Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-173-2015.pdf
PDF · 92.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/173/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v spore žalobkyne TELERVIS PLUS a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpenej JUDr. Alanom Strelákom, advokátom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovaným 1/ B. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, U., 2/ Š. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. XXXX/X, A., o zaplatenie 1.267,92 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 697,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 29.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobkyni priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 09.09.2015 domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 1.267,92 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanými 1/ a 2/ dňa 17.01.2014 uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaným poskytla úver v sume 1.500,- eur, za úrok 300,- eur, pričom veriteľ si účtoval servisný poplatok vo výške 270,- eur. Žalovaní sa zaviazali celkovú čiastku 2.070,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach (prvé tri vo výške 7,50 eur a desať splátok vo výške 204,75 eur). Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaní celkovo uhradili 802,08 eur. Žalobkyňa v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka oznámila žalovaným zosplatnenie úveru. Tento sa stal splatným 28.10.2014. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou 2.070,- eur a sumou 802,08 eur, ktorá bola žalovanými uhradená. K žalobe pripojila úverovú zmluvu č. 220140228 uzavretú medzi stranami sporu 17.01.2014, obchodné podmienky, výzvy k úhrade dlžnej sumy zo 17.09.2014 s podacími hárkami, oznámenia o zosplatnení záväzku z 11.11.2014 s podacími hárkami.
2. Žalovaní 1/, 2/ sa k žalobe písomne nevyjadrili, nenavrhli a nepredložili súdu žiadne dôkazy.
3. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami. Dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
4. Žalobkyňa so žalovanými 1/ a 2/ uzavrela 17.01.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa žalovaným 1/, 2/ poskytla úver v sume 1.500,- eur. Dlžníci sa zaviazali vrátiť čiastku 2.070,- eur (300,- eur ako úrok, servisný poplatok v sume 270,- eur) a to v 13 mesačných splátkach (prvé tri splátky vo výške 7,50 eur a desať splátok vo výške 204,75 eur). Priemerná RPMN sa v zmluve uvádza 45,94 %, úrok 20 %, RPMN 67,70 %. Žalovaní uhradili žalobkyni celkovo sumu 802,08 eur.
5. Listom zo 17.09.2014 žalobkyňa oznámila žalovaným, že neuhradená suma časti úveru po splatnosti je vo výške 356,25 eur. Zároveň žalovaných upozornila na § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.
6. Žalovaní napriek výzve žalobkyne boli v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky, preto žalobkyňa oznámila listom z 11.11.2014 žalovaným 1/ a 2/ zosplatnenie úveru ku dňu 11.11.2014.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak § 9 ods. 1zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a y) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 17.01.2014 úverovú zmluvu, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľmi, táto má podobu štandardnej formulárovej zmluvy a je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa ako veriteľ poskytla žalovaným peňažné prostriedky v sume 1.500,- eur, ktoré sa žalovaní ako dlžníci zaviazali splatiť v 13 mesačných splátkach spolu v sume 2.070,- eur.
20. Zo zmluvy však vyplýva, že táto neobsahuje povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2:
- písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve bol ohľadom lehoty splatnosti uvedený len údaj o 13 mesačných splátkach - prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd takéto ustanovenie nepovažuje sa splnenie povinnosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ zákon ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tak jednoznačne tento údaj v zmluve musí byť uvedený. Nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom, resp. výpočtom.
- písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ však treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
21. Súd dodáva, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 09.11.2016 vo veci C-42/15). Pre úplnosť sa uvádza, že pri prípadnom konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákon však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15.05.2017 sp. zn.
23Co/815/2015). Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členia splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať toto členenie, prípadne v otázke, kedy je úver bezúročný a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a nahradil ho smernicou.
22. V danom prípade sa vzhľadom na vyššie uvedené spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyňou žalovaným považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Pre uvedené konštatovanie, súd už následne neskúmal, či by úver nebolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj z iných dôvodov. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni len rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a doposiaľ uhradenou sumou. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považoval návrh žalobkyne za dôvodný v časti sumy istiny spolu vo výške 697,92 eur (1.500,- eur ako výška úveru - 802,08 eur ako uhradené splátky). V tejto časti preto žalobe vyhovel. Z priznanej sumy súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z (5,05 % ročne od 29.10.2014). Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 29.10.2014 (čo nebolo medzi stranami sporné), nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 28.10.2014.
23. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
24. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a konštatoval, že žalobkyni z dôvodu čiastočného úspechu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovaným (úspech žalobkyne 55 %; 397,92 eur z celkovej žalovanej sumy 1.267,92 eur predstavuje 55 % a úspech žalovaných 45 % - časť žaloby, ktorá bola zamietnutá). Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 % (úspech žalobkyne 55 % - úspech žalovaných 45 %), preto súd rozhodol tak, ako vyplýva z výkoku III tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (výrok I až III). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku IV nie je prípustné odvolanie.