Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sa-29-2017.pdf
PDF · 103.65 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: N. C., M. X, Y. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe žalobcu v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2017, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2017, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2016 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.05.2017 č. XXX XXX XXXX X zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2016, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od XX.XX.XXXX podľa ust. § 65, § 274, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v sume 68,80 eur mesačne, ktorý po zákonnom zvýšení od 01.01.2014 mu bol zvýšený na sumu 77,60 eur mesačne. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením XX roku veku dňa XX.XX.XXXX. Pretože zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. K XX.XX.XXXX žalobca získal 39 rokov a 283 dní obdobia dôchodkového poistenia. Sumu starobného dôchodku patriacu žalobcovi za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok žalovaný určil na 606,77114955 eur mesačne ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (1,5240 x 39,7754 x 10,0098). Pretože je žalobca poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia SR a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku sa zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku 549,17766378 eur mesačne zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 606,77114955 eur mesačne a koeficientu 0,90508203 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 36 rokov, a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 39,7754 rokov. Suma starobného dôchodku 57,60 eur mesačne po zaokrúhlení je určená
ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 606,77114955 eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, 549,17766378 eur mesačne. Žalovaný citoval § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa do 31.12.2023 priznávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa zákona č. 100/1988 Zb., a to vrátane úpravy starobného dôchodku podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. a zvýšenia dôchodku podľa zákona č. 222/2003 Z.z. Suma starobného dôchodku žalobcu vypočítaná podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dôchodkoch (č. 128) je 7,80 eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku žalobcu určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a citovaného dohovoru je vyššia, starobný dôchodok patrí žalobcovi v tejto sume (57,60 eur mesačne), ktorá po zákonnom zvýšení od 01.01.2014 činí sumu 77,60 eur mesačne. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 04.07.2016.
2. Včas podanou žalobou, podanou na poštovú prepravu dňa 02.08.2017, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.08.2017 a postúpenou uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.08.2017 č.k. 7Sa/69/2017-29, došlou na tunajší súd dňa 23.08.2017, sa žalobca domáhal zrušenia vyššie označeného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2016 a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. Žalobca v žalobe namietal, že výpočet starobného dôchodku je nesprávny, tvrdil, že doba služby je v jeho prípade 36 rokov a 70 dní, pričom pre výpočet výsluhového dôchodku mu bolo v zmysle § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotených 30 rokov služby a ďalších 6 rokov služby mu zhodnotených nebolo. Tieto roky však žalovaný pri výpočte starobného dôchodku odpočítal prostredníctvom koeficientu s tým, že sú to roky poistenia, ktoré už boli použité na výpočet výsluhového dôchodku a o ktorých pomernú sumu v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol starobný dôchodok žalobcu znížený. Týmto sa mu 6 rokov poistenia v poistnom systéme stráca. Namietal, že žalovaný pri výpočte koeficientu mal do čitateľa dosadiť dobu 30 a nie 36 rokov. Týmto dosiahla to, že keďže celé preukázateľné obdobie poistenia žalobcu je 39,7754 roka, povinnosť plnenia si voči žalobcovi priznal len za 3,7754 roka. Pri správnom dosadení doby 30 rokov pre výpočet koeficientu by starobný dôchodok žalobcu bol 149,13 eur mesačne. Bolo by v ňom zahrnuté plnenie za všetky obdobia poistenia počas doby trvania služobného pomeru, ktoré osobitný systém sociálneho poistenia zhodnotiť nedokáže a ktoré pri výpočte výsluhového dôchodku zhodnotené byť nemohli, t.j. 6 rokov a 70 dní. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/108/2012.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2017 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť, pričom zotrval v celom rozsahu na dôvodoch uvedených v žalovanom rozhodnutí. K podstatnej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že pre určenie sumy starobného dôchodku zohľadnil celých 36 rokov z profesionálnej služby žalobcu, ako aj 1308 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, čo je úhrnom 39 rokov a 283 dní obdobia dôchodkového poistenia. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky č. 5/2011. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že na prípad žalobcu priamo aplikoval čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a že žalované rozhodnutie je v súlade s rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp.zn. 4So/189/2007, 9So/77/2011 a 4So/133/2009, ako aj v súlade s právnym názorom súdu, ktorý bol uvedený v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.10.2014 č.k. 4Sd/30/2014-21. Súdu súčasne oznámil, že nežiada vo veci nariadenie pojednávania.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 18.10.2017, ktoré doručil súdu v ten istý deň, pričom v celom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovi bolo započítané celé obdobie profesionálnej služby žalobcu, teda 36 rokov uviedol, že to považuje za zavádzanie, pretože v skutočnosti sa nejedná o započítanie, ale o vylúčenie celého obdobia profesionálnej služby prostredníctvom výpočtu koeficientu, teda 36 rokov, teda všetkých skončených rokov trvania služobného pomeru, teda aj 6 rokov, ktoré ale osobitným systémom sociálneho zabezpečenia v sume výsluhového dôchodku zhodnotené neboli. Poukázal na to, že uvedením do výpočtu vo výsluhovom dôchodku skutočne zhodnotených 30 rokov bol jeho starobný dôchodok 149,13 eur mesačne, avšak uvedením ako zhodnotených 36 rokov, klesol jeho starobný dôchodok na 57,60 eur mesačne a ak by službu vykonával ešte dlhšie, suma jeho starobného dôchodku by klesla ešte viac, ale jeho výsluhový dôchodok bol nezmenený a predstavoval 60 % základu podľa § 39 zákona.
5. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s obsahom žaloby, žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 4Sd/30/2014 a s obsahom administratívnych spisov žalovaného, postupom podľa ust. § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených zákonom. Podľa ust. § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa ust. § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. Podľa ust. § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ust. § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákona č. 328/2002 Z.z.) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákona č. 328/2002 Z.z.) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa ust. § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov účinného do XX.XX.XXXX výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zisteného podľa § 60, najviac však do 60 % základu zisteného podľa § 60.
7. Zo spisovej dokumentácie žalovaného vyplynulo, že žalobca žiadosťou zo dňa 02.12.2013 žiadal priznať starobný dôchodok od XX.XX.XXXX.
8. Ďalej zo spisovej dokumentácie žalovaného vyplynulo, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. G.-B.-D.-XX.XXX-X/XXXX zo dňa 20.07.2011 bol žalobcovi podľa § 38, § 39, § 58 a § 60, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný od 01.06.2011 výsluhový dôchodok v sume 784,71 eur mesačne. Pre výpočet výsluhového
dôchodku bola žalobcovi podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotená doba trvania služobného pomeru 36 rokov a 70 dní. Za túto dobu žalobcovi v zmysle § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. patrí výsluhový dôchodok vo výške 60 % základu určeného podľa § 60 tohto zákona. Pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa teda nehodnotilo celé obdobie profesionálnej služby žalobcu, ale len ukončené celé roky služby, maximálne však v rozsahu 30 rokov služby (§ 39 tohto zákona).
9. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. II. ÚS 48/97 zo dňa 07.01.1998 vyslovil, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Súčasťou princípu právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by súdy v obdobných veciach rozhodovali odlišne. V praxi to predstavuje taký postup, keď obdobný prípad sa bude riešiť v súlade s doterajšou judikatúrou. Ústavný súd Slovenskej republiky (IV. ÚS 192/06) vyslovil názor, že súd by nekonal v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a mohol by tým porušiť aj právo účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v prípade, ak by riešil právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami.
10. Otázkou zhodnotenia doby poistenia - profesionálnej služby policajta, ktorá nebola zhodnotená pri určení sumy výsluhového dôchodku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp.zn. 9So/84/2011 zo dňa 29.03.2012, pričom krajský súd v konaní nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od tohto právneho názoru. Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku uviedol: „Z ustanovení § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že v prípade, ak policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z.z. nemala hodnotiť. Je však zrejmé, že pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky takej služby, maximálne však v rozsahu 30 rokov (§ 39 tohto zákona). Pre výšku výsluhového dôchodku teda žalobcovi nebola zhodnotená doba zodpovedajúca obdobiu od 1. novembra 2003 do 31. októbra 2004. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“), ak tento zákon neustanovuje inak. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. zvyškové doby (v danom prípade od 1. novembra 2003 do 31. októbra 2004) osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z., nie je upravené. Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je podľa názoru odvolacieho súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tomto kontexte je potrebné vykladať aj ustanovenie § 141 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, že obdobie výkonu služobného pomeru železničnej polície od 1. novembra 2003 do 31. júla 2004 má byť zhodnotené pre výšku starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb nebola pre výšku dôchodku započítaná ani v jednom z týchto systémov.“
11. Krajský súd v Košiciach už vo svojom rozsudku zo dňa 13.10.2014 č.k. 4Sd/30/2014-21 zrušil skoršie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava zo dňa 21.05.2014 č. XXX XXX XXXX a vrátil ho Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava na ďalšie konanie, pričom v tomto rozsudku vyslovil právny názor, že z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovaného v bode 10 tohto rozsudku vyplýva, že vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia je potrebné zhodnotiť nielen tzv. zvyškové doby, teda
doby kratšie ako celý kalendárny rok, ale aj celé obdobie trvania profesionálnej služby presahujúce dobu 30 rokov, a pretože žalovaný tak neučinil, akceptujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že v tom čase napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava je nezákonné. Súčasne zaviazal Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava riadiť sa právnym názorom súdu v zmysle ust. § 250r O.s.p. V uvedenom rozsudku vymedzil úlohu žalovaného, v tom čase Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava, do doby poistenia žalobcovi započítať celé obdobie profesionálnej služby, teda aj obdobie presahujúce dobu 30 rokov, ktoré nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, a potom vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a následne postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.
12. Ako vyplýva z bodu 1 tohto rozsudku, žalovaný právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.10.2014 č.k. 4Sd/30/2014-21 nerešpektoval, ak vydal totožné rozhodnutie, ako bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava zo dňa 21.05.2014 č. XXX XXX XXXX.
13. Súd opätovne preto považoval námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že výpočet starobného dôchodku žalobcu je nesprávny, keďže doba jeho služby bola 36 rokov, z ktorých pre výpočet výsluhového dôchodku mu bolo v zmysle § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotených len 30 rokov a ďalších 6 rokov služby mu zhodnotených nebolo, ako dôvodnú. Súd zastáva názor, že tieto roky žalovaný pri výpočte starobného dôchodku odpočítal prostredníctvom koeficientu nesprávne, pretože iba 30 rokov boli použité pre výpočet výsluhového dôchodku, o ktorých v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach mal byť starobný dôchodok žalobcu znížený. Preto žalovaný podľa názoru súdu mal pri výpočte starobného dôchodku žalobcu dosadiť dobu 30 rokov, ktorá doba bola zhodnotená v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a nie dobu 36 rokov. Len takýmto postupom by žalobcovi boli všetky obdobia poistenia počas doby trvania služobného pomeru, ktorý osobitný systém sociálneho poistenia nemôže hodnotiť, a teda aj zvyšková doba zhodnotená v plnom rozsahu. Preto súd považoval rozhodnutie žalovaného za také, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a ktoré nerešpektovalo právny názor vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu z 13.10.2014 č.k. 4Sd/30/2014-21.
14. Preto z uvedených dôvodov súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, pretože mal za to, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektovali právny názor tunajšieho súdu vyslovený v rozsudku zo dňa 13.10.2014 č.k. 4Sd/30/2014-21.
15. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.