Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/62/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnom spore žalobcu: T. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Č., X. X, zast. JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1/ P. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v Košiciach, Y. XXX/X, 2/ V. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v Košiciach, Q. XXXX/XX, 3/ T. W., trvale bytom v T., V. Č. C. XXX/XX, 4/ V. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v K. K. XX, 5/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Košiciach, B.. R. XX, 6/ Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Košiciach, C. XX, 7/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Košiciach, A. X, 8/ B. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v Košiciach, Q. C. XX, 9/ V. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v Košiciach, B.. R. XXX/XX, 10/ A. N., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, Košice, 11/ W. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. M. XXX, K., okr. W.-B., Č. T., 12/ W. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.N. XXXX/XX, Bratislava, 13/ Š. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, Košice, 14/ Q. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. C. XX, Košice, 15/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. - H. Č..X, Č. T., 16/ Q. A.Á., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. - H. Č..X, Č. T., v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2 a parcele č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre okres Košice, obec Košice, K. N. M., kat. územie K. N. M..

II. Nepriznáva žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.3.2005, doplnenou dňa 20.8.2008 domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2 a parcele č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre okres Košice, obec Košice, Košická Nová Ves, kat. územie Košická Nová Ves. Žalobu odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.12.2010 nadobudol nehnuteľnosť dom súp. č. XX na parcele č. XX/X, kat. územie Košická Nová Ves od pôvodného žalobcu K. A., ktorý predmetný dom nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2002 od právneho predchodcu Q. K.. Predmetný dom užívali od roku 1970 právni predchodcovia Q. K. spolu s parcelou č. XX/X a XX/X ako oprávnení držitelia predmetnej nehnuteľnosti od roku 1970, keďže predmetnú nehnuteľnosť malo Poľnohospodárske družstvo JRD v Košickej Novej Vsi odkúpiť od pôvodných vlastníkov a zriadiť vlastnícke právo v prospech právnych predchodcov Q. K.. Ako prostriedok procesného útoku žalobca označil listinné dôkazy, výpisy listov vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, výpis z pozemkovej knihy, dedičské rozhodnutia.

2. Žalovaní v 1. až 9.rade uviedli, že sa necítia byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a uznali vlastnícke právo žalobcu k predmetnej parcele titulom vydržania. Žalovaní v 10., 13., 14., 15. a 16.rade sa k žalobe nevyjadrili, žalovaní v 11. a 12.rade uviedli, že považujú na základe dedičského konania

po svojich právnych predchodcoch všetky nároky za ukončené a uzavreté a vzdávajú sa akéhokoľvek nároku na čas dedičstva.

3. Súd vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany a zistil tento skutkový stav:

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že vlastníkom parcely č. XX/X o výmere 80 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XX/X o výmere 146 m2 zastavané plochy a nádvoria sú žalovaní v 1. až 16.rade, respektíve právni nástupcovia pôvodných vlastníkov. Vlastníkom stavby - dom súp. č. XX na parcele XX/X, kat. územie Košická Nová Ves, obec Košice Košická Nová Ves, okres Košice III, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX je žalobca, ktorý nadobudol predmetný dom na základe darovacej zmluvy V-XXXXX/XX zo dňa 20.12.2010. Právnym predchodcom žalobcu bol K. A., ktorý nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy od Q. K., ktorý predmetný dom nadobudol ako právny nástupca svojich rodičov, ktorí tento nadobudli kúpnou zmluvou od pôvodného JRD Košická Nová Ves na základe kúpnej zmluvy, pričom predmetom zmluvy bol dom a časť pôvodnej parcely zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX identifikované ako parcely toho času evidovaných ako č. XX a XX, parcela č. XX o výmere 223 m2 a parcela č. XX o výmere 351 m2, zastavané plochy a nádvoria. Na pôvodných parcelách zapísaných v pozemnoknižnej vložke XXX a to na parcele XXX sa v súčasnosti nachádza parcela č. XX/X a XX/X a parcela č. XX/X a XX/X, časť, na pôvodnej parcele č. XXX sa nachádza dom č. XX, na parcele č. XX/X časť a XX/X časť vo vlastníctve X. Š. LV č. XXXX a na pôvodnej parcele č. XXX sa nachádza dom č. XX, identifikovaná ako parcela č. XX/X a XX/X zastavané plochy časť.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné z oznámenia Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 4.11.2010, že v zázname zmien z roku 1992, kedy prebehlo technicko-hospodárske mapovanie, je uvedené k pozemnoknižnej vložke č. XXX, že podiel P. T. bol odkúpený, majetko-právne neusporiadaný, ostatné čiastky užíva W. W., majetko-právne neusporiadané s údajom nevyplatené, uvedená poznámka o prevedení reálnej deľby s tým, že chýba rozhodnutie o dedičstve s tým, že listiny o uvedených právnych skutočnostiach neboli predložené katastru na zápis. Zo záznamu zmien z roku 1972 vyplýva, že k pozemnoknižnej vložke č. XXX v roku 1972 užívateľ, vlastník Veľkovýkrmne n.p. Košice, pozemnoknižná vložka č. XXX podiel P. T. odkúpený, majetkoprávne neusporiadané, W. W., P. W., rod. W., ostatné čiastky užíva W. W., prevedená reálna deľba, chýba rozhodnutie o dedičstve na podiel P. W.. Aj z identifikácie parciel z roku 1958 vyplýva, že pozemnoknižná vložka č. XXX, parcelné číslo XXX, dvor - výmera 87 siah, parcelné číslo XX, zastavaná plocha 223 m2, držiteľ Poľnohospodárske družstvo Sady nad Torysou a dom na parcele č. XXX o výmere 30 m2 a parcela č. XXX dom o výmere 23 m2 na parcele č. XX zastavaná plocha, parcela o výmere 351 m2, držiteľ W. P., rod. W.. Žalovaný v 5.rade potvrdil reálnu deľbu parciel zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pred rokom 1947. Z výpovedí žalovaných vyplynulo, že rodičia žalovaného v 5.rade Y. T., nar. XX.XX.XXXX a V., rod. X., nar. XX.X.XXXX parcelu č. XX a dom na tejto parcele kúpili v roku 1947 od Q.Á. R.. V čase uzavretia kúpnej zmluvy boli parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. XX a XX už oddelené, na základe dohody medzi rodinou R. a rodinou W. a od roku 1947 nedošlo k zmene spôsobu užívania predmetných parciel a to dom na parcele č. XX spolu s oddelenou časťou parcely č. XX a dom na parcele č. XX a oddelená časť parcely. V roku 1967 uzavrel Y. T. kúpnu zmluvu s JRD, na základe ktorej previedol dom a priľahlú parcelu s tým, že žalovanému v 5.rade otec vyplatil podiel z kúpnej ceny vo výške 5.000,- Kčs. Žalovaná v 2.rade potvrdila reálnu deľbu parciel XX a XX s tým, že X. Š. predali iba parcelu č. XX, keďže parcelu č. XX neužívali a necítili sa byť jej vlastníkmi. Dom na parcele č. XX a oddelenú časť parciel zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcelu č. XX užívali od roku 1945 W. W. a P.Ž. W. dom na časti parcely č. XX postavili v roku 1945 s tým, že medzi W. a T. došlo k dohode o rozdelení predmetného pozemku. Rodičia žalovanej v 1.rade nadobudli dom a pozemok od S.C.. Žalovaní v 1. až 9.rade potvrdili, že sa necítia byť vlastníkom parciel, ktoré sú predmetom konania. Q. K. potvrdil, že jeho rodičia nadobudli dom aj s pozemkom od družstva za cenu 70.000,- Kčs, ktorú splácali. Dom s predmetnými parcelami po smrti rodičov užíval Q. K., následne jeho právny nástupca K. A., ktorý nadobudol vlastnícke právo k domu s tým, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy mal za to, že spolu s domom prevádza predávajúci aj právo užívať parcelu č. XX/X a 2, ktorú aj užíval v zmysle hraníc vymedzených od roku 1947 a od 20.12.2010 do súčasnosti je vlastníkom domu súp. č. XX na parcele č. XX/X a užívateľom parcely č. XX/X a XX/X žalobca.

6. Zistený skutkový stav mal súd za nesporný a nebol žiadnou zo strán sporu rozporovaný.

7. Podľa ust. § 132 ods. 1 vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

8. Podľa ust. § 134 ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

9. Podľa ust. § 872 ods. 6 ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

10. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 115 - 116 ods. 1 v spojení s § 145) vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú, t.j. tri roky hnuteľnú a desať rokov nehnuteľnú vec. Vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, nemohol vec vydržať. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená.

11. Historicky rôzne právne systémy pristupovali k požiadavke dobromyseľnosti držiteľa veci z rozdielnych hľadísk. Zatiaľ čo podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, podľa č. 141/1950 Zb. bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu. Podľa obyčajového práva, i podľa ust. § 116 ods. 2 č. 141/1950 Zb. platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa intertemporálneho ust. § 562 č. 141/1950 Zb. sa od 1.1.1951 ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle § 566 č. 141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pravda neuplynula skôr.

12. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie (zákonom č. 131/1982 Zb.), t.j. do 1.4.1983 neupravoval. Až uvedená novela v ustanoveniach § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984 (§ 856 ods. 3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (napr. zák. č. 123/1975 Zb., zák. č. 61/1977 Zb.).

13. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takému pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní.

14. Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona ex lege. Musí existovať spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva patria. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené náležitosti a/ faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b/ vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, správať sa k veci tak, akoby držiteľovi patrila, c/ dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria, túto skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide) treba vždy hodnotiť objektívne a nielen z hľadiska subjektívneho ale aj z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, vykonávateľa práva. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav, nemožno ho dokázať, možno iba usudzovať okolnosti, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria. V prípade pochybností, či ide o držbu oprávnenú,

sa predpokladá, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade ten kto popiera dobromyseľnosť, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona, je potrebné rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy a to obyčajového práva do 31.12.1950, platnosť Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1.1.1951 do 31.3.1964 a obdobie platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od 1.4.1964 so zreteľom na novely č. 131/1982 Zb. účinného od 1.4.1983 a zák. č. 509/1991 účinný od 1.1.1992.

15. Súd posúdil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

16. Žalobca je vlastníkom stavby - dom, súp. č. XX na parcele č. XX, kat. územie Košická Nová Ves. Súčasne užíva parcelu č. XX/X o výmere 80 m2 a parcelu č. XX/X o výmere 146 m2. Predmetné parcely boli pôvodne evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Najneskôr v roku 1947 došlo k reálnemu rozdeleniu parciel zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX na parcelu č. XX a parcelu č. XX, kedy právni predchodcovia žalovaných rozdelili predmetné parcely, pričom parcelu č. XX užívali od roku 1945 W. W. a P. W. ako aj dom na parcele č. XX a parcelu č. XX a dom na parcele č. XX užívali Y. T. a V. T., rod. X., právni nástupcovia vlastníkov parcely č. XX a domu na parcele č. XX previedli vlastnícke právo k domu na parcele č. XX na nového vlastníka X. Š., pričom právni nástupcovia V. T., rod. X. a Y. T., ktorí pôvodne užívali parcelu č. XX a dom na parcele XX boli s touto skutočnosťou uzrozumení a nerobili si žiaden právny nárok na parcelu č. XX a pôvodní vlastníci W. W. a P. W., ktorí užívali parcelu č. XX boli uzrozumení s užívaním parcely č. XX a domu na parcele č. XX Y. T., ktorý predmetnú parcelu v roku 1967 na základe kúpnej zmluvy s Družstvom poľnohospodárov Sady nad Torysou previedol vlastnícke právo k vtedajšej parcele č. XX a domu na tento subjekt, ktorý následne previedol vlastnícke právo na právnych predchodcov Q. K. a to kúpnou zmluvou za cenu 70.000 Kčs. Predmetnú parcelu užíval právny nástupca kupujúcich Q. K., ktorý previedol vlastnícke právo k domu na K. A., ktorý užíva do súčasnosti na žalobcu. Žalovaní uznali vlastnícke právo žalobcu a jeho právnych predchodcov k predmetnej parcele.

17. Súd s poukazom na zistený skutkový stav, ktorý mal za nesporný a nebol rozporovaný, mal za to, že boli splnené všetky náležitosti podľa ust. § 134 ods. 1 t.j. žalobca osvedčil, že bol on a jeho právni predchodcovia oprávneným držiteľom predmetnej parcely po dobu najmenej 10 rokov preto súd v súlade so zisteným skutkovým stavom a cit. zák. ust. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania, keďže mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval tú skutočnosť, že žalovaní sú právni nástupcovia pôvodných vlastníkov parcely a že žiadnym spôsobom nezavdali príčinu sporu a nespôsobili rozpor v evidencii nehnuteľností a právnym stavom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.