Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-42-2018.pdf
PDF · 145.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Žiliakovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: E.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G. XX, XXX XX I., korešpondenčná adresa: D. X, XXX XX T. M., zastúpená: JUDr. Róbert Šegeda, advokát so sídlom Záhorácka 1899/11A, 901 01 Malacky, IČO: 41 721 331, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPR-BA- KDI2-330-004/2017 zo dňa 21.12.2017, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPR-BA-KDI2-330-004/2017 zo dňa 21.12.2017, ako aj prvostupňové rozhodnutie riaditeľa odboru výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru číslo: 8 zo dňa 02.11.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu
1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Odbor výkonu služby, Oddelenie cestného dozoru listom číslom KRPZ- BA-KD16-439/2017 zo dňa 30.08.2017 oznámil žalobkyni začatie disciplinárneho konania z dôvodu porušenia ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 73/1998 Z. z.“) s poukázaním na čl. 3 ods. 9 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 68/2010 o používaní služobných cestných vozidiel (ďalej aj „nariadenie č. 68/2010“), čím sa mala dopustiť disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.
2. Žalobkyňa sa k oznámeniu vyjadrila dňa 31.08.2017, pričom vo vyjadrení okrem iného poukázala na článok 3 ods. 9 nariadenia č. 68/2010, ktorý citovala: „Pri skončení služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru vodič povolenie odovzdá nadriadenému." Žalobkyňa nesúhlasila s konštatovaním nadriadeného, že z jej strany došlo k porušeniu ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. s poukazom na čl. 3 ods. 9 nariadenia č. 68/2010.
3. Riaditeľ odboru výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) disciplinárnym rozkazom číslo 8 zo dňa 02.11.2017 (ďalej
aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „disciplinárny rozkaz“) uložil podľa ustanovenia § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov voči žalobkyni za disciplinárne previnenie podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa dopustila tým, že dňa 31.07.2017 jej skončila platnosť povolenia na vedenie služobných cestných vozidiel, pričom nepožiadala nadriadeného o schválenie žiadosti na vyslanie na príslušný druh odborného školenia vodičov najneskôr 30 kalendárnych dní pred skončením platnosti povolenia. Uviedol, že dňa 04.08.2017 vykonal zástupca vedúceho OCD OVS KDI KR PZ v Bratislave kpt. I.. Z. P. kontrolu platností povolení, pričom zistil, že žalobkyni skončila platnosť povolenia dňa 31.07.2017. Následne v ten istý deň vykonal fyzickú kontrolu u menovanej, pričom zistil, že skutočne jej platnosť skončila a podľa jej vyjadrenia, nadriadeného nemohla požiadať o schválenie žiadosti na vyslanie na príslušný druh odborného školenia vodičov najneskôr 30 kalendárnych dní pred skončením platnosti povolenia nakoľko nemala zaplatené poistenie zodpovednosti za škody spôsobené zamestnávateľovi. Žalobkyňa bola preukázateľne preškolená z nariadenia o používaní služobného cestného vozidla dňa 26.04.2017 a opakovane dňa 13.07.2017. Povolenie sa vydáva na dobu dvoch rokov, žalobkyňa mala dostatočnú časovú rezervu na prípravu finančných prostriedkov na zaplatenie poistenia zodpovednosti za škody spôsobené zamestnávateľovi. Taktiež nadriadenému v lehote 30 dní pred skončením platnosti povolenia neuviedla okolnosti, ktoré by jej bránili požiadať o schválenie žiadosti na vyslanie na odborné školenie.
4. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že týmto konaním žalobkyňa podstatným spôsobom sťažila výkon služby na oddelení cestného dozoru odboru výkonu služby krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, kde je služobne zaradená ako starší referent - riadenie referentov. Ako starší referent pre riadenie referentov priamo riadi a organizuje výkon služby hliadok v priamom výkone služby. Tým, že nie je držiteľkou platného povolenia, nemôže samostatne vykonávať' žiadnu činnosť v služobnom obvode, čím je odkázaná len na neefektívne riešenia v podobe stiahnutia hliadky z priameho výkonu služby za účelom plnenia si svojich povinností ako veliteľa zmeny.
5. V odôvodnení konštatoval, že pri návrhu disciplinárneho opatrenia bolo podľa 56 ods. 2 zákona o štátnej službe prihliadnuté na povahu protiprávneho konania (ide o konanie, ktoré vzhľadom na závažnosť nie je možné vyriešiť výčitkou), na okolnosti, za ktorých bolo spáchané (uvedené konanie bolo spáchané omisívne), jeho následky (porušenie povinností policajta), mieru zavinenia (k porušeniu došlo úmyselným konaním) a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností (výkon štátnej služby z pohľadu jeho správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy možno u npor. O. G. hodnotiť podľa záznamu o hodnotení policajta za rok 2016 KRPZ-BA-KD16-106-Ol 8/2017 ako dobre C (70 b)).
6. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím číslo KRPR-BA-KD12-330-004/2017 zo dňa 21.12.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), podľa ustanovenia § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol odvolanie žalobkyne proti disciplinárnemu rozkazu a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil.
II. Žaloba
7. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 08.03.2018, sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, sú podľa nej nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, neboli aplikované základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku a neboli použité a dodržané zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.
8. Namieta, že v prvostupňovom rozhodnutí nebolo žiadnym spôsobom reagované na skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení k začatiu konania, týkajúce sa jej námietok k objektívnym príčinám (nedostatok finančných prostriedkov na uhradenie poistenia zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania, z dôvodu ktorého poistenie zaniklo; zákonná podmienka platnosti poistenia pri podávaní žiadosti nadriadenému o schválenie žiadosti na vyslanie na príslušný druh odborného školenia vodičov v termíne v nariadení určenom a iné tam uvedené príčiny), ktoré mali za následok, prečo nepožiadala žalobkyňa o schválenie žiadosti na vyslanie na príslušný druh odborného školenia vodičov najneskôr 30 kalendárnych dní pred skončením platnosti povolenia.
9. Poukázala na to, že správny orgán prvého stupňa v závere disciplinárneho opatrenia uvádza, že pri návrhu na disciplinárne opatrenie bolo podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. prihliadnuté na povahu protiprávneho konania, pričom tu uvádza že ide o konanie, ktoré nie je možné riešiť výčitkou - prečo však nezvolil miernejší druh sankcie, neuvádza (napr. zníženie služobného platu o 5% na dobu jedného mesiaca), na okolnosti za ktorých bolo spáchané (omisívne - žalobkyňa upozorňovala nadriadeného na nemožnosť podať žiadosť na vyslanie na príslušný druh školenia v dostatočnom časovom predstihu), jeho následky (porušenie povinností policajta), mieru zavinenia (k porušeniu došlo úmyselným konaním) a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
10. Nie je podľa žalobkyne zrejmé, prečo sa nevysporiadal s jej argumentmi, prečo nebral v úvahu jej obranu a vôbec akými úvahami sa riadil pri prijatí záveru o výške a druhu disciplinárneho opatrenia a o nutnosti vydania disciplinárneho rozkazu (prečo nepostačovala na uvedené postihnutie výčitka).
11. Poukázala na skutočnosť, že výroková časť disciplinárneho rozkazu v znení tak, ako je uvedená je nesprávna a nezákonná. Výrok mal znieť: ... za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona, ktorého sa dopustila tým, že porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3, písm. a) zákona tým, že v rozpore s čl. 3 ods. 10 nariadenia, z ktorým bola oboznámená dňa 26.04.2017 a 17.07.2017 ako vodič nesledovala platnosť povolenia a nepožiadala nadriadeného o schválenie žiadosti na vyslanie na príslušný druh odborného školenia vodičov najneskôr 30 kalendárnych dní pred skončením platnosti povolenia. Správnosti vyššie uvedeného tvrdenia napokon prispieva aj samotné oznámenie o začatí disciplinárneho konania zo dňa 30.08.2017, kde sa jednoznačne uvádza, že žalobkyňa porušila ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona s poukazom na čl. 3 ods. 9 nariadenia (pozn.: správne ods. 10) čím sa mala dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona. Avšak samotným disciplinárnym rozkazom sa jej uvedené porušenie v znení uvádzanom vyššie za vinu nedáva.
12. Žalobkyňa zastáva názor, že výroková časť disciplinárneho rozkazu je aj v príkrom rozpore so zákonnými požiadavkami, ktoré kladie zákon na rozhodnutia tohto typu (okrem iných napr. presné označenie porušenia, ktoré sa kladú za vinu vrátane zákonného pomenovania ustanovenia, ktoré malo byť konaním priestupcu porušené). Táto nesprávnosť zakladá nezákonnosť celého disciplinárneho rozkazu. Na podporu odôvodnenia nezákonnosti výrokovej časti uvádza, že zákonnú dikciu výrokovej časti disciplinárneho rozkazu podmieňuje aj spomínané ustanovenie § 48 ods. 3, písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože zákon jasne definuje základné povinnosti policajta tak, že policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, a teda jedine porušenie týchto zákonom uložených povinností v spojení s nariadením (čl. 3 ods. 10) môžu zakladať vôbec nárok na uloženie disciplinárneho opatrenia vo forme disciplinárneho rozkazu. Týmito náležitosťami sa však orgán, ktorý vydal disciplinárny rozkaz dôsledne neriadil. Má za to, že takto koncipovaný disciplinárny rozkaz a jeho výrokovú časť nie je možné podrobiť zákonnému preskúmaniu správnym súdom.
13. Žalobkyňa namieta, že prvostupňový správny orgán porušil ustanovenie § 233 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
14. V začatí disciplinárneho konania bola žalobkyňa upovedomená o tom, že došlo k porušeniu povinností s poukazom na čl. 3 ods. 9 nariadenia 68/2010. Túto skutočnosť vo svojom vyjadrení k začatiu konania riadne namietala. Správny orgán prvého stupňa túto skutočnosť ignoroval a nijakým spôsobom sa s ňou v rámci odvolacieho konania nevysporiadal. Vydané rozhodnutie nijakým spôsobom nevypovedá o tom, či skutočne došlo k porušeniu povinností s poukazom na čl. 3 ods. 9 nariadenia, pre ktoré bolo konanie začaté.
15. Nadriadeného P. za prítomnosti svedka žalobkyňa oboznámila o prekážke, ktorá jej bráni žiadať o zaradenie do výcviku pred skončením platnosti povolenia, avšak jej námietky neboli žalovaným zohľadnené a ani neskúmal a nezhodnotil, či vykonané dôkazy, z ktorých prvostupňový správny orgán vychádzal, nie sú pochybné. Poukázala na skutočnosť, že tvrdenie nadriadeného P. sa nezakladá na pravde. Ak by pred vydaním rozhodnutia mala vedomosť o obsahu dôkazu, ktorý bol do konania
zadovážený zo strany nadriadeného, navrhla by do konania svedka, ktorý by potvrdil pravdivosť tvrdení a nepravdivosť tvrdení P.. Poukázala na skutočnosť, že situácia, kedy bola v záujme preukázania pravdy nútená spochybniť nepravdivé vyjadrenie P. nastala aj v inom disciplinárnom konaní č. KRPZ- BA-KD16-451/2017 týkajúcom sa nesplnenia pokynu nadriadeného, kde bolo rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia zrušené odvolacím orgánom. Aj z tohto dôvodu spochybnila dôveryhodnosť tvrdení tohto nadriadeného.
16. Napádané rozhodnutie z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobkyňa za neobjektívne, vedené účelne v snahe dosiahnuť za každú cenu najprísnejšie disciplinárne potrestanie. Svedčí o tom aj skutočnosť, že nadriadený sa dostatočným spôsobom v napádanom rozhodnutí nevysporiadal a vôbec nezdôvodnil potrebu uložiť najprísnejšie disciplinárne opatrenie. V rozhodnutí nie je riadne zdôvodnená potreba uloženia najprísnejšieho disciplinárneho opatrenia, ktoré vážne postihuje žalobkyňu na Výške služobného príjmu, nárokoch na prípadné disciplinárne odmenenie s dopadom na jej autoritu, česť, svedomitosť policajta v očiach služobného kolektívu či vyšších nadriadených.
17. Konštatovanie oprávneného orgánu v rozhodnutí, že „Týmto konaním npor. O. G. podstatným spôsobom sťažila výkon služby na oddelení cestného dozoru..“ sa podľa žalobkyne prieči elementárnej logike. Takto formulovaný následok nie je v priamej príčinnej súvislosti s konaním, ktoré sa jej vo vydanom rozhodnutí kladie za vinu („nepožiadala nadriadeného o schválenie žiadosti na vyslanie na príslušný druh odborného školenia vodičov najneskôr 30 kalendárnych dní pred skončením platnosti povolenia.") preto ho považuje za tendenčný a skresľujúci objektívnu realitu, zámerne uvedený v snahe vzbudenia domnienky vysokej závažnosti jej konania, čo zakladá nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uvádzaný následok mohol nastať len ako dôsledok toho, že žalobkyni skončila platnosť povolenia na vedenie služobných vozidiel. Tento stav však vznikol z vysvetlených objektívnych príčin. Za tento stav nemôže byť postihovaná. Aj keby nadriadenému predložila žiadosť bez dokladovania platného poistenia v určenej lehote, nastal by úplne rovnaký následok ako v prípade nepredloženia žiadosti. V prípade existencie poistenia by tak ako vždy v predchádzajúcich prípadoch nadriadenému predložila kompletnú žiadosť na zaradenie do výcviku vodičov.
18. Žalovaný uvádza, že výška disciplinárneho opatrenia zníženie služobného platu 0 15% na dobu troch mesiacov je v súlade so zákonom, nakoľko neprekročil úhrnnú výšku hornej hranice zníženia služobného platu (ani nemohol nakoľko je to maximálna výška, ktorú umožňuje uložiť zákonodarca podľa § 53 ods. 1, písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.). Úvaha prečo bola použitá maximálna hranica zníženia služobného platu ako aj úvaha o tom, prečo nemohla byť uložená nižšia hranica napr. 5% na dobu 1 mesiaca, tu opätovne absentuje. Z akého dôvodu odvolací orgán v napádanom uznesení uvádza, že je teda zrejmé, že nejde o svojvoľné a neprimerané disciplinárne opatrenie, akú úvahu použil z hradiska primeranosti sankcie nie je opäť zrejmé.
19. Pokiaľ z dôvodov napádaného rozhodnutia nevyplýva, čo viedlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, keď nie je zrejmé, či vôbec odvolací orgán použil kritéria správneho trestania, ktoré mal posudzovať pri úvahe o uložení disciplinárneho opatrenia a akým spôsobom ich vôbec vyhodnotil, ako vyhodnotil osobu, povahu skutku, ktorý sa žalobkyni kladie za vinu s použitím zásad ukladania trestov a ako sa vysporiadal s obhajobou žalobkyne a s jej argumentmi, potom takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov a zakladá arbitrárnosť napádaného rozhodnutia.
III. Vyjadrenie žalovaného
20. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 06.07.2018, doručeným správnemu súdu dňa 06.07.2018 s tým, že zastáva názor, že predmetné rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobkyni dňa 31.07.2017 skončila platnosť povolenia na vedenie služobných cestných vozidiel, pričom žalobkyňa nepožiadala nadriadeného o schválenie žiadosti na vyslanie na príslušný druh odborného školenia vodičov najneskôr 30 kalendárnych dní pred skončením platnosti povolenia.
21. Poukazuje na to, že predmetné rozhodnutie, ktorým bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie je zákonné, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalobkyňa svojím konaním, resp. nekonaním porušila článok 3 ods. 10 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 68/2010 o používaní služobných cestných vozidiel (ďalej „nariadenie"), podľa ktorého „vodič sleduje platnosť
povolenia a žiada nadriadeného o schválenie žiadosti na vyslanie na príslušný druh odborného školenia vodičov najneskôr 30 kalendárnych dní pred skončením platnosti povolenia”. Z predmetného nariadenia bola žalobkyňa riadne preškolená dňa 26.04.2017 a opakovane dňa 13.07.2017.
22. Žalobkyňa, ako držiteľka povolenia na vedenie služobných cestných vozidiel, mala povinnosť požiadať nadriadeného o schválenie žiadosti na vyslanie na príslušný druh odborného školenia vodičov najneskôr 30 kalendárnych dní pred skončením platnosti povolenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia nariadenia teda nevyplýva pre vodiča - držiteľa povolenia na vedenie služobných cestných vozidiel možnosť' rozhodnúť' sa, či požiada nadriadeného o schválenie žiadosti na vyslanie na príslušný druh odborného školenia vodičov najneskôr 30 kalendárnych dní pred skončením platnosti povolenia, ale z nariadenia vyplýva povinnosť takúto žiadosť podať. V žiadosti vodič - držiteľ povolenia na vedenie služobných cestných vozidiel vyhlási, či má uzavreté poistenie, alebo nie a je na jeho nadriadenom, či žiadosť schváli.
23. Žalobkyňa bola opakovane preukázateľne preškolená z nariadenia o používaní služobných cestných vozidiel. Povolenie sa vydáva na dobu dvoch rokov. Žalobkyňa teda mala dostatočnú časovú rezervu na prípravu finančných prostriedkov na zaplatenie poistenia.
24. Žalobkyňa v stanovenej lehote 30 dní pred skončením platnosti povolenia neuviedla okolnosti, ktoré by jej bránili požiadať o schválenie žiadosti na vyslanie na odborné školenie.
25. Z vyjadrenia kpt. I.. Z. P. vyplýva, že ho žalobkyňa približne koncom mesiaca apríl 2017 a začiatkom mesiaca máj 2017 oslovila, či vie o možnosti poistenia cez intranet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde je pre zamestnancov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zľava na poistnom, pričom ju odkázal na dvoch kolegov, ktorí si toto poistenie takto uzavreli. Kpt. I.. Z. P. ďalej uviedol, že žalobkyňa „sa mu určite nezdôverovala s tým, že má nejaké finančné ťažkosti, ktoré jej nedovoľujú uhradiť dovtedy platné poistenie za škody spôsobené zamestnávateľovi a že z toho dôvodu nebude môcť nadriadeného žiadať o zaradenie do odbornej prípravy na vedenie služobného cestného vozidla“.
26. Žalovaný pri ukladaní disciplinárneho opatrenia vychádzal aj z ustanovenia 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pričom prihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky a mieru zavinenia. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia podľa ustanovenia 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov postupoval riaditeľ' odboru výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave v súlade s ustanovením 53 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., keď za konanie majúce znaky disciplinárneho previnenia neprekročil úhrnnú výšku hornej hranice zníženie služobného platu, ktorá je za toto konanie ustanovenú osobitným zákonom. Týmto osobitným zákonom je zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Za disciplinárne previnenie podľa ustanovenia 53 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. je možné podľa ustanovenia § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. uložiť disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov. Teda je zrejmé, že nejde o svojvoľné a neprimerané disciplinárne opatrenie.
IV. Replika
27. Žalobkyňa v replike zo dňa 16.07.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že odkazuje na podanú správnu žalobu a dôvody tam uvádzané. Skutočnosť, na ktorú poukazuje žalovaný, že žalobkyňa nesplnením povinností policajta mala podstatným spôsobom sťažiť výkon služby a to tým, že nemohla samostatne vykonávať žiadnu činnosť, čím mala byť odkázaná na neefektívne riešenia v podobe stiahnutia hliadky z priameho výkon služby, nie je žiadnym dôkazom podložená.
V. Relevantné právne predpisy
28. Podľa § 2 ods. 1 zákona cˇ. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
31. Podľa § 48 ods. 1 pi´sm. a) zákona cˇ. 73/1998 Z. z., policajt ma´ právo na podmienky nevyhnutne ´ na riadny výkon štátnej služby.
32. Podlˇa § 48 ods. 3 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., policajt je povinny´ a) plnitˇ svedomite u´lohy, ktore´ su´ mu ulozˇene´ u´stavou, u´stavny´mi za´konmi, za´konmi a dˇalsˇi ´mi vsˇeobecne za´va¨zny´mi pra´vnymi predpismi, ako aj u´lohy ulozˇene´ rozkazmi, nariadeniami, pri ´kazmi a pokynmi nadriadeny´ch, ak bol s nimi riadne obozna´meny´, b) vykona´vatˇ sˇta´tnu sluzˇbu osobne, riadne a vcˇas.
33. Podlˇa § 49 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., nadriadeny´ je povinny´ a) riaditˇ, organizovatˇ, kontrolovatˇ a hodnotitˇ vy´kon sˇta´tnej sluzˇby podriadeny´ch policajtov, b) zabezpecˇovatˇ, aby podriadeni´ policajti boli na vy´kon sˇta´tnej sluzˇby na´lezˇite vycvicˇeni´ a vysˇkoleni´, c) vytva´ratˇ priaznive´ podmienky na riadny vy´kon sˇta´tnej sluzˇby a podriadeny´ch policajtov viestˇ k sluzˇobnej discipli´ne, d) ocenˇovatˇ pri´kladne´ plnenie sluzˇobny´ch povinnosti´ a navrhovatˇ alebo vyvodzovatˇ do^sledky z porusˇovania sluzˇobny´ch povinnosti´.
34. Podlˇa § 50 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z. (Disciplina´rna pra´vomoc), nadriadeni´ mo^zˇu podriadeny ´m policajtom v rozsahu svojej pra´vomoci udelˇovatˇ disciplina´rne odmeny a ukladatˇ disciplina´rne opatrenia.
35. Podlˇa § 52 ods. 1 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., disciplina´rnym previneni´m je zavinene´ porusˇenie povinnosti´ policajta, pokialˇ nie je trestny´m cˇinom alebo priestupkom.
36. Podľa § 53 ods. 1 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
37. Podlˇa § 56 ods. 1 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., pred ulozˇeni´m disciplina´rneho opatrenia musi´ bytˇ vzˇdy objekti´vne zisteny´ skutocˇny´ stav. Policajtovi musi´ bytˇ pred ulozˇeni´m disciplina´rneho opatrenia dana´ mozˇnostˇ vyjadritˇ sa k veci, navrhovatˇ do^kazy a obhajovatˇ sa.
38. Podlˇa § 56 ods. 2 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., pri rozhodovani´ o ulozˇeni´ disciplina´rneho opatrenia sa prihliada na povahu protipra´vneho konania, na okolnosti, za ktory´ch bolo spa´chane´, jeho na´sledky, mieru zavinenia a na doterajsˇi´ postoj policajta k plneniu sluzˇobny´ch povinnosti´.
39. Podlˇa § 60 ods. 1 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o ulozˇeni´ disciplina´rneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadeny´, ktory´ o ulozˇeni´ disciplina´rneho opatrenia rozhodol, alebo ni´m povereny´ iny´ nadriadeny´.
40. Podlˇa § 233 ods. 1, 2 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., opra´vneny´ orga´n postupuje pred vydani ´m rozhodnutia tak, aby bol presne a u´plne zisteny´ skutocˇny´ stav veci; na ten u´cˇel je povinny ´ obstaratˇ si na rozhodnutie potrebne´ podklady. Opra´vneny´ orga´n posudzuje rovnako do^kladne vsˇetky rozhodne´ okolnosti bez ohlˇadu na to, cˇi svedcˇia v prospech, alebo v neprospech u´cˇastni ´ka konania.
41. Podlˇa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., za do^kaz mo^zˇu slu´zˇitˇ vsˇetky prostriedky, ktory´mi mozˇno zistitˇ a objasnitˇ skutocˇny´ stav veci a ktore´ su´ v su´lade s pra´vnymi predpismi. Do^kazom su´ najma¨ vy´povede, vyjadrenia oso^b vra´tane u´cˇastni´kov konania, odborne´ posudky, znalecke´ posudky, spra´vy, vyjadrenia a potvrdenia orga´nov a organiza´cii´, listiny, veci a obhliadka. U´cˇastni´k konania je opra´vneny´ navrhovatˇ na podporu svojich tvrdeni´ do^kazy. Opra´vneny´ orga ´n hodnoti´ do^kazy podlˇa vlastnej u´vahy, a to kazˇdy´ do^kaz jednotlivo a vsˇetky do^kazy v ich vza ´jomnej su´vislosti.
42. Podlˇa § 241 ods. 1 azˇ 3 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musi´ bytˇ v su´lade s pra´vnymi predpismi, musi´ vycha´dzatˇ zo skutocˇne´ho stavu veci a obsahovatˇ vy´rok, odo^vodnenie a poucˇenie o odvolani´. V pi´somnom vyhotoveni´ rozhodnutia sa tiezˇ uvedie, kto rozhodnutie vydal, da´tum vydania rozhodnutia a oznacˇenie policajta. Rozhodnutie musi´ bytˇ podpi´sane´ s uvedeni´m hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrene´ odtlacˇkom pecˇiatky so sˇta´tnym znakom a ozna ´mene´ u´cˇastni´kovi konania vyhla´seni´m alebo dorucˇeni´m. Ak totozˇnostˇ pri´slusˇni´ka Slovenskej informacˇnej sluzˇby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, ma´ zostatˇ utajena´, v rozhodnuti´ sa jeho meno a priezvisko neuva´dza; ta´to osoba sa v rozhodnuti´ oznacˇi´ iny´m vhodny´m spo^sobom. Vy ´rok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeni´m ustanoveni´ pra´vneho predpisu, podlˇa ktore´ho bolo rozhodnute´. Ak sa v rozhodnuti´ uklada´ povinnostˇ na plnenie, ustanovi´ sa pre nˇu rozsah plnenia a lehota.V odo^vodneni´ rozhodnutia sa uvedie, ktore´ skutocˇnosti boli podkladom na rozhodnutie, aky´mi u´vahami bol vedeny´ opra´vneny´ orga´n pri hodnoteni´ do^kazov a pri pouzˇiti´ pra´vnych predpisov, na ktory´ch za´klade rozhodoval.
VI. Posúdenie veci správnym súdom
43. Krajsky´ súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných bodov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol vo veci a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 12.05.2022, keďže žalobkyňa aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
44. V rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je povinnosťou správneho súdu posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
45. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.
46. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
47. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdne´ následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.
48. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (nález U´S CˇR sp. zn. Pl. U´S 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi (nález U´S CˇR sp. zn. II. U´S 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalisticky´ prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (nález U´S CˇR sp. zn. Pl. U´S 34/09).
49. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bytˇ rozpoznateľne´, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nedôvodné, mylné a vyvrátené, ktoré skutočnosti zobral za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostreté účastníkom za nerozhodne´, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.
50. Aby mohlo bytˇ urcˇite´ konanie kvalifikovane´ ako protiprávne konanie (disciplina´rne previnenie) musi´ napl´nˇatˇ forma´lne (za´konne´) a za´roveň aj materia´lne znaky. Vyjadreni´m materia´lneho znaku je za´vazˇnostˇ - nebezpecˇnostˇ toho ktore´ho konania. Tu´to skutocˇnostˇ je potrebne´ na ´sledne zohlˇadnitˇ pri posudzovani´ disciplina´rnej zodpovednosti policajta za disciplina´rne previnenie a ulozˇeni´ pri´slusˇne´ho disciplina´rneho opatrenia, kedˇzˇe nie kazˇde´ porusˇenie povinnosti policajta dosahuje rovnaku´ intenzitu a s ty´m spojene´ ohrozenie za´ujmov chra´neny´ch za´konom.
51. Nazeranie na protipra´vne konanie - disciplina´rne previnenie len forma´lne je nielenzˇe nespra ´vne, ale aj odporuju´ce za´konu. Kazˇde´ protipra´vne konanie, ktore´ napl´nˇa znaky disciplina´rneho previnenia, je totizˇto nutne´ sku´matˇ aj z materia´lneho hlˇadiska a tento „materia´lny korekti´v“ je zakotveny´ aj v § 56 ods. 2 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z. Cit. ustanovenie vypocˇi´tava hlˇadiska´, na ktore ´ treba pri posudzovani´ za´vazˇnosti cˇinu prihliadatˇ a ktore´ priamo koresˇponduju´ s ty´m - ktory´m ulozˇeny´ch disciplina´rnym opatreni´m.
52. Správny su´d za do^vodnu´ povazˇuje zˇalobnu´ na´mietku zˇalobkyne spocˇi´vaju´cu v tom, zˇe vy ´rok prvostupnˇove´ho rozhodnutia len odkazuje na ust. § 52 ods. 1 za´k. cˇ. 73/1998 Zb., cˇo znamena ´, zˇe v nˇom absentuje identifika´cia disciplina´rneho previnenia, ktore´ho sa zˇalobkyňa mala dopustitˇ.
53. V pri´pade, ak teda zˇalobkyňa zavinene porusˇila svoje povinnosti policajta a toto porusˇenie podlˇa na´zoru spra´vneho orga´nu s disciplina´rnou pra´vomocou vo vztˇahu k zˇalobkyni odo^vodnˇovalo ulozˇenie disciplina´rneho opatrenia, bolo potrebne´ vo vy´rokovej cˇasti disciplina´rneho rozkazu jednoznacˇne tieto povinnosti sˇpecifikovatˇ a porusˇenie povinnosti subsumovatˇ pod pri´slusˇne´ ustanovenie pra´vneho predpisu, ktore´ mala zˇalobkyňa svojim konani´m porusˇitˇ. Nie je vylu´cˇene ´, zˇe obsahova´ na´plnˇ sluzˇobne´ho pomeru policajta je upravena´ v za´konoch, v podza´konny´ch predpisoch normati´vnej povahy, ale aj v individua´lnych aktoch (rozkazy, pri´kazy a pod.). Pri pra´vnej kvalifika´cii protipra´vneho konania, preto musi´ bytˇ v logickom slede (vycha´dzaju´c zo za´kladnej defini ´cie disciplina´rneho previnenia obsiahnutej v ust. § 52 ods. 1 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z.) uvedene´, na za´klade ake´ho za´konne´ho ustanovenia boli pre policajta za´va¨zne´ ustanovenia podza´konny´ch predpisov, pri´pade individua´lnych aktov, ktory´ch porusˇenia sa mal dopustitˇ. U´vaha ty´kaju´ca sa pra ´vneho posu´denia musi´ bytˇ presku´matelˇny´m spo^sobom odo^vodnena´.
54. Vo vy´rokovej cˇasti disciplina´rneho rozkazu cˇ. 8 vsˇak nie je vymedzena´ a konkretizovana´ zˇiadna povinnostˇ zˇalobkyne v zmysle ust. § 48 ods. 3 pi´sm. a/ azˇ w/ za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., ktoru´ mala porusˇitˇ. Rovnako tak konanie, ktore´ sa zˇalobkyni kladie za vinu a ktory´m podlˇa disciplina ´rneho rozkazu dosˇlo k porusˇeniu ustanovenia čl. 3 ods. 10 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 68/2010 nebolo subsumovane´ pod zˇiadnu skutkovu´ podstatu uvedenu´ v ust. § 48 ods. 3 pi´sm. a/ azˇ w/ tohto za´kona. V presku´mavanom rozhodnuti´ prvostupňového spra´vneho orga
´nu s disciplina´rnou pra´vomocou vo vztˇahu k zˇalobkyni podlˇa na´zoru spra´vneho su´du absentuje skutkove´ vyhodnotenie a pra´vne do^vody, na za´klade ktory´ch bolo konanie zˇalobkyne, opi´sane ´ vo vy´rokovej cˇasti disciplina´rneho rozkazu cˇ. 8, klasifikovane´ ako disciplina´rne previnenie, cˇo spo^sobuje nepresku´matelˇnostˇ tohto rozhodnutia pre nezrozumitelˇnostˇ a nedostatok do^vodov.
55. Dˇalsˇieho pochybenia, na ktore´ zˇalobkyňa v zˇalobe poukazovala, sa dopustil spra´vny orga´n prve´ho stupnˇa v tom, zˇe v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, zˇe konani´m zˇalobkyne dosˇlo k porusˇeniu ustanovenia čl. 3 ods. 10 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 68/2010, avšak v podani´ zo dnˇa 30.08.2017, ktory´m spra´vny orga´n prve´ho stupnˇa oznamoval zˇalobkyni porusˇenie za´kladny´ch povinnosti´ policajta a zˇiadal ju o vyjadrenie, je uvedene´, zˇe zˇalobkyňa tam opi´sany´m konani´m porusˇila ustanovenie cˇl. 3 ods. 9 nariadenia Ministra vnu´tra Slovenskej republiky č. 68/2010.
56. Na to, aby sa zˇalobkyňa mohla relevantny´m spo^sobom bra´nitˇ v ra´mci disciplina´rneho konania, ma´ pra´vo bytˇ jednoznacˇne informovaná o tom, cˇo sa jej kladie za vinu, porusˇenie akej povinnosti, z cˇoho ta´to povinnostˇ vyply´va a nie je jeho povinnostˇou vyhlˇada´vatˇ v pri´slusˇnom nariadeni´ spra ´vnu cita´ciu cˇla´nku, resp. cˇla´nok, porusˇenia ktore´ho sa mala podlˇa spra´vnych orga´nov dopustitˇ.
57. Správny orgán prvého stupňa nedodrzˇal forma´lne na´lezˇitosti rozhodnutia o disciplina´rnom previneni´ a vo vy´roku nepopi´sal skutok presne za´konny´m ustanoveni´m aj jeho popisom. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia navyše poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa podstatným spôsobom sťažila výkon služby na oddelení cestného dozoru odboru výkonu služby krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, nakoľko nemohla samostatne vykonávať žiadnu činnosť v služobnom obvode, čím bola odkázaná len na neefektívne riešenia v podobe stiahnutia z priameho výkonu služby za účelom plnenia si svojich povinností ako veliteľa zmeny, čo však v popise porušenia povinností policajta neuviedol vo výroku rozhodnutia. Rovnako aj nepredlozˇil do^kazy o tvrdeniach, ktoré boli podkladmi pre vydanie disciplina´rneho rozkazu.
58. Rovnako je dôvodná aj námietka žalobkyne, že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí absentuje úvaha, prečo nebol zvolený miernejší druh sankcie. Správny orgán prvého stupňa len uviedol, že vzhľadom na závažnosť, nepostačuje výčitka.
59. Spra´vny su´d konsˇtatuje, zˇe popretie procesny´ch pra´v zˇalobkyne, ktory´mi jej bola znemozˇnena ´ efekti´vna obrana jej za´ujmov v disciplina´rnom konani´, neboli splnene´ procesne´ podmienky, za ktory´ch by bolo mozˇne´ vyvodzovatˇ disciplina´rnu zodpovednostˇ a pokladatˇ ulozˇene´ disciplina´rne opatrenie vo veciach sluzˇobne´ho pomeru, na ktore´ sa vztˇahuju´ ustanovenia trestne´ho pra´va, treba povazˇovatˇ ako neza´konne´ v celom rozsahu.
60. Po presku´mani´ spra´vnou zˇalobou napadnuty´ch rozhodnuti´ a konani´, ktore´ im predcha´dzalo, spra´vny su´d dospel k za´veru, zˇe zˇalobne´ na´mietky su´ do^vodne´, pretozˇe orga´ny verejnej spra´vy oboch stupnˇov nepostupovali v zmysle za´kona cˇ. 73/1998 Z.z. a za´sad vztˇahuju´cich sa na postihy protipra´vneho konania v oblasti verejnej spra´vy.
61. U´lohou spra´vneho orga´nu prve´ho stupnˇa bude vysporiadatˇ sa so skutocˇnostˇou, zˇe disciplina ´rne konanie bolo proti zˇalobkyni zacˇate´ pre porusˇenie ustanovenia cˇl. 3 ods. 10 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 68/2010 a teda nie pre porusˇenie niektorej konkre´tnej povinnosti uvedenej v ust. § 48 ods. 3 pi´sm. a/ azˇ w/ za´kona cˇ. 73/1998 Z.z., resp. pre porusˇenie ine´ho ustanovenia tohto za´kona alebo pre porusˇenie ustanovenia ine´ho za´kona, pricˇom spra´vny orga´n prve´ho stupnˇa neuviedol, na za´klade ake´ho za´konne´ho ustanovenia boli pre zˇalobkyňu za´va¨zne´ ustanovenia podza´konne´ho predpisu, pri´padne individua´lneho aktu, porusˇenia ktory´ch sa mala dopustitˇ. Spra´vny orga´n prve´ho stupnˇa si dˇalej bude musietˇ ujasnitˇ skutocˇny´ stav veci (cˇi a ktoru´ za´konom stanovenu´ povinnostˇ, resp. povinnosti zˇalobkyňa porusˇila a v cˇom konkre ´tne toto porusˇenie spocˇi´valo, či aj sťaženie výkonu služby, ktoré však vo výroku chýba) a z toho stavu vycha´dzatˇ tak, ako mu to uklada´ ust. § 56 ods. 1 a § 241 ods. 1 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z.. Porusˇenie povinnosti musi´ bytˇ subsumovane´ pod konkre´tne ustanovenie pra´vneho predpisu, ktore´ bolo porusˇene´ a zˇalobkyňa musi´ matˇ mozˇnostˇ sa k veci, teda ku konkre´tnemu porusˇeniu za´kona, ktore´ sa jej kladie za vinu vyjadritˇ, navrhovatˇ do^kazy a obhajovatˇ sa, cˇo vyply´va z ustanovenia § 56 ods. 1 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z. V ra´mci dˇalsˇieho postupu v konani´ bude potrebne´, aby spra
´vny orga´n prve´ho stupnˇa, aplikuju´c za´sady spra´vneho trestania, jednoznacˇne usta´lil konanie, ktory´m sa mala zˇalobkyňa dopustitˇ disciplina´rneho previnenia, tomu zodpovedaju´cim spo^sobom v pri´pade potreby vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, uviedol pra´vnu kvalifika´ciu s uvedeni´m konkre´tnych ustanoveni´ pra´vnych predpisov (pri´padne individua´lnych aktov), ktore´ mali bytˇ konani ´m zˇalobkyne porusˇene´ a svoje rozhodnutie presku´matelˇny´m spo^sobom odo^vodnil (ake´ do^kazy boli vykonane´, ako ich vyhodnotil a aky´mi u´vahami sa pri hodnoteni´ riadil), vra´tane konkre´tneho odo^vodnenia pri´padnej ulozˇenej sankcie. Spra´vny su´d da´va do pozornosti spra´vneho orga´nu prve ´ho stupnˇa, zˇe po zrusˇeni´ rozhodnutia zˇalovane´ho a zrusˇeni´ disciplina´rneho rozkazu cˇ. 8 sa vec vracia do sˇta´dia, zˇe proti zˇalobkyni je zacˇate´ disciplina´rne konanie podlˇa ust. § 56 ods. 1 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z.
62. Spra´vny su´d uva´dza, zˇe na prvy´ pohlˇad sa mo^zˇe zdatˇ, zˇe by mohlo i´stˇ o pri´lisˇny´ formalizmus pri vy´klade pra´vnej normy (§ 243 ods. 4 za´kona cˇ. 73/1998 Z.z.). Spra´vny su´d vsˇak upriamuje pozornostˇ na usta´lenu´ judikatu´ru Najvysˇsˇieho su´du SR aj Euro´pskeho su´du pre lˇudske ´ pra´va v oblasti disciplina´rnych deliktov a na´lezˇitosti´ vy´roku rozhodnuti´ uvedenu´ nizˇsˇie.
63. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôlezˇitejsˇiu cˇastˇ rozhodnutia, lebo su´ v nˇom urcˇene´ konkre ´tne pra´va a povinnosti u´cˇastni´kov konania. Musi´ bytˇ urcˇity´ a konkre´tny, aby nevznikli pochybnosti o tom, cˇo bolo predmetom spra´vneho konania. Vymedzenie predmetu konania vo vy´roku rozhodnutia o spra´vnom delikte, musi´ spocˇi´vatˇ v sˇpecifika´cii deliktu tak, aby sankcionovane´ konanie nebolo zamenitelˇne´ s iny´m konani´m. To mozˇno zarucˇitˇ len konkretiza´ciou u´dajov obsahuju´cich popis skutku s uvedeni´m miesta, cˇasu a spo^sobu jeho spa´chania, pri´padne uvedeni´m iny´ch skutocˇnosti ´, ktore´ su´ potrebne´ na odli´sˇenie skutku od iny´ch skutkov. Taka´to miera podrobnosti je nevyhnutna ´ pre cele´ sankcˇne´ konanie najma¨ z do^vodu vylu´cˇenia preka´zˇky litispendencie, dvojite´ho postihu pre rovnaky´ skutok, pre vylu´cˇenie preka´zˇky veci rozhodnutej, pre urcˇenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpecˇenie riadneho pra´va na obhajobu. Azˇ vydane´ rozhodnutie jednoznacˇne urcˇi´, cˇoho sa pa´chatelˇ dopustil a v cˇom spa´chany´ delikt spocˇi´va. Jednotlive´ skutkove´ u´daje su´ rozhodne´ pre urcˇenie totozˇnosti skutku, vylucˇuju´ pre dˇalsˇie obdobie mozˇnostˇ za´meny skutku a mozˇnostˇ opakovane´ho postihu za rovnaky´ skutok, pritom treba odmietnutˇ u´vahu o tom, zˇe postacˇi´, ak su ´ tieto na´lezˇitosti uvedene´ len v odo^vodneni´ rozhodnutia. Vy´znam vy´rokovej cˇasti rozhodnutia spocˇi´va v tom, zˇe iba ta´to cˇastˇ rozhodnutia mo^zˇe zasiahnutˇ do pra´v a povinnosti´ u´cˇastni´kov konania. Riadne formulovany´ vy´rok a v nˇom v prvom rade konkre´tny popis skutku je nezastupitelˇnou cˇastˇou rozhodnutia, z ktore´ho je mozˇne´ zistitˇ, cˇi a aka´ povinnostˇ bola porusˇena´ a ake´ opatrenia cˇi sankcie boli ulozˇene´. Len rozhodnutie obsahuju´ce taky´to vy´rok mozˇno vynu´titˇ exeku´ciou (rozsudky Najvysˇsˇieho su´du SR sp. zn. 8Szˇo 28/2007 zo dnˇa 06.03.2008, sp. zn. 3Szd 9/2009 zo dnˇa 05.11.2009).
64. Nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy je jednou z najza´vazˇnejsˇi´ch va´d, ktory´mi mo^zˇe bytˇ zˇalobou napadnute´ rozhodnutie zatˇazˇene´, pricˇom sa musi´ jednatˇ o taku´ vadu, ktora´ bra´ni spra´vnemu su´du napadnute´ rozhodnutie, resp. jeho cˇastˇ presku´matˇ. Nepresku ´matelˇne´ je take´ rozhodnutie, alebo opatrenie, pokialˇ z neho nemozˇno zistitˇ, ako bolo rozhodnute´, o cˇom bolo rozhodnute´ a precˇo bolo rozhodnute´ pra´ve tak. Za nepresku´matelˇne´ sa povazˇuje take´ rozhodnutie, ktore´ je jednak nezrozumitelˇne´, teda nejasne´ alebo protirecˇive´, a tiezˇ rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejme´, ake´ u´vahy viedli orga´n verejnej spra´vy pri vyhodnocovani´ dokazovania, pri pra´vnom posu´deni´ veci a podobne. Nedostatok do^vodov znamena´ nielen absolu´tny nedostatok odo^vodnenia, ale i to, zˇe rozhodnutie neobsahuje skutocˇnosti, ktore´ viedli orga´n verejnej spra´vy k rozhodnutiu. Nepresku´matelˇnostˇ pre nedostatok do^vodov je za´sadne zalozˇena´ na nedostatku do^vodov skutkovy´ch, nie na cˇiastkovy´ch nedostatkoch odo^vodnenia rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy, musi´ pri tom i´stˇ o take´ vady skutkovy´ch zisteni´, o ktore´ boli oprete´ rozhodovacie do^vody. Teda ide najma¨ o rozhodovacie do^vody o skutocˇnostiach v konani´ nezistˇovany´ch, pri´padne zisteny ´ch v rozpore so za´konom (blizˇsˇie napr. rozsudok Najvysˇsˇieho spra´vneho su´du CˇR vo veci sp. zn. 2Ads 58/2003).
65. Pra´vna bezchybnostˇ rozhodnutia ake´hokolˇvek spra´vneho orga´nu spocˇi´va v tom, zˇe je vydane ´ v pi´somnej forme, pri´slusˇny´m orga´nom, v su´lade so za´konmi a ostatny´mi pra´vnymi predpismi, zˇe vycha´dza zo spolˇahlivo zistene´ho stavu veci, obsahuje na´lezˇitosti urcˇene´ vsˇeobecnou pra ´vnou u´pravou spra´vneho konania i na´lezˇitosti ustanovene´ osobitny´mi pra´vnymi predpismi. Kedˇzˇe rozhodnutie predstavuje aplika´ciu hmotnopra´vnej normy, za´kladnou podmienkou je su´lad s predpismi
hmotne´ho pra´va, na za´klade ktory´ch je vydane´. Obdobne musi´ bytˇ rozhodnutie aj v su´lade s predpismi procesne´ho pra´va, ktore´ zabezpecˇuju´ uplatnenie za´sady za´konnosti a vecnej spra´vnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie spra´vneho orga´nu musi´ matˇ za´konom ustanovenu´ formu, ktoru´ predstavuju´ obsahove´ a forma´lne na´lezˇitosti.
66. Osoby dotknute´ rozhodnuti´m spra´vneho orga´nu maju´ pra´vo na take´ odo^vodnenie rozhodnutia, ktore´ jasne a zrozumitelˇne da´va odpovede na vsˇetky pra´vne a skutkovo relevantne´ ota´zky su ´visiace s predmetom konania. Absenciu do^vodov v rozhodnuti´, na za´klade ktory´ch orga´n verejnej moci vo veci rozhodoval, treba povazˇovatˇ za prejav arbitra´rnosti znamenaju´ci porusˇenie u´stavou garantovane´ho za´kladne´ho pra´va. S uvedeny´m pra´vom je v rozpore u´plny´, cˇi cˇiastocˇny´ nedostatok (absencia) do^vodov rozhodnutia, extre´mny nesu´lad medzi pra´vnymi za´vermi a skutkovy ´mi zisteniami, pri´padne len vsˇeobecne´ su´hrnne´ zistenia bez sˇpecifika´cie a vyhodnotenia jednotlivy ´ch do^kazov, z ktory´ch mali bytˇ tieto zistenia vyvodene´, alebo situa´cia, kedy pra´vne za´very zo skutkovy´ch zisteni´ v zˇiadnej mozˇnej interpreta´cii nevyply´vaju´. Absencia take´hoto odo^vodnenia ma´ za na´sledok nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia. Správny súd nie je ani súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie neprekúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok“ (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžh/1/2009). Z uvedeného preto vyplýva, že rozhodnutia orgánov verejnej správy neobsahovali relevantné skutočnosti, ktoré ich viedli k rozhodnutiu v merite veci. Vzhľadom na dôvod zrušenia preskúmavaných rozhodnutí (ich nepreskúmateľnosť a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) správny súd uvádza, že nemal možnosť náležite posúdiť vznesenú žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci.
67. Krajsky´ su´d v Bratislave preto s poukazom na vysˇsˇie uvedene´ do^vody dospel k za´veru, zˇe zˇaloba je do^vodna´ a rozhodnutia zˇalovane´ho ako aj spra´vneho orga´nu prvého stupňa su ´ postihnute´ vadou podlˇa § 191 ods. 1 pi´sm. d) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Preto ich zrusˇil a vec vra´til orga´nu verejnej spra´vy prve´ho stupnˇa na dˇalsˇie konanie. Zˇalovany´ a orga´n verejnej spra´vy prve´ho stupnˇa sú viazaní vysloveny´m pra´vnym na ´zorom su´du podlˇa § 191 ods. 6 SSP a orgán verejnej správy prvého stupňa bude povinný vo veci na základe indícií súdu opätovne konať a rozhodnúť.
68. O na´roku na na´hradu trov konania rozhodol su´d podlˇa § 167 ods. 1 SSP v spojeni´ s § 175 ods. 1 SSP tak, zˇe vzhlˇadom na u´spech zˇalobkyne v onani´ jej su´d priznal na´rok na na´hradu do^vodne a u´cˇelne vynalozˇeny´ch trov konania, pricˇom podlˇa § 175 ods. 2 SSP o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne spra´vny su´d po pra´voplatnosti tohto rozhodnutia samostatny´m uzneseni´m.
69. Toto rozhodnutie sena´t Krajske´ho su´du v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).