Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/14/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: SKP, k.s., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 44 915 691, správca úpadcu: MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, o určenie pohľadávky proti podstate, takto

rozhodol:

Súd určuje, že pohľadávky žalobcu na poistné na sociálne poistenie za mesiace november 2013 v sume 18.531,76 €, december 2013 v sume 16.637,93 €, december 2013 v sume 21,91 €, január 2014 v sume 9.339,44 €, február 2014 v sume 3.767,95 €, február 2014 v sume 35,75 €, marec 2014 v sume 5.077,80 €, apríl 2014 v sume 9.218,74 €, máj 2014 v sume 799,79 €, august 2014 v sume 115,45 €, september 2014 v sume 161,67 €, október 2014 v sume 166,60 €, november 2014 v sume 628,42 €, december 2014 v sume 146,10 €, január 2015 v sume 498,34 €, február 2015 v sume 131,48 € a marec 2015 v sume 325,77 € sú pohľadávkami proti podstate v konkurze vedenom na majetok úpadcu MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 643, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 29.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu na poistné na sociálne poistenie v zmysle ich špecifikácie v petite žaloby sú pohľadávkami proti podstate v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013 na majetok úpadcu MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 643 (ďalej aj len „úpadca“). Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 246/2013 dňa 20.12.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný. Podaním č. 333-130/2014-8 z 26.05.2014 doručeným správcovi 29.05.2014 žalobca uplatnil v konkurze na majetok úpadcu pohľadávky proti podstate vo výške 53.412,54 € predstavujúce nezaplatené splatné poistné na sociálne poistenie za mesiace november 2013 až marec 201 podľa odovzdaných mesačných výkazov poistného a príspevkov. Podaním č. 333-280/14-8 z 27.11.2014 doručeným správcovi 02.12.2014 žalobca uplatnil v konkurze na majetok úpadcu pohľadávky proti podstate vo výške 10.295,65 € titulom nezaplateného splatného poistného na sociálne poistenie za apríl a máj 2014 a august a september 2014 podľa odovzdaných mesačných výkazov poistného a príspevkov. Podaním č. 333-131/15-8 z 02.06.2015 doručeným správcovi 05.06.2015 žalobca uplatnil v konkurze na majetok úpadcu pohľadávky proti podstate vo výške 1.896,71 € titulom nezaplateného splatného poistného na sociálne poistenie za október 2014 až marec 2015 podľa odovzdaných mesačných výkazov poistného a príspevkov. Správca úpadcu oznámil žalobcovi podaním z 25.06.2015 doručeným žalobcovi 15.07.2015, že neuznáva čo do výšky, právneho

dôvodu a poradia žiaden z nárokov uplatnených žalobcov ako pohľadávku proti podstate. Zároveň vyzval žalobcu na podanie žaloby o určenie právneho dôvodu alebo výšky pohľadávok proti podstate. Správca uviedol, že podmienkou klasifikácie pohľadávky ako pohľadávka proti podstate je nielen časové hľadisko, t.j. moment jej vzniku po vyhlásení konkurzu, ale aj právna povaha. V prípade pohľadávok na poistnom ide najmä o skutočnosť, že pohľadávka súvisí so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu alebo s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Nakoľko pracovno-právna agenda úpadcu nesúvisí so správou a speňažovaním majetku a správca po vyhlásení konkurzu ukončil prevádzkovanie podniku úpadcu, nemožno pohľadávky uplatnené žalobcom uznať ako pohľadávky proti podstate a zaradiť ich do poradia upraveného v § 87 ods. 2 ZKR. Z uvedených dôvodov správca neuznal pohľadávky uplatňované žalobcom ako pohľadávky proti podstate ani čo do výšky, nakoľko výšku pohľadávok proti podstate je možné posudzovať a uznať výlučne v prípade, ak správca uzná jej právny dôvod. Žalobca namieta voči tvrdeniam správcu úpadcu, že pracovno-právna agenda úpadcu nesúvisí so správou a speňažovaním majetku a správca po vyhlásení konkurzu ukončil prevádzkovanie podniku úpadcu. Žalovaný po vyhlásení konkurzu predkladal výkazy poistného a príspevkov, je teda preukázateľné, že pohľadávky proti podstate vznikali, nakoľko úpadca zamestnával ľudí, prideľoval im prácu, vyplácal mzdu. Časť zamestnancov je u úpadcu zamestnaných až do súčasnosti, teda aj počas konkurzu. Žalovaný doposiaľ neodhlásil úpadcu z registra zamestnávateľov, naďalej zamestnáva zamestnancov úpadcu a je tak aktívnym odvádzateľom. Napriek vyhlásenému konkurzu má stále povinnosť platiť a odvádzať poistné a príspevky na sociálne poistenie tak, ako mu tieto povinnosti vyplývajú zo Zákona o sociálnom poistení. Žalobca poukázal na § 231 ods. 1 písm. a) Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 461/2003 Z.z.“), podľa ktorého zamestnávateľ je povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca. Právnym dôvodom žalobcom uplatnených pohľadávok proti podstate úpadcu je poistné na sociálne poistenie spolu v sume 65.604,90 €, ktoré vzniklo v dôsledku zamestnávania zamestnancov úpadcu v období po vyhlásení konkurzu. Výška pohľadávok poistného na sociálne poistenie bola vypočítaná v predložených výkazoch poistného a príspevkov za jednotlivé obdobia, a to za mesiac november 2013 v sume 18.531,76 €, za december 2013 v sume 16.637,93 €, za december 2013 v sume 21,91 €, za január 2014 v sume 9.339,44 €, za február 2014 v sume 3.767,95 €, za február 2014 v sume 35,75 €, za marec 2014 v sume 5.077,80 €, za apríl 2014 v sume 9.218,74 €, za máj 2014 v sume 799,79 €, za august 2014 v sume 115,45 €, za september 2014 v sume 161,67 €, za október 2014 v sume 166,60 €, za november 2014 v sume 628,42 €, za december 2014 v sume 146,10 €, za január 2015 v sume 498,34 €, za február 2015 v sume 131,48 € a za marec 2015 v sume 325,77 €. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 231 ods. 1 písm. f), § 143 ods. 2, § 141 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. a § 87 ods. 1, 87 ods. 2 písm. k) ZKR. Poukázal na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu s účinkami 21.12.2013, po ktorom dni je žalovaný v sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny odvádzateľ, z ktorého dôvodu bol v zmysle zákonných ustanovení, na ktoré odkazuje žalobca, povinný v zákonnej lehote splatnosti zaplatiť pohľadávky proti podstate spolu vo výške 65.604,90 €. Dňom splatnosti poistného a príspevkov na starobné a dôchodkové sporenie v prípade úpadcu bol 25.deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktoré sa platí poistné. Bez predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov nemá sociálna poisťovňa možnosť prihlásiť svoju pohľadávku, nakoľko nie je možné určiť jej výšku.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:

3. Listinu označenú ako uplatnenie pohľadávky proti podstate z 26.05.2014 č. 333-130/2014-8 (č.l. 4 spisu), ktorou v konkurze na majetok úpadcu uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške 53.412,54 € z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie podľa odovzdaných mesačných výkazov poistného a príspevkov a podľa výkazov poistného a príspevkov za obdobie od novembra 2013 do marca 2014, spolu so zodpovedajúcimi mesačnými výkazmi poistného a príspevkov za uvedené obdobie (č.l. 6 až 12 spisu).

4. Listinu označenú ako uplatnenie pohľadávky proti podstave v konkurze č. 4R/1/2013 z 27.11.2014 č. 33-280/14-8 (č.l. 14 spisu), ktorou žalobca v konkurze na majetok úpadcu uplatnil pohľadávky proti podstate vo výške 10.295,65 € z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiace apríl, máj, august a september 2014 podľa odovzdaných mesačných výkazov poistného a príspevkov za obdobie apríl 2014 až september 2014, spolu s mesačnými výkazmi poistného a príspevkov za uvedené obdobie (č.l. 15 až 18 spisu).

5. Listinu označenú ako uplatnenie pohľadávky proti podstate v konkurze č. 4R/1/2013 z 02.06.2015 č. 333-131/15-8 (č.l. 20 spisu), ktorou žalobca uplatnil v konkurze na majetok úpadcu pohľadávku proti podstate vo výške 1.896,71 € z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiace október 2014 až marec 2015 podľa odovzdaných mesačných výkazov poistného a príspevkov, spolu s mesačnými výkazmi poistného a príspevkov za uvedené obdobie (č.l. 21 - 26 spisu).

6. Oznámenie správcu úpadcu z 25.júna 2015 doručené žalobcovi 15.07.2015 (č.l. 28 spisu), podľa obsahu ktorého žalovaný oznámil žalobcovi, že uplatnené pohľadávky proti podstate v zmysle písomných podaní žalobcu uvedených vyššie neuznáva čo do výšky a právneho dôvodu, vrátane poradia ako pohľadávky proti podstate. Žalovaný poukázal na § 87 ods. 2 písm. i) a k) a uviedol, že nakoľko pracovno-právna agenda úpadcu nesúvisí so správou a speňažovaním majetku a správca po vyhlásení konkurzu ukončil prevádzkovanie podniku úpadcu, nemožno pohľadávky uplatnené žalobcom uznať ako pohľadávky proti podstate a zaradiť ich do poradia upraveného v § 87 ods. 2 ZKR. Z uvedeného dôvodu žalovaný neuznal ani výšku uplatnených pohľadávok proti podstate, ktorú možno posudzovať výlučne v prípade, ak správca uzná právny dôvod pohľadávky. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu v súlade s § 87 ods. 8 ZKR, aby najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy obsiahnutej v tomto oznámení sa žalobou podanou voči správcovi domáhal určenia právneho dôvodu alebo výšky pohľadávok proti podstate, pokiaľ má za to, že tieto pohľadávky sú dôvodné.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 24.08.2015 zotrval na skutočnostiach uvedených v oznámení o neuznaní pohľadávok proti podstate. Poukázal na to, že charakteristickým znakom pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) a k) je skutočnosť, že ide o verejno-právne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a zároveň súvisia s prevádzkovaním podniku alebo so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu, ktoré znaky musia byť splnené kumulatívne. Zo systematického výkladu ust. § 87 ods. 2 podľa žalovaného vyplýva, že pohľadávkami proti podstate sú najmä tie pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu vo vzťahu k zamestnancom, ktorým správca prideľuje prácu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku alebo v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu z titulu poistného na sociálne poistenie, ktoré sa týkajú zamestnancov, ktorým správca neprideľuje prácu, ani v súvislosti so správou a speňažovaním majetku a ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, pohľadávkami proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 nie sú. Po vyhlásení konkurzu môže správca v prevádzkovaní podniku pokračovať za splnenia podmienok v § 88 ZKR, ktoré naplnené neboli. Z uvedeného dôvodu sa správca rozhodol ukončiť prevádzkovanie podniku úpadcu, v dôsledku čoho správca počas konkurzu nevykonával v mene úpadcu podnikateľskú činnosť a tak nemal dôvod ani možnosť prideľovať zamestnancom prácu. Zamestnanci pre správcu nemohli vykonávať žiadnu prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku, nakoľko správca sa po vyhlásení konkurzu rozhodol podnik úpadcu neprevádzkovať a tak rozviazal so zamestnancami úpadcu pracovný pomer. V konkurze doposiaľ nedošlo k speňaženiu majetku a majetok úpadcu tvoria len pohľadávky, zamestnanci tak nemohli pre správcu vykonávať ani prácu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku. Pracovno- právna agenda úpadcu tak nemôže súvisieť ani so správou a speňažovaním majetku. Správca v mene úpadcu zamestnáva niekoľkých zamestnancov výlučne z toho dôvodu, že ide o zamestnancov, ktorí sú v ochrannej dobe, z ktorého dôvodu im v zmysle § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce nemôže dať v mene úpadcu výpoveď. Správca zamestnancom nevypláca mzdy, ale náhradu mzdy v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ktorú zamestnávateľ, resp. správca za úpadcu poskytne, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, v tomto prípade vyhlásenie konkurzu. Výkazy poistného a príspevkov predkladal správca z dôvodu, že naňho vyhlásením konkurzu prešla aj pracovno-právna agenda úpadcu, v súvislosti s ktorou si plnil zákonnú povinnosť v zmysle § 231 ods. 1 písm. f) Zákona č. 461/2003 Z.z. S poukazom na uvedené zotrval na tom, že pohľadávky vzniknuté z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie, určenia ktorých sa žalobca domáha, nesúvisia ani s prevádzkovaním podniku počas konkurzu ani so správou a speňažovaním majetku a teda nejde o pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 ZKR. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení z 26.07.2016 vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe. Poukázal na to, že vzťah medzi sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom je vzťahom verejno-právnym založeným na zákonnom oprávnení sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Je potrebné rozlišovať vznik a zánik povinného sociálneho poistenia podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. a právneho vzťahu medzi platiteľom

poistného a poisťovňou. Platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca ako aj samotný zamestnanec. Povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Zotrval na tom, že žalovaný po vyhlásení konkurzu pokračoval v prevádzkovaní podniku, naďalej predkladal sociálnej poisťovni mesačné výkazy poistného a príspevkov za obdobie november 2013 až máj 2014 a august 2014 až marec 2015 a mal preto povinnosť sociálnej povinnosti nielen predložiť výkazy poistného, ale aj poistné uviesť. Registráciu zamestnávateľa do dnešného dňa neukončil. Poukázal na výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k ust. § 87 ods. 2 písm. i) a k svojmu vyjadreniu priložil Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/291/2013 z 30.01.2014 a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 z 27.10.2015.

9. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci z 29.09.2016 naďalej považoval za sporný spôsob uspokojenia uplatňovaného nároku v konkurze z hľadiska poradia, nakoľko mal za to, že predmetný nárok nesúvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu ani so správou a speňažovaním majetku. Po vyhlásení konkurzu žalovaný ako správca úpadcu vôbec nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu a úpadca po vyhlásení konkurzu nepodnikal. Zamestnanci úpadcu tak netvorili osobnú zložku podnikania a ani nevytvárali podnik úpadcu. Žalovaný ako správca konajúci za úpadcu v pracovno- právnych vzťahoch bezodkladne ukončil pracovný pomer so všetkými zamestnancami rešpektujúc ochrannú dobu podľa § 64 Zákonníka práce a v nevyhnutnom rozsahu plnil zákonné povinnosti s tým súvisiace. Zamestnanci úpadcu sa svojou činnosťou vôbec nepodieľali na akejkoľvek činnosti súvisiacej so správou a speňažovaním majetku v konkurze. Žalovaný žiadnemu zamestnancovi úpadcu nikdy nepridelil žiadnu pracovnú úlohu. Z uvedeného dôvodu pohľadávky žalobcu nemožno zaradiť pod pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 ZKR. Pokiaľ by všetky pohľadávky subjektu verejného práva, napr. žalobcu, mali byť pohľadávkami proti podstate, boli by v zákone uvedené všeobecne, bez akéhokoľvek obmedzenia. Účelom zavedenia súčasnej kategorizácie pohľadávok proti podstate a presnej špecifikácie právneho titulu ich vzniku bolo predovšetkým chrániť veriteľov prihlásených pohľadávok pred neúmerným zaťažovaním konkurzných podstát pohľadávkami proti podstate. Zákonodarca novelou reagoval najmä na skutočnosť, že v dôsledku priraďovania všetkých nárokov vzniknutých po vyhlásení konkurzu pod pohľadávky proti podstate dochádzalo k častému zrušovaniu konkurzov pre nedostatok majetku. Pohľadávky proti podstate tak boli vymedzené taxatívnym spôsobom a rozšírila sa možnosť uplatnenia iných nárokov prihláškou aj po uplynutí základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. S poukazom na uvedené naďalej žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Na pojednávanie nariadené vo veci na 24.11.2017 sa žalovaný nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 05.10.2017 a vyjadril súhlas, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Poukázal na to, že v písomných vyjadreniach uviedol všetky skutočnosti vzťahujúce sa k dôvodom spornosti uplatneného nároku. Zároveň uviedol, že ak by na pojednávaní boli navrhovateľom navrhnuté alebo predložené akékoľvek dôkazy alebo by boli predložené nové tvrdenia, žiadal, aby bolo zachované jeho právo byť oboznámený s takýmito skutočnosťami ako aj právo vyjadriť sa k nim. Súd uvádza, že právo žalovaného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam uvádzaným v konaní žalobcom a oboznámiť sa so všetkými dôkazmi, ktoré sú žalobcom v konaní predkladané, bolo po realizácii úkonov podľa ust. § 167 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zachované práve riadnym a včasným predvolaním žalovaného na nariadený termín pojednávania 24.11.2017. Pokiaľ žalovaný na základe vlastného rozhodnutia sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnil, nie je dôvodná jeho žiadosť o prípadné odročenie pojednávania z dôvodu oboznámenia žalovaného so skutočnosťami uvádzanými na pojednávaní žalobcom.

11. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 24.11.2017 zotrval na podanej žalobe a písomnom vyjadrení žalobcu v celom rozsahu. S odkazom na posledné písomné vyjadrenie žalovaného vo veci považoval za nesporné, že pohľadávky na sociálne poistenie, ktoré vznikli za dotknuté mesiace po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, svedčia o prevádzkovaní podniku aj po tom, čo nastali účinky vyhlásenia konkurzu, prostredníctvom osobnej zložky podniku, t.j. prostredníctvom zamestnávania zamestnancov, ktorým bola vyplácaná mzda aj za dotknuté obdobie uplatnených pohľadávok proti podstate žalobcom. Existuje tak kontinuálna skutočnosť prevádzkovania podniku a súčasne splnenie časového kritéria vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu, čo zakladá záver, že sporné pohľadávky súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp.

zn. 19Cbi/6/2015 z 24.03.2017, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe sociálnej poisťovne v identickej veci. Ďalej poukázal na právnu úpravu § 87 ods. 2 písm. b) a považoval za logické, že pokiaľ pohľadávkou proti podstate je mzda zamestnanca, na ktorú vznikol nárok po vyhlásení konkurzu alebo za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, aj poistné na sociálne poistenie, ktoré zamestnávateľ z takejto mzdy zrazil a bol povinný odviesť do sociálnej poisťovne, je rovnako nepochybne pohľadávkou proti podstate. S poukazom na uvedené zotrval na podanej žalobe.

12. Zákonné ustanovenia:

Podľa ustanovenia § 87 ods. 1, 2 písmeno i) a k), 5, 7 a 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len : (1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku. (5) Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením majetku. (7) Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. (8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

Podľa ustanovenia § 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 14.12.2015 (Zákon č. 461/2003 Z.z.), sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, b) dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia, c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania, d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Podľa ustanovenia § 143 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z., poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa

platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písmeno f) Zákona č. 461/2003 Z.z., zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke 1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni, 2. opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu.

13. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo určenie, že pohľadávky žalobcu na poistnom na sociálne poistenie za označené mesiace v období od novembra 2013 do februára 2015 uplatnené u žalovaného ako správcu úpadcu písomnými podaniami z 26.05.2014, 27.11.2014 a 02.06.2015, tak ako tieto boli predložené v prílohe žaloby spolu so zodpovedajúcimi mesačnými výkazmi poistného a príspevkov, sú pohľadávkami proti podstate v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4R/1/2013. Z hľadiska splnenia zákonných predpokladov podania žaloby o určenie pohľadávky proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 8 súd konštatuje, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby 15 dní od doručenia výzvy zo strany správcu úpadcu. Výzva správcu v zmysle ust. § 87 ods. 8 obsiahnutá v písomnom oznámení o neuznaní pohľadávok proti podstate z 25.júna 2015 bola doručená žalobcovi 15.07.2015 (č.l. 28 spisu). Posledný deň lehoty na podanie žaloby podľa § 87 ods. 8 tak bol 30.07.2015, pričom žaloba v prejednávanej veci bola podaná na súde 29.07.2015. Žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom sporných pohľadávok a smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu - žalovanému ako správcovi úpadcu.

14. rozlišuje z hľadiska spôsobu uplatňovania a uspokojovania v konkurze dve skupiny pohľadávok. Po prvé sú to tzv. pohľadávky proti podstate (§ 87 , ktorými sú pohľadávky proti všeobecnej podstate (§ 87 ods. 2 a pohľadávky proti oddelenej podstate (§ 87 ods. 5 . Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú priamo u správcu a uspokojujú sa postupom podľa ust. § 87 ods. 4 (pohľadávky proti všeobecnej podstate) alebo podľa ust. § 87 ods. 6 (pohľadávky proti oddelenej podstate). Z hľadiska vecného vymedzenia sú pohľadávky proti podstate (všeobecnej aj oddelenej) špecifikované v ust. § 87 ods. 2 a tento výpočet pohľadávok proti podstate je taxatívny. Druhú skupinu pohľadávok v konkurze z hľadiska spôsobu ich uplatňovania a uspokojovania predstavujú pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate a ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou (§ 28 . Pri posudzovaní charakteru konkrétnej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate je potrebné skúmať kritérium časové, kedy musí ísť o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a kritérium vecné, kedy pohľadávka musí spadať do taxatívneho výpočtu pohľadávok proti podstate v zmysle ust. § 87 ZKR.

15. Z časového hľadiska nebolo sporné, že dotknuté pohľadávky žalobcu vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 4R/1/2013-1152 zo dňa 06.12.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 246/2013 dňa 20.12.2013 s účinkami zverejnenia 21.12.2013. Žalovaným nebolo rozporované tvrdenie žalobcu s odkazom na ust. § 143 ods. 2 Zákona č. 461/2013 Z.z., že u úpadcu bol dňom splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 25.deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné, pričom bez predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov nemá žalobca možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku, nakoľko nie je možné určiť jej výšku.

16. Medzi stranami bolo sporné vecné posúdenie žalobcom uplatnených pohľadávok titulom poistného na sociálne poistenie za dotknuté obdobie, kedy žalovaný namietal, že sporné pohľadávky nesúvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. i) a rovnako nesúvisia so správou a speňažovaním majetku (§ 87 ods. 2 písm. k) . Žalovaný poukazoval na to, že po vyhlásení konkurzu nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu, so zamestnancami úpadcu rozviazal pracovný pomer a

v pracovnom pomere ostali výlučne zamestnanci v ochrannej dobe, ktorým v zmysle § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce výpoveď dať nemohol a zároveň týmto zamestnancom neprideľoval prácu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, resp. v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu. Práve s ohľadom na uvedené tvrdenia žalovaného v jeho písomných vyjadreniach žalobca na pojednávaní konanom dňa 24.11.2017 považoval uplatnené pohľadávky za pohľadávky proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) ako pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Napriek tomu, že v žalobe žalobca poukazoval na pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písmeno k) ZKR, vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 24.11.2017 nepovažoval súd za zmenu žaloby, nakoľko išlo len o odlišné právne posúdenie sporných pohľadávok, pri zachovaní skutkového vymedzenia právneho dôvodu ich vzniku v zmysle podanej žaloby a jej príloh.

17. Po vyhodnotení skutkovej a právnej argumentácie strán sporu, pri zohľadnení aj záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.októbra 2015, kedy súd poukazuje najmä na ods. 36 odôvodnenia predmetného rozsudku, dospel súd k záveru, že sporné pohľadávky žalobcu titulom poistného na sociálne poistenie (§ 2 Zákona č. 461/2003 Z.z.) sú pohľadávkami proti podstate podľa ust. § 87 ods. 1 písm. i) ZKR, nakoľko tieto spĺňajú nielen časové kritérium vzniku po vyhlásení konkurzu, ale aj vecné kritérium súvisu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Súd v tejto súvislosti cituje ods. 36 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. SZŠo/37/2014 z 27.októbra 2015, v zmysle ktorého: „Čo sa týka sporného výkladu ust. § 87 ods. 2 písm. i) Zákona č. 7/2005 Z.z. a jeho dopadu na druhú pohľadávku, Najvyšší súd tu poukazuje na striktnú ochranu zamestnanca garantovanú Zákonníkom práce. Pokiaľ správca ukončil pracovno-právne vzťahy so zamestnancami úpadcu tým spôsobom, že títo boli nútení v nich zotrvať až do ukončenia plynutia výpovednej doby, potom je irelevantné, či im mala alebo vôbec mohla byť prideľovaná práca. Naopak, slovné spojenie „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôkazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania si vyžaduje u podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. Podľa § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť“.

18. Výklad slovného spojenia „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, ktorý bol v tomto konaní v súvislosti s neuznaním žalobcom uplatnených pohľadávok proti podstate prezentovaný žalovaným, tak súd aj vo svetle citovaných záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, považuje za reštriktívny a s týmto nesúhlasí. Súčasťou činnosti prevádzkovania podniku počas konkurzu správcom sú aj úkony, ktoré smerujú k ukončeniu jeho prevádzkovania, pokiaľ v súlade s ust. § 88 správca sa rozhodne vzhľadom na zistené skutočnosti v prevádzkovaní podniku úpadcu nepokračovať. O prevádzkovaní podniku úpadcu je tak nevyhnutné hovoriť až do toho momentu, kým nedôjde k ukončeniu všetkých právnych vzťahov, ktoré s prevádzkovaním podniku úpadcu súvisia, resp. súviseli. Zamestnanci úpadcu sú súčasťou podniku ako osobná zložka podnikania (§ 5 Obchodného zákonníka) a pokiaľ nedôjde k definitívnemu ukončeniu pracovno-právnych vzťahov všetkých zamestnancov úpadcu, a to bez ohľadu na dôvod, pre ktorý k ich ukončeniu nedošlo (napr. z dôvodu ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce) a žalovaný v postavení správcu úpadcu naďalej je povinný plniť vo vzťahu k zamestnancom úpadcu povinnosti, ktoré vyplývajú zamestnávateľovi zo Zákona č. 461/2003 Z.z., tak pohľadávky titulom poistného na sociálne poistenie uplatnené žalobcom v konkurze na majetok úpadcu je potrebné považovať za pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, pričom nepovažoval za potrebné osobitne preskúmavať výšku uplatnených pohľadávok proti podstate, nakoľko táto bola zo strany žalovaného v oznámení o neuznaní pohľadávok proti podstate z 25.júna 2015 ako aj v priebehu konania neuznaná len vo väzbe na neuznanie právneho dôvodu týchto pohľadávok.

19. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).