Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18Csp-13-2017.pdf
PDF · 89.64 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
SPP - distribúcia, a.s., sídlo: Mlynské nivy 44/b, Bratislava 825 11, IČO: 35 910 739, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., sídlo: Michalská 14, Bratislava 811 03, IČO: 47 255 706 a žalovaného: O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q..A. XXXX/XX, M., o zaplatenie 754,25 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 754,28 Eur, úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 754,28 Eur od 16.3.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 754,28 Eur, úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 754,28 Eur od 16.3.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. V žalobe uviedol, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete zabezpečujúci dopravu plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom. Na trhu s plynom sa okrem odberateľov môžeme prioritne stretnúť s tromi ďalšími subjektmi a to a) prevádzkovateľom prepravnej siete, b) prevádzkovateľom/prevádzkovateľmi distribučnej siete/sieti a c) dodávateľmi zemného plynu (okrem ďalších subjektov pôsobiacich na trhu s plynom). Postavenie každého subjektu na trhu s plynom upravujú najmä ustanovenia zákonov o energetike (Zákon č. 656/2004 Z.z. a Zákon č. 251/2012 Z.z.), s nimi súvisiace predpisy nižšej právnej sily (napr. Nariadenie vlády č. 409/2007 Z.z., resp. vyhláška URSO, ktorou sa stanovujú pravidlá trhu s plynom č. 24/2013 Z.z.). ako aj Zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.
3. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo (pozn. údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti jeho úradného overenia použiť v obchodnom styku), platí, že plyn, ktorý' odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete.
4. V prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke, logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (pozn. keďže neexistovala zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať - nominovať). Plyn, ktorý' takýto odberateľ odobral, teda patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete.
5. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká. Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere logicky nemôže byť k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného technického zariadenia pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ daného odberateľa.
6. Vyššie uvedené platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla ,zaniká v zmysle § 15 odsek 6 Zákona č. 142/200 Z.z. platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný takýmto meradlom nemôže byť použitý v obchodnom styku.
7. Z údajov plynomera nie je teda možné zistiť to, koľko metrov kubických zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu fakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu.
8. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (pozn. čoho dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn, ktorý odberateľ spôsobom podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. d/ a/alebo ustanovenia § 82 odsek 1 písm. c) Zákona o energetike odobral, bol opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, tj. žalobca, za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle § 81 Zákona o energetike je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody v prípade odberu podľa ustanovenia § 82 odsek I Zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 odsek 2 Zákona o energetike. V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť škodu v tomto ustanovení zakotvenej. Týmito subjektmi sú: 1) Dodávateľ plynu; 2) Prevádzkovateľ prepravnej siete; 3) Prevádzkovateľ distribučnej siete a 4) Prevádzkovateľ zásobníka.
9. Žalobca uviedol citáciu ustanovení § 2 písm. c/ bod 15 Zákona o energetike, § 49 ods. 6 písm. d/, písm. i/, j/, § 64 ods. 6 písm. i/, j/, § 72 ods. 8, § 73 ods. 4, 5, § 82 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o energetike, § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
10. Pri kontrole odberného miesta bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 126 m3. Pri následnej kontrole k 17.5.2015 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 2384 m3.
11. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 21.8.2015 túto škodu vyčíslil na 754.28 Eur. Žalobca vystavil žalovanému faktúru číslo 9000206394 na sumu 754,28 Eur, ktorú žalovaný nezaplatil.
12. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Csp/13/2017-30 zo dňa 5.9.2017.
13. Uznesením č.k. 18Csp/13/2017-38 zo dňa 21.9.2017 súd zrušil platobný rozkaz č.k. 18Csp/13/2017-30 zo dňa 5.9.2017 podľa § 266 ods. 3 CSP.
14. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril
15. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur.
16. Podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
17. Súd s ohľadom na uvedené zákonné ustanovenia vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko išlo o drobný spor. Oznámenie v zmysle ust. § 219 ods. 3 prvá veta CSP bolo zverejnené 15.11.2017.
18. Na verejnom vyhlásení rozsudku sa strany sporu nezúčastnili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa listinami súd zistil: z obsahu žaloby, že pri kontrole odberného miesta na mieste spotreby žalovaného bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 126 m3, pri následnej kontrole bolo zistené, že k 17.5.2015 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 2384 m3. Podľa výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu (č.l. 8) bolo zistené, že adresa odberného miesta je O. Borodáčovej 14, Martin, č. plynomeru 587058202093, začiatok NO ZP (ukončenie zmluvy o dodávke ZP) dňa 27.11.2014, stav na meradle v m3 126, ukončenie NO ZP dňa 17.5.2015, stav na meradle 2384 m3. Neoprávnene odobratý plyn je uvedený 2258 m3, celková výška spôsobenej škody bola vyčíslená vo výške 754,28 Eur. 19. Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ bod 2 Zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluve o dodávke alebo združenej dodávke plynu.
20. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
21. Podľa § 82 ods. 3 Zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
22. Podľa § 82 ods. 4 Zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
23. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný ako fyzická osoba spotrebiteľ, nakoľko v listinnom dôkaze
- výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, je označený menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou a teda v zmluvnom vzťahu so žalobcom je v pozícii spotrebiteľa v zmysle
§ 52 ods. 4 OZ. Žalobca je v zmysle ust. § 52 ods. 3 OZ dodávateľom - koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Súd mal preukázané listinou - výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, že na odbernom mieste žalovaného pri ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným dňa 27.11.2014 bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav na meradle 126 m3 . Následne pri kontrole dňa 17.5.2015 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 2384 m3. Podľa výpočtu na č.l. 8, neoprávnene odobratý plyn je 2258 m3 (č.l.8). Žalovaný v zmysle ust. § 82 ods. 2 Zákona o energetike je povinný uhradiť žalobcovi vzniknutú škodu, ktorá vznikla neoprávneným odberom podľa § 82 ods. 1 písm. a/ bod 2 Zákona o energetike, a to škodu vo výške 754,28 Eur. Táto škoda bola vypočítaná v zmysle ust. § 82 ods. 3 Zákona o energetike, cez ustanovenie § 82 ods. 4 Zákona o energetike. Škodu vo výške 754,28 Eur žalobca vyúčtoval žalovanému vo vyúčtovaní č. 9000206394 so splatnosťou 7.9.2015. Ku dňu rozhodovania nemal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi škodu vyúčtovanú v predmetnom vyúčtovaní spolu vo výške 754,28 Eur, dostal sa do omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1 OZ. Súd priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. prvým dňom nasledujúcim po dni splatnosti uvedenej vo vyúčtovaní č. 9000206394. Uplatnená doba omeškania nebola v rozpore so splatnosťou ako vyplýva z vyúčtovania č. 9000206394, keď tam bola stanovená splatnosť 7.9.2015.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Podľa § 356 písm. b/ CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.