Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-56C/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobkyne: O.. V. R., nar. XX.XX.XXXX, S. 6, XXX XX N., zastúpená Advokátska kancelária - Dr. Robert Vlček, s.r.o., Brnianska 19, 811 04 Bratislava proti žalovanému: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 838 209, Rusovecká cesta 36, 851 01 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a plnú náhradu trov konania, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.022017 sa žalobkyňa cestou svojho splnomocneného zástupcu v konaní domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.059,48 eur s príslušenstvom.

2.Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila nasledovne: žalobkyňa mala vo vlastníctve byt na F. ul. č. X v N. ktorý v mesiaci január r. 2009 predávala cez realitnú kanceláriu N. G.. V danom období bytový dom na F. č. X bol v správe A. A. - A.. Nakoľko došlo k predaju bytu v zmysle ust. § 5 ods. 2 Zák. č. 182/ 1993 z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri uzatvorení Zmluvy o prevode vlastníctva bytu bolo potrebné doložiť potvrdenie, že boli uhradené všetky nedoplatky vlastníčky bytu za užívanie predmetného bytu.

3.Správcom bytového domu bol vyčíslený nedoplatok na sumu 1.251,97 eur. Tento nedoplatok uhradil za žalobkyňu pracovník realitnej kancelárie N. G..

4.Po predložení potvrdenia o vyplatení nedoplatku vo výške 1.251,97 eur pracovníčka správy bytového domu PAMA vydala potvrdenie o uhradení nedoplatkov ktoré bolo súčasťou návrhu na vklad ku kúpnej zmluve.. Splnomocnený zástupca žalobkyne dôvodil, že pracovníčka PAMA nezaevidovala riadne predložené kópie bankových dokladov o úhrade do počítača v elektronickej forme a taktiež pravdepodobne pochybila aj v tom, že do spisu žalobkyne nezaložila kópiu potvrdenia o zaplatení nedoplatku, ktoré sa postúpilo na kataster.

5.V r. 2011 prevzal bytový dom na F. X do svojej správy od správcu A. A. - A. žalovaný. Prevzal aj finančné prostriedky na účte a keďže došlo k pochybeniu zo strany pracovníčky A. tieto neboli správne spárované s osobou žalobkyne.

6.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 50C70/2012-79 zo dňa 20.11.2012 bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 1.684,81 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z uvedenej sumy. Konajúci súd vtedy podľa názoru splnomocneného zástupcu žalobkyne pochybil v tom, že dostatočne nezisťoval adresu žalobkyne.

7. Na podklade uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 50C70/2012-79 zo dňa 20.11.2012 podal súčasný žalovaný návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 3.6.2013. O začatí exekúcie sa žalobkyňa dozvedela, až keď jej boli na osobnom účte zablokované finančné prostriedky a Soc. poisťovňa začala vykonávať zrážky zo starobného dôchodku. Exekútor vymohol v prospech žalovaného sumu 3.629,54 eur. Zástupca žalobkyne tvrdil, že osobne prosil, aby dali vec do poriadku s tým, že žalobkyňa mala zo sumy 1.684,81 eur sumu 1.251,97 eur uhradenú a bola neoprávnene bez právneho titulu od nej v exekučnom konaní vymáhaná.

8.Splnomocnený zástupca žalobkyne v ďalšom uviedol: v danom prípade sa jedná o 87 ročnú starú pani, ktorá má 300 eur dôchodok , je nemysliteľné aj z morálneho a ľudského hľadiska k predmetnej veci mať takýto prístup, že žalovaný napriek tomu, že bol zástupcom žalobkyne niekoľkokrát ústne upovedomený a vyzvaný, aby sa strany stretli a finančne predmetnú vec v účtovníctve doriešili. Žalovaný neprejavil žiadnu vôľu, ani napriek tomu, že ho predchádzajúca správkyňa Pavlína Pavúková

- PAMA taktiež osobne kontaktovala, podala mu vysvetlenie a aj písomne ho vyzvala, aby vec so žalobkyňou vyriešil a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o starú pani, pre ktorú predmetné finančné prostriedky budú znamenať určitý problém a privedú ju na pokraj sociálnej biedy.

9. K písomným vyjadreniam žalovaného zo dňa 30.03.2017 sa splnomocnený zástupca žalobkyne vyjadril písomnosťou zo dňa 30.05.2017. V tomto vyjadrení uviedol, pokiaľ žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecne legitimácie zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný je pasívne legitimovaný a to najmä z dôvodu, že bezdôvodné obohatenie a škoda vznikla žalobkyni v súvislosti s výkonom správy bytového domu. Poukázal na ust. § 8b ods. 4 zák. č. 182/1993 z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa by sa mala domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody priamo od vlastníkov bytov pokladal za účelové a v rozpore s ust. §8b ods. 4 zák. č. 182/1993 z. z. Na podporu svojho uvedeného právneho názoru poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo19/2012 v spojení s rozsudkom KS v Žiline sp. zn. 13Cob239/2011-82.právny názor

10.K námietkam žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobkyne zástupca žalobkyne uviedol, že toto svoje tvrdenie žalovaný opiera o skutočnosť, že sumu vo výške 1.251,97 eur za žalobkyňu uhrádzal N. vkladom na účet bytového domu na Romanovej ul. č. 1, 3 v Bratislave. Takéto závery žalovaného pokladá zástupca žalobkyne za svojvoľnú interpretáciu predložených dôkazov. Poukázal na to, že Boris Križanovič finančné prostriedky vkladal na účet správcu bytového domu a tieto boli vo vlastníctve žalobkyne a vtedajší správca A. A. - A. na podklade týchto dokladov vystavila potvrdenie o tom, že žalobkyňa nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, nebytového priestoru a vo fonde prevádzky, údržby a opráv. Finančné prostriedky vložené N. G. slúžili na úhradu vzniknutého dlhu.

11.K žalovaným tvrdenej námietke premlčania uviedol, že sa jedná o nesprávne tvrdenie spočívajúce v tom, že suma 1.259,97 eur uhradená N. G. na účet bytového domu za žalobkyňu a z finančných prostriedkov žalobkyne nie je podľa žalobkyne sporná. V danom období mala žalobkyňa nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, nebytového priestoru a vo fonde prevádzky, údržby a opráv. Keďže suma uhradená N. G. nie je sporná, nemožno premlčaciu dobu rátať od okamihu kedy N. G. vykonal vklad na účet správcu bytového domu.

12.Zástupca žalobkyne k žalovaným tvrdenej námietke premlčania uviedol aj nasledovné: žalovaný sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobkyne tým, že N. G. vkladom uhradil dlh žalobkyne v sume 1.251,97 eur na spravovaný účet, ale tým, že vymáhal od žalobkyne sumu 1.684,81 eur namiesto sumy 432,84 eur na ktorú mal žalovaný nárok Žalobkyňa tak zaplatila prvý krát sumu 1.251,97 eur dňa 12.01.2009 a v exekučnom konaní zaplatila druhý krát 1.251,97 eur a 432,84 eur a úroky z omeškania vo výške 518,41 eur, trovy súdneho konania vo výške 527,48 eur a trovy exekúcie vrátane odmeny súd. exekútora spolu v sume 898,84 eur, pričom skutočná výška dlhu bola 432,84 eur. Teda žalovaný mal nárok iba na sumu 432,84 eur ktorá predstavuje výšku skutočného dlhu. Ďalej uviedol, že žalovaný mal aj nárok na úroky z omeškania len zo sumy 432,84 eur a nie zo sumy 1.684,81 eur z ktorej je potrebné odrátať úhradu 1.251,97 eur, ktorá bola prijatá na spravovaný účet bytového domu A. A. - A. dňa 21.01.2009, ktoré prostriedky mal žalovaný po celú dobu na svojom účte.

13.Žalovaný spôsobil žalobkyni škodu vo výške 807,51 eur ktorá suma predstavuje rozdiel medzi sumou 1.944,73 eur a sumou 1.137,22 eur, pričom suma 1.944,73 eur predstavuje rozdiel medzi vymoženým nárokom v sume 3.629,54 eur a sumou 1.137,22 eur.

14.Pokiaľ žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v danom prípade ide o prekážku právoplatne rozsúdenej veci ( rei iudicata ) zástupca žalobkyne uviedol, že čiastka 1.251,97 eur špecifikovaná žalobkyňou ako bezdôvodné obohatenie bola v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 50C/70/2012 vymáhaná žalovaným ako správcom bytového domu od žalobkyne ako vlastníka bytu z titulu nedoplatkov na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv.

16.Zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný uvedenú sumu vymáhal bez právneho nároku, keďže po celý čas mal túto sumu na účte. Ako už uviedol zástupca žalobkyne má za to, že k bezdôvodnému obohateniu prišlo až vo chvíli, keď žalovaný napriek písomnému upozorneniu zo strany bývalého správcu bytového domu ako aj žalobkyne vymáhal dlh ktorý vo výške 1.251,97 eur nikdy neexistoval a vymáhal aj príslušenstvo na ktoré nemal nárok keďže sumu 1.251,97 eur mal na účte.

17.Pokiaľ žalovaný cestou svojho splnomocneného zástupcu poukázal, že v danej veci sa jedna o zjavne nedôvodnú žalobu, zástupca žalobkyne s ohľadom na všetky žalobkyňou tvrdené skutočnosti uviedol, že jej žaloba je dôvodná. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadal, aby súd vydal žalobkyňou žiadaný rozsudok.

18.Splnomocnený zástupca žalovaného sa k žalobe vyjadril písomne dňa 30.03.2017. V tomto písomnom vyjadrení uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva v plnom rozsahu z dôvodov nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobkyne, vznesenej námietky premlčania, prekážky právoplatne rozsúdenej veci ( rei iudicata ), zjavne nedôvodnej žaloby.

19.K nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného zástupca žalovaného uviedol: žalovaný sa nemohol voči žalobcovi dopustiť bezdôvodného obohatenia nakoľko ak by na úkor žalovaného vzniklo, čo žalovaný popiera, mohol ba sa domáhať jeho vydania voči vlastníkom bytov a nebyt. priestorov v bytovom dome na ul. Romanovej č. 1, 3.

20.Finančné prostriedky v minulosti vymáhané od žalobcu žalovaným ( v postavení správcu bytového domu) boli vymáhané z titulu neplnenia si zákonných povinnosti žalobcu ako vlastníka bytu riadne a včas.

21.V prípade následnej úhrady zo strany žalobcu resp. vymoženia príslušnej čiastky v rámci exekučného konania boli úhrady poukázané na účty daného bytového domu a to na účty predchádzajúceho správcu resp. na účty súčasného správcu, čo potvrdzujú aj listiny pripojené žalobcom ako dôkazy k žalobe. Majiteľmi predmetných účtov sú vlastníci bytov a nebyt. priestorov v bytovom dome. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 8 ods. 3 zák. č. 182/1993 z. z.

22.Žalovaný poukázal na rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 9Co/475/2012 zo dňa 13.02.2014 z ktorého vyplýva, zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia k nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že správca domu v zmysle ust. § 6 a nasl. zák. č. 182/1993 z. z. nie je v konaní pasívne legitimovaný. V danej veci odvolací súd zdôraznil, že pri priamom zastúpení sú v konaní pasívne legitimovaní všetci vlastníci bytov a nebyt. priestorov v bytovom dome. Žalovaný nemohol žalobcovi spôsobiť škodu, keďže iba vykonával uznesenia vlastníkov bytov a nebyt. priestorov tak ako ich prijali. Konajúci súd uzavrel, že nedostatok pasívnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby a nie na zastavenie konania. V tomto smere poukázal aj na uznesenie NS SR zo dňa 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo/214/2011. Napriek tomu, že žalovaný má za to, že samotný nedostatok pasívnej legitimácie má za následok vzhľadom na uvedené zamietnutie žaloby poukázal aj na ďalšie vady žaloby.

23.K nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobkyne splnomocnený zástupca žalovaného uviedol: v prípade uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia sa ho môže domáhať len ten subjekt na úkor ktorého sa iný obohatil. V prípade, že predmetom bezdôvodného obohatenia je finančná čiastka, je aktívne legitimovaný ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Nakoľko sumu 1.251,97 eur uhrádzal Boris Križanovič vkladom na účet bytového domu na Romanovej ul. č. 1, 3 v teoretickej rovine by právo z titulu bezdôvodného obohatenia jemu a nie žalobcovi. Žalovaný vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu je toho názoru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, táto skutočnosť je ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby.

24.K vznesenej námietky premlčania poukázal na ust. § 107 Občianskeho zákonníka v súlade s ktorým čiastka 1.251,97 eur ktorú žalobca považuje za predmet bezdôvodného obohatenia, uhradená N. dňa 12.01.2009 sa právo na vydanie plnenia z tohto titulu vzhľadom na dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu ( žalobkyňa aj N. G. už pri prvom úkone vedeli komu čiastku uhrádzajú ) premlčalo dňa 12.01-2011.

25.Pokiaľ ide o čiastku vo výške 807,50 eur žalobcom špecifikovanú ako škoda , ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobkyni tým, že vymáhal voči nej pohľadávku v exekúcii aj v tomto prípade platí dvojročná subjektívna premlčacia doba a trojročná objektívna premlčacia lehota podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka . V súvislosti s tvrdením žalobcu, že mu podaním návrhu na exekúciu spôsobil škodu žalovaný uviedol, že si nie je vedomý, že by spôsobil žalobcovi škodu. Zároveň poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nešpecifikoval zákonné predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Zástupca žalovaného má za to, že skutočnosť, že daný nárok je nedôvodný zvýrazňuje aj ust. § 8 b ods. 2, písm. e/ zák. č. 182/1993 z. z. , podľa ktorého správca t. j. žalovaný aj v zmysle zmluvy o výkone správy je povinný sledovať úhrady za plnenia do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

26.Pokiaľ žalovaný namietal prekážku právoplatne rozsúdenej veci ( rei iudicata ) v tomto smere poukázal na ust. § 230 zák. č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok podľa ktorého platí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať a rozhodovať znova ( prekážka právoplatne rozsúdenej veci ). V súvislostí s uvedeným poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 5Cdo 120/2009, zo dňa 27.12.2012 sp. zn. 2Cdo71/2012. Čiastka vo výške sumy 1.251,97 eur v predmetnej žalobe špecifikovaná ako bezdôvodné obohatenie bola v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V vymáhaná žalovaným ako správcom bytového domu od žalobcu ako vlastníka bytu z titulu nedoplatkov na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv. Preto vzhľadom na uvedené je daná prekážka právoplatne rozsúdenej veci, súd je povinný prihliadať na ňu a je povinný zo zákona konanie zastaviť.

27.K námietke zjavne nedôvodnej žaloby , zástupca žalovaného vzhľadom na všetky procesné námietky vznesené voči predmetnej žalobe, usmernil pozornosť súdu na ust. § 138 Civilného sporového poriadku.

28.Konajúci súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.11.2017. Na tomto pojednávaní splnomocnený zástupca žalovaného vzhľadom na hospodárnosť konania považoval za primárne vyjadriť sa k právnej

stránke veci, nakoľko ako žalovaný uviedol vo svojich vyjadreniach okrem iných námietok primárne má za to, že žalovaný nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Predmetnú argumentáciu ozrejmil s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, výklad autorov ku komentáru k tomuto zákonu ako aj s poukazom na rozhodovaciu prax súdov.

29.Z uvedeného dôvodu žalovaný má za to, že v prvom rade je potrebné sa vysporiadať s touto námietkou nakoľko žalobca žaluje správcu bytového domu, avšak ako je uvedené v ust. § 8 ods. 3 Zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, majiteľom účtu domu sú samotní vlastníci, nie správca, takže správca - žalovaný sa ani v teoretickej rovine nemohol obohatiť na úkor žalobcu.

30.K tvrdeniam splnomocneného zástupcu žalobkyne v časti tykajúcej sa jeho vyjadrenia k rozhodnutiu Krajského súdu sp. zn. 9Co/475/2012, na ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal v kontexte námietky žalobcu, uviedol že táto vec sa má týkať iného skutkového stavu. Podľa názoru žalovaného túto vec nemožno na tento prípad aplikovať. V danom konaní sa vlastníci obdobne od správcu bytového domu domáhali úhrady sumy, ktorá bola zaplatená na účet bytového domu, pričom odvolací súd aj v tomto prípade poukázal na to, že správca nemôže byť legitimovaný, nakoľko ak by sa niekto mohol bezdôvodne obohatiť, obohatenie by mohlo vzniknúť len na strane vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko týmto patrí účet.

31.K tvrdeniam žalobcu, že toto rozhodnutie nemožno na tento prípad aplikovať aj z dôvodu, že v danom konaní sa mala vymáhať náhrada škody, poukázal na tú časť predmetného rozhodnutia KS v Bratislave 9Co/475/2012, kde 1.stupňový súd poukázal na skutočnosť, že nie je viazaný právnou kvalifikáciu navrhovateľmi uplatneného nároku, z čoho vyvodil, že vlastníkom nevznikla škoda, ale prijatím takéhoto plnenia mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

32.Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obdo19/2012 žalovaný uviedol, že v danej veci sa súd ani nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, nakoľko v tomto prípade bolo dovolanie žalovaného odmietnuté. V súvislosti s uvedeným však žalovaný upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že predmetom tohto konania na súdoch nižších stupňov bola náhrada škody spôsobená neoprávneným odberom elektriny, kde dodávateľ elektriny žaloval správcu bytového domu, pričom pasívnu legitimáciu správcu súdy v tomto prípade vyvodili z osobitnej právnej úpravy o náhrade škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v spojení s úpravou zák. č. 182/1993 keď súdy v tomto prípade aplikovali ust. § 8 b ods. 4 Zák. č. 182/1993 s poukazom na druhú vetu tohto ustanovenia, že vlastníci v dome by za záväzky zodpovedali iba vtedy a v takom rozsahu, v ktorom by neboli kryté úhradami za plnenia do fondu prevádzky údržby a opráv. Práve toto rozhodnutie, alebo táto právna vec, na ktorú poukazoval žalobca nie je možné na túto právnu vec aplikovať, pretože ide o úplné iný skutkový a právny stav veci.

33.Pokiaľ žalobca uviedol skutočnosti týkajúce sa údajnej náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný primárne poukázal na skutočnosť, že žalovaný vymáhal na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu t.j. súdne konanie bolo ukončené. Dané exekučné konanie bolo následne tiež ukončené a preto nerozumie akým spôsobom malo vôbec dôjsť k vzniku nie to ešte spôsobeniu škody. Pokiaľ mal žalobca za to, že nejakým spôsobom pochybil predchádzajúci správca na čo žalobca aj počas pojednávania vo veci viackrát poukázal a tiež pokiaľ mal žalobca za to, že konajúci súd v danej veci sp. zn. 50C/70/2012 nesprávne postupoval, resp. nezákonne rozhodol mal sa domáhať porušenia svojich práv využitým riadnych opravných prostriedkov.

34.K tvrdeniam žalobcu, že splnomocnený zástupca žalovaného JUDr. Marián Kurhajec nemal mať záujem vec riešiť, žalovaný uvádza, že faktom je, že mal záujem riešiť avšak nestotožnil sa s požiadavkami a nárokmi splnomocneného zástupcu žalobcu.

35.Na základe uvedených skutočností žalovaný je toho názoru, že primárne kvôli nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného je potrebné danú žalobu zamietnuť bez prejednania veci, čo potvrdzuje aj ústavná judikatúra NS SR. Uviedol, že pokiaľ by však súd mal za potrebné sa ďalej zaoberať vecou tak zo skutkového alebo právneho hľadiska žalovaný sa potom podrobne vyjadrí aj k ďalším vzneseným námietkam žalobcu. Pre úplnosť dodal, že žalobca ako tzv. pán sporu sa rozhodol žalovať žalovaného s čím je aj spojená jeho povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu, takže pokiaľ má za to, že jeho nárok je oprávnený musí ho nielen po právnej stráne kvalifikovať ale relevantne aj preukázať. V zhode s písomným vyjadrením žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

36.Súd právne uzatvára: Podľa čl. 7 ods. 1 základných zásad zák. č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej ) súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. Podľa čl. 7 ods. 2 základných zásad základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Podľa čl. 8 základných zásad strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 9 základných zásad strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Podľa čl. 10 ods. 1 základných zásad strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.

37.Podľa ust. § 138 ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu yslúchnuť.

38.Podľa ust.§ 8ods. 1 zák. č. 182/1993 z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

39.Podľa ust. § 8b ods. 1 cit. právneho predpisu správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

40.Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,

ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011)

41.S poukazom na skutočností tvrdené v žalobe, vyjadrenie zástupcu žalovaného a ust. § 138 súd na žiadosť zástupcu žalovaného vyslovil svoj právny názor v zmysle ktorého mienil žalobu zamietnuť v dôsledku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Splnomocnený zástupca žalobkyne napriek vyslovenému právnemu názoru súdu naďalej zotrval na podanej žalobe a dôvodoch žaloby.

42.V civilnom sporovom poriadku nóvum predstavuje inštitút tzv. zjavne nedôvodnej žaloby, ktorý by mal prispieť k zrýchleniu a zhospodárneniu civilného sporového konania. Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Vypočutie (vyslúchnutie) podľa tohto ustanovenia je osobitný procesný úkon súdu spočívajúci v informatívnom prejednaní zjavne nedôvodnej žaloby. Môže sa uskutočniť mimo pojednávania, teda mimo pojednávacej miestnosti i mimo pojednávacích dní sudcu.

43.Po vyhodnotení dôvodov žaloby, písomných a ústnych vyjadrení zástupcov strán sporu a listín predložených žalobcom dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného v časti nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

44.Žalobkyňa sa v danom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.059,48 eur s príslušenstvom z týchto dôvodov: suma 1.251,97 eur je žalobkyňou špecifikovaná ako bezdôvodné obohatenie, táto suma mala byť uhradená Borisom Križanovičom vkladom na účet bytového domu na Romanovej ul. č. 1, 3 v Bratislave a čiastka vo výške 807,51 eur špecifikovaná ako náhrada škody, ktorú mal žalovaný údajne spôsobiť žalobkyni tým, že vymáhal voči nej pohľadávku v exekučnom konaní.

45.Vo veci je nutné s ohľadom na ustanovenia zák. č. 182/1993 z. z. uviesť, že pokiaľ žalobkyňa uhrádzala svoj dlh ako vlastníčka bytu, tieto finančné prostriedky uhrádzala na účet bytového domu ktorého majiteľmi sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Romanovej ul. č. 1, 3 v Bratislave zastúpení pri danom úkone- zmluva o zriadení účtu v banke správcom.

46.Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V prejednávanej veci je nesporné, že správca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti preto súd žalobu zamietol so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného tak ako to vyplýva aj z citovaného uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011 bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Za daného právneho stavu sa súd už nevyjadruje k ďalším žalovaným vzneseným námietkam o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, námietke premlčania nároku žalobcu a prekážke právoplatne rozsúdenej veci ( rei iudicata ).

47. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § § 262 odsek 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 odsek 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48.Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.