Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_1Cob-244-2016.pdf
PDF · 106.9 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/244/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Q. W. - LAPREMA, miesto podnikania 920 52 Siladice č. 238, IČO: 37 251 449, zastúpený: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, Horné predmestie 216/6, 900 21 Svätý Jur, č. SAK: 4650, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 o zaplatenie 596,83 EUR s príslušenstvom a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb 185/2011-103 zo dňa 24.06.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb 185/2011-103 zo dňa 24.06.2016 v napadnutej časti príslušenstva k istine a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom sp. zn. 30Cb 185/2011-103 zo dňa 24.06.2016, ktorý rozsudok bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava I vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 596,86 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 30.06.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania 35,50 Eur ako náhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 365,73 Eur k rukám právnej zástupkyne žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca žalobou doručenou dňa 05.10.2011 žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 596,83 Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 30.06.2011 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla Iveco Eurocargo 120E s evidenčným číslom R. XXX H.. Na tomto motorovom vozidle vznikla pri prevádzke škoda, ktorú spôsobila osoba poistená u žalovaného. Žalobca ako vlastník poškodeného vozidla, prenechal toto vozidlo na základe Zmluvy o nájme dopravného prostriedku, do dočasného užívania nájomcovi spoločnosti LAPREMA, s.r.o., so sídlom Hospodárska 25, 917 01 Trnava, IČO: 45 322 767. K škodovej udalosti prišlo tak, že vodič spoločnosti LAPREMA s.r.o. viedol vozidlo dňa 08.03.2011 o 13,15 hod. po Okružnej ceste v Trnave, pričom pred ním šlo vozidlo FORD TRANSIT, EČV U. XXX S., ktoré viedol I. C., bytom H. XXX/X, H.. Vodič p. C. je poisteným u žalovaného. V dôsledku jazdy vozidla poisteného, odletel spod kolesa tohto vozidla kameň, ktorý vrazil do čelného skla vozidla Iveco, čím toto sklo prasklo teda prišlo ku škodovej udalosti. Spoločnosť LAPREMA, s.r.o., zabezpečila výmenu čelného skla v spoločnosti AUTOGLAS, s.r.o. Spoločnosť vykonávajúca opravu vyúčtovala cenu za výmenu čelného skla vo výške 596,83 EUR. Podľa článku V. ods. 3 Zmluvy o nájme dopravného prostriedku, v prípade vzniku škody na dopravnom prostriedku, znáša túto škodu v plnom rozsahu prenajímateľ vozidla, teda žalobca. Vzhľadom k tomu, že vodič, ktorého vozidlo škodu spôsobil, bol poistený u žalovaného, žalobca si uplatnil vzniknutú škodu vo výške 596,83 Eur voči žalovanému, dňa 09.03.2011. Žalovaný poistnú udalosť prešetril a odmietol škodu nahradiť, čo oznámil listom zo dňa 14.6.2011 - Oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. 1116901329 - čelné sklo zo dňa 08.03.2011. Odopretie poistného plnenia zdôvodnil žalovaný tým, že v
zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti, teda nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla. Na odmietnutie poistného plnenia žalobca reagoval písomne, s tým že nesúhlasil s postupom žalovaného pretože, že príčinná súvislosť poistnej udalosti a prevádzky motorového vozidla vyplývala jednak zo správy o nehode, ktorú podpísali obaja vodiči. Priebeh a príčinnú súvislosť medzi prevádzkou vozidla poisteného a vznikom škody potvrdil aj samotný vodič vozidla, ktorého prevádzkou ku škode prišlo. Odmietnutie poistného plnenia je nezákonným postupom žalovaného a jeho zdôvodnenie nedostatočné. Žalobca si okrem náhrady za výmenu čelného skla, uplatňoval aj zákonný úrok z omeškania. Poukázal na § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa ktorého, „poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia". Na základe tohto ustanovenia mal žalovaný preplatiť náhradu škody do 15 dní odo dňa skončenia prešetrovania škodovej udalosti, čo bolo dňa 14.6.2011, teda do 29.6.2011. Žalobca vyzval žalovaného, aby svoje stanovisko prehodnotil a vyplatil náhradu škody, na ktorú si nárokuje titulom poistného plnenia v súlade s § 427 a nasl. OZ a § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný žalobcovi do dnešného dňa neuhradil dlžnú sumu, a z daného dôvodu si uplatnil žalobca istinu pozostávajúcu z poistného plnenia a úrok z omeškania, v zákonnej výške od prvého dňa po omeškania, od 30.06.2011.
3. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu a to Zmluvou o nájme dopravného prostriedku medzi žalobcom a spoločnosťou LAPREMA, s.r.o., IČO: 45 322 767, správou o nehode zo dňa 08.03.2011, z ktorej vyplýva že zúčastnení sa zhodli na zavinení nehody zo strany vodiča p. C., ktorý ako poisťovateľa v správe označil žalovaného. Poškodenie spočíva v prasknutí čelného skla vozidla žalobcu. Žalobca predložil tiež faktúru č. 11010296 vystavenú spol. AUTOGLAS, s.r.o. na sumuj 596,83 EUR za výmenu čelného skla. Žalobca súdu predložil list zo dňa 14.06.2011
- Oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. 1116901329- čelné sklo zo dňa 08.03.2011, ktorou žalovaný uvádza zamietavé stanovisko a odmieta poskytnúť poistné plnenie. Žalobca predložil súdu list zo dňa 20.07.2011, ktorý adresoval žalovanému a ide o odvolanie voči stanovisku k škodovej udalosti žalobcu. Žalobca súdu predložil list zo dňa 09.09.2011, predžalobná výzva adresovaný žalovanému. Žalobca súdu predložil list p. C. zo dňa 22.08.2011, ktorým vodič uznáva že škodu spôsobil.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril poukazom znenie § 4 ods. 2 zák. 381/2007 z.z. o PZP, podľa ktorého má poistený zo zodpovednosti za škodu nárok, aby poisťovateľ nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, žalovaný uviedol, že táto úprava vyžaduje k naplneniu nároku existenciu 4 podmienok a to porušenie povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus medzi škodou a porušením povinnosti a zavinenie. Keďže poistený ako vodič vozidla žiadnu povinnosť neporušil, nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ neexistuje. Špeciálna úprava náhrady škody podľa § 427 OZ, je na rozdiel od subjektívnej zodpovednosti v § 420 OZ, zodpovednosťou objektívnou. Podľa § 427 OZ sa vyžaduje aby vzniknutá škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, bez ohľadu na porušenie povinnosti a zavinenie. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť - kauzálny nexus, medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla a preto jeho nárok neuznáva. Kauzálny nexus musí byť bezpečne preukázaný a nie len tvrdený, pričom dôkazné bremeno tohto preukázania nesie poškodený, čo dôvodil žalovaný tiež judikátom Ústavného súdu č. ÚS 177/08, ktorý uvádza že príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá) ale aj bezpečne preukázaná a v civilnom procese nesie túto zodpovednosť poškodený. Tvrdenie žalobcu a ani súhlasné vyjadrenie poisteného nepreukazujú kauzálny nexus. Pre neunesenie dôkazného bremena žiadal žalovaný nárok nepriznať ako nedôvodný. V prípade že by súd posúdil existenciu kauzálneho nexu pozitívne, je potrebné návrh žalobcu zamietnuť z liberačného dôvodu podľa § 428 OZ, kde škodca sa zodpovednosti podľa § 427 OZ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, inak sa zodpovednosti zbaví len ak sa preukáže že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa žalovaného ide o dva prípady zodpovednosti, bez možnosti liberácie - ak bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke vozidla a ide o vnútorné okolnosti (technický stav vozidla) a s možnosťou liberácie
- škody vzniknuté tak že nemajú pôvod v prevádzke (vnútorné okolnosti) vozidla, ak sa preukáže že sa škode nedalo ani pri vynaložení úsilia zabrániť. Podľa názoru žalovaného, kameň ležiaci na vozovke je
jednoznačne okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla a škode sa nedalo zabrániť, keďže kameň splynul s vozovkou a takúto prekážku na ceste zrakovo nemožno rozpoznať, preto ide o liberačný dôvod podľa § 428 druhá veta ustanovenia.
5. Žalobca argumentoval vyjadrením vodiča p. C., ktorý sa súhlasne vyjadril k okolnostiam vzniku škody a preto je príčinná súvislosť preukázaná. Podľa prvej vety ust. § 428 OZ, prevádzateľ sa zodpovednosti za škodu nemôže zbaviť ak bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Žalovaný tieto okolnosti vysvetľuje len ako okolnosti ohľadne vozidla, s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko za takúto okolnosť je akákoľvek udalosť pri ktorej má vozidlo zapnutý motor, pričom sa ani nemusí pohybovať. Akákoľvek škoda v súvislosti s pohybom vozidla je škodou majúcou pôvod v prevádzke vozidla, teda tu liberácia škodcu nie je možná. Kameň vymrštený spod kolesa vozidla v dôsledku jeho pohybu, je škodou bez možnosti liberácie. Žalobca k vyjadreniu predložil judikát NS SR 9/1972, ktorý definuje prevádzku vozidla aj prípravu k jazde a úkony po ukončení jazdy, pričom už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke vozidla bez ohľadu na to či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie a v týchto prípadoch liberačný dôvod nejestvuje.
6. Žalovaný navrhol vypočuť k veci svedkov, vodičov oboch zúčastnených vozidiel pri škodovej udalosti. Okrem samotného nároku na istinu poprel tiež nárok na úrok z omeškania. List o oznámení škodovej udalosti obdržal od žalobcu dňa 22.03.2011 a lehotu troch mesiacov podľa § 11 ods. 6 písm. b) zák. 381/2001 z.z. o PZP, na zaslanie písomného vysvetlenia dôvodov pre ktoré odmieta plnenie, dodržal tým že zaslal oznámenie stanoviska poisťovne zo dňa 14.06.2011. Na základe splnenia tejto lehoty, neaplikuje sa na žalovaného sankcia podľa § 11 ods. 8 Zák. o 381/2001 z.z. o PZP. Zároveň žalovaný argumentoval § 11 ods. 7 zák. 381/2001 z.z. o PZP, podľa ktorého je poisťovateľ povinný uhradiť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania (v prípade vyplatenia plnenia), alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z rozhodnutia iná lehota nevyplýva. Keďže žalovaný splnil povinnosť oznámiť výsledok prešetrenia v trojmesačnej lehote, nemá povinnosť uhradiť úrok z omeškania a to až do okamihu splatnosti poistného a tá sa riadi podľa § 11 ods. 8 Zák. 381/2001 z.z. o PZP, pričom lehota 15 dní od právoplatnosti neuplynula, nakoľko konanie prebieha a priznalo by sa tak príslušenstvo pohľadávky, ktorá ešte nevznikla. Až po márnom uplynutí lehoty určenej v právoplatnom rozhodnutí vznikne právo žalobcu na úrok z omeškania.
7. K veci bol vypočutý navrhnutý svedok, vodič vozidla ktorý mal škodu spôsobiť, p. C.. K veci uviedol, zhodne s tvrdením žalobcu, že dňa 08.03.2011 viedol svoje vozidlo po ceste, ktorá bola vysypaná štrkom, keď auto idúce za ním na neho zablikalo a po zastavení zistil, že pri jazde s vozidlo, odletel kameň do čelného skla vozidla idúceho za ním. Svedok uznal, že škodu spôsobil. Na vozovke bolo len jeho vozidlo a vozidlo poškodeného. Okrem výsluchu svedka, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a vyjadreniami sporových strán.
8. Na základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci. Mal za preukázané že žalobca je vlastníkom motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda. Zmluvou o nájme, žalobca prenechal do užívania predmetné vozidlo spoločnosti LAPREMA s.r.o. a bolo preukázané, že vodič p. C.Ž., vedúci motorové vozidlo, ktoré malo podľa vyjadrení zhodných žalobcu a svedka p. C., bol poisteným u žalovaného. Súd prvej inštancie mal za preukázané že žalobca oznámil škodovú udalosť žalovanému, ako poisťovni osoby, ktorá mala podľa správy o nehode škodu spôsobiť. O priebehu škodovej udalosti sa súd prvej inštancie oboznámil na základe zhodných tvrdení žalobcu a svedka, ako aj zo záznamu o škodovej udalosti, ktorá bola podpísaná účastníkmi udalosti. Z vykonaných dôkazov mal súd za to, že škoda nastala pri jazde vozidla škodcu tak, ako zhodne uviedol žalobca a svedok C.. Kauzálny nexus medzi škodou a prevádzkou motorového vozidla škodcu mal súd za preukázaný a konštatoval naplnenie predpokladu zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť podľa § 427 OZ je objektívna a postačuje preukázanie vznik škody, jej výšky, čo žalobca preukázal faktúrou vystavenou za výmenu čelného skla a jej uhradením, pôsobenie prevádzky vozidla (rotovanie kolies po ceste, ktorou bol kameň vymrštený na sklo vozidla za škodcom) a kauzálny nexus, ktorý ustálil tak, že bez rotovania kolies po ceste, by kameň nebol býval vymrštený za automobil idúci za vozidlom škodcu. Pokiaľ ide o ne/možnosť liberácie z tejto škody, súd mal za to, že na tento prípad sa vzťahuje prvá veta ustanovenia § 428 OZ, kedy liberácia možná nie je, nakoľko ide o škodu spôsobenú samotnou povahou prevádzky vozidla. K tomuto názoru súd citoval judikát NS SR Cpj 5/2014, R číslo 135/2014, podľa ktorého „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou,
ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke“. Za daných okolností mal súd za to, že nárok žalobcu na poistné plnenie, bol nárokom preukázaným a dôvodným. Žalovaný ako poisťovateľ škodcu, je povinný poskytnúť poistné plnenie s poukazom na § 4 ods.2 a § 15 ods. l zák.č. 381/2001 Z.z. o PZP. Súd priznal žalobcovi nárok uplatnený žalobou vrátane úrokov z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., od 30.06.2011, podľa § 11 ods. 6 Zák. 381/2001 Z.z. o PZP. Lehota 15 dní začala podľa žalobcu plynúť od datovania oznámenia žalovaného o odopretí poistného plnenia, dňa 14.06.2011. Trovy konania súd priznal žalobcovi v plnej uplatnenej výške v sume 365,73 EUR ako trovy právneho zastúpenia a sumu 35,50 EUR ako súdny poplatok.
9. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie. Odvolanie smeroval voči časti výroku rozhodnutia ohľadne príslušenstva istiny, ktorou súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 596,83 EUR od 30.06.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti. Odvolanie žalovaný dôvodil podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa §365 ods. 1 písm. b) CSP, žalovaný namietal, že sa súd nezaoberal jeho argumentáciou k vzniku omeškania, ktorú predniesol vo vyjadrení v rámci prvoinštančného konania. Žalovaný totiž s poukazom na § 11 ods. 6,7 a 8 Zák. 381/2001 Z.z. o PZP argumentoval, že sa do omeškania nedostal, nakoľko postup pri vybavení poistnej udalosti riešil v súlade s § 11 ods. 6 písm. b), teda že v rámci 3 mesačnej lehoty od doručenia oznámenia o poistnej udalosti, oznámil dôvody pre odopretie poistného plnenia. Dňa 22.03.2011 bolo doručené oznámenie žalobcu, tento podnet prešetril a výsledok oznámil listom zo dňa 14.06.2011. Lehotu splnil podľa § 11 ods. 6 písm. b) a v spojení s § 11 ods. 7 Zák. o PZP, o poistnom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté a nie je v omeškaní. Rozsudok súdu nenadobudol doposiaľ právoplatnosť, pohľadávka nenadobudla splatnosť a nemôže byť žalovaný v omeškaní a nemôže byť naň aplikované sankčné ustanovenie § 11 ods. 8 Zák. o PZP. Súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie v časti priznaného úroku z omeškania a tento nedostatok odôvodnenia zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže nedostatok odôvodnenia je porušením práva na spravodlivý súdny proces. Výklad ustanovení Zák. 381/2001 Z.z. o PZP, žalovaný podoprel súhlasným názorom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/838/2014, v zmysle ktorého pri odopretí poistného plnenia, povinnosť poisťovateľa vyplatiť poistné plnenie vzniká právoplatnosťou rozsudku súdu a omeškanie nastáva márnym uplynutím lehoty určenej na plnenie v rozsudku. V napadnutej časti rozsudku žiadal žalovaný zmeniť rozhodnutie tak, že úrok z omeškania neprizná, alebo rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť na opätovné konanie.
10. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Argumentoval, že odmietnutie poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zák. 381/2001 Z.z. o PZP, je účelovým vyhýbaním sa povinnosti platiť úrok z omeškania, napriek tomu, že mal žalovaný k dispozícii dostatok materiálu preukazujúceho nárok na poistné plnenie. Žalovaný mal správne postupovať podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zák. 381/2001 Z.z. o PZP. Podľa žalobcu si žalovaný účelovo vykladal ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 Zák. 381/2001 Z.z. o PZP, čo je zjavným zneužitím práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 23.11.2017, teda za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.
12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti príslušenstva k istine je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu do akého dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, vzhľadom k zaujatiu názoru, kedy súd priznal nárok na úrok z omeškania,
k tomuto rozhodnutiu ( i keď dané rozhodnutie považuje odvolací súd za nesprávne), skutkový stav nebol zistený dostatočne. Zároveň z vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie dospel k záverom, s ktorými sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý prezentoval v odvolaní a to, že nebolo dostatočne zdôvodnené, z akého zákonného dôvodu priznal žalobcovi nárok aj na príslušenstvo pohľadávky. Pre vznik nároku na úrok z omeškania je potrebné skúmať, či došlo k omeškaniu v súlade s § 11 ods. 6 písm. b) Zák. č. 381/2001 Z.z. o PZP (ďalej len ako „Zák. o PZP“), v spojení s § 11 ods. 7 a ods. 8 totožného zákona. Až na základe naplnenia predpokladov určených v tomto predpise, je možné dedukovať oprávnenosť.
13. Žalovaný sa v odvolaní odvolal len čo do príslušenstva a istinu nenamietal. Odvolací súd sa zameral na zistenie, či bolo preukázané omeškanie a či vznikol nárok na úrok z omeškania. Žalovaný argumentoval, že postupoval spôsobom podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zák. o PZP, podľa ktorého: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“ Žalobca síce namietal, že tento postup zvolil žalovaný neoprávnene a účelovo, avšak je právom poisťovateľa nárok na poistné nepriznať, pokiaľ má za to, že nie je oprávnený. Zároveň nepriznanie plnenia korešponduje s možnosťou poškodeného, odvolať sa voči tomuto rozhodnutiu v rámci civilného sporového konania. Úlohou súdu je rozhodnúť, či bolo alebo nebolo odopretie poistného plnenia oprávnené a až rozsudok súdu zakladá povinnosť poisťovne vyplatiť poistné plnenie, prípadne určiť výšku tohto plnenia. Zo zhodného vyjadrenia účastníkov bolo zistené, že škodovú udalosť oznámil žalobca listom zo dňa 09.03.2011 žalovanému. Čo však nebolo predmetom dokazovania a skúmania súdom prvej inštancie je, kedy bolo toto oznámenie doručené žalovanému a teda kedy začala plynúť lehota 3 mesiacov na vybavenie a oznámenie výsledkov poškodenému. Lehota troch mesiacov podľa názoru odvolacieho súdu neplynie od dátumu uvedeného v oznámení o škodovej udalosti, ale až odo dňa kedy bola táto správa doručená žalovanému, k čomu neprišlo k zhode. Žalobca uviedol, že doručenie oznámenia bolo dňa 09.03.2011, zatiaľ čo žalovaný uviedol, že mu bolo toto oznámenie doručené dňa 22.03.2011. Podľa odvolacieho súdu bolo potrebné preukázať dátum doručenia pre zistenie, či žalovaný splnil lehotu 3 mesiacov, keď listom zo dňa 14.06.2011, oznámil výsledok prešetrovania žalobcovi. Zároveň nebolo súdom prvej inštancie zisťované kedy bol doručený výsledok prešetrenia poškodenému, v súlade s § 11 ods. 6 písm. b) posledná veta za bodkočiarkou. Povinnosť oznámiť výsledok poisťovateľom sa považuje za splnenú až dňom doručenia tejto správy poškodenému. Lehota na plnenie sa potom nemôže počítať od dátumu kedy bol oznámenie spísané, čo bolo dňa 14.06.2011, ako postupoval súd prvej inštancie, ale až od dátumu doručenia tejto písomnosti. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že nebolo preukázané kedy k tomuto doručeniu prišlo a teda nebol stanovený termín plynutia lehoty na plnenie, preto nie je možné zaujať záver, či došlo k omeškaniu.
14. Ďalej odvolací súd konštatuje, že úpravu omeškania v § 11 ods. 6, 7 a 8 Zák. o PZP je potrebné vykladať vo vzájomnom kontexte. Prvá lehota, ktorú poisťovateľ musí dodržať, je v súlade s § 11 ods. 6 Zák. o PZP, lehota 3 mesiacov na oznámenie výsledku prešetrovania poistnej udalosti, či už pozitívneho, v písm. a), alebo negatívneho - písm. b) predmetného ustanovenia. Na základe výberu, či poisťovateľ postupuje podľa písm. a) alebo b), nasleduje začatie plynutia lehoty na plnenie a to v súlade s § 11 ods. 7, podľa ktorého „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ Prvá časť ustanovenia § 11 ods. 7 Zák. o PZP, sa viaže k § 11 ods. 6 písm. a) a druhá časť (zvýraznená a podčiarknutá), sa viaže k postupu podľa § 11 ods. 6 písm. b). Dĺžka lehoty na plnenie je v prípade postupu podľa § 11 ods. 6 písm. b) určená buď zákonom, alebo rozhodnutím súdu, v oboch prípadoch plynie až po právoplatnosti rozhodnutia súdu. Skôr ako je právoplatne priznaná istina, nemôže nastať paričná lehota na jej plnenie a teda ani nemôže nastať omeškanie. V súlade s § 11 ods. 8 Zák. o PZP „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“. Lehotu určenú v § 11 ods. 6 však treba brať v súvislosti so zmeškaním lehoty na plnenie podľa § 11 ods. 7. Výklad žalobcu
a stotožnené právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý nevzal do úvahy lehotu na plnenie, nie je správne.
15. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď priznal nárok na príslušenstvo pohľadávky, akoby šlo o postup podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zák. o PZP. Keďže žalovaný odmietol poistné plnenie, o nároku rozhodoval až súd, ktorý tento nárok priznal a teda paričná lehota plynie až od právoplatnosti v časti istiny a až moment márneho uplynutia lehoty na plnenie, je okamihom zakladajúcim nárok na úrok z omeškania. Zároveň súd prvej inštancie, pokiaľ mal za to, že lehota mala plynúť od doručenia oznámenia, nevykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie začatia plynutia tejto lehoty. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil akým spôsobom zistil prvý deň omeškania, ktorý stanovil nesprávne na 30.06.2011, keďže tento dátum je prvým dňom po 15 dňovej lehote od spísania oznámenia žalovaného o nepriznaní poistného a nie od doručenia tohto oznámenia, čo je nesprávny výklad ust. § 11 ods. 6 písm. a) v spojení s § 11 ods. 7 Zák. o PZP.
16. Podstatnou výhradou ktorú odvolací súd voči rozsudku súdu prvej inštancie má, je nesprávne právne posúdenie. Nárok na úrok z omeškania nebol oprávnený a nemal byť priznaný v danom štádiu rozhodovania, nakoľko ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o nároku na istinu a neuplynula lehota na plnenie podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zák. o PZP.
17. Odvolací súd rozhodol o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č. 30Cb 185/2011-103 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. Pokiaľ ide o trovy konania, vzhľadom na zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie, o trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).