Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-26-2016.pdf
PDF · 94.57 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: AXA životní poišťovňa, a.s, so sídlom LAzaraská 13/8, 120 00 Praha 2, IČO: , Česká republika, vo veci organizačnej zložky AXA životní pojišťovna, a.s., pobočka zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 35 968 079, právne zastúpená: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., o zaplatenie 176,46 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 32Csp/26/2010-39 zo dňa 02.01.2017 v celom rozsahu z r u š u j e.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 39,64 eur z a s t a v u j e.
III. Žalobu vo zvyšku zamieta.
IV. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.07.2016, doručenou súdu dňa 21.07.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie mu sumy 176,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 176,46 eura od 12.09.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretím poistnej zmluvy so žalovanou č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.10.2012, predmetom, ktorej bolo poskytnúť žalovanej investičné životné poistenie s mesačnou platbou 39,46 eur na dobu 30 rokov. Žalovaná neuhradila poistné v stanovenej lehote, načo žalobca oznámil žalovanej zánik poistenia ku dňu 11.09.2013, pričom žalobca si uplatňuje poistné za obdobie do zániku poistenia, t.j. do 11.09.2013.
2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 32Csp/26/2010-39 zo dňa 02.01.2017. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd ho v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil vo výroku I. tohto rozhodnutia.
3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.10.2017 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 39,64 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Späťzvatie odôvodnil úhradou uvedenej časti pohľadávky pred podaním žaloby žalovanou dňa 05.04.2014.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej..
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie v časti o zaplatenie sumy 39,64 eur zastavil. Súhlas žalovaného súd nežiadal, nakoľko k späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 19.07.2016, Poistnou zmluvou zo dňa 04.10.2012, oznámením o zániku poistnej zmluvy zo dňa 19.11.2013. vyjadrením žalobcu zo dňa 10.10.2017, upomienkami k poistnej zmluve, Všeobecnými poistnými podmienkami, ako aj ostatným obsahom spisu
9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 177 ods. 1 písm. a) v spojení s § 297 písm. b) a § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) (jedná sa o drobný spor). Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 a § 297 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
10. Predmetom konania je zaplatenie sumy 136,82 eura s príslušenstvom titulom nedoplatku na poistnom do zániku poistenia na základe poistnej zmluvy zo dňa 04.10.2012.
11. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu vzniku poistenia), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa § 796 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu vzniku poistenia), ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
13. Podľa § 801 ods. 1 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
14. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
15. Podľa § 801 ods. 3 OZ, lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.
20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 04.10.2012 uzavretá Poistná zmluva č.XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poistenie tretej osoby, pričom žalovaná sa zaviazala hradiť mesačné poistné vo výške 39,64 eur. z prehľadu zaplateného poistného plynie, že žalovaná zaplatila dňa 02.10.2012 poistné v sume 39,64 eur, dňa 05.12.2012 poistné v sume 39,64 eur, dňa 17.12.2012 poistné v sume 39,64 eur, dňa 28.03.2013 poistné v sume 39,64 eur, dňa 29.04.2013 poistné v sume 39,64 eur a dňa 01.07.2013 poistné v sume 39,64 eur, následne dňa 05.04.2014 poistné v sume 39,64 eur. Súd uvádza, že žalobca na výzvu súdu doplnil skutkové tvrdenia, pričom tvrdil, že žalovaná uhradila poslednú splátku poistného dňa 28.05.2013, a preto zanikla zmluva v dôsledku výzvy pre neplatenie dňa 11.09.2013, avšak jednotlivé úhrady popísal v súlade s predchádzajúcou vetou. Súd má za to, že žalobcom uvedený údaj o úhrade dňa 28.05.2013 nie je pravdivý, a predstavuje úhradu pohľadávky vrátane platieb vykonaných žalovanou po zániku zmluvy dňa 01.07.2013 a dňa 05.04.2014. Ak by súd mal dospieť k záveru, že žalovaná mala uhradenú splátku za mesiac apríl a máj 2013 v čase pred zánikom zmluvy, tak potom nie sú správne ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu o rozsahu dlžnej pohľadávky, nakoľko táto by musela byť uhradená vo väčšom rozsahu, a teda na jej zaplatenie by žalobca nemal nárok. Súd konštatuje, že po spočítaní úhrad plynie, že ku dňu 29.04.2013 bolo uhradené poistné do konca februára 2013. Z obsahu predložených dôkazov plynie, že žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu dlžného poistného upomienkou zo dňa 23.04.2013, pričom súčasne upozornil žalovanú, že ak nezaplatí dlžné poistné do jedného mesiaca od doručenia výzvy, poistenie zanikne v súlade s ustanoveniami § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom o uvedenom ho bude informovať poisťovateľ. Žalovaná prevzala upomienku dňa 14.05.2013. Následne žalobca opätovne zaslal upomienku žalovanej zo dňa 29.07.2013, kde vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného poistného do jedného mesiaca od doručenia výzvy, s upozornením, že poistenie zanikne v súlade s ustanoveniami § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom o uvedenom ho bude informovať poisťovateľ. Začiatok poistenia bol dojednaný na 29.09.2012, zmluva bola uzavretá na dobu do 28.09.2042 (resp. pri pripoisteniach do 28.09.2030). Na základe uvedenej poistnej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť poistné plnenie, ak nastane náhodná udalosť uvedená v poistnej zmluve a žalovaný sa zaviazal platiť dohodnuté lehotné poistné v mesačných splátkach splatných vždy začiatkom poistného obdobia v zmysle článku 1.8 poistných podmienok. Žalobca v žalobe tvrdil, že poistenie zaniklo k 11.09.2013 v dôsledku neplatenia. Súd konštatuje, že ustálil zánik poistenie na 14.06.2013, t.j. jeden mesiac od doručenia druhej upomienky zo dňa 23.04.2013, ktorá bola doručená dňa 14.05.2013 a bolo v nej upozornenie, že zmluva zanikne, ak poistenie nebude zaplatené v lehote 1 mesiaca, a nie tak ako to tvrdil žalobca, ktorý zánik stanovil na deň 11.09.2013. Súd súčasne konštatuje, že druhá časť upomienky, kde žalobca uvádza, že dôjde k zmene poistnej ochrany, pričom vo vysvetlivkách (označené *) danej výzvy je uvedené, že „zmena poistnej ochrany pri tradičnom životnom poistení znamená zrušenie všetkých pripoistení a zníženie poistnej sumy pre poistenie pre prípad smrti, alebo dožitia. Splatený stav v investičnom životnom poistení je stav, kedy všetky pripoistenia zanikajú, poistná ochrana pre prípad smrti pretrváva a poistné plnenie v tomto prípade zodpovedá hodnote investície. Poistná zmluva ostane v platnosti do konca poistnej doby alebo do vyčerpania účtu povinnými poplatkami, príp. odkupmi. Od vykonania zmeny poistnej ochrany, resp. od prevedenia splateného stavu poistník nie je povinný platiť poistné....“. evokovala v spotrebiteľovi zánik zmluvy a neexistenciu dlhu. Súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 801 OZ, možno predĺžiť dobu do zániku poistenia v dôsledku neplatenia (zmluvnou úpravou - avšak jasne tak, aby to bolo zrejmé pre obe strany), pričom však nemožno viazať zánik na rozhodnutie poisťovateľa, ktoré si tento môže určiť podľa ľubovôle, ktorú oznámi spotrebiteľovi. Takýto postup je v rozpore s ustanovením § 52 ods. 5 OZ, a ako taký je neplatný pre rozpor so zákonom. Súd konštatuje, že doručením výzvy, upozornením na následky a uplynutím lehoty zaniklo poistenie v
súlade s ustanovením zákona a všeobecných podmienok článku 18.1 ods. 7. (č.l.28) ku dňu 14.06.2013, pričom iné okolnosti neoprávňujú žalobcu predlžovať poistnú dobu podľa svojho rozhodnutia. Súčasne súd konštatuje, že bod na ktorý sa v upomienke žalobca odvolal znamená, že žalovaná nie je povinná poistné platiť, nakoľko toto je kryté odkupmi. je spôsobilé vyvolať domnienku v spotrebiteľovi, že poistné mimo stanovenú sumu, ktorá mu bola určená už nemusí platiť, a tým ho uviesť do omylu. Súd konštatuje, že sumu 118,92 eur žalovaná uhradila po zániku poistenia dňa 01.07.2013 v rozsahu 79,28 eur a dňa 05.04.2014 v rozsahu 39,64 eur, čo znamená, že pohľadávka bola uhradená do 31.05.2013. Súd uvádza, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Nárok na dlžné poistné sa premlčuje v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanom prípade by mal nárok žalobcu na vydanie nároku na náhradu škody svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, kedy k omeškaniu došlo. Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, po splatnosti jednotlivých splátok, ktoré boli splatné vždy na začiatku každého mesiaca v zmysle článku 1.8 ods. 2, všeobecných obchodných podmienok, kde sa uvádza, že bežné poistné je splatné vždy na začiatku poistného obdobia. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998). V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou. Súd súčasne zamietol žalobu, aj čo do úrokov z omeškania, nakoľko tieto sa premlčujú spolu so základom. Vo vzťahu k požadovaným zvyšným úrokom z omeškania súd pozmenáva, že ich premlčanie nastáva súčasne so základom, nakoľko ak by sa tieto nepremlčovali, nútili by uhradiť žalovaného istinu, bez ohľadu na jej premlčanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že žalobu zamietol, nakoľko poistná zmluva nezanikla ku dňu 11.09.2013, ale už ku dňu 14.06.2013, pričom úhrada vykonaná dňa 01.07.2013 uvedenú skutočnosť už zmeniť nemohla, avšak spolu s úhradou dňa 05.04.2014 znamenala zánik pohľadávky žalobcu, pričom pohľadávka a vo zvyšku nárok na poistné splatné do 14.06.2013 je premlčané a ako také ho súd nemôže priznať, nakoľko žaloba bola na súd podaná až dňa 21.07.2016. Súd konštatuje, že premlčané by boli všetky splátky poistného splatné pred 21.07.2013.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
26. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
27. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
28. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
29. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní
- v časti zastavenia bola žalovaná plne úspešná (úhrada vykonaná pred podaním žaloby a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko týmto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.