Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36C-161-2012.pdf
PDF · 123.76 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/161/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcov X. H. V., nar. XX.XX.XXXX, F. C. XX, XXX XX V., 2. K. L., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. X, XXX XX V.Š., 3. Y. L., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. X, XXX XX V., všetci zastúpení JUDr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796 proti žalovanému: GREF Košice, s.r.o. so sídlom Hlavná 64, 040 01 Košice, IČO: 50728679, zastúpený Advokátskou kanceláriou Vasiľ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, o zriadenie vecného bremena
rozhodol:
I. Zriaďuje sa vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľností - stavby so súpisným č. XXXX - chata, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I, - stavby so súpisným č. XXXX- chata, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I, spočívajúce v práve prechodu peši cez nehnuteľnosť parcelného č. XXXX/X, druh: ostatné plochy o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Čermeľ, obec Košice - Sever, okres Košice I, v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne č. 2/2011 na zriadenie vecného bremena zo dňa 3.4.2012 vyhotoviteľa Logik Display, s.r.o., Podtatranského 9, Košice, IČO: 36 59 42 96, úradne overeného dňa 12.4.2014 Správou katastra Košice, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
II. Žalobcovia 1. až 3. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 415 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Priznáva žalobcom 1. až 3. náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia podanou žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 14.6.2012 sa domáhali zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľností - stavby so súpisným č. XXXX - chata, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I, - stavby so súpisným č. XXXX- chata, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I, spočívajúce v práve prechodu peši cez nehnuteľnosť parcelného č. XXXX/X, druh: ostatné plochy o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Čermeľ, obec Košice - Sever, okres Košice I, v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne č. X/XXXX na zriadenie vecného bremena zo dňa 3.4.2012 vyhotoviteľa Logik Display, s.r.o., Podtatranského 9, Košice, IČO: 36 59 42 96, úradne overeného dňa 12.4.2014 Správou katastra Košice, žiadali, aby boli zaviazaní k
povinnosti nahradiť žalovanému za zriadenie vecného bremena úhradu vo výške 415 Eur a aby žalovaný im bol povinný nahradiť trovy konania.
2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalobkyňa 1. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parcely KNC č. XXXX/X, druh: záhrady o výmere XXX m2, parcely XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a stavby so súpisným číslom XXXX - chata, postavenej na parcele KNC č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I. Žalobcovia 2. a 3. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. KNC č. XXXX/X, druh: záhrady o výmere XXX m2, parc. KNC č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 a stavby so súpisným č. XXXX- chata postavenej na parcele KNC č. XXXX/X v podiele 1/1, zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I. Poukázali na to, že žalovaný je výlučných vlastníkom parc. č. KNC XXXX/X, druh: ostatné plochy o výmere XXX m2 , zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Čermeľ, obec Košice - Sever, okres Košice I, ktorá je priľahkým pozemkom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Uviedli, že žalobcovia dlhodobo ako jedinú prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam využívajú vyšliapaný chodník nachádzajúci sa na parc. KNC č. XXXX/X o výmere o XXX m2, druh: ostatné plochy, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Čermeľ, obec Košice - sever, okres Košice I. Dodali, že so žalovaným sa opakovane snažili dohodnúť na zriadení vecného bremena
- práva prechodu cez parcelu KNC č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. Čermeľ a napriek pôvodne prezentovanej ochote na uzatvorení dohody o zriadení vecného bremena, žalovaný k jej uzatvoreniu bez vyššieho vysvetlenia nepristúpil. Poukázali na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a dodali, že dali vypracovať geometrický plán za účelom vymedzenia vecného bremena - práva prechodu cez nehnuteľnosť žalovaného, pričom tento vychádza z aktuálneho skutkového stavu, t.j. odzrkadľuje existenciu súčasného prístupového chodníka k nehnuteľnostiam žalobcov. Za účelom ocenenia zriadenia vecného bremena si žalobcovia nechali vyhotoviť znalecký posudok č. 68/2012 zo dňa 27.4.2012, vypracovaný K.. R. Y., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti, pričom všeobecná hodnota vecného bremena bola ocenená sumou 415 Eur.
2. Spolu so žalobou žalobcovia na preukázanie svojho právneho nároku doručili výpisy z LV č. XXXX a č. XXXXX pre k. ú. Severné mesto, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Čermeľ, geometrický plán č. 2/2011, vyhotovený dňa 3.4.2012 vyhotoviteľom Logic Display, s.r.o. Podtatranského 9, Košice, IČO: 36 594 296, úradne overený dňa 12.4.2012 Správou katastra Košice, znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený znalcom K.. R. Y., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena na priznanie práva prechodu peši na pozemku parc. č. XXXX/X, evidovaný na LV č. XXXX v k. ú. Čermeľ pre účel uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena prechodu peši a náhrady za obmedzenie vo výkone vlastníckych práv a zápis vecného bremena do evidencie katastra nehnuteľnosti.
3. Žalobcovia použili nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov, návrh na vypočutie žalobcov, návrh na vykonanie obhliadky na mieste samom.
4. K žalobe sa vyjadril právny predchodca žalovaného - spoločnosť Contrat SK, s.r.o. so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 43 784 712 tak, že so žalobou nesúhlasí poukazujúc na to, že je toho názoru, že nie sú splnené podmienky aplikácie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka majúc zato, že prístup k stavbám žalobcov je technicky možný aj cez iné parcely vo vlastníctve tretích osôb a teda prechod cez pozemok žalovaného nie je jediným technicky možným spôsobom ako tvrdia žalobcovia v žalobe. Poukázal na to, že žalovaný v lokalite k. ú. Čermeľa plánuje nadštandardnú bytovú výstavbu a v tesnej blízkosti kauzálneho pozemku sa uvažuje s umiestnením terás patriacich k jednotlivým bytom. Poukázal na to, že projekt počíta s oplotením bytového komplexu za účelom zabezpečenia ochrany a zabezpečenia súkromia pre jeho rezidentov a v blízkosti oplotenia je plánované podzemné uloženie inžinierskych sieti a preto je pre žalovaného neprijateľné, aby terasy rezidentov boli zároveň aj miestom s právom prechodu pre tretie osoby (žalobcov). Poukázal nato, že žalovaný má zato, že vecné bremeno tak priamo núti žalovaného posunúť oplotenie areálu, aby prípadný prechod nešiel v rámci areálu, ale za ním. Dodal, že táto zmena (posunutie oplotenia) znamená jednak zníženie plochy samotnej terasy a tak aj jej hodnoty a vyvoláva zároveň aj nutnosť preloženia (posunutia) plánovaných potrebných inžinierskych sieti (potrubí). Poznamenal, že pri posudzovaní nárokov žalobcov je potrebné zohľadniť aj ekonomické dôsledky vecného bremena a žalovaného, t. j. náklady spojené s úpravou projektu. Hodnota týchto nákladov nepochybne mnohonásobne presiahne hodnotu, ktorú za zriadenie vecného bremena
ponúkajú žalobcovia, nehovoriac, že táto suma by bola nižšia, ak by žalobcom bola ešte aj priznaná náhrada trov konania. Poukázal na to, že vecné bremeno, o zriadenie ktorého sa žalobcovia domáhajú, tak neprimerane znevýhodní žalovaného na úkor žalobcov a znehodnotí jeho plánovanú investíciu.
5. V priebehu konania došlo k zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti parcelného č. XXXX/X, k. ú. Čermeľ zo spoločnosti Contrat SK, s.r.o. najprv na fyzickú osobu - P. F., Z. L. XX T. E. X, Y., Š. V., titul nadobudnutia - Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-308/15 zo dňa 3.2.2015, následne na ďalšiu fyzickú osobu - Y. C. R. T. C.. Y., E.. K. K. C.. E. V., M., Y. V., titul nadobudnutia - Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy, Notárska zápisnica W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, U. XXXX/XXXX zo dňa 25.7.2016 v.z. 141/2016 a následne na žalovaného - spoločnosť GREF Košice, s.r.o., titul nadobudnutia rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-3163/2017 zo dňa 30.3.2017. Súd o tejto právnej skutočnosti rozhodol najprv uznesením zo dňa 14.5.2015 sp. zn. 36C/161/2012 - 65 tak, že vyhovel návrhu žalobcov, aby do konania na miesto žalovaného - spoločnosť Contrat Sk, s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice , IČO: 43 784 712 vstúpil P. F., W.. X.X.XXXX, F. Z. L. XX T. E. X, Y., Š. V., uznesením zo dňa 24.8.2016 sp. zn. 36C/161/2012-93 tak, že vyhovel návrhu žalobcov, aby do konania na miesto žalovaného P. F., W.. X.X.XXXX, F. Z. L. XX T. E. X, Y., Š. V. vstúpil Y. C. R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom E.. K. N. C.. E. V., M., Y. V. a napokon uznesením zo dňa 22.5.2017 sp. zn. 36C/161/2012 - 136 vyhovel návrhu žalobcov, aby na miesto žalovaného Y. C. R. T., W.. XX.X.XXXX, F. E.. K. N. C.. E. V., M., Y. V. vstúpil: GREF Košice, s.r.o., so sídlom Hlavná 64, 040 01 Košice, IČO: 50 728 679. Uznesenie zo dňa 22.5.2017 sp. zn. 36C/161/2012-136 nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2017 a žalovaný - spoločnosť GREF Košice, s.r.o. je v tomto spore pasívne legitimovaným.
6. Pasívne legitimovaný žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany; svoju obranu prezentoval na pojednávaní konanom dňa 23.11.2017 poukazujúc na obranu právneho predchodcu žalovaného - spoločnosti Contrat SK, s.r.o. s tým, že doplnil, že žalovaný má zato, že žalobcovia majú aj iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, konkrétne cez parcelu č. 5915 vo vlastníctve K.. N. N. a K.. R. N..
7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: žalobkyňa 1. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - stavby so súpisným č. XXXX - chata, postavenej na parcele KNC č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I, a žalobcovia 2. a 3 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - stavby so súpisným č. XXXX- chata, postavenej na parcele KNC č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I. Žalovaný je výlučným vlastníkom parcely KNC č. 2152/2, druh: ostatné plochy o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Čermeľ, obec Košice - Sever, okres Košice I a ktorý je priľahlým pozemkom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Časť pozemku vo vlastníctve žalovaného žalobcovia využívajú ako prístup k stavbám v ich vlastníctve, pričom žalobcovia ako vlastníci predmetných nehnuteľností nemajú právne zabezpečený prístup k ich stavbám - chatám, pričom iný prístup na pozemky žalobcov a k ich stavbám nie je. Žalobcovia si pre účely zriadenia vecného bremena dali vypracovať geometrický plán č. X/XXXX zo dňa 3.4.2012 na zriadenie vecného bremena - práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X vo vyznačenom rozsahu a ktorý vyhotovil Logic Display, s.r.o. Podtatranského 9, Košice, IČO: 36 594 296, a ktorý úradne overila Správa katastra Košice dňa 12.4.2012. Z predmetného geometrického plánu vyplýva, že žalobcovia k svojim nehnuteľnostiam, stavbám žiadajú zriadiť vecné bremeno práva prechodu cez pozemok XXXX/X v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/X nachádzajúcich sa v k. ú. Severné mesto a to v rozsahu v akom je prechod vyznačený v predmetnom geometrickom pláne. Žalobcovia si dali pre účely vyčíslenia výšky odplaty za zriaďované vecné bremeno vypracovať znalecký posudok znalcom K.. R. Y. a tento v posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.4.2012 vyčíslil všeobecnú hodnotu vecného bremena práva prechodu peši cez pozemok vo vlastníctve žalovaného v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 2/2011 na sumu 415 Eur.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcom 1. a 2., prednesom advokátov strán sporu, obhliadkou na mieste samom, oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu dôvodná.
9. Advokát žalobcov poukázal na to, že v prejednávanom prípade sú splnené všetky podmienky pre rozhodnutie súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka majúc zato, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobcovia nemajú možnosť inak si zabezpečiť právo prístupu k svojím nehnuteľnostiam, na ktorých majú postavené stavby - chaty. Poukázal na to, že táto skutočnosť vyplynula aj z vykonanej obhliadky súdom na mieste samom. Poukázal na to, že žalobcovia sa nestotožňujú s obranou žalovaného spočívajúcej v tom, že žalobcovia majú prístup k svojím stavbám aj cez iné parcely, resp. cez parcelu č. 5915 poukazujúc na to, že ostatné parcely ako aj parcela, na ktorú poukazoval žalovaný, sú v danej lokalite oplotené, pričom oplotenie je realizované s betónovými opornými múrmi a akákoľvek alternatíva by bola spojená s neprimeraným stavebným zásahom. Advokát žalobcov poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval akým iným konkrétnym spôsobom by prichádzalo do úvahy zriadiť vecné bremeno - právo prechodu k dotknutým nehnuteľnostiam a nepredniesol žiadny relevantný návrh vo vzťahu k inému zriadeniu vecného bremena práva prechodu. Dodal, že obrana žalovaného spočívajúca v jeho tvrdeniach o výstavbe v danej lokalite neobstojí, poukazujúc na to, že žiadna výstavba doposiaľ v danej lokalite realizovaná nebola. Advokát žalobcov tiež upriamil pozornosť na vyhotovený geometrický plán, z ktorého vyplýva, že zriadenie vecného bremena bolo navrhnuté tak, aby sa minimalizoval akýkoľvek zásah do práv žalovaného, poukazujúc aj na predchádzajúcu projektovú dokumentáciu právneho predchodcu žalovaného - obchodnej spoločnosti Contrat SK, s.r.o., kde na mieste, kde sa navrhuje zriadiť vecné bremeno - právo prechodu, bol aj zo strany právneho predchodcu žalovaného, podľa jeho projektovej dokumentácie, navrhnutý obslužný chodník, čo znamená, že aj táto skutočnosť korešponduje s podanou žalobou a preukazuje minimalizáciu zásahov do vlastníckych práv žalovaného. Uviedol, že v súčasnosti žalovaný predmetný pozemok nemá nijakým spôsobom oplotený, ohradený, nie je potrebné vykonávať žiadne stavebné úpravy, resp. stavebné zásahy na to, aby sa vecné bremeno mohlo realizovať v zmysle podanej žaloby.
10. Žalovaný zotrval na tvrdeniach uvedených v písomnom podaní jeho právneho predchodcu - spoločnosti Contrat SK, s.r.o.
11. Z výpovedí žalobcov 1. a 2. vyplynulo, že títo ako vlastníci stavieb na prechod k týmto stavbám využívajú prístupovú cestu, ktorá sa nachádza na parcele vo vlastníctve žalovaného a ju využívajú dlhodobo viacej ako 20 rokov. Uviedli, že je pravdou to, že nie je im bránené v ich prístupe k ich stavbám, avšak vzhľadom na to, aby sa odstránila ich právna neistota, majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení vymedzeného v žalobe. Žalobcovia 1. a 2. zhodne uviedli, že iný prístup k svojím stavbám nemajú, nakoľko nad stavbou v bezpodielovom vlastníctve žalobcov 2. a 3. sa nachádza parcela, ktorá je oplotená a má zriadené betónové oporné múriky. Nad stavbou vo vlastníctve žalobkyne 1. sa nachádzajú stavby jednak vo vlastníctve žalobcov 2. a 3. a jednak parcela, na ktorú poukazoval žalovaný a ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve manželov N.. Aj parcela, resp. stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 2. a 3. je oplotená, tiež sa tam nachádzajú betónové oporné múry. Tiež zhodne uviedli, že prístupová cesta, tak ako je vymedzená v geometrickom pláne, nezasahuje ani do projektu výstavby právneho predchodcu žalovaného. Žalobca 2. poukázal aj na to, že pozemok vo vlastníctve žalovaného v súčasnosti oplotený nie je a pokiaľ by mala žalobkyňa 1. využívať k prechodu k svojej stavbe jeho nehnuteľnosť, muselo by dôjsť k stavebným zásahom, ktoré by boli spojené s nemalými financiami. Žalobkyňa 3. vzniesla nesúhlas so zriadením vecného bremena v prospech žalobkyne 1. spočívajúcej v práve prechodu cez nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 2. a 3. odôvodňujúc, že zásah do ich vlastníckeho práva by bol nepomerne väčší ako zásah do vlastníckeho práva žalovaného, pričom žalovaný, keďže nemá oplotenú svoju nehnuteľnosť, v súčasnosti ju ani žiadnym spôsobom neužíva, pričom ako prístupová cesta slúži vyšľapaný chodník tak ako je to vyznačený v geometrickom pláne Č.. X/XXXX už niekoľko desaťročí.
12. Z obhliadky vykonanej súdom na mieste samom vyplynulo, že žalobcovia sa k svojím nehnuteľnostiam - stavbám dostávajú po ulici Suchodolinskej a následne z tejto ulice schádzajú popri oploteniu parc. č. XXXX, žalobcovia 2. a 3. hneď k svojej nehnuteľnosti a žalobkyňa 1. popri nehnuteľnosti žalobcov 2. a 3. k svojej nehnuteľnosti. Všetky tieto parcely sú oplotené, pričom popri oplotení je vyšliapaný chodník, ktorý slúži ako prístupová cesta žalobcov k ich nehnuteľnostiam, stavbám a táto cestička sa nachádza na parcele, ktorá vlastnícky patrí žalovanému. Z obhliadky vyplynul jednoznačný záver, že žalobcovia iný prístup k svojím nehnuteľnostiam nemajú, tak parcely žalobcov ako aj parcela č. XXXX, na ktorú poukazoval žalovaný, je oplotená, tieto parcely a na nich postavené stavby - chaty sa nachádzajú v svahovitom teréne, a na ktorých pozemkoch sú postavené oporné betónové múry.
13. Súd vec právne posúdil nasledovne:
14. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúcej v práve cesty cez priľahlý pozemok.
15. Uvedené citované ustanovenie umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.
16. Tak ako súd vyššie uviedol žaloba žalobcov je v celom rozsahu dôvodná. Žalobcovia žalobou o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného splnili základné hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby a to, že vlastníci stavby - žalobcovia nie sú súčasne vlastníkmi priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalobcovia, ktorí sú vlastníkmi stavby, nemajú priamy prístup k svojej nehnuteľnosti a tak ako bolo konštatované nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku. Podľa konštantnej judikatúry výraz priľahlý pozemok je potrebné vykladať omnoho širšie než len ten, ktorý je bezprostredne susediaci pozemok. V prejednávanom prípade však priľahlý pozemok - nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného je pozemkom susediacim s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia nemôžu vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne za situácie, kedy nemajú jasne právne usporiadané svoje oprávnenie dostať sa k svojej nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je konštitutívnym rozhodnutím. Nedeklaruje už existujúce právo a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry strán sporu tak, že zakladá, mení alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. Citované ustanovenie z podmetu žalobcov ako vlastníkov stavby umožňuje súdu výnimočný zásah do súkromných práv a povinností vlastníka priľahlého pozemku. Aj s využitím ústavných limitov (článok 20 ods. 1, 4 Ústavy SR či článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) citované ustanovenie Občianskeho zákonníka poskytuje súdu (zodpovedajúco aj článku 2 ods. 2 Ústavy SR) súkromnoprávny nástroj riešenia určitej časti špecifických spoločenských vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Zákonodarca týmto ustanovením sledoval i verejný záujem na tom, aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané, vrátane verejného záujmu na riadnej údržbe stavby. V tom teda spočíva legislatívny základ verejného záujmu, ktorý v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy SR či článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd umožňuje obmedziť vlastnícke právo vlastníka priľahlého pozemku pre účely zriadenia nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby.
17. O takúto situáciu ide aj v predmetnej veci. Z obsahu dôkazov vyplýva, že vlastníci stavby - žalobcovia nie sú súčasne vlastníkmi priľahlého pozemku a prístup vlastníkov ku stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadeniu práva nevyhnutnej cesty vo forme vecného bremena nebráni ani fakticky užívací stav, teda ani to, že žalovaný nebráni žalobcom v prístupe k ich nehnuteľnostiam - stavbám. Zhodne aj s právnym názorom Najvyššieho súdu ČR uvedeným v jeho rozsudku zo dňa 30.8.2005 sp. zn. 25Cdo/231/2004 treba konštatovať, že podmienky pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty sú dané aj v prípade, že vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí, hoci by vlastníkovi stavby vzniklo nejaké právo. V takom prípade je totiž vlastník stavby v neistote ohľadom trvania možnosti prístupu ku stavbe, ktorému môže vlastník pozemku kedykoľvek zabrániť. Preto sú dané podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej cesty aj v prípade, že by vlastník stavby mal aj zmluvne zabezpečený prístup, pretože vlastník pozemku môže prípadne takúto zmluvu kedykoľvek aj vypovedať.
18. Z aplikácie ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že toto vecné bremeno sa nezriaďuje ako právo viažuce sa na konkrétnu osobu, ale viaže sa na subjekt, ktorý je vlastníkom konkrétnej stavby. Zmena vlastníctva tejto stavby nemá teda vplyv na to, že sa úprava práv vlastníka stavby a vlastníka susediaceho priľahlého pozemku rieši zriadením vecného bremena.
19. Tak, ako už bolo konštatované vyššie, pre výklad ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je základnou interpretačnou pomôckou článok 11 ods. 4 Listiny, či článok 20 ods. 4 Ústavy SR. S prihliadnutím na tieto možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa citovaného ustanovenia len za náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo už z citovaných ústavných noriem bez toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty trpí.
Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty. Situácia predvídaná v citovanom ustanovení predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je preto potrebné dbať, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené, čo možno najmenej. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno vychádzať z ceny len určenej podľa cenových predpisov. Je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu, najmä prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, rovnako ako všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty zaťažený pozemok prinesie. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahrňuje aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby spravidla klesne i cena zaťaženého pozemku a že jeho vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený.
20. Súdom bolo zistené, že žalobcovia jednali s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou - Contrat SK, s.r.o. o zriadení vecného bremena - práva cesty, avšak k uzavretiu dohody nedošlo. V prejednávanom prípade súd pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena - práve cesty vzal do úvahy tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. V tejto súvislosti zohľadnil spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku, prihliadal aj na to, aby stavbu bolo možné riadne využívať a aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený čo najmenej. Tiež vzal do úvahy, že zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok ku stavbe, predstavuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorému nie je prístup a vlastníkom priľahlého pozemku. Súd vzhľadom na spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci vzal do úvahy tú skutočnosť, aby zriadenie vecného bremena - právo cesty zasahovalo do práva vlastníka pozemku v nevyhnutnej miere.
21. V prejednávanom prípade z dôkazov vyplynulo, že žalobcovia ako vlastníci stavby nemajú iný prístup k stavbám len cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V prejednávanom prípade neobstojí obrana žalovaného spočívajúca v tom, že žalobcovia k svojím stavbám sa môžu dostať aj cez pozemok iný, konkrétne cez parcelu č. XXXX v súčasnosti vo vlastníctve K.. N. N. a K.. R. N.. Tak ako bolo súdom konštatované, stavby postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov, sa nachádzajú v svahovitom teréne, tieto majú žalobcovia oplotené a jednotlivé stavby sú okrem oplotenia oddelené aj opornými múrikmi, to platí aj pre parc. XXXX v k. ú. Severné mesto. Z uvedeného vyplýva, že náklady spojené so zriadením cesty cez parcelu č. XXXX by boli neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá zriadením vecného bremena bude spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku. Právo prechodu, právo cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného kopíruje dlhodobý stav prechodu vlastníkov stavieb. Žalovaný doposiaľ pozemok, ktorý mu vlastnícky patrí a cez ktorý súd zriadil vecné bremeno
- právo prechodu nemá oplotený. Zriadením vecného bremena, ktoré je vyznačené v geometrickom pláne č. X/XXXX zo dňa 3.4.2012, úradne overeného Správou katastra dňa 12.4.2012, ide o minimálny zásah do vlastníckych práv žalovaného a zriadenie vecného bremena - právo cesty nezasahuje do práv žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku nad obvyklú mieru. Žalobcovia v konaní preukázali aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko títo z titulu právnej istoty podali na súd žalobu ako aktívne vecne legitimovaní, aby sa z tejto neistoty dostali, aby im v budúcnosti vlastník priľahlého pozemku neznemožňoval prístup k ich stavbám. Neobstojí ani obrana žalovaného spočívajúca v jeho narušení jeho plánovanej výstavby, resp. stavebnej činnosti. Žalovaný bližšie túto obranu nezdôvodnil, doposiaľ sa na pozemku vlastnícky patriacom žalovanému neuskutočňuje žiadna „plánovaná“ výstavba a súd k uvedenému poznamenáva, že cesta cez pozemok žalovaného k stavbám žalobcom tak ako je zakreslená a vyznačená v geometrickom pláne jednak kopíruje faktický stav, ktorý tu trvá niekoľko rokov a jednak s poukazom na projektovú dokumentáciu právneho predchodcu žalovaného spoločnosti Contrat SK, s.r.o. na mieste, kde sa navrhuje zriadiť vecné bremeno - právo prechodu, bol navrhnutý obslužný chodník. Ide o tvrdenia žalobcov žalovaným nepopreté, t.j. o skutkové tvrdenia nesporné ( § 151 ods. 1 CSP ).
22. V predmetnej veci bolo zistené, že plocha, ktorá sa využije ako nevyhnutná cesta pre prístup žalobcov k ich stavbe, je predovšetkým využívaná samotnými žalobcami a v danom prípade ide o plochu, ktorá je zriadená pre vlastníkov stavieb, pričom aktuálny spôsob využitia tejto cesty súd mal na zreteli aj pri určovaní výšky náhrady. Žalovaný nevzniesol žiadne námietky voči výške náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorého výška vyplýva zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.4.2012 vypracovaného K.. R. Y. a ktorý súdu doložili žalobcovia. Je potrebné zdôrazniť, že Civilný súdny poriadok zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, pričom strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
23. Zhrnúc vyššie uvedené, majúc zato, že žalobcovia v konaní preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, splniac hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby o zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka - a) vlastníci stavieb ( žalobcovia ) nie sú súčasne vlastníkmi priľahlého pozemku, b) prístup vlastníkov k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, súd vyhovel žalobe žalobcovi a zriadil vecné bremeno v prospech vlastníkov nehnuteľnosti - stavby so súpisným č. XXXX - chata, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I, - stavby so súpisným č. XXXX- chata, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I, spočívajúce v práve prechodu peši cez nehnuteľnosť parcelného č. XXXX/X, druh: ostatné plochy o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Čermeľ, obec Košice - Sever, okres Košice I, v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne č. X/XXXX na zriadenie vecného bremena zo dňa X.X.XXXX vyhotoviteľa Logik Display, s.r.o., Podtatranského 9, Košice, IČO: 36 59 42 96, úradne overeného dňa 12.4.2014 Správou katastra Košice, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
24. Za zriadenie vecného bremena prislúcha vlastníkovi priľahlého pozemku náhrada. Výška náhrady (odplaty) za vecné bremeno musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia tohto práva v prospech vlastníka stavby trpí. Súd poukazujúc na bod 22 odôvodnenia rozsudku, uložil povinnosť žalobcom 1. až 3. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 415 Eur.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. V spore boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu a majú tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
30. Podľa § 155 ods. 2 CSP, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
31. Podľa čl.12 ods. 1 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. V zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní. Keďže majú strany v civilnom súdnom konaní rovnaké postavenie, musí im súd zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Používanie materinského jazyka alebo jazyka, ktorému rozumejú, je práve naplnením princípu rovnosti strán konania (k uvedenej problematike pozri uznesenie Ústavného súdu SR zo 17. júla 1996, sp. zn. I. ÚS 38/96). Právo strán sporu konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú je prejavom zásady rovnosti strán sporu. Judikatúra stabilne uvádzala, že v rámci zásady rovnakého postavenia strán majú tieto nielen právo v materinskom jazyku na súde vystupovať, ale aj právo robiť písomné podania v tomto jazyku, právo na preklad písomnosti ostatných účastníkov a pod. (napr. Krajský súd Trenčín v rozhodnutí pod sp. zn. 17 Co P 94/2012 a iné). V nadväznosti na to, ak bolo preto potrebné
pribrať tlmočníka na uskutočnenie výsluchu účastníka konania, z toho dôvodu, aby mohol sledovať pojednávanie alebo preložiť listiny do jeho materského jazyka, nezaraďovalo sa tlmočné a náklady prekladu medzi trovy konania, ktoré by mal znášať účastník konania, ale platil ich štát. Aj CSP reflektuje právo konať pred súdom vo svojej materčine, resp. v štátnom jazyku. Koncepcia úhrady nákladov za uplatnenie tohto práva sa však mení, a teda ústne prednesy, t.j. tlmočenie sa vykonáva na náklady štátu, a písomné úkony - preklady sa vykonávajú zásadne na náklady strán sporu. Dôvodová správa k tejto úprave uvádza, že navrhovaná úprava rovnako reflektuje aj právo protistrany, ktorá nemusí nevyhnutne rozumieť jazyku, v ktorom je procesný úkon vykonávaný, a rovnako tak sa tu reflektuje aj súd vyššej inštancie. Ak by aj súd prvej inštancie rozumel jazyku jednej zo sporových strán, uvedené prekážky by konanie značne znehospodárnilo, preto sa každé písomné podanie predkladá preložené do úradného jazyka - konštatoval zákonodarca. Ak o pribratie tlmočníka na ústne pojednávanie nepožiada samotná strana, súd je povinný s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu vyzvať stranu na oznámenie, či rozumie slovenskému jazyku, alebo aký je jazyk, ktorému rozumie, a či v prípade, ak nerozumie slovenskému jazyku, požaduje ustanovenie tlmočníka. Pre pribratie tlmočníka však nepostačuje samotná skutočnosť, že strana nerozumie slovenskému jazyku. Pribratie tlmočníka musia kumulatívne odôvodňovať povaha a okolnosti veci. 32. V prejednávanom prípade právny predchodca žalovaného - Y. C. R. T., W.. XX.X.XXXX, F. E.. K. N. C.L.. E. V., M., Y. V. neovládal jazyk slovenský, je cudzím štátnym príslušníkom, je občanom Marockého kráľovstva. V tejto súvislosti súd v súlade § 155 CSP pribral prekladateľa K.. I. E., F. T. U. X, V.. Náklady, ktoré vznikli prekladateľovi v súvislosti s realizáciou prekladu súdnych rozhodnutí z jazyka slovenského do jazyka arabského vo výške 272,88 Eur boli uhradené prekladateľovi z prostriedkov štátu v zmysle uznesenia zo dňa 21.10.2016 sp. zn. 36C/161/2012 - 123, právoplatného dňa 2.11.2016. Z uvedeného vyplýva, že štátu vznikli trovy spojené s prekladom. Súd rozhodol o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti s prekladom poukazujúc na § 155 ods. 2 CSP tak, že štát nemá na ich náhradu nárok.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 z.z.).