Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 12. mája 2022 prejednal odvolanie podané obžalovanou Ing. M. U. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. zo 16.6.2021 a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. zo 16.6.2021 v časti vo výroku o vine a treste za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák.

Na základe obžalovanú Ing. M. U., nar. XX.XX.XXXX v U. O., trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX U. O.,

o s l o b o d z u j e

podľa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn. -32 z 26.11.2020, podľa ktorej sa mala dopustiť prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák. na skutkovom základe, že: napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 23. 10. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2017 a na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 26. 9. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 1. 2018 a vykonateľnosť dňa 26. 9. 2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 29. 12. 2017, bola maloletá D. G., nar. XX. X. XXXX, zverená do osobnej starostlivosti otca Mgr. O. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z. XXX, U. C., okres U. O., a napriek uzneseniu Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 30. 8. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 9. 2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a bol upravený styk Ing. M. U. s maloletou dcérou D. G. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý nepárny piatok v mesiaci od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca a matka je povinná maloletú po ukončení styku v určenú dobu a hodinu odovzdať otcovi v mieste bydliska s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletej sa uskutoční bez prítomnosti rodinných príslušníkov matky, dňa 18. 5. 2019 o 17.00 hod. maloletú neodovzdala otcovi, čím porušila predmetné nariadené neodkladné opatrenie,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. zo 16.6.2021, bola obžalovaná Ing. M. U. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.

Za tento trestný čin bola obžalovaná odsúdená podľa § 349 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej súd výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej súd určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Zároveň podľa a Tr. zák. súd oslobodil obžalovanú spod bodu 2./ obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. -32 zo dňa 26.11.2020, pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že: hoci jej vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo o rodine v znení neskorších predpisov a jej výška jej bola za obdobie od 18. 2. 2019 stanovená na základe posúdenia predbežnej otázky podľa vyšetrovateľom PZ na sumu výživného vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré bola povinná plniť vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca Mgr. O. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, U. C., okres U. O., na mal. D. G., nar. XX. X. . XXXX, trvale bytom ako otec, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 23. 10. 2017, právoplatným dňa 11. 11. 2017, túto svoju povinnosť v U. O. ani inde neplnila pravidelne a v plnej výške, pretože dňa 22. 2. 2019 bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši z dôvodu, že dňa 18. 2. 2019 jej vznikol pracovný pomer v spoločnosti Danone, s.r.o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava, pričom napriek vedomosti o vyživovacej povinnosti ku dňu 7. 3. 2019 pracovný pomer ukončila a od 8. 7. 2019 sa zamestnala v Slovenskej pošte, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, kde pracuje doposiaľ a má pravidelný príjem, čím za uvedené obdobie na výživnom dlhovala otcovi Mgr. O. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, U. C., okres U. O. sumu najmenej 1.400,- Eur, pričom na výživnom dodatočne zaplatila dňa 20. 2. 2020 sumu 30,- Eur, dňa 20. 5. 2020 sumu 30,- Eur, dňa 4. 6. 2020 a 15. 6. 2020 sumu 516,64 eura, v mesiaci júl 2020 sumu 50,- Eur, v mesiaci august 2020 sumu 50,- Eur, dňa 14. 9. 2020 sumu 50,- Eur, dňa 14. 10. 2020 sumu 50,- Eur, dňa 13. 11. 2020 sumu 50,- Eur, 15. 12. 2020 sumu 50,- Eur, dňa 15. 1. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 25. 1. 2021 sumu 207,36 eura, dňa 28. 1. 2021 sumu 66,- Eur, dňa 15. 2. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 15. 3. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 15. 4. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 13. 5. 2021 sumu 50,- Eur, dňa 14. 6. 2021 sumu 50,- Eur, ktorým mala spáchať prečin zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zák., pretože zanikla trestnosť činu.

Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie obžalovaná, a to prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedla, že napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Má za to, že zákonné ustanovenie § 349 Tr. zák., ktoré obsahuje skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia nemožno vykladať spôsobom, akým to vykonal konajúci súd v predmetnom konaní. Podmienka nutnosti „bezvýsledného použitia opatrení v civilnom procese smerujúce k výkonu“ musí byť bezvýhradne splnená aj v prípade neodkladných opatrení, avšak ani táto skutočnosť nepostačuje na automatické vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Trestnoprávne opatrenia sú posledným, teda krajným riešením posudzovaných vzťahov a porušenia povinností s tým, že prv musia byť použité všetky dostupné opatrenia civilnoprávneho charakteru smerujúce k výkonu rozhodnutia. Zo skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia vyplýva, že k nástupu trestnoprávnej zodpovednosti dochádza len vtedy, ak je v civilnom procese vydané neodkladné opatrenie, súčasne boli bezvýsledne použité mimotrestné opatrenia (nielen opatrenie) občianskoprávneho charakteru smerujúce k výkonu neodkladného opatrenia súdu a dochádza zo strany povinnej osoby ku konaniu, ktorým rozhodnutie nie je vykonané a vykonať ho nie je možné alebo len s veľkými ťažkosťami resp. za podstatne sťažených podmienok. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by bolo ktorékoľvek z opatrení použité, resp. bezvýsledne použité. Vzhľadom na rešpektovanie princípu „ultima ratio“ je pritom nevyhnutné, aby boli vyčerpané všetky prostriedky civilnoprávneho charakteru, ktoré právny poriadok ponúka a až v prípade, ak pomocou týchto prostriedkov nedôjde k naplneniu povinnosti sledovaného rozhodnutia, je možné pri súčasnom naplnení ostatných podmienok a znakov skutkovej podstaty, začať vôbec rozmýšľať o trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa. Nemarila a nesťažovala výkon žiadneho rozhodnutia, ani neodkladného opatrenia. Okresný súd v danom prípade nepoužil pred nariadením a uskutočnením výkonu prakticky žiadne prostriedky, resp. nevyčerpal všetky

prostriedky, ktoré mu umožňuje použiť. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby bola rozhodnutím odvolacieho súdu spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodená, nakoľko skutok v bode 1./ obžaloby nie je trestným činom.

Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovanej nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , obsah odvolania spĺňa náležitosti , a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovanej Ing. M. U. je dôvodné, avšak z iných dôvodov.

Podľa nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Zásada stíhania len zo zákonných dôvodov vyplýva z dikcie . Je najdôležitejšou zásadou trestného konania. Dôvodom trestného stíhania môže byť len odôvodnené podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený . Táto zásada je procesným doplnkom zásady „nullum crimen sine lege“, ktorá v trestnom práve hmotnom predstavuje zásadu zákonnosti. Ide však nielen o zásadu trestného práva, ale aj o zásadu ústavnú, preto má prednosť pred záujmom na náležitom zistení skutkového stavu, pri ktorom vždy musí byť zákonnosť zachovávaná. Skutkový stav nemožno zisťovať spôsobom, ktorý odporuje zákonu. Stíhať podľa možno len pre trestný čin.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd sa dôsledne neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Krajský súd zistil, že napadnutým rozsudkom, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obžalovanej v ustanoveniach , , , ,

Poverený príslušník OO PZ v Liptovskom Mikuláši, uznesením ČVS:ORP-215/1-VYS-LM-2019 z 30.9.2019 podľa začal trestné stíhanie a zároveň podľa vzniesol obvinenie vo veci prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť Ing. M. U., tým, že s poukazom na uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23.10.2017, sp.zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2017, ktorým bola maloletá D.

G., nar. XX.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca Mgr. O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, U. C., napriek uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp.zn. -877 zo dňa 30.8.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.9.2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie tak, že bol upravený styk matky M. U. s maloletou dcérou D. G. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý nepárny piatok v mesiaci od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti otca a matka je povinná maloletú po ukončení styku v určenú dobu a hodinu prevziať a odovzdať otcovi v mieste bydliska otca s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletej sa uskutoční bez prítomnosti rodinných príslušníkov matky, dňa 18.5.2019 o 17.00 hod. maloletú neodovzdala otcovi, čím porušila predmetné nariadené neodkladné opatrenie.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 27.11.2020 na Ing. M. U. obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. a prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe.

Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. sa dopustí ten, kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Žiada sa pripomenúť, že opatrením v civilnom procese sa rozumejú miernejšie spôsoby donútenia, ktoré možno použiť na dosiahnutie výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí podľa (ďalej len „“). Zdôrazniť treba, že najskôr by museli byť bezvýsledne použité mimotrestné opatrenia, občianskoprávneho charakteru, v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu neodkladného opatrenia súdu a až následné úmyselné konanie smerujúce k zmareniu výkonu takého neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, by bolo možné posúdiť ako prečin podľa Tr. zák.

V danom prípade v nadväznosti na ustanovenie je potrebné rozlišovať medzi vykonateľnosťou neodkladného opatrenia a výkonom rozhodnutia neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že neodkladné opatrenie ako forma rozhodnutia je vykonateľné jeho vyhlásením, prípadne jeho vyhotovením, čo však znamená, že účastník konania môže podľa tohto rozhodnutia konať ihneď a využívať právo, ktoré mu bolo priznané, na rozdiel od iných rozhodnutí, kde vykonateľnosť rozhodnutia môže byť upravená rozdielne. Ako však zo znenia príslušných ustanovení vyplýva, zákon pozná aj výkon rozhodnutia neodkladného opatrenia, čo znamená, že ak povinný účastník nebude plniť dobrovoľne to, čo mu neodkladné opatrenie ukladá, môže sa prikročiť na návrh, a v tomto prípade bez návrhu, k výkonu samotného rozhodnutia, čo má však predpísané postupy a spôsoby. pozná niekoľko spôsobov výkonu rozhodnutia od výzvy na dobrovoľné plnenie cez ukladanie pokút až po nútené odňatie dieťaťa. Neodkladné opatrenie o úprave styku rodičov s deťmi sa nevykonáva bezprostredne po nadobudnutí vykonateľnosti. Výkon tohto neodkladného opatrenia nastupuje až vtedy, keď povinný dobrovoľne povinnosť určenú neodkladným opatrením nerešpektuje. Marenie výkonu neodkladného opatrenia znamená, že neodkladné opatrenie, ktoré má byť v dobe činu vykonané, fakticky v dôsledku konania páchateľa vykonané nie je a vykonať ho nemožno. Nariadenie výkonu je však primárnou podmienkou, aby mohlo byť neodkladné opatrenie vykonané.

Existencia samotného neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých nemôže zakladať trestnosť v zmysle § 349 Tr. zák., kým sa nepristúpilo v civilnom konaní k opatreniam smerujúcim k zabezpečeniu výkonu tohto rozhodnutia, pretože tým nie je naplnený znak skutkovej podstaty marí „výkon“ rozhodnutia. Neodkladné opatrenie o úprave stykov rodičov s deťmi sa nevykonáva bezprostredne po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, ale na jeho výkon má zákon predpísaný postup. Trestnoprávna ochrana sa neposkytuje vydanému vykonateľnému neodkladnému opatreniu, ak nebolo začaté konanie o jeho výkone jedným zo zákonných dôvodov. K trestnému postihu páchateľa by mohlo dôjsť v danom prípade až za situácie, kedy sa nariadilo konanie o výkone neodkladného opatrenia a páchateľ by úmyselným konaním maril výkon takéhoto neodkladného opatrenia v rámci konania o jeho výkone.

V predmetnom prípade teda malo najskôr dôjsť k nariadeniu výkonu neodkladného opatrenia, a až vtedy, ak by obžalovaná úmyselne na výzvu splnenia toho, čo pre ňu z neodkladného opatrenia vyplývalo, nereagovala a konala by tak, aby nariadený výkon neodkladného opatrenia zmarila, by

bolo možné vzniesť obvinenie z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. Skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a pre ktorý bola podaná obžaloba, je formulovaný tak, že obžalovaná Ing. M. U. dňa 18.5.2019 o 17.00 hod. maloletú dcéru neodovzdala otcovi, čím porušila uznesením nariadené neodkladné opatrenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. z 23.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 30.8.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.9.2018. Krajský súd si v rámci odvolacieho konania zabezpečil spis Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. , z ktorého zistil, že návrh na výkon predmetného neodkladného opatrenia bol podaný až 23.5.2018, na základe ktorého bolo vydané uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. z 28.5.2019 o nariadení výkonu predmetného neodkladného opatrenia. Súčasne s vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, súd vyzval obžalovanú na dobrovoľné plnenie povinnosti uloženej vykonateľnými rozhodnutiami. Predmetné uznesenie a výzvu si obžalovaná prevzala 14.6.2019. Obžalovaná sa tak protiprávneho konania mohla dopúšťať až po nariadení výkonu neodkladného opatrenia a po doručení výzvy na dobrovoľné plnenie, a teda od 14.6.2019, pričom v skutku je uvedený dátum páchania trestnej činnosti už od 18.5.2019. Konanie, pre ktoré bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba (skutok), nie je trestným činom.

Po preskúmaní spisu v konečnom dôsledku krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že odsudzujúci výrok napadnutého rozsudku nie je v súlade so stavom veci a zákonom z dôvodov, že skutkový dej, ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák. nie je trestným činom a ani iným protiprávnym konaním.

Krajský súd poukazuje na to, že predmetom trestného stíhania nie je pomenovanie trestného činu s jeho zákonným označením, ale konkrétny skutok páchateľa významný z hľadiska trestného práva hmotného, t.j. taký skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu alebo trestných činov v prípade jednočinného súbehu. Konkrétny skutok treba odlišovať od znakov skutkovej podstaty určitého trestného činu, ktoré samy o sebe nie sú skutkom. Vzhľadom na citovanú základnú zásadu trestného konania, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon ( ), konkrétny skutok, pre ktorý sa má viesť trestné stíhanie, musí byť v súlade s ustanovením a popísaný tak, aby zodpovedal príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ tomu tak nie je, trestnému stíhaniu chýba jeho predmet a teda niet skutku, o ktorom by bolo možné konať a rozhodovať.

Tu odvolací súd poukazuje aj na znenie § 8 Tr. zák., podľa ktorého trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ako tento zákon nestanovuje inak.

Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrnných znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie a jeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné. Z hľadiska obsahu, každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná spornosť. Znaky trestných činov uvedené v vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie možnosti vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v . Súhrn skutkových znakov jednotlivých skutkových podstát trestných činov odráža konkrétny skutok kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty trestného činu sú objekt (záujem, hodnota, či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív).

Náležité zistenie skutkového stavu v zmysle predpokladá aj náležité objasnenie všetkých znakov trestného činu, tak aby bolo zrejmé, že skutok, pre ktorý sa vedie stíhanie, skutočne je trestným činom. Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Aj postup prokurátora

podľa (podanie obžaloby) predpokladá dostatočne objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že:

- skutok sa stal,

- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,

- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a

- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Skutková veta musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie. Vecné, miestne, časové, či prípadne iné parametre skutku ukotvujú znaky skutkovej podstaty trestného činu v čase a priestore a v súhrne predstavujú logický a časovo harmonizovaný dej, ktorý v konečnom dôsledku skutkovej vete poskytuje kvalitu jednoznačnej identifikovateľnosti a nezameniteľnosti s iným skutkom.

Krajský súd zistil, že jednak skutok uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania podľa a v uznesení o vznesení obvinenia podľa nie je trestným činom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák., a zistil, že trestným činom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák. nie je ani skutok, uvedený v obžalobe, pretože skutok, tak ako je formulovaný v uvedených uzneseniach a v obžalobe nevykazuje obligatórne znaky nielen skutkovej podstaty stíhaného trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa Tr. zák., ale ani žiadneho iného trestného činu.

Skutok, tak ako bol opísaný v skutkovej vete uvedených uznesení a obžalobe, nezodpovedá použitej právnej kvalifikácii ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., nakoľko skutková veta neobsahuje také konkrétne zavinené konanie obžalovanej, ktorým mala naplniť zákonné znaky súdeného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Keďže odvolanie proti rozsudku bolo podané len obžalovanou, súd nemohol pochybenie prvostupňového súdu napraviť pri rešpektovaní zásady zákazu „reformatiou in peius. Ak by odvolací súd sám upravil skutkovú vetu a stanovil by spáchanie trestného činu zo strany obžalovanej od dátumu 14.6.2019, kedy do vlastných rúk prevzala výzvu na dobrovoľné plnenie a uznesenie o nariadení výkonu neodkladného opatrenia, s prihliadnutím na obsah celej skutkovej vety, by porušil zákon v neprospech obžalovanej.

Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd uzatvára, že trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie bolo vznesené pre skutok, ktorý nie je žiadnym trestným činom. V trestnom konaní vedenom proti obžalovanej Ing. M. U. tak došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov ( ).

Krajský súd preto napravil pochybenie okresného súdu tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám obžalovanú spod obžaloby oslobodil podľa

K výroku, ktorým okresný súd podľa a Tr. zák. súd oslobodil obžalovanú spod bodu 2./ obžaloby pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zák., krajský súd len dodáva, že tento výrok odvolaním napadnutý nebol, preto ho krajský súd nepreskúmaval.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.