výrobu predmetných túb vyčíslil žalobca na celkovú sumu 1.798,37 EUR. K tomuto výpočtu dospel tak, že urobil kalkuláciu materiálu, potrebného na výrobu 1000 ks túb a následne vypočítal celkové priame materiálové náklady potrebné na výrobu 21.280 ks túb, ktoré boli pre žalovaného na základe zmluvy skutočne vyrobené. Podľa vyčíslenia predloženého žalobcom na č.l. 119 sú celkové náklady na výrobu 1000 ks túb vo výške 84,51 EUR. Táto suma pozostáva z jednotlivých čiastkových položiek a to nákladov vynaložených na jednotlivé druhy použitého materiálu. Súd sa zaoberal týmito čiastkovými položkami a tiež tým, či bolo zaobstaranie takéhoto materiálu žalobcom preukázané. Súd považoval za preukázané náklady na fóliu (63,50 EUR na 1000 ks), preukázané faktúrou na čl. 125 a náklady na škatule - vrch (1,42 EUR na 1000 ks), resp. spodok (0,93 EUR na 1000 ks), ktoré boli preukázané faktúrami na č.l. 129 a 130. Súd nemohol posúdiť cenu zaplatenú za materiál označený ako: membrána, krčok a uzáver, keďže k týmto materiálom boli predložené len faktúry v cudzích jazykoch. K ostatným materiálovým položkám: krčok - preprava, uzáver - preprava, mikroténový sáčok, ostatné balenie a paleta neboli preložené žiadne faktúry resp. iné listiny, z ktorých by vyplývala cena týchto materiálov. Súd teda dospel k záveru, že preukázané priame materiálové náklady na výrobu 1000 ks túb boli 65,85 EUR a pri počte 21280 ks túb boli tieto náklady v sume 1.401,29 EUR.
29. Súd teda považoval za preukázané vynaloženie nákladov žalobcu na výrobu túb pre žalovaného vo spolu výške 2.142,28 EUR (240,-EUR + 140,41 EUR + 11,92 EUR + 348,66 EUR +1.401,29 EUR). A keďže vynaložením tejto sumy sa zmenšil majetok žalobcu, výška skutočnej škody ktorá žalobcovi vznikla je 2.142,28 EUR.
30. Žalobca si ďalej uplatnil aj ušlý zisk. Ušlý zisk spočíva v nezväčšení majetku, ktoré by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Škodnou udalosťou nepochybne bolo porušenia povinností žalovaného, ktoré mu vyplývali z kúpnej zmluvy, uzatvorenej so žalobcom, t.j. povinností prevziať tovar a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ by bol žalovaný kúpnu cenu riadne uhradil, zväčšil by sa majetok žalobcu o sumu, ktorá by prevyšovala náklady vynaložené žalobcom na výrobu, balenie a dodanie túb žalovanému. Žalobca by teda takto dosiahol na základe svojej podnikateľskej činnosti zisk. Ako uviedol odvolací súd, súčasťou ušlého zisku nemôže byť suma dane z priadnej hodnoty. Z listinných dôkazov vykonaných v priebehu konania vyplýva, že kúpna cena bola medzi stranami sporu dohodnutá v sume 3.783,60 EUR bez DPH. Žalobca uviedol, že z tejto sumy by jeho ziskom bola suma 1.244,24 EUR. Zvyšnú časť kúpnej ceny (bez DPH) tvoria náklady, ktoré žalobca podľa svojho tvrdenia vynaložil. Niet pochýb o tom, že pokiaľ si kupujúci nesplní svoje povinnosti z kúpnej zmluvy a neuhradí kúpnu cenu, predávajúci nedosiahne svoj zisk, ktorý je hlavným motívom jeho podnikateľskej činnosti. Gramatickým výkladom slovného spojenia „ušlý zisk“ možno dospieť len k jedinému záveru, že ide o zisk, ktorý z nejakého dôvodu nenastal (ušiel), t.j. potenciálne peňažné plnenie, o ktoré sa majetok podnikateľa nezväčšil. Súd považoval za preukázané, že pokiaľ by žalovaný splnil svoju povinnosť a riadne prevzal tovar a uhradil kúpnu cenu, zvýšil by sa majetok žalobcu o zisk najmenej vo výške 1.244,24 EUR.
31. Možno teda uzavrieť že celková škoda, ktorá vznikla žalobcovi a ktorú súd považoval za preukázanú je v sume 3.386,52 EUR. Je to súčet skutočnej škody 2.142,28 EUR a ušlého zisku v sume 1.244,24
EUR. Súd považoval žalobu za dôvodnú v sume náhrady škody 3.386,52 EUR, v tejto časti žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti uplatnený nárok na náhradu škody zamietol.
32. Tu súd poukazuje ďalej na to, že škoda spôsobená žalovaným žalobcovi sa nedá znížiť ani z dôvodov podľa § 385 ObZ. Vyrobený tovar totiž nebolo a ani nie je možné využiť inak a žalobca ho preto nemohol napríklad predať inému kupujúcemu na základe uzavretia náhradnej kúpnej zmluvy.
33. Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania a to vo výške 8,75% zo sumy 2.402,06 EUR od 1.2.2013 do zaplatenia a vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.381,54 EUR do zaplatenia. Žalobca však vo svojom poslednom podaní, doručenom súdu na pojednávaní, tento úrok z omeškania nijako neodôvodnil, a to ani vo vzťahu k požadovanej sume náhrady škody a ani vo vzťahu k ustanoveniu § 369b Obchodného zákonníka. Súd preto nepovažoval nárok na úrok z omeškania za preukázaný a aj v tejto časti žalobu zamietol.
34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 225 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
39. Žalobca si v spore uplatnil nárok na zaplatenie celkovej sumy 4.450,62 EUR. Žaloba bola v časti o zaplatenie sumy 38,14 EUR zamietnutá už predchádzajúcim rozsudkom, žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 718,88 EUR, súd mu priznal 3.386,52 EUR a vo zvyšnej časti 397,08 EUR žalobu zamietol. Žalobca bol teda v spore úspešný v sume 3.386,52 EUR, t.j. v 75% pôvodného nároku uplatneného žalobou a neúspešný v 25%. K jeho neúspechu treba pričítať aj sumu 718,88 EUR, keďže konanie bolo v tejto časti zastavené procesným zavinením žalobcu. Čistý úspech žalobcu v konaní je teda 50% (75%-25%). V tejto časti mu súd aj priznal náhradu trov konania proti žalovanému. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.