Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/53/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcov: 1. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, 2. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, 3. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, 4. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, všetci žalobcovia v konaní zastúpení: Advokátska kancelária PM Lawyers, s.r.o., IČO: 47 251 387, Gaštanová 13, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1. E. IČO: 00 313 181, E., XXX XX Q., zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 217 020, Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, 2. P.. P. T., P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., IČO: 47 232 544, Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Návrh žalovanej v 1. rade na prerušenie konania sa z a m i e t a .

II. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

III. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania v rozsahu 100% trov konania.

IV. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 29.05.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2017, domáhali ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V petite sa domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť ospravedlniť sa žalobcom, a to prednesením navrhovaného textu ospravedlnenia na obecnom zastupiteľstve, zverejnením ospravedlnenia na úradnej tabuli po dobu jedného mesiaca, zverejnením ospravedlnenia v občasníku Q. a zverejnením ospravedlnenia formou vyhlásenia v obecnom rozhlase, ako aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to žalobcom v 1., 3. a 4. rade každému v sume 1.000,- eur a žalobkyni v 2. rade v sume 5.000,- eur. V petite sa tiež domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť ospravedlniť sa žalobcom, a to prednesením navrhovaného textu ospravedlnenia na obecnom zastupiteľstve, ako aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy, a to žalobcom v 1., 3. a 4. rade v sume 1.000,- eur a žalobkyni v 2. rade v sume 5.000,- eur.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú obyvateľmi obce Q. v ktorej majú trvalý pobyt. Žalovaná v 1. rade je právnickou osobou, ktorá vykonáva svoje úlohy prostredníctvom starostu a obecného zastupiteľstva. Obecnému zastupiteľstvu žalovanej sú vyhradené úlohy v ustanovení § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Žalovaný v 2. rade je poslancom obecného zastupiteľstva žalovanej v 1. rade. Dňa XX.XX.XXXX sa konalo zasadanie obecného

zastupiteľstva za prítomnosti poslancov, hlavného kontrolóra obce a verejnosti. Zo zasadania obecného zastupiteľstva bola spísaná zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX, dostupná na internetovej stránke žalovanej v 1. rade. Za overovateľa zápisnice bol zvolený poslanec - žalovaný v 2. rade. Program zasadnutia obecného zastupiteľstva pod bodom 4. písm. e) obsahoval bod „incident rodiny Q. a p. H. X. - predkladá poslanec P.. T., P.". Na str. 3 až 4 zápisnice sa uvádza, že: poslanec P.. T. navrhol prednostne prerokovať bod z rôzneho: e) incident rodiny Q. a p. H. X.. Starosta dal hlasovať za tento návrh na presunutie bodu rokovania. Za tento návrh hlasovalo 5 poslancov. Žalobcovia ďalej v žalobe citujú zo strany 4 zápisnice, a to v pôvodnom znení, ako aj po oprave zápisnice, tiež zo strany 7, 8, 9 a 10 zápisnice. Poslanec T. opätovne doplnil zápisnicu o tvrdenie, že výkon verejných vecí nepodlieha ochrane súkromia a v takom prípade nie je potrebné privolenie napr. na verejnom padnutí obecného zastupiteľstva. Z uvedeného možno podľa žalobcov vyvodiť úmysel poslanca obecného zastupiteľstva - žalovaného v 2. rade urobiť zo sporu obyvateľov obce „vec verejnú", aby sa na danú vec nemohlo aplikovať „písomné znenie zákona § 11 až 13 občiansky zákonník" a ide o zneužitie politickej moci na súkromné účely. Dňa XX.XX.XXXX. sa konalo zasadanie obecného zastupiteľstva žalovanej v 1. rade za prítomnosti poslancov, hlavného kontrolóra obce a verejnosti. Zo zasadania obecného zastupiteľstva bola spísaná zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX,. dostupná na internetovej stránke žalovanej v 1. rade. Žalobcovia v žalobe ďalej citovali zo strany 15 zápisnice. Výroky o žalobcoch sú podľa žalobcov buď nepravdivé, pravdu skresľujúce, zavádzajúce alebo zveličené. Forma a spôsob výrokov na obecnom zastupiteľstve žalovanej v 1. rade vytvára zlú povesť o žalobcoch ako obyvateľoch obce. Prednesené výroky vôbec nepatria na zasadnutie obecného zastupiteľstva žalovanej v 1. rade a predstavujú nástroj žalovaného v 2. rade na spolitizovanie súkromného sporu s poslancom X. a teda zneužitie politickej moci na súkromné účely. Prednesené výroky totiž boli podané tak, že verejnosť môže žalobcov vnímať veľmi negatívne. Informácia o súkromnom spore s poslancom X. je síce pravdivá, avšak podanou formou je pravdu skresľujúca a znevažujúca. Všetky výroky sú objektívne spôsobilé vyvolať o žalobcoch dojem, že majú sústavné incidenty, ktoré by sa mali stať verejne známe, že sú na nich časté sťažnosti, že občania majú časté konflikty so žalobcami, že existuje nábor, aby sa na žalobcov sťažovala širšia verejnosť, že žalobcovia napádajú ľudí, zväzujú ich reťazcami, vykrúcajú prsty, pália cigarety na tele, vyhrážajú sa smrťou, že žalobcovia nemajú právo na ochranu osobnosti, keď ide o prednes na obecnom zastupiteľstve v rámci "výkonu verejných vecí", že žalobcovia napádajú ľudí "štyria na jedného", že sú tyrani, sú odjakživa problémoví, bijú sa, že môžu zabíjať, že by mali byť vysťahovaní z obce, že by sa mala posilniť sila verejnej mienky demonštráciou 200 až 400 ľudí pred domom žalobcov, že je správne vec zobrať do vlastných rúk a žalobcov potrestať svojpomocne verejnou bitkou, že sa občania cítia žalobcami ohrození na živote, že žalobcovia sú nebezpeční, majú zbraň a demonštráciou by bolo ohrozených 400 ľudí, že žalobcovia sú konfliktní, že sú vlastníkmi strelných zbraní, že sú prirovnávaní k vrahovi z I. ktorý bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí, že jazdia neprimerane rýchlo na štvorkolkách v uličkách a na poliach, že žalobcovia boli uznaní vinnými bez uvedenia skutku a orgánu a boli vyslovené s cieľom bagatelizovať správanie druhej strany sporu - poslanca X. a zabezpečiť dôkazy o tom, že žalobcovia sú problémoví pre iné správne a trestné konania. Z osôb zodpovedných za šírenia klamlivých informácií o žalobcoch na obecnom zastupiteľstve žalovanej v 1. rade možno považovať žalovaného v 2. rade, vďaka ktorému je povesť žalobcov nielenže ohrozená, ale ochromená. Žalobcovia stratili spoločenský a súkromný život aj vďaka tomu, že všetky prednesy sú zaznamenané v zápisnici z obecného zastupiteľstva žalovanej v 1. rade a zverejnené na jej internetovej stránke. Informácie obsiahnuté v zápisniciach sú škandalizujúce a neobsahujú žiadne stanovisko žalobcov. Vzhľadom na ich ciele, ktoré sledovali, došlo k zásahu objektívne spôsobilému narušiť osobnostné práva žalobcov chránené ustanovením § 11 a 13 a cti a dobrej povesti žalobcov v súvislosti s ich životom v obci, čo odôvodňuje poskytnutie ochrany smerujúcej k náprave tohto stavu spočívajúcej v ospravedlnení. Česť občana je integrálnou súčasťou dôstojnosti človeka, formuje základ mnohých rozhodnutí členov demokratickej spoločnosti, ktoré sú fundamentálne pre jej dobré fungovanie, najmä rozhodovanie pri voľbách do verejných funkcií, pri výbere zamestnancov. Ak je česť poškodená tvrdeniami uvádzanými v skutkovo posunutých rovinách, teda neopodstatneným obvinením vyjadreným verejne a pokiaľ sa tieto tvrdenia týkajú osoby a pôsobenia na verejnosti, môže byť česť poškodená trvalo, čo zodpovedá aj tomuto prípadu. Naviac zverejnenie všetkých uvedených informácií vzhľadom na úlohy žalovanej v 1. rade uvedené v ustanovení 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nebolo nevyhnutné, pre výkon úloh žalovanej v 1. rade bezvýznamné a cieľom bolo škandalizovať a očierniť žalobcov, čím došlo k zásahu na ochranu osobnosti žalobcov a to takým spôsobom, že okrem iného bola v značnej miere ohrozená vážnosť žalobcov v spoločnosti, v dôsledku čoho nepostačuje len ospravedlnenie sa, ale je odôvodnená tiež náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Neoprávnený zásah žalovaných do práva na ochranu osobnosti žalobcov, ku ktorému došlo zverejnením nepravdivých tvrdení stále trvá, nakoľko

predmetné zápisnice sú stále uverejnené na internetovej stránke, na základe čoho majú predmetné údaje širokú publicitu. Z uvedeného je podľa žalobcov zrejmé, že zásah žalovaných, vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah a trvanie je spôsobilý privodiť žalobcom závažnú ujmu spočívajúcu vo vážnom ohrození cti a nebezpečenstva vzniku značného zníženia vážnosti žalobcov v spoločnosti, spolu s dôvodne sprievodnými pocitmi krivdy, nespravodlivosti, zlosti a obťažovania, ktoré musia žalobcovia trpieť a k zmierneniu závažnosti tejto ujmy nepostačuje morálna satisfakcia, preto je na mieste priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Zvýšená náhrada u žalobkyne v 2. rade je odôvodnená tým, že po incidente a po zverejnení napadnutých výrokov o incidente a jej rodine je sledovaná v psychiatrickej ambulancii, pretože sa psychicky zrútila, schudla, nespí celé noci, bojí sa, v noci sa strháva so strachom, že ich chcú zabiť, trasie sa, búši jej srdce, bolí žalúdok, zvracia alebo ju napína na zvracanie, plače, bojí sa, čo zlé sa stane, akoby cítila, že im hrozí nebezpečenstvo, je depresívna, úzkostná, čo je charakteristické pre posttraumatickú stresovú poruchu až hraničnú psychózu a je nútená užívať antidepresíva a žije v sociálnej izolácii a zlyháva v sociálnom fungovaní. Z dôvodu depresií a zvýšenej intrapsychickej tenzie jej bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invalidita) na 70 %. Podľa § 13 ods. 3 výšku primeraného zadosťučinenia určí súd, a to vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv a žalobcovia navrhujú, aby súd prihliadol na intenzitu a rozsah zásahu do cti a dôstojnosti žalobcov, v dôsledku ktorého došlo k ohrozeniu a zníženiu vážnosti žalobcov v spoločnosti v značnej miere a na tú skutočnosť, že primerané zadosťučinenie má slúžiť nielen na zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy, ale malo by pôsobiť najmä preventívne, aby k takýmto zásahom už nedochádzalo. Žalobcovia v petite žaloby navrhli, aby súd žalovanú v 1. rade zaviazal povinnosťou na obecnom zastupiteľstve predniesť, na úradnej tabuli zverejniť po dobu jedného mesiaca a v občasníku Q. zverejniť ospravedlnenie v znení: „Na obecnom zastupiteľstve obce Q. dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX boli prednesené výroky zverejnené v zápisnici z obecného zastupiteľstva zo XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX o rodine Q., ktoré okrem iného obsahovali tvrdenia, že majú sústavné incidenty, že sú na nich časté sťažnosti, že sú konfliktní, problémoví že žalobcovia napádajú ľudí, zväzujú ich reťazcami, vykrúcajú prsty, pália cigarety na tele, vyhrážajú sa smrťou, že sú tyrani, bijú sa, že môžu zabíjať, že by mali byť vysťahovaní z obce, že by sa mala posilniť sila verejnej mienky demonštráciou 200 až 400 ľudí pred domom žalobcov, že je správne vec zobrať do vlastných rúk a žalobcov potrestať svojpomocne verejnou bitkou, že žalobcovia sú nebezpeční, sú vlastníkmi strelných zbraní a že sú prirovnávaní k vrahovi N. ktorý bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí. Uvedené údaje týkajúce sa rodiny Q. sú nepravdivé. E. Q. sa rodine Q. za uvedenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov ospravedlňuje.“ Žalobcovia ďalej navrhli, aby súd žalovanú v 1. rade zaviazal tiež povinnosťou tri krát po dobu troch dní zverejniť formou vyhlásenia v obecnom rozhlase ospravedlnenie v znení: „Na obecnom zastupiteľstve obce Q. dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX boli prednesené výroky zverejnené v zápisnici z obecného zastupiteľstva zo XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX o rodine Q.. Uvedené údaje týkajúce sa rodiny Q. sú nepravdivé. Obec Q. sa rodine Q. za uvedenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov ospravedlňuje.“ Žalobcovia v petite žaloby ďalej navrhli, aby súd žalovaného v 2. rade zaviazal povinnosťou na obecnom zastupiteľstve predniesť ospravedlnenie v znení: „Na obecnom zastupiteľstve obce Q. dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX som predniesol výroky zverejnené v zápisnici z obecného zastupiteľstva zo XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX o rodine Q., ktoré okrem iného obsahovali tvrdenia, že treba prednostne prerokovať incident rodiny Q. a p. H. X., že treba dať ešte priestor verejnosti, aby bolo v zápisnici zaznamenané a vedené v evidencii obce, že s rodinou Q. mali viacerí problémy a upozornil na konfliktnú rodinu Q., ktorí sú vlastníkmi strelných zbraní a mohli byť tak spojení s udalosťou v X. C., kedy vlastník zbraní bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí, za čo sa rodine Q. ospravedlňujem.“ Ďalej žalobcovia navrhli zaviazať žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2. rade každého povinnosťou zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi v 1. rade vo výške 1.000,- eur, žalobkyni v 2. rade vo výške 5.000,- eur, žalobcovi v 3. rade vo výške 1.000,- eur a žalobcovi v 4. rade vo výške 1.000,- eur.

3. Ako dôkazy žalobcovia označili a predložili Zápisnicu zo zasadania obecného zastupiteľstva vo Q. zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie k zápisnici, Zápisnicu zo zasadania obecného zastupiteľstva vo Q. zo dňa XX.XX.XXXX, Odborný posudok o invalidite, Lekársky nález zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhli doplniť dokazovanie výsluchom strán sporu a výsluchom svedka G.. F. Y., I...

4. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že s uplatneným nárokom žalobcov nesúhlasí a tento považuje za nedôvodný. Má za to, že nie je pasíve vecne legitimovaná v tomto spore. Je pravdou, že dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX sa konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva. Ustanovenie § 12 ods. 9 predmetného zákona hovorí, že rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne

verejné. Na základe čoho sa na predmetné rokovania obecného zastupiteľstva dostavili občania obce Q., ktorí prišli vyjadriť svoje obavy a predniesť svoje sťažnosti týkajúce žalobcov, pričom takýto postup je v súlade so zákonom. V tejto súvislosti poukaze žalovaná v 1. rade na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva rovnako znamená, že získané informácie možno ďalej voľne rozširovať. Zmyslom inštitútu verejnosti rokovania obecného zastupiteľstva je možnosť pre kohokoľvek získať informácie o takomto rokovaní, o jeho priebehu a jeho obsahu. Toto právo účasti je aj výrazom práva obyvateľov obce bezprostrednou formou kontrolovať svojich zástupcov. Žalovaná v 1. rade má vedomosť aj o tom, že sa občania obce Q. opakovane obracali so sťažnosťami priamo na žalovaného v 2. rade keďže tento je poslancom obecného zastupiteľstva a teda je voleným zástupcom obyvateľov obce Q., pričom žalovaný v 2. rade prezentoval svojím prostredníctvom názory a podnety obyvateľov obce a snažil sa ako poslanec zastupiteľstva požiadavkám obyvateľov vyhovieť. Žalovaná v 1. rade sa nestotožňuje s vyjadreniami žalobcov, že výroky, ktoré boli o ich osobách prednesené na zastupiteľstvách sú nepravdivé, pravdu skresľujúce, zavádzajúce alebo zveličené. Žalobcovia sú v obci Q. ako aj v okolí „známe firmy“ nemajúce dobrú povesť vzhľadom na ich správanie a vystupovanie voči ostatným spoluobčanom. Ohľadom incidentu „rodiny Q. a p. H. X.“ žalovaná v 1. rade uvádza, že je neprípustné súhlasiť s vyjadrením žalobcov, že informácia o súkromnom spore s poslancom X. je síce pravdivá, avšak podanou formou je pravdu skresľujúca a znevažujúca. Ako prvé dáva do pozornosti, že sa nejednalo o súkromný spor, konanie žalobcov vykazuje známky závažnej trestnej činnosti, ktorá je v súčasnosti predmetom vyšetrovania OČTK. Trestné konanie je v súčasnosti vedené pred OR PZ v S., pod C.: E.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX. S písomným súhlasom poškodeného trestným činom predkladá žalovaná v 1. rade upovedomenie OČTK, z ktorého vyplýva, že bolo osobám F. Q., F. Q., F. Q. vznesené obvinenie za zločin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. c), d) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Je pravdou, že predmetne obvinenie bolo uvedeným osobám zrušené, avšak aj naďalej prebieha vyšetrovanie kedy je vedené trestné stíhanie vo veci. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že vyjadrenia, ktoré prezentovali obyvatelia obce Q. či už priamo alebo prostredníctvom poslancov na adresu žalobcov sú pravdivé. Osoby žalobcov sú v obci dobre známe a s väčšinou obyvateľov obce Q. prišli vzhľadom na ich neprispôsobivý štýl života do konfliktu. Zo strany mnohých občanov bolo na žalobcov podaných niekoľko trestných oznámení, kedy bezdôvodne napádali okoloidúcich ľudí po ulici, vyhrážali sa im a ničili ich majetok. Obyvatelia obce Q. tak majú dôvodné obavy a strach o svoje zdravie a majetok. Skutočnosť, že žalobcovia sú problémovými osobami, je preukázateľná na základe výpisu resp. odpisu z registra trestov ako aj výpisu z evidencie priestupkov. O uvedenom svedčia napríklad rozhodnutia E., odboru všeobecnej vnútornej správy v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra, sekcie verejnej správy, odboru priestupkov, ktorými boli F. a F. Q. uznanými vinnými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a zároveň im bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Možno vyvodiť, že ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré spôsobia nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti (napr. zníženie vážnosti fyzickej osoby v očiach spoluobčanov). Pravdivosť tvrdení o „problémovosti“ žalobcov navrhla žalovaná preukázať výpoveďami svedkov. Žalovaná v 1. rade má za to, že jej konaním, teda tým, že zverejnila predmetné zápisnice na svojom webovom sídle, nijakým spôsobom nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, nakoľko žalovaná v 1. rade si tak splnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú jednak zo zákona č. 369/1990 Zb. a jednak zo súvisiacich právnych predpisov. Je bežnou praxou, že orgány samosprávy informujú obyvateľov o činnosti zastupiteľstva prostredníctvom svojho weboveho sídla. Súčasne žalovaná v 1. rade zastáva názor, že nakoľko zápisnica odzrkadľuje reálny priebeh úkonu, nemala ani možnosť akýmkoľvek zákonným spôsobom zasiahnuť do obsahu zápisnice a obmedziť obyvateľov obce Q., aby priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov vyjadrili svoje názory či podali podnety alebo sťažnosti. Ďalej poukazovala na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, a síce rozhodnutie zo dňa 09.04.2002, sp.zn. 28Cdo/1863/2001 a zo dňa 02.01.2003, sp.zn. 28Cdo/1395/ 2002. Na základe uvedených skutkových ako aj právnych skutočností má žalovaná v 1. rade za to, že v tomto spore nie je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko si len plnila svoje zákonné povinnosti, preto navrhla, aby súd žalobu zamietol. Zároveň v zmysle ust. § 164 C.s.p. navrhla, aby súd konanie prerušil z dôvodu prebiehajúceho trestného konania vedeného pred OR PZ v S., pod C.: E.-XXXX/X-VYS-TT- XXXX, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.

5. Žalovaná v 1. rade ako dôkazy označila a predložila Správu o povesti, Upovedomenie zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkov H. X., N. X., S. P., G. A., S. P., F. X., Q. W., F. M., H. G., Q. N., Y. L..

6. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že uplatnený nárok žalobcov v celom rozsahu neuznáva. Poukazoval na to, že žalobcovia citovali pasáže zo zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, pričom vo svojej žalobe paušalizujú, nekonkretizujú a nerozoberajú podstatu prípadného difamačného charakteru sporných výrokov, pritom žalobcovia citujú mnoho výrokov tretích osôb, ktoré ani nie sú stranami tohto súdneho konania a za zodpovedných určujú výlučne žalovaných. Sporné výroky nie sú právne identifikované ani z hľadiska dvoch kategórií: skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky a nie je k tomu žalobcami uvedená príslušná argumentácia, ktorá má osobitné právne črty k predmetným dvom kategóriám. Zacielenie žalobcov na výroky žalovaného v 2. rade je možné identifikovať až v žalobnom návrhu žaloby, ktorými podľa žalobcov sú: - treba prednostne prerokovať incident rodiny Q. a p. H. X., - treba dať ešte priestor verejností, aby bolo v zápisnici zaznamenané a vedené v evidencii obce, že s rodinou Q. mali viacerí problémy, - upozornil na konfliktnú rodinu Q., ktorí sú vlastníkmi strelných zbraní a mohli byť tak spojení s udalosťou v X.edy vlastník zbraní bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí. Je však potrebné uviesť, že vyššie uvedeným sporným výrokom sa žalobcovia vo svojej žalobe absolútne nevenovali a neuviedli k nim konkrétne argumenty, iba akýsi paušálny sumár ich nesúhlasu. Napriek tomu, že sporné výroky žalovaného v 2. rade na obecnom zastupiteľstve neodzneli tak, ako ich uvádzajú žalobcovia, resp. nie v takom duchu, ako ich žalobcovia účelovo skresľujú vo svojej žalobe, žalovaný v 2. rade má plné právo diskutovať o záležitostiach, ktoré sa týkajú obce Q. a obyvateľov obce Q., ktorých v zastupiteľstve reprezentuje. Žalobcovia účelovo vo svojej žalobe dokonca uvádzajú zo zápisníc preškrtnuté pasáže, ktoré boli v zápisnici žalovaným v 2. rade namietnuté, nakoľko absolútne nezodpovedali skutočnosti. Žalobcovia opomenuli uviesť zásadnú skutočnosť, že zápisnicu zo dňa XX.XX.XXXX . žalovaný v 2. rade ako overovateľ ani len nepodpísal. Počas zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Q. zo dňa XX.XX.XXXX bol vyhotovený aj zvukovo-obrazový záznam, ktorý jasne preukazuje to, že sporné výroky neboli žalovaným v 2. rade uvedené tak, ako ich uvádzajú žalobcovia, prípadne absolútne nie v takom kontexte, v akom sa ich snažia žalobcovia vo svojej žalobe účelovo vykresliť. Žalovaný v 2. rade na začiatku zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa XX.XX.XXXX v súlade so zaužívanou praxou navrhol, aby jeden z bodov týkajúceho sa incidentu rodiny Q. a p. H. X. bol prerokovaný skôr, nakoľko sa v miestností, kde sa konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva, nachádzala verejnosť, ktorá mala záujem sa vyjadriť okrem iného aj k tomuto bodu. Žalovaný v 2. rade mal záujem iba predísť tomu, aby verejnosť nemusela čakať na prerokovanie ostatných bodov, ku ktorému pravdepodobne nemuseli mať ani záujem sa vyjadrovať. Ide o štandardnú prax na zasadnutiach (nie len) obecných zastupiteľstiev, pričom ako je zo záznamu a zo zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX zrejmé, predmetný návrh bol schválený takmer všetkými poslancami obecného zastupiteľstva, teda vôľu bod presunúť vyjadrilo obecné zastupiteľstvo ako kolektívny orgán. Zo záznamu je takisto zrejmé, že žalovaný v 2. rade výlučne navrhol presun bodu, avšak presun bodu absolútne nekomentoval a už vôbec nie v takom znení, ako to uvádzajú žalobcovia (časová stopa Záznamu 2:20 minúta). Žalovanému v 2. rade však nie je absolútne zrejmé, z akého dôvodu by takýto bežne zaužívaný procedurálny návrh mal byť čo i len objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnosti žalobcov. Túto skutočnosť žalobcovia v žalobe neuviedli. Zo Záznamu ja evidentné, že ani incident týkajúci sa žalobcov, uvádzaný v zápisnici ako aj v žalobe, žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom nekomentoval, ba dokonca ani neuvádzal, čoho sa predmetný incident týkal. Tak ako je zápis prednesu žalovaného v 2. rade (po oprave/ námietke žalovaného v 2. rade) uvedený na 4 str. zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX., tak aj bol podľa záznamu zo strany žalovaného v 2. rade vykonaný (časová stopa záznamu 3:00 minúta). Rovnako zo záznamu vyplýva (časová stopa záznamu 3:58 minúta), že žalovaný v 2. rade uviedol výlučne to, že ako poslanec obecného zastupiteľstva dostáva od občanov obce Q. mnoho sťažností a podnetov týkajúcich sa žalobcov, prípadne niektorých žalobcov. Žalovaný v 2. rade však žiadnym spôsobom ďalej nehodnotil osoby žalobcov a ani neuvádzal klamlivé informácie a ani neprimerané hodnotiace úsudky. Nakoľko išlo o osobné skúsenosti verejnosti/občanov, tieto verejnosť/občania následne uviedli osobne na predmetnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, čím z hľadiska splnenia požiadavky pasívnej vecnej legitimácie, nemôže byť zodpovednosť vyvodzovaná voči žalovanému v 2. rade. Žalovaný počas svojho prednesú akcentoval výlučne na skvalitnenie bezpečnosti občanov v rámci obce Q. a na zlepšenie prevencie pred incidentmi. Teda za žiadnych okolností žalovaný v 2. rade nenavádzal, aby skutočnosti o žalobcoch boli zaznamenávané do zápisnice, alebo aby verejnosť uvádzala o žalobcoch klamlivé alebo pravdu skresľujúce skutočnosti. Žalovaná v 2. rade ďalej poukázal na ustanovenia § 12 ods. 9 a § 3 ods. 2 písm. c), d), f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Tam uvedené práva obyvatelia obce Q. aj využili v celom rozsahu a obracajú sa so svojimi požiadavkami na obec, ako aj na jednotlivých poslancov, žalovaného v 2. rade nevynímajúc. Žalovaný v 2. rade plne rešpektoval práva obyvateľov a napomáhal vykonávať práva obyvateľov, za čo nemôže byť za žiadnych okolností sankcionovaný. Tretí sporný výrok

plne zosobňuje všeobecnú spoločenskú diskusiu ohľadom držby zbraní (bežnými) občanmi. Diskusia ohľadom držby zbrani je horúcou témou posledných desaťročí, o ktorej sa diskutuje od akademickej pôdy, cez laické diskusné fóra, až po politické rozpravy obecných, mestských a národných parlamentov. Z dávnejšej histórie, ako aj z hľadiska veľmi aktuálnych spoločenských situácií, je nespočetné množstvo príkladov nešťastného a neadekvátneho použitia zbraní, pri ktorých došlo k usmrteniu mnoho nevinných osôb. K takýmto nešťastiam sa zástancovia a ako aj oponenti zákazu držby zbraní pravidelne vyjadrujú a uvádzajú svoje názory na pôde súkromných diskusií, ako aj na pôde verejných zasadnutí, ako je aj samotné zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Voderady. Je úplne samozrejmé a od poslanca obecného zastupiteľstva sa aj očakáva, že poslanec sa k týmto verejnospoločenským udalostiam bude vyjadrovať, v kontexte aktuálnych udalostí v tuzemsku alebo v zahraničí, v spojení so životom obyvateľov obce, ktorých v obecnom zastupiteľstve žalovaný v 2. rade ako zvolený zástupca reprezentuje. Išlo o prejavený názor žalovaného v 2. rade na často pertraktovanú tému držby zbraní, vzhľadom na vtedy aktuálnu situáciu v C., kedy XX. C. XXXX. útočník zaútočil pištoľou a revolverom na návštevníkov v C. J. W., pričom išlo o hromadnú vraždu. Je teda pochopiteľné, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dva dni po tom, t.j. R. XXXX, bola táto téma otvorená, nakoľko žalobcovia alebo niektorí zo žalobcov, sú držiteľmi zbraní, pričom takýto prejav a prejavený názor žalovaného v 2. rade v celom rozsahu a bez akýchkoľvek pochybností spadá pod pole základnej slobody prejavu, ktorá tak ako aj každej inej fyzickej osobe, prináleží aj žalovanému v 2. rade a takýto prejav je chránený pred tým, aby bol akokoľvek zo strany štátu, súdu alebo iných orgánov sankcionovaný. Žalovaný v 2. rade považuje za potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že povesť žalobcov (nie len) v rámci obce Q., nie je zrovna pozitívna. Mnohé sťažnosti a podnety zasielané žalovanému v 2. rade ako poslancovi obecného zastupiteľstva zo strany obyvateľov obce Q., sa týkajú práve osôb žalobcov. Žalovaný v 2. rade je prakticky povinný s takýmito sťažnosťami a podnetmi obyvateľov obce Q. sa zaoberať a podľa potreby ich riešiť v rámci jeho možností ako verejne činnej osoby a reprezentanta voličov. Podľa vedomosti žalovaného v 2. rade, žalovaný v 1. rade podal v tomto súdnom konaní rovnako písomné vyjadrenie k žalobe, v rámci ktorého doložil správu o povesti, rozhodnutie obvodného úradu v S., ako aj označil trestné konanie týkajúce sa osôb žalobcov, alebo niektorých osôb zo žalobcov. Z týchto dokumentov je možné vyvodiť, že správanie žalobcov nemožno charakterizovať ako správanie vzorných občanov, samozrejme posúdenie toho, či bol spáchaný priestupok alebo trestný čin, je výsostne na polícií a orgánoch činných v trestnom konaní. Ako už bolo uvedené, žalovaný v 2. rade prijíma mnoho sťažností a podnetov od občanov obce Voderady a z ich obsahu vyplýva, že ich názor o osobách žalobcov je značne negatívny. Z tohto dôvodu žalovaný v 2. rade navrhol vypočuť označených svedkov. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že sporné výroky uskutočnené žalovaným v 2. rade, v tom rozsahu, v akom ho žalobcovia označili v žalobe, nemohli z hľadiska ich obsahu, vyznenia a účelu za žiadnych okolností ani len objektívne byť spôsobilé zasiahnuť do osobnosti žalobcov, pretože sporné výroky neboli klamlivé a ani difamačné. Preto aj požiadavka žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy je absolútne nedôvodná, pretože nie je splnená ani len primárna podmienka priznania nároku podľa ustanovenia §11 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade celý čas iba pravdivo opisoval skutočnosti, prípadne k nim vyjadril objektívny nezaujatý názor. Ako už bolo spomenuté, nepravdivosť alebo klamlivosť vo vzťahu k sporným výrokom žalovaného v 2. rade žalobcovia v žalobe vôbec nerozviedli, iba sa plošne voči nim vyhradili. Podľa ustanovenia §13 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže byť strane sporu priznaná náhrada nemajetkovej ujmy výlučne v prípade, ak sa zásah do ochrany osobnosti reálne prejaví vo sfére tejto strany sporu najmä tým, že bola tejto strane sporu v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Túto skutočnosť však žalobcovia žiadnym spôsobom vo svojej žalobe a ani doloženými dôkaznými prostriedkami nepreukázali a túto skutočnosť nepreukazuje ani kópia odborného posudku o invalidite a lekársky nález doloženými žalobcami, nakoľko v tomto prípade v celom rozsahu absentuje kauzálny nexus medzi prípadným zdravotným stavom žalobkyne v 2. rade a konaním žalovaného v 2. rade. Uvedené zdravotné dokumenty prakticky nič pre účely tohto súdneho konania nepreukazujú a sú právne irelevantné, dokonca v lekárskom náleze sú očividne zaznamenané iba subjektívne zdravotné pocity žalobkyne v 2. rade, ktoré sama uviedla pri vyšetrení u lekára. Podľa vedomosti žalovaného v 2. rade predmetné zdravotné dokumenty žalobcovia dokonca používajú aj v iných konaniach, v ktorých si uplatňujú odlišné nároky, za zásadne iných skutkových okolností a voči iným osobám. Podľa žalovaného v 2. rade je nepochybné, že všetky sporné výroky buď neuskutočnil tak, ako ich vykresľujú žalobcovia vo svojej žalobe (aj s ohľadom na opravu/námietky žalovaného v 2. rade k zápisnici a s ohľadom na záznam) alebo žalovaný v 2. rade prejavil svoj názor, ktorý bol plne v intenciách jeho slobody prejavu. Sankcionovanie žalovaného v 2. rade za jeho sporné výroky v rovine petitórnej ochrany žaloby žalobcov, by bolo hrubým zásahom do slobody prejavu žalovaného v 2. rade a boli by tým podkopané základné princípy demokratickej spoločnosti zosobnené v slobode prejavu, vzťahujúcej

sa k postaveniu žalovaného v 2. rade ako poslanca obecného zastupiteľstva a reprezentanta obyvateľov obce, keďže žalovaný v 2. rade má plné právo na vyvolanie verejnej diskusie o záležitostiach týkajúcich sa obce a jej obyvateľov a samotným obyvateľom, ktorí majú z hľadiska práva na prístup k informáciám podľa čl. 26 Ústavy SR plné právo byť zúčastnení na tejto verejnej diskusii o veciach verejných, ktoré sa ich priamo dotýkajú. Žalovaný v 2. rade považuje žalobu žalobcov za šikanóznu a účelovú, a preto by mala byť žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

7. Žalovaný v 2. rade ako dôkazy označil a predložil Zvukovo-obrazový záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva E. zo dňa XX.XX.XXXX (DVD), články z médií ČR. Ďalej navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalovaného v 2. rade a svedkov p. H., p. P., Q. W., F. M., H. G., Q. N., Y. L., P. O., Q. X., G. A., F. P.. Navrhol tiež doplniť dokazovanie vyžiadaním odpisu z registra trestov týkajúceho sa žalobcu v 1. rade a pripojením spisu vedeného na Okresnom súde S. pod sp.zn. XT XX/XX..

8. Vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade boli doručené žalobcom dňa XX.XX.XXXX, s tým, že žalobcom bola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k vyjadreniam žalovaných 10 dní. E-mailom zo dňa XX.XX.XXXX požiadali žalobcovia o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k uvedeným vyjadreniam. Súd dňa XX.XX.XXXX lehotu na zaslanie repliky žalobcom predĺžil do XX.XX.XXXX, o čom informoval žalobcov, resp. ich právneho zástupcu, ktorý doručenie e-mailu potvrdil e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX.. V predĺženej lehote, ani neskôr, replika od žalobcov súdu doručená nebola.

9. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi predloženými stranami sporu, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnili zasadnutia obecného zastupiteľstva E. Q.. Zasadnutia obecného zastupiteľstva viedol starosta obce a na zasadnutiach sa ako poslanec obecného zastupiteľstva zúčastnil žalovaný v 2. rade, ktorý bol súčasne overovateľom zápisníc. Z oboch zasadnutí obecného zastupiteľstva boli spísané zápisnice, pričom žalovaný v 2. rade podpísal iba zápisnicu zo zasadnutia dňa XX.XX.XXXX. Zápisnicu zo zasadnutia dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade ako overovateľ nepodpísal, ale vyjadril svoje námietky k nej vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré boli zapracované do zápisnice. Zápisnice z oboch zasadnutí, vrátane námietok žalovaného v 2. rade, sú zverejnené na internetovej stránke žalovanej v 1. rade.

10. Podľa čl. 19 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

11. Podľa čl. 26 ods. 1 ÚSR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

12. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

13. Podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (1) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (2) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. (3)

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „ZoOZ“), obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

15. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) OZ, právnickými osobami sú: jednotky územnej samosprávy.

16. Podľa § 3 ods. 2 písm. c), d) a f) ZoOZ, obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce. Má právo najmä c) zúčastňovať sa na zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na nich svoj názor a zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva,

d) obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce, f) požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci.

17. Podľa § 10 ods. 1 ZoOZ, orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce (ďalej len „starosta“).

18. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá ZoOZ, predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta.

19. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) ZoOZ, starosta zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia.

20. Podľa § 13 ods. 5 ZoOZ, starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

21. Podľa § 11 ods. 1 ZoOZ, obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis.5) Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.

22. Podľa § 12 ods. 5 veta prvá ZoOZ, obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu zasadnutia a jeho zmenu na začiatku zasadnutia.

23. Podľa § 12 ods. 6 veta prvá ZoOZ, ak na zasadnutí obecného zastupiteľstva požiada v súvislosti s prerokúvaným bodom programu o slovo poslanec, slovo sa mu udelí.

24. Podľa § 12 ods. 9 veta prvá ZoOZ, rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné.

25. Podľa § 12 ods. 10 ZoOZ, ak na rokovaní požiada o slovo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, zástupca vlády alebo iného štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Môže sa udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce.

26. Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) (ďalej len „ZoSI“), národná rada Slovenskej republiky je povinná zverejniť zápisnice z verejných schôdzí.

27. Podľa § 5 ods. 8 ZoSI, ustanovenia odseku 2 sa primerane použijú na zverejňovanie informácií obecnými zastupiteľstvami, mestskými zastupiteľstvami a miestnymi zastupiteľstvami7) a zastupiteľstvami samosprávy vyššieho územného celku.

28. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

29. Podľa Čl. 10 ods. 1 a 2 CSP, strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. (1) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. (2)

30. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

31. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

32. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. (1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

33. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

34. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia nevyužili svoju možnosť danú im Civilným sporovým poriadkom, a síce reagovať na vyjadrenia žalovaných, a to ani v predĺženej lehote na ich žiadosť. Na pojednávaní sa pridržali písomne podanej žaloby. Žalobcovia vo svojej žalobe vôbec nešpecifikovali, v akom rozsahu a v čom sú nimi označené výroky zavádzajúce alebo nepravdivé, len vo všeobecnosti s nimi vyjadrili svoj nesúhlas. Žalobcovia zároveň v žalobe nevymedzili dôvody, na základe ktorých považujú výroky za neoprávnené zásahy do ich osobnostných práv, ani nešpecifikovali žiadne poškodenie svojho mena, ľudskej dôstojnosti, cti.

35. V konaní bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX sa uskutočnili zasadnutia obecného zastupiteľstva E., ktorých sa zúčastnil žalovaný v 2. rade ako poslanec obecného zastupiteľstva. Z oboch zasadnutí obecného zastupiteľstva boli spísané zápisnice, ktorých overovateľom bol žalovaný v 2. rade. Voči zneniu zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade namietal, túto nepodpísal, pričom následne boli jeho námietky do zápisnice zapracované. Zápisnicu zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade podpísal. Zápisnice vrátane opravy skoršej zápisnice sú zverejnené na internetovej stránke žalovanej v 1. rade. Žalobcovia nepopreli skutkové tvrdenia žalovaného v 2. rade, a síce, že na žalobcov bolo podaných niekoľko trestných oznámení a že žalobcovia v 3. a 4. rade boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu vrátane uloženia povinnosti nahradiť škodu. Rovnako nepopreli skutkové tvrdenia žalovaných, že žalobcovia v obci nepožívajú dobrú povesť.

36. Žalobcovia ako žalovanú v 1. rade vo vzťahu k výrokom o rodine Q. „že majú sústavné incidenty, že sú na nich časté sťažnosti, že sú konfliktní, problémoví že žalobcovia napádajú ľudí, zväzujú ich reťazcami, vykrúcajú prsty, pália cigarety na tele, vyhrážajú sa smrťou, že sú tyrani, bijú sa, že môžu zabíjať, že by mali byť vysťahovaní z obce, že by sa mala posilniť sila verejnej mienky demonštráciou 200 až 400 ľudí pred domom žalobcov, že je správne vec zobrať do vlastných rúk a žalobcov potrestať svojpomocne verejnou bitkou, že žalobcovia sú nebezpeční, sú vlastníkmi strelných zbraní a že sú prirovnávaní k vrahovi z I., ktorý bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí“ označili E.

37. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak uvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

38. S poukazom na vyššie uvedené, základným predpokladom úspechu žaloby podanej voči žalovanej v 1. rade bolo nielen preukázať, že žalobcovia boli osobami, ktorých osobnostné práva boli porušené, ale tiež že práve žalovaná v 1. rade sa dopustila toho konania, ktoré žalobcovia v konaní skutkovo vymedzili a považovali za zásah do ich práva na ochranu osobnosti, teda že je pasívne vecne legitimovaná.

39. Súd poukazuje na skutočnosť, že obec ako jednotka územnej samosprávy je právnickou osobou, a teda svoju vôľu nevytvára samostatne, ale prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Právnická osoba teda prostredníctvom fyzických osôb prejavuje svoju vôľu navonok, robí právne úkony, vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z právnych vzťahov. Obec koná predovšetkým prostredníctvom starostu obce. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by výroky uvedené v petite žaloby, za ktoré sa má žalovaná v 1. rade ospravedlniť a nahradiť nemajetkovú ujmu žalobcom, uviedol na zasadnutí obecného zastupiteľstva starosta ako štatutárny orgán žalovanej v 1. rade. Ak v konaní nebolo preukázané, že by uvedené výroky boli prednesené fyzickou osobou

prostredníctvom ktorej koná žalovaná v 1. rade (obec ako právnická osoba) navonok, nie je možné uvedené výroky považovať za konanie žalovanej v 1. rade.

40. Zároveň však súd poukazuje na to, že ak by aj bolo v konaní preukázané, že nepravdivé údaje o žalobcoch na zasadnutí obecného zastupiteľstva uviedol starosta obce ako štatutárny orgán a osoba vedúca zasadnutie obecného zastupiteľstva (čo preukázané nebolo), zodpovedal by za zásah do osobnostných práv starosta, nie žalovaná v 1. rade ako samotná obec, pretože poskytovanie difamačných tvrdení o iných fyzických osobách nespadá do rámca vymedzených činností obce (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/745/2014 zo dňa 13.12.2016).

41. Z predloženej zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na uvedenom zasadnutí sa na adresu žalobcov spôsobom uvedeným v petitoch žaloby v časti týkajúcej sa žalovanej v 1. rade (a to ani nie v totožnom znení a s výnimkou vyjadrenia týkajúceho sa strelných zbraní a udalosti v ČR) vyjadrovali obyvatelia obce, a teda len tieto fyzické osoby môžu byť prípadne zodpovedné za zásahy do osobnostných práv žalobcov, nie však obec samotná.

42. Pokiaľ ide o samotnú skutočnosť, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva vystúpili obyvatelia obce, bolo im udelené slovo a predniesli svoje sťažnosti na žalobcov, súd poukazuje na nasledovné. Rokovania obecného zastupiteľstva sú verejné (§ 12 ods. 9 ZoOZ), pričom obyvatelia obce majú v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) a d) ZoOZ právo zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a zároveň majú právo obracať sa so svojimi sťažnosťami na orgány obce, ktorým orgánom obce je podľa § 10 ods. 1 písm. a) ZoOZ aj obecné zastupiteľstvo. Tiež v zmysle ustanovenia § 12 ods. 10 ZoOZ platí, že slovo na rokovaní obecného zastupiteľstva sa môže udeliť ktorémukoľvek obyvateľovi obce. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX, ako aj zo záznamu, je zrejmé, že obyvatelia obce sa na zasadnutí obracali na žalovanú v 1. rade, resp. na jej orgán - obecné zastupiteľstvo, so svojimi obavami a sťažnosťami týkajúcimi sa správania rodiny žalobcov s požiadavkou na riešenie tejto problematiky. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcami na ustanovenie § 11 ods. 4 ZoOZ, ktorým majú byť vyhradené úlohy obecnému zastupiteľstvu, súd uvádza, že uvedené ustanovenie predstavuje len demonštratívny výpočet úloh obecného zastupiteľstva, a to vzhľadom na použité slovo najmä. S prihliadnutím na citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení bola žalovaná v 1. rade povinná rešpektovať zákonné právo obyvateľov obce realizované na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, t.j. právo na ich účasť na zasadnutí, právo na udelenie slova a prednesenie svojej sťažnosti, čím nemohlo dôjsť k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov.

43. V prípade vyjadrenia, že žalobcovia sú vlastníkmi strelných zbraní a reagovania na udalosť v ČR zasa mohlo ísť jedine o vyjadrenie poslanca obecného zastupiteľstva, za ktoré žalovaná rovnako nezodpovedá, pričom uvedené je podrobnejšie rozvedené v odseku 54. rozsudku.

44. Ak mala žalovaná v 1. rade zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov tým, že zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva zverejnila na svojej internetovej stránke, súd poukazuje na skutočnosť, že tým, že obe zasadnutia obecného zastupiteľstva boli verejné, bola daná možnosť informácie podané na zasadnutiach ďalej voľne rozširovať. Najmä však súd poukazuje na povinnosť žalovanej uloženú jej ustanovením § 5 ods. 2 písm. b) ZoSI v spojení s ustanovením § 5 ods. 8 ZoSI, a síce povinnosť zverejniť zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, nakoľko ide o informácie, ktoré sú obce povinné sprístupniť. V súlade s vyššie uvedeným všetky obce, resp. mestá majú povinnosť zverejňovať zápisnice z verejných zasadnutí zastupiteľstva, a to buď na svojich úradných tabuliach alebo na internetových stránkach, ak ich majú zriadené. Zverejnenie na internetovej stránke obce je v súčasnosti bežným spôsobom zverejňovania informácií, ktoré je žalovaná v 1. rade oprávnená využiť, nakoľko má zriadenú internetovú stránku. Ak teda žalovaná v 1. rade zverejnila zápisnice z verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva, splnila tým len svoju povinnosť uloženú jej zákonom, a preto týmto nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcov.

45. Z vyššie uvedeného potom vyvodil súd ten právny záver, že na strane žalovanej v 1. rade nie je daná pasívna vecná legitimácia, a preto žaloba podaná voči nej nemôže byť úspešná, z ktorého dôvodu súd žalobu vo vzťahu k nej zamietol vo výroku I. rozsudku. Nakoľko súd žalobu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zamietol, nezaoberal sa bližšie jednotlivými označenými výrokmi (uvedenými vo výrokoch I., III., a IV. petitu žaloby) z hľadiska ich posudzovania, či boli vyslovené v uvedenom znení, či ide o skutkové

tvrdenia, hodnotiace úsudky, alebo iné, a či vôbec boli spôsobilé difamačného účinku, nakoľko by to bolo nadbytočné.

46. Pokiaľ ide žalobu smerovanú voči žalovanému v 2. rade, ani v tejto časti nemohla byť žaloba dôvodná, a to z nasledovných dôvodov.

47. Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti a sloboda prejavu, chránené článkami 19 a 26 ods. 1 ÚSR, sú ústavné práva, ktoré sa môžu dostať do kolízie. Takýto stret práv sa posudzuje práve pri aplikácii § 11 a nasl. v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Súdy, posudzujúce kolíziu týchto ústavou chránených práv, musia dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu, jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. Preto je potrebné skúmať intenzitu tvrdeného porušenia práva na ochranu osobnosti v spojitosti so slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Tvrdený zásah do práva na ochranu osobnosti pritom musí bezprostredne súvisieť s porušením chráneného základného práva, musí ísť teda o zásah neoprávnený, ktorý presiahne svojou intenzitou takú mieru, ktorú v demokratickej spoločnosti už nemožno tolerovať.

48. Pri porušení práva na ochranu osobnosti výrokmi žalovanej strany je potrebné pri skúmaní primeranosti toho-ktorého výroku rozlišovať, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok. Kým skutkové tvrdenie sa opiera o fakt ako objektívne existujúcu realitu, ktorej pravdivosť je overiteľná, hodnotiaci úsudok je subjektívnym názorom svojho autora.

49. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie, porušenie práva na ochranu osobnosti môže spôsobiť iba také tvrdenie, ktoré je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti alebo dobrej povesti osoby v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Takúto spôsobilosť je pritom potrebné posudzovať jednak podľa použitých výrazov a formulácií, ale zároveň aj podľa celkového dojmu, kedy je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia, či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia.

50. Na rozdiel od skutkového tvrdenia, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná, a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie, či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou, oprávnenou, a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť, resp. dobrú povesť. Ochrana výrokov, ktoré majú charakter hodnotiacich úsudkov, je z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšia ako v prípade skutkových tvrdení.

51. Žalobcovia označili žalovaného v 2. rade ako pôvodcu výrokov o rodine Q. „treba prednostne prerokovať incident rodiny Q. a p. H. X., že treba dať ešte priestor verejnosti, aby bolo v zápisnici zaznamenané a vedené v evidencii obce, že s rodinou Q. mali viacerí problémy a upozornil na konfliktnú rodinu Q., ktorí sú vlastníkmi strelných zbraní a mohli byť tak spojení s udalosťou v X. C., kedy vlastník zbraní bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí“.

52. V prípade návrhu na prednostné prerokovanie incidentu rodiny Q. a p. H. X., nejde ani o skutkové tvrdenie, ani o hodnotiaci úsudok, a teda nejde o akékoľvek tvrdenie o žalobcoch, ktoré by bolo spôsobilé zásahu do ich cti alebo dôstojnosti. Zo zvukovo-obrazového záznamu (2:20 min.) pritom vyplýva, že žalovaný v 2. rade po tom, čo starosta obce prikročil k bodu H., iba navrhol presunutie bodu programu, pričom uvedený návrh žiadnym spôsobom nekomentoval. Incident rodiny Q. a p. H. X. bol na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX zaradený pod bodom č. 4 ako Rôzne, a to pod písmenom e). Po prerokovaní prvých troch bodov programu v rámci bodu Rôzne navrhol žalovaný v 2. rade ako poslanec obecného zastupiteľstva skoršie prerokovanie tohto bodu programu, za ktorý návrh hlasovalo päť poslancov a jeden sa hlasovania zdržal. Žalobcovia v konaní ani neodôvodnili, akým spôsobom

mohol samotný návrh, prípadne jeho schválenie (za ktorý však žalovaný v 2. rade ani sám nezodpovedá, keďže išlo o kolektívne rozhodnutie), zasiahnuť do ich osobnostných práv. Zo zápisnice zo zasadnutia, ako aj zo zvukovo-obrazového záznamu je zrejmé, že zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zúčastnili ako verejnosť obyvatelia obce, ktorí považovali za potrebné sa k danému bodu programu vyjadriť. Vysvetlenie žalovaného v 2. rade, že skoršie prerokovanie tohto bodu programu bolo dané tým, aby verejnosť nemusela čakať na prerokovanie ostatných bodov, je logické, pričom zo strany žalobcov ani nebolo produkované tvrdenie, ktoré by naznačovalo iný úmysel žalovaného v 2. rade. Návrh žalovaného v 2. rade na presunutie bodu rokovania, a to incident rodiny Q. a p. H. X., tak s poukazom na vyššie uvedené nebol spôsobilý v žiadnom smere zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcov.

53. V prípade druhého výroku, že „treba dať ešte priestor verejnosti, aby bolo v zápisnici zaznamenané a vedené v evidencii obce, že s rodinou Q. mali viacerí problémy“, bolo sporným, či žalovaný v 2. rade predniesol tento výrok v takom znení, ako sa uvádza v petite žaloby (bod II.), nakoľko žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení výrok v uvedenom znení poprel a predložil zvukovo-obrazový záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného záznamu (3:00 min.) vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa nevyjadril v znení, že „treba dať ešte priestor verejnosti, aby bolo v zápisnici zaznamenané a vedené v evidencii obce, že s rodinou Q. mali viacerí problémy“. Okrem toho, že ani z pôvodného znenia zápisnice na strane 4 nevyplýva takéto znenie výroku, súd poukazuje na skutočnosť, že zápisnicu žalovaný v 2. rade ako overovateľ ani nepodpísal, nakoľko mal k nej výhrady uvedené vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 25), ktoré nakoniec boli do zápisnice zapracované. Zo znenia zápisnice po jej oprave v spojení so zvukovo-obrazovým záznamom pritom vyplýva, že žalovaný v 2. rade z vyššie citovaného výroku uviedol len toľko, že musí upozorniť na časté sťažnosti a konflikty občanov s rodinou Q., a že niektorí to prišli povedať aj osobne, k čomu by im dal potom slovo. Tvrdenie o častých sťažnostiach a konfliktov občanov s rodinou Q. je pritom skutkovým tvrdením, ktoré bolo preukázané ako pravdivé, a preto ho nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov. Pravdivosť tohto tvrdenia je preukázaná jednak zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX, kde viacerí obyvatelia obce potvrdili konflikty s rodinou Q. (napr. D. A., N. A., P.. S. P., Q. X.), a tiež z vystupovania obyvateľov obce na zasadnutí obecného zastupiteľstva vyplýva, že sa ho obyvatelia obce zúčastnili práve za účelom podania sťažností na uvedenú rodinu. Z uvedeného v spojení so Správou o povesti (č.l. 64) mal súd preukázané, že incident rodiny Q. s p. H. X. nebol ojedinelý, ale spolužitie tejto rodiny s ostatnými obyvateľmi obce je problematické a často dochádza ku konfliktom. Napokon, žalobcovia ani nepopreli skutkové tvrdenia žalovaných, že na žalobcov sú v obci podávané často sťažnosti a rodina je považovaná za konfliktnú. Vychádzajúc z testu proporcionality dvoch práv (právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti), ani ak by žalobcovia ako difamačný výrok označili tvrdenie žalovaného v 2. rade o častých sťažnostiach a konfliktov občanov s rodinou Q., išlo by o skutkové tvrdenie, ktoré bolo preukázané ako pravdivé, a preto nemohlo spôsobiť neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov. Vyjadrenie žalovaného v 2. rade, že niektorí o konfliktoch s rodinou Q. prišli povedať aj osobne, nie je ani skutkovým tvrdením, ani hodnotiacim úsudkom, a teda nejde o akékoľvek tvrdenie o žalobcoch, ktoré by bolo spôsobilé zásahu do ich cti alebo dôstojnosti.

54. V prípade tretieho výroku v tom zmysle, že žalovaný v 2. rade upozornil na konfliktnú rodinu Q., ktorí sú vlastníkmi strelných zbraní a mohli byť tak spojení s udalosťou v susedných C., kedy vlastník zbraní bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí, výrok v takomto znení ani nevyplýva zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v 2. rade podľa zápisu upozornil na konfliktnú rodinu Q., ktorí sú vlastníkmi strelných zbraní, čím chcel reagovať na udalosti z posledných dní, ktoré sa stali napríklad v X. C., kedy vlastník zbraní bezdôvodne zastrelil niekoľko nevinných ľudí. Žalobcovia na pojednávaní pritom uznali, že žalobca v 1. rade je držiteľom strelnej zbrane, a teda informácia žalovaného v 2. rade o vlastníctve strelných zbraní nebola nepravdivá. Nie je pritom podstatné, že vlastníkom je žalobca v 1. rade, keďže je súčasťou rodiny Q.. Súd poukazuje na to, že z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia, čo bolo v tomto prípade splnené. Z článku na stránke N. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX došlo k streľbe v reštaurácii v J. W., kde strelec zastrelil osem ľudí. Ak potom žalovaný v 2. rade v nadväznosti na skutočnosť, že v rodine žalobcov sa nachádza strelná zbraň, ako aj na skutočnosť, že na uvedenú rodinu sú časté sťažnosti pre ich konfliktnosť, vyjadril sa tak, že v spojitosti s tým upozornil na konfliktnú rodinu Q., išlo o prejavený názor žalovaného v 2. rade, že uvedené nie je vylúčené ani v ich obci. V konaní bolo preukázané, že žalobca v 1. rade je držiteľom strelnej zbrane (z vyjadrenia žalobcov na pojednávaní), že rodina je konfliktná (zo sťažností obyvateľov obce na zasadnutí obecného zastupiteľstva XX.XX.XXXX) a že sa

prišlo sťažovať 50 ľudí, ktorí majú hlavne obavu z toho, že sú vlastníkmi zbraní (z vyjadrenia poslanca X. zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX). Z týchto preukázaných skutkových okolnosti pritom vyplýva, že názoru žalovaného v 2. rade nechýba skutkový základ. Žalovaný v 2. rade ako poslanec obecného zastupiteľstva sa mohol subjektívne domnievať, že nie je vylúčené, aby sa obdobná udalosť odohrala aj v ich obci, a tento svoj názor bol oprávnený primeraným spôsobom vysloviť, pričom jeho formulácia nejde za hranice slušnosti v spoločnosti a zároveň vzhľadom na obsah výroku a použité výrazové prostriedky výrok neprekročil rámec prípustnej kritiky. Žalovaný v 2. rade je pritom tiež občanom SR, ktorý má Ústavou SR zaručenú slobodu prejavu, keď jeho vyjadrenie v kontexte celej situácie s problematikou uvedenej rodiny bolo primerané. Išlo pritom o hodnotiaci úsudok, ktorý bol primeraný, a to čo do obsahu aj formy a nevybočil z medzí, ktoré boli potrebné na dosiahnutie sledovaného účelu, ktorým bolo nastolenie otázok týkajúcich sa riešenia problematického spolužitia s menovanou rodinou v obci a predchádzania prípadnému nešťastiu. V tomto prípade išlo o realizáciu práva žalovaného v 2. rade na slobodu prejavu na mieste na to určenom a nie v rozsahu, ktorý by bezdôvodne zasahoval do práva na ochranu osobnosti žalobcov. Nešlo teda zo strany žalovaného v 2. rade o neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na ich osobnostných právach.

55. Z vyššie uvedeného nemal súd ani pri jednom z výrokov za preukázané, že by niektorý z výrokov bol spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcov, znížiť ich osobnú česť a ľudskú dôstojnosť, a to z dôvodu, že buď 1. išlo o výrok nemajúci povahu ani skutkového tvrdenia ani hodnotiacieho úsudku, a teda išlo výrok nespôsobilý zásahu do práva na ochranu osobnosti kohokoľvek, alebo 2. išlo o skutkové tvrdenie, ktoré bolo pravdivé, alebo 3. išlo o hodnotiaci úsudok, ktorý mal preukázaný skutkový základ a zároveň neprekročil mieru prípustnej kritiky.

56. Pokiaľ ide o ostatné výroky uvádzané žalobcami v odôvodnení žaloby, tieto jednak neboli označené ako tie, ktorými malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcov (keď neboli uvedené v petite žaloby ako výroky, za ktoré sa majú žalovaní v 1. a 2. rade ospravedlniť), tieto však i tak neuviedli ani žalovaná v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade, a teda pri týchto výrokoch chýba obom žalovaným pasívna vecná legitimácia v konaní.

57. Ak žalobcom prekáža samotná skutočnosť, že boli predmetom diskusie na zasadnutí obecného zastupiteľstva, súd poukazuje na citované ustanovenie zákona o obecnom zriadení (§ 3 ods. 2 písm. d) ZoOZ), z ktorého vyplýva právo obyvateľov obce obracať sa na orgány obce (ktorým obecné zastupiteľstvo je) so svojimi sťažnosťami. Žalobcovia nepopreli skutkové tvrdenie žalovaného v 2. rade, že ako poslancovi obecného zastupiteľstva sú mu zasielané mnohé sťažnosti a podnety zo strany obyvateľov obce na osoby žalobcov, a preto sa považuje za nesporné. Ak sa potom tieto sťažnosti obyvateľov obce stali predmetom rokovania obecného zastupiteľstva, došlo tak iba k realizácii práva obyvateľov obce v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) a d) ZoOZ v spojení s § 12 ods. 10 ZoOZ. Súd sa zároveň stotožňuje s argumentáciou žalovanej v 1. rade, že v prípade trestného stíhania vo veci zločinu obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom a prečinu ublíženia na zdraví (upovedomenie ORPZ - č.l. 65) nie je možné hovoriť o súkromnom spore, a teda nie je možné súhlasiť so žalobcami, že išlo o riešenie súkromného sporu na obecnom zastupiteľstve. Naviac, z priebehu zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že predmetom diskusie nebol len uvedený incident zo dňa XX.XX.XXXX., ale aj iné konfliktné situácie (p. A. popísal konflikt kvôli pokazenej bránke; p. X. popísal ohrozovanie jeho maloletej dcéry nebezpečnou jazdou autom, ...). Obyvatelia obce na zasadnutí obecného zastupiteľstva vyjadrovali svoje obavy pred menovanou rodinou, pričom viackrát žiadali o nezverejňovanie svojich mien v zápisnici, z obavy pred pomstou. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že by išlo o zo strany žalovaného v 2. rade o zneužitie politickej moci na súkromné účely, keď v konaní nebolo spochybnené, že bod programu bol na prerokovanie navrhnutý z dôvodu, že na žalovaného v 2. rade sa obracali občania so sťažnosťami, ktorí sa nakoniec aj zúčastnili zasadnutia, kde tieto osobne predniesli. Je pritom bezpredmetné, že išlo len o malú časť celkového obyvateľstva obce, nakoľko zo záznamu je zrejmé, že išlo o skupinu cca 40 ľudí, ktorých názormi a sťažnosťami je obec povinná sa zaoberať (i keby časť z nich tvorili príbuzní H..). A. v konaní ani bližšie presvedčivo zdôvodnené, prečo by mal žalovaný v 2. rade osobný záujem na prerokovaní uvedeného bodu programu. Zároveň si žalobcovia odporovali, keď na jednej strane uviedli, že výroky mali slúžiť na spolitizovanie súkromného sporu s poslancom X. a teda malo ísť o zneužitie politickej moci na súkromné účely a na druhej strane tvrdili, že cieľom bolo zabezpečiť dôkazy pre iné správne a trestné konanie o tom, že žalobcovia sú problémoví. Okrem toho, že tieto účely si odporujú, žalobcovia ani pri jednom z nich bližšie tieto účely

nezdôvodnili. V konaní bolo dostatočne preukázané, že prejednanie incidentu rodiny Q. s H. X. nebolo samoúčelné, ale bolo spojené s potrebou obyvateľov obce vyjadriť svoju nespokojnosť so spolužitím s uvedenou rodinou v obci, pričom konkrétny incident bol k tomu impulzom. Z vyjadrení obyvateľov obce, ktorí vystúpili na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že hoci obyvatelia obce už dlhší čas vnímali problematickosť spolužitia s rodinou v obci, báli sa uvedené nahlásiť z obavy pred členmi rodiny (napr. p. X., p. A.), pričom incident zo dňa XX.XX.XXXX bol tzv. „poslednou kvapkou“ a potrebovali upozorniť na konfliktné správanie sa rodiny.

58. Žalobcovia v konaní tiež namietali, že žalovaný v 2. rade výslovne uvádzal a prezentoval výlučne verziu pána X., pričom majú za to, že pokiaľ chcel o udalostiach informovať objektívne, mal poukázať na všetky skutočnosti, ktoré mali súvis s predmetnou udalosťou. Predovšetkým súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania nebolo vystupovanie žalovaného ako poslanca na zasadnutí obecného zastupiteľstva ako také, ale len jeho výroky. Zároveň zo záznamu vyplýva, že žalovaný v 2. rade uvedený incident vôbec nerozoberal, a preto nie je zrejmé, ako mal prezentovať verziu pána X.. V zmysle § 12 ods. 4 ZoOZ, návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje na úradnej tabuli v obci aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva, bolo teda vopred známe, čo bude predmetom rokovania obecného zastupiteľstva. Pokiaľ sa žalobcovia chceli k uvedenému bodu programu vyjadriť, nič im nebránilo sa verejného zasadnutia obecného zastupiteľstva zúčastniť, na jednotlivé vyjadrenia reagovať a uviesť svoje stanovisko.

59. Súd dodáva, že predmetom skúmania nebola otázka, či obecné zastupiteľstvo je tým orgánom, ktorý je oprávnený riešiť problematiku nastolenú obyvateľmi obce, ani či navrhované riešenia (demonštrácia, vysťahovanie rodiny z obce, zobrať vec do svojich rúk, ...) sú vhodné, ale výlučne sa zaoberal tvrdenými zásahmi do práva na ochranu osobnosti žalobcov prostredníctvom výrokov, prípadne konania žalovaných v 1. a 2. rade.

60. Na pojednávaní žalobcovia spochybnili dôkaz predložený žalovaným v 2. rade, a síce zvukovo- obrazový záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa XX.XX.XXXX ako skrátenú, neautentickú a účelovo pozmenenú nahrávku, nakoľko nebola predložená nahrávka, ktorá by zachytávala celý priebeh rokovania obecného zastupiteľstva. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia mali dostatok času na spochybnenie uvedeného dôkazu v lehote poskytnutej na vyjadrenie sa k vyjadreniam žalovaných alebo v predĺženej lehote. Žalobcovia boli vo výzve zo dňa XX.XX.XXXX poučení o sudcovskej koncentrácii konania, mali lehotu takmer tri mesiace na spochybnenie uvedeného dôkazu od jeho doručenia dňa XX.XX.XXXX. Ak potom uvedenú námietku vzniesli až na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX., aj to až po predbežnom právnom posúdení veci, uvedené nie je možné považovať za nič iné, ako za prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený včas, a preto na neho súd neprihliadal. Nad rámec súd uvádza, že samotná skutočnosť, že záznam nie je celý, nespochybňuje jeho autenticitu, keď zároveň iné dôvody neautenticity záznamu žalobcovia ani nekonkretizovali. Keďže žalovaný v 2. rade predložil záznam za účelom svojej obrany v konaní, nebolo jeho povinnosťou predložiť záznam v celom znení. Zároveň súd poukazuje na to, že v rozpore so spochybňovaním záznamu žalobcovia následne na uvedený záznam sami odkázali, a to pri prejave starostu obce.

61. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalobcov ohľadom zmeny prístupu obyvateľov obce k nim po zasadnutiach obecného zastupiteľstva, uvedené na pojednávaní po tom, čo im márne uplynula lehota na zaslanie repliky k vyjadreniu žalovaných a najmä po tom, čo súd skonštatoval sporné a nesporné skutkové tvrdenia a uviedol predbežné právne posúdenie veci, má súd za to, že tieto neboli urobené včas. Okrem toho však, nakoľko neboli preukázané difamačné výroky ani konanie žiadneho zo žalovaných spôsobilé zásahu do osobnostných práv žalobcov, je bezpredmetné zaoberať sa tvrdeniami žalobcov o zmene správania sa obyvateľov obce voči nim.

62. Súd poukazuje na to, že v konaní žalobcovia nepopreli tvrdenie žalovaných, že žalobcovia nepožívajú dobrú povesť v obci, že sú na nich podávané sťažnosti a bolo na nich podaných niekoľko trestných oznámení, a teda by ani nebol splnený predpoklad, aby difamačné výroky (ak by také boli na zasadnutiach vyslovené) boli objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcov, keďže existencia dobrej povesti žalobcov pred zasadnutiami obecného zastupiteľstva bola spochybnená.

63. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom navrhnutých svedkov, spisom sp.zn. XT/XX/XX, ani odpisom z registra trestov, nakoľko mal skutkový stav za zistený v dostatočnom rozsahu

pre rozhodnutie vo veci, pričom poukazuje na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Žiaden z vykonaných dôkazov navrhnutých žalobcami (výsluch strán sporu, výsluch svedka G.. F. Y., I..) by nebol spôsobilý zmeniť záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej v 1. rade, ani o absencii difamačných výrokov u žalovaného v 2. rade, a išlo by len o dôkazy, ktorými by sa v konečnom dôsledku navýšili trovy konania žalobcov.

64. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že k žiadnemu zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov nedošlo, keď žalovaná v 1. rade nebola v konaní pasívne vecne legitimovaná, žiaden z výrokov žalovaného v 2. rade nebol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov, a žiaden zo žalovaných sa nedopustil konania, ktoré by bolo spôsobilé zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov, žalobu v celom rozsahu, t.j. v časti požadovaných ospravedlnení, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, vo výroku I. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

65. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe navrhla prerušiť konanie do skončenia trestného konania vedeného pred OR PZ v S. pod C.: E.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX, v ktorom sa podľa nej rieši otázka, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.

66. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

67. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

68. Ustanovenie § 164 upravuje dôvod tzv. fakultatívneho prerušenia konania, z čoho vyplýva, že súd potrebu prerušenia konania zváži, pričom nie je povinný konanie prerušiť tak ako pri dôvodoch tzv. obligatórneho prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa § 164 preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto by nemal prerušiť konanie podľa citovaného ustanovenia, ak nepredpokladá, že vyriešenie otázky v inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam.

69. Okrem toho, že súd mal za to, že pre rozhodnutie vo veci samej nie je nevyhnutne nutné poznať výsledok uvedeného trestného konania, návrh na prerušenie konania zamietol vo výroku I. najmä z dôvodu, že žalobu ako nedôvodnú zamietal. Nebol potom dôvod čakať na právoplatné skočenie uvedeného trestného konania, nakoľko jeho výsledok by neovplyvnil rozhodnutie súdu v tomto konaní.

70. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

73. O nároku na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní v 1. a 2. rade boli úspešní v plnom rozsahu, čo v konečnom dôsledku znamená nárok každého z nich voči žalobcom na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výrokoch III. a IV. rozsudku. Žalobcov v 1. až 4. rade pritom v prípade náhrady trov konania zaviazal súd na plnenie spoločne a

nerozdielne, nakoľko má za to, že v prípade trov konania je odôvodnené ich postavenie solidárnych dlžníkov, keďže v konaní vystupovali na jednej strane, v rovnakej procesnej pozícii, konanie vyvolali spoločne, ich povinnosť plniť (z rovnakého dôvodu plného neúspechu v konaní) vyplýva z rovnakého právneho predpisu (CSP) a zároveň každému zo žalovaných v 1. a 2. rade vznikli jedny trovy konania, ktoré je potrebné nahradiť. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/258/2016 zo dňa 29.03.2017, kde odvolací súd uviedol, že „obe žalované v prípade trov právneho zastúpenia zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne, keďže solidárna povinnosť žalovaných 1. a 2. bola odôvodnená procesným charakterom ukladanej povinnosti (na rozdiel od uloženej povinnosti vo veci samej, na ktorú sa vzťahovali predpisy hmotného práva).“ Zároveň súd dodáva, že neboli tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 , pre ktoré by žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nemal priznať. Zároveň súd poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu § 257 CSP, podľa ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať reštriktívne a jeho uplatnenie je možné iba výnimočne, ktoré výnimočné dôvody neboli žalobcami tvrdené, ani súdom v konaní zistené.

74. O výške náhrady trov konania každého žalovaného bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) n) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.