Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Y., zastúpeného Q. proti žalovanému H., zastúpenému X., o zaplatenie 8.000 Eur a príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júna 2015, č.k. 4C/56/2012-105, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.000 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06.08.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 505,42 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 01.09.2010 bola uzavretá Zmluva o dielo medzi žalobcom a jeho manželkou ako objednávateľmi a žalovaným ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bolo zhotovenie a dodanie hrubej stavby rodinného domu z masívneho dreva za cenu 69.020 Eur s DPH, pričom písomné vyhotovenie zmluvy žalobca nepodpísal (bol neprítomný). V konaní nebolo sporné, že pred podpisom písomne vyhotovenej Zmluvy o dielo žalobca, jeho manželka a žalovaný sa ústne dohodli na predmete diela, jeho rozsahu a tiež na odmene za dielo, a to tak, ako je uvedené v písomne vyhotovenej Zmluve o dielo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že k platnosti zmluvy o dielo nie je predpísaná písomná forma, čo znamená, že môže byť uzavretá aj ústne. V danej veci písomne uzavretej zmluve o dielo predchádzala ústne uzavretá zmluva o dielo medzi žalobcom, jeho manželkou a žalovaným rovnakého obsahu, ako je uvedená v písomne uzavretej zmluve o dielo. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu súd prvej inštancie dodal, že žalobca sa v tomto konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pričom podľa zásady ustanovenej v § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Žalovaný vykonal dielo len časti zodpovedajúcej Článku I. Predmet zmluvy v bode 1. bod 1., 2., t. j. obvodové nosné steny bez povrchovej úpravy a stredová nosná stena bez povrchovej úpravy. Na základe návrhu žalovaného a súhlasu zo strany objednávateľov došlo k použitiu inej konštrukcie u nosných obvodových stien a stredovej nosnej steny, keď bola použitá iná hrúbka a iný materiál, ako bolo dojednané v Zmluve o dielo, k zmene dojednanej ceny za dielo nedošlo. Žalovaný potvrdil, že preddavok a jednotlivé zostatky ceny za dielo tak, ako sú uvedené v Článku II. bod 2., 3. nezodpovedajú cene jednotlivých častí diela, a teda preddavok 22.000 Eur a časti diela 1. a 2., u ktorej mala byť cena za dielo zaplatená do siedmich dní odo dňa ich odovzdania vo výške 18.000 Eur, nezodpovedá cene za tieto časti diela. Objednávatelia (žalobca a jeho manželka) vyplatili žalovanému na základe Zmluvy o dielo spolu sumu 40.000 Eur (zálohy dňa 31.08.2010, 14.09.2010, 30.09.2010 a 20.12.2010). Žalovaný v súvislosti s predmetnou Zmluvou o dielo

vystavil pre odberateľa (U. Q.) len jednu faktúra č. E. na sumu 32.000 Eur za zhotovenie a dodávku obvodovej nosnej steny rodinného domu hrúbky 240 mm a stredovej nosnej steny hrúbky 240 mm bez povrchovej úpravy z masívneho dreva - smrek, ktoré označenie vykonaných prác zodpovedá označeniu súčastí prác podľa zmluvy o dielo podľa Článku I. bod 1., bod 1.,2. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.000 Eur ako vrátenia sumy, ktorá bola žalovanému zaplatená naviac, keďže za vykonané práce žalovaný fakturoval sumu 32.000 Eur, pričom mu bolo na zálohách zaplatené spolu 40.000 Eur. Sumu, zaplatenú žalovanému, žalobca so svojou manželkou získal z finančných prostriedkov, ktoré nadobudli za trvania manželstva zo svojej zárobkovej činnosti a z úveru získaného z V., a.s., s ktorou boli ako dlžníci v zmluvnom vzťahu. Ak teda na zaplatenie ceny diela boli použité finančné prostriedky patriace do BSM žalobcu a jeho manželky, išlo o ich právny úkon týkajúci sa spoločnej veci, t. j. finančných prostriedkov patriacich do BSM, pričom vo veciach týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva je medzi manželmi aktívna i pasívna solidarita, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o vybavovanie bežných vecí alebo vecí ostatných. Žalobca je vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. vydanie finančných prostriedkov patriacich do BSM žalobcu a jeho manželky. Za situácie, že žalovaný vykonal dielo len v rozsahu predmetu zmluvy podľa Článku I. bod 1. 1,.2, t. j. len sčasti, a že za takto vykonanú časť diela fakturoval sumu 32.000 Eur, pričom žalobca a jeho manželka vyplatili žalovanému spolu 40.000 Eur a za stavu, že v súvislosti so zmenou konštrukcie časti diela nedošlo k zmene v cene diela, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi sumou 40.000 Eur a 32.000 Eur, t. j. vo výške 8.000 Eur, ktoré musí žalovaný žalobcovi vydať. Neobstojí námietka žalovaného, že náklady ním vykonaného diela pre žalobcu a jeho manželku presahovali sumu 32.000 Eur, keďže v súvislosti so zmenou v konštrukcii predmetu diela nedošlo k dohode o zmene ceny za dielo. Bol to žalovaný, ktorý vystavil predmetnú faktúru na sumu 32.000 Eur, v ktorej sám uviedol fakturáciu prác za časti 1. a 2. dohodnutého predmetu diela. Neobstojí tiež obrana žalovaného, že manželka žalobcu ho žiadala o vystavenie faktúry len na sumu 32.000 Eur, pretože mu nič nebránilo vystaviť faktúru na vyššiu sumu (podľa ním zodpovedajúcu cene časti diela 1. a 2.), pretože i tento doklad by bol účtovným dokladom pre potreby žalobcu a jeho manželky vo vzťahu k V., a.s. Vo veci nie je podstatné, z akých dôvodov žalovaný nepokračoval vo vykonaní prác, či tieto dôvody boli na strane žalovaného alebo na strane žalobcu. Podstatné je, že žalovaný vykonal len časť diela, a to tú, ktorá je uvedená v bodoch 1. a 2. v Článku I. bod 1. predmetnej zmluvy o dielo. V danom prípade sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, preto musí toto obohatenie vo výške 8.000 Eur vydať vrátane úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.000 Eur odo dňa 06.08.2011 do zaplatenia. Návrh žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania od skoršieho dátumu ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 veta prvá, § 631, § 517 ods. 2, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť mu trovy konania, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) O.s.p. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nedôsledne vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, pretože všetky práva a povinnosti zo zmluvy o dielo na strane objednávateľa prislúchajú manželke žalobcu. Súhlasil s názorom súdu, že pre platnosť zmluvy o dielo nie je predpísaná písomná forma. Konanie žalobcu a jeho manželky, ako aj konanie žalovaného však jednoznačne smerovalo k vôli uzavrieť zmluvu o dielo v písomnej forme, čoho výsledkom je, že došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo dňa 01.09.2010 medzi manželkou žalobcu a žalovaným. Písomné vyhotovenie zmluvy pripravil brat žalovaného H.. H. R., ktorý predpokladal, že ju budú uzatvárať obaja manželia, ktorí boli v záhlaví zmluvy uvedení ako objednávatelia. Žalobca však zmluvu nepodpísal, pretože sa nachádzal v cudzine a nepodpísal ju ani v neskoršom období, keď sa z cudziny vrátil, pričom ju podpísať mohol, pretože jeho manželka, ktorá zmluvu podpísala, disponovala jej originálom. Ak teda zmluva o dielo bola uzatvorená na základe dohody jej účastníkov v písomnej forme, potom je podpis na zmluve prejavom uzatvorenia tejto zmluvy a je teda pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu tohto právneho úkonu. Z uvedeného jasne vyplýva, že nemôžu existovať dve zmluvy o dielo s tým istým obsahom, pričom zmluve písomne uzatvorenej by podľa súdu mala predchádzať ústne uzatvorená zmluva, pričom súd prvej inštancie nevysvetlil, kedy mala byť uzatvorená ústna zmluva s tým istým obsahom, kým a na čo bolo potom potrebné uzatvárať písomnú zmluvu o dielo s tým istým obsahom. Je nevyhnutné konštatovať, že existuje iba jedna zmluva o dielo, uzatvorená v písomnej forme dňa 01.09.2010, ktorej účastníkmi boli za objednávateľa U. Q., manželka žalobcu a za zhotoviteľa

žalovaný. Na základe uvedenej zmluvy začal s realizáciou diela, pričom medzi manželkou žalobcu a ním nie je sporné, že táto mu poukázala celkovo sumu 40.000 Eur, tak ako zistil súd prvej inštancie. Celková cena diela s DPH predstavovala sumu 69.020 Eur a bola zmluvnými stranami akceptovaná. Práce na časti diela boli ukončené v polovici novembra 2010, kedy manželka žalobcu požiadala žalovaného o vystavenie faktúry pre V., a.s. vo výške 32.000 Eur. Poukázal na výpoveď U. Q. ako svedkyne v danej veci, ktorá uvedenú skutočnosť nepoprela. Mal za to, že súd prvej inštancie nepochopil podstatu žiadosti svedkyne U. Q. o fakturáciu na konkrétnu sumu, ktorú by bolo možno čerpať zo stavebného úveru. Ak by totiž bola fakturovaná vyššia suma, tieto výdavky by preplatené v aktuálnom čase zo stavebného úveru nemohli byť. Uvedené je bežnou praxou. Dodávatelia „rozdeľujú“ fakturácie pre stavebníkov do viacerých faktúr podľa potrieb stavebníkov v súvislosti s optimalizáciou čerpania stavebného úveru, čo je i prípad danej veci. Fakturácia z 08.12.2010 faktúrou č. E nezodpovedala hodnote všetkých materiálových výdavkov, prác a réžií, ktoré do chvíle fakturácie na diele vykonal. Ďalej uviedol, že nepredpokladal, že nebude môcť po ukončení prvej a druhej časti diela v ďalších prácach pokračovať. Žalobca chcel upravovať cenu a navrhoval, že si sám zabezpečí materiál na krov a strešnú krytinu a žalovaný vykoná len práce podľa jeho požiadaviek z ním dodaného materiálu, s čím nemohol súhlasiť, a preto v ďalších prácach nebolo pokračované pre nemožnosť splnenia záväzku pre postoj žalobcu. Manželka žalobcu už v novembri 2010, t. j. v čase úhrady sumy 13.000 Eur už vedela o problémoch v súvislosti s nemožnosťou pokračovať v diele za nových podmienok stanovených žalobcom, a preto by bolo nelogické, aby mu dňa 20.12.2010 zaslala sumu 13.000 Eur. K zániku záväzku došlo nemožnosťou plnenia, ktorú zapríčinil žalobca. V následnom období mal žalovaný vážne zdravotné problémy, ktoré dospeli do invalidity a v snahe nezhoršovať svoj zdravotný stav a výborné vzťahy s manželkou žalobcu bol ochotný zaplatiť sumu 2.000 Eur, s ktorým riešením žalobca nesúhlasil. Uviedol, že v konaní bolo nevyhnutné preukázať skutočné náklady žalovaného, aj jeho maržu, ktoré podrobne špecifikoval v podaní zo dňa 05.06.2015, doložil hodnoverné údaje k svojim tvrdeniam a cena za vykonané práce bola vypočítaná na sumu 40.935,78 Eur. S touto argumentáciou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a použil jednoduchý matematický vzorec, vychádzajúci z fakturovanej sumy a zaplatenej sumy.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalovaného došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 uviedol, že zostávajú zachované právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle týchto ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalovaným, nakoľko toto bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného spochybnený vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti poukazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

9. Odvolanie proti rozsudku bolo možné odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p., účinného do 30.06.2016.

10. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., účinného do 30.06.2016 (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f) a dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

11. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 (§ 132 O.s.p). Podľa citovaných zákonných ustanovení hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

12. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p., účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. 13. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

14. V danej veci žalobca svoj nárok, uplatnený žalobou, v rozsahu 8.000 Eur s príslušenstvom, odôvodňoval s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka a domáhal sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, keď dôvodil, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o dielo, na základe ktorej žalovaný vykonal časť diela uvedenú v Článku I bode 1.1, 1.2 Zmluvy o dielo, za ktoré práce fakturoval sumu 32.000 Eur, pričom mu na zálohách bolo vyplatené 40.000 Eur. Rozdiel v uvedených sumách požadoval vydať ako bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel (žalobu zamietol len v časti počiatku platenia úroku z omeškania).

15. Žalovaný v podanom odvolaní dôvodil, že faktúra č. E. zo dňa 08.12.2010 bola vyhotovená v sume 32.000 Eur iba z dôvodu, že o to požiadala manželka žalobcu pre účely plnenia zo zmluvy o stavebnom sporení v V., ktorá prax bola v tom čase bežná, pričom celkové náklady na vykonané stavebné práce, t. j. skutočné jeho náklady a jeho marža predstavovali cenu použitého materiálu, cenu prác a režijné náklady vo výške 40.935,78 Eur.

16. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal existenciu jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď preukázal, že došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu ústnej Zmluvy o dielo - k dohode o predmete diela, jeho rozsahu, cene a čase jeho zhotovenia, následne k dohode o zmene dohodnutých prác a použitých stavebných materiálov a predložením faktúry č. E. i cene týchto skutočne vykonaných prác žalovaným. Žalovaný nie je stranou sporu, ktorej by sa dôkazné bremeno netýkalo, a preto, pokiaľ chcel preukázať, že hodnota ním vynaloženého materiálu, prác a režijných nákladov je vyššia ako 32.000 Eur, ktoré uviedol vo svojej faktúre č. E. a zodpovedá sume cca 40.000 Eur, ktoré mu boli žalobcom vyplatené, musel na uvedené tvrdenie predložiť dôkazy. Pokiaľ sa žalobca obmedzil len na svoje tvrdenia a predložil súdu svoje výpočty o hodnote materiálu a vykonaných prác, ktoré rozdelil na materiálové náklady (lepené smrekové hranoly vo výške 17.736,21 Eur, s DPH 21.106,09 Eur, doprava hranolov do PD 700 Eur, s DPH 833 Eur, polyuretánové lepidlo Sikaflex Construct 445,26 Eur, s DPH 529,86 Eur, izolácie spojovacie a pomocný materiál vo výške 400 Eur, s DPH 476 Eur, doprava hranolov PD

- Y. 379,50 Eur, s DPH 473,03 Eur, práce autožeriavom pri montáži 1.020,90 Eur, s DPH 1.214,87 Eur, spolu 24.632,85 Eur s DPH), ktoré preukazoval faktúrami na jeho meno od tretích osôb a nemateriálové náklady (mzdové náklady šiestich robotníkov - minimálne 4 týždne s nadčasmi, diétami a príplatkami, cena práce jedného robotníka je 1.230 Eur, mzda brutto 910 Eur, netto 700 Eur - 7.380 Eur, inžinierska činnosť príprava projektu, výrobná dokumentácia, poradenstvo 2.000 Eur, s DPH 2.380 Eur, doprava zhotoviteľa robotníkov, rokovania stavba Y. 500 Eur, s DPH 595 Eur, spolu 10.355 Eur s DPH) a obchodná marža obvyklá pri stavebnej činnosti pre podobný typ stavieb - 17 % zo sumy 34.987,35 Eur vo výške 5.947,93 Eur s DPH, ktoré žiadnym dôkazom nepodložil, spolu cena diela 40.935,78 Eur, odvolací súd môže len konštatovať, že uvedené tvrdenia, ktoré síce sú čiastočne podložené fotokópiami faktúr predloženými žalovaným, z ktorých však nevie odvolací súd bez ďalšieho posúdiť, či sa jedná výlučne o materiál na uvedené dielo, či zodpovedá jeho rozsah, množstvo a cena skutočným cenám účtovaným v danom období a čase. Významné však je, že nemateriálové náklady, ktoré v hodnote 10.355,00 Eur žalovaný účtoval, rovnako ako obchodná marža vo výške 5.947,93 Eur, neboli ničím podložené, zostali v rovine tvrdenia žalovaného bez predloženia akéhokoľvek dôkazu zo strany žalovaného.

17. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia zo svojho podania zo dňa 05.06.2015, nepredložil, ani neoznačil súdu dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia o hodnote vykonaného diela bez akýchkoľvek pochybností preukázal, neuniesol preto dôkazné bremeno, čoho je následkom jeho neúspech v tomto súdnom konaní.

18. Odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., účinného do 30.06.2016, nebol daný.

19. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., účinného do 30.06.2016, ktorého naplnenie spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

20. V danej veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia hmotného práva podľa § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka a § 631 Občianskeho zákonníka, s ktorým právnym posúdením veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

21. Pokiaľ žalovaný videl naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v nesprávnom právnom posúdení aktívnej legitimácie žalobcu súdom prvej inštancie, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že aktívna legitimácia žalobcu v tomto súdnom konaní je daná. Niet sporu o tom, že zmluva o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomnú formu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a jeho manželka ako objednávatelia a žalovaný ako zhotoviteľ dlhodobo

rokovali o podstatných náležitostiach Zmluvy o dielo, výsledkom ktorých bolo znenie zmluvy tak, ako je uvedené v písomnom návrhu Zmluvy o dielo č. XXXXXXXX zo dňa 01.09.2010, ktorý návrh je žalovaným a manželkou žalobcu i podpísaný. Pokiaľ však nedošlo k podpisu zmluvy zo strany žalobcu ako konajúcej osoby, nie je možné uzavrieť, že došlo k vzniku (uzavretiu) písomnej zmluvy o dielo. Táto skutočnosť však nemá žiaden vplyv na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav veci, že došlo medzi stranami sporu k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo (zhodné tvrdenie strán sporu - žalobca „...pri dohode o tom, čo sa bude robiť a o cene som bol ja, manželka a odporca“ , žalovaný - „...pri konečnom dohodnutí, čo bude predmetom diela a aká bude cena, bol určite aj navrhovateľ“ - zápisnica z pojednávania zo dňa 01.08.2013), na základe ktorej obe sporové strany i plnili. Dokonca došlo k ústnej dohode účastníkov zmluvného vzťahu o zmene predmetu diela (iný materiál, nevyhotovenie výklenku), ktorá dohoda je platná iba v prípade uzavretia ústnej zmluvy o dielo (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je tiež významné, že v danej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v sume 8.000 Eur, ktorá bola v celkovej sume 40.000 Eur vyplatená z úveru získaného žalobcom a jeho manželkou z V., a.s., s ktorou boli ako dlžníci v zmluvnom vzťahu, a z ktorej boli žalovanému finančné prostriedky vyplatené. Je potom správny záver súdu prvej inštancie, že ak na zaplatenie záloh za cenu diela boli použité finančné prostriedky patriace do BSM žalobcu a jeho manželky, išlo o ich právny úkon, týkajúci sa spoločnej veci, t. j. finančných prostriedkov patriacich do BSM a ich poskytnutím v prospech žalovaného nad rámec preukázateľne vykonaných prác na predmetnom diele, došlo na strane žalovaného k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu plnením bez právneho dôvodu.

22. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., účinného do 30.06.2016, daný nebol.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 362 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, by patrila náhrada trov odvolacieho konania, z obsahu spisu však vyplýva, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .