Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-42-2016.pdf
PDF · 227.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcov: X/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, A., X/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, A., obe zastúpené: JUDr. Dana Podhradská, advokátka, so sídlom Estónska 16, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú v katastrálnom území C.Á. každá v podiele o veľkosti 1/2 podielovými spoluvlastníkmi parcely registra CKN parcelné číslo XXXX/XX o výmere 324 m2, ostatné plochy, vytvorenej odčlenením výmery 324 m2 z parcely registra CKN číslo XXXX/X o výmere 7739 m2, ostatné plochy zapísanej na liste vlastníctva č. 1, k.ú. C., parcely registra CKN parcelné číslo XXXX/XX o výmere 557 m2, vodná plocha, vytvorenej odčlenením výmery 557 m2 z parcely registra CKN číslo XXXX/X o výmere 118220 m2 vodná plocha, zapísanej na liste vlastníctva č. 1, k.ú. C. a parcely registra CKN č. XXXX/XX o výmere 248 m2 ostatné plochy, vytvorenej odčlenením výmery 248 m2 z parcely registra CKN číslo XXXX/XX o výmere 8887 m2 ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. 1, k.ú. C., podľa geometrického plánu na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom CKN p.č. XXXX/XX, XXXX/XX P. XXXX/XX vyhotoviteľa Peter Lenghart - geodet, Dorastenecká 22, 831 07 Bratislava, IČO 44 236 549, číslo 20/2015/1, pre kraj Bratislavský, okres Bratislava, obec Bratislava - m.č. Ružinov, kat. územie Trnávka, ktorý bol vyhotovený dňa 2.4.2015, autorizačne overený dňa 20.4.2015 a úradne overený dňa 13.05.2015 pod číslom XXX/ XXXX.
II. Súd vzájomnú žaloba žalovaného o určenie, že žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi každá v podiele 1 pozemku registra „E“ v k. ú. Trnávka, obec: BA - m.č. RUŽINOV, okres Bratislava II, parc. č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty vo výmere 1136 m2, zapísaného na LV č. XXXX, z a mi e t a.
III. Súd priznáva žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 08.03.2016sa žalobkyne v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali voči žalovanému určenia, že sú podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele o veľkosti 1/2 parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu číslo XXXX/XX o výmere 1136 m2, trvalé trávne porasty, nachádzajúcej sa v k.ú. C., ktorý sa identifikuje v geometrickom pláne č. XX/XXXX/1 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom p.č. XXXX/XX, XXXX/ XX a XXXX/XX vyhotoviteľa Peter Lenghardt -geodet Dorastenecká 22, 831 07 Bratislava IČO 44236549
zo dňa 02.04.2015, autorizačne overenom dňa 20.04.2015 a úradne overenom dňa 13.05.2015 pod č. XXX/XXXX v katastri nehnuteľností SR v katastrálnom území C. ako parcely registra „C“ číslo XXXX/XX o výmere 324 m2, ost. plochy, číslo XXXX/XX o výmere 557 m2, vodná plocha a číslo XXXX/XX o výmere 248 m2ost. pl. a žiadali žalovaného zaviazať na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný má časť parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu identifikovanú v registri „C“ ako parcely CKN č.XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX zapísané na svojom liste vlastníctva č. 1. Parcela č. XXXX/XX zapísaná v PK vo vložke č. XXXX v k.ú. M. bola predmetom pozostalosti po nebohom H. D., zomrelom XX.XX.XXXX v F. XXX/XXXX. Dedičstvo bolo potvrdené deťom nebohého M. D., nar. XX.X.XXXX, M. D., nar. X.X.XXXX a K. D., nar. XX.X.XXXX, každému v 1/3. M. D. zomrel dňa X.X.XXXX. Dedičstvo po M. D. bolo prejednané v F. XXXX/XX a právoplatne skončilo 11.2.1957. Dedičmi zo zákona boli vyššie uvedení M. P. K. D.. M. P. K. D., právni predchodcovia žalobkýň si vyporiadali dedičské podiely k p. č. XXXX/XX, pasienok vo výmere 1230 m2 v k.ú. M., tak že každý je vlastníkom v podiele 1. Po K. D., zomr. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní XXD/XXXX/XXXX Dnot 57/2005 zdedila podiel 1 na parcele reg. „Z. XXXX/XX, TTP o výmere 1230 m2 F. D., žalobkyňa v prvom rade. Po M. D., zomr. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní F. XXX/XX F. XX/XX zdedila jeho podiel 1 na p.č. XXXX TTP o výmere 1230 m2, TTP Q. K., žalobkyňa v druhom rade. Žalovaný nereagoval na výzvu žalobkýň v 1/ a 2/ rade vyriešiť duplicitné vlastníctvo mimosúdnou cestou a nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci nadobudnutie vlastníctva k pozemkom parc.č. č.XXXX/XX, XXXX/XX P. XXXX/XX. Preverením dôvodnosti zápisu vlastníctva v prospech žalovaného vyžiadaním listín na OU katastrálnom odbore žalobkyne zistili, že žalovaný docielil zápis vlastníckeho práva vo svoj prospech na základe návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podaním bez dátumu, ktoré bolo podané na vtedajšiu správu katastra dňa 29.04.1994. K návrhu bol pripojený delimitačný protokol zo dňa 15.08.1993 a zápisnica o prevode nehnuteľného majetku v užívaní príspevkovej organizácie. Na strane odovzdávajúceho bola Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hl. mesta SR Bratislavy (STARZ) a na strane preberajúceho žalovaný. K návrhu nebola pripojená žiadna listina o hmotnoprávnom úkone, na základe ktorej by vlastníctvo k pozemkom prešlo na štát, alebo na STARZ. Odvolávajúc sa na § 123, §124 Obč. zák, keď žalobkyne preukazujú svoje vlastnícke právo ich neprerušenou vlastníckou líniou potvrdenú dedičskými rozhodnutiami
3. Žalovaný písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.07.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že nakoľko sa žalobcovia žalobným návrhom domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu číslo XXXX/XX o výmere 1136 m2, trvalé trávnaté porasty, nachádzajúcej sa v k. ú. C., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1/ rade v podiele 1 a žalobcu v 2. rade v podiele 1, žalovaný je toho názoru, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP. Nakoľko žalovaný nie je vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu číslo XXXX/XX o výmere 1136 m2, trvalé trávnaté porasty, nachádzajúcej sa v k. ú. C., namieta pasívnu legitimáciu v tomto súdnom spore. Žalovaný je vlastníkom pozemkov registra „C“ v k. ú. C., parc. č.XXXX/X - ostatné plochy o výmere 7739 m2, parc. č. XXXX/X
- vodné plochy o výmere 118220 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 8887 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X ako vlastníctvo žalovaného. Tieto pozemky boli pôvodne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 12215 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 151515 m2a parc. č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 86952 m2v prospech vlastníka Čs. štátu v správe Správy telovýchovných a rekreačných zariadení NV hl. mesta SSR Bratislavy. Po účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. boli v roku 1992 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX položkou výkazu zmien č. 19/92 v prospech žalovaného ako nového vlastníka. Žalovaný bol od roku 1992 zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností, ktoré sú od roku 1977 súčasťou oploteného areálu Zlaté piesky. Tento areál spolu s predmetnými pozemkami spravuje mestská príspevková organizácia STARZ. Na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešlo z majetku štátu do vlastníctva žalovaného niekoľko desiatok tisíc nehnuteľností, a preto nie je možné požadovať od žalovaného, aby skúmal pri každej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol podľa zákona č. 138/1991 Zb. do svojho vlastníctva, na základe akého právneho titulu túto nehnuteľnosť nadobudol štát. O duplicite vlastníctva k pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/XX, k. ú. C., zapísanom na LV č. XXXX ako spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade s časťami pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, k. ú. C., zapísanými na LV č. X ako vlastníctvo žalovaného sa žalovaný dozvedel až na základe listu č. U.-XXX/XX zo dňa 13.10.2008, ktorým Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislavu informovala žalobcu v 1. rade, že došlo k prekrytiu vlastníctva, preto správa katastra vyznačí v zmysle §-u 39 ods. 2 katastrálneho zákona na LV č. XXXX, k. ú. C. k pozemku parc. č. XXXX/XX a na LV č. X k pozemkom parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X obmedzujúcu poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Tento list bol zaslaný na vedomie aj žalovanému, ktorému bol doručený dňa 23.10.2008. U žalovaného došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim predmet tohto súdneho sporu vydržaním, pretože vydržacia lehota začala plynúť vo februári 1992 a žalovaný sa o duplicite vlastníctva dozvedel až z listu Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. U.-XXX/XX zo dňa 13.10.2008, takže po viac ako 16 rokoch oprávnenej nepretržitej držby nehnuteľností.
4. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade písomnou replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.08.2016 spochybňujú tvrdenia žalovaného (že pozemky registra „C“ v k. ú. C., parc. č.XXXX/X - ostatné plochy o výmere 7739 m2, parc. č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 118220 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 8887 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X ako vlastníctvo žalovaného boli pôvodne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 12215 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 151515 m2a parc. č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 86952 m2v prospech vlastníka Čs. štátu v správe Správy telovýchovných a rekreačných zariadení NV hl. mesta SSR Bratislavy a po účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. boli v roku 1992 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX položkou výkazu zmien č. 19/92 v prospech žalovaného ako nového vlastníka) s odôvodnením, že predmetné pozemky nemali byť zapísané na LV č. XXXX ale na evidenčnom liste č. XXXX a len budovy mali byť zapísané na LV č. XXXX, čo malo vyplývať zo zápisnice o prevode nehnuteľného majetku v užívaní príspevkovej organizácie STARZ do užívania Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalovaný nepripojil žiadnu listinu, na základe ktorej sa STARZ stal oprávneným užívateľom pozemku žalobcov a na základe akého právneho úkonu sa evidenčný list zmenil na list vlastníctva. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade spochybňujú oprávnenosť držby žalovaného, keď uvádzajú, že ani 16 ročná doba držby nemôže privodiť zmenu na strane vlastníka, pretože podľa ich názoru ide o držbu neoprávnenú a žalovaný, resp. jeho právny predchodca nebol dobromyseľný. Žalobkyne poukazujú na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn XXC/X/XXXX, ktorým súd rozhodol v obdobnej veci.
5. Žalovaný písomnou duplikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.09.2016 uviedol, že nemohol predložiť žiadnu listinu, ktorá by dokladovala, na základe akého právneho úkonu sa evidenčný list zmenil na list vlastníctva, pretože predmetom evidenčných listov boli až do ich zrušenia 1.1.2005 údaje o držiteľovi, nájomcovi a o inej oprávnenej osobe a o nehnuteľnostiach, ktoré drží, má v nájme alebo ktoré spravuje, pričom na listoch vlastníctva sú uvedené údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, právach a o iných vzťahoch k nehnuteľnostiam. Čiže predmetom evidenčných listov bolo evidovanie užívacích vzťahov a predmetom listom vlastníctva je predovšetkým evidovanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, pričom evidenčné listy až do ich zrušenia 1.1.2005 aj listy vlastníctva existovali súbežne, teda nehnuteľnosť bola zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníctvo určitej osoby a súčasne mohla byť zapísaná na evidenčnom liste v užívaní inej osoby alebo v užívaní osoby zapísanej na liste vlastníctva ako jej vlastník. O čom svedčí aj žalobcami ako dôkaz predložený návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. Y., v ktorom je u tých istých pozemkov uvedený aj list vlastníctva č. XXXX a súčasne aj evidenčný list č. XXXX.V súvislosti s námietkou žalobkýň ohľadne neoprávnenej držby predmetných pozemkov žalovaný uviedol, že sa nevie vyjadriť k oprávnenosti držby svojho právneho predchodcu a súčasne upozorňuje, že do tejto 16 ročnej doby držby nebola započíta doba, po ktorú mal vec v držbe právny predchodca žalovaného. Počiatok oprávnenej držby nehnuteľností začína žalovaný počítať odo dňa, kedy bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník predmetných nehnuteľností na základe § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., čo bolo podľa výpisu z LV č. XXXX predloženého žalobcom, ktorý bol vyhotovený dňa 14.2.1992 ako zákazka č. XXX/XX, najneskôr ku dňu vyhotovenia tohto výpisu, t.j. ak bol žalovaný najneskôr k 14.2.1992 zapísaný na LV č. XXXX ako vlastník predmetných nehnuteľností, vychádzajúc z § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), desaťročná oprávnená držba nehnuteľností žalobcovi uplynula najneskôr k 14.2.2002. Protokolom zo dňa 1.9.1993 zveril žalovaný predmetné pozemky spolu s ostatnými nehnuteľnosťami tvoriacimi súčasť Areálu Zlaté piesky do správy mestskej príspevkovej organizácii STARZ, ktorá predmetné pozemky v rámci tohto areálu spravuje. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 58C/9/2009 je pre toto konanie irelevantné, nakoľko pozemok, ktorý bol predmetom uvedeného súdneho konania sa nachádza v neoplotenej časti Areálu zdravia Zlaté piesky voľne prístupnej verejnosti a nie v oplotenej časti areálu, ktorý spravuje STARZ, ako je to v prípade pozemkov tvoriacich predmet tohto súdneho konania.
6. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade písomným podaním doručeným súdu dňa 04.04.2017 požiadali súd o pripustenie zmeny žaloby v znení: „Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú v katastrálnom území Trnávka každá v podiele o veľkosti 1/2 podielovými spoluvlastníkmi parcely registra CKN parcelné číslo XXXX/XX o výmere 324 m2, ostatné plochy, vytvorenej odčlenením výmery 324 m2 z parcely registra CKN číslo XXXX/X o výmere 7739 m2, ostatné plochy zapísanej na liste vlastníctva č. 1, k.ú. Trnávka, parcely registra CKN parcelné číslo XXXX/XX o výmere 557 m2, vodná plocha, vytvorenej odčlenením výmery 557 m2 z parcely registra CKN číslo XXXX/X o výmere 118220 m2 vodná plocha, zapísanej na liste vlastníctva č. X, k.ú. C. a parcely registra CKN č. XXXX/XX o výmere 248 m2 ostatné plochy, vytvorenej odčlenením výmery 248 m2 z parcely registra CKN číslo XXXX/XX o výmere 8887 m2 ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. X, k.ú. C., podľa geometrického plánu na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom CKN p.č. XXXX/XX, XXXX/XX P. XXXX/XX vyhotoviteľa Peter Lenghart - geodet, Dorastenecká 22, 831 07 Bratislava, IČO 44 236 549, číslo 20/2015/1, pre kraj Bratislavský, okres Bratislava, obec Bratislava - m.č. Ružinov, kat. územie Trnávka, ktorý bol vyhotovený dňa 2.4.2015, autorizačne overený dňa 20.4.2015 a úradne overený dňa 13.05.2015 pod číslom XXX/ XXXX.“
K naliehavému právnemu záujmu na takomto určení žalobkyne v 1/ a 2/ rade uviedli, že je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkýň v 1/ a 2/ rade a ktorý nie je možné odstrániť iným právnym prostriedkom. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade sú v katastri nehnuteľností v k.ú. Trnávka evidované na liste vlastníctva č. XXXX ako podielové spoluvlastníčky parcely registra „E“ číslo XXXX/XX o výmere 1136 m2, trvalé trávne porasty. Žalovaný má časti parcely registra E č. XXXX/ XX zahrnuté do parciel CKN p.č. XXXX/X o výmere 7739 m2, p.č. XXXX/X o výmere 118220 m2, vodná plocha a p.č. XXXX/XX o výmere 8887 m2 ostatné plochy. Duplicitné vlastníctvo bolo zistené Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a je opísané v podaní X-870/08 zo dňa 13.10.2008. Rozsah duplicitné vlastníctva bol na základe žiadosti žalobkýň v 1/ a 2/ rade vymedzený geometrickým plánom Petra Lengharta, geodeta, IČO 44236549 zo dňa 2.4.2015, ktorý bol autorizačne overený dňa 20.4.2015 a úradne overený dňa 13.5.2015 pod číslo, XXX/XXXX.
Vlastnícke práva k časti pozemku v rozsahu parcely CKN č. XXXX/XX sú zapísané na LV E.-K. X ako časť parcely č. XXXX/X pre žalovaného a duplicitne na LV Z.-K. Č.. XXXX ako časť parcely č. XXXX/ XX pre žalobkyne v 1/ a 2/ rade. Vlastnícke práva k časti pozemku v rozsahu parcely č. XXXX/XX sú zapísané na LV E.-K. X ako časť parcely č. XXXX/X pre žalovaného a duplicitne na LV Z.-K. Č.. XXXX ako časť parcely č. XXXX/XX pre žalobkyne v 1/ a 2/ rade. Vlastnícke práva k časti pozemku v rozsahu parcely č. XXXX/XX sú zapísané na LV E.-K. X ako časť parcely č. XXXX/XX pre žalovaného a duplicitne na LV E-KN č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/XX pre žalobkyne v 1/ a 2/ rade. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade uvedený pozemok zdedili a svojich právnych predchodcov preukazujú zápisom v PKV č. 2307 k.ú. M. od roku 1943 a následnými dedičskými rozhodnutiami. Parcela č. XXXX/XX zapísaná v PK vo vložke č. XXXX v k.ú. M. bola predmetom pozostalosti po nebohom H.K. D., zomrelom XX.XX.XXXX v DI 529/1947. Dedičstvo bolo potvrdené deťom nebohého M. D., nar. XX.X.XXXX, M. D., nar. X.X.XXXX a K. D., nar. XX.X.XXXX, každému v 1/3. M. D. zomrel dňa X.X.XXXX. Dedičstvo po M. D. bolo prejednané v D 1540/56 a právoplatne skončilo 11.2.1957. Dedičmi zo zákona boli vyššie uvedení M. P. K. D.. M. P. K. D., právni predchodcovia žalobkýň si vyporiadali dedičské podiely k p. č. XXXX/XX, pasienok vo výmere 1230 m2 v k.ú. M., tak že každý je vlastníkom v podiele 1. Po K. D., zomr. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní 31D/2455/2005 Dnot 57/2005 zdedila podiel 1 na parcele reg. „E“ XXXX/XX, TTP o výmere 1230 m2 F. D., žalobkyňa v prvom rade. Po M. D., zomr. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní D 630/04 Dnot 84/04 zdedila jeho podiel 1 na p.č. XXXX TTP o výmere 1230 m2, TTP Q. K., žalobkyňa v druhom rade. Žalovaný nereagoval na výzvu žalobkýň v 1/ a 2/ rade vyriešiť duplicitné vlastníctvo mimosúdnou cestou. Vo februári roku 1992 a aj 1.5.1991, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 138/1991 Zb. bol spoluvlastníkom parcely XXXX/XX K. D., nar. XX.XX.XXXX a M. D., nar. XX.XX.XXXX Čsl. štát od K. D. ani od M. D. parcelu číslo XXXX/XX nevykúpil, ani im nebola vyvlastnená a ani ju Čsl. štátu nedarovali. Z listu Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu zn.: U.-XXX/XX zo dňa 13.10.2008 je zrejmé, že do operátu katastra nehnuteľností bola zapísaná iba na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX v zmysle žiadosti Záhradníctva a rekreačných služieb mesta Bratislava č. XX-/. F..S., tak že časť výmery tejto parcely bola zahrnutá do p.č. XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X. Správa telovýchovných zariadení NV Hlavného mesta SR Bratislavy na základe žiadosti Č.j. XXXX/XX zo dňa 21.09.1983 žiadala zapísať p.č. XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X na LV č. XXXX v k.ú. C. ako vlastníctvo Čsl. štátu - Správy telovýchovných
zariadení NV Hlavného mesta SR Bratislavy. K žiadosti nebol pripojený žiaden hmotnoprávny podklad, na základe , ktorého by vlastníctvo z fyzickej osoby M. D., alebo K. D. prešlo na Čsl. štát. Magistrát žalovaného Hlavného mesta Bratislavy žiadosťou č. Y. z 06.12.1991 s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí žiadal zapísať vlastnícke právo k pozemkom XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/ X v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy- Správy telovýchovných zariadení NV Hlavného mesta SR Bratislavy. Ani magistrát žalovaného nepripojil k žiadosti listinu, na základe ktorej by vlastníctvo k pozemnoknižnému pozemku p.č. XXXX/XX zlúčenému do p.č. XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X nadobudol Čsl. štát, ale uspokojil sa iba s odvolaním sa na zákon č. 138/1991 Zb. Podľa § 1 účelom tohto zákona (z.č. 138/1991 Zb.) je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Z uvedeného vyplýva, že tento zákon sa vzťahoval iba na majetok, ktorý Čst. štát vlastnil, t.j. ktorý nadobudol na základe právneho úkonu, ktorý bol spôsobilý na zmenu vlastníckeho práva z Vojtecha Zemana na Čsl. štát. zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa vzťahuje iba na veci, ku ktorým mal Čsl. štát vlastnícke právo. Zákon nadobudol účinnosť 1.5.1991 a poskytol zainteresovaným právnickým osobám lehotu do 1.5.1992 a ak sa nadobudnutie majetku viazalo na ďalšie podmienky mali lehotu 12-tich mesiacov od prevzatia majetku, aby podali návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Žalovaný sa bráni, že do jeho vlastníctva prešlo niekoľko desiatok tisíc nehnuteľností, a preto nie je možné požadovať, aby pri každej nehnuteľnosti skúmal titul nadobudnutia, a preto je dobromyseľný. Nepreverenie titulu nadobudnutia vylučuje postup stanovený zákonom č. 138/1991 Zb. - O prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. Teda odovzdávajúca právnická osoba spíše majetok, ktorý podľa zákona Čsl. štát vlastní, pretože iba takého majetku sa zákon týkal, identifikuje tento majetok a nadobúdajúca právnická osoba ho prevezme. Prevezme ho fyzicky aj s dokladmi. Na tento úkon mali odovzdávajúca a preberajúca právnická osoba 1 rok. V danom prípade žalovaný založil do súdneho spisu podanie svojho Magistrátu zn. OSM/91 zo dňa 6.12.1991, ktorým s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb. žiada o zapísanie vlastníckeho práva hlavného mesta SR Bratislavy k veciam, ktoré prešli s majetku SR do jeho vlastníctva. Uvedená podstata žiadosti - zápis vlastníckeho práva k veciam v majetku SR - vyplýva aj z listu zn. Y. z 26.11.1991. K žiadosti je pripojený zoznam podnikov a organizácií Hlavného mesta SR Bratislavy - 44 podnikov a organizácií + 5 bytových podnikov dopísaných rukou. Zoznam nie je podpísaný. Rovnako nie je podpísaný aj zoznam čísiel listov vlastníctva a katastrálne územia. Súčasťou návrhu nie sú žiadne odovzdávacie a preberacie protokoly. Právny predchodca žalobkýň K. D. sa viacerými listami prihlásil ako vlastník k parcele č. XXXX/XX postupne na Obvodbý úrad Bratislava III listom z 27.1.1992, na Ministerstvo výživy a poľnohospodárstva SSR listom z 20.2.1992, na Magistrát mesta Bratislavy, správu majetku listom zo dňa 12.5.1992. Reštitučný nárok uplatnený K. D. je vedený na Okresnom úrade, Bratislava, pozemkovom a lesnom odbore pod číslom XXX/ XX. Na žalovaného sa obrátila aj žalobkyňa 1/ listom zo dňa 7.2.2008. Z listu žalobkyne 1/ zo dňa 7.2.2008, ktorý bol doručený žalovanému dňa 7.2.2008 žalobkyňa 1/ poukazuje na to, že v roku 1992 bol uplatnený nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa § 9 zák. č. 229/1991 Zb. na Pozemkovom úrade v Bratislave. Pozemkový úrad odporučil listom zo dňa 15.4.1992, aby sa oprávnená osoba obrátila na užívateľa pozemku. Výzva žalovanému bola adresovaná dňa 12.5.1992. Ďalšia korešpondencia bola z roku 2000. Žalovaný listom zo dňa 30.4.2004 odpovedal, že na p.č. XXXX/XX má LV č. X. K tomuto listu žalovaný pripojil list z 4.8.2000. Ďalším listom zo dňa 11.11.2009 zn. V. B. XXXXX/XX-X/ XXXXXX žalovaný uviedol že vlastníctvo nadobudol 1.5.1991 podľa zákona č. 138/1991. Ani v jednej z odpovedí neuviedol, ako vlastníctvo k parcele XXXX/XX nadobudol Čsl. štát. Žalobkyne poukazujú na závery rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II pod číslom 58C/9/2009, kde sa prejednával identický súdny spor. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade sú v katastri nehnuteľností v k.ú. C. evidované na liste vlastníctva č. XXXX ako podielové spoluvlastníčky parcely registra „E“ číslo XXXX/XX o výmere 1136 m2, trvalé trávne porasty. Rozsah duplicitného vlastníctva bol vymedzený geometrickým plánom č. XX/XXXX/X k pozemkom XXXX/XX (324 m2), XXXX/XX (557 m2) a XXXX/XX (248 m2). Výmera parciel vymedzujúcich rozsah duplicitného vlastníctva spolu je 1129 m2. Rozdiel 6 m2 (medzi výmerami 1136 m2 a 1129 m2) je v súlade s povolenou odchýlkou. Geodet Peter Lenghart sa k rozdielu výmer vyjadril nasledovne: „Dovolená odchýlka v mape s kódom kvality 3 na výmeru 1136 m2 vychádza 84 m2. A aj keby som to prerátal na mapu s kódom kvality 2, tak je dovolená odchýlka 28 m2. Usmernenie ktorým sa stanovuje kód kvality vektorových máp posielam link pod správou. Link pod správou obsahoval Usmernenie geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. KO - 1163/2004, zo dňa 29.3.2004, ktorým sa stanovuje kód kvality vektorových máp a dopĺňa sa kód pôvodu vzniku súradníc bodu. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade preukazujú svoje vlastnícke právo súvislou vlastníckou líniou, doloženou dedičskými rozhodnutiami. Právny predchodca žalobkýň K. D. uplatnil reštitučný nárok
a požiadal magistrát žalovaného o vydanie nehnuteľností podľa § 9 zák. č. 229/1991 Zb. listom zo dňa 12.5.1992. Žalobcovia resp. ich právny predchodca neboli jedinými osobami, ktoré spochybnili list vlastníctva č. 1240, na ktorý boli zapísané nehnuteľnosti podľa GP 761-2610-027-77. Boli nimi napr. aj žalobcovia v súdnom spore 58C 9/2009, ktorí si uplatnili aj reštitučný nárok. S poukazom na judikatúru Čsl. štát nemohol previesť na právnych nástupcov viacej práv ako mal. Nakoľko nebol vlastníkom predmetného pozemku, nemohol toto právo previesť na iný subjekt a nadobudnutie vlastníckeho práva nemohol nastať ani podľa zákona č. 138/1991 Zb., pretože tento zákon upravoval prechod vlastníctva v tom prípade, ak vlastníctvo štátu existovalo. Žalovaný nesporne vedel, že odovzdávajúca organizácia Správa telovýchovný a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy, od ktorej preberal touto organizáciou spravovaný majetok, nie je vlastníkom pozemky v k.ú. C. p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X....pretože odkázal na evidenčný list č. XXXX, tak ako to vyplýva zo zápisnice o prevode nehnuteľného majetku zo dňa 15.8.1993. Túto zápisnicu si žalobkyne v 1/ a 2/ rade vyžiadali z OÚ Bratislava kat. odboru a je založená v súdnom spise. Existenciu dobrej viery založenej iba na liste vlastníctva vylučuje aj uzn. NS SR z 27.2.2013 sp. zn. 6Cdo 71/2011.
7. Žalovaný dňa 26.04.2017 doručil súdu písomne vzájomnú žalobu, ktorou žiada, aby súd určil, že „F. D., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX A. a Q. K., rod. D., nar. 21.3.1957, bytom B. XX, XXX XX A. nie sú podielovými spoluvlastníkmi každá v podiele 1 pozemku registra „E“ v k. ú. C., obec: BA-m.č. RUŽINOV, okres Bratislava II, parc. č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty vo výmere 1136 m2, zapísaného na LV č. XXXX.“
Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom pozemkov registra „C“ v k. ú. C., parc. č.XXXX/X - ostatné plochy o výmere 7739 m2, parc. č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 118220 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 8887 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X. Tieto pozemky boli pôvodne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 12215 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 151515 m2a parc. č. XXXX/X
- vodné plochy o výmere 86952 m2v prospech vlastníka Čs. štátu v správe Správy telovýchovných a rekreačných zariadení NV hl. mesta SSR Bratislavy. Po účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. boli v roku 1992 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX položkou výkazu zmien č. 19/92 v prospech žalovaného ako nového vlastníka na základe žiadosti OSM/91 zo dňa 6.12.1991. V žiadosti č. OSM/91 zo dňa 6.12.1991 adresovanej Stredisku geodézie Bratislava - mesto žiada Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy o zápis vlastníctva hlavného mesta SR Bratislava podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí k veciam, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám, ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia podľa zákona č. 518/1990 Zb. na hlavné mesto. Prvou prílohou tejto žiadosti je zoznam 44 podnikov a organizácií hlavného mesta SR Bratislavy a piatich bytových podnikov, v ktorom je pod poradovým číslom 10. uvedená Správa telovýchovných a rekreačných zariadení Bratislava. Druhou prílohou tejto žiadosti je zoznam katastrálnych území a čísel listov vlastníctva, ktorých sa zmena týka, pričom na tomto zozname je v k. ú. Trnávka uvedený aj list vlastníctva č. XXXX.Na základe žiadosti č. OSM/91 zo dňa 6.12.1991 bol v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vykonaný zápis vlastníctva v prospech hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré mesto nadobudlo ex lege k veciam, ktoré boli vo vlastníctve štátu, s ktorými hospodárilo v zozname uvedených 44 podnikov a päť bytových podnikov, ktoré sa v zmysle zákona č. 518/1990 Zb. stali mestskými podnikmi. Predmetom uvedenej žiadosti boli veci, ktoré boli zapísané v zozname obsahujúcom 18 katastrálnych území a dohromady 138 listov vlastníctva. Na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešlo z majetku štátu do vlastníctva žalovaného niekoľko desiatok tisíc nehnuteľností, a preto nie je možné požadovať od žalovaného, aby skúmal pri každej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol podľa zákona č. 138/1991 Zb. do svojho vlastníctva, na základe akého právneho titulu túto nehnuteľnosť nadobudol štát. Žalovaný bol od roku 1992 zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník pozemkov registra „C“ v k. ú. C., parc. č.XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. V súčasnosti sú tieto pozemky zapísané na liste vlastníctva č. X ako vlastníctvo žalovaného. Tieto pozemky sú od roku 1977 súčasťou oploteného areálu Zlaté piesky. Tento areál spolu s predmetnými pozemkami spravuje mestská príspevková organizácia STARZ, ktorej boli predmetné pozemky zverené do správy Protokolom zo dňa 1.9.1993. Výpis z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovený dňa 14.2.1992 pod číslom zákazky XXX/XX preukazuje, že najneskôr ku dňu vyhotovenia tohto výpisu, t. z. k 14.2.1992 bolo hlavné mesto SR Bratislava zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník pozemkov registra „C“ v k. ú. C., parc. č. č.XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX. Spolu s podaním zo dňa 31.3.2017 doručeným súdu dňa 4.4.2017 žalobcovia doručili listiny, ktorými sa podľa ich názoru právny predchodca žalobcov K. D. prihlásil ako vlastník k parcele č. XXXX/
XX postupne na Obv. úrad Bratislava III listom z 27.1.1992, na Ministerstvo výživy a poľnohospodárstva SSR listom z 20.2.1992, na Magistrát mesta Bratislavy, správu majetku listom z 12.5.1992. Na list zo dňa 27.1.1992 adresovaný Obvodnému úradu Bratislava III, v ktorom právny predchodca žalobcov pán Kamil Zeman žiadal za parcelu č. 1214/22 finančnú náhradu podľa zákona č. 229/1991 Zb., mu bolo odpovedané listom Obvodného úradu Bratislava III zn. 283/92/EO/G zo dňa 7.2.1992. V tomto liste bol žiadateľ informovaný, že oslovený úrad nie je držiteľom predmetného pozemku, ale že ním je mesto Bratislava a že oslovený úrad ani nie je príslušný konať podľa zákona č. 229/1991 Zb., ale že orgánom príslušným na poskytnutie náhrady je Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SR. Výzva na uzavretie dohody na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. zo dňa 20.2.1992 adresovaná na Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR neobsahuje podaciu pečiatku. Podobne ani Výzva na uzavretie dohody na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. zo dňa 12.5.1992 adresovaná na Magistrát mesta Bratislavy neobsahuje podaciu pečiatku, takže nie je zrejmé, kedy mala byť táto výzva doručená a či vôbec doručená bola. Pochybnosti o doručení tejto výzvy potvrdzuje aj list zo dňa 7.2.2008 predložený žalobcami, ktorým pani F. D. písala magistrátu mesta Bratislavy, že ešte v roku 1992 si jej manžel uplatnil nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb., pričom na výzvu na Magistrát zo dňa 12.5.1992 nedostali žiadnu odpoveď. V tomto liste sa tiež uvádza, že ďalšia korešpondencia bola z roku 2000. Túto korešpondenciu sa však žalobcovia nepredložili. Predložili len list V.-X zo dňa 30.4.2004 adresovaný právnemu predchodcovi žalobcov K. D., v ktorom sa uvádza, že stanovisko organizácie V. k parc. č. XXXXX mu bolo zaslané listom B.-XXXX/ XX/Po zo dňa 4.8.2000 a list V. B. XXXXX/XX-X/XXXXXX zo dňa 11.11.2009, v ktorom sa žiadna korešpondencia z roku 2000 nespomína. Žalobcovia teda nijakým spôsobom nepreukázali doručenie výzvy zo dňa 12.5.1992 žalovanému a ďalšia žalobcami doručená korešpondencia so žalovaným je až z rokov 2004, 2008, 2009. Ak by aj Výzva na uzavretie dohody na vydanie nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. zo dňa 12.5.1992 adresovaná na Magistrát mesta Bratislavy bola doručená, nemala by vplyv na dobromyseľnosť hlavného mesta SR Bratislavy pri držbe pozemkov registra „C“ v k. ú. C., parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX, nakoľko v liste zo dňa 12.5.1992 právny predchodca žalobcov K. D. zasiela výzvu na vydanie nehnuteľností, ktoré z dôvodu uvedeného v § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 229/1991 Zb. prešli na štát a o pozemku parc. č. XXXX/XX uvádza, že sa na ňom nachádza areál „Zlaté piesky“ a že bol prevedený na iného vlastníka. Z uvedeného dôvodu žiada v rámci reštitučného zákona o náhradu za zabratý pozemok. Uplatnenie reštitučného nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb. na pozemkovom úrade by svedčilo v prospech dobromyseľnosti hlavného mesta SR Bratislavy, pretože nároky podľa zákona č. 229/1991 Zb. boli uplatňované reštituentmi v prípadoch, keď prešli nehnuteľnosti na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku niektorého z titulov uvedených v § 6 ods. 1 písm. a) až v) zákona č. 229/1991 Zb.. Jedným z titulov prechodu nehnuteľností na štát alebo na inú právnickú osobu bolo podľa § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb. aj prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia. Takže existencia areálu „Zlaté piesky“ v správe STARZ na pozemku parc. č. XXXX/XX by mala za následok, že v prípade preukázania, že reštituenti sú oprávnenými osobami podľa § 4 zákona č. 229/1991 Zb., predmetný pozemok by im nemohol byť vydaný z dôvodu prekážky podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 229/1991 Zb., ale správny orgán by im v rozhodnutí vo veci priznal právo na náhradu za predmetnú nehnuteľnosť, a to či už naturálnu (§ 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.) alebo finančnú (§ 16 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.), ktorá by bola oprávneným osobám poskytnutá prostredníctvo Slovenského pozemkového fondu. Žalobcovia v podaní zo dňa 31.3.2017 uvádzajú, že reštitučný nárok uplatnený K. D. je vedený na Okresnom úrade Bratislava, pozemkovom a lesnom odbore pod číslom XXX/XX, z čoho nie je zrejmé, či už v tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté a ak vo veci bolo právoplatne rozhodnuté, ako správny orgán rozhodol preto žalovaný je toho názoru, že vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa zákona č. 160/2015 Z. z. nemožno konať pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci reštitučného nároku uplatneného podľa zákona č. 229/1991 Zb. Žalobcovia predložili súdu Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 58C/9/2009-84 zo dňa 15.6.2010 potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co367/2010-104 zo dňa 28.2.2012, v ktorom sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného o nadobudnutí pozemku tvoriaceho predmet súdneho konania podľa § 134 OZ vydržaním. Podľa názoru žalovaného právnu názor uvedený v týchto rozhodnutiach nemožno aplikovať na tento prípad. Žalobcami predložená korešpondencia nespochybňuje uplynutie 10-ročnej lehoty potrebnej na vydržanie, ktorá začala plynúť najneskôr 14.2.1992, kedy bol vyhotovený výpis z listu vlastníctva č. XXXX pod číslom zákazky XXX/XX, ktorý preukazuje, že najneskôr ku dňu vyhotovenia tohto výpisu, t. z. k 14.2.1992 bolo hlavné mesto SR Bratislava zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník pozemkov registra „C“ v k. ú. C., parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX a uplynula dňa
14.2.2002. Žalovaný predkladá súdu Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 7C/105/2009-144 zo dňa 16.1.2013 potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 266/2013-180 zo dňa 18.11.2015, v ktorom sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného o nadobudnutí pozemku tvoriaceho predmet súdneho konania podľa § 134 OZ vydržaním. Na základe žiadosti č. OSM/91 zo dňa 6.12.1991 bol v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vykonaný zápis vlastníctva v prospech hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré mesto nadobudlo ex lege k veciam, ktoré boli vo vlastníctve štátu, s ktorým hospodárilo v zozname uvedených 44 podnikov a päť bytových podnikov, ktoré sa v zmysle zákona č. 518/1990 Zb. stali mestskými podnikmi. Predmetom uvedenej žiadosti boli veci, ktoré boli zapísané v zozname obsahujúcom 18 katastrálnych území a dohromady 138 listov vlastníctva. Nebolo v možnostiach žalovaného, aby pri v každom z týchto 138 listov vlastníctva pri každom jednom pozemku zapísanom na týchto listoch vlastníctva skúmal, na základe akého titulu nadobudol tieto pozemky československý štát. Skúmanie nadobudnutia vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti možno vyžadovať v prípade prevodov jednotlivých pozemkov, nemožno to však požadovať pri prechode desiatok tisícov pozemkov, ktorý nastal ex lege. U Hlavného mesta SR Bratislavy došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim predmet tohto súdneho sporu vydržaním v súlade s § 134 Občianskeho zákonníka, pretože vydržacia lehota začala plynúť najneskôr dňa 14.2.1992, kedy bol vyhotovený výpis z listu vlastníctva č. XXXX pod číslom zákazky 246/92, ktorý preukazuje, že najneskôr ku dňu vyhotovenia tohto výpisu, t. z. k 14.2.1992 bolo hlavné mesto SR Bratislava zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník pozemkov registra „C“ v k. ú. Trnávka, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/ X a parc. č. XXXX/XX a uplynula dňa 14.2.2002.Hlavné mesto SR Bratislava má z dôvodu existencie duplicitného vlastníctva vymedzeného v geometrickom pláne č. XX/XXXX/X na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom p. č. XXXX/XX, XXXX/XX P. XXXX/XX úradne overeného dňa 13.5.2015 pod č. XXX/XXXX v katastri nehnuteľností SR v k. ú. Trnávka ako pozemky registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ost. plochy o výmere 324 m2, parc. č. XXXX/XX - vodná plocha o výmere 557 m2 a parc. č. XXXX/XX - ost. plochy o výmere 248 m2a potreby odstránenia tohto duplicitného vlastníctva naliehavý právny záujem na podaní vzájomnej žaloby podľa § 147 zákona č. 160/2015 Z. z., preto na základe všetkých uvedených skutočností žiada, aby súd rozhodol o vzájomnej žalobe v navrhovanom znení.
8. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 02.05.2017 pripustil žalobkyňami navrhnutú zmenu žalobného návrhu v znení: „Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú v katastrálnom území C. každá v podiele o veľkosti 1/2 podielovými spoluvlastníkmi parcely registra CKN parcelné číslo XXXX/ XX o výmere 324 m2, ostatné plochy, vytvorenej odčlenením výmery 324 m2 z parcely registra CKN číslo XXXX/X o výmere 7739 m2, ostatné plochy zapísanej na liste vlastníctva č. 1, k.ú. C., parcely registra CKN parcelné číslo XXXX/XX o výmere 557 m2, vodná plocha, vytvorenej odčlenením výmery 557 m2 z parcely registra CKN číslo XXXX/X o výmere 118220 m2 vodná plocha, zapísanej na liste vlastníctva č. X, k.ú. C. a parcely registra CKN č. XXXX/XX o výmere 248 m2 ostatné plochy, vytvorenej odčlenením výmery 248 m2 z parcely registra CKN číslo XXXX/XX o výmere 8887 m2 ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. X, k.ú. C., podľa geometrického plánu na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom CKN p.č. XXXX/XX, XXXX/XX P. XXXX/XX vyhotoviteľa Peter Lenghart - geodet, Dorastenecká 22, 831 07 Bratislava, IČO 44 236 549, číslo 20/2015/1, pre kraj Bratislavský, okres Bratislava, obec Bratislava - m.č. Ružinov, kat. územie C., ktorý bol vyhotovený dňa 2.4.2015, autorizačne overený dňa 20.4.2015 a úradne overený dňa 13.05.2015 pod číslom XXX/ XXXX.“
9. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade písomným podaním doručeným súdu dňa 24.05.2017 uviedli, že argumentácii žalovaného, že je vlastníkom duplicitnej výmery pozemkov s poukazom na zák. č. 138/1991 Zb. a § 134 Obč. zák. nie je možné prisvedčiť. Vo februári roku 1992 a aj k 1.5.1991, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 138/1991 Zb. boli spoluvlastníkmi parcely XXXX/XX K. D., nar. XX.XX.XXXX a M. D., nar. XX.XX.XXXX Čsl. štát od K. D. (zomr. 2005) ani od M. D. (zomr. 2004) parcelu číslo XXXX/XX nevykúpil, ani im nebola vyvlastnená a ani ju Československému štátu nedarovali. Žalovaná 1/ na pojednávaní 2.5.2017 uviedla, že jej manželovi K. D. bola zaslaná ponuka na vykúpenie pozemku koncom 60-tych rokov, ten s tým nesúhlasil a pozemok mu nebol ani vyvlastnený. Podľa listu Správy katastra pre hl.m. SR Bratislavu zn.: U.-XXX/XX zo dňa 13.10.2008 malo dôjsť k zápisu do katastra nehnuteľností iba na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX v zmysle žiadosti Záhradníctva a rekreačných služieb mesta Bratislava (ďalej iba ZARES) č. XX-/. F..S., tak že časť výmery tejto parcely bola zahrnutá do p.č. XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X. K žiadosti nebol pripojený žiaden hmotnoprávny podklad, na základe, ktorého by vlastníctvo z fyzickej osoby M. D., alebo K. D. prešlo na Československý štát. Žalobkyne v 1 a 2 rade vyžiadali z archívu katastra nehnuteľností podanie ZARES-u zn. 11/77 Dr. H/
Dv zo dňa 27.5.1977, ktoré bolo Geodéziou n.p. pre hl.m. SSR Bratislavu prijaté 30.5.1977 a podaniu bola daná zn. 99/77. K tomuto podaniu nebola pripojená kúpna zmluva ani vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým by nastal prevod alebo prechod vlastníctva k p. č. XXXX/XX z M. a K. D. na štát. Pokiaľ ide o p.č. XXXX/XX zápis bol vykonaný iba na základe výkazu plôch k geom. plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX. Výmera 1230 m2 z p.č. XXXX/XX bola včlenená do p.č. XXXX/X a XXXX/X,X,X.
Správa telovýchovných zariadení NV Hlavného mesta SR Bratislavy mala na základe žiadosti Č.j. XXXX/ XX zo dňa 21.09.1983 žiadať zapísať p.č. XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/. na LV č. XXXX v k.ú. C. ako vlastníctvo Čsl. štátu - Správy telovýchovných zariadení NV Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobkyne žiadali vyhľadať v archíve katastra nehnuteľností aj toto podanie. V archíve katastra sa nenachádza, iba v zozname došlej pošty je zapísané, že takéto podanie malo byť na Geodéziu doručené. Výkaz plôch ku geometrickému plánu nie je takým právnym úkonom, s ktorým by zákon aj v roku 1977 alebo 1983 spájal prevod alebo prechod vlastníctva. Vlastníkmi parcely XXXX/XX boli M. a K. D. podľa D 1540/56. Magistrát žalovaného žiadosťou č. Y. z 06.12.1991 s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí žiadal zapísať vlastnícke právo k pozemkom XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy - Správy telovýchovných zariadení NV Hlavného mesta SR Bratislavy. Ani magistrát žalovaného nepripojil k žiadosti listinu, na základe ktorej by vlastníctvo k pozemnoknižnému pozemku p.č. XXXX/XX zlúčenému do p.č. XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X nadobudol Čsl. štát, ale uspokojil sa iba s odvolaním sa na zákon č. 138/1991 Zb. (ďalej iba zákon). Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa vzťahuje iba na veci, ku ktorým mal Čsl. štát vlastnícke právo. Majetok fyzických osôb - právnych predchodcov žalobcov -podľa tohto zákona nemohol prejsť do majetku obce. Zákon nadobudol účinnosť 1.5.1991 a poskytol zainteresovaným právnickým osobám lehotu do 1.5.1992 a ak sa nadobudnutie majetku viazalo na ďalšie podmienky mali lehotu 12-tich mesiacov od prevzatia majetku, aby podali návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Žalovaný sa bráni, že do jeho vlastníctva prešlo niekoľko desiatok tisíc nehnuteľností, a preto nie je možné požadovať, aby pri každej nehnuteľnosti skúmal titul nadobudnutia, a preto je dobromyseľný. Nepreverenie titulu nadobudnutia vylučuje postup stanovený zákonom č. 138/1991 Zb. - O prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. Teda odovzdávajúca právnická osoba spíše majetok, ktorý podľa zákona Čsl. štát vlastní, pretože iba takého majetku sa zákon týkal, identifikuje tento majetok a nadobúdajúca právnická osoba ho prevezme. Prevezme ho fyzicky aj s dokladmi. Na tento úkon mali odovzdávajúca a preberajúca právnická osoba 1 rok. Žalovaný založil do súdneho spisu podanie svojho Magistrátu zn. OSM/91 zo dňa 6.12.1991, ktorým s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb. žiada o zapísanie vlastníckeho práva hlavného mesta SR Bratislavy k veciam, ktoré prešli s majetku SR do jeho vlastníctva. Uvedená podstata žiadosti - zápis vlastníckeho práva k veciam v majetku SR - vyplýva aj z listu zn. Y. z 26.11.1991. K žiadosti je pripojený zoznam podnikov a organizácií hl.m. SR Bratislavy - 44 podnikov a organizácií + 5 bytových podnikov dopísaných rukou. Zoznam nie je podpísaný. Rovnako nie je podpísaný ani zoznam čísiel listov vlastníctva a katastrálne územia. Súčasťou návrhu nie sú žiadne odovzdávacie a preberacie protokoly. Toto podanie nespĺňalo náležitosti podľa zákona č. 138/1991 Zb.. Zmenu vlastníckeho práva k p.č. XXXX/XX nemohlo iniciovať, pretože parcela nebola vo vlastníctve štátu. Právny predchodca žalobcov K. D. si uplatnil reštitučný nárok k parcelám č. XXXXX, XXXXX, XXXXX P. XXXX/XX k.ú. C.Á. (v jednom podaní, nie pre každú parcelu osobitne). Viacerými listami sa prihlásil ako vlastník k uvedeným parcelám, listami z 27.1.1992, z 20.2.1992, na Magistrát mesta Bratislavy, správu majetku listom zo dňa 12.5.1992. Reštitučný nárok uplatnený Kamilom Zemanom je vedený na Okresnom úrade, Bratislava, pozemkovom a lesnom odbore pod číslom XXX/XX. Na žalovaného sa obrátila aj žalobkyňa 1/ listom zo dňa 7.2.2008. V liste žalobkyne 1/ zo dňa 7.2.2008, ktorý bol doručený žalovanému dňa 7.2.2008, žalobkyňa 1/ poukazuje na to, že v roku 1992 bol uplatnený nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa § 9 zák. č. 229/1991 Zb. na Pozemkovom úrade v Bratislave. Pozemkový úrad odporučil listom zo dňa 15.4.1992, aby sa oprávnená osoba obrátila na užívateľa pozemku. Výzva žalovanému bola adresovaná dňa 12.5.1992. Žalovaný riešil žiadosť K. D., pretože v liste zo dňa 30.4.2004 zn. MAG/2004/4744/26558-4 sa spomína list mestskej organizácie V. - Pohrebníctvo mesta Bratislavy zn. SNM-5499/00/Po zo dňa 4.8.2000. Žalovaný listom zo dňa 30.4.2004 odpovedal, že na p.č. XXXX/XX má LV č. X. K tomuto listu žalovaný pripojil list z 4.8.2000. Ďalším listom zo dňa 11.11.2009 zn. MAGS SNM XXXXX/XX-X/XXXXXX žalovaný uviedol že vlastníctvo nadobudol 1.5.1991 podľa zákona č. 138/1991. Ani v jednej z odpovedí neuviedol, ako vlastníctvo k parcele XXXX/XX nadobudol Čsl. štát. Žalovaný identifikoval pozemnoknižné parcely a vedel označiť, do ktorých parciel, ktoré má na liste vlastníctva, boli zlúčené, musel preto mať dokumentáciu z nadobúdaniu majetku. Žalobkyňa 1/ na
pojednávaní dňa 2.5.2017 uviedla, že z vyššie uvedených parciel 2 im boli vybavené prostredníctvom tretej osoby, jednu majú zapísanú na svojom LV a nedoriešená zostala p.č. XXXX/XX. Reštitúcia k p. č. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX P. XXXX/XX k.ú. C. bola riešená na pozemkovom úrade. Spis mal viacej značiek. Prvé označenie 114/92, neskôr 713/4242/2008/D (114/92). Vo výzve Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 9.6.2008 sa uvádza, že vo vzťahu k p.č. 1214/22 zatiaľ nie je preukázané, na základe akého titulu Hlavné mesto SR Bratislava sa stalo vlastníkom pozemku. Obvodný pozemkový úrad uvádza, že pozemok je na LV č. X (LV žalovaného) a aj na LV č. XXXX (LV žalobkýň) titulom dedenia a o veci musí rozhodnúť súd. Žalobkyňa 1/ listom zo dňa 12.12.2008 oznámila Obvodnému pozemkovému úradu, že ruší svoju požiadavku náhradného pozemku za p.č. XXXX/XX (v liste je chybne uvedené č.p.). Osobnými dotazmi u žalovaného, aby jej bolo preukázané, ako žalovaný nadobudol vlastníctvo k p.č. XXXX/XX zistila, že žalovaný takýto doklad nemá, a preto pozemok zaradila do dedičstva po manželovi Kamilovi (zomrel v r. 2005), rovnako postupovala aj žalobkyňa 2/, ktorá dedila podiel 1 po Vojtechovi Zemanovi v roku 2004. Žalovaný namieta, že uplatnenie práv prostredníctvom reštitučných zákonov vylučuje možnosť deklarovať existenciu vlastníckeho práva určovacou žalobou na súde. S uvedeným za zaoberal Ústavný súd SR v nálezu zn. II, ÚS 249/2011 z 29.9.2011. Obrana žalovaného spočíva na tom, že „veril“ tomu, že vlastníctvo pozemku žalobcov nadobudol Československý štát, pretože je zapísaný na LV č. XXXX, údaje na LV sú hodnoverné, pokiaľ nie je preukázaný opak a aj keď štát vlastníctvo nenadobudol, prešlo podľa zákona č. 138/91 Z.z. a žalovaný ho teda užíva v dobrej viere po dobu stanovenú pre vydržanie vlastníckeho práva a vlastníctvo nadobudol vydržaním. Žalobkyne poukázali na to, že túto istú obranu použil žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod číslom 58C/9/2009, kde sa prejednával identický súdny spor. Predmetom sporu bolo vlastníctvo k pozemku p.č. XXXXX/X v areáli Zlaté piesky, tiež bol najprv evidovaný na LV č. XXXX na základe GP 764-2610-027/77 pod položkou výkazu zmien č. 99/77, potom na LV č. XXXX a následne na základe delimitačného protokolu z 15.8.1993 na LV č. X. Súd odmietol, že by sa Československý štát mohol stať vlastníkom pozemku na základe geometrického plánu, že pozemok v dobrej viere nerušene od roku 1977 užíval právny predchodca žalovaného, že už Československý štát by mohol nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, a odmietol aj obranu žalovaného, že nemohol pri nadobudnutí tisícok nehnuteľností podľa zákona č. 138/1991 Zb. skúmať titul nadobudnutia. Práve túto obranu žalovaného označil - „bez skúmania titulu nadobudnutia vlastníctva sa prieči i jeho tvrdeniu o ovládaní veci alebo vykonávaní práva spätého s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že ako držiteľom veci alebo vykonávateľovi tieto práva patria“ - str. 6 ods. 1 rozsudku. Rozsudok OS Bratislava II potvrdil v rámci odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom 14Co/367/2010-104 zo dňa 28.2.2012. Na strane 6 ods. 5 tohto rozsudku Krajský súd uvádza, že už právnemu predchodcovi žalovaného muselo byť zrejmé, že nenadobudol vlastnícke právo, v užívaní nebol dobromyseľný a od nevlastníka nemohol prejsť do vlastníctva žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Zb. Takisto odmietol, že by žalovaný bol dobromyseľný. Žalobkyne poukázali k otázke nadobudnutia veci od nevlastníka - t.j. od Československého štátu na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 10.2.2010 sp. zn. I.ÚS 50/10 a tiež na nález Ústavný súd Českej republiky sp. zn. I ÚS 3314/11 z 2.10.2012, ktorý riešil kolíziu princípu ochrany skutočného vlastníka a ochrany dobrej viery nadobúdateľa, ktorým dospel k záveru, že dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne. Posúdenie dobromyseľnosti upravovalo aj uznesenie NS SR z 27.2.2013 sp. zn. 6Cdo 71/2011. Rozhodnutia ÚS SR, ÚS ČR a NS SR vylučujú existenciu dobrej viery držiteľa, ak sa nepresvedčí o nadobúdacom titule pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať. Žalobkyne ďalej uviedli, že STARZ, ktorý spravoval Zlaté piesky bol príspevkovou organizáciou Národného výboru Hlavného mesta SR Bratislavy. Zákonom č. 518/1990 Zb. prešla zriaďovateľská pôsobnosť na obec, teda na Hlavného mesta SR Bratislavu (§3). Teda nevznikli inštitúcie/ organizácie, ktoré by nemali žiadnu históriu, žiaden archív a prostredníctvom svojich zamestnancov mali aj bez „nového oboznamovania sa“ vedomosť o agende svojho právneho predchodcu. Preto zápisom na list vlastníctva č. 1240 dňa 14.2.1992 nemohli nastať také nové pomery, ktoré by nemali žiadnu minulosť a bez všetkého vznikla dobrá viera vo vlastníctvo k užívanému majetku. Hodnovernosť údajov katastra spochybnila samotná Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, keď konštatovala duplicitné vlastníctvo. Záverom žalobkyne zdôraznili, že v danej veci: 1/ je preukázaná neprerušená vlastnícka línia žalobkýň a ich právnych predchodcov, potvrdená dedičskými rozhodnutiami, Existencia reštitučných zákonov nevylučuje možnosť domáhať sa nápravy podľa Občianskeho zákonníka 2/ Žalobkyne resp. ich právny predchodca neboli jedinými osobami, ktoré spochybnili list vlastníctva č. XXXX, na ktorý boli zapísané
nehnuteľnosti podľa GP 761-2610-027-77. Boli nimi napr. aj žalobcovia v súdnom spore 58C 9/2009, ktorí si uplatnili aj reštitučný nárok k p. registra E č. XXXXX/X zapísanej tiež na LV č. XXXX a vlastníctvo k tejto parcele bolo tiež predmetom súdneho konania 58C/9/2009. Žalovaný sa dozvedel o nezrovnalostiach, resp. majetkovoprávnom neusporiadaní pozemkov evidovaných na LV č. XXXX preukázateľne už z listu z 8.12.1992 (str. 5 rozsudku 58C/9/2009). 3/ Na územie areálu Zlatých pieskov bolo uplatnených množstvo reštitučných nárokov. Žalovaný musel vedieť, všetky pozemky neboli kúpené alebo vyvlastnené.4/ Právnym predchodcom žalobkýň pozemky neboli vykúpené alebo vyvlastnené, vlastníctvo im zostalo zachované, preto sa zákon č. 138/1991 Zb. sa na tieto pozemky nevzťahoval. 5/ V konaní nie je sporné, že právny predchodca žalovaného nemá nadobúdací titul pre vlastníctvo k pozemku p.č. XXXX/XX. Žalovaný nadobúdací titul nepredložil, kataster nehnuteľností tento nemá a žalobkyňa v 1/ rade vie od svojho manžela, že prevod za 0,20 Kčs odmietli.6/ Žalovaný tvrdí, že 14.2.1992 bol zapísaný ako vlastník na LV č. XXXX a vtedy začala plynúť vydržacia doba. V tejto súvislosti poukazuje na podanie magistrátu Hlavného mesta SR z 6.12.1991. Žalobca musí vysvetliť svoje ďalšie podanie bez dátumu, ktoré bolo zaevidované na katastri dňa 29.4.1994 (Z-1535/94) - ide o žiadosť Hlavného mesta SR zapísať na LV parcely k nehnuteľnostiam transformovaného podniku STARZ - Zlaté piesky. Pripojil delimitačný protokol medzi STARZ (od ktorej už ho mal mať napísaný podľa podania z 6.12.1991 - STARZ je tam pod položkou 10) ako odovzdávajúcim a Hlavným mestom SR ako preberajúcim. Delimitačný protokol poukazuje na LV č. XXXX ale zápisnica o prevode nehnuteľného majetku v užívaní STARZ uvádza, že pozemky sú na evidenčnom liste č. XXXX. Zápisnica má dátum 15.8.1993. Aj z tejto zápisnice sa musel žalovaný dozvedieť, že vlastníctvom k pozemkom nie je isté. 7/ Žiadosti o zápis vlastníctva podľa zák.č. 138/91 podával Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy - v podstate ide o bývalý národný výbor mesta SSR Bratislavy, ktorý musel dokonale poznať vlastnícke pomery svojich rozpočtových a príspevkových organizácií. (Národné výbory boli zrušené zákonom 472/1990; Bratislava ako Hlavné mesto SR bola ustanovená z.č. 377/1990 Zb.; právne pomery obcí ustanovil z.č. 369/1990 Zb.) Rovnako STARZ nie je nová príspevková organizácia. Pred účinnosťou vyššie uvedených zákonov a z. č. 518/1990 Zb. bola príspevkovou organizáciou Národného výboru Hlavného mesta SSR Bratislavy a po účinnosti tohto zákona príspevkovou organizáciou žalovaného. Vstupom do účinnosti vyššie uvedených zákonov a prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti podľa z.č. 518/1990 Zb. na obec - na Hlavné mesto SR Bratislavu (§3) nevznikli organizácie, ktoré by nemali žiadnu minulosť, žiaden archív, zamestnancov, pamäť a pod.. Zápisom na list vlastníctva č. XXXX dňa 14.2.1992 nenastali nové pomery. Zápis v LV nemohol založiť moment vzniku v dobromyseľnosti žalovaného, že užíva vlastný majetok. 8/ Žalovaný nebol dobromyseľný. Žalovaný si mohol odkontrolovať nadobúdacie tituly. Sú založené v katastri nehnuteľností pri položke XX/XX - k GP č. XXX-XXXX-XXX-XX, sám na túto položku poukazuje a listín pri tejto položke nie je veľa. Československý štát nemohol previesť na právnych nástupcov viac práv ako mal. Nakoľko nebol vlastníkom predmetného pozemku, nemohol toto právo previesť na iný subjekt a nadobudnutie vlastníckeho práva nemohol nastať ani podľa zákona č. 138/1991 Zb., pretože tento zákon upravoval prechod vlastníctva v tom prípade, ak vlastníctvo štátu existovalo. Žalovaný nesporne vedel, že odovzdávajúca organizácia STARZ, od ktorej preberal touto organizáciou spravovaný majetok, nie je vlastníkom pozemkov v k.ú. C. p.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X....pretože STARZ odkázal na evidenčný list č. 1981, tak ako to vyplýva zo zápisnice o prevode nehnuteľného majetku zo dňa 15.8.1993. Existenciu dobrej viery tak ako ju odôvodňuje žalovaný vyvracia judikatúra ( napr. uzn. NS SRz 27.2.2013 sp. zn. 6Cdo 71/2011) a tiež žiadosti vlastníkov k iným pozemkom v areáli Zlaté piesky, s ktorými sa obracali na žalovaného. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade navrhujú vzájomný návrh žalovaného zamietnuť a ich návrhu na určenie vlastníctva vyhovieť.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením obsahu listín, založených do súdneho spisu žalobkyňami v 1/ a 2/ rade a žalovaným a zistil nasledovný skutkový stav veci:
11. Žalobkyňa v 1/ rade v rámci svojej výpovede uviedla, že v reštitučnom konaní si uplatnili štyri pozemky, z ktorých dva dostali v rámci reštitúcie, jeden im vrátil ZARES a tento pozemok je stále sporný. Manžel žalobkyne dostal ponuku o vykúpenie pozemku parc. č. XXXX/XX, bolo to koncom 60tych rokov, manžel s tým nesúhlasil, nedostali ani vyvlastňovací dekrét, následne si nárok na neho uplatnili v reštitučnom konaní, ale toto bolo neúspešné.
12. Žalobkyňa v 2/ rade v rámci svojej výpovede uviedla, že trvá na podanej žalobe a na písomných vyjadreniach založených v spise, žiada aby súd žalobe vyhovel.
13. Právna zástupkyňa žalobkýň v 1/ a 2/ rade v rámci svojej výpovede predniesla žalobu zhodne s písomne podanou, zhodne i s replikou zo dňa 12.08.2016, poukázala na závery judikatúry súdov SR č. 5Cdo/31/2011 podľa ktorej v takomto prípade je daný naliehavý právny záujem. Žalobkyne sú evidované ako vlastníčky parcely č. XXXX/XX v registri E a v registri C je tento pozemok - parcela XXXX/XX je identifikovaná v registri C ako parcely XXXX/XX, XXXX/XX P. XXXX/XX. Žalovaný má časť pozemnoknižnej parcely XXXX/XX zahrnutú do svojich parciel č. XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X.
14. Poverený zástupca žalovaného v rámci svojej výpovede uviedol, že trvá na podanej vzájomnej žalobe, na písomných vyjadreniach založených v spise, žiada aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
15. Z výpisu z katastra nehnuteľností č. XXXX súd zistil, že žalobkyne v 1/ a 2/ F. D., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX A. a Q. K., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX A. sú podielovými spoluvlastníkmi každá v podiele 1 pozemku registra „E“ v k. ú. C., obec: BA-m.č. RUŽINOV, okres Bratislava II, parc. č. XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty vo výmere 1136 m2, zapísaného na LV č. XXXX.
16. Z výpisu z katastra nehnuteľností - z listu vlastníctva č. X súd zistil, že žalovaný Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481 je vedený ako výlučný vlastník v podiele 1/1pozemkovparciel registra „C“ v k. ú. C., obec: BA-m.č. RUŽINOV, okres Bratislava II, p.č. XXXX/X o výmere 7739 m2 - ostatné plochy, p.č. XXXX/X- vodné polochy o výmere 118220 m2, a p.č. XXXX/ XX o výmere 8887 m2- ostatné plochy.
17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 14.2.1992 pod číslom zákazky XXX/XX súd zistil, že ku dňu 14.2.1992 bolo hlavné mesto SR Bratislava zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník pozemkov registra „C“ v k. ú. Trnávka, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX.
18. Z výťahu zo zápisnice o pojednávaní ohľadom pozostalosti po nebohom H. D., zomrelom XX.XX.XXXX vedenom pod č.k. F. XXX/XXXX u notára F.. M. W. súd zistil, že parcela č. XXXX/XX zapísaná v PK vo vložke č. XXXX v k.ú. M. bola predmetom pozostalosti po nebohom H.K. D., zomrelom 12.07.1947 v DI 529/1947. Dedičstvo bolo potvrdené deťom nebohého M. D., nar. XX.X.XXXX, M. D., nar. X.X.XXXX a K. D., nar. XX.X.XXXX, každému v 1/3.
19. Z notárskej zápisnice č. N. XXX/XX, N. XXX/XX spísanej pred notárom Q. W. v Bratislave, súd zistil, že M.E. D. zomrel F. X.X.XXXX. Dedičstvo po M. D. bolo prejednané v F. XXXX/XX a právoplatne skončilo 11.2.1957. Dedičmi zo zákona boli M. D., nar. XX.X.XXXX a K. D., nar. XX.X.XXXX, ktorí si vyporiadali dedičské podiely k p. č. XXXX/XX, pasienok vo výmere 1230 m2 v k.ú. M. tak, že každý je vlastníkom v podiele 1.
20. Z Osvedčenia o dedičstve č. 31D/2455/2005 Dnot 57/2005 súd zistil, že po neb. K. D., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní č. 31D/2455/2005 Dnot 57/2005 zdedila podiel 1 na parcele reg. „E“ XXXX/XX, TTP o výmere 1230 m2 F. D., žalobkyňa v 1/ rade.
21. Z Osvedčenia o dedičstve D 630/04 Dnot 84/04 súd zistil, že po neb. M. D., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní č. D 630/04 Dnot 84/04 zdedila jeho podiel 1 na p.č. XXXX TTP o výmere 1230 m2, TTP Q. K., žalobkyňa v 2/ rade.
22. Z Oznámenia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. X-870/08 zo dňa 13.10.2008 (č.l.61 spisu) súd zistil, že týmto Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu informovala žalobkyňu v 1. rade o duplicite vlastníctva k pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/ XX, k. ú. C., zapísanom na LV č. XXXX ako spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade s časťami pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, k. ú. C., zapísanými na LV č. X ako vlastníctvo žalovaného. Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu súčasne informovala žalobkyňu v 1. rade, že došlo k prekrytiu vlastníctva, preto správa katastra vyznačí v zmysle §-u 39 ods. 2 katastrálneho zákona na LV č. XXXX, k. ú. C. k pozemku parc. č. XXXX/XX a na LV č. X k pozemkom parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X obmedzujúcu poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Tento list bol zaslaný na vedomie aj žalovanému, ktorému bol doručený dňa 23.10.2008. V Oznámení sa ďalej uvádza, že k
zápisu do katastra nehnuteľností došlo na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX v zmysle žiadosti Záhradníctva a rekreačných služieb mesta Bratislava (ďalej iba ZARES) č. 11-/77 Dr.H/ Dv, tak že časť výmery tejto parcely bola zahrnutá do p.č. XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X.
23. Zo Žiadosti o zápis vlastníctva zn. 11-77 Dr. H/Dv zo dňa 27.5.1977 súd zistil, že Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislava dňa 27.5.1977 podal dňa 27.5.1977 žiadosť Geodézii n.p. pre Hlavné mesto SSR Bratislavu o zápis vlastníctva štátu a správy užívacieho práva národného majetku „Letné kúpalisko Zlaté Piesky“ pre Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislava do evidencie nehnuteľností. Geodéziou n.p. pre hl.m. SSR Bratislavu bola táto žiadosť prijatá dňa 30.5.1977 a podaniu bola daná zn. 99/77. K tomuto podaniu nie je pripojená kúpna zmluva ani vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorým by nastal prevod alebo prechod vlastníctva k p. č. XXXX/XX z M. a K. D. na štát.
24. Zo žiadosti Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy zn. OSM/91 zo dňa 6.12.1991 súd zistil, že Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy dňa 6.12.1991 požiadal Stredisko geodézie o zapísanie vlastníckeho práva hlavného mesta SR Bratislavy k veciam, ktoré prešli s majetku SR do jeho vlastníctva, s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb..
25. Z návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy zn. OSM/93/Sch súd zistil, že Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy podal návrh na Kataster nehnuteľností o zápis nehnuteľností transformovaného podniku STARZ - ZLATÉ PIESKY, kat. úz. C., parc.č. XXXX/X, XXXX/X,X,X, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX/X, XXXXX/X,X,XXXXX, v ktorom je u uvedených pozemkoch uvádzaný list vlastníctva č. XXXX evidenčný list č. XXXX.
26. Zo žiadosti Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy zn. OSM/91 zo dňa 6.12.1991, súd zistil, že Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb. žiada Stredisko geodézie o zapísanie vlastníckeho práva hlavného mesta SR Bratislavy k veciam, ktoré prešli s majetku SR do jeho vlastníctva. K žiadosti je pripojený zoznam podnikov a organizácií hlavného mesta SR Bratislavy
- 44 podnikov a organizácií + 5 bytových podnikov dopísaných rukou. Zoznam nie je podpísaný, nie je podpísaný ani zoznam čísiel listov vlastníctva a katastrálne územia a súčasťou návrhu nie sú žiadne odovzdávacie a preberacie protokoly.
27. Z listu Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy zn. OSM/1991/Do/475 zo dňa 26.11.1991 súd zistil, že Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb. žiada Správu geodézie a kartografie pre mesto Bratislavu o zapísanie vlastníckeho práva hlavného mesta SR Bratislavy k veciam v majetku Slovenskej republiky.
28. Z geometrického plánu č. XX/XXXX/X Petra Lengharta, geodeta, IČO 44236549 zo dňa 2.4.2015, ktorý bol autorizačne overený dňa 20.4.2015 a úradne overený dňa 13.5.2015 pod číslom XXX/XXXX súd zistil, že geometrickým plánom č. XX/XXXX/X je vymedzený rozsah duplicitného vlastníctva k pozemkom XXXX/XX (324 m2), XXXX/XX (557 m2) a XXXX/XX (248 m2) s tým, že výmera parciel - vymedzujúcich rozsah duplicitného vlastníctva - je spolu 1129 m2. Duplicitné plochy sú v geometrickom pláne označené ako parcely registra „C“ číslo XXXX/XX o výmere 324 m2, ost. plochy (duplicitná výmera odčlenená z p. CKN č. XXXX/X), číslo XXXX/XX o výmere 557 m2 vodná plocha (duplicitná výmera odčlenená z p. CKN č. XXXX/X ), p. a číslo XXXX/XX o výmere 248 m2 ost. pl. (duplicitná výmera odčlenená z p. CKN č. XXXX/XX). K rozdielu výmer 6 m2 (medzi výmerami 1136 m2 a 1129 m2) geodet Peter Lenghart uviedol, že je v súlade s povolenou odchýlkou s tým, že „...dovolená odchýlka v mape s kódom kvality 3 na výmeru 1136 m2 vychádza 84 m2. A aj keby som to prerátal na mapu s kódom kvality 2, tak je dovolená odchýlka 28 m2. Usmernenie ktorým sa stanovuje kód kvality vektorových máp posielam link pod správou...“ Z linku pod správou súd zistil, že obsahuje Usmernenie geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. KO - 1163/2004 zo dňa 29.3.2004, ktorým sa stanovuje kód kvality vektorových máp a dopĺňa sa kód pôvodu vzniku súradníc bodu.
29. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a nakladať s ním.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., až do jeho novely č. 131/1982 Zb, účinnej od 1.4.1983 neupravoval držbu a vydržanie. Predmetná novela v ustanoveniach § 132a a 135a ochranu držby a vydržanie upravila nanovo, s tým, že vlastnícke právo k veci mohol nadobudnúť občan, ktorý mal nehnuteľnú vec nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Do doby vydržania bolo možné započítať aj čas nepretržitej držby pred 1.4.1983, ktorý však nemohol skončiť skôr než 1.4.1984. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon o majetku obcí“) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.
Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
Podľa § 12 zákona o majetku obcí pokiaľ nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak to nevylučuje povaha veci, riadi sa obec vo veciach vlastníctva pri nadobúdaní majetku a nakladaní s ním Hospodárskym zákonníkom, Občianskym zákonníkom a ďalšími osobitnými predpismi.
Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie. Zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec v evidencii nehnuteľností vykonajú príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom. Organizácie založené alebo zriadené obcou, ktoré vykonávajú správu nehnuteľného majetku obce podľa tohto zákona, navrhujú na strediská geodézie zapísať správu majetku obce. Obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.
Podľa § 486 Občianskeho zákonníka kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
Podľa § 105 Občianskeho zákonníka lehota na uplatnenie práva na vydanie dedičstva začína plynúť od právoplatnosti dedičského rozhodnutia. Premlčacia lehota je 3 ročná.
30. Žalovaný primárne namietal v konaní nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Súd po zistení, že žalobkyne v1. a 2. rade v konaní preukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe [§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku], keď zmenu vlastníckeho práva možno v katastri nehnuteľností dosiahnuť iba súdnym rozhodnutím o určení vlastníckeho práva, súd sa ďalej zaoberal
dôvodnosťou podanej žaloby súčasne ako i dôvodnosťou vzájomnej žaloby podanej žalovaným, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným záverom. 31. Z predložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že žalobkyne v 1/ a 2/ rade sú v katastri nehnuteľností v k.ú. C. evidované na liste vlastníctva č. XXXX ako podielové spoluvlastníčky parcely registra „E“ číslo XXXX/XX o výmere 1136 m2, trvalé trávne porasty. Žalovaný má časti parcely registra E č. XXXX/XX zahrnuté do parciel CKN p.č. XXXX/X o výmere 7739 m2, p.č. XXXX/X o výmere 118220 m2, vodná plocha a p.č. XXXX/XX o výmere 8887 m2 ostatné plochy. Súčasne bolo podaním Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. U.-XXX/XX zo dňa 13.10.2008 zistené a písané duplicitné vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, ktorého rozsah bol (na základe žiadosti žalobkýň v 1/ a 2/ rade) vymedzený geometrickým plánom Petra Lengharta, geodeta, IČO 44236549 zo dňa 2.4.2015, ktorý bol autorizačne overený dňa 20.4.2015 a úradne overený dňa 13.5.2015 pod číslom XXX/XXXX. Súčasne z predložených listinných dôkazov vyplýva a nespochybnila to žiadna zo sporových strán, že vlastnícke práva k časti pozemku v rozsahu parcely CKN č. XXXX/XX sú zapísané na LV C-KN 1 ako časť parcely č. XXXX/X pre žalovaného a duplicitne na LV E-KN č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/ XX pre žalobkyne v 1/ a 2/ rade. Vlastnícke práva k časti pozemku v rozsahu parcely č. XXXX/XX sú zapísané na LV C-KN 1 ako časť parcely č. XXXX/X pre žalovaného a duplicitne na LV E-KN č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/XX pre žalobkyne v 1/ a 2/ rade. Vlastnícke práva k časti pozemku v rozsahu parcely č. XXXX/XX sú zapísané na LV C-KN 1 ako časť parcely č. XXXX/XX pre žalovaného a duplicitne na LV E-KN č. XXXX ako časť parcely č. XXXX/XX pre žalobkyne v 1/ a 2/ rade.
32. Žalobkyne v 1/ a 2/ rade nadobudnutie ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam osvedčili, keď nimi predloženými listinnými dôkazmi bolo v konaní jednoznačne preukázané, že parcela č. XXXX/XX zapísaná v PK vo vložke č. XXXX v k.ú. Vajnory bola predmetom pozostalosti po nebohom H. D., zomrelom XX.XX.XXXX v DI 529/1947. Dedičstvo bolo potvrdené deťom nebohého M. D., nar. XX.X.XXXX, M. D., nar. X.X.XXXX a K. D., nar. XX.X.XXXX, každému v 1/3. M. D. zomrel dňa X.X.XXXX. Dedičstvo po M. D. bolo prejednané v D 1540/56 a právoplatne skončilo dňa 11.2.1957. Dedičmi zo zákona boli Vojtech a Kamil Zemanovi. Vojtech a Kamil Zemanovi, právni predchodcovia žalobkýň si vyporiadali svoje dedičské podiely k p. č. XXXX/XX, pasienok vo výmere 1230 m2 v k.ú. Vajnory tak, že každý je vlastníkom v podiele 1. Po K. D., zomr. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní 31D/2455/2005 Dnot 57/2005 zdedila podiel 1 na parcele reg. „E“ XXXX/XX, TTP o výmere 1230 m2 F. D., žalobkyňa v prvom rade. Po M. D., zomr. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní D 630/04 Dnot 84/04 zdedila jeho podiel 1 na p.č. 1214 TTP o výmere 1230 m2, TTP Q. K., žalobkyňa v druhom rade. Vlastnícke právo žalobkýň v 1/ a 2/ rade k predmetným nehnuteľnostiam bolo teda preukázané.
33. Žalovanému sa však v prejednávanej veci nepodarilo preukázať nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k predmetným (duplicitne zapísaným) nehnuteľnostiam registra „C“ v k.ú. C., evidované na liste vlastníctva č.1, parc. č.XXXX/X - ostatné plochy o výmere 7739 m2, parc. č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 118220 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 8887 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 1 a tým ani nepreukázal oprávnenosti vzájomnej žaloby.
34. Žalobca si svoje vlastnícke k predmetným nehnuteľnostiam odvodzuje od skutočnosti, že tieto pozemky boli pôvodne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 12215 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 151515 m2a parc. č. XXXX/X
- vodné plochy o výmere 86952 m2 v prospech vlastníka Čs. štátu v správe Správy telovýchovných a rekreačných zariadení NV hl. mesta SSR Bratislavy. Po účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. boli v roku 1992 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX položkou výkazu zmien č. 19/92 v prospech žalovaného ako nového vlastníka na základe žiadosti OSM/91 zo dňa 6.12.1991. V žiadosti č. Y. zo dňa 6.12.1991 adresovanej Stredisku geodézie Bratislava - mesto žiada Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy o zápis vlastníctva hlavného mesta SR Bratislava podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí k veciam, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám, ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia podľa zákona č. 518/1990 Zb. na hlavné mesto. Prvou prílohou tejto žiadosti je zoznam 44 podnikov a organizácií hlavného mesta SR Bratislavy a piatich bytových podnikov, v ktorom je pod poradovým číslom 10. uvedená Správa telovýchovných a rekreačných zariadení Bratislava. Druhou prílohou tejto žiadosti je zoznam katastrálnych území a čísel listov vlastníctva, ktorých sa zmena týka, pričom na tomto zozname je v k. ú. C. uvedený aj list vlastníctva č. XXXX. Na základe žiadosti č. Y. zo dňa 6.12.1991 bol v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vykonaný zápis vlastníctva v prospech hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré mesto nadobudlo ex lege k veciam, ktoré boli vo vlastníctve štátu, s ktorými
hospodárilo v zozname uvedených 44 podnikov a päť bytových podnikov, ktoré sa v zmysle zákona č. 518/1990 Zb. stali mestskými podnikmi. Predmetom uvedenej žiadosti boli veci, ktoré boli zapísané v zozname obsahujúcom 18 katastrálnych území a dohromady 138 listov vlastníctva. Na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešlo z majetku štátu do vlastníctva žalovaného niekoľko desiatok tisíc nehnuteľností, a preto nie je možné požadovať od žalovaného, aby skúmal pri každej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol podľa zákona č. 138/1991 Zb. do svojho vlastníctva, na základe akého právneho titulu túto nehnuteľnosť nadobudol štát. Žalovaný bol od roku 1992 zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník pozemkov registra „C“ v k. ú. C., parc. č.XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. V súčasnosti sú tieto pozemky zapísané na liste vlastníctva č. X ako vlastníctvo žalovaného. Tieto pozemky sú od roku 1977 súčasťou oploteného areálu Zlaté piesky. Tento areál spolu s predmetnými pozemkami spravuje mestská príspevková organizácia STARZ, ktorej boli predmetné pozemky zverené do správy Protokolom zo dňa 1.9.1993. Výpis z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovený dňa 14.2.1992 pod číslom zákazky XXX/XX preukazuje, že najneskôr ku dňu vyhotovenia tohto výpisu, t. z. k 14.2.1992 bolo hlavné mesto SR Bratislava zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník pozemkov registra „C“ v k. ú. Trnávka, parc. č. č.XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX.
35. Uvedené tvrdenie žalovaného však súd nemohol posúdiť ako legitímny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú t.č. v duplicitnom vlastníctve sporových strán. Súd sa plne stotožnil s právnou argumentáciou žalobkýň, ktoré uviedli, že vo februári roku 1992 (a aj k 1.5.1991, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 138/1991 Zb.) boli spoluvlastníkmi parcely 1214/22 K. D., nar. XX.XX.XXXX a M. D., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný v konaním nepreukázal, že by Československý štát od K. D. (zomr. 2005) alebo od M. D. (zomr. 2004) parcelu číslo XXXX/ XX bol legálne vykúpil, alebo by im bola táto parcela vyvlastnená, alebo by ju Československému štátu darovali, t.j. nepreukázal žiaden právne relevantný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto parcele. V konaní bol predložený list Správy katastra pre hl.m. SR Bratislavu zn.: X-870/08 zo dňa 13.10.2008, podľa ktorého malo dôjsť k zápisu do katastra nehnuteľností na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX v zmysle žiadosti Záhradníctva a rekreačných služieb mesta Bratislava (ďalej iba ZARES) č. 11-/77 Dr.H/Dv tak, že časť výmery tejto parcely bola zahrnutá do p.č. XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X. K žiadosti však nebol pripojený žiaden hmotnoprávny podklad, na základe, ktorého by vlastníctvo z fyzických osôb - M. D. alebo K. D. - prešlo na Československý štát. Prechod parc. č. XXXX/XX do štátneho vlastníctva (t.j. tento zápis) bol vykonaný iba na základe výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX a výmera 1230 m2 z p.č. XXXX/XX bola včlenená do p.č. XXXX/X P. XXXX/X,X,X. Výkaz plôch ku geometrickému plánu nie je takým právnym úkonom, s ktorým by zákon aj v roku 1977 alebo 1983 spájal prevod alebo prechod vlastníctva. Vlastníkmi parcely XXXX/ XX boli M. P. K. D. podľa D 1540/56. 36. Súd tiež prisvedčil argumentácií žalobkýň, že Magistrát žalovaného žiadosťou č. OSM/91 z 06.12.1991 s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí síce žiadal zapísať vlastnícke právo k pozemkom XXXX/X, XXXX/X P. XXXX/X v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy - Správy telovýchovných zariadení NV Hlavného mesta SR Bratislavy, ale ani magistrát žalovaného nepripojil k žiadosti listinu, na základe ktorej by vlastníctvo k pozemnoknižnému pozemku p.č. XXXX/XX zlúčenému do p.č/. XXXX/X, XXXXX P. XXXX/X nadobudol Čsl. štát, ale odvolal sa iba na zákon č. 138/1991 Zb. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa vzťahuje iba na veci, ku ktorým mal Československý štát vlastnícke právo a tým majetok fyzických osôb - právnych predchodcov žalobcov - podľa tohto zákona nemohol prejsť do majetku obce. Zákon nadobudol účinnosť 1.5.1991 a poskytol zainteresovaným právnickým osobám lehotu do 1.5.1992 a ak sa nadobudnutie majetku viazalo na ďalšie podmienky mali lehotu 12-tich mesiacov od prevzatia majetku, aby podali návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Argumentácia žalovaného, že do jeho vlastníctva prešlo niekoľko desiatok tisíc nehnuteľností a preto nie je možné požadovať, aby pri každej nehnuteľnosti skúmal titul nadobudnutia a preto je dobromyseľný je irelevantný, nakoľko nepreverenie titulu nadobudnutia vylučuje postup stanovený zákonom č. 138/1991 Zb. Na viac, o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov bola povinnosť spísať odovzdávajúcimi a nadobúdajúcimi právnickými osobami písomné protokoly. Žalovaný založil do súdneho spisu podanie Magistrátu hlavného mesta Bratislavy zn. OSM/91 zo dňa 6.12.1991, ktorým s poukazom na zákon č. 138/1991 Zb. žiada o zapísanie vlastníckeho práva hlavného mesta SR Bratislavy k veciam, ktoré prešli s majetku SR do jeho vlastníctva. Súčasťou návrhu však nie sú žiadne odovzdávacie a preberacie protokoly , čím toto podanie nespĺňalo náležitosti podľa zákona č. 138/1991 Zb. a nemohlo mať za následok zmenu vlastníckeho práva k p.č. XXXX/XX, pretože parcela nebola vo vlastníctve štátu.
37. Žalovaný k predmetným nehnuteľnostiam nemohol nadobudnúť vlastnícke právo ani vydržaním. Žalovaného svoju dobromyseľnosť odvodzoval od skutočnosti, že nakoľko predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, má za to, že údaje na liste vlastníctva sú hodnoverné pokiaľ nie je preukázaný opak a aj keď štát vlastníctvo nenadobudol, prešlo na neho podľa zákona č. 138/91 Z.z. a žalovaný ho užíva v dobrej viere po dobu stanovenú pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky sa Československý štát nemohol stať vlastníkom pozemku na iba základe geometrického plánu, bez skúmania titulu nadobudnutia vlastníctva. Už právnemu predchodcovi žalovaného muselo byť zrejmé, že nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a tým v užívaní dobromyseľný nemohol byť, pričom od nevlastníka do vlastníctva žalovaného predmetné nehnuteľnosti prejsť podľa zákona č. 138/1991 Zb. nemohli. Vo vzťahu k posúdeniu dobromyseľnosti a nadobudnutiu veci od nevlastníka súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR z 10.2.2010 sp. zn. I.ÚS 50/10, ako i na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.2.2013 sp. zn. 6Cdo 71/2011, v zmysle ktorého o dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal prípadne nemohol mať (z hľadiska priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti, subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností takéto právo nesvedčí. Len samotná skutočnosť, že štát bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti predávanej na verejnej dražbe v tzv. malej privatizácii, nemohla sama o sebe založiť dobrú vieru (presvedčenie) právneho predchodcu žalovaných (vydražiteľa), že štátu svedčí aj platný právny titul, na základe ktorého je jeho vlastnícke právo v evidencii zapísané. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že štát v čase dražby disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom. Vynaložením potrebnej aktivity bola zistiteľná a dostupná listina, na základe ktorej došlo v roku 1959 k zápisu vlastníctva štátu k nehnuteľnosti vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobcu“.
38. Základom úspechu v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním je preukázanie zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú: 1/ spôsobilý predmet vydržania, 2/ oprávnenosť držby, 3/ a nepretržitosť držby. Nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienok, má za následok zamietnutie žaloby.
39. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný nesplnil jednu zo základných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to podmienku oprávnenosti držby. Oprávnenosť držby musí vychádzať z dobrej viery držiteľa. Žalovaný musí preukázať, že so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera (dobromyseľnosť), je psychický stav držiteľa (jeho vnútorné presvedčenie), ktorý sa domnieva, že mu vykonávané právo patrí, hoci tomu tak v skutočnosti nie je. Vnútorný, psychický stav držiteľa nemôže byť sám osebe predmetom dokazovania, pretože týmto môžu byť iba okolnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že presvedčenie držiteľa je opodstatnené a nemôže vychádzať iba z posúdenia jeho subjektívnych predstáv. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčia o poctivosti nadobudnutia, tzv. titul uchopenia držby. Oprávnená držba sa pritom nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, ak existuje domnelý právny dôvod (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná), avšak držiteľ musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný, že mu vec podľa práva patrí. Povinnosť tvrdenia a preukázania tejto okolnosti zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Pre nedostatok dobrej viery pritom postačí, ak držiteľ mal mať o svojom práve objektívne pochybnosti. 40. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by bol on, alebo jeho právny predchodca, "so zreteľom na všetky okolnosti" boli v dobrej viere, že im vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí, teda že ich držba sa opiera o existujúci právny titul, napr. zmluvu, či iný právny titul (§ 132 ods. 1 Obč. zák.), od ktorého by mohli dôvodne odvodzovať svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom.
41. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom skutočnosti, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach sú z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného návrhu právne irelevantné. 42. K námietke žalovaného, že uplatnenie práv prostredníctvom reštitučných zákonov vylučuje možnosť deklarovať existenciu vlastníckeho práva určovacou žalobou na súde súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR zn. II, ÚS 249/2011 z 29.9.2011, kde sa uvádza, že Ústavný súd sa už v minulosti zaoberal otázkou, či slovenský právny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva v prípade, ak si žalobca, ktorý nevyužil možnosť uplatniť si svoj nárok na základe reštitučných predpisov, podal žalobu, ktorou žiadal určiť, teda deklarovať existenciu svojho vlastníckeho práva (II. ÚS 231/09 <http://merit.slv.cz/II.US231/09>). S odkazom na svoju staršiu rozhodovaciu prax dospel k záveru, že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva [podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva - žalôb určovacích, vindikačných (na vydanie veci), negatórnych a pod. Pokiaľ zákonodarca vytvoril v § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde samostatný reštitučný dôvod spočívajúci v tom, že oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, zmyslom tohto ustanovenia bolo uľahčiť oprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľnosti v (nepochybne častých) prípadoch, keď štát zneužijúc svoje postavenie v dobe neslobody a nedbajúc na platné právo pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľnosti bez splnenia základných požiadaviek vyplývajúcich (aj) z vtedy platného práva. Uľahčenie postavenia oprávnených osôb malo spočívať aj v tom, aby nápravu zápisu svojho (stále existujúceho) vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne jednoduchom správnom konaní a nemuseli sa domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva. Zo základných zásad občianskeho práva možno potom vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe (štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom pred dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľnosti tomu nezodpovedá. Rovnako systematickým a logickým výkladom zákona o pôde nemožno dospieť k inému záveru než takému, že reštitučné predpisy nevychádzali z domnienky, že vlastnícke právo prešlo na štát v rozhodnom období aj v prípade neexistencie titulu pre jeho nadobudnutie, ale iba z toho, že v tomto zmysle bol vykonaný zápis vlastníctva v prospech štátu v evidencii nehnuteľnosti. Ustanovenie § 6 zákona o pôde nerieši (spätne) vlastnícky režim nehnuteľností, zámerne hovorí v ustanovení § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde o tom, že nehnuteľnosť bola „prevzatá“ štátom. Vzhľadom na uvedené súd na uvedenú námietku žalovaného, že uplatnenie práv prostredníctvom reštitučných zákonov vylučuje možnosť deklarovať existenciu vlastníckeho práva určovacou žalobou na súde, posúdil ako nedôvodnú.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobkyne v 1. a 2. rade mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.