Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/125/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: anthill concept, s.r.o., Vodárenská 6/646, Košice, zastúpený advokátom: JUDr. Eugen Kostovčík, Advokátska kancelária so sídlom Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1590034/2016 z 05. októbra 2016, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 1590034/2016 z 05.10.2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103358203/2016 zo 16.06.2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určený rozdiel v sume 217 896,14 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 daňovému subjektu anthill concept s.r.o., t.j. žalobcovi mení tak, že vyrubený rozdiel dane znižuje zo sumy 217 896,14 eur na sumu 196 666,16 eur.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca podal dňa 11.11.2012 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012, v ktorom uviedol dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume 636 899,45 eur a odpočítanie dane celkom v sume 117 760,60 eur. Správca dane u žalobcu vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012. O výsledku kontroly vyhotovil protokol č. 102838049/2016 z 30.03.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi 04.04.2016, čím bola daňová kontrola v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku ukončená. Žalobca správcovi dane doručil vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a správca dane v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 v nadväznosti na § 19 Daňového poriadku prerokoval pripomienky so žalobcom na ústnom pojednávaní 07.06.2016, o čom bola vyhotovená zápisnica s upozornením, že je poslednou vo vyrubovacom konaní.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli zistenia správcu dane, že žalobca v zdaňovacom období október 2012 si neoprávnene odpočítal daň z faktúr za dodanie tovaru - kryštálový cukor od dodávateľskej spoločnosti N.V.R., s.r.o., SNP 7/13, Nová Dubnica v sume 90 516,25 eur (základ dane 452 581,25 eur), ktorá v čase vystavenia faktúr nebola registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty, keď neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru - kryštálový cukor deklarované 28 odberateľskými faktúrami v celkovej sume 636 899,45 eur (predmet: kryštálový repný cukor ICUMSA45) do Českej republiky pre odberateľov: SAVARTES s.r.o., Podskalská 18, Praha, ktorému vystavil 23 faktúr (č. XX/XXX-XX/XXX a č. XX/XXX), predmet: tovar na základe zmluvy zo dňa 11.09.2012 a objednávky z 10.10.2012 - repný cukor ICUMSA45 v 50 kg balení, celková suma spolu 481 880,00 eur, DPH 0,00 eur; odberateľovi: Tottenville s.r.o., Smetanovo nábreží 327/14, Praha, ktorému vystavil 4 faktúry (č. XX/XXX- XX/XXX a XX/XXX) predmet: tovar na základe zmluvy z 11.09.2012 a podľa objednávky z 26.10.2012

- repný cukor ICUMSA45 v 50 kg balení, celková fakturovaná suma spolu 135 626,70 eur, DPH 0,00 eur; odberateľovi: Fasana invest s.r.o., Kubelikova 1224/42, Praha 3, ktorému vystavil faktúru č. XX/ XXX, predmet: tovar na základe telefonickej objednávky z 31.10.2012 - repný cukor ICUMSA45 v 50 kg balení, celková suma 19 392,45 eur, DPH 0,00 eur.

4. Správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií požiadal českú daňovú správu o preverenie uskutočnenia intrakomunitárnych dodávok v zdaňovacom období október 2012 medzi žalobcom a uvedenými českými odberateľmi. Z uvedeného dôvodu rozhodnutím. č. 9812401/5/2847719/2013/Doba zo 17.06.2013 daňovú kontrolu prerušil odo dňa 25.06.2013 do dňa prijatia odpovedí z medzinárodnej výmeny informácií.

5. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií z 12.02.2013 správca preveroval dodanie tovaru - repného cukru v sume 481 880 eur pre spoločnosť SAVARTES s.r.o. a zároveň žiadal preveriť aj spoločnosti AVENA s.r.o. a Investice Strategie Management, a.s., nakoľko podľa údajov z predložených medzinárodných prepravných listov mali tovar v miestach vykládky prevziať. Z odpovede od českej finančnej správy z 21.08.2013 vyplýva, že motorové vozidlá EČV W.-XXXBX, W.-XXXBJ, R.-XXXDA a R.-XXXZH, ktoré podľa CMR dokladov mali tovar prepraviť do českej republiky, nie sú v mýtnom systéme evidované. Bol potvrdený výpis z mýtnych transakcií u ťahača EČV W.-XXXCC v dňoch 08.10.2012, 23.10.2012 a 30.10.2012 a u ťahača W.-XXXBU dňa 08.10.2012, avšak po trasách odlišných od údajných miest vykládky tovaru. V odpovedi je uvedené, že spoločnosť SAVARTES s.r.o. nekomunikuje s českým správcom dane, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012 a v tomto priznaní spoločnosť neuviedla nadobudnutie tovaru zo Slovenska. Disponuje výpisom z účtu uvedenej spoločnosti, ale z tohto účtu nebola uhradená žiadna faktúra žalobcovi. Sídlo spoločnosti SAVARTES s.r.o. zapísané v Obchodnom registri je fiktívne, lebo na tam uvedenej adrese spoločnosť nesídli. Má podozrenie, že tento daňový subjekt je zapojený do reťazca firiem, ktorých obchodné aktivity v spojitosti s dovážaným rafinovaným cukrom sú smerované k vytváraniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a k odčerpávaniu prostriedkov zo štátnych zdrojov.

6. Česká finančná správa preverovala na základe žiadosti aj údajné miesta vykládky a spoločnosti, ktoré podľa predložených CMR dokladov mali tovar prevziať a zistila, že spoločnosť AVENA s.r.o., ako aj spoločnosť Investice Strategie Management, a.s., ktoré majú sídlo v Českej republike, v októbri 2012 obchodovali s cukrom, ale preukázali nadobudnutie tovaru od iných dodávateľov ako SAVARTES s.r.o., resp. anthill concept s.r.o., t.j. žalobcu. Tovar uvedený na CMR dokladoch č. Y. XXXXXXX, Y. XXXXXXX, Y. XXXXXXX, Y. XXXXXXX, Y. XXXXXXX bol vyložený v skladoch spoločnosti AVENA s.r.o., ale nakúpila ho od iného dodávateľa - Trinity Commodities s.r.o., ktorý nákup aj preukázala. Dodanie cukru uvedené na predložených CMR dokladoch spoločnosť Investice Strategie Management, a.s. potvrdila, ale uvedené prepravné listy má doložené k faktúram od dodávateľa IGS Trading s.r.o. a s daňovým subjektom SAVARTES s.r.o. nikdy nebola v obchodnom styku.

7. Žalobca správcovi predložil výpis z podnikateľského účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. banke, G..Y.., z ktorého vyplýva, že H. F., t.j. konateľ spoločnosti SAVARTES s.r.o. vkladal na tento účet v októbri 2012 úhrady v hotovosti. Táto spoločnosť má vedený účet v mene EUR, z ktorého v októbri 2012 nebola uhradená žiadna platba pre žalobcu.

8. Žalobca správcovi dane k daňovej kontrole predložil aj faktúry č. XX/XXX z 03.10.2012, č. XX/ XXX zo 04.10.2012, č. XX/XXX z 05.10.2012 a č. XX/XXX z 26.10.2012 vystavené pre odberateľskú spoločnosť Tottenville s.r.o. v Českej republike spolu s CMR dokladmi, v ktorých je uvedené, že ide o dodanie bez dopravy v sklade Mramorová 2, Bratislava a k faktúram boli priložené písomné prehlásenia o dodávke tovaru do členského štátu EÚ. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií z 12.02.2013 bolo preverované dodanie tovaru - kryštálového cukru v sume 135 627 eur pre spoločnosť Tottenville s.r.o. a v odpovedi na žiadosť je uvedené, že uvedený daňový subjekt je nekontaktný, od júla 2012 nepodal žiadne priznanie k dani z pridanej hodnoty a k 07.11.2012 mu bola zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty. Od apríla 2011 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, posledné priznanie k dani z príjmu právnických osôb podal za rok 2010 nulové.

9. Česká finančná správa v odpovedi z 08.07.2015 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne spoločnosti Fasana invest s.r.o. uviedla, že táto spoločnosť nadobudnutie tovaru priznala v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012. Podľa prepravných dokladov bol tovar doručený do Lanžhotu v ČR a odtiaľ vozidlami s rovnakými evidenčnými číslami bol prepravený v ten istý deň na Slovensko do Dunajskej Stredy. Uvedená spoločnosť prestala v priebehu kontroly so správcom dane komunikovať, nereagovala na výzvy, aby preukázala oslobodenie pri dodaní tovaru. Český správca dane dospel k záveru, že transakcie boli vytvorené účelovo.

10. Doručením konečnej odpovede českej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a správca dane oznámením č. 102600357/2016 z 22.02.2016 oznámil žalobcovi, že dňom 19.02.2016 pokračuje vo výkone daňovej kontroly.

11. Obchod žalobcu s českými spoločnosťami podľa dokladov predložených k daňovej kontrole mal sprostredkovať N. Z. - PreGo, miesto podnikania Gaštanová 493/4, Košice na základe zmluvy o obchodnom zastúpení z 27.09.2012. Obchodný zástupca podľa tejto zmluvy v mene zastúpeného mal podpisovať objednávky, potvrdenia o prijatí objednávok tovaru a podpisovať všetky listiny dokumentujúce akékoľvek nakladanie s tovarom. Obchody medzi žalobcom a odberateľmi SAVARTES s.r.o. a Tottenville s.r.o. sa mali uskutočniť na základe kúpnopredajných zmlúv z 11.09.2012, z čoho je zrejmé, že skôr, ako bola uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení z 27.09.2012.

12. Správca dane listom zo 07.03.2016 oboznámil žalobcu s predloženým výsledkom daňovej kontroly. Dňa 15.03.2016 žalobca správcovi dane doručil vyjadrenie k skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, v ktorých uviedol, že nesúhlasí so zisteniami správcu dane, keďže preprava tovaru bola realizovaná, o čom svedčia predložené CMR listiny. Konateľ spoločnosti SAVARTES s.r.o. H. F. potvrdil čestným vyhlásením uskutočnenie obchodov a za nepreukázanie nadobudnutia tovaru českou spoločnosťou Fasana invest s.r.o. on nezodpovedá. Uviedol aj to, že závery správcu dane v oboznámení podrobne rozobraté neboli, a preto stanovisko zaujme až vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca k zisteniam uvedeným v protokole z kontroly sa vyjadril 19.04.2016, pripomienky správca dane s ním prerokoval dňa 07.06.2016, o čom bola vyhotovená aj zápisnica.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane rozhodnutím č. 103358203/2016 zo 16.06.2016 rozhodol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. a určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel v sume 217 896,14 eur na dani z pridanej hodnoty, nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 116 930,93 eur a vyrubil mu daň v sume 100 965,25 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca porušil § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalobca si v zdaňovacom období október 2012 neoprávnene odpočítal daň spolu v sume 90 516,25 eur (základ dane 452 581,25 eur) z faktúr za dodanie tovaru od dodávateľa N.V.R., s.r.o., ktorému správca dane zrušil registráciu na dani z pridanej hodnoty dňa 31.08.2011. V súvislosti s vykonanými intrakomunitarnými dodávkami do iného členského štátu EÚ žalobca porušil § 43 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu prepravujúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte - správca dane preukázal, že tovar nebol prepravený tak, ako je uvedené na medzinárodných nákladných listoch (CMR) a nebolo preukázané nadobudnutie tovaru nadobúdateľmi v inom členskom štáte. Ďalej porušil § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, podľa ktorého dodaním tovaru je prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník - deklarovaní českí odberatelia nepreukázali, že tovar nadobudli, a že s ním nakladali ako vlastníci. Z uvedených dôvodov správca dane s oslobodených dodaní tovaru spolu v sume 636 899,45 eur vypočítal 20 % DPH v sume 127 379,89 eur. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 spolu v sume 217 896,14 eur (90 516,25 + 127 379,89 eur).

14. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 1590034/2016 z 05.10.2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103358203/2016 zo 16.06.2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určený rozdiel v sume 217 896,14 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 žalobcovi ako daňovému subjektu zmenil tak, že vyrubený rozdiel dane znižuje zo sumy 217 896,14 eur na sumu 196 666,16 eur.

15. K jednotlivým námietkam uvedeným v odvolaní uviedol toto:

16. K námietke o nedostatočnej a nesprávnej formulácii dôvodov uviedol, že rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti vrátane odôvodnenia v zmysle § 63 Daňového poriadku. Správca dane uviedol právne prepisy, podľa ktorých rozhodoval, všetky skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia, všetky zistenia a dôvody na základe ktorých dospel k záveru o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Poukázal na rozpory v dokladoch predložených žalobcom, vysporiadal sa s jeho námietkami a uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie predložených dôkazov.

17. K námietke, že správca dane si pojem „právo nakladať s tovarom ako vlastník“ vysvetľuje nesprávne uviedol, že právo nakladať s tovarom je súčasťou vlastníckeho práva, ktoré je právne upravené v Občianskom zákonníku. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Preto správca dane preveroval kde a kto tovar fyzicky prevzal. Za spoločnosť SAVARTES, s.r.o. nebol pri údajnom preberaní tovaru nikto prítomný. Z predložených CMR dokladov, ktoré boli opatrené pečiatkou spoločnosti SAVARTES, s.r.o. až dodatočne, podľa predložených CMR dokladov za spoločnosť SAVARTES, s.r.o. mala prevziať tovar spoločnosť AVENA, s.r.o., resp. Investice Strategie Management, a.s., ktoré však popreli nákup, resp. spoluprácu so spoločnosťou SAVARTES, s.r.o. a nákup cukru preukázali od iných dodávateľov. Českí odberatelia Tottenville, s.r.o. a Fasana invest, s.r.o. síce pečiatkou na predložených CMR dokladov potvrdili fyzické prevzatie tovaru, ale vykonaným dokazovaním toto bolo spochybnené. Dodanie tovaru spoločnosťou Tottenville, s.r.o. subjekt deklaroval ako dodanie tovaru bez dopravy, k faktúram boli predložené čestné prehlásenia o dodávke tovaru do členského štátu EÚ spolu s CMR dokladmi so všetkými farebnými exemplármi bez uvedenia prepravcu, na CMR dokladoch je potvrdené, že spoločnosť Tottenville, s.r.o. tovar prevzala. Nebolo však preukázané, že tovar opustil územie Slovenska tak, ako je to uvedené v čestných prehláseniach o dodávke tovaru. V tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International), podľa ktorej platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Česká finančná správa poskytla dostatok informácií, ktoré preukázali, že u deklarovaných českých nadobúdateľov tovaru SAVARTES, s.r.o., Tottenville s.r.o. a Fasana Invest s.r.o. nebol preukázaný prechod vlastníckeho práva k tovaru, ktorý bol predmetom vystavených faktúr. Tým žalobca nesplnil jednu z podmienok uvedených v zákone o DPH, ako aj v rozsudku ESD C-409/04, že k nadobudnutiu tovaru v rámci spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva o dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa.

18. K časti, kde žalobca ako odvolateľ poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp z 22.10.2015, podľa ktorého schátralý stav budovy, fiktívne sídlo a nekontaktnosť nevylučuje, že táto činnosť sa mohla vykonávať v iných priestoroch ako v sídle a neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti. Žalovaný k tomu uviedol, že správca dane svoj záver nezaložil iba na dôvodoch, na ktoré poukazuje žalobca a v súvislosti s uvedeným rozsudkom Súdneho dvora EÚ, ale aj na ďalšie zistenia od českých odberateľov, napr. spoločnosť SAVARTES, s.r.o. v daňovom priznaní nepriznala nadobudnutie tovaru zo Slovenska, spoločnosť Tottenville, s.r.o. nevykázala obrat, od roku 2010 nepodáva daňové priznania k dani z príjmu právnických osôb a od júla 2010 ani k dani z pridanej hodnoty. Z odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií česká daňová správa uviedla, že spoločnosť SAVARTES, s.r.o. na registrovanej adrese sídla spoločnosti nie je vôbec označená a iné miesto podnikania správcovi dane nenahlásil. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-73/06 P, podľa ktorého ak vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej výmeny informácií, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky.

19. K námietke, že správca dane nezisťoval u prepravcov, ktorí mali prepravu podľa predložených CMR dokladov vykonať, ani u spoločností, ktoré mali podľa predložených CMR dokladov tovar za spoločnosť SAVARTES s.r.o. preberať, dôvod rozdielov medzi skutočnosťami deklarovanými predloženými dokladmi a zisteniami správcu dane, žalovaný uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Správca dane vykonaným dokazovaním spochybnil vierohodnosť daňovým subjektom predložených dokladov, čím došlo k presunu dôkazného bremena opäť na žalobcu, ktorý na vyvrátenie uvedených zistení správcu dane nepredložil žiadne dôkazy, ani k odvolaniu a nepreukázal reálne dodanie tovaru - repného cukru a jeho prepravu do iného členského štátu EÚ. V ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH je uvedené aké dodanie tovaru môže byť oslobodené od dane a za splnenia akých podmienok. Z vykonaného dokazovania v danom prípade vyplynulo, že dodanie a preprava tovaru českým odberateľom tak, ako ju deklaroval žalobca predloženými CMR dokladmi nebolo potvrdené. Z predložených kúpnych zmlúv uzatvorených 11.09.2012 medzi predávajúcim - žalobcom a kupujúcim - Tottenville, s.r.o. a SAVARTES, s.r.o. nie je uvedené kde mal byť tovar uvedený v zmluve dodaný. Tovar pre spoločnosť Fasana invest s.r.o. mal byť dodaný len na základe telefonickej objednávky z 31.10.2012, bez spísania kúpnopredajnej zmluvy. Motorové vozidlá, ktoré mali prepraviť tovar do Českej republiky pre spoločnosť SAVARTES s.r.o., nie sú v mýtnom ČR systéme evidované a tie vozidlá, ktorú sú evidované, nevykonávali prepravu tovaru v dňoch uvedených na CMR, v troch prípadoch je na predložených CMR dokladoch uvedený prepravca PRIMA ZDROJ holding, a.s., ktorý v čase, kedy mala byť preprava vykonaná, neexistoval a uvedené IČO: 36 010 413 patrí od roku 2009 spoločnosti CBA Považská Bystrica, a.s. v konkurze. CMR doklady boli v časti 24 - Tovar prevzal - len dodatočne opatrené pečiatkou spoločnosti SAVARTES s.r.o., teda zástupca odberateľa podľa toho nebol prítomný pri údajnom preberaní tovaru. Areál na adrese Krátka 8, Vyškov, kde malo dôjsť k vyloženiu fakturovaného tovaru pre spoločnosť SAVARTES s.r.o., má v prenájme spoločnosť Investice Strategie Management, a.s., ktorá vedie evidenciu prichádzajúcich a odchádzajúcich vozidiel a pohyb vozidiel uvedených na CMR spoločnosť Investice Strategie Management, a.s., nepotvrdila. Táto spoločnosť, ako aj AVENA s.r.o., popreli spoluprácu so spoločnosťou SAVARTES s.r.o. a preukázali nadobudnutie tovaru

- kryštálový cukor od iných dodávateľov. Spoločnosť Investice Strategie Management, a.s. nakupovala cukor od českého dodávateľa a dodávala ho práve na Slovensko. Žalobca fakturoval spoločnosti SAVARTES s.r.o. cukor v jednotkovej cene 803 eur, spoločnosť Investice Strategie Management, a.s. nakupovala cukor od svojho dodávateľa za jednotkovú cenu 763 eur a na Slovensko cukor dodávala v jednotkovej cene 776 eur. Ak by spoločnosť SAVARTES s.r.o. predala tovar spoločnostiam Investice Strategie Management, a.s. a AVENA s.r.o. tak, ako je to deklarované predloženými dokladmi, predávala by ho pod nákupnú cenu. Spoločnosť SAVARTES s.r.o. je nekontaktná, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané za 4. štvrťrok 2012, avšak nadobudnutie tovaru zo Slovenska v daňovom priznaní neuviedla a daň neodviedla. Z podnikateľského účtu tejto spoločnosti nebola uhradená žiadna faktúra, pre žalobcu platby za tovar realizoval vkladom v hotovosti na účet H. F., nie spoločnosť SAVARTES s.r.o., aj to len v sume fakturovanej za tovar bez prepravy. Z predložených faktúr a CMR dokladov je zrejmé, že tovar fakturovaný spoločnostiam Fasana invest s.r.o. a Tottenville s.r.o. fyzicky neopustil v deň údajného dodania územie Slovenska, ale bol dodaný do skladov v Bratislave a Senci. K faktúram vystaveným spoločnosti Tottenville s.r.o. sú priložené písomné prehlásenia českého odberateľa o dodávke tovaru do členského štátu EÚ, ale česká finančná správa nepotvrdila uskutočnenie zdaniteľných obchodov a deklarovaný odberateľ nadobudnutie tovaru nepriznal. S českým správcom dane nekomunikuje, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané za obdobie júl 2012. Tovar pre Fasana invest s.r.o. bol doručený do Lanžhotu v ČR a odtiaľ bol vozidlami s rovnakými evidenčnými číslami prepravený v ten istý deň do Dunajskej Stredy, nedošlo k jeho vyloženiu a spoločnosť Fasana invest s.r.o. v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 síce priznala a daň odviedla, avšak nadobudnutie tovaru dokladmi nepreukázala. U spoločnosti Fasana invest s.r.o. česká finančná správa v odpovedi uviedla, že v období od 01.01.2012 do 30.05.2013, kedy bola vykonaná posledná transakcia na zistenom účte, bola spoločnosti žalobcu s textom „úhrada fa“ zaslaná iba jedna platba v sume 19.320 eur dňa 28.11.2012. Žalobca v Knihe pohľadávok za rok 2012 vykazuje dňa 15.01.2013 faktúru č. XX/XXX z 31.10.2012 vystavenú deklarovanému odberateľovi Fasana invest s.r.o. v sume 19 392,45 eur ako neuhradenú. Doklad o úhrade faktúry žalobca nepredložil. V Knihe pohľadávok žalobca uviedol, že ním vystavené faktúry odberateľovi Tottenville s.r.o. boli touto spoločnosťou uhradené 04.10.2012, 08.10.2012, 13.10.2012 a 30.10.2012, pričom správcovi dane predložil výpis z podnikateľského účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, strany 2 - 5, z ktorých správca dane zistil pohyb na účte iba od dátumu 10.10.2012. Žalobca správcovi dane ani na jeho výzvu nepredložil prvú stranu z tohto podnikateľského účtu. Dňa 13.10.2012 na účte žalobcu nebola vykonaná žiadna finančná transakcia a dňa 30.10.2012 bola na účet prijatá platba - vklad v hotovosti v sume 19 392,45 eur, ktoré vložil J. R., pričom s týmto menom osoba nefiguruje v spoločnosti Tottenville s.r.o.. Údajný sprostredkovateľ obchodu s českými spoločnosťami N. Z. - PreGo, uzavrel zmluvu o obchodnom zastúpení až 27.09.2012, pričom žalobca uzatvoril kúpnopredajné zmluvy so spoločnosťami SAVARTES s.r.o. a Tottenville s.r.o. už 11.09.2012. Žalobca síce v zmysle § 43 zákona o DPH preukazoval deklarované dodanie tovaru do iného členského štátu predloženými dokladmi, ale preverovaní deklarovaného obchodu u českých odberateľov nebola potvrdená pravdivosť predmetných dokladov.

20. K námietke o procesnom pochybení správcu dane, ktorý nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť v priebehu daňovej kontroly kedykoľvek uplatniť svoje práva v zmysle § 45 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré však nevyužil. Bolo predovšetkým v jeho záujme skontaktovať sa v priebehu vykonávania kontroly so správcom dane a oboznámiť sa s výsledkami kontroly, zisteniami správcu dane, ako aj jednotlivými dôkazmi, z ktorých správca dane pri vyhotovení protokolu a vydaní napadnutého rozhodnutia vychádza. Dôkazná povinnosť nie je pre daňový subjekt iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v predmetných faktúrach. Správca dane žalobcovi poskytol možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť, ale žalobca nielen že nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ale ani nenavrhol aké dôkazy má správca dane vykonať.

21. K námietke týkajúcej sa spôsobu získania dôkazov uvedených v odpovediach na medzinárodnú výmenu informácií uviedol, že správca dane v žiadostiach o medzinárodnú výmenu informácií žiadal preveriť okolnosti deklarovaných obchodov, pričom od českého správcu dane nepožadoval, aby tieto informácie boli získané formou svedeckých výpovedí. V žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií žiadal preveriť dodanie repného cukru zo Slovenska do Českej republiky. Uviedol konkrétne údaje z predložených CMR dokladov - dátumy dodaní, EČV ťahačov a návesov, ktoré mali prepravu vykonať, miesto, kam mal byť tovar dodaný a spoločnosť, ktorá mala v uvedený deň tovar prevziať. Požiadal o detailný výpis mýtnych transakcií za mesiac október 2012 u motorových vozidiel, ktorých EČV v žiadosti uviedol. Formu a spôsob zaobstarania požadovaných informácií volil český správca dane, ktorý postupoval podľa právnych predpisov platných na území dožiadaného štátu. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že zistil, že žalobca preukázal dodanie tovaru iba listinnými dôkazmi, keď správcovi dane predložil zmluvy so spoločnosťami SAVARTES s.r.o. a Tottenville s.r.o., faktúry vystavené českým odberateľom, prepravné CMR doklady, písomné prehlásenia spoločnosti Tottenville s.r.o. o dodávke tovaru do členského štátu EÚ, pravdivosť ktorých bola spochybnená zisteniami českej daňovej správy o spoločnostiach, ktoré mali byť odberateľmi fakturovaného tovaru - repného cukru. Žalobca tieto pochybnosti správcu dane o vierohodnosti a pravdivosti daňových dokladov a reálnosti uskutočnených zdaniteľných obchodov v zmysle vystavených faktúr v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ani v odvolacom konaní neodstránil. Vzhľadom na to, že uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, daňový subjekt má možnosť si obstarať dostatočné dôkazy, ktoré by boli schopné zabezpečiť preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov správcovi dane. Žalobca, ktorý v danom prípade je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, však nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný repný cukor skutočne dodal českým spoločnostiam SAVARTES s.r.o., Tottenville s.r.o. a Fasana invest s.r.o., čím neuniesol dôkazné bremeno.

22. Žalovaný v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku v rámci odvolacieho konania pre plynulosť konania vo veci odstránil chybu konania spočívajúcu v porušení § 22 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Chybu týkajúcu sa nesprávne určenej výšky rozdielu dane mení určený rozdiel dane zo sumy 217 896,14 eur na sumu 196 666,16 eur, t.j. znižuje rozdiel dane vyčíslený správcom dane o 21 229,98 eur. Správca dane určil rozdiel dane, ktorý pozostával z časti neuznaného odpočítania dane z pridanej hodnoty v sume 90 516,25 eur a z vyčíslenej dane v sume 127 379,89 eur, v dôsledku neuznaného oslobodenia dodania tovaru od dane deklarovaného faktúrami v celkovej sume 636 899,45 eur. Žalovaný zmenil vyčíslenú sumu dane z faktúr vystavených českým odberateľom zo sumy 127 379,89 eur na sumu 106 149,91 eur, t.j. znížil určený rozdiel dane o sumu 21 229,98 eur. Rozdiel dane na úhradu sa takto znížil zo sumy 100 965,21 eur na sumu 79 935,23 eur.

23. Žalobca včas podanou žalobou navrhol na nariadenom pojednávaní rozhodnúť tak, že súd zruší rozhodnutie žalovaného č. 1590034/2016 z 05.10.2016, ktorým boli porušené práva alebo právom chránené záujmy žalobcu, a preto navrhuje, aby toto rozhodnutie, prípadne aj prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

24. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom a uvedeným rozhodnutím boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy. Podľa rozhodnutia žalovaného tento vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.

25. V prvom rade poukazuje na to, že daňové orgány nespochybnili existenciu tovaru. Z obsahu spisu vyplýva, že v daňovom a súdnom spore je potrebné objasniť otázku prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, a to, či on preukázal, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, teda, že tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky.

26. Záver daňových orgánov, že v danom prípade nedošlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník je založený predovšetkým na tom, že za kupujúceho SAVARTES, s.r.o. nebol nikto prítomný pri preberaní tovaru. Z ustanovenia § 133 ods. 1 nevyplýva, že vlastnícke právo, teda aj právo nakladať s tovarom ako vlastník, je podmienené fyzickým prevzatím tovaru priamo kupujúcim. Odberatelia Tottenville, s.r.o. a Fasana invest s.r.o. potvrdili prevzatie tovaru na CMR alebo v daňovom priznaní dospel k záveru, že títo odberatelia nenadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-73/06 Planzer Luxembourg Sarl z 28.06.2007, podľa ktorého, ak adresa uvedená v osvedčení nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky. Tvrdí, že takýto záver z tohto rozsudku nevyplýva. V danom prípade ide o nesprávne právne posúdenie veci, pretože správne orgány prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník založili na podmienkach, ktoré zo zákona o DPH nevyplývajú.

27. Skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ napadnutého rozhodnutia vo veci preukázania prepravy tovaru do Českej republiky je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a činí rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľnými pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že vo všeobecnosti išlo o zistenia a rozpory, na ktorých odstránenie on nemal dosah. Jednou z jeho zásadných námietok bolo, že za úplnosť dokazovania v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku zodpovedá výlučne správca dane a ak on pri dokazovaní sa ani nepokúsi objasniť zjavné nezrovnalosti, potom to svedčí o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli zistené, čo najúplnejšie.

28. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa v podstate obmedzil len na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a z jeho námietkami sa vysporiadal len formálne poukazom na zásadu objektívnej pravdy a rekapituláciu zistení a právnych záverov správcu dane. Nežiadal od správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia jeho tvrdenia, no v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku dokazovanie musí viesť k tomu, aby skutočností nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie. Žalovanému ako odvolaciemu orgánu z § 74 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku vyplýva povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Len samotné poukázanie na zásadu objektívnej pravdy a prepis zistení správcu dane nie je a ani nemôže byť univerzálny prostriedok k naplneniu tejto skutočnosti. Zásada objektívnej pravdy predpokladá, čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy dane. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie, ktoré potvrdil žalovaný bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobcovi nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutočností nevyhnutné na účely správy dane v zmyslel § 24 ods. 2 Daňového poriadku primárne nesplnil správny orgán, ktoré dôkazné konanie zaťažili závažnými vadami (porovnaj rozsudok NSS ČR č. j. 5Afs 15/2010 zo 17.09.2010). Žalovaný nápravu nezabezpečil, práve naopak, jeho tvrdenia o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov umocnil ďalšími rozpornými závermi, ktoré uvádza na strane 12 svojho rozhodnutia.

29. Správne orgány tvrdia, že nepreukázal, že tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný do Českej republiky. Zásada objektívnej pravdy je naplnená tým, že medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci je logický vzťah a skutkovým zisteniam sa prisúdi zodpovedajúci právny význam. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením je množstvo zásadných logických rozporov.

30. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí uvádza, že bolo v jeho záujme, aby v priebehu kontroly sa skontaktoval so správcom dane a oboznámiť sa so zisteniami správcu dane, ako aj jednotlivými dôkazmi. Poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 401/09-17 zo 16.12.2009, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/101/2009 zo 06.07.2010, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Z obsahu spisu vyplýva, že správca dane až pred zaslaním protokolu písomne oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, ktoré bolo doručené 11.03.2016. Keďže pred doručením uvedeného oznámenia správca dane nikdy nevyjadril pochybnosti o tvrdeniach žalobcu, žalobca nevidel dôvod kontaktovať sa so správcom dane. Nesplnenie zákonnej povinnosti správcu dane nie je možné ospravedlniť nevyužitím oprávnenia žalobcu. Poukazuje na to, že správcovi dane už 21.08.2013 bola doručená odpoveď na MVI z 12.02.2013 vo veci odberateľa SAVARTES, s.r.o., ale s jeho obsahom bol oboznámený až po viac ako troch rokoch tesne pred ukončením kontroly. Správcovi dane nič nebránilo, vzhľadom na zistené závažné rozpory požiadať českú daňovú správu o doplnenie dokazovania. Správca dane nepostupoval podľa ustanovenia § 3 ods. 2 a ods. 8 Daňového poriadku a podľa neho v jeho postupe došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

31. Žalobca uvádza, že správca dane v žiadosti o MVI nepožadoval od českého správcu dane získať informácie formou svedeckých výpovedí, a preto namieta, že podrobné údaje uvedené v odpovediach na MVI mohol český správca dane získať len na základe svedeckých výpovedí. To vyplýva aj zo skutočností, kde sa uvádza, že zástupca spoločnosti Investice Strategie Management, a.s. prehlásil, že so spoločnosťou SAVARTES, s.r.o. nebol nikdy v obchodnom vzťahu, cukor nakupoval od českých dodávateľov a dodával ho práve na Slovensko. Podrobné informácie o českých dodávateľoch Trinity Commodities, s.r.o. a IGS Trading, s.r.o. bolo možné získať len svedeckou výpoveďou a predložením príslušných dokladov. Išlo o výsluch svedka, resp. svedkov a on bez ohľadu na to, že výsluch bol vykonaný v Českej republike, mal podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku právo byť prítomný pri ich vypočutí a klásť im otázky a v svedeckých výpovediach ide o dôkazy získané v rozpore so zákonom a nebolo možné na ne prihliadať. Má za to, že správca dane nepostupoval podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku a v uvedenom postupe správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci.

32. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, ktoré sú v podstate totožné s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a doplnil ich iba o námietky smerujúce proti postupu žalovaného uviedol: Správca dane preveroval listinné dôkazy - doklady, ktorými žalobca preukazoval dodanie tovaru do Českej republiky. Správcovi dane predložil zmluvy so spoločnosťami SAVARTES s.r.o. a Totennville s.r.o. , faktúry vystavené českým odberateľom prepravné CMR doklady. Písomné prehlásenie spoločnosti Totennville s.r.o. o dodávke tovaru do členského štátu EÚ, pravdivosť, ktorý bola dokazovaním spochybnená. V priebehu daňovej kontroly a následnom vyrubovacom konaní boli zistené zjavné rozpory v predkladaných dokladoch, napr. v kúpnopredajnej zmluve so spoločnosťou SAVARTES s.r.o. z 11.09.2012 je odvolávka na zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorá mala byť uzatvorená až 27.09.2012, preto na preverenie uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správca dane žiadal českého správcu dane. V prípade, že by český správca dane preverovaním potvrdil dodanie tovaru českým odberateľom tak ako ich predloženými dokladmi preukazoval žalobca, zistené nedostatky v CMR dokladoch, zmluvách, by nemali takú hodnotu závažnosti, aby tu bolo oprávnenie neuznať mu jeho právo na oslobodenie od dane. Dožiadaný český správca dane vo všetkých troch odpovediach na žiadosti o MVI nepotvrdil dodanie tovaru pre českých odberateľov Fasana Invest s.r.o., SAVARTES s.r.o. a Totennville s.r.o. Preto došlo ku konštatovaniu, že zistené nedostatky v predložených dokladoch spolu so zisteniami českého správcu dane sú tak závažného charakteru, že nebolo možné žalobcovi uznať oslobodene dodanie tovaru od dane a tieto výsledky šetrenia nemohli byť podkladom pre poskytovanie úľavy žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre preukázanie oprávnenosti oslobodenia od dane.

33. K námietke nesprávneho posúdenia prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec odôvodnenia uvedeného v rozhodnutí uvádza, že podľa § 8 zák. č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 2 citovaného zákona základným znakom plnenia, ktoré je predmetom dane, je odplatnosť, čo znamená, že plnenie je uskutočnené za protihodnotu. Žalobca uvádza, že tovar českí odberatelia riadne zaplatili, s ktorým tvrdením nesúhlasí, pretože aj úhrady faktúr boli v daňovom konaní spochybnené. V prípade faktúr vystavených českej odberateľskej spoločnosti SAVARTES s.r.o. bolo zistené, že k úhradám faktúr nedošlo z podnikateľského účtu tejto spoločnosti, ktorá bola aj uvedená na faktúrach ako odberateľ, a teda znamená, že za tovar ani v jednom prípade nezaplatila osoba, na ktorú malo byť právo nakladať s tovarom ako vlastník prevedené. V prípade úhrady faktúry vystavenej v zdaňovacom období október 2012 pre spoločnosť Fasana Invest s.r.o. sám žalobca v Knihe pohľadávok za rok 2012 vykazuje, že 15.01.2013 faktúru č. XX/XXX z 31.10.2012 v sume 19 392,45 eur ako neuhradenú a doklad o úhrade faktúry uvedenou spoločnosťou správcovi dane nepredložil. Žalobca deklaroval obchodnú spoluprácu s touto spoločnosťou aj v iných zdaňovacích obdobiach. Z odpovedí Českej finančnej správy MVI vyplynulo, že v období od 01.01.2012 do 30.05.2013, kedy bola vykonaná posledná transakcia na zistenom účte bola žalobcovi s textom „úhrada fa“ zaslaná iba jedna platba, a to v sume 19 320 eur 28.11.2012, takže i v tomto prípade úhrada faktúry za deklarované dodanie cukru nebola preukázaná. Žalobca v Knihe pohľadávok eviduje aj faktúry vystavené odberateľmi Totennville s.r.o. ako uhradené (k úhradám malo dôjsť 04.10.2012, 08.10.2012, 13.10.2012 a 30.10.2012), ale správcovi dane ani po vyzvaní nebol predložený úplný výpis z podnikateľského účtu žalobcu a úhrady faktúr v uvedených dňoch neboli preukázané. Dňa 30.10.2012 bola na účet žalobcu vložená hotovosť fyzickou osobou J. R., ktorý nefiguruje v spoločnosti Totennville s.r.o. ani ako konateľ alebo spoločník.

34. K námietke po preukázaní dodania tovaru do ČR uviedol, že miesta Bzenec, Hodonín, resp. Výškov, ako miesta vykládky deklaroval žalobca predloženými CMR dokladmi, ale správcom dane boli tieto údajne miesta vykládky tovaru spochybnené. Spoločnosti AVENA s.r.o. a Investice Strategie Management a.s. popreli akékoľvek obchodné vzťahy so spoločnosťou SAVARTES s.r.o., čím bola aj spochybnená pravdivosť údajov uvedených na predložených CMR dokladoch o prevzatí tovaru týmito spoločnosťami, ako aj miestach údajných výkladoch tovaru, a to vo Výškove a Senci. Na základe toho dospel správca dane logicky k záveru, že spoločnosť SAVARTES s.r.o. tovar neprevzala tak, ako to deklaroval žalobca predloženými CMR dokladmi. V prípade deklarovaného odberateľa Fasana Invest s.r.o. nebolo dokazovaním preukázané, že tovar opustil v deň deklarovaného dodania územie SR a bol dodaný do ČR. Český správca dane v odpovedi na MVI uviedol, že podľa dokladov predložených spoločnosťou Fasana Invest s.r.o. mala byť preprava tovaru vykonaná do Lanžhotu v ČR a odtiaľ obratom tovar mal byť prepravený späť na Slovensko, teda spoločnosť Fasana Invest s.r.o., predloženými CMR dokladmi a vyjadrením splnomocnenej zástupkyne deklarovala doručenie do ČR, ale český správca dane v odpovedi uviedol, že nebolo preukázané, že táto spoločnosť tovar od žalobcu fakticky prijala. Podľa CMR dokladov predložených českému správcovi dane spoločnosť Fasana Invest s.r.o. mal byť tovar do ČR prepravovaný motorovými vozidlami EČV X. XXXVCH s návesom X. XXXYI, ale preverovaním český správca dane zistil, že v období október - november 2012 nebol prejazd tohto vozidla zaznamenaný v elektronickom mýtnom systéme ČR.

35. K námietke o porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uviedol, že tieto sú neopodstatnené. Správca dane z dôvodu potreby preveriť pravdivosť údajov uvedených v dokladoch predložených žalobcom dožiadal českú finančnú správu o preverenie deklarovaných zdaniteľných obchodov u českých odberateľov. Z odpovedí českej finančnej správy na žiadosti o MVI nevyplýva, že by informácie v nich uvedené boli získané prostredníctvom svedeckých výpovedí, a preto poukazuje na skutočnosť, že správca dane vo svojich žiadostiach, výsluchy svedkov ani nežiadal. Z dôvodu potreby získať informácie o českých odberateľoch správca dane daňovú kontrolu v súlade s § 61 daňového poriadku prerušil od 25.06.2013. Keďže počas prerušenia daňovej kontroly správca daní nie je oprávnený priamo vykonávať daňovú kontrolu, t. z. preverovať skutočnosti, ktoré vedú k správnemu určeniu dane, nebol ani oprávnený informovať žalobcu o zisteniach českého správcu dane, a to až do doby, kým neobdŕžal všetky odpovede na všetky zaslané žiadosti o MVI. Posledná odpoveď bola správcovi dane doručená 19.02.2016 a doručením tejto odpovede pominuli dôvody na prerušenie daňovej kontroly, a tak správca dane dňom 19.02.2016 pokračoval vo výkone daňovej kontroly, o ktorej skutočnosti upovedomil žalobcu a písomne ho oboznámil so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole. Správca dane teda oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami ihneď ako mu to umožnil. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS401/09-17 zo 16.12.2009 a rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžf/101/2006 zo 06.07.2010, na ktoré žalobca poukazuje, tak žalobné bremeno prešlo na žalobcu. Žalobca nevyužil možnosť požadovať od správcu dane doplnenie dokazovania, nenavrhol ani termín ústneho pojednávania, na ktorom by bol podrobne oboznámený so zisteniami správcu dane ale 15.03.2016 správcovi dane doručil vyjadrenie, v ktorom oznámil, že „zaujme stanovisko a svoje vyjadrenie zdôvodní vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly“.

36. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že z rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-73/06 Planzer Luxembourg Sarl z 28.06.2007 nevyplýva záver uvedený v žalobou napadnutom rozhodnutí. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 12 uviedol domnienku, že ak by spoločnosť SAVARTES s.r.o. predávala tovar spoločnosti AVENA s.r.o. a Investice Strategie Management a.s., tak by ho predávala pod cenu. Z odpovedí na MVI z rozhodnutia správcu dane vyplynulo, že český správca dane spoločnosti AVENA s.r.o. a Investice Strategie Management a.s., ktoré podľa predložených CMR dokladov mali tovar za spoločnosť SAVARTES s.r.o. prevziať, preveroval spoluprácu týchto spoločností s odberateľskou spoločnosťou SAVARTES s.r.o., ako aj ich dodávateľom a odberateľom. V protokole z daňovej kontroly č.102838049/2016 a rozhodnutí č. 103358203/2016 zo 16.06.2016 uviedol, že česká finančná správa pri preverovaní spoločnosti AVENA s.r.o. a Investice Strategie Management a.s. zistila, že tieto spoločnosti v októbri 2012 obchodovali s cukrom, ale preukázali nadobudnutie tovaru od iných dodávateľov ako SAVARTES s.r.o., resp. žalobcu. Tieto spoločnosti popreli akúkoľvek obchodnú spoluprácu so spoločnosťou SAVARTES s.r.o. - teda tovar za českého odberateľa SAVARTES s.r.o. pri údajných vykládkach nepreberali ani ho od tejto spoločnosti nenakupovali. Toto tvrdenie o nadobudnutí tovaru od iných dodávateľov (TRINITIT, KOMODITJEST s.r.o. a IGS trading s.r.o.) podporil zistením o predajných a nákupných cenách cukru. Jeho úvaha o predaji tovaru pod cenu nemá vplyv na rozhodnutie v danej veci a ani na tom nie je založený záver o neuznaní oslobodenia dodaním tovaru od dane.

37. Skutočnosť, že tovar mal byť spoločnostiam Fasana Invest s.r.o. a Totennville s.r.o. dodaný bez dopravy v skladoch na Slovensku, vyplýva z predloženého spisového materiálu, ktorý mal žalovaný k dispozícii z protokolu daňovej kontroly č. 102838049/2016, ale najmä z faktúr č. XX/XXX, č. XX/XXX- XX/XXX a č. XX/XXX, v ktorých sa nachádza slovná informácia o vykládkach v skladoch na Slovensku a z CMR dokladov predložených žalobcom. S uvedenými dokladmi žalobca deklaroval dodanie tovaru českým spoločnostiam v skladoch na Slovensku. Česká odberateľská spoločnosť Fasana Invest s.r.o. dokladmi, ktoré predložil českému správcovi dane deklarovala dodanie tovaru do Lanžhotu v ČR, čo sa ale preverovaním nepotvrdilo, nakoľko prejazd vozidiel, ktoré mali údajnú prepravu vykonať, nebol zaznamenaný v mýtnom systéme ČR. Z toho vyplýva, že žalobca si ČR dokladmi preukazoval dodanie tovaru do iného členského štátu, ale dokazovaním bolo jeho tvrdenie vyvrátené a preprava tovaru do ČR v skutočnosti preukázaná nebola. Správca dane k záverom o nepreukázaní dodania tovaru do iného členského štátu a nepreukázaní podmienok pre oslobodenie od dane dospel zo zabezpečených dôkazov, ktoré po zhodnotení utvorili komplexný obraz celého obchodu. Žalobca predloženými dokladmi deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, ale dokazovaním vykonaným správcom dane nebola preukázaná ani preprava tovaru do iného členského štátu, ani prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník na českých odberateľov. Preto aj správca dane dospel k záveru o nepreukázaní splnenia podmienok pre uznanie oslobodenia intrakomunitárneho dodania tovaru, uvedené v § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. a preto aj jeho argumentácia vychádza zo zistení a záverov zistených správcom dane. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akej skutočnosti správca dane ako aj on vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postup správcu dane ako aj jeho nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi. Na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že všetky námietky žalobcu, ktorú sú uvedené v žalobe, nie je možné akceptovať a nie sú opodstatnené. K vyjadreniu pripojil aj rozsudok súdneho dvora EÚ - C-73/06 Planzer Luxembourg Sarl.

38. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení v podstate len reprodukuje skutočnosti uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a vo svojom rozhodnutí bez požadovanej konfrontácie s jeho právnymi závermi. Poukazuje len na niektoré tvrdenia žalovaného, pretože za daného stavu podrobnejšia reakcia na vyjadrenie žalovaného by zreteľne presiahla rámec efektivity preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a súdneho konania. Uvádza, že v odvolaní jednoznačne poukazoval na zásadné rozpory a nejasnosti, ktoré boli zistené správcom dane. Z týchto rozporov vyplýva, že záver správcu dane nepreukázal prepravu tovaru do iného členského štátu ani to, že na českých odberateľov prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník je za daného stavu nelogický a ide plne na vrub nesprávnej interpretácie zák. č. 222/2004 Z. z. Išlo tu z jeho strany o argument, na ktorom založil svoje tvrdenie, že skutkový stav nebol zistený dostatočne, spoľahlivo a ktorý bol pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúci a vyžadoval špecifickú odpoveď. Žalovaný sa rozpormi jednotlivých dôkazov nevysporiadal.

39. Tvrdí, že žalobca je ten, kto musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru oslobodil od dane oprávnene. On svoje tvrdenie oprel o ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, z ktorého pre správcu dane jednoznačne vyplynula povinnosť viesť dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené, čo najúplnejšie. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR č. k. 6Sžf/10/2012 z 28.11.2012, z ktorého okrem iného vyplýva, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočnosti, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.“ Nie je mu zrejmé a žalovaný ani nikde neuvádzal, čo v tomto smere on zanedbal. Ďalej poukazuje aj na rozsudok NS SR č. k. 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010, z ktorého vyplýva, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Súd ďalej uvádza, že daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Žalobca nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečiť dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že v budúcnosti zmenia konateľa, resp. jeho sídlo, budú nekontaktní, nedostupní, nepredložia účtovné doklady atď. Poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 5Afs/83/112-46 z 23.08.2013, v ktorom súd vychádzal z rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos a uvádza, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je bezbrehé; naopak je obmedzené princípmi fungovania jedného trhu. Rovnako ako si daňový subjekt ako dodávateľ nemôže pri svojich obchodných aktivitách počínať neopatrne, pretože by potom nebol schopný preukázať dobrú vieru resp. musí prijať „všetky opatrenia, ktoré od neho môžu byť rozumne požadované, aby zaistil, že operácia, ktorú vykonáva ho nepovedie k účasti na daňovom podvode“ je aj štát pri presadzovaní svojich záujmov (riadny výber DPH) povinný brať na vyššie uvedené princípy zreteľ. Dôkazné bremeno daňového subjektu, t.j. prijatie „všetkých“ opatrení tak môže byť štátom vynucované len s rešpektom k základným slobodám zavedeným zmluvou o fungovaní EÚ ako je najmä „voľný pohyb tovaru a služieb“.

40. K tvrdeniu, že český správca vo všetkých troch odpovediach na žiadosti o MVI nepotvrdil dodanie tovaru pre českých odberateľov Fasana Invest s.r.o., SAVARTES s.r.o. a Tottenville s.r.o. uviedol, že podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Odpovede na MVI sú len jedným z dôkazov, ktoré rovnako ako iné dôkazy mal správca dane zhodnotiť podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dôkazov, resp. údajov na nich uvedených ako faktov. V tomto prípade daňové orgány bezvýhradne akceptovali odpovede na MVI no bez toho, aby tieto odpovede ako dôkaz posúdili vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a prihliadli na všetko, čo vyšlo najavo. Vôbec sa nepozastavili nad tým, že dožiadaný český správca dane nepotvrdil dodanie tovaru pre českých odberateľov, no bolo zistené, že odberatelia Tottenville s.r.o. a Fasana Invest s.r.o. potvrdili prevzatie tovaru. Spoločnosti AVENA s.r.o. a Investice Strategie Management a.s. popreli obchodné vzťahy so spoločnosťou SAVARTES s.r.o. No český správca dane nežiadal vysvetlenie, z akého dôvodu tieto spoločnosti tovar preberali. Areál vo Výškove, kde malo dôjsť k vyloženiu fakturovaného tovaru pre spoločnosť SAVARTES s.r.o. má v prenájme spoločnosť Investice Strategie Management a.s. Má zato, že nedostatočne zistený skutkový stav je aj pri posudzovaní prepravy tovaru do ČR. V troch prípadoch mal tovar prepraviť prepravca PRIMA ZBROJ HOLDING a.s., no správca dane sa ani nepokúsil zistiť, prečo pečiatka s týmto údajmi sa nachádza na uvedených CNR, pričom uvedené IČO patrí spoločnosti CBA Považská Bystrica a.s. v konkurze. Podľa výpisov z mýtnych brán motorové vozidlá, ktorých správca dane žiadal preveriť, nie sú v mýtnom systéme ČR evidované, alebo sú evidované no nie v tých dňoch, ktoré sú uvedené na CMR kedy sa mal tovar prepravovať. Ani v tomto prípade správca dane nezisťoval u prepravcov, prípadne majiteľov vozidiel dôvod týchto rozdielov. Rozsudok Mestského súdu v Prahe č. k. 38Ca/60/99 z 29.10.1999, kde sa uvádza, že pokiaľ správca dane pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti predmetný právny stav svedčí o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli zistené, čo najúplnejšie v súlade s ust. § 31 ods. 3 zák. č. 337/1992 Zb. (český zákon o správe daní - § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., resp. § 24 ods. 2 Daňového poriadku).

41. Tvrdeniu, že všetky faktúry neboli uhradené uvádza, že správca dane vychádzal zo stavu v januári 2013 a je možné, že niektoré faktúry v tomto čase ešte uhradené neboli ale k účtovnej uzávierke všetky faktúry už uhradené boli. Pre účely dane z pridanej hodnoty nie je podstatné, že k úhradám faktúr nedošlo z podnikateľského účtu spoločnosti SAVARTES s.r.o. a fyzická osoba uložila na účet úhradu za spoločnosť Tottenville s.r.o. Je nepochybné, že išlo i úhradu faktúr za dodaný tovar, teda o účtovné prípady, ktoré boli riadne zaúčtované.

42. K tvrdeniu, že z odpovedí českej finančnej správy na žiadosti o MVI nevyplýva, že by informácie v nich uvedené boli získané prostredníctvom svedeckých výpovedí uvádza, že nie je podstatné, že správca dane vo svojich žiadostiach žiadal lebo nežiadal o výsluch svedkov. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR č. k. 6Sžf/28, 32, 33, 34/2011 z 20.06.2012, v ktorom súd rieši vec identickú s vecou žalobcu. Podľa názoru NS SR ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka. V tomto prípade bez ohľadu na to, že česká daňová správa neoznačila osoby, ktoré podávali informácie a ani inštitút dokazovania osoby uvedené v odpovediach MVI oznamovali správcovi dane konkrétne poznatky vzťahujúce sa k žalobcovi a ich výsluch bol vykonávaný výlučne za účelom získania takýchto poznatkov. Má zato, že správca dane nepostupoval podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku a podľa neho aj uvedeným postupom správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

43. Žalovaný poukazuje na rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-73/06 Planzer Luxembourg Sarl z 28.06.2007, podľa ktorého, ak adresa uvedená v osvedčení nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodí z toho náležité daňové dôsledky. Uvádza, že ak sa žalovaný odvoláva na niektoré rozsudky súdneho dvora EÚ je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav riešený daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov súdneho dvora EÚ a nielen uvádzať niektoré právne závery z týchto rozsudkov. K rozsudkom súdneho dvora EÚ nemožno pristupovať len tak, že interpret vyberie iba relevantné odseky bez znalostí jeho súvislostí. V prípade riešenom súdnym dvorom EÚ vo veci C-73/06 sa nejedná ani o skutkovo zhodný ani o podobný prípad s prípadom žalobcu. Súdny dvor v danej veci riešil problém osôb podliehajúci zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva, a to aké zariadenie na území spoločenstva je možné považovať za „pracovisko“ v zmysle čl. 1, bod 1 trinástej smernice. Opätovne v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp z 22.10.2015. Správca dane uvedenej spoločnosti zamietol právo na odpočet DPH z dôvodu, že spoločnosti FINET, ktorá vystavila faktúry pre PPUH Stehcemp, ide o neexistujúci subjekt a PPUH Stehcemp, neposkytla dôkaz o náležitej starostlivosti, keď nepreverila, či nie sú tieto plnenia súčasťou podvodu (pozn. podľa poľských predpisov o neexistujúci subjekt ide, ak subjekt nepodáva daňové priznanie, neplatí dane, nemá oprávnenie na predaj určitých komodít, budova označená ako sídlo znemožňuje akúkoľvek hospodársku činnosť, spoločnosť je nekontaktná). Vo výroku tohto rozhodnutia súd uvádza, že ust. 6. Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.

44. Krajský súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, administratívnym spisom žalovaného, ako aj spisom správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

45. Úlohou správneho súdu v tomto konaní je preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane z dôvodov, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a postup správnych orgánov v danej veci nebol v súlade so zákonom.

46. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012 o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102838049/2016 z 30.03.2016. Protokol bol zaslaný žalobcovi a bol aj so žalobcom riadne prerokovaný.

47. Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v sume 90 516,25 eur z faktúr vystavených dodávateľom N.V.R. s.r.o. za dodanie tovaru - cukor, kde základ dane predstavoval 452 581,25 eur a odôvodnil tým, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane z týchto faktúr z dôvodu, že nákup tovaru zaúčtoval od dodávateľa, ktorý v čase vystavenia predmetných faktúr nebol platiteľom DPH, pretože Daňový úrad Trenčín zrušil tomuto daňovému subjektu registráciu na dani z pridanej hodnoty 31.08.2011.

48. Správca dane žalobcovi nepriznal nárok na oslobodenie dodaní tovaru do iného členského štátu, a to do Českej republiky z dôvodu, že tovar nebol prepravený tak, ako je uvedené na medzinárodných nákladných listoch (CMR), ktorými žalobca preukazoval vykonanie prepravy, lebo v Českej republike nebol preukázaný nadobúdateľ tohto tovaru.

49. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

50. Základnou podmienkou podľa citovaného ustanovenia na oslobodenie tovaru odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet (všetky uvedené spôsoby manipulácie s tovarom sú rovnocenné) je, aby nadobúdateľ bol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Takéto oslobodenie bude musieť platiteľ preukázať kópiou faktúry a prepravným dokladom s miestom určenia (dokladom o odoslaní) ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou; písomným potvrdením prijatie tovaru odberateľom (ním poverenou osobou), ak prepravu vykoná sám dodávateľ; písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, ak prepravu vykonal sám odberateľ; inými dokladmi (napr. zmluvou od dani tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar). Podľa citovaného § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo inou osobou na ich účet osobe identifikovanej pre DPH v inom členskom štáte oslobodené od dane. Oslobodené od dane môže byť také dodanie tovar osobne identifikovanej pre DPH v inom členskom štáte, ktorý je odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do iného členského štátu. Nie je pritom podstatné, či prepravu tovaru alebo jeho odoslanie vykoná predávajúci alebo kupujúci, alebo iná osoba na ich účet. Miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s jeho odoslaním, alebo prepravou, je podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. miestom, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa odoslanie, alebo preprava tovaru osobne, ktorej má byť tovar dodaný začína uskutočňovať. Toto neplatí v prípade dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou vykonanou dodávateľom tovaru, alebo na jeho účet, kedy je v zmysle § 13 od. 1 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. miestom dodania tovaru miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, ďalej v prípade, ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho štátu, kedy sa podľa § 13 ods. 2 zák. č. 222/2004 za miesto dodania tovaru dovozcom (§ 69 ods. 8) a za miestom prípadne ďalších dodaní tovaru považuje členský štát dovozu a v prípade dodania tovaru formou zásielkového predaja § 14 zák. č. 222/2004 Z. z. Ak tovar z tuzemska do iného členského štátu dodáva osoba, ktorá je registrovaná pre DPH podľa § 7 alebo 7a zák. č. 222/2004 Z. z. z čoho vyplýva, že nemá postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty, tak táto osoba nie je povinná platiť daň pri dodaní tovaru podľa § 69 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z., nemá povinnosť zdaňovať dodanie tovaru a teda ani neuplatní oslobodenie od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. Takáto osoba nie je povinná podávať ani súhrnný výkaz pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte je v zmysle § 11 ods. 13 zák. č. 222/2004 Z. z. na účely tohto zákona osoba, ktorej je v inom členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre DPH pomocou ktorého je možné identifikovať členský štát, ktorý toto identifikačné číslo vydal.

51. V danom prípade správca dane nepriznal žalobcovi nárok na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu, t.j. do Českej republiky z dôvodu, že tovar nebol prepravený tak, ako je uvedené na medzinárodných nákladných listoch, ktorými žalobca preukazoval vykonanie prepravy a v Českej republike neboli preukázaní nadobúdatelia tohto tovaru. Žalobca v zdaňovacom období október 2012 deklaroval oslobodené dodanie tovaru krištáľového repného cukru v zmysle citovaného § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. V daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane celkom v sume 636 899,45 eur a v podanom súhrnom výkaze vykázal dodanie tovaru do Českej republiky, a to odberateľom SAVARTES s.r.o., Tottenville s.r.o. a Fasana Invest s.r.o., všetci so sídlom v Prahe v Českej republike.

52. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

53. V tomto konkrétnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správnym orgánom bolo zistenie správcu dane, že žalobca v zdaňovacom období október 2012 porušil citované ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z., lebo si neoprávnene odpočítal daň z faktúr za dodanie tovaru - krištáľového cukru od dodávateľskej spoločnosti N.V.R. s.r.o. v sume 90 516,25 eur, nakoľko táto spoločnosť v čase vystavenia faktúr už nebola registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty. Žalobca neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru (krištáľový cukor) deklarovaný 28- imi odberateľskými faktúrami v celkovej sume 636 899,45 eur odberateľom do Českej republiky, a to SAVARTES s.r.o., ktorému vystavil 23 faktúr. Tovar na základe zmluvy z 11.09.2012 a objednávky z 10.10.2012 v celkovej sume 481 880,00 eur. Odberateľovi Tottenville s.r.o., ktorému vystavil 4 faktúry na tovar na základe zmluvy z 11.09.2012 podľa objednávky z 26.10.2012 v celkovej sume 135 626,70 eur a odberateľovi Fasana Invest s.r.o., ktorému vystavil jednu faktúru na základe telefonickej objednávky z 31.01.2012 v celkovej sume 19 392,45 eur. Vo všetkých prípadoch tovarom bol krištáľový - repný cukor. Dodanie tovaru českému odberateľovi Fasana Invest s.r.o., žalobca deklaroval predložením faktúry a CMR dokladov, v ktorom je uvedené, že ide o dodanie bez dopravy s miestom vykládky Lager Max Senec Bratislava. Správca dane vykonaným dokazovaním, a to nielen listinných dôkazov, ale aj prostredníctvom českého správcu dane spochybnil vierohodnosť a pravdivosť zmlúv objednávok a prepravných CMR dokladov, ktorými nebolo preukázané to, že dodanie tovaru žalobcom pre českých odberateľov v zdaňovacom období október 2012 bolo uskutočnené tak, ako to žalobca deklaroval vystavenými faktúrami. Pretože nebolo preukázané dodanie tovaru odberateľom v inom členskom štáte v danom prípade v Českej republike, žalobca nemôže dodanie tovaru oslobodiť od dane v zmysle citovaného § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. Z uvedeného dôvodu správca dane vyčíslil z celkovej sumy 636 899,45 eur za dodanie tovaru deklarovaného vystavenými faktúrami pre českých odberateľov daň v sume 127 379,89 eur a určil rozdiel dane v sume 217 896,14 eur.

54. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada objektívnej pravdy a tak žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí opravil chybu týkajúcu sa nesprávnej určenej výšky rozdielu dane a túto znížil zo sumy 217 896,14 eur na 196 666,16 eur, lebo zmenil vyčíslenú sumu dane z faktúr vystavených českými odberateľmi na sumu 106 149,91 eur, z ktorého dôvodu aj znížil rozdiel dane.

55. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pre daňovú kontrolu ako aj daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, tzv. zásad voľného hodnotenia dôkazov upravená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa hodnotia dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom sa prihliada na všetko, čo pri správe dani vyšlo najavo.

56. Predmetom dane z pridanej hodnoty podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu je predmetom dane vtedy, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku. Za určitých zákonom stanovených podmienok môže byť dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane podľa už citovaného ustanovenia § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. je oslobodenie dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na účet ak nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

57. Zákonom stanovené podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane sú stanovené v zák. č. 222/2004 Z. z., a to predovšetkým dodávateľ tovaru jej osoba registrovaná pre daň v tuzemsku. Odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pred daň v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojim identifikačným číslom pre daň prideleným v tomto členskom štáte. Tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu, musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, o predaji musí byť vyhotovená faktúra, na ktorej bude uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa a odberateľa. Platiteľ dane, ktorý dodáva tovar je oslobodený od dane do iného členského štátu je podľa § 73 zák. č. 222/2004 Z. z. povinný vyhotoviť osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte faktúru najneskôr do 15 dní odo dňa dodania tovaru. Faktúra musí obsahovať náležitosti stanovené v § 74 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. a musí byť na nej uvedený odkaz na ust. § 43 zák. č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého platiteľ dane uplatňuje oslobodenie dodávky tovaru od dane. Platiteľ dane, ktorý dodáva tovar oslobodený od dane do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň je povinný okrem daňového priznania podať aj súhrnný výkaz, čo vyplýva z § 80 zák. č. 222/2004 Z. z. Daň v pridanej hodnoty zo zdaniteľného obchodu oslobodeného od dane platí nadobúdateľ tovaru a uplatňuje sadzbu dane platnú v členskom štáte, v ktorom je daň splatná. Platiteľ dane je povinný aj podľa § 43 ods. 5 zák. č. 222 Z. z. preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalších dokladov, podľa spôsobu prepravy. Ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravovaným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia ak prepravu tovaru vykonáva dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom, alebo osobou ním poverenou. Ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným prehlásením odberateľa, alebo iným poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu inými dokladmi ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar a iné.

58. Podľa § 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov chrániac záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

59. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Ak tak ustanoví tento zákon, správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

60. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

61. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, správa daní je neverejná, okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo zvukové záznamy.

62. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe dani aj z vlastného podnetu ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplní riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

63. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe dane sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon na viacero právnych úkonov, alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

64. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

65. Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia, právo a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe dane je úzko spolupracovať so správcom dane.

66. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

67. Podľa ods. 10 citovaného ustanovenia, odseky 1 - 9 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo SR (ďalej len finančné riaditeľstvo) a Ministerstvo financií SR (ďalej len ministerstvo) a postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

68. Podľa § 21 ods. 1 daňového poriadku, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad, alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.

69. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, v ktorých je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie záznamov, ktoré je povinný viesť.

70. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba právnymi návrhmi daňových subjektov.

71. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodnuté pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo správcovi dane z jeho činnosti.

72. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k ním.

73. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

74. K námietkam žalobcu týkajúcich sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, právnych záverov, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Správny súd poukazuje na to, že dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa citovaného § 24 ods. 1 daňového poriadku, preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv n správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podania, ktoré je povinný podávať ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania a taktiež aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Napriek tomu, že ťarcha dôkazného bremena je v podstatnej miere na kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou právnou úpravou a následne so získaných dôkazov vyvodiť logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, ale dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Ak počas daňovej kontroly správca dane má pochybnosti o vierohodnosti, správnosti alebo úplnosti evidencie a záznamov, ktoré predložil daňový subjekt, je povinný v daňovom konaní vykonať také dôkazy, aby vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií sa odstránila, teda neboli pochybnosti ohľadne predložených dokladov. V prípade, že správca dane preukázateľným spôsobom spochybní vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, potom je na daňovom subjekte, aby označil, resp. predložil ďalšie iné dôkazy, ktoré pochybnosti správcu dane vyvrátia. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jedno z najvýznamnejších zásad, tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z § 3 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

75. Pri výkone daňovej kontroly je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec transakcií ak zistil, že ide o fakturačné obchodné transakcie z tovarov v reťazci dodávateľov a odberateľov, ktorého súčasťou je, resp. bol aj kontrolovaný daňový subjekt, a to v prípade zistenia takých objektívnych skutočností, ktoré jednoznačne nasvedčujú zneužitiu práva (získanie daňovej výhody) žalobcom, prípadne aj ostatnými spoločnosťami v danom reťazci.

76. V danom konkrétnom prípade správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, pričom nevychádzal len z faktúr a predložených dokladov ako zmluvy, CMR doklady, prehlásenia o dodaní tovaru, a iné, ale za tým účelom vykonal aj dokazovanie, ktoré smerovalo k získaniu dôkazov o tom, či žalobca dodal fakturovaný tovar českým spoločnostiam SAVARTES s.r.o., Fasana Invest s.r.o. a Tottenville s.r.o., a či údaje uvedené na faktúrach a ostatných predložených dokladoch sú pravdivé, či odrážajú skutočnosti tak, ako reálne nastali. Za tým účelom správca dane počas daňovej kontroly vykonal aj kontrolné dokazovanie žiadosťami o medzinárodnú výmennú informáciu prostredníctvom českého správcu dane za účelom čoho prerušil aj daňovú kontrolu a v súlade s procesnoprávnou normou výsledky takto získaného šetrenia použil ako dôkaz. Správny súd dospel k záveru, že správca dane v danom prípade, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, postupoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 1, 2 Daňového poriadku. Nie je úlohou ani povinnosťou správcu dane, aby vykonával a zabezpečoval dôkazy za tým účelom, aby potvrdil skutočnosti, ktoré sú uvedené v predložených listinných dôkazoch, ale ak správca dane má dôvodné pochybnosti o vierohodnosti, správnosti a úplnosti evidencií a záznamov, ktoré boli predložené, potom je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, aby tieto pochybnosti správcovi dane navrhnutými a predloženými dôkazmi odstránil.

77. Správca dane v žiadostiach o medzinárodnú výmenu informácií žiadal českého správcu preveriť okolnosti deklarovaných obchodov, nepožadoval, aby tieto informácie boli získané formou svedeckých výpovedí, ale žiadal preveriť dodanie repného cukru zo Slovenska do Českej republiky a uviedol k tomu aj konkrétne údaje z predložených CMR dokladov - dátumy dodania, EČV ťahačov a návesov, ktoré mali vykonať prepravu na miesto, kam mal byť tovar dopravený a spoločnosť, ktorá mala v uvedený deň tovar prepraviť. O detailný výpis mýtnych transakcií za mesiac október 2012 u motorových vozidiel, ktorých evidenčné číslo v žiadosti aj uviedol. Keďže o medzinárodnú výmenu informácií bol požiadaný český správca dane, tento mohol voliť formu a spôsob zaobstarania požadovaných informácií iba podľa právnych predpisov platných na území Českej republiky. Napokon z odpovedí od českého správcu dane v zmysle dožiadania o medzinárodnú výmenu informácií nevyplýva, aby český správca dane vykonával dokazovanie výsluchom svedkov. Tento iba preveroval tie informácie, ktoré žiadal konkrétne správca dane. Je len samozrejmé, že ak bolo potrebné predložiť nejaké listinné dôkazy na ich ozrejmenie, prípadne vysvetlenie mohol požiadať osobu, ktorá tieto doklady poskytovala, resp. predkladala. Z uvedeného dôvodu sa správny súd nestotožňuje s námietkou, že vo veci správca dane pripadne dožiadaním zabezpečil dôkazy výsluchom svedkov.

78. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že pre uznanie oslobodenia dodaní tovaru od dane u neho, bolo v zmysle citovaného § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. potrebné preukázať jednak prepravu tovaru do iného členského štátu ako aj skutočnosť, že na českých odberateľov prešlo právo nakladať s tovarom, v danom prípade repným cukrom, ktorý dodaným žalobcom ako vlastník správca dane preveroval listinné dôkazy, t.j. doklady, ktorými žalobca preukazoval dodanie tovaru - repného cukru do Českej republiky, za ktorým účelom predložil zmluvy so spoločnosťou SAVARTES s.r.o. a Totennville s.r.o. faktúry vystavené českým odberateľom, CMR doklady, písomné prehlásenie spoločnosti Totennville s.r.o. o dodávke tovaru do členského štátu EÚ, ale pravdivosť týchto písomných dokladov predložených žalobcom dokazovaním, vykonaním správcom dane bola spochybnená. Napr. v kúpnopredajnej zmluve so spoločnosťou SAVARTES s.r.o. zo dňa 11.09.2012 je odvolávka na zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorá bola uzavretá oveľa neskôr a to až dňa 27.09.2012, z ktorého dôvodu správca dane preveroval skutočnosti deklarované uvedeným zdaniteľným obchodom. Za tým účelom dožiadal o medzinárodnú informáciu českého správcu dane, ktorý preverovaním uvedenú skutočnosť nepotvrdil. Ďalej boli zistené nedostatky aj CMR dokladov, ktoré súviseli s prepravou tovaru zo Slovenskej republiky do Českej republiky. Vykonaním takéhoto dokazovania sa nepotvrdilo dodanie tovaru pre českých odberateľov, ktorí boli označení Fasana Invest, s.r.o. SAVARTES s.r.o. a Tottenville, s.r.o. Nepotvrdenie nereálnosti dodania tovaru repného cukru českým odberateľom tak ako to bolo uvedené na predložených listinných dôkazoch je takého charakteru, pre ktorý nie je možné žalobcovi uznať oslobodenie dodania tovaru od dane.

79. K námietke nesprávneho posúdenia správcom dane, ako aj žalovaným, prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že právo nakladať s tovarom je súčasťou vlastníckeho práva, ktoré je právne upravené v občianskom zákonníku. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy (v danom prípade išlo o dodávku na základe zmluvy repného cukru) nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Nadobudnutím vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (v danom prípade tovaru - repného cukru) kupujúci nadobudne aj právo nakladať s tovarom ako vlastník. Najčastejším spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci je prevzatie danej veci. Napokon aj podľa § 8 zák. č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník a podľa § 2 zák. č. 222/2004 Z. z. základným znakom plnenia, ktoré je predmetom dane je odplatnosť, čo znamená, že plnenie je uskutočnené za protihodnotu. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že pojem „právo nakladať s tovarom ako vlastník“ si vysvetľuje tak, že ak je listinnými dôkazmi preukázané, že malo dôjsť k dodaniu tovaru, má svedčiť aj tomu, že kupujúci nadobúda aj právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom, ak by nebolo reálne preukázané, že došlo aj k odovzdaniu tovaru (hnuteľnej veci), potom by mohlo takýmto papierovým prevodom dôjsť iba k nadobudnutiu ekonomického vlastníctva, a teda reálne nedochádza ani k možnosti mať právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zároveň ale treba dodať, že bola spochybnená nielen preprava tovaru zo Slovenskej republiky do Českej republiky, dodanie tovaru pre českých odberateľov, ktorí by boli mohli reálne s tovarom aj nakladať, ale boli spochybnené aj úhrady niektorých faktúr, napr. pri faktúre vystavenej českej odberateľskej spoločnosti SAVARTES s.r.o. bolo zistené, že k úhradám faktúr nedošlo z podnikateľského účtu tejto spoločnosti, nebola preukázaná úhrada faktúr od odberateľskej spoločnosti Fasana Invest, s.r.o. a za faktúry vystavené odberateľskej spoločnosti Tottenville, s.r.o. neuhradila tieto faktúry spoločnosť, ale uhradila ich fyzická osoba, ktorá v spoločnosti v tom čase nebola konateľom ani spoločníkom.

80. Boli spochybnené správcom dane aj miesta vykládky tovaru, ktoré neboli v súlade s tým miestom dodania tovaru, ktoré boli uvedené na predložených CMR dokladoch. Spochybnené miesto vykládky tovaru bolo dodatočne preukázané aj tým, že spoločnosti AVENA s.r.o. a Investice Strategie management a.s. popreli akékoľvek obchodné vzťahy so spoločnosťou SAVARTES, s.r.o. Zo zadovážených listinných dokladov, a to predovšetkým z dokladov CMR a záznamami v elektronickom mýtnom systéme Českej republiky nebolo preukázané, žeby v daný konkrétny deň motorovými vozidlami s tam uvedenými evidenčnými číslami, bol zaznamenaný prechod takýchto motorových vozidiel, z čoho jednoznačne vyplýva, že nemohol byť ani tovar dopravený takým spôsobom zo Slovenskej republiky do Českej republiky, ako je to uvedené na predložených CMR dokladoch.

81. Námietke žalobcu, že správca dane v daňovom konaní nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom, nakoľko ho bezodkladne neoboznámil s informáciami získané od českého správcu dane, správny súd sa stotožňuje s názorom správcu dane, ktorý uviedol, že z dôvodu potreby získať informácie od českých odberateľov, daňová kontrola v súlade s ust. § 61 Daňového poriadku bola prerušená od 25.06.2013. Český správca dane odpovede na dožiadania zasielal postupne a posledná odpoveď na žiadosť o MVI bola správcovi dane doručená 19.02.2016 a doručením tejto odpovede pominuli aj dôvody na prerušenie daňovej kontroly, z ktorého dôvodu správca dane dňom 19.02.2016 až mohol pokračovať vo výkone daňovej kontroly, o čom upovedomil aj samotného žalobcu. Žalobcu zároveň aj písomne oboznámil so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole. Žalobca teda s výsledkami zisťovania prostredníctvom dožiadania o medzinárodnej informácii z Českej republiky bol oboznámený i písomne, z ktorého dôvodu mu nič nebránilo, aby sa k nim vyjadril, prípadne navrhol ďalšie dôkazy, ale ten zaslal správcovi dane vyjadrenie 15.03.2016, v ktorom uviedol, že zaujme svoje stanovisko vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly. Preto tvrdenie žalobcu, že správca dane mal ďalej preverovať ním zistené skutočnosti a vykonávať ďalšie dokazovanie je neopodstatnená, pretože dôkazné bremeno v daňovom konaní v prvom rade je na žalobcovi a ak správca dane predložil dôkazy, ktorými spochybnil vierohodnosť, úplnosť a pravdivosť ním predloženým dôkazov, dôkazné bremeno sa prenieslo opäť na žalobcu, ktorý mal poskytnúť ďalšie dôkazy, prípadne označiť vykonanie ďalšieho dokazovania na potvrdenie svojich tvrdení a to najme údajov, ktoré vyplývali z ním predložených listinných dôkazov.

82. Nie je opodstatnená námietka žalobcu, že žalovaný svoje rozhodnutie oprel aj o zistenia o predajných a nákupných cenách cukru, ktoré mali nakupovať spoločnosti AVENA s.r.o. a Investice Strategie management a.s., ktoré v októbri 2012 nakupovali cukor od dodávateľov TRINITI KOMODIT s.r.o. IGS Trading s.r.o., a to v iných cenách ako mali byť ceny u nadobúdateľa SAVARTES s.r.o., lebo samotná úvaha či niektoré obchody boli pod cenu, nemá žiaden vplyv na rozhodnutie, ale predovšetkým pre záver o neuznaní oslobodenia dodaní tovaru od dane.

83. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-409/04 Teleos, C-184/05 Twoh International), podľa ktorej platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Žalobca poukázal na uvedené rozhodnutie, poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 5Af/83/2012-46 z 23.08.2013, ktorý tiež vychádzal z rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos, uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je bezbrehé; naopak je obmedzené princípmi fungovania jednotného trhu. Rovnako ako si daňový subjekt ako dodávateľ nemôže pri svojich obchodných aktivitách počínať neopatrne, pretože by potom nebol schopný preukázať dobrú vieru, resp. musí prijať „všetky opatrenia, ktoré od neho môžu byť rozumne požadované, aby zistil, že operáciu, ktorú vykonáva ho nepovedie k účasti na daňovom podvode“, je aj štát pri presadzovaní svojich záujmov (riadny výber DPH) povinný brať na vyššie uvedené princípy zreteľ, dôkazné bremeno daňového subjektu, t.j. prijatie „všetkých“ opatrení, tak môže byť štátom vynucované len s rešpektom základným slobodám zavedeným zmluvou o fungovaní EÚ ako aj najmä „voľný pohyb tovaru a služieb“. K uvedenej námietke žalobcu, resp. nesprávneho poukázania na rozhodnutie súdneho dvora EÚ C-409/04 Teleos správny súd uvádza, že Česká finančná správa poskytla správcovi dane dostatok informácie, ktorými bolo preukázané, že u deklarovaných českých nadobúdateľov tovaru SAVARTES s.r.o., Tottenville, s.r.o., Fasana Invest s.r.o., nebol preukázaný prevod vlastníckeho práva k tovaru, ktorý bol predmetom vystavených faktúr. Nebola predovšetkým preukázaná skutočnosť, že reálne k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva od dane aj došlo, lebo k tomu dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa. V danom prípade českou finančnou správou bolo poskytnutých a zadovážených dostatok dôkazov o tom, že uvedené spoločnosti reálne neprevzali tovar, v danom prípade cukor do svojho vlastníctva tak, aby s nim mohli nakladať, nakoľko nebolo listinným dôkazmi preukázané - potvrdene dodania tovaru pre uvedených českých odberateľov.

84. K námietke žalobcu, že žalovaný nesprávne vo svojom rozhodnutí vychádza aj z rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-73/06 Planzer Luxembourg Sarl z 28.06.2007, pretože sa nejedná ani skutkovo zhodný a ani o podobný prípad s prípadom žalobcu. Uvedený rozsudok rieši problém osôb podliehajúcich zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva a to aké zariadenie na území spoločenstva je možné považovať za „pracovisko“ v zmysle čl. 1, bod 1 13. smernice. Podľa jeho názoru mal vychádzať z rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp Z 22.10.2015, podľa ktorého u spoločností fiktívne sídlo ani kontaktnosť nevylučujú, že táto činnosť sa mohla vykonávať v iných priestoroch ako v sídle a neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti. Správny súd poukazuje na to, že správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí poukazovali, že aj na rozsudok súdneho dvora európskej únie vo veci C-73/06 Planzer Luxembourg Sarl, z ktorého vyplýva, že ak zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej výmeny informácií vyplynie, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky. V danom prípade však správca dane ani žalovaný nevychádzali iba vylúčene zo záverov uvedeného rozsudku, ale vychádzali predovšetkým zo zistení od českých odberateľov, ktoré preverila v rámci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii Česká finančná správa, a to najmä, že spoločnosť SAVARTES s.r.o. v daňovom priznaní nepriznala nadobudnutie tovaru zo Slovenska, že spoločnosť Tottenville s.r.o. nevykázala obrat od r. 2010, nepodáva daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb a od júla 2010 ani k dani z pripadanej hodnoty, že spoločnosť SAVARTES s.r.o. na registrovanej adrese sídla nie je vôbec označená, neoznámila správcovi dani ani iné miesto podnikania a predovšetkým tieto skutočnosti viedli k záveru správcu dane, ako aj žalovaného v súvislosti s vykonaným obchodom.

85. K námietke žalobcu o nedostatočnej a nesprávnej formulácii dôvodov nevysporiadania sa so všetkými námietkami, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a ohľadne nesprávneho právneho záveru, správny súd poukazuje na to, že rozhodnutie správcu dane a predovšetkým rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti vrátane odôvodnenia v súlade s § 63 Daňového poriadku. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol právne predpisy, podľa ktorých hodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Všetky zistenia a dôvody na základe ktorých dospel k záveru o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Taktiež poukázal na rozpory predložených dokladov. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v odvolaní a uviedol aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie predložených dokladov. Zdôvodnil a poukázal na rozpory v dokladoch predložených žalobcom a zisteniami správcu dane, uviedol úvahy, ktoré ho viedli k uvedenému hodnoteniu predložených dokladov, vykonané dokazovanie, a to dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Zo získaných dôkazov vyvodil logické a presvedčivé závery, ktoré uviedol aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

86. Žalobca síce vo svojich podaniach, ako aj v žalobe tvrdí, že splnil všetky podmienky pre uznanie oslobodenia od dane je dodania tovaru uvedené v § 43 zák. č. 222/2004 Z. z., ale dokazovaním, ktoré vykonal správca dane nebolo preukázané, že žalobca uvedené podmienky splnil, pretože nebola preukázaná ani preprava tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, t.j. v danom prípade do Českej republiky a ani prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník na českých odberateľov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 8 zák. č. 222/2004 Z. z., že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník nielen nadobudnutie ekonomického vlastníctva, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie a v danom prípade nebolo potvrdené uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov pre českých odberateľov z čoho možno dospieť iba k záveru o nepreukázaní splnenia podmienok pre uznanie oslobodenia od dane dodania tovaru, ktoré sú ustanovené v § 43 zák. č. 222/2004 Z. z.

87. Na základe uvedených skutočností správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho organu dospel k záveru, že námietky žalobcu nie sú dôvodné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

88. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu.

89. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Z. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.