Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-532-2013.pdf
PDF · 151.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/532/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: R.. B. Š., I.. XX.X.XXXX, Z. G. X, Z., zastúpený JUDr. Marián Chovanec, advokát, so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava, proti žalovaným: 1/ N. F., I.. X.XX.XXXX, Z. G. X, Z., 2/ W. Z., I.. X.X.XXXX, Z. G. X, Z., obidve zastúpené JUDr. Juraj Kuráň, CSc., advokát, so sídlom Kresánkova 8, Bratislava, o určenie hranice a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.mája 2013 č. k. 12C 239/2007 - 224 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalované 1./,2./ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Štát má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči pôvodne žalovaným 1./ R. Y. a 2./ W. Z. ( ďalej len „ žalované 1./,2./ „) rozhodnutia, ktorým by súd : I. Určil, že hranica medzi pozemkami s parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2 a pozemkom s parcelným číslom XXX/X - záhrada o výmere 167 m2 , nachádzajúce sa v katastrálnom území Dúbravka a zapísané na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu a pozemkom s parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 , pozemkom s parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 a pozemkom s parcelným číslom XXX - záhrada o výmere 183 m2 , nachádzajúce sa v katastrálnom území X. a zapísané na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ide v línii bodov B,C,F,H, vyznačených takto v znaleckom nákrese /príloha číslo 3/ znalca R.. Š. Š., ktorého nákres tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého posudku číslo X/XXXX zo dňa 20.02.2010, pričom znalecký posudok tvorí nedielnu súčasť tohto rozhodnutia; II. Žalovaným 1./,2./ uložil povinnosť odstrániť oplotenie z pozemku s parcelným číslom 943/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 , nachádzajúceho sa v katastrálnom území X. a zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ktoré ide v línii bodov A,D,F vyznačených takto v znaleckom nákrese / príloha číslo 3/ R.. Š. Š., ktorého nákres tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého posudku číslo X/XXXX zo dňa 20.02.2010, pričom znalecký posudok tvorí nedielnu súčasť tohto rozhodnutia, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia; III. Určil, že žalobca je výlučným vlastníkom časti parcely - pozemku o výmere 4,65 m2 , odčlenenej od pôvodnej parcely číslo XXX/X - zastavanej plochy a nádvoria o celkovej výmere 146 m2 , nachádzajúcej sa v katastrálnom území X. a zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ktorá táto časť je označená písmenom „a“ a ohraničená bodmi A,D,F,C,B,A podľa znaleckého nákresu /príloha číslo 3/ R.. Š. Š., ktorý tvorí nedielnu súčasť jeho
znaleckého posudku číslo X/XXXX zo dňa 20.02.2010, pričom znalecký posudok tvorí nedielnu súčasť tohto rozhodnutia; IV. Určil, že žalobca je výlučným vlastníkom časti parcely - pozemku o výmere 3,30 m2 , odčlenenej od pôvodnej parcely číslo XXX/X - zastavanej plochy a nádvoria o celkovej výmere 146 m2 , nachádzajúcej sa v katastrálnom území X. a zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ktorá táto časť je označená písmenom „b“ a ohraničená bodmi A,D,F,H,G,E,A podľa znaleckého nákresu /príloha číslo 3/ R.. Š. Š.S., ktorý tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého posudku číslo X/XXXX zo dňa 20.02.2010, pričom znalecký posudok tvorí nedielnu súčasť tohto rozhodnutia. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej 2./ náhradu trov konania 200,- € a na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov znaleckého dokazovania 99,32 € všetko v lehote 3 dní. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parcelné číslo XXX/X F. XXX/X v katastrálnom území Dúbravka, keď vlastníctvo nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava IV číslo 38D 2309/2005 zo dňa 23.05.2006 po nebohom otcovi F. Š.. Z listu vlastníctva číslo XXX zistil, že žalované sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti parcelné číslo XXX F. XXX. Z notárskej zápisnice číslo N 484/69 Štátneho notárstva - Bratislava - mesto zo dňa 15.8.1969 súd zistil, že právni predchodcovia žalobcu F. Š. s manželkou S. Š. odkúpili od F. M. záhradu v X. parcelné číslo XXX/X, vo výmere 426 m2 , podľa evidencie nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nehnuteľnosť 386/1 bola vytvorená na základe geometrického plánu číslo XXXX-XXX-XXX-XX zo dňa 4.8.1969. Pozemok mal byť zameraný pracovníkom geodézie. Právni predchodcovia žalobcu začiatkom 70. rokov postavili plot medzi nehnuteľnosťami žalobcu a žalovaných. Podľa tvrdenia žalobcu plot bol postavený v roku 1972 alebo v roku 1973 na nehnuteľnosti žalobcu. Podľa strán sporu ich vlastníctvo nebolo medzi nimi nikdy sporné a do roku 2007, kedy začali žalované stavať nový plot medzi pozemkami, neboli medzi nimi žiadne spory a vôbec nie už spory o hranicu. Z výsluchu svedkyne W.. S. Š. súd zistil, že požiadali o stavebné povolenie na rodinný dom, potom čo im bol dodaný geometrický plán k nehnuteľnosti dňa 6.8.1969. Plot bol postavený v roku 1972 po dohode s právnym predchodcom žalovaných pánom Y.. Hranica medzi pozemkami bola vymeraná pracovníkmi z Geodézie, ktorý ich pozemok vymerali, označili tyčami, ktoré sem - tam niekto povytŕhal, a preto vždy do pôvodnej diery dali novú tyč a podľa toho sa postupovalo aj pri stavbe plotu. Plot bol postavený tak, aby sa nachádzal na pozemku žalobcu. Z výsluchu svedka V.. V. Z. zistil, že v období roku 1972-73 pomáhal pánovi Š. v čase, keď už bola urobená hrubá stavba, pri výstavbe oplotenia. Pán Š. bol veľmi precízny človek, všetko viackrát premeriaval a spolu postavili plot medzi pozemkami žalobcu a žalovaných. Právny predchodca žalovanej 2./ pán Š., keď sa s ním bavili, nemal pochybnosti, že plot bol postavený podľa geometrického plánu, pričom hranica bola vykolíkovaná. Celá hranica pozemku Š. F. Y. bola rovná, neboli tam žiadne úskoky. Zo znaleckého posudku R.. Š. Š. Č.M. X/XXXX zo dňa 20.2.2010 súd prvej inštancie zistil, že oplotenie medzi pozemkami parcelné číslo XXX/X F. XXX/X je proti právnemu stavu zmenené a zasahuje do pozemku žalovaných. Oplotenie, ktoré zasahovalo do pozemku parcelné číslo XXX/X bolo sčasti odstránené. Hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaných je totožná z hranicou pôvodných pozemkov parcelné číslo XXX/X F. XXX/X. Pri porovnaní spodnej hranice podľa geometrického plánu XXXX-XXX-XXX-XX polohopisného a upravovacieho plánu zo dňa 11.8.1969 a geometrického plánu číslo X/XX zo dňa 10.4.2007 zistil, že v geometrických mapových podkladoch, medzi ktoré počítame aj citované geometrické plány, že neexistujú rozdiely. Po doplnení dokazovania ohľadne možného vydržania zo strany žalobcu výsluchom svedka V. Y. súd prvej inštancie zistil, že sa jedná o suseda žalovaných od roku 1989, spory o hranice medzi účastníkmi neboli tak do 2009 roku. Svedok svoj rodinný dom staval od roku 1984 do roku 1989. Hranica medzi pozemkami účastníkov nebola sporná, tvoril ju postavený plot. Podľa žalobcu sú splnené podmienky vydržania nehnuteľnosti tak, ako ich špecifikoval, keď počiatok vydržacej lehoty začal plynúť v roku 1972 alebo 1973 od postavenia pôvodného plotu a k vydržaniu nehnuteľnosti došlo dňom 01.01.1992. Odporcovia nespochybňovali vlastníctvo žalobcu až do roku 2007, keď začali stavať nový plot. Podľa žalovaných žaloba o určenie hranice pozemku je druhom určovacej žaloby, kde je zásadnou otázkou naliehavý právny záujem a tým aj ochrana porušovaného vlastníckeho práva. Podľa ich názoru v tejto veci nie je sporná hranica medzi pozemkami účastníkov pokiaľ ide o geometrické určenie jej hraníc. Znaleckým posudkom bola preukázaná skôr tá skutočnosť, že sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných a nie žalobcu. Podľa ich názoru neboli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka o vydržaní vlastníckeho práva. 1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) O.s.p., § 868, § 870, § 126 § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 132a, § 135a Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991. Súd prvej inštancie mal zato, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, keďže predmetom konania je ochrana
vlastníckeho práva žalobcu, ktoré mal získať vydržaním a vzhľadom na skutkové zistenia je tu daný naliehavý právny záujem súdu na rozhodnutie vo veci ochrany jeho vlastníckych práv keď vychádzal z toho, že žalované neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynula tá skutočnosť, že žalované nezasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, keď hranica medzi nehnuteľnosťami strán sporu bola nesporne určená geometrickým plánom z roku 1969. Sama skutočnosť, že faktický stav bol taký, že od roku 1972, resp. od 1973 bol medzi nehnuteľnosťami strán sporu postavený plot a hranicu medzi nehnuteľnosťami nikto nespochybňoval, sama o sebe ešte neznamená, že u žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov sa jednalo oprávnenú držbu nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu vydržacia lehota v tomto prípade nemohla začať plynúť u právnych predchodcov žalobcu v roku 1972, resp. 1973, pretože skutkové okolnosti, za ktorých došlo k postaveniu plota spochybňujú dobromyseľnosť zo strany právnych predchodcov žalobcu, keď z výpovede svedkov W.. S. Š.G. F. V.. V. Z. vyplynulo, že k zameraniu nehnuteľnosti, a teda hraníc došlo v súvislosti so stavebným povolením na rodinný dom. Taktiež že niekto opakovane zasahoval do kolíkov vyznačujúcich hranicu. K postaveniu plota došlo potom, čo právni predchodcovia žalobcu postavili hrubú stavbu svojho domu. Hranicu zameral právny predchodca žalobcu B.. Š., ktorého svedok Z. poznal ako precízneho človeka a svedok mu pomáhal pri výstavbe takto zameraného plota. Za takýchto okolností nemožno hovoriť o dobromyseľnosti zo strany právnych predchodcov žalobcu, ktorí mohli a museli vedieť, že k postaveniu plota nedošlo na hranici nehnuteľnosti účastníkov. Tento záver vyplýva z tej skutočnosti, že podľa svedka Z. malo byť zameranie nehnuteľnosti urobené pánom Š. na základe geometrického plánu, ktorý mal k dispozícii a že hranica mala byť v jednej línii a nemal tam byť žiaden odskok. Toto spochybňuje sám geometrický plán, z ktorého vyplýva, že hranica medzi účastníkmi je lomená, čo potvrdzuje aj príloha č. 2 znaleckého posudku R.. Š.. Ďalším dôvodom pre pochybnosť o dobromyseľnosti pána Š. pri zameraní bol ten, že si neprizval k tomuto osobu spôsobilú opätovne a správne zamerať hranicu účastníkov, keď podľa žalobcu niekto úmyselne zasahoval do hraničných kolíkov a ich vytrhával a to opakovane. Až v prípade, že by si právny predchodca žalobcu dal nanovo premerať hranicu pozemkov podľa geometrického plánu geodetom, alebo osobou oprávnenou na takúto činnosť spotrebným vybavením pre meranie hranice nehnuteľnosti by bolo možné hovoriť o bežnej opatrnosti právneho predchodcu žalobcu a úkon postavenia plotu medzi účastníkmi by potom mohol byť titulom pre vznik vlastníckeho práva vydržaním. Taktiež súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vydržanie nehnuteľnosti bolo možné na Slovensku od 01.01.1951 (zákon č. 141/1950 Zb.) do 01.04.1964, neskôr od 31.03.1984 do 31.12.1991 a na základe súčasného znenia zákona účinného do 01.01.1992. Žalobca nevysvetlil z akého dôvodu k vydržaniu vlastníckeho práva malo dôjsť, až dňom 01.01.1992, keď vzhľadom na jeho skutkové tvrdenia k vydržaniu jeho vlastníckeho práva mohlo prísť už skôr, a to už dňom 01.04.1983. Právny predchodca žalobcu sa však vydržania nehnuteľnosti nikdy nedomáhal. Na veci nič nemení, že medzi účastníkmi neboli žiadne spory do roku 2007, kedy došlo k sporu o hranicu medzi účastníkmi. O oprávnenej držbe možno hovoriť len v súvislosti s žalobcom, ktorý zdedil nehnuteľnosti po svojom otcovi a s ohľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi neboli nikdy spory a už vôbec nie o hranicu, mohol byť presvedčený, že hranica medzi účastníkmi je tak ako bol postavený pôvodný plot medzi účastníkmi. U žalobcu však vzhľadom na to, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorú nadobudol v roku 2007 ešte neuplynula 10 ročná vydržacia lehota. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že nie je možné žalobcovi započítať oprávnenú držbu jeho právneho predchodcu sa žalobca neoprávnene domáha jednak určenia vlastníckeho práva, ako aj ochrany svojho vlastníckeho práva na základe vydržania, pre ktoré neboli splnené zákonné podmienky. Čo sa týka petitu o určení hranice nehnuteľnosti vzhľadom na to, že nedošlo k vydržaniu žiadnej časti nehnuteľnosti žalovaných a hranica medzi účastníkmi je jednoznačne určená, súd zamietol aj tento návrh žalobcu. 1.3. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p., a priznal náhradu trov konania len žalovanej 2./, ktorá zložila preddavok znaleckých trov 200,,-€. 1.4. O náhrade trov konania štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal podľa výsledku konania žalobcu na náhradu trov znaleckého dokazovania, ktoré preddavkovo znášal štát v sume 99,32 €. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe ( ako je uvedené v ods. 1) vyhovel a zaviazal žalované k náhrade trov konania, keď mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo svojom odvolaní poukázal na skutkové zistenia tak ako ich zistil a opísal vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie a nato, že súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami sa od roku 1972 resp. 1973 ustálila a bola rešpektovaná hranica medzi
pozemkami strán sporu, ktorú až do roku 2007 nikto nespochybňoval. Z uvedeného teda vyplýva, že držba bola pokojná a nikto si vlastnícke právo počas plynutia vydržacej lehoty neuplatňoval. Zároveň však súd prvej inštancie protichodne v odôvodnení uvádza, že táto skutočnosť, nie je objektívna a sama o sebe nezakladá oprávnenosť držby. V tomto smere namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil situáciu ohľadne dobromyseľnosti ako subjektívnu. Práve naopak dobromyseľnosť v tomto prípade bola preukázaná objektívne, nakoľko strany sporu nemali pochýb o vlastníctve a hranici ich pozemkov, tak ako bolo zachovávané ich právnymi predchodcami skoro 40 rokov. Preto so zreteľom na okolnosti daného prípadu nikdy nemal a ani nemohol mať žalobca resp. jeho právni predchodcovia pri normálnej opatrnosti pochybnosti o tom, že mu vec patrí. /V 5/1989/ . Žalobca poukázal tiež na zmätočný záver súdu, kde v odôvodnení vyčíta jeho právnemu predchodcovi, že si nikdy neuplatňoval svoje vlastnícke právo titulom vydržania, keď uvedené právo si neuplatňoval práve z dôvodu, že o ňom nemal ani najmenšiu pochybnosť a užíval vec tak, že mu patrí, nakoľko k rozporu došlo až v roku 2007. Súd prvej inštancie taktiež dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k vydržaniu na jeho strane, pretože jeho právny predchodcovia si oplotenie vystavali svojpomocne a za takých skutkových okolností, ktoré spochybňujú ich dobromyseľnosť. Svoj záver súd oprel o argumentáciu, že právny predchodcovia si mali k výstavbe plotu prizvať osobu spôsobilú na takúto činnosť s potrebným vybavením na zameranie hranice. Žalobca mal zato, že skutočnosť svojpomocného vystavania oplotenia preto nemôže zakladať už od počiatku nedobromyseľnosť, pretože by sa vytrácal základný zmysel inštitútu vydržania, keď boli právny predchodcovia oboch strán sporu pri stavbe plotu presvedčený, že oplotenie stavajú na správnej hranici, následne po vystavaní bol tento stav nenamietaný, zachovávaný a vzájomne rešpektovaný až do roku 2007. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že sa vôbec právne nevysporiadal s vyjadrením Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 04.10.2007, ktorý v zmysle svojho vyjadrenia uvádza, že pri mapovacích prácach v katastrálnom území X. boli pozemky účastníkov tohto sporu (západná časť) obnovené reambuláciou, čiže neboli robené nové merania. Čiže pri digitalizácií územia vôbec neboli vykonané merania v teréne, ale iba sa administratívne prekreslili pôvodné mapy do digitálnej formy. Týmto vznikla odchýlka od charakteru hranice, ktorá mala byť podľa pôvodnej mapy rovná, ale pri digitalizácií máp došlo pri tejto hranici viackrát k zalomeniu. Tu súd prvej inštancie práve naopak, zo skutočnosti, že podľa svedeckej výpovede B.. Z. bol plot postavený v jednej línii a podľa geometrického plánu a znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 20.02.2010, znalca R.. Š. Š.B. je hranica lomená, vyvodil nedobromyseľnosť žalobcu resp. jeho právnych predchodcov a následne nesplnenie podmienky pre vydržanie. 2.1. Vzhľadom na všetky skutočnosti žalobca trval na tom, že boli splnené zákonné podmienky pre vydržanie a to : I. spôsobilý predmet vydržania - ide o nehnuteľnosť - pozemok, ktorý je spôsobilý byť predmetom vydržania; II. nepretržitosť držby - pôvodné oplotenie bolo postavené približne v roku 1972 na hranici pozemkov strán sporu a hranica bola rešpektovaná a pozemky takto užívané až do roku 2007; III. oprávnenosť držby - on a jeho právny predchodcovia zachovávali hranicu pozemkov a užívali spornú časť pozemkov dobromyseľne a to tak že im patrí, nakoľko je úplne jednoznačné aj z výpovedí žalovaných, že tak ako žalobca tak aj žalované resp. ich právny predchodcovia zachovávali a rešpektovali hranicu a stav daný od roku 1972. Aj žalované sa vyjadrili, že ani ony ani ich právni predchodcovia tak isto ako žalobca a jeho právni predchodcovia nikdy nepochybovali o správnosti hranice ich susedných pozemkov a správnosti postavenia pôvodného oplotenia a nikto z nich v minulosti ani nenamietal tento stav, až do roku 2007, kedy si žalované dali zamerať svoj pozemok, kde riešili inú spornú hranicu svojho pozemku so susedným pozemkom z druhej strany, ktorá rovnako nekorešpondovala so zakreslením mapy v katastrálnom území Dúbravka. Vtedy prvýkrát možno hovoriť o tom, že on sa dozvedel o inom určení hraníc. Keďže však, ako zhodne vo svojich výpovediach tvrdili strany sporu, pôvodné oplotenie tak ako je vyššie citované bolo po vzájomnej dohode právnych predchodcov a následne aj strán sporu rešpektované od roku 1972 do roku 2007, je nepochybné, že s poukazom na ust. 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nadobudol žalobca vlastníctvo k časti pozemkov žalovaných, tak ako sú tieto časti označené v znaleckom nákrese /príloha číslo 3/ R.. Š. Š., ktorý tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého posudku číslo 1/2010 zo dňa 20.02.2010, časť ohraničená bodmi A,B,C,F,D,A o výmere 4,65 m2 a označená je písmenom "a" a časť ohraničená bodmi A,D,F,H,G,E,A o výmere 3,3 m2 a označená je písmenom "b", vydržaním ku dňu 1.1.1992. 3. Žalované sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 4. Počas odvolacieho konania písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 13.11.2015 navrhol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pripustiť zmenu účastníkov na strane žalovaných tak aby namiesto doterajšej žalovanej 1./ R. Y., Z. Z., G. Č.. X, vstúpila do konania ako žalovaná 1./ N. F., Z. Z., G. Č.. X z dôvodu, že podľa údajov Z katastra nehnuteľností Irena Lučeničová previedla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1 k nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania Darovacou zmluvou O. XXXXX/XX zo dňa 23.9.2015 na N.Í. F.. Odvolací súd uznesením č.k. 9 Co 532/2013- 252 zo dňa 16.11.2015 pripustil aby do konania na miesto doterajšej žalovanej 1./ R. Y., Z. Z., G. Č.. X, vstúpila ako žalovaná 1./ N. F., Z. Z., G. Č.. X. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. doplnil dokazovanie v zmysle § 213 ods. 5 O.s.p. a následne podľa § 204 C.s.p. a § 384 ods. 2 C.s.p. nariadeným znaleckým dokazovaním a to znalcom R.. R.. Š. Š. (znalec z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie kartografia) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 7. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným 1./,2./ ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, keď takouto žalobou je tiež žaloba na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami, lebo v konaní o takej žalobe ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, tomu - ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí (viď R 6/1999). V prejednávanej veci bola hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaných porušená v roku 2007 kedy začali žalované stavať nový plot medzi pozemkami a pre úspech žalobcu v konaní sa vyžadovalo preukázanie toho, že plocha, ktorej sa tento zásah týkal, je v jeho vlastníctve. Žalobca vzhľadom na uvedené žiadal tak ako to je uvedené v odseku 1. o určenie hranice medzi pozemkami, odstránenie plotu z jeho pozemku a určenia vlastníckeho práva, keď mal zato, že s poukazom na ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka nadobudol vlastnícke právo k časti pozemkov žalovaných 1./,2./ tak boli tieto označené v znaleckom nákrese ( príloha č. 3) R.. Š. M., ktorý tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 20.2.2010, časť ohraničená bodmi A,B,C,F,D,A o výmere 4,65m2 a označená je písmenom “a“ a časť ohraničená bodmi A,D,F,H,G,E,A o výmere 3,30 m2 a označená je prímenom „b“ vydržaním ku dňu 1.1.1992. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že u žalobcu neboli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov k časti pozemkov žalovaných 1./,2./ , ktorý právny záver podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. 8. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2 a parcelné číslo XXX/X - záhrada o výmere 167 m2 , nachádzajúce sa v katastrálnom území Dúbravka a zapísané na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu keď vlastníctvo nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava IV číslo 38D 2309/2005 zo dňa 23.05.2006 po nebohom otcovi F. Š.. Žalované 1./,2./ sú podielové spoluvlastníčky každá v podiele 1 nehnuteľností parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 , pozemkom parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 a pozemkom parcelné číslo XXX - záhrada o výmere 183 m2 , nachádzajúce sa v katastrálnom území Dúbravka a zapísané na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Ako vyplýva z Notárskej zápisnice číslo N 484/69 Štátneho notárstva - Bratislava - mesto zo dňa 15.8.1969, že právny predchodcovia žalobcu F. Š. s manželkou S. Š. odkúpili od F. M. záhradu v X. parcelné číslo XXX/X, vo výmere 426 m2, podľa evidencie nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nehnuteľnosť 386/1 bola vytvorená na základe geometrického plánu číslo XXXX-XXX-XXX-XX zo dňa 4.8.1969, keď pozemok bol zameraný pracovníkom geodézie. Právny predchodcovia žalobcu začiatkom 70. rokov ( rok 1972 až 1973) postavili plot medzi nehnuteľnosťami žalobcu a žalovaných. Podľa strán sporu ich vlastníctvo nebolo medzi nimi nikdy sporné a do roku 2007, kedy začali žalované stavať nový plot medzi pozemkami, neboli medzi nimi žiadne spory a vôbec nie už spory o hranicu. 9. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu žalobcu ( rok 1972 resp. 1973) do držby nehnuteľností nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k nehnuteľnostiam a pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s nehnuteľnosťou resp. s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu
desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. 10. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka). 11. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 12. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 13. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákonnými podmienkami vydržania, ako spôsobu pôvodného / neodvodeného / nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva vo všeobecnosti sú : 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Pritom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade , že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. 14. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) strany sporu, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. 15. Odvolací súd ďalej dodáva, že s poukazom na konštantnú judikatúru ( pozri rozhodnutia NS SR sp. zn.3 Cdo 211/2006, 5 Cdo 144/2010, NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000) je v zásade možné vydržanie aj iba časti parcely. Je to najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku. Právnym titulom vydržania je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastnenému pozemku, i keď ide o tzv. putatívny titul, je postačujúci. Podľa konštantnej súdnej judikatúry tiež platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci teda posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať mal alebo mohol
mať pochybnosti, že plocha - výmera držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej v nadobúdacom titule. Podmienkou teda je, aby držali sporný pozemok na základe ospravedlniteľného omylu. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa nehnuteľnosti je v takomto prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku ( mutatis mutandis rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1848/98). 16. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že právny predchodcovia žalobcu F. Š. F. W.. S. Š. nadobudli vlastnícke právo k časti pozemkov žalovaných 1./,2./ tak boli tieto označené v znaleckom nákrese ( príloha č. 3) R.. Š. M., ktorý tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 20.2.2010, časť ohraničená bodmi A,B,C,F,D,A o výmere 4,65m2 a označená je písmenom “a“ a časť ohraničená bodmi A,D,F,H,G,E,A o výmere 3,30 m2 a označená je prímenom „b“ vydržaním ku dňu 1.1.1992, keď k uvedenému dňu boli splnené všetky zákonné podmienky vydržania a žalobca nadobudol vlastnícke právo k týmto častiam pozemkov dedením. V konaní bola žalovanými spochybňovaná dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcu, ktoré závery si osvojil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že tieto závery vzhľadom na vykonané dokazovanie neobstoja. 16.1. Putatívnym titulom na základe ktorého sa právny predchodcovia žalobcu chopili držby pozemku je Kúpna zmluva, ktorá je spísaná formou notárskej zápisnice číslo N 484/69 Štátneho notárstva - Bratislava - mesto zo dňa 15.8.1969 ( č.l. 15 spisu ) ktorou odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov od F. M. záhradu v X. parcelné číslo XXX/X, vo výmere 426 m2 , ktorá bola vytvorená z parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 329m2, celá výmera a z parc. č. XXX/X - dom, dvor, vo výmere 808m2, výmera 97m2. Nehnuteľnosť parc. č. XXX/X bola vytvorená na základe geometrického plánu číslo XXXX-XXX-XXX-XX zo dňa 4.8.1969 ( č.l. 16 spisu), keď z tohto geometrického plánu ako aj ako aj z Polohopisného a úpravovacieho plánu zo dňa 11.7.1969 ( č.l. 25 spisu ) vyplýva, že hranicu so susednou parc. č. XXX/X tvorila rovná priamka, ktorú skutočnosť potvrdil aj znalec Ing. Š. Š. vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX ( č.l. 112 spisu ). Z ďalších listinných dokladov vydaných v tomto období príslušnými orgánmi vyplýva, že nie je celkom zrejmá plocha predmetných odpredaných pozemkov, keď napr. v Ocenení parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X vyhotovené dňa 8.8.1969 Národným výborom hlavného mesta Slovenska Bratislava č. Pôd.-1104-212/1969 ( č.l. 17 spisu ) je uvedené, že odpredávané pozemky sú jeden celok, pravidelný obdĺžnik o šírke cca 13 m a dĺžke cca 34 m, čo spolu predstavuje 442 m2 a nie 426 m2 ako je uvedené v zmluve. Taktiež v Rozhodnutí o umiestení stavby vyhotovené dňa 6.10.1969 Národným výborom hlavného mesta Slovenska Bratislava č. ÚÚPaA - 3799-254/4/69-to ( č.l. 19 spisu ) je uvedené že v prípade pozemku parc. č. XXX/X ide o pozemok o rozlohe cca 430 m2. 16.2. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, popis tvaru pozemku, hranice susediacich pozemkov ako priamky, rozdielnej rozlohy pozemku v jednotlivých dokladoch ale aj vzhľadom na pomer plochy kúpeného pozemku 426m2 a skutočne držaného pozemku 433,95m2 ( ak vychádzame z rozlohy o výmere 4,65m2 a označená je písmenom “a“ a výmere 3,30 m2 a označená je prímenom „b“) odvolací súd dospel k záveru o ospravedlniteľnosti omylu držiteľa ( právnych predchodcov žalobcu ), ktorí mohli byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sú vlastníkmi i tejto časti pozemku. S prihliadnutím na všetky okolnosti možno spravidla považovať za ospravedlniteľný omyl ak výmera omylom prevzatého pozemku nepresahuje 50% pozemku skutočne nadobudnutého ( rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1273/2005, sp. zn. 22 Cdo 1261/2007) čo v danom prípade splnené bolo. Dobromyslenosť právnych predchodcov žalobcu nepriamo potvrdili aj svedecké výpovede W.. S. Š., V.. V. Z., ktorí zhodne uviedli, že hranice boli geometricky zamerané, hranica bola rovná, B.. Y. ( právny predchodca žalovaných) sa zaujímal o stavbu plotu, ktorú nikdy nespochybnil a práve naopak, tento si po vyhotovení svojej brány túto zavesil na stĺpik plota, ktorý postavili právny predchodcovia žalobcu. Odvolací súd s poukazom vyššie uvedené dospel k záveru, že právny predchodcovia žalobcu boli najneskôr od konca roku 1973 oprávnený držitelia spornej časti parcely, nepretržitosť tejto oprávnenej držby trvala počas celej zákonom ustanovenej doby, keď bola spochybnená až v roku 2007 a ku dňu 1.1.1992 nadobudli vlastnícke právo predmetnej časti parcely vydržaním a následne by potom žalobca mohol nadobudnúť vlastnícke právo k tejto časti pozemku titulom dedenia. 17. Po vyriešení otázky ohľadne vydržania časti parcely odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konania začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 považoval za potrebné v zmysle § 213 ods. 5 O.s.p. doplniť dokazovania znaleckým dokazovaním aj keď to nenavrhli účastníci konania, lebo doplnenie dokazovania bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Doplnenie dokazovania bolo potrebné z dôvodu, že tak ako bol žalobcom zmenený a upravený petit ( pozri odsek 1.) po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom R.. Š. Š. počas prvoinštančného konania by v prípade vyhovenia žaloby nemohol byť podkladom pre zmeny v katastri nehnuteľností. Odvolací súd zastáva názor, že ak vznikne spor o určenie hranice pozemku
či parcely, treba sporný pozemok resp. jeho časť vymedziť geometrickým plánom a vlastníctvo takto identifikovaného pozemku môže byť predmetom súdneho konania. Len rozsudok, ktorého súčasťou je geometrický plán podľa § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)slúži ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Chybné by bolo teda rozhodnutie súdu, v ktorom by sa súd odvolával iba na náčrtok, nákres a podobne. Odvolací súd z tohto dôvodu uznesením č.k. 9 Co 532/2013-264 zo dňa 18.8.2016 nariadil v rámci odvolacieho konania znalecké dokazovanie R.. Š. F. Š. znalcom z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie kartografia, keď úlohou znalca bolo vyhotoviť geometrický plán na priebeh hranice medzi pozemkami v katastrálnom území X. parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X a pozemkami parcela č. XXX a parcela č. XXX s vyznačením súčasného oplotenia medzi pozemkami užívanými žalobcom a pozemkami užívanými žalovanými. 18. Znalec doručil odvolaciemu súdu Znalecký posudok č. XX/XXXX v ktorom uviedol, že analýza nameraných údajov a porovnanie s právnym stavom ukázalo, že oplotenie nie je postavené na právnej hranici, Oplotenie sa skladá z dvoch častí, keď oplotenie postavil otec žalobcu. Časti oplotenia od bodu X po bod Y ( príloha č. 2) -spojnica týchto bodov zobrazená hnedou čiarkovanou čiarou žalovaní zbúrali a postavili nové oplotenie, ktoré je na tejto prílohe zobrazené modrou čiarkovanou čiarou a prechádza bodmi A-B-C-D-E. Oplotenie od bodu F až po bod F je umiestnené mimo právnu hranicu a oplotenie od bodu F až na koniec parciel do bodu G je postavené na právnej hranici, s tým, že aj základový betón leží na pozemku žalobcu. Znalec podľa požiadavky žalobcu zameral aj čiaru, ktorá je v teréne viditeľná, kade prechádzalo oplotenie pred zbúraním. Vyhotovil grafickú prílohu č. X, kde je zobrazená alternatívne nová parcela č. XXX/X o výmere 7m2. V prípade, že bude rozhodnuté o vydržaní tejto plochy spracuje z nameraných údajov geometrický plán, ktorý dá úradne overiť na katastrálny odbor. Znalec ďalej uviedol, že súčasné merania porovnal s meraním, ktoré vykonal pri spracovaní znaleckého posudku č. X/XXXX a zistil, že merania sú zhodné a malé rozdiely ( do 4 cm) sú spôsobené zmenou technológie. Znalec vyhotovil aj Geometrický plán č. zo dňa 26.9.2016 č. XX/XXXX, kde vytvoril parcelu č. XXX/X, ktorá má plochu o rozsahu 5m2 a ktorá reprezentuje zásah oplotenia do pozemku parc. č. XXX/X, keďže oplotenia medzi pozemkami žalovaných parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX a parc. č. XXX/X je v časti od bodu A až po bod F postavené na pozemku žalovaných parc.č. XXX/X, keď celková plocha zabratého pozemku je 5m2. Oplotenie medzi pozemkami žalobcu parc. č. XXX/X a pozemkom žalovaných parc. č. XXX je postavené správne na hranici. 18.1. K znaleckému posudku sa vyjadril žalobca, ktorý mal zato, že znaleckým posudkom boli potvrdené skutočnosti ohľadne vydržania, ktoré tvrdili a žiadal aby súd rozhodol v zmysle jeho petitu. Žalované vo svojom vyjadrení namietali, že s poukazom na ustanovenie § 371 C.s.p. súd v zmysle súčasnej právnej úpravy zmenu petitu nemôže pripustiť. Uvedené však zároveň znamená, že sám žalobca považuje aktuálny petit za nesprávny a teda aj z tohto dôvodu žiadali, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. K 1. petitu : „Hranica medzi pozemkami s parc.č. XXX/X,XXX/X zapísané na LV č. XXX a pozemkami s parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX na LV č. XXX, Dúbravka ide v línii bodov B,C,F,H vyznačených v znal. nákrese príloha č. X R.. Š., znal. posudok č. X/XXXX“ uviedli, že riešiť hranicu s parc.č. XXX/X je absolútne nedôvodné, nakoľko nesusedí so žiadnou z parciel vo vlastníctve žalobcov; tento petit neobstojí, nakoľko titulom vydržania nemožno meniť právne hranice parciel zapísaných v katastri a iné právne hranice parciel v tomto súdnom konaní preukázané neboli; ak by súd vyhovel tomuto petitu, neexistuje potom žiadny právny záujem na petite 3/ a 4/; v spore neboli preukázané iné právne hranice medzi predmetnými parcelami, preto takýto petit vôbec nemôže obstáť; poznámka : písmená B,C,F,H uvedené v znal. posudku X/XXXX a znal. posudku XX/XXXX sa nezhodujú. K 2. petitu : „Zaviazať žalované na odstránenie oplotenia z pozemku XXX/X, XXX/X F. XXX v línii bodov A,D,F ...... príloha 3...“ uviedli, že navrhovaná zmena petitu uvádza nesprávne parc.č. XXX/X a 944. Čo sa týka 3. petitu: „Žalobca je vlastníkom časti pozemku s parc.č. XXX/X F. XXX/X v k.ú.Dúbravka, LV č. XXX... v znaleckom nákrese príloha Č..X znal. posudku X/XXXX ohraničená bodmi A,B,C,D,F,D,A o výmere 4,65 m2 označená ako písmeno „a“ ; opäť absolútny nezmysel, parc.č. XXX/X nie je dotknutá ani plotom existujúcim, ani pôvodným; nesedí výmera ani body s novým znal. posudkom č. XX/XXXX, O. ktorom je výmera 5m2 , avšak táto výmera nesedí ani graficky; navrhovaná zmena petitu uvádza nesprávne parc.č. XXX/X. A nakoniec k 4. petitu: „Žalobca je vlastníkom časti pozemku s parc.č. XXX/X F. XXX/X v k.ú.X., LV č. XXX...v znaleckom nákrese príloha č.3 znal. posudku X/XXXX ohraničená bodmi A,D,F,H, G, E,A o výmere 3,3 m2 označená ako písmeno „b“; uviedli že ide opäť absolútny nezmysel, parc.č. XXX/X nie je dotknutá ani plotom existujúcim, ani pôvodným; nesedí výmera ani body s novým znal. posudkom, v ktorom je výmera 5m2 , avšak táto výmera nesedí ani graficky; navrhovaná zmena petitu uvádza rovnako nesprávne parc. č. XXX/X. Záverom uviedli, že v predmetných znaleckých posudkoch sa nezhodujú výmery ani písmená. Podľa č.1/2010 údajná vydržaná výmera je : 4,65 + 3,30 = 7,95 m2,
podľa č. XX/XXXX je to 5 + 2,00 = 7m2 . Znalec navyše konal nad rámec úloh stanovených súdom, keď vytvoril samostatnú parc.č. XXX/X, keď takáto úloha mu súdom uložená nebola. 18.2. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že znalec nevypracoval Geometrický plán tak ako mu bola uložená povinnosť uznesení č.k. 9 Co 532/2013-264 zo dňa 18.8.2016 požiadal o doplnenie Znaleckého posudku č. XX/XXXX a to vyhotovením geometrického plánu, ktorý bude úradne overený katastrálnym úradom na novú parcelu, ako je označená v grafickej prílohe č. 3 ( popísaná v znaleckom posudku str. 4, predposledný odsek). Znalec doručil odvolaciemu súd podľa tohto kadiaľ prechádzalo oplotenie pred zbúraním Geometrický plán č. 9 Co532/2013-11/2017 zo dňa 4.8.2017 úradne overený dňa 16.8.2017 na parcelu č. 943/6 o výmere 8m2. K predmetnému Geometrickému plánu sa vyjadril žalobca, ktorý ho považoval za vyhotovený v súlade s požiadavkami súdu a žiadal aby súd rozhodol v zmysle jeho petitu. Žalované na nariadenom odvolacom pojednávaní namietali viaceré nezrovnalosti v znaleckom posudku, čo sa týka rozlohy časti pozemku, ktorý mal byť vydržané žalobcom keď znalec najprv horí o rozlohe 7,95m2, potom 5m2, následne 7m2. 18.3. Doplneným znaleckým dokazovaním a vyhotovením Geometrický plán č. 9 Co532/2013-11/2017 zo dňa 4.8.2017, ktorý bol úradne overený dňa 16.8.2017 na parcelu č. XXX/X o výmere 8m2 mal odvolací súd riadne identifikovanú časť parcely, ktorú právny predchodcovia žalobcu nadobudli vydržaním a to takým spôsobom, aby došlo k zápisu geometrického plánu do katastra nehnuteľností záznamom, lebo geometrický plán mal byť súčasťou rozhodnutia súdu a aby petit bol aj vykonateľný. Predmetný geometrický plán mal všetky potrebné náležitosti a neobstoja námietky žalovaných, že znalec v rozpore s platnou právnou úpravou úradne overil geometrický plán na katastri nehnuteľnosti a rovnako ako vlastníka neoprávnene zapísal žalobcu. K týmto námietkam odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri geometrickom pláne treba rozlišovať chronologicky po sebe idúce nasledujúce momenty : 1. Vyhotovenie geodetom (§ 5 ods. 1 zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii). 2. Autorizačné overenie geometrického plánu príslušným autorizovaným geodetom podľa § 7 ods. 1 zákona č. č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii a § 67 ods. 4 katastrálneho zákona. Vyhotovenie a autorizácia geometrického plánu môžu v podstate splývať v jeden moment, ak je vyhotoviteľ geometrického plánu súčasne držiteľom autorizačného oprávnenia. 3. Úradné overenie geometrického plánu správou katastra v zmysle § 9 zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii a § 67 ods. 5 katastrálneho zákona 4. Prevedenie - zápis geometrického plánu do stavu katastra nehnuteľností. K tomu dochádza spôsobom závislým od toho, či je geometrický plán podkladom pre nejakú vkladovú, záznamovú alebo „R“ listinu. Následkom prevedenia geometrického plánu je premietnutie ním vytvoreného stavu do katastra nehnuteľností, t.j. pokiaľ ide o súbor geodetických informácii do stavu zakresleného v katastrálnej mape. Až povolením vkladu, vykonaním záznamu alebo zápisom „R“ listiny spojených so zápisom geometrického plánu týkajúceho sa vytvorenia novej parcely (formálne) vzniká daný pozemok ako vec v právnom zmysle slova. 19. Odvolací súd doplnil dokazovanie ako už bolo uvedené vyššie z dôvodu, že to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci keďže chcel vyriešiť spornosť veci. Napriek doplneniu dokazovania a vyhotoveniu geometrického plánu, ale zo strany žalobcu, ktorý bol počas celého konania riadne v konaní zastúpený advokátom, nebola z jeho strany žiadna procesná aktivita smerujúca k formulácii petitu žaloby tak aby bola zabezpečená vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, keď je potrebné prihliadnuť nato, že Civilný sporový poriadok platný a účinný od 1.7.2016 vo viacerých ustanoveniach zvýrazňuje zodpovedný prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a priorizuje procesnú aktivita sporných strán. Odvolací súd zastáva názor, že s poukazom na zásadu iura novit curia súd môže v určitých špecifických prípadoch aj sám modifikovať žalobný petit. Pri aplikácii tejto zásady je ale potrebné nájsť správny balans medzi ochranou práva, právom na spravodlivý proces, rovnosťou strán sporu, primeranosťou ochrany slabšej strany a procesnou zodpovednosťou strany sporu a potrebnou aktivitou strany ( bdelým patrí právo). Odvolací súd dospel k záveru, že bez potrebnej aktivity strany sporu a to žalobcu v danom prípade neprichádza do úvahy modifikácia žalobného petitu samotným súdom, lebo by tým bolo porušený základný princíp rovnosti strán sporu zakotvený čl.6 ako aj právo žalovaných na spravodlivý proces t.j. právo na nestranný súd. Odvolací súd záverom len dodáva, že žalobcu ani nepoučoval o jeho procesných právach čo sa týka formulácie žalobného petitu v zmysle § 160 ods. 1,2 C.s.p. , keďže žalobca ako už bolo uvedené bol v konaní riadne zastúpený advokátom a v tomto prípade súd v zmysle § 160 ods. 3 písm. b) C.s.p. poučovaciu povinnosť nemá. 20. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie skutočnosti dospel k záveru, že žaloba je vzhľadom na uplatnený žalobný petit zjavne nedôvodná. Ak teda súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil aj keď z odlišných dôvodov uvedených vyššie.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli plne úspešné žalované 1./,2./, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. O náhrade trov konania štátu , ktoré predstavujú zaplatenú odmenu znalca zo štátnych finančných prostriedkov rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Štát priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p..).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).