Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/5/2017

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: K. N.Š., R.. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, C. K., T..Č.. Ú. H. R. N., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, Dlhé Lúky 1, o neodkladnom opatrení, o porušení zásady rovnakého zaobchádzania a iné, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o neodkladnom opatrení v časti, ktorou žalobca žiada prikázať žalovanému, aby upustil od výkonu trestu žalobcu umiestnením v oddiely s bezpečnostným režimom a v časti žaloby žalobcu na jeho umiestnenie na príslušný oddiel s diferenciačnou skupinou „C“ z a s t a v u j e z dôvodu nedostatku právomoci a vec v tejto časti p o s t u p u j e Krajskej prokuratúre Trnava.

II. Súd konanie v časti žaloby žalobcu na zrušenie rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu č. 1942940 - 6 - DT a č. 1942940 - 7 - DT z a s t a v u j e z dôvodu nedostatku právomoci a vec v tejto časti p o s t u p u j e Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou.

III. Súd konanie o neodkladnom opatrení v časti, ktorou žalobca žiada pozastaviť konanie na Okresnom súde Trnava o zmene spôsobu výkonu trestu žalobcu o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Dňa 27.10.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žalobu žalobcu, ktorou poukazuje na diskrimináciu jeho osoby (ako odsúdeného) žalovaným z dôvodu jeho sexuálnej orientácie a žiada vydať rozsudok, kde mu bude priznaná nemajetková ujma a žalovanému bude súdom prikázané, aby upustil od protiprávneho konania voči žalovanému (antidiskriminačný spor). Žalobca sa zároveň domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd prikáže žalovanému, aby do právoplatného rozhodnutia v tomto konaní upustil od výkonu trestu žalobcu umiestnením v oddiely s bezpečnostným režimom alebo uzavretom oddiely a aby pozastavil konanie na Okresnom súde Trnava o zmenu spôsobu výkonu trestu, a to do právoplatného rozhodnutia v tejto veci. Ďalej navrhuje rozsudkom rozhodnúť o tom, že žalovaný je povinný upustiť od protiprávneho konania voči žalobcovi a prijať primerané opatrenia; žalovaný je povinný napraviť protiprávny stav umiestnením žalobcu na príslušný oddiel s diferenciačnou skupinou „C“ a zrušením rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu č. 1942940 - 6 - DT a č. 1942940 - 7 - DT; žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi majetkovú a nemajetkovú ujmu.

2. Žaloba obsahuje viacero právnych inštitútov a okrem skutočností, ktoré sú predmetom antidiskriminačného sporu (ktorý je oprávnený rozhodovať civilný súd), žalobca uvádza, že mu ako odsúdenému nemali byť podľa jeho tvrdení vydané základné potreby osobnej hygieny, pedagógom neboli riešené konflikty medzi odsúdeným a ostatnými odsúdenými, pri odcudzení veci patriacej odsúdenému nebolo vo veci konané, disciplinárne konania, ktoré boli voči nemu vedené boli „vykonštruované“ a jeho umiestnenie do oddielu s bezpečnostným režimom bolo neopodstatnené.

3. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

4. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

5. Podľa § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

6. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Z uvedeného dôvodu súd ako prvé skúmal, či je oprávnený rozhodovať o otázkach, ktoré sú predmetom žaloby a teda či má na daný spor právomoc.

9. Žalobca požaduje, aby súd žalovanému neodkladným opatrením prikázal, aby upustil od výkonu trestu žalobcu (odsúdeného) umiestnením v oddiely s bezpečnostným režimom.

10. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o výkone trestu odňatia slobody“) Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 81 ods. 3 a 5 zákona o výkone trestu odňatia slobody (3) O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje riaditeľ ústavu. O takomto umiestnení informuje ústav prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave. (5) Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave najmenej raz za tri mesiace.

12. V zmysle § 9 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh komisie.

13. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) Prokurátor dozerá na to, aby v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

14. Podľa § 47 ods. 1 a 2 zákona o prokuratúre (1) Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. (2) Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.

15. Z podstaty ukladania trestov podľa Trestného zákona vyplýva, že ide o ujmu na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov trestania, má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Táto koncepcia nie je nijako v rozpore s realizáciou základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, garantovaného Dohovorom a Ústavou SR, nakoľko i tieto normy najvyššej právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok obmedzenia výkonu tohto práva (čl. 8 bod 2 Dohovoru, čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy SR).

16. Právomoc rozhodovať o umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom má riaditeľ ústavu, pričom opodstatnenosť daného rozhodnutia je preskúmavaná prokurátorom. Rovnako o určení diferenciačnej skupiny rozhoduje riaditeľ (na návrh komisie). Rozhodnutie riaditeľa v daných veciach nie sú typickými individuálnymi správnymi aktami, a preto nepodliehajú revízii riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní, ani preskúmaniu súdom. Ide o rozhodnutie zákonom zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného (čo opakovane konštatoval aj Najvyšší súd SR).

17. Výkon trestu odňatia slobody je posledným štádiom trestného konania, tzv. vykonávacie konanie a dozor nad zachovávaním zákonnosti vykonáva prokurátor v Zmysle zákona o výkone trestu odňatia slobody a zákona o prokuratúre. S poukazom na ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR dospel súd k záveru, že rozhodnutia alebo opatrenia vydávané v rámci výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia účelu a cieľov tohto trestu, sú vydávané v tzv. vykonávacom konaní, čo je posledným štádiom trestného konania, ktorého právna úprava je obsiahnutá v Trestnom poriadku, v Zákone o výkone trestu odňatia slobody a vykonávacej vyhláške k nemu, preto tieto rozhodnutia nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu či akéhokoľvek iného zásahu zo strany súdov. V opačnom prípade by dochádzalo k spájaniu dvoch odlišných právnych odvetví, ktoré sú vybudované na odlišných princípoch a zásadách a ktoré sledujú odlišné ciele. Touto koncepciou je podľa súdu zabezpečená ochrana práv odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody a v zmysle aktuálnej právnej úpravy nie je daná právomoc civilného (a ani správneho) súdu zasahovať akýmkoľvek spôsobom do rozhodnutia ústavu na výkon trestu odňatia slobody, vydaného v rámci tzv. vykonávacieho konania, ktoré je posledným štádiom trestného konania. Garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor.

18. Z uvedeného dôvodu musí byť predmetné konanie v časti, ktorou žalobca žiada neodkladným opatrením prikázať žalovanému, aby upustil od výkonu trestu žalobcu umiestnením v oddiely s bezpečnostným režimom a tiež v časti žaloby, ktorou navrhuje, aby bol umiestnený na príslušný oddiel s diferenciačnou skupinou „C“ zastavené (výrok I.), a to z dôvodu nedostatku právomoci civilného súdu a vec bude po právoplatnosti rozhodnutia postúpená prokuratúre ako orgánu, ktorý má zákonom zverenú právomoc vykonávať dozor nad dodržiavaním práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.

19. Podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody Rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

20. Podľa § 97a ods. 1 písm. b) zákona o výkone trestu odňatia slobody Ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci disciplinárneho previnenia.

21. Podľa § 97b ods. 1 a 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody (1) Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu v prvom stupni uskutočňuje a rozhoduje v ňom príslušník zboru alebo zamestnanec zboru určený podľa tohto zákona (ďalej len „oprávnený orgán“). (2) V konaní podľa § 97a ods. 1 písm. a) a b) ďalej len „disciplinárne konanie“) je oprávneným orgánom v rozsahu ustanovenej disciplinárnej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia a pedagóg.

22. Podľa § 97j ods. 7 písm. a) zákona o výkone trestu odňatia slobody Odvolacím orgánom je v disciplinárnom konaní vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia, ak rozhodnutie vydal pedagóg; riaditeľ ústavu, ak rozhodnutie vydal vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia.

23. Ôsma časť zákona o výkone trestu odňatia slobody upravuje konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, pričom orgány, ktoré sú v rámci daného konania oprávnené rozhodovať sú jasne zákonom vymedzené a zároveň sú takéto rozhodnutia vylúčené zo súdneho prieskumu správnym súdom. Nakoľko ani v tomto prípade sa nejedná o vec, ktorá by spadala do právomoci civilného súdu, súd rozhodol o zastavení aj v tejto časti konania a o postúpení veci Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, nakoľko jeho zamestnanci sú oprávnení konať v rámci disciplinárneho konania.

24. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa § 9 v spojení s § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie vo vyššie uvedených častiach zastavil, a vec postúpil orgánom kompetentným na ich prejednanie, tak ako je uvedené vo výrokoch I. a II.

25. Ďalej sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil súdne konanie na Okresnom súde Trnava o zmenu spôsobu výkonu trestu, a to do právoplatného rozhodnutia v tejto veci.

26. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. V § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd demonštratívnym výpočtom uvádza, čo možno neodkladným opatrením strane uložiť.

29. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

31. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody o zmene spôsobu výkonu trestu rozhoduje súd podľa osobitného predpisu, ktorým je .

33. Uvedenému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemôže byť vyhovené a je potrebné ho v časti, ktorou sa žalobca domáha pozastavenia konanie na Okresnom súde Trnava o zmene spôsobu výkonu trestu žalobcu odmietnuť, a to pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Žalobca sa návrhom o.i. domáha pozastavenia (zrejme prerušenia) iného konania na Okresnom súde Trnava (konanie o zmene spôsobu výkonu trestu žalobcu). V rámci ukladania neodkladných opatrení súd ukladá povinnosti strane sporu. V tomto prípade nemožno považovať Okresný súd Trnava za stranu sporu a nemožno mu uložiť, aby konanie o zmene spôsobu výkonu trestu žalobcu, ktoré je konaním verejnoprávnym prerušil (pozastavil). Výrok rozhodnutia, ktoré navrhuje žalobca vydať je teda neurčitý, nevykonateľný a nemôže mu byť z daného dôvodu vyhovené. V prípade, ak žaloba neobsahuje určitý a vykonateľný žalobný návrh, súd je povinný pokúsiť sa takéto vady odstrániť postupom podľa ust. § 129 Civilného sporového poriadku. Nakoľko však postup upravujúci odstraňovanie vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je výslovným znením zákona (§ 327 veta za bodkočiarkou) vylúčený, v prípade ak sa jedná o vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, musí súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť. V tomto prípade je žalobcom navrhovaný výrok neodkladného opatrenia vadou brániacou súdu pokračovať v konaní. Pre tento nedostatok nemôže súd v konaní pokračovať a rozhodnúť, ale v zmysle § 327 Civilného sporového poriadku musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (v časti, ktorou sa žalobca domáha pozastavenia konanie na Okresnom súde Trnava o zmene spôsobu výkonu trestu žalobcu) bez výzvy na odstránenie nedostatkov odmietnuť (výrok III.).

34. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Predmetom súdneho (civilného) konania ďalej ostáva len spor týkajúci sa porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a s tým spojená žalobcom požadovaná náhrada majetkovej a nemajetkovej ujmy.

Poučenie:

Proti výroku III. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 357 písm. b) nemožno aplikovať, nakoľko sa nejedná o odmietnutie podania vo veci samej).

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.