Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/123/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: S. T., bytom S. X/XX, D., P. XX XX XXX, zast. JUDr. Ivanom Žilíkom, PhD., spol. s.r.o., so sídlom Štefánika 11/1, Prievidza, IČO 36 869 121, proti žalovanej : Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Štefaničova 5, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom spolu vo výške 1.079.821,02 eur (32.530.688,- Sk), takto

rozhodol:

I. Konanie sčasti o zaplatenie 984.727,58 eur zastavuje. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté v samostatnom rozhodnutí súdu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 23.7.2007 domáhal proti žalovanému zaplatenia 32.530.688,- Sk, čo predstavuje v prepočte 1.079.821,02 eur s odôvodnením, že dňa 6.7.2007 v súlade s § 9 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. požiadal MF SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami Daňového úradu v Prievidza, pričom v zákonnej 6-mesačnej lehote odo dňa podania žiadosti MF SR neuspokojilo uplatňovaný nárok žalobcu. Dňa 22.2.2007, teda po viac ako 7 mesiacoch MF SR žalobcovi oznámilo, že uplatňovaný nárok nie je opodstatnený pre nesplnenie podmienok v zmysle Zákona 514/2003 Z.z.. V tej súvislosti žalobca uviedol, že MF SR sa vo svojom stanovisku nezaoberal splnením podmienok podľa Zákona č. 58/1969 Zb., napriek tomu, že z podanej žiadosti bol preukázaný vznik zodpovednosti štátu pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. . Uviedol, že podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v správnom konaní vydal štátny orgán, pričom nie je rozhodujúci úmysel konajúceho orgánu. Uvedená zodpovednosť štátu je objektívna (§ 20 cit. zákona), pričom podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody boli u žalovaného ako účastníka konania v zmysle § 2 cit. zákona splnené. Žalobca uviedol, že škoda mu vznikla v súvislosti s výkonom nezákonných rozhodnutí, ktorými došlo k zamietnutiu právneho nároku žalobcu na vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH v rozpore s § 23 Zákona č. 289/95 Zb. a taktiež došlo k bezdôvodne zbytočným prieťahom pri výkone daňovej kontroly, pričom uvedené skutočnosti sú príčinnou súvislosťou medzi týmito nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalobca uviedol, že dňa 14.1.2000 podal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za december 1999, ktorým si uplatnil nadmerný odpočet 830.388,- Sk, pričom Daňový úrad v Prievidzi bol povinný v zmysle § 23 Zák. č. 289/1995 Z.z. vrátiť žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet DPH do 31.1.2000. Daňový úrad Prievidza začal 19.1.2000 kontrolu oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH v čiastke 830.388,- Sk, ktorú ukončil 2.6.2004, čo bolo v rozpore s § 2 ods. 1 Zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nesprávny úradný postup Daňového úradu v Prievidzi bol v zbytočných prieťahoch v konaní, a to trvaním kontroly viac ako

40 mesiacov. Tiež uviedol, že Daňový úrad v Prievidzi dňa 31.10.2001 vydal nezákonné rozhodnutie vo forme predbežného opatrenia, ktorým sám seba oprávnil zadržať žalobcovi z uplatneného nadmerného odpočtu DPH za december 1999 čiastku 746.572,- Sk, ktoré protiprávne rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím DR SR pracovisko Trenčín. Uplatnený nadmerný odpočet DPH za december 1999 bol žalobcovi vrátený 16.6.2004 s omeškaním 1595 dní od termínu, ktorý ukladal Daňovému úradu v Prievidzi zákon č. 289/1995 Z.z. v § 23 ods. 3. Ďalej uviedol, že žalobca si daňovým priznaním DPH podaním 15.3.2000 uplatnil za zdaňovacie obdobie február 2000 nadmerný odpočet DPH v čiastke 606.008,- Sk na Daňovom úrade v Prievidzi, pričom tento mu mal byť vrátený v zmysle vyššie uvedeného zákona do 31.3.2000. Daňový úrad v Prievidzi začal daňovú kontrolu uplatneného nadmerného odpočtu 22.3.2000, ktorá bola ukončená 27.11.2000. Objektívny dôvod trvania tejto kontroly 8 mesiacov Daňový úrad v Prievidzi nepreukázal. Daňový úrad v Prievidzi z uplatneného nadmerného odpočtu DPH v čiastke 606.008,- Sk priznal len 179.733,- Sk a vrátil túto čiastku žalobcovi až 29.12.2000, napriek tomu, že podľa zákona 289/1995 Z.z. bol povinný na jeho vrátenie do 10 dní od skončenia kontroly, t.j. 7.12.2000. Ďalej namietol, že rozhodnutie Daňového úradu v Prievidzi bolo rozhodnutím ÚDR SR pracovisko Trenčín z 10.4.2001 v celom rozsahu zrušené, pričom doručením tohto zrušovacieho rozhodnutia dňa 4.5.2001 mal Daňový úrad v Prievidzi v zmysle zákona č. 289/1995 Z.z. ihneď vrátiť žalobcovi zostatok uplatneného nadmerného odpočtu DPH vo výške 426.275,- Sk. Nesprávny úradný postup Daňového úradu v Prievidzi mal za následok, že táto uplatnená čiastka nebola žalobcovi vrátená ani po opakovanej daňovej kontrole, začatej 21.5.2001 a ukončenej 18.11.2002. V rámci opakovanej daňovej kontroly vydal DÚ Prievidza predbežné opatrenie, ktorým sám seba oprávnil zadržať žalobcovi z uplatneného nadmerného odpočtu DPH čiastku 394.103,- Sk, uvedené protiprávne rozhodnutie DÚ Prievidza bolo zrušené rozhodnutím DR SR pracovisko Trenčín z 28.6.2004. Taktiež rozhodnutie DÚ Prievidza, ktorým ukladal žalobcovi daňovú povinnosť 72.414,- Sk a nepriznáva uplatnený nadmerný odpočet DPH bolo 7.7.2003 zrušené rozhodnutím DR SR pracovisko Trenčín na základe odvolania žalobcu. DÚ Prievidza teda opakovane nekonal v súlade s § 23 ods. 2 Zákona č. 289/1995 Z.z. a žalobcovi zostatok nadmerného odpočtu DPH v čiastke 426.275,- Sk bez zbytočného odkladu nevrátil. Dňa 16.9.2003 začal DÚ Prievidza výkon opakovanej kontroly na tú istú daň tretíkrát bez podstatných nových skutočností, ktoré by opodstatňovali výkon opakovanej kontroly nadmerného odpočtu DPH za február 2000. Uvedená kontrola bola ukončená 29.9.2004, rozhodnutie DÚ Prievidza, ktoré určovalo daň 394.103, Sk a pokutu 26.000,- Sk bolo zrušené rozhodnutím DR SR pracovisko Trenčín 7.1.2005 a 10.1.2005 na základe odvolania žalobcu. Rozhodnutím z 4.4.2005 v poradí štvrtým nezákonným rozhodnutím rozhodol DÚ Prievidza o nepriznaní uplatneného nadmerného odpočtu DPH za február 2000, uložil daňovú povinnosť 194.103,- Sk a pokutu 26.000,- Sk. Na základe odvolania žalobcu DR SR Banská Bystrica rozhodnutím z 4.11.2005 a 8.11.2005 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Prievidza s odôvodnením, že od začatia prvej kontroly uplatneného nadmerného odpočtu DPH za február 2000, t.j. od 19.1.2000 do 4.4.2005, teda viac ako 5 rokov, nebolo preukázané neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu DPH žalobcom. DÚ Prievidza vrátil dlžnú čiastku 426.275,- Sk až 21.12.2005, teda po uplynutí viac ako 69 mesiacov od 31.3.2000, kedy bol povinný uplatnený nadmerný odpočet DPH vrátiť v nadväznosti na právnu skutočnosť, že všetky rozhodnutia DÚ Prievidza v danej veci boli na základe riadnych opravných prostriedkov zrušené ako nezákonné. Ďalej uviedol, že žalobca si daňovým priznaním podaným 15.4.2000 za zdaňovacie obdobie marec 2000 uplatnil nadmerný odpočet DPH v čiastke 561.878,- Sk na DÚ v Prievidzi, ktorý bol povinný v súlade s § 23 ods. 3 Zákona č. 289/1995 Z.z. žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet DPH vrátiť do 30.4.2000. DÚ Prievidza začal daňovú kontrolu 25.4.2000, ktorá bola ukončená 24.2.2003, DÚ Prievidza z uplatneného nadmerného odpočtu DPH za marec 2000 zvýšil daň o 75.752,- Sk. Rozhodnutie DÚ Prievidza bolo na základe odvolania žalobcom zrušené 21.7.2003 a 22.7.2003 rozhodnutiami DR SR pracovisko Trenčín ako nezákonné, napriek tomu nerealizoval vrátenie uplatnenej DPH v zmysle cit. ustanovenia. DÚ Prievidza začal až 16.9.2003 opakovanú kontrolu, ktorú ukončil 29.9.2004, pričom na základe riadneho opravného prostriedku bolo toto vykonateľné rozhodnutie zrušené 7.1.2005 a 10.1.2005 ako nezákonné. DÚ Prievidza rozhodnutím z 4.4.2005 vyrubil žalobcovi DPH 346.917, Sk a pokutu 18.000,- Sk, uvedené rozhodnutia boli zrušené z dôvodu ich nezákonnosti rozhodnutiami z 7.11.2005 a 8.11.2005 s odôvodnením nezákonnosti všetkých rozhodnutí DÚ Prievidza od začatia kontrol 25.4.2000. DÚ Prievidza vrátil uplatnený nadmerný odpočet DPH v čiastke 457.519,- Sk žalobcovi dňa 21.12.2005 a zostatok až 6.12.2006, teda po 6 a pol roku od zákonnej povinnosti. Na pojednávaní konanom 2.4.2009 uviedol, že náhrady škody sa v tomto prípade domáhajú i z nezákonného rozhodnutia vydaného Daňovým úradom v Prievidzi o predbežnom opatrení z 31.10.2011, ktoré nikdy nebolo zrušené, avšak vychádzajú z analógie, že ak boli takéto isté rozhodnutia zrušené v inom daňovom konaní, je nezákonné aj toto rozhodnutie. Ďalej uviedol, že žalobca si daňovým priznaním podaným 23.5.2000 uplatnil za zdaňovacie obdobie apríl 2000 nadmerný

odpočet DPH v čiastke 706.641, -Sk, ktorý mal byť vrátený do 25.6.2000. DÚ Prievidza začal 27.5.2000 kontrolu nadmerného odpočtu DPH, ktorú pre bezdôvodné prieťahy ukončil protokolom z 29.4.2004. Touto kontrolou znížil uplatnený nadmerný odpočet DPH o 187.025, Sk a znížil daň o 18.703,- Sk. Uviedol, že podľa § 15 ods. 15 Zákona č. 511/1992 Zb. účinného v roku 2000 bol DÚ Prievidza povinný vydať do 30.5.2004 rozhodnutie. Toto rozhodnutie nebolo vydané, v čom spočíva nesprávny úradný postup uvedeného úradu. Žalobca využil svoje právo v zmysle § 15 ods. 10 Zák. 511/1992 Z. a k tomuto protokolu predložil vyjadrenie, ktorým nesúhlasil s výsledkom kontrol. Následne DÚ Prievidza vypracoval nový protokol z vykonanej kontroly, rovnako identifikovaný a datovaný, avšak s úplne iným znením obsahu, ktorý so žalobcom prerokoval 2.6.2004. Nakoniec bol uplatnený nadmerný odpočet DPH žalobcovi vrátený v plnom rozsahu až 28.7.2004, pričom na základe nesprávneho úradného potupu DÚ Prievidza v rozpore s § 2 Zák. č. 511/1992 Zb., prieťahmi v konaní trvala kontrola uplatneného NODPH za apríl 2000 viac ako štyri roky. Doručením rozhodnutia č. 675/230/63928/04 MAL bola zrušená účinnosť predbežného opatrenia z 31.10.2001, ktoré vydal DÚ Prievidza a ktorého účelom mal byť nedoplatok žalobcu na DPH za apríl 2000 v čiastke 541.820,- Sk. Ďalej uviedol, že žalobca si daňovým priznaním podaným 15.6.2000 za zdaňovacie obdobie máj 2000 uplatnil nadmerný odpočet DPH v čiastke 731.401,32 Sk, ktorý mal byť vrátený do 30.6.2000. DÚ Prievidza začal 19.6.2000 kontrolu NO DPH, ktoré ukončil z titulu bezdôvodných prieťahov protokolom z 3.4.2003 a vrátil žalobcovi nadmerný odpočet až 28.4.2003, teda po troch rokoch, čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu DÚ Prievidza. Ďalej uviedol, že žalobca si daňovým priznaním podaným 25.7.2000 za zdaňovacie obdobie jún 2000 uplatnil nadmerný odpočet DPH v čiastke 250.360,- Sk, ktorý mu mal byť vrátený do 25.8.2000. DÚ Prievidza začal 27.7.2000 daňovú kontrolu, ktorú ukončil pre protiprávne bezdôvodné prieťahy, teda pre aplikáciu nesprávneho úradného postupu až o tri roky, a to 26.2.2003 rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené 7.3.2003. Žalobcovi bol uplatnený nadmerný odpočet priznaný len v časti 201.825,- Sk a bolo mu určené zvýšenie dane 4854,- Sk. Na priznaný nadmerný odpočet DPH zriadil DÚ Prievidza záložné právo rozhodnutím z 28.2.2003, ktoré bolo na základe odvolania zrušené uznesením DR SR pracovisko Trenčín. Doručením tohto zrušovacieho rozhodnutia mal DÚ Prievidza povinnosť v zmysle § 23 ods. 2 Zákona č. 289/1995 Z.z. ihneď vrátiť žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet DPH a rozhodnutie o záložnom práve zrušiť, nesprávny úradný postup mal za následok, že uplatnený nadmerný odpočet nebol žalobcovi vrátený ani po opakovanej daňovej kontrole začatej 20.10.2003 a ukončenej 22.7.2004. Daňový úrad v Prievidzi sa naďalej riadil svojím nezákonným rozhodnutím a jeho nesprávny úradný postup mal za následok, že časť uplatneného nadmerného odpočtu DPH vrátil žalobcovi až 6. a 13.12.2006, teda po viac ako šiestich rokoch od uplatnenia a povinnosti DÚ Prievidza ho vrátiť. Čiastka 51.815,- Sk z uplatneného nadmerného odpočtu nebola žalobcovi DÚ Prievidza doteraz vrátená. Ďalej uviedol, že žalobca si daňovým priznaním podaným 25.1.2001 za zdaňovacie obdobie december 2000 uplatnil nadmerný odpočet DPH v čiastke 21.830, Sk, uplatnený nadmerný odpočet DPH mu mal byť vrátený do 25.2.2001. Daňový úrad Prievidza začal daňovú kontrolu 9.2.2001, ktorá bola bezdôvodnými prieťahmi ukončená po 38 mesiacoch prejednaním protokolu 22.4.2004. Uplatnený nadmerný odpočet DPH nebol žalobcovi priznaný, bola žalobcovi uložená daňová povinnosť rozhodnutiami, ktoré boli na základe odvolania žalobcu zrušené DR SR pracovisko Trenčín z 17.9.2004 a 13.9.2004. Doručením týchto zrušovacích rozhodnutí mal DÚ Prievidza povinnosť v zmysle § 23 ods. 2 Zák. č. 289/95 Z.z. žalobcovi vrátiť uplatnený nadmerný odpočet DPH. DÚ Prievidza 13.12.2004 začal opakovanú daňovú kontrolu uplatneného nadmerného odpočtu, ktorú ukončil 10.2.2005. Nezákonné rozhodnutie vydané DÚ Prievidza bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím DR SR Banská Bystrica z 29.4.2005, doručením tohto zrušovacieho rozhodnutia 9.11.2001 stratilo účinnosť predbežné opatrenie, ktoré vydalo DÚ Prievidza 31.10.2001, ktorého účelom mal byť nedoplatok žalobcu na DPH za mesiac december 2000 v čiastke 50.579,- Sk. Žalobca ďalej uviedol, že nesprávny úradný postup Daňového úradu v Prievidzi vidí v zbytočných prieťahoch v konaní výkonom daňovej kontroly, nesprávnym vybavením sťažností žalobcu, nesprávnym vybavením námietok konania, zamietnutím námietok žalobcu voči postupu pracovníkov DÚ Prievidza, v opakovanom vydávaní nezákonných rozhodnutí, ktoré boli s konečnou platnosťou a účinnosťou zrušené, čím podľa § 4 ods. 1 ako aj ods. 2 Zákona č. 58/1969 Zb. bola žalobcovi spôsobená škoda. V tej súvislosti uviedol, že na základe vyššie opísaného skutkového stavu žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu DÚ Prievidza od roku 2000 do roku 2006 a jeho nezákonných rozhodnutí, nemohol od 1.11.2001 do 16.6.2004 nakladať so sumou 746.572,- Sk (NO DPH december 1999), od 31.3.2000 do 29.12.2000 nakladať s 174.961,- Sk, od 31.3.2000 do 21.12.2005 nakladať s 426.275,- Sk (nadmerný odpočet DPH február 2000), od 30.4.2000 do 6.3.2003 nakladať s 31.767,80 Sk, od 30.4.2000 do 21.12.2005 nakladať s 457.519,- Sk, od 30.4.2000 do 6.12.2006 nakladať s 72.591,- Sk (nadmerný odpočet DPH marec 2000), od 25.6.2000 do 16.6.2004 nakladať s 661.376,- Sk, od 25.6.2000 do 28.7.2004 nakladať s 45.265,- Sk

(nadmerný odpočet DPH apríl 2000), od 30.6.2000 do 28.4.2003 nakladať s 731.401,- Sk (nadmerný odpočet máj 2000), od 25.8.2000 do 31.12.2006 nakladať s 198.545,-Sk, od 25.8.2000 stále nemôže nakladať s 51.815,- Sk (nadmerný odpočet DPH jún 2000), od 25.2.2001 do 16.12.2005 nakladať s 21.830,- Sk (nadmerný odpočet DPH december 2000). Ďalej uviedol, že si nemohol plniť záväzky voči dodávateľom, Sociálnej a zdravotnej poisťovni, Daňovému úradu v Prievidzi - úroky z omeškania a trovy exekúcií činia škodu 996.129,- Sk ( v tej súvislosti odkázal na špecifikácia uvedenú v Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 4.7.20006), náklady na právne zastupovanie v daňovom konaní od 1.12.2000 do 30.6.2006 - 1.193.438, -Sk (špecifikácia uvedená v Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 4.7.2006), úroky z pôžičky na realizáciu rozvoja obchodnej činnosti - 3.334.500,- Sk, ušlý zisk z titulu nemožnosti realizácie uzavretých obchodných zmlúv 23.122.850,- Sk (špecifikácia uvedená v Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 4.7.2006), ušlý zisk znemožnením realizácie zisku z obchodných zmlúv - preinvestovanie zisku 3.883.71,- Sk s tým, že potom celková škoda spôsobená žalobcovi nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom Daňového úradu v Prievidzi predstavuje 32.530.688, Sk. Na základe toho navrhol podanej žalobe o zaplatenie 32.530.688,- Sk vyhovieť a priznať náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku 3000,- Sk a z titulu trov právneho zastúpenia. 2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila v písomnom podaní z 25.9.2007 (č.l. 101 spisu). Uviedla, že v súvislosti s uplatneným nadmerným odpočtom DPH žalobcu za december 1999 DÚ Prievidza začal 19.1.2000 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 1999, ktorá daňová kontrola bola ukončená 2.6.2006. Keďže žalobca v daňovom priznaní podal neúplné údaje, bol vyzvaný na vyjadrenie a podanie vysvetlenia. Keďže žalobca nevedel preukázať svoje tvrdenia uvedené pri daňovej kontrole a okrem dodávateľskej faktúry nevedel preukázať nadobudnutie tovaru od platiteľa DPH, napríklad preukazy o pôvode dreva, preprave dreva, daňový úrad bol povinný formou dožiadaní preverovať uskutočnenie zdaniteľného plnenia a zdroja nadobudnutia guľatiny, pričom z čiastkových odpovedí daňových úradov nebolo možné prebiehajúcu kontrolu ukončiť, preto na žiadosť DÚ Prievidza, DR SR rozhodnutím z 10.10.2003 predĺžilo lehotu na vykonanie daňovej kontroly do 30.4.2004. Súčasne sa daňový úrad obrátil so žiadosťou o spoluprácu aj na odbor vyhľadávania a spolupráce s OČTK Banská Bystrica pre podozrenie z vystavovania fiktívnych faktúr v obchodovaní s drevnou hmotou. Uvedená žiadosť sa týkala neukončenej kontroly nadmerných odpočtov za apríl a december 2000. Uviedla, že tvrdenie žalobcu, že čiastka 746.572,- Sk mu bola zadržiavaná od 1.11.2001 nie je správne, pokiaľ daňová kontrola nebola ukončená, žalobca nemal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Poukázala na to, že v samostatnom rozhodnutí DR SR, ktorým sa zrušilo rozhodnutie DÚ Prievidza o nariadení predbežného opatrenia sa konštatuje, že v čase, keď prebieha kontrola, dispozícia s uplatneným nadmerným odpočtom je výlučne v kompetencii správcu dane a v prípade, že daňový úrad začne kontrolu, vráti priznaný nadmerný odpočet v lehote 10 dní od skončenia kontroly. V tej súvislosti uviedla, že žalobcom uplatnená náhrada škody z dôvodu, že nemohol disponovať s čiastkou 746.572, Sk je neopodstatnená a súčasne akýkoľvek nárok na náhradu škody voči štátu je v tomto prípade premlčaný. V súvislosti s nadmerným odpočtom za február 2000 vo výške 606.608, Sk žalovaná uviedla, že daňový úrad 22.3.2000 začal daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 606.008, Sk, ktorá bola ukončená 13.12.2000 a daňový úrad znížil nadmerný odpočet o sumu 426.275,- Sk a priznal nadmerný odpočet v sume 179.733,- Sk. Odvolací orgán 2x zrušil rozhodnutie Daňového úradu v Prievidzi o nepriznaní nadmerného odpočtu vo výške 426.275,- Sk a vec vrátil na nové konanie z dôvodu, že rozhodnutie DÚ Prievidza a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je nepreskúmateľné pre nedostatok preukazných dôkazov. V zmysle uvedeného rozhodnutia daňový úrad bol povinný pokračovať v kontrole a nariadiť opakovanú kontrolu. Zrušením predmetným rozhodnutím žalobcovi nevznikol nárok na nadmerný odpočet. Tretíkrát DR SR zrušilo rozhodnutie DÚ Prievidza z toho dôvodu, aby správca dane vykonal opätovne doručenie protokolu o kontrole, kontrola bola ukončená 30.3.2005. Uviedla, že argumentácia žalobcu, že mu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu do 31.3.2000 je neopodstatnená. Na pojednávaní konanom 2.4.2009 zástupkyňa žalovanej vzniesla námietku premlčania v súvislosti s nárokom na náhradu škody z nezákonných rozhodnutí z roku 2001 a 2003. Uviedla, že tieto rozhodnutia boli zrušené v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku, čiže nie sú splnené podmienky stanovené v Zák. č. 58/1969Zb.. Samotný postup správcu pri vykonávaní opakovaných daňových kontrol bol v súlade s § 15b/ Zák. č. 511/1992 Zb. (č.l. 136 spisu). V súvislosti s nadmerným odpočtom za zdaňovacie obdobie marec 2000 uviedla, že daňová kontrola začala 25.4.2000, ktorá bola ukončená 24.2.2003. Rozhodnutím bol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet vo výške 104.359,- Sk. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu DR SR rozhodlo o zrušení rozhodnutia vrátením veci na ďalšie konanie, t.j. v kontrole sa pokračovalo. DR SR opätovne vytýkalo, že nebol náležite zistený skutkový stav k

opätovnému zrušeniu rozhodnutia správcu dane o nepriznaní nadmerného odpočtu došlo z dôvodu procesnej vady, pretože protokol o kontrole nebol zákonným spôsobom prerokovaný a daňová kontrola nebola tak ukončená dňom prerokovania protokolu. Kontrola bola ukončená 30.3.2005. Tvrdenie žalobcu, že mu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu 30.4.2000 nie je správne. V súvislosti s nadmerným odpočtom DPH za apríl 2000, uviedla, že daňový úrad začal daňovú kontrolu 24.5.2000, nadmerný odpočet bol vrátený po ukončení kontroly, ktorá bola ukončená 2.6.2004, rozhodnutie o priznaní nadmerného odpočtu bolo žalobcovi doručené 14.6.2004, uplatnený nárok na náhradu škody je nielen neopodstatnený, ale aj premlčaný. V súvislosti s uplatneným nadmerným odpočtom za máj 2000 uviedla, že daňový úrad začal daňovú kontrolu 19.6.2000, ktorú ukončil 15.4.2003. Rozhodnutie o priznaní nadmerného odpočtu vo výške 731.401,- Sk bolo žalobcovi doručené 28.4.2003, nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený 25.4.2003. Keďže uvedený nadmerný odpočet bol vrátený po ukončení kontroly, žaloba je v tejto časti neopodstatnená, súčasne vzniesla námietku premlčania. V súvislosti s nadmerným odpočtom za zdaňovacie obdobie jún 2000 uviedla, že daňový úrad začal daňovú kontrolu 27.7.2000, ktorú ukončil 24.2.2003. Uviedla, že rozhodnutím bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet o sumu 48.535,- Sk a priznaný nadmerný odpočet 201.825,- Sk. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého bolo rozhodnutie daňového úradu zrušené a vrátené na ďalšie konanie, opakovaná kontrola bola ukončená protokolom 22.1.2004, platobným výmerom bol po daňovej kontrole určený nadmerný odpočet vo výške 250.360,- Sk. V tej súvislosti uviedla, že uplatnený nárok na náhradu škody je neopodstatnený i premlčaný. V súvislosti s nadmerným odpočtom za december 2000, ktorým si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 21.830,- Sk uviedla, že daňová kontrola začala 9.2.2001, ktorá bola ukončená 22.4.2004, proti rozhodnutiu o nepriznaní nadmerného odpočtu žalobca podal odvolanie, odvolací orgán zrušil rozhodnutie Daňového úradu Prievidza a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, t.j. v kontrole sa pokračovalo. Daňová kontrola bola ukončená 10.2.2005. Dodatočným platobným výmerom bol priznaný žalobcovi nadmerný odpočet vo výške 20.243,- Sk, čo predstavuje zníženie nadmerného odpočtu o 1587,- Sk, proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, odvolací orgán toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Nadmerný odpočet vo výške 21.830,- Sk bol daňovému subjektu, teda žalobcovi vrátený 16.12.2005, teda tvrdenie žalobcu, že nadmerný odpočet mu mal byť vrátený do 25.2.2001 nie je správne. K vyčíslenej škode žalovaná uviedla, že žalobca v žalobe nevyčíslil škodu, ale uviedol rozpis všetkých svojich výdavkov, úrokov a uviedol ušlý zisk z titulu nemožnosti realizácie uzavretých obchodných zmlúv v takej výške, ktorú by nemal možnosť realizovať ani v prípade, ak by bol od správcu dane obdržal nadmerný odpočet ihneď po uplatnení, preto s poukazom na všetko uvedené navrhla žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. 3. Žalobca v podaní z 20.11.2007 / č.l. 107 spisu/ v súvislosti s nadmerným odpočtom za december 1999 uviedol, že daňový úrad bol voči žalobcovi z pohľadu jeho práv podľa § 15 ods. 5 písm. c, d, e/ Zák. č. 511/1992 Zb. nečinný a dopúšťal sa pretrvávajúceho konania, ktoré naplňuje skutkovú podstatu nesprávneho úradného postupu. Uviedol, že žalovaná vzniesla námietku premlčania napriek tomu, že trojročná premlčacia doba začala plynúť doručením zrušujúceho rozhodnutia, čo musí byť žalovanému z jeho činnosti známe. Uviedol, že žalobcovi premlčacia doba neplynula od 6.7.2006, teda od času doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku (§ 9 ods. 1 Zák. č. 58/69 Zb.) do 6.1.2007, premlčacia doba na uplatnený nárok skončila 9.1.2008. V súvislosti s nadmerným odpočtom za február 2000 a vyjadreniami žalovanej uviedol, že žalovaná tvrdí, že správca dane bol povinný pokračovať v kontrole a nariadiť opakovanú daňovú kontrolu, ktoré tvrdenie je v rozpore s § 15 b/ ods. 1 Zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že správca dane nie je oprávnený nariadiť opakovanú daňovú kontrolu, a keďže daňová kontrola bola ukončená v zmysle § 15 ods. 13 Zák. č. 511/1992 Zb. nemohol v kontrole správca dane pokračovať, a to jednoznačne aj z dôvodu, že zákon 511/1992 Zb. takýto postup nekodifikuje a teda postup správcu dane je v rozpore s § 2 Zák. č. 511/1992 Zb. Ďalej uviedol, že správca dane v rozpore s § 15b/ ods. 1 Zák. č. 511/1992 Zb. opakovane tretíkrát vykonával opakovanú daňovú kontrolu protiprávne, čím je preukázané jeho nezákonné rozhodnutie v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona. V súvislosti s nadmerným odpočtom za marec 2000 uviedol, že všetky rozhodnutia správcu dane boli vydané v rozpore so skutkovým stavom a platným právnym poriadkom, boli zrušené a teda ich právny názor o povinnosti správcu dane vrátiť uplatnený nadmerný odpočet DPH za marec 2000 je v súlade s platným právom. V súvislosti s nadmerným odpočtom za apríl 2000 uviedol, že v rozpore s § 15 ods. 10 Zák. č. 511/1992 Zb. žalovaný so žalobcom neprerokoval protokol o daňovej kontrole za apríl 2000, ale mu ho doručil, dňa 2.6.200 prerokoval so žalobcom iný protokol, ktorý mu nebol doručený podľa § 17 ods. 5 Zák. č. 511/1992 Zb. a nebola mu poskytnutá lehota na vyjadrenie k tomuto protokolu. Pokiaľ tento iný protokol mal byť doplnením pôvodného protokolu, bol povinný správca dane konať v súlade s § 15 ods. 12 Zák. č. 511/1992 Zb., čo nebolo zo strany správcu dodržané. Uviedol, že tvrdenie žalovaného o premlčaní uplatňovaného nároku je zamerané na poškodzovanie žalobcu,

trojročná premlčacia doba začala plynúť až 15.4.2004. V súvislosti s nadmerným odpočtom za máj 2000 uviedol, že protokol z vykonanej daňovej kontroly z 3.4.2003 a nie ako tvrdí žalovaný 15.4.2003, nebol nikdy so žalobcom prerokovaný, čím mu bola odňatá možnosť konania podľa § 15 ods. 10 Zák. č. 511/1992 Zb. V súvislosti s nadmerným odpočtom za jún 2000 uviedol, že žalovaná neuvádza, na základe akej právnej skutočnosti vykonal opakovanú daňovú kontrolu, trval na svojom právnom názore vo vyjadrení k nadmernému odpočtu za február 2000. Uviedol, že trojročná premlčacia doba začala plynúť doručením výmeru 2.2.2004, pričom premlčacia doba mu neplynula od 6.7.2006 do 6.1.2007, premlčacia doba na uplatnený nárok končila 2.8.2007, pričom žaloba bola podaná 23.7.2007. V súvislosti s nadmerným odpočtom za december 2000 uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuvádza, na základe akého právneho predpisu považuje právny nárok žalobcu za nie správny. Poukázal na § 20 Zák. č. 58/69 Zb. účinného v čase, keď protiprávne rozhodnutia vznikli v spojení s § 27 Zák. č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. V tej súvislosti uviedol, že pri vecnej škode sa rozoznáva skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodlivej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou, ušlý zisk je to, čo by bol poškodený dosiahol pri obyčajnom slede udalostí, keby nebola vznikla škoda. Ide o majetkovú ujmu, spočívajúcu v tom, že sa majetok očakávaným spôsobom nezhodnotil. V zmysle uvedených definícií je uplatnený nárok na náhradu škody jednoznačne dôvodný, preto na podanej žalobe trval. Zástupca žalobcu v priebehu konania uviedol, že § 4 ods. 2 Zák. č. 58/1969 pripúšťa možnosť uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku zrušené alebo zmenené. Uviedol, že rozhodnutia, na základe ktorých si uplatnili nárok na náhradu škodu, boli vykonateľné z dôvodu, že na základe nich v tom čase žalovaná zadržiavala uplatnený nadmerný odpočet a započítavala si ho na iné daňové povinnosti žalobcu. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania uviedol, že žalovaný sa dozvedel o škode až vtedy, keď bolo zrušené rozhodnutie žalovanej, resp. ním riadenej zložky štátnej správy, preto uplatnené nároky nie sú premlčané. Zástupca žalobcu v priebehu konania ďalej uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly musí postupovať vo veci bez zbytočných prieťahov, nemôže svojvoľne predlžovať daňovú kontrolu a tým odďaľovať vrátenie nadmerného odpočtu. Uviedol, že nerozporuje stanovisko žalovaného, že v predmetných obdobiach v roku 2000 neobsahovali právne predpisy konkrétnu lehotu, v ktorej bolo potrebné v prípade kontroly vrátenia nadmerného odpočtu ukončiť daňovú kontrolu, avšak ani v takomto prípade nemohlo ísť o svojvôľu daňových orgánov. Podľa ustálenej praxe ako aj podľa ustanovení Zák. 114/2003 Z.z. zastáva názor, že je možné ukončiť daňovú kontrolu v primeranej dobe, ktorá by vo všeobecnosti nemala presiahnuť 6 mesiacov. Je teda na zváženie, či možno trvanie daňovej kontroly v konkrétnych prípadoch, ktoré sa pohybujú v období od troch do šesť rokov považovať za primerané a v súlade so zásadami právneho štátu a zásadami daňového konania. V tej súvislosti poukázal na nález ústavného súdu 47/1996. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania uviedol, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku v zmysle § 22 Zák. č. 58/1969 začína plynúť až od momentu zrušujúceho rozhodnutia zo strany správneho orgánu druhého stupňa. V podaní doručenom súdu 24.10.2013 (č.l. 486) zástupca žalobcu uviedol, že nezákonnosť rozhodnutí vydaných v prvom stupni o nepriznaní práva na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiace február, marec, jún a december 2000 sa prejavila v tom, že boli zrušené a v konečnom dôsledku bol žalobcovi vyplatený nadmerný odpočet. Vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia v predbežnom opatrení sa na ich právne dôsledky podľa žalobcu vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2 Zák. č. 58/1969 Zb.. Ďalej uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. nevylučuje situáciu, keď bola konkrétna škoda spôsobená aj nezákonným rozhodnutím ako aj nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že hoci v čase začatia daňových kontrol neexistovalo zákonné obmedzenie ich trvania, táto skutočnosť sama o sebe nemôže znamenať svojvôľu zo strany správcu dane. Istým kritériom správnosti postupu sa stalo aj ustanovenie § 30a/ ods. 7 Zák. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 14/2003 Z.z., podľa ktorého správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do 6 mesiacov odo dňa jej začatia s tým, že orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov. Z uvedeného potom vyplýva, že štandardne je možné ukončiť daňovú kontrolu za čas 6 mesiacov. Uviedol, že nároku na náhradu škody sa domáhajú v dôsledku nesprávneho úradného postupu v súvislosti s uplatneným nadmerným odpočtom DPH za mesiace december 1999, apríl 2000 a máj 2000, v dôsledku nezákonného rozhodnutia aj nesprávneho úradného postupu za mesiace február 2000, marec 2000, jún 2000, december 2000, kedy bol zo strany daňových orgánov realizovaný nesprávny úradný postup spočívajúci v bezdôvodných prieťahoch v konaní, nesprávnom a nedostatočnom zisťovaní skutkového stavu a na jeho základe došlo k nesprávnej aplikácii právnych predpisov a v nevydaných rozhodnutiach v primeranej lehote. V písomnom podaní doručenom súdu 27.2.2014 (č.l. 544) zástupca žalobcu

uviedol, že so zástupkyňou JUDr. Kuttnerovou ako i spoločnosťou ŠPED - ELIT s.r.o. sa podarilo dohodnúť odklad platieb, pričom pohľadávky Jozefa Buláka, právnej zástupkyne JUDr. Kuttnerovej ako i spoločnosti ŠPED - ELIT s.r.o. riadne existujú a sú zaúčtované aj v účtovníctve. Tieto subjekty ich kedykoľvek môžu účinne uplatniť voči žalobcovi. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného uviedol, že na námietku premlčania vznesenú v rozpore s dobrými mravmi prihliadať nemožno. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä postoj správcu dane a zadržiavanie peňazí po dobu 4-6 rokov, nepovažuje žalobca vznášanie námietky premlčania v konkrétnom prípade za súladné s dobrými mravmi. V písomnom podaní doručenom súdu 22.4.2014 (č.l. 560) zástupca žalobcu poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10.7.2008 vo veci C-25/07 Alicja Sosnowska proti Dyrektor Izby Skarbovej, v ktorom súd konštatoval, že článku 18 (4) šiestej smernice o DPH 77/338 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu a zásade proporcionality, odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá na účely umožnenia kontrol nevyhnutných na zabránenie daňovým únikom a vyhýbaniu sa plateniu daní, predlžuje lehotu na vrátenie NO DPH z 60 na 180 dní, odo dňa podania daňového priznania osoby podliehajúcej DPH. Z uvedeného je zrejmé, že Európsky súdny dvor považuje za neprimerané a v rozpore s európskym právom vracanie NO DPH po 180 dňoch, v konkrétnom prípade to trvalo správcovi dane niekoľko rokov. Zotrvával na svojom návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania /č.l. 567 spisu/. 4. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že zastáva názor, že pri uplatnení nároku na náhradu škody podľa Zák. č. 58/1969 Zb. nie je jedno, či táto škoda je uplatňovaná titulom vydaného nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Zo strany správcu dane nedošlo v daných prípadoch k nesprávnemu úradnému postupu podľa zák. č. 511/1992 Zb. s poukazom na to, že do ukončenia kontroly správca dane bol oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet. Ďalej uviedla, že premlčacia lehota v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. stanovuje všeobecnú subjektívnu trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá začala plynúť žalobcovi od momentu, kedy sa dozvedel o škode. Ďalej uviedla, v súvislosti so zrušenými rozhodnutiami Daňového úradu v Prievidzi, že tieto boli zrušené v rámci riadneho opravného prostriedku na základe podaného odvolania zo strany žalobcu, pričom zastáva názor, že pri uplatnení nároku na náhradu škody je v zmysle zákona predpoklad, že právoplatné rozhodnutie bolo zrušené príslušným orgánom, čo v danom prípade splnené nebolo a teda nie sú splnené základné podmienky zodpovednosti štátu za uplatnenú náhradu škody. Pri nesprávnom úradnom postupe nie je potrebné predbežné prerokovanie nároku a teda trojročná premlčacia lehota sa v tomto prípade nepredlžovala o 6 mesiacov. Preto trvala na vznesených námietkach premlčania. Žalovaná v prípade premlčania nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu trvala na názore, že táto lehota začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Za zdaňovacie obdobie december 1999 sa mohol žalobca dozvedieť o škode už v júni 2004, keďže na nesprávny úradný postup v zmysle zákona 58/1969 Zb. sa nevyžaduje, aby bol nárok predbežne prerokovaný, z uvedeného dôvodu má za to, že v tomto prípade už uplynula trojročná premlčacia lehota do podania žaloby. Podľa nej je dôležitý nielen dátum ukončenia daňovej kontroly, ale i dátum vrátenia nadmerného odpočtu DPH, ktorý za december 1999 bol vrátený 16.6.2004. Obdobne vzniesla námietku premlčania i za apríl 2000, máj 2000, jún 2000. Uviedla, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 4 ods. 2 Zák. č. 58/1965 Zb., a to z dôvodu, že nešlo o vykonateľné rozhodnutia. Nadmerný odpočet bol zadržiavaný správcom v súlade s § 23 Zák. č. 289/1995 Z.z.. 5. Žalovaná v podaní z 24.2.2014 (č.l. 548) trvala na vznesenej námietke premlčania nároku na náhradu škody za zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH za mesiace december 1999, apríl, máj, jún 2000. V tej súvislosti uviedla, že nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený za zdaňovacie obdobie december 1999 vo výške 830.388,- Sk dňa 16.6.2004, za apríl 2000 vo výške 706.641,- Sk dňa 16.6.2004, za máj 2000 vo výške 731.401,- Sk dňa 25.4.2003, za jún 2000 vo výške 250.360,- Sk dňa 6.3.2003. Pokiaľ žalobcovi bol nadmerný odpočet teda vrátený v období od 6.3.2003 do 16.6.2004 a žaloba bola podaná na súd 23.7.2007, akýkoľvek nárok na náhradu škody je premlčaný. Žalobca sa o prípadnej škode mohol dozvedieť najneskôr v čase, keď mu boli fin. prostriedky vrátené. Žalovaná ďalej uviedla, že nárok na náhradu škody nie je premlčaný za zdaňovacie obdobie február 2000 vo výške NO 426.275,- Sk, ktorý bol vrátený 21.12.2005, za marec 2000 vo výške NO 457.519,- Sk, ktorý bol vrátený 21.12.2005 a za december 2000 vo výške NO 21.830,- Sk, ktorý bol vrátený 16.12.2005. Uviedla, že tvrdenie žalobcu, že za zdaňovacie obdobie február, marec a december 2000 mal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu už v roku 2000 a 2001, nie je správne. Uviedla, že rozhodujúci je dátum ukončenia daňovej kontroly, keďže v zmysle § 15 ods. 14 Zák. č. 511/1992 Zb. sa nadmerný odpočet vráti do 10 dní od dňa ukončenia kontroly. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že kontrola NO bola za všetky tri zdaňovacie obdobia ukončená v roku 2005, v takom prípade škoda žalobcovi spôsobená nebola. Ak by súd dospel k záveru, že žalobca mal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu ukončením prvej kontroly, je možné

skúmať, či zadržiavaním čiastky 426.275,- Sk od dňa 7.12.2000, kedy bola prvýkrát ukončená daňová kontrola za február 2000, ďalej čiastky 457.519,- Sk od 24.2.2003, kedy bola prvýkrát ukončená daňová kontrola za marec 2000 a čiastky 21.830,- Sk od 22.4.2004, kedy bola prvýkrát ukončená daňová kontrola za december 2000, mohla žalobcovi vzniknúť škoda. Žalovaná namietla v súvislosti s nárokom na náhradu škody s odmenou JUDr. Kuttnerovej, že JUDr. Kuttnerovej žalobca za vykonané úkony úhradu nerealizoval, z uvedeného dôvodu škoda žalobcovi ani nevznikla. V súvislosti so zmluvou o pôžičke a s pôžičkou od Jozefa Buláka uviedla, že neexistuje príčinná súvislosť medzi vyčíslenou škodou a prípadným nesprávnym úradným postupom, keďže zmluva o pôžičke bola uzatvorená v čase, keď k nesprávnemu úradnému postupu nemohlo ani dôjsť, keďže bola uzatvorená 20.12.1999. V súvislosti so škodou vzniknutou nerealizovaním kúpnych zmlúv, uzatvorených žalobcom s kupujúcim - spoločnosťou LESIA a.s. upozornila na skutočnosť, že sa jedná o kúpne zmluvy uzatvorené v rokoch 2000-2002, resp. kúpnu zmluvu z 8.1.2004. V prípade, ak by sa aj preukázalo, že záväzky z kúpnych zmlúv žalobca nemohol zrealizovať z dôvodu platobnej neschopnosti, o prípadnej škode žalobca vedel už v roku 2000, 2001 a 2002, resp. 8.1.2004, preto akýkoľvek nárok na náhradu škody je aj v tejto časti premlčaný. V súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou z 18.1.2005 uviedla, že s poukazom na predmetnú kúpnu zmluvu je nevyhnutné skúmať, či existuje príčinná súvislosť medzi prípadnou škodou, ku ktorej došlo neplnením záväzkov z tejto zmluvy a nesprávnym úradným postupom. Poukázala na to, že daňové priznanie žalobcu potvrdzuje, že v roku 2005 mal príjem 50.019.012,- Sk, teda takmer v dvojnásobnej výške ako v roku 1999 a 2000, pritom neplnenie záväzkov odôvodňuje nedostatkom fin. prostriedkov z dôvodu nesprávneho úradného postupu správcu dane. Žalovaná tiež poukázala priamo na kontrakt č. 1100.4 code RWAKUL z 3.1.2004, ktorý bol uzatvorený s obchodnou spoločnosťou LESIA a.s., kde sa uvádza, že podľa dohody z januára 2000 firma LESIA a.s. kupovala od žalobcu a žalobca predával firme LESIA a.s.. V uvedenom dôkaze je teda potvrdené, že od roku 2000 sa realizuje nákup a predaj medzi žalobcom a spoločnosťou LESIA a.s.. K vyčíslenému ušlému zisku za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2005, ktorého sa žalobca domáha s poukazom na to, že v rokoch 2000, 2001 a 2002 došlo k rapídnemu poklesu obratu tovaru z dôvodu nerealizovania dojednaných obchodov uviedla, že žalobcom vyčíslená škoda z titulu oneskoreného vrátenia NO za zdaňovacie obdobie december 1999, apríl, máj a jún 2000 je premlčaný. Oneskorené vrátenie NO DPH za február, marec a december 2000 môže byť v príčinnej súvislosti s vyčísleným ušlým ziskom. Pokiaľ súd posúdi, že nadmerný odpočet mal byť vrátený už pri ukončení prvej kontroly daňového úradu, nadmerný odpočet za obdobie marec 2000 vo výške 457.519,- Sk mal byť vrátený 24.2.2003 a NO za december 2000 vo výške 21.830,- Sk mal byť vrátený 22.4.2004. Pokles obratu tovaru v rokoch 2000, 2002 teda nemôže byť v príčinnej súvislosti s nevrátením NO DPH za marec 2000 a december 2000. Je možné skúmať, či nevrátenie NO za február vo výške 426.275, -Sk je v príčinnej súvislosti s vyčísleným ušlým ziskom a je možné skúmať, či nevrátenie NO za február vo výške 426.275,- Sk je v príčinnej súvislosti s vyčísleným ušlým ziskom. V prípade preukázania neoprávneného zadržiavania čiastky 426.275,-Sk žalobcom vyčíslená škoda v celkovej výške 32.530.688,- Sk (1.079.821 eur) nemôže byť v príčinnej súvislosti so zadržiavaním čiastky 426.275,- Sk, pretože ušlý zisk je vypočítaný za zadržiavanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 1999, ako aj za zdaňovacie obdobia február 2000-jún 2000 a december 2000, pričom uplatnený nárok na náhradu škody za zdaňovacie obdobia december 1999, apríl, máj, jún 2000 je premlčaný. V podaní doručenom súdu 31.3.2014 (č.l. 558) žalovaná v súvislosti s predloženým dôkazom Uznanie záväzku JUDr. Máriou Kuttnerovou uviedla , že v zmysle § 323 Obch. zákonníka v prípade písomného uznania záväzku začína od okamihu takéhoto prejavu plynúť nová štvorročná premlčacia doba. však upravuje aj všeobecné obmedzenie premlčacej doby, a to objektívnu 10- ročnú dobu v § 408 Obch. zákonníka, v zmysle ktorého sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, kedy začala po prvý raz plynúť. V danom prípade žalobca predložil doklad Uznanie záväzku z 1.7.2007, pričom vzhľadom k tomu, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola uzavretá 1.12.2000, je tento nárok v celom rozsahu premlčaný. Zároveň opätovne poukázala na to, že uvedenú čiastku uplatňovanú ako náhradu škody vo výške 1.193.438,- Sk žalobca JUDr. Kuttnerovej nikdy nezaplatil. Po vykonanom znaleckom dokazovaní žalovaná v podaní z 20.1.2017 uviedla, že znalecká organizácia v odpovedi na otázku č. 8 odporúčala ustáliť výšku škody žalobcu len na úrovni úrokov z prijatej pôžičky a z bankových úverov vo výške 2.864.785,- Sk, ktorá ako jediná sa dá v tomto súdnom procese aplikovať. V tej súvislosti žalovaná uviedla, že v danom prípade nie je možné ustáliť výšku škody na úrovni úrokov z prijatej pôžičky, keďže je spochybnená existencia samotnej zmluvy o pôžičke a taktiež ani z úrovne úrokov bankových úverov, keďže znalecká organizácia nebola oboznámená s tým, za aké obdobie a v akej výške boli fin. prostriedky zo strany daňového úradu zadržiavané. Poukázala na to, že doklady, na základe ktorých žalobca v priebehu celého súdneho konania preukazoval vznik škody, sa v účtovníctve žalobcu nenachádzajú, pričom znalecká organizácia upozornila, že žalobca

v jednotlivých rokoch disponoval s dostatočnými fin. prostriedkami, ktoré mohol použiť na realizáciu plnenia uzatvorených zmlúv. Z uvedeného je potom zrejmé, že aj prípadným zadržiavaním nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február, marec a december 2000 žalobcovi nemohla byť spôsobená škoda. Trvala na tom, že akýkoľvek nárok na náhradu škody za zadržiavanie nadmerného odpočtu DPH za december 1999, apríl 2000, máj 2000 a jún 2000 je premlčaný (č.l. 794 spisu). Preto s poukazom na všetko uvedené navrhla podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov v celom rozsahu. 6. Zástupca žalobcu po vykonanom dokazovaní na pojednávaní konanom dňa 26.10.2017 uviedol, že trvá na podanej žalobe len v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 2.864.785,- Sk, čo predstavuje v prepočte 95.093,44 eur, ktorú ako jedinú opodstatnenú škodu uznala znalecká organizácia AUDIT- CONSULT, s.r.o. v znaleckom posudku č.16/2016 z 29.11.2016. Vo zvyšnej časti, a to v časti o zaplatenie 29.665.903,-Sk, čo predstavuje v prepočte 984.727,58 eur vzal podaný žalobný návrh späť, čo potvrdil svojím podpisom do súdnej zápisnice. Zástupkyňa žalovaného nemala námietky voči čiastočnému späťvzatiu žalobného návrhu a so späťzatím vyslovila výslovný súhlas na pojednávaní konanom 26.10.2017. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka A. C., listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 123/2007 a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a výzvy na náhrady škody z 4.7.2006 (č.l. 16 spisu) mal súd preukázané, že dňa 6.7.2006 žalobca doručil Ministerstvu financií SR uvedenú žiadosť, kde si zároveň uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami Daňového úradu Prievidza v celkovej výške 25.312.417,- Sk, pričom uviedol, že pozostáva zo sumy 1.132.510, -Sk, ktorú musel zaplatiť za zastupovanie v daňovom konaní za obdobie od 1.12.2000 do 22.11.2005, zo sumy 60.928,- Sk, ktorú musí zaplatiť za zastupovanie v daňovom konaní od 15.12.2005 do 30.6.2006, zo sumy 996.129,- Sk, ktorá predstavuje úroky z omeškania z dlžných záväzkov z obchodných vzťahov a povinnosti na odvodoch do poisťovní a exekučné trovy a zo sumy 23.122.850,- Sk, čo predstavuje ušlý zisk. 9. Z listu z 15.2.2007 (č.l. 27 spisu) mal súd preukázané, že MF SR oznámilo žalobcovi, že po predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody sa zistilo, že ním uplatnený nárok nie je opodstatnený, nakoľko podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci neboli splnené. 10. Z prílohy č. 1 - kópie spisu vedeného u Daňového úradu Prievidza o kontrole DPH - nadmerného odpočtu 12/99, teda nadmerného odpočtu za december 1999 mal súd preukázané, že žalobca podal dňa 14.1.2000 daňové priznanie DPH za december 1999, ktorým si uplatnil nadmerný odpočet 830.388,- Sk (č.l. 340 spisu ). Dňa 19.1.2000 bola Daňovým úradom Prievidza spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly, dňa 31.10.2001 bolo vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení (č.l. 28 spisu), ktorým Daňový úrad Prievidza zadržal uplatnený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie december 1999 vo výške 830.388,- Sk. Proti citovanému rozhodnutiu v zmysle § 15a/ ods. 3 Zákona č. 511/1992 Zb. odvolanie nebolo prípustné. V liste z 1.10.2003 požiadal Daňový úrad Prievidza Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko Trenčín o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly do 30.4.2004 (č.l. 154 spisu). DR SR pracovisko Trenčín rozhodnutím z 10.10.2003 rozhodlo o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly do 30.4.2004 (č.l. 155 spisu). V liste z 18.11.2003 Daňový úrad Prievidza oznámil žalobcovi, že daňovú kontrolu nemožno ukončiť v zmysle Zákona č. 114/2003 Z.z. do 6 mesiacov odo dňa jej začatia z dôvodu preverovania skutočností súvisiacich s uskutočnením zdaniteľných plnení, u miestne príslušných správcov dane formou dožiadaní. Dňa 29.4.2004 bol spísaný so žalobcom Protokol o kontrole DPH za zdaňovacie obdobie december 1999, pričom dátum prerokovania protokolu so žalobcom bol 2.6.2004, o čom bola spísaná i zápisnica o prerokovaní protokolu z 2.6.2004. DR SR rozhodnutím z 22.6.2004 v zmysle § 53 ods. 3 Zák. č. 511/1992 Zb. zrušil rozhodnutie Daňového úradu Prievidza z 31.10.2001, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie spočívajúce v zadržaní uplatneného nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie december 1999 správcom dane vo výške 830.388,- Sk (čl. 29 spisu). Nadmerný odpočet za december 1999 bol nakoniec žalobcovi poukázaný 14.6.2004, a to v sume 84.999,30 Sk (č.l. 174 spisu) a v sume 716.293,- Sk (č.l. 175 spisu), t.j. spolu 801.292,30 Sk a suma spolu vo výške 29.095,70 Sk bola preúčtovaná na daňové nedoplatky žalobcu v dňoch 11.6.2004, 16.6.2004, o čom svedčia listinné dôkazy na č.l. 176 až 179 spisu. 11. Z daňového priznania žalobcu k DPH za február 2000 (č.l. 340 spisu, príloha 5), mal súd preukázané, že uvedeným daňovým priznaním z 15.3.2000 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške 606.008,- Sk. Z prílohy č.2 - kópie spisu DÚ Prievidza za február 2000, mal súd preukázané, že oznámením z 20.3.2000 bolo žalobcovi oznámené, že Daňový úrad Prievidza začína výkon kontroly DPH nadmerného odpočtu za obdobie február 2000, dňa 22.3.2000 bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly,

dňa 27.11.2000 bol spísaný protokol o kontrole DPH nadmerného odpočtu za mesiac február 2000 so záverom, že nadmerný odpočet za mesiac február 2000 bol znížený o sumu 426.275,- Sk a daň bola zvýšená vo výške 10% na sumu 42.628,- Sk. Daňové priznanie žalobcu bolo na sumu 606.008,- Sk. Rozhodnutím z 27.12.2000 Daňový úrad Prievidza rozhodol o znížení uplatneného nadmerného odpočtu za február 2000 o sumu 426.275,- Sk a priznal žalobcovi nadmerný odpočet vo výške 179.733,- Sk, proti tomuto rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné s tým, že odvolanie v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. nemalo odkladný účinok. Ústredné daňové riaditeľstvo SR (ÚDR SR) rozhodnutím z 10.4.2001 zrušilo rozhodnutie DÚ Prievidza z 27.12.2000, ktorým znížil žalobcovi nadmerný odpočet za február 2000 o sumu 426.275,- Sk a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom rozhodnutí zaujal názor, že správca dane vo svojich odôvodneniach nepoukázal na fakty, ktoré nasvedčovali o pochybnosti predmetu predaja alebo by jednoznačne vyvrátili uskutočnenie prijatého zdaniteľného plnenia medzi priamymi účastníkmi obchodného vzťahu, pričom v rámci úvah a voľného hodnotenia dôkazov prijal závery, ktoré sú na zistený stav objektívneho poznania skutočnosti predčasné. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2001. Daňový úrad Prievidza vydal dňa 27.12.2000 platobný výmer, ktorým určil žalobcovi ako daňovému subjektu zvýšenie dane za zdaňovacie obdobie február 2000 na sumu 42.628,- Sk, proti tomuto rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné s tým, že nemalo v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. odkladný účinok. ÚDR SR rozhodnutím z 10.4.2001 zrušilo platobný výmer Daňového úradu Prievidza z 27.12.2000 na základe odvolania žalobcu a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že z podkladov v danej veci nebolo daňovou kontrolou jednoznačne a preukazne dokázané, ale ani vyvrátené, že zo sporných daňových dokladov na vstupe uvedené prijaté zdaniteľné plnenia neboli uskutočnené a z toho dôvodu bola vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2001. Dňa 22.12.2000 bol žalobcovi DÚ Prievidza poukázaný nadmerný odpočet za február 2000 po kontrole vo výške 174.961,- Sk (č.l. 180 spisu) a dňa 19.12.2005 za február 2000 bola poukázaná suma vo výške 426.275,- Sk (č.l. 182 spisu) a suma vo výške 4772,- Sk z nadmerného odpočtu za február 2000 bola preúčtovaná na nedoplatok na dani žalobcu (č.l. 181 spisu). 12. Z kópie spisu Daňového úradu Prievidza o opakovanej kontrole NO DPH za február 2000 u žalobcu súd zistil, že listom z 24.4.2001 ÚDR SR oznámilo Daňovému úradu Prievidza, že podáva podnet na vykonanie opakovanej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2000 (č.l. 227 spisu). DÚ Prievidza rozhodnutím z 30.10.2001 (č.l. 258 spisu) vydalo predbežné opatrenie, ktorým zadržal uplatnený nadmerný odpočet žalobcu za február 2000 správcom dane, Daňovým úradom Prievidza, vo výške 606.008,- Sk, proti cit. rozhodnutiu v zmysle § 15a/ ods. 3 Zák. č. 511/1992 Zb. odvolanie nebolo prípustné. Dňa 29.10.2002 bol spísaný Daňovým úradom Prievidza protokol o opakovanej daňovej kontrole NO u žalobcu za mesiac február 2000, uvedený protokol bol vypracovaný 29.10.2002 a keďže sa zástupca žalobcu ani žalobca nezúčastnil prerokovania uvedeného protokolu v deň určený vo výzve, v zmysle § 15 ods. 10 Zák. č. 511/1992 Zb. za deň prerokovania a doručenia protokolu sa považoval deň, ktorý bol určený vo výzve na prerokovanie protokolu, t.j. 18.11.2002. Daňový úrad Prievidza 25.11.2002 vydal platobný výmer, ktorým rozhodol o zvýšení dane na sumu 78.835,- Sk, v ktorom sa udáva, že NO v daňovom priznaní predstavuje 426.275,- Sk, DP zistená daňovým úradom 72.414,- Sk a zvýšenie dane potom 78.835,- Sk, proti tomuto rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné s tým, že odvolanie v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. nemalo odkladný účinok. Daňový úrad Prievidza zároveň rozhodnutím z 25.11.2002 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet 426.275,- Sk za zdaňovacie obdobie február 2000 a určil žalobcovi daňovú povinnosť v sume 72.414,- Sk, proti tomuto rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné, pričom v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. nemalo odkladný účinok. Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím z 7.7.2003 (č.l. 229 spisu) rozhodlo o zrušení rozhodnutia DÚ Prievidza z 25.11.2002, ktorým nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet vo výške 426.275,- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 72.414,- Sk a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom rozhodnutí uložil správcovi dane zabezpečiť ďalšie dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie nebolo prípustné a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.8.2003. DR SR pracovisko Trenčín rozhodnutím z 28.6.2004 zrušilo rozhodnutie DÚ Prievidza z 30.10.2001, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie spočívajúce v zadržaní uplatneného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2000 s odôvodnením, že v preskúmavanom rozhodnutí bolo uložené daňovému subjektu plnenie takej povinnosti, ktorá bola nejasne a zmätočne formulovaná, keďže nariadil daňovému subjektu - žalobcovi také opatrenie, ktoré spočíva v zadržaní uplatneného nadmerného odpočtu, pričom daňovému subjektu bolo možné uložiť len požadované strpenie, zdržanie sa alebo vykonanie niečoho. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.7.2004 (č.l. 253 spisu). 13. Z kópie spisu Daňového úradu Prievidza o II. opakovanej kontrole za február 2000 súd zistil, že DR SR listom z 14.8.2003 zaslal Daňovému úradu Prievidza podnet na vykonanie opakovanej kontroly u žalobcu za február 2000 (č.l. 234 spisu). Z listu z 16.2.2004 od DÚ Prievidza adresovaného DR SR

pracovisko Trenčín mal súd preukázané, že v uvedenom liste DÚ Prievidza požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie opakovanej daňovej kontroly u daňového subjektu žalobcu za február 2000 s tým, že opakovaná daňová kontrola začala 16.9.2003 (č.l. 157 spisu), DR SR listom z 24.2.2004 oznámilo DÚ Prievidza, že vyhovuje žiadosti a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predlžuje do 16.9.2004 (č.l. 158 spisu), čo bolo oznámené i zástupkyni žalobcu, o čom svedčí doručenka na č.l. 160 spisu. DÚ Prievidza 6.9.2004 spísal Protokol o opakovanej daňovej kontrole DPH u žalobcu, ktorý bol prerokovaný so zástupkyňou žalobcu 29.9.2004. DÚ Prievidza 30.9.2004 vydal dodatočne platobný výmer za zdaňovacie obdobie február 2000 u žalobcu, v ktorom uviedol, že daň v daňovom priznaní predstavuje mínus 606.008,- Sk, daň zistená po kontrole mínus 211.906,- Sk, rozdiel dane mínus 394.103,- Sk, proti uvedenému rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné, ktoré malo v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. odkladný účinok. DR SR pracovisko Trenčín rozhodnutím z 7.1.2005 zrušil dodatočný platobný výmer DÚ Prievidza z 30.9.2004 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie DÚ Prievidza. V odôvodnení konštatoval, že protokol o daňovej kontrole bol s daňovým subjektom prerokovaný pred uplynutím 8- dňovej lehoty na vyjadrenie, čím nebol správcom dane dodržaný zákonný postup v zmysle § 15 ods. 10 Zák. č. 511/1992 Zb. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2005 (č.l. 237). DÚ Prievidza dňa 4.4.2005 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrúbil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2000 v sume 394.103,- S (daň uvedená v daňovom priznaní 606.008,- Sk, daň zistená DÚ 211.905,- Sk a potom rozdiel dane 394.103,- Sk), ktorý mu uložil zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uvedeného platobného výmeru. Proti cit. rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné, ktoré malo odkladný účinok v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. DR SR rozhodnutím z 4.11.2005 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Prievidza z 4.4.2005, ktorým mu bola vyrúbená daň za február 2000 vo výške 394.103,- Sk (č.l. 241). Z odôvodnenia vyplýva, že Daňový úrad Prievidza nepodložil svoje pochybnosti relevantnými dôkazmi potvrdzujúcimi neuskutočnenie zdaniteľného plnenia, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2005. DR SR dňa 8.11.2005 vydalo rozhodnutie (č.l. 245), ktorým zrušil rozhodnutie DÚ Prievidza z 4.4.2005, ktorým bola uložená pokuta žalobcovi vo výške 26.000,- Sk za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 15 ods. 1,2, § 37 ods. 1 Zák. č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2005. Odvolací súd nezistil nesplnenie povinností vyplývajúcich z osobitného zákona. Následne bol žalobcovi nadmerný odpočet vrátený v sume vo výške 426.275,- Sk dňa 21.12.2005 (č.l. 182 spisu), účtovníkom poukázaný 19.12.2005. Z rozhodnutia DR SR Banská Bystrica z 10.8.2007 (č.l. 318 spisu) mal súd preukázané, že cit. rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie DÚ Prievidza z 24.4.2007, ktorým nebol podľa § 35b/ ods. 7 Zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov priznaný sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky viažúce sa k zdaňovaciemu obdobiu február 2000 na DPH daňového subjektu - žalobcu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.8.2007 . 14. Z daňového priznania žalobcu k DPH za marec 2000 z 14.4.2000 (č.l. 340, príloha 5) mal súd preukázané, že uvedeným daňovým priznaním si žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške 561.878,- Sk. Z kópie spisu DÚ Prievidza, z prílohy č. 3 o kontrole NO DPH za marec 2000 u žalobcu súd zistil, že oznámením z 19.4.2000 DÚ Prievidza oznámil žalobcovi, že u neho ako daňového subjektu začne výkon kontroly dane za mesiac marec 2000. Dňa 25.4.2000 bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly, kedy bola zároveň začatá kontrola DPH u žalobcu. Dňa 27.1.2003 bol na DÚ Prievidza spísaný protokol o kontrole dane z pridanej hodnoty NO za mesiac marec 2000, protokol bol vypracovaný 27.1.2003, pričom prerokovaný so zástupkyňou žalobcu bol 24.2.2003. Dňa 25.2.2003 DÚ Prievidza vydal platobný výmer, ktorým určil žalobcovi zvýšenie dane v sume 45.752,- Sk, pričom uviedol, že nadmerný odpočet v daňovom priznaní predstavoval mínus 561.878,- Sk a nadmerný odpočet zistený daňovým úradom mínus 104.359,- Sk, proti tomuto rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné a nemalo odkladný účinok v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. DR SR dňa 22.7.2003 vydalo rozhodnutie, ktorým platobný výmer DÚ Prievidza z 25.2.2003 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom uviedol, že zistenia uvedené v spise neposkytujú odvolaciemu orgánu dostatočný podklad na objektívne rozhodnutie vo veci, preto uložil DÚ Prievidza vykonať ďalšie dôkazy. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.7.2003 (č.l. 259). DÚ Prievidza rozhodnutím z 25.2.2003 znížilo žalobcovi ako daňovému subjektu nadmerný odpočet v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2000 o sumu 457.519,- Sk a priznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 104.359,- Sk, pričom uviedol, že tento nadmerný odpočet mu bude vrátený do 10 dní od ukončenia kontroly. Proti cit. rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné, ktoré nemalo odkladný účinok v zmysle § 6 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. DR SR rozhodnutím z 21.7.2003 zrušilo rozhodnutie DÚ Prievidza z 25.2.2003 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok preukazných dôkazov o tom, že nedošlo k žiadnemu predaju deklarovaného dreva a teda že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia v prospech odberateľa - žalobcu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 1.8.2003 (č.l. 265). Dňa 14.8.2003 DR SR vydalo podnet na vykonanie opakovanej kontroly u žalobcu za marec 2000. Dňa 2.9.2003 DÚ Prievidza vydalo oznámenie o výkone opakovanej daňovej kontroly a 16.9.2003 bola spísaná zápisnica o začatí opakovanej daňovej kontroly u žalobcu za marec 2000, ktorá kontrola začala 16.9.2003. DÚ Prievidza listom z 16.2.2004 požiadal DR SR o predĺženie lehoty na vykonanie opakovanej daňovej kontroly do 16.9.2004. DR SR listom z 24.2.2004 vyhovelo žiadosti DÚ Prievidza a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil do 16.9.2004 (č.l. 161, 162). Dňa 6.9.2004 bol spísaný protokol o opakovanej daňovej kontrole DPH u žalobcu za marec 2000, ktorý bol prerokovaný so zástupkyňou žalobcu 29.9.2004. DÚ Prievidza dňa 30.9.2004 vydal dodatočný platobný výmer na DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2000, v ktorom uviedol, že daň v daňovom priznaní mínus 561.878,- Sk, daň zistená po kontrole 214.961,- Sk a rozdiel dane 346.917,- Sk, ktorý uložil platiteľovi dane zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto platobného výmeru. Proti tomuto rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné, ktoré malo odkladný účinok v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. DR SR dňa 7.1.2005 vydalo rozhodnutie, ktorým zrušil dodatočný platobný výmer DÚ Prievidza z 30.9.2004, ktorým vyrúbil DPH za marec 2000 v sume 346.917,- Sk a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia vyplýva, že protokol o daňovej kontrole bol s daňovým subjektom prerokovaný pred uplynutím 8-dňovej lehoty na vyjadrenie sa kontrolovaného daňového subjektu, čím nebol správcom dane dodržaný zákonný postup. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2005 (č.l. 272). DÚ Prievidza dňa 4.4.2005 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrúbil žalobcovi rozdiel DPH za obdobie marec 2000 v sume 346.917,- Sk, proti citovanému rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné, ktoré malo odkladný účinok v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. DÚ Prievidza rozhodnutím z 4.4.2005 uložilo žalobcovi pokutu vo výške 18.000,- Sk pre nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 15 ods. 1, 2 Zák. č. 289/1995 Z.z. Proti cit. rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné, ktoré malo odkladný účinok v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/992 Zb.. DR SR rozhodnutím z 8.11.2005 zrušilo rozhodnutie DÚ Prievidza z 4.4.2005, ktorým bola uložená pokuta vo výške 18.000,- Sk, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2005(č.l. 281). DR SR dňa 7.11.2005 vydalo rozhodnutie, ktorým zrušilo rozhodnutie DÚ Prievidza z 4.4.2005, ktorým bola vyrúbená daň za marec 2000 vo výške 346.917,- Sk. Z odôvodnenia vyplýva, že na základe vykonanej opakovanej kontroly správca dane nepodložil svoje pochybnosti vo veci relevantnými dôkazmi, bez jednoznačného preukázania skutočností potvrdzujúcich neuskutočnenie zdaniteľného plnenia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2005 (č.l. 277). Nadmerný odpočet žalobcovi za marec 2000 bol následne poukázaný Daňovým úradom Prievidza 19.12.2005 v sume 457.519,- Sk (č.l. 198), v sume 1.751,20 Sk bol poukázaný 11.12.2006 (č.l. 213) a v sume 70.840,- Sk bol poukázaný 5.12.2006 (č.l. 184). Pôvodne časť vo výške 104.359,- Sk bola preúčtovaná 6.3.2003 na DPH ZS:11 v sume celkom 76.607,80 Sk, z ktorej sumy bola časť vo výške 70.840,- Sk vrátená a poukázaná dňa 6.12.2006, o čom svedčí doklad 10B na č.l. 184 spisu a zvyšok do sumy 76.607,80 Sk bol preúčtovaný na DPH, o čom svedčia listinné dôkazy na č.l. 185 - 190 spisu. Časť zo sumy 104.359,- Sk vo výške 1751,20 Sk bola preúčtovaná na DPH ZS:51, o čom svedčí listinný dôkaz na č.l. 191 spisu a následne vrátená, teda poukázaná žalobcovi dňa 13.12.2006, o čom svedčí listinný dôkaz na č.l. 213 spisu. Časť zo sumy 104.359,- Sk vo výške 26.000,- Sk bola preúčtovaná na DPH ZS:65, o čom svedčia listinné dôkazy na č.l. 192-197 spisu. Z rozhodnutia DR SR Banská Bystrica z 10.8.2007 (č.l 323 spisu) mal súd preukázané, že citovaným rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie DÚ Prievidza z 24.4.2007, ktorým nebol podľa § 35b/ ods. 7 Zák. č. 511/1992 Zb. priznaný sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky viažúce sa k zdaňovaciemu obdobiu marec 2000 na DPH daňovému subjektu - žalobcovi. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.8.2007. 15. Z daňového priznania žalobcu k DPH za apríl 2000 z 23.5.2000 (č.l. 340, príloha 5) mal súd preukázané, že uvedeným daňovým priznaním si žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške 619.913,- Sk. Z prílohy č. 4 - kópie spisu vedeného na Daňovom úrade Prievidza o kontrole DPH - NO 4/00, teda nadmerného odpočtu za apríl 2000 mal súd preukázané, že 24.5.2000 bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly, následne boli v konaní vykonané viaceré dožiadania, pričom listom z 6.4.2001 DÚ Prievidza zaslal zástupkyni žalobcu oznámenie, že v predmetnej veci ako i vo veciach za kontrolované zdaňovacie obdobie december 1999, apríl 2000, jún 2000, november 2000 a december 2000 nemôže rozhodnúť a kontroly nadmerných odpočtov nemôže ukončiť, nakoľko preverujú u miestne príslušných správcov dane nové skutočnosti, ktoré správca dane zistil vyhľadávacou činnosťou a kontrolou iných daňových subjektov v súvislosti s uskutočnením zdaniteľných plnení od rôznych dodávateľov. DÚ Prievidza d31.10.2001 vydalo rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým zadržal uplatnený nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2000 vo výške 619.913,- Sk, proti uvedenému rozhodnutiu v zmysle § 15a/ ods. 3 Zák. č. 511/1992 Zb. odvolanie nebolo prípustné. Dňa 29.9.2003 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Dňa 1.10.2003 DÚ Prievidza listom z 1.10.2003 požiadal DR SR

pracovisko Trenčín o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly za apríl 2000 do 30.4.2004. DR SR pracovisko Trenčín rozhodnutím z 10.10.2003 predĺžilo lehotu na vykonanie daňovej kontroly do 30.4.2004. Dňa 29.4.2004 bol spísaný protokol o kontrole DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2000 s tým, že nadmerný odpočet podľa daňového priznania predstavoval 706.640,- Sk a nadmerný odpočet po kontrole 706.640,- Sk. Uvedený protokol bol prerokovaný so žalobcom 2.6.2004. V liste z 15.5.2004 bolo zaslané vyjadrenie k protokolu zo strany zástupkyne žalobcu a následne bola spísaná zápisnica o prerokovaní protokolu 2.6.2004 so žalobcom. Následne bolo vydané rozhodnutie, ktoré sa nachádza na č.l. 76 spisu, ktorým bol priznaný žalobcovi nadmerný odpočet DPH za apríl 2000 v sume 706.641,- Sk s tým, že mu bude vrátený do 10 dní od ukončenia kontroly v zmysle § 79 ods. 2 Zák. č. 222/2004 Z.z. Nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený 16.6.2004 v sume 45.253,- Sk, poukázaný účtovníkom 14.6.2004 (č.l. 199 spisu), ďalej v sume 516.589, -Sk poukázaný žalobcovi 14.6.2004, o čom svedčí doklad na č.l. 200 spisu a vo výške 86.728,- Sk poukázaný žalobcovi 14.6.2004, o čom svedčí doklad na č.l. 201 spisu a sčasti bol preúčtovaný 16.6.2004 v sume 41.527,- Sk, o čom svedčí doklad na č.l. 202 spisu, dňa 16.6.2004 bol preúčtovaný v sume 16.544, -Sk, o čom svedčí doklad na č.l. 203 spisu a dňa 26.7.2004 bola poukázaná žalobcovi suma už z preúčtovaného vo výške 16.544,- Sk, o čom svedčí platobný poukaz na vrátenie z č.l. 204 spisu. Z rozhodnutia DR SR Banská Bystrica z 10.8.2007 (č.l 329 spisu) mal súd preukázané, že citovaným rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie DÚ Prievidza z 23.4.2007, ktorým nebol podľa § 35b/ ods. 7 Zák. č. 511/1992 Zb. priznaný sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky viažúce sa k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2000 na DPH daňovému subjektu - žalobcovi. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.8.2007. 16. Z daňového priznania žalobcu k DPH za máj 2000 z 15.6.2000 (č.l. 340, príloha 5) mal súd preukázané, že uvedeným daňovým priznaním si žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške 731.401,- Sk. Z prílohy č. 5 - kópie spisu vedeného na Daňovom úrade Prievidza o kontrole DPH - NO - máj 2000, teda nadmerného odpočtu za máj 2000, mal súd preukázané, že dňa 19.6.2000 bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly, dňa 20.6.2000 bola spísaná výzva na doplnenie dokladov na kontrolu ku kontrole DPH za máj žalobcovi. Následne boli vykonané viaceré šetrenia, dožiadania. V liste z 4.4.2001 DÚ Prievidza oznámil zástupkyni žalobcu, že daňová kontrola nemôže byť ukončená za máj 2000 z dôvodu vyhľadávacej činnosti a kontroly u iného daňového subjektu v súvislosti s uskutočnením zdaniteľných plnení nákupu drevnej hmoty od rôznych dodávateľov. Dňa 22.8.2002 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so zástupkyňou žalobcu. Dňa 31.10.2001 bolo vydané DÚ Prievidza rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým zadržal uplatnený nadmerný odpočet za máj 2000 vo výške 731.401,- Sk, proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie nebolo prípustné. Dňa 3.4.2003 bol spísaný protokol o kontrole DPH za máj 2000 s tým, že nadmerný odpočet zistený po kontrole predstavuje 731.401,- Sk. Dňa 15.4.2003 bola spísaná so žalobcom zápisnica o prerokovaní protokolu o daňovej kontrole. Dňa 16.4.2003 DÚ Prievidza vydal rozhodnutie, ktorým priznal žalobcovi nadmerný odpočet za máj 2000 vo výške 731.401,- Sk. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie. Žalobcovi bol nadmerný odpočet za máj 2000 vrátený a poukázaný DÚ Prievidza 22.4.2003 vo výške 721.681,- Sk, o čom svedčí platobný poukaz na vrátenie na čl. 205 spisu a vo výške 9.720,- Sk preúčtovaný na iný druh dane žalobcu, o čom svedčí platobný poukaz na preúčtovanie na č.l. 206 spisu. Z rozhodnutia DR SR Banská Bystrica z 10.8.2007 (č.l. 314 spisu) mal súd preukázané, že citovaným rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie DÚ Prievidza z 23.4.2007, ktorým nebol podľa § 35b/ ods. 7 Zák. č. 511/1992 Zb. priznaný sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky viažúce sa k zdaňovaciemu obdobiu máj 2000 na DPH daňovému subjektu - žalobcovi. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.8.2007. 17. Z daňového priznania žalobcu k DPH za jún 2000 z 25.7.2000 (č.l. 340, príloha 5) mal súd preukázané, že uvedeným daňovým priznaním si žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške 250.360,- Sk. Z prílohy č. 6 - kópie spisu vedeného na Daňovom úrade Prievidza o kontrole DPH - NO jún/2000, teda nadmerného odpočtu za jún 2000 mal súd preukázané, že 27.7.2000 bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly, následne boli vykonané viaceré šetriace úkony, dožiadania. Dňa 23.5.2002 bolo vydané DÚ Prievidza rozhodnutie o uložení pokuty 10.000,- Sk žalobcovi za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 15 ods. 6 písm. d/ Zákona č. 511/1992 Zb., ktoré rozhodnutie bolo rozhodnutím DR SR pracovisko Trenčín z 26.8.2002 v celom rozsahu potvrdené, a to z dôvodu, že platiteľ, teda žalobca na výzvy DÚ Prievidza nereagoval, požadované doklady nepredložil, neprejavil súčinnosť so správcom dane v uvedenom konaní. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.9.2002. Dňa 10.2.2003 bol spísaný protokol o kontrole DPH, ktorý bol prerokovaný so zástupkyňou žalobcu JUDr. Kuttnerovou dňa 24.2.2003. Rozhodnutím z 26.2.2003 DÚ Prievidza priznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 201.825,- Sk a znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní žalobcu za jún 2000 o sumu 48.535,- Sk. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné, ktoré

nemalo v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. odkladný účinok. Dňa 26.2.2003 DÚ Prievidza vydal platobný výmer, ktorým rozhodol o zvýšení dani v sume 4.854,- Sk. Proti cit. rozhodnutiu odvolanie bolo prípustné, ktoré nemalo odkladný účinok v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. Rozhodnutím DR SR pracovisko Trenčín z 7.8.2003 bol platobný výmer z 26.2.2003 DÚ Prievidza o zvýšení dane z pridanej hodnoty v sume 4854,- Sk za jún 2000 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.8.2003. Dňa 7.8.2003 DR SR pracovisko Trenčín vydalo rozhodnutie, ktorým zrušilo rozhodnutie z 26.2.2003 DÚ Prievidza, ktorým znížil daňovému subjektu nadmerný odpočet DPH o sumu 48.535,- Sk za jún 2000 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.8.2003. V liste z 25.8.2003 DR SR pracovisko Trenčín zaslalo DÚ Prievidza podnet na vykonanie opakovanej kontroly s poukazom na cit. rozhodnutia, ktorými bola vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. DÚ Prievidza v liste z 22.9.2003 zaslalo žalobcovi oznámenie o výkone opakovanej daňovej kontroly. Dňa 20.10.2003 bola spísaná zápisnica o začatí opakovanej daňovej kontroly. Dňa 12.12.2003 bol spísaný protokol o opakovanej daňovej kontrole DPH za jún 2000 s výsledkom, že kontrolou daňových dokladov nebolo zistené porušenie ustanovení Zák. č. 289/1995 Z.z o DPH, v súvislosti s daňovými povinnosťami uvedenými v daňovom priznaní za kontrolované obdobie jún 2000, kde bol uplatnený nadmerný odpočet 250.360,- Sk. Uvedený protokol bol prerokovaný so žalobcom 22.1.2004, o čom svedčí zápisnica o prerokovaní uvedeného protokolu. Následne DÚ Prievidza vydalo platobný výmer 28.1.2004, ktorým určil, že DPH za zdaňovacie obdobie jún 2000 v sume 250.360,- Sk sa neodlišuje od dane uvedenej v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2000. Uvedený nadmerný odpočet za jún 2000 bol vrátený žalobcovi nasledovne, a to poukázaný 4.3.2003 na základe platobného poukazu na vrátenie vo výške 25.311,- Sk (č.l. 207 spisu), dňa 4.3.2003 bola poukázaná suma vo výške 48.824,20 Sk, o čom svedčí doklad na č.l. 208 spisu, suma vo výške 77.083,80 Sk bola preúčtovaná dňa 5.3.2003, o čom svedčí interný doklad na preúčtovanie na č.l. 211 spisu a následne vrátený v sume 56.082,- Sk poukázaný dňa 11.12.2006 vo výške 56.082,- Sk, o čom svedčí platobný poukaz na vrátenie na č.l. 212 spisu a suma 21.001,80 Sk bola poukázaná žalobcovi 11.12.2006, čo mal súd preukázané z platobného poukazu na vrátenie z č.l. 213 spisu. Suma vo výške 45.752,- Sk bola preúčtovaná 8.4.2003, o čom svedčí interný doklad na preúčtovanie na č.l. 214 spisu a následne žalobcovi vrátená resp. poukázaná 5.12.2006, o čom svedčí platobný poukaz na vrátenie na č.l. 215 spisu vo výške 45.752,- Sk. Suma vo výške 4.854,- Sk bola preúčtovaná 8.4.2003, o čom svedčí interný doklad na preúčtovanie na č.l. 209 spisu a následne preúčtovaná na kompenzáciu inej platby vo výške 4.854,- Sk dňa 27.1.2004, o čom svedčí platobný poukaz na preúčtovanie na č.l. 210 spisu. Suma vo výške 48.535,- Sk bola preúčtovaná 30.1.2004 na DPH ZS:11, o čom svedčí interný doklad o preúčtovaní na č.l. 216 spisu, po odvolaní na základe zrušeného rozhodnutia následne preúčtované dňa 21.9.2007, o čom svedčí interný doklad na preúčtovanie z 21.9.2007, ktorý je na č.l. 217 spisu. 18. Z daňového priznania žalobcu k DPH za december 2000 z 25.1.2001 (č.l. 340, príloha 5) mal súd preukázané, že uvedeným daňovým priznaním si žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške 21.830,- Sk. Z prílohy č. 7 - kópie spisu vedeného na Daňovom úrade Prievidza o kontrole DPH - NO 12/2000, teda nadmerného odpočtu DPH za december 2000 mal súd preukázané, že 9.2.2001 bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly, následne boli vykonané viaceré šetrenia a dožiadania. Daňový úrad 31.10.2001 vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým zadržal uplatnený nadmerný odpočet za december 2000 vo výške 21.830,- Sk, proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie nebolo prípustné. Listom z 1.10.2003 DÚ Prievidza požiadalo DR SR pracovisko Trenčín o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly do 30.4.2004. DR SR pracovisko Trenčín vydalo 10.10.2003 rozhodnutie, ktorým lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžilo do 30.4.2004./ č.l. 168,169 spisu/. Dňa 16.3.2004 bol spísaný protokol o kontrole DPH za december 2000, ktorý bol prerokovaný so zástupkyňou žalobcu 22.4.2004. Dňa 27.4.2004 DÚ Prievidza vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za december 2000 a určilo mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 28.721,- Sk. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné, ktoré malo odkladný účinok v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. DÚ Prievidza 27.4.2004 vydalo platobný výmer, ktorým určilo žalobcovi zvýšenie dane za december 2000 na sumu 16.544,- Sk. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo odvolanie prípustné, ktoré malo odkladný účinok. DR SR pracovisko Trenčín vrámci odvolacieho konania zrušilo platobný výmer z 27.4.2004, ktorým DÚ Prievidza určil zvýšenie dane v sume 16.544,- Sk a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.10.2004. DR SR rozhodnutím z 17.9.2004 zrušilo rozhodnutie DÚ Prievidza z 27.4.2004, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH za december 2000 v sume 21.830,- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 28.721,- Sk a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.10.2004. Dňa 2.11.2004 DR SR zaslalo DÚ Prievidza podnet na vykonanie opakovanej kontroly s poukazom na

uvedené zrušujúce rozhodnutia DR SR, a to v zmysle § 15b/ ods. 1 písm. c/ Zákona č. 511/1992 Zb. Dňa 13.12.2004 bola spísaná zápisnica o začatí opakovanej daňovej kontroly. Dňa 21.1.2005 bol spísaný protokol o opakovanej daňovej kontrole s výsledkom, že nadmerný odpočet po kontrole bol znížený o 1587,- Sk. Dňa 10.2.2005 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní o prerokovaní protokolu o opakovanej daňovej kontrole so žalobcom. DÚ Prievidza 15.2.2005 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrúbil žalobcovi za december 2000 rozdiel dane vo výške 1587,- Sk, proti cit. rozhodnutiu odvolanie bolo prípustné, ktoré malo odkladný účinok v zmysle § 46 ods. 9 Zák. č. 511/1992 Zb. Dňa 29.4.2005 DR SR pracovisko Banská Bystrica vydalo rozhodnutie, ktorým zrušilo dodatočný platobný výmer DÚ Prievidza z 15.2.2000, ktorým bola vyrúbená DPH za december 2000 zo zisteného rozdielu v sume 1587,- Sk, uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.5.2005. Uvedený nadmerný odpočet vo výške 21.830,- Sk bol poukázaný žalobcovi dňa 14.12.2005, o čom svedčí platobný poukaz na vrátenie, ktorý sa nachádza na č.l. 218 spisu. 19. Žalobca pri výsluchu pred súdom na pojednávaní konanom 21.11.2013 (č.l. 509 spisu) uviedol, že čo sa týka náhrady škody, a to úrokov z omeškania vyplatených spoločnosti SPEED ELIT s.r.o. vo výške 265.520,- Sk, uviedol, že táto spoločnosť mu robila prepravu tovaru - drevnej hmoty, za čo si fakturovala dohodnutú odplatu, a to jednotlivými faktúrami, ktoré sú uvedené vo faktúre č. 400325 z 12.8.2004 /č.l. 384 spisu/. Keďže žalobca v tom období nemal fin. prostriedky, preto uvedenej spoločnosti vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý úrok si uvedená spoločnosť vyúčtovala faktúrou č. 400325 z 12.8.2004. Uviedol, že uvedenú faktúru dodnes neuhradil, lebo nemá na to fin. prostriedky. Uviedol, že pôvodne v podanej žalobe z titulu úrokov z omeškania žaloval 869.065,- Sk, do ktorej sumy bola započítaná aj odplata za prepravu drevnej hmoty na základe vyššie uvedených faktúr, čo ale nebolo správne. Upresnil, že žiada škodu len z titulu úrokov z omeškania vo výške 265.520,- Sk v prepočte na eur. Na otázku, či uvedená faktúra bola vymáhaná v súdnom konaní a či má veriteľ exekučný titul, žalobca uviedol, že sa mu zdá, že to prešlo súdnym konaním s tým, že to preverí a následne doloží. V súvislosti s nárokom na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s prebiehajúcimi exekučnými konaniami uviedol, že uznáva, že škoda v súvislosti s exekučným konaním Ex 669/2000 (č.l. 483-484 spisu) nebola uvedená v špecifikácii náhrady škody v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V súvislosti s nárokom na náhradu škody v celkovej výške 1.193.438,- Sk v súvislosti s odmenou jeho advokátke uviedol, že 1.12.2000 uzavrel s vtedy komerčnou právničkou JUDr. Máriou Kuttnerovou zmluvu o poskytovaní právnej pomoci pri uplatňovaní vrátenia nadmerného odpočtu DPH na Daňovom úrade v Prievidzi. Za vykonávanie prác si dohodli zmluvnú odmenu 10.000,- Sk mesačne. Uviedol, že odplatu za poskytovanie právnych služieb vo výške 10.000,- Sk mesačne za celé obdobie od 1.2.2001 do 1.1.2006 menovanej nezaplatil, pričom dohodnutá zmluvná pokuta v článku III bod 4 zmluvy vo výške 0,1% denne vo vyčíslení predstavuje spolu 532.510,- Sk, pričom ani uvedenú zmluvnú pokutu jej nezaplatil. Uviedol, že uvedená komerčná právnička si uvedené nároky neuplatnila voči nemu v súdnom konaní. Podpísal jej však uznanie dlhu na zmluvnú pokutu, ako i na nevyplatenú dohodnutú mesačnú odplatu. Ďalej uviedol, že 15.12.2005 uzavrel s JUDr. Kuttnerovou i zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, kde si dohodli tarifnú odmenu na základe vystavenej faktúry zo strany zástupkyne a zálohu vo výške 10.000,- Sk. JUDr. Kuttnerová potom vystavila faktúru 2006107 z 30.6.2006 (č.l. 371 spisu), v ktorej si vyfakturovala odplatu za poskytnutie právnej pomoci na základe zmluvy z 15.12.2005 v celkovej výške 60.928,- Sk, ktorá bola splantá 7.7.2006. Uviedol, že uvedenú faktúru jej taktiež dodnes neuhradil, lebo nemal fin. prostriedky, uhradil jej len zálohu 10.000, -Sk. Žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody z titulu vyplatených úrokov z pôžičky z roku 1999 v celkovej výške 3.334.500,- Sk uviedol, že pôžičku na základe zmluvy o pôžičke z 20.12.1999 (č.l. 374 spisu) si bral od Jozefa Buláka ako fyzickej osoby ako podnikateľ. V tom období v decembri 1999 nemal dostatok peňazí na nákup drevnej hmoty, preto si zobral túto pôžičku, ktorá mu bola vyplatená do rúk v hotovosti 20.12.1999. Tieto peniaze mal do roka vrátiť, čo si myslel, že sa mu podarí, ale mal aj iné dlhy , pričom z tejto pôžičky uhradil aj predchádzajúce dlhy, preto sumu 5.130.000,- Sk nevrátil, vrátil ju až 24.6.2005. Každý rok v decembri, v rokoch 2001 až 2004, zaplatil veriteľovi dohodnutý ročný úrok vo výške 13%, ktorý predstavoval vo vyčíslení presne 666.900,- Sk. Uviedol, že na výplatu uvedených úrokov mal peniaze z podnikania, pričom všetky výdavkové pokladničné doklady o úhrade týchto úrokov sú zaevidované v účtovníctve. V súvislosti s náhradou škody z titulu ušlého zisku v celkovej výške 23.122.850,- Sk odkázal na špecifikáciu ušlého zisku z titulu uzavretých zmlúv so spoločnosťou LESIA a.s. od roku 2000 až do roku 2005, ktoré kúpne zmluvy z jeho strany neboli realizované ani čiastočne, pretože na nákup drevnej hmoty nemal fin. prostriedky. Uviedol, že nerealizoval ani jednu kúpnu zmluvu z tých, ktoré sa nachádzajú na čl. 385 až 391 spisu, teda uzavretých 1.7.2000, 2.1.2001, 1.7.2001, 2.1.2002, 1.,7.2002, 8.1.2004 a 18.1.2005, a na základe nich nedodal ako predávajúci kupujúcemu LESIA a.s. žiadnu drevnú hmotu. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu ušlého zisku, ktorý by bol získaný reinvestovaním zisku uviedol, že

odkazuje na bod 3 špecifikácie ušlého zisku z 19.11.2013. Uviedol, že o tomto ušlom zisku sa dozvedel až pred podaním žaloby na súd, výšku tohto ušlého zisku zisťovala JUDr. Kuttnerová pred podaním žaloby a pred podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. 20. Z výsluchu svedka Jozefa Buláka na pojednávaní 6.2.2014 (č.l. 535) súd zistil, že podľa výpovede svedka v roku 1999 bol dobrovoľne nezamestnaný, pričom 20.12.1999 uzavrel so žalobcom ako veriteľom zmluvu o pôžičke. Uviedol, že v tom období potreboval žalobca peniaze na obchodné záležitosti, išlo o sumu cez 5.000.000,- Sk, pretože mal nejaké problémy s daňovým úradom a potreboval peniaze na nákup tovaru. Svedok uviedol, že uvedenú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba nepodnikateľ a vyplatil ju žalobcovi v hotovosti hneď po uzavretí zmluvy. Svedok uviedol, že tieto peniaze si tiež požičal od kamaráta Ivana Jonáša zo Zvolena, s ktorým mal uzavretú tiež písomnú zmluvu o pôžičke. Svedok uviedol, že pôžičku žalobcovi poskytol z dôvodu, že mal z požičania peňazí províziu, čo bolo okolo 60.000, -Sk ročne. V tej súvislosti uviedol, že s pánom A. mal v zmluve dohodnutý nižší úrok ako 13% ročne, lebo so žalobcom mal dohodnutý úrok 13% ročne, pričom 60.000,- Sk bol rozdiel v ročných úrokoch, ktorú sumu si vždy ponechal. Uviedol, že žalobca mu uvedenú pôžičku vrátil niekedy v roku 2005, resp. 2006, a to naraz celú sumu. Žalobca mu však každý rok platil úroky z tejto pôžičky, a to v sume približne 600.000, Sk ročne. Svedok uviedol, že i on platil pánovi Jonášovi úroky z pôžičky, tiež približne sumu okolo 600.000,- Sk. Svedok ďalej uviedol, že na výdavkovom pokladničnom doklade z 20.12.1999 / č.l. 377 spisu/ , na základe ktorého vyplatil žalobcovi sumu 5.130.000,- Sk nie je jeho podpis, avšak podpísal príjmový pokladničný doklad z 20.12.2000 z č.l. 378 spisu ako i ďalšie výdavkové a príjmové pokladničné doklady na č.l. 379 až 383 spisu, ktoré žalobca doložil do spisu. Svedok potvrdil, že každý rok v priebehu rokov 2000 až 2004 prevzal od žalobcu sumu 666.900,- Sk z titulu úrokov. 21. Žalobca v súvislosti s vyjadreniami uvedeného svedka uviedol, že nemal vedomosť, že pán Bulák si peniaze, ktoré mu požičal, tiež požičal. Zároveň uviedol, že výdavkové pokladničné doklady, na základe ktorých vyplatil Jozefovi Bulákovi dohodnuté úroky v rokoch 2000 až 2004, má riadne zaevidované v účtovníctve. Na pojednávaní konanom 6.2.2014 súd uložil svedkovi A. C. predložiť súdu zmluvu o pôžičke uzavretú s P. A. a originály výdavkových a príjmových pokladničných dokladov o tom, že vyplácal pánovi A. každý rok v období rokov 2000 až 2004 úroky, a že v roku 2005 vrátil pánovi A. pôžičku vo výške 5.130.000,- Sk, čo menovaný svedok neučinil. 22. Žalobca ďalej v konaní predložil súdu jednotlivé daňové priznania žalobcu k dani z príjmov fyzických osôb za rok 1999 (č.l. 392), v zmysle ktorého mal daňovú povinnosť nula, za rok 2000 (č.l. 399), v zmysle ktorého mal daňovú povinnosť nula, za rok 2001 (č.l. 408), v zmysle ktorého mal daňovú povinnosť nula, za rok 2002 (č.l. 420), v zmysle ktorého mal daňovú povinnosť 9.720,- Sk, za rok 2003 (č.l. 431), v zmysle ktorého mal daňovú povinnosť 24.520, Sk, za rok 2004 (č.l. 441), v zmysle ktorého mal daňovú povinnosť 27.778,- Sk, za rok 2005 (č.l. 451), v zmysle ktorého mal daňovú povinnosť 64.390,- Sk, za rok 2006 (č.l. 461), v zmysle ktorého mal daňovú povinnosť 46.080,- Sk. 23. Žalobca v priebehu konania trval na nariadení znaleckého dokazovania /č.l. 567 spisu/ znalcom z odboru ekonómia a manažment, resp. ekonomika a riadenie podnikov s tým, aby sa znalec vyjadril k otázkam, a to posúdiť cashflow žalobcu v období rokov 2000 - 2006, osobitne z pohľadu možnosti vykonávania obchodnej činnosti a platenia záväzkov, posúdiť obchodné vzťahy žalobcu so spoločnosťou Lesia, a.s. Strážnice v období do roku 2000 a v období rokov 2000 až 2006, vyjadriť sa, ktoré z nárokov uplatňovaných v tomto súdnom konaní boli riadne zaúčtované v účtovníctve žalobcu, stanoviť výšku žalobcovho ušlého zisku spôsobeného oneskoreným vrátením platieb ním uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z DPH najmä s prihliadnutím na obrátkovosť peňazí, ktorú dosahoval žalobca pred rokom 2000. 24. Tunajší súd uznesením spis. zn. 16C 123/2007-577 z 25.5.2016 nariadil vo veci znalecké dokazovanie, znaleckou úlohou poveril znaleckú organizáciu AUDIT - CONSULT, s.r.o. so sídlom v Trnave, z odboru ekonómia a manažment, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov. Uvedená znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok č. 16/2016 z 29.11.2016, v ktorom zodpovedala na súdom stanovené otázky v rozsahu ako súd uvádza nižšie pri jednotlivých uplatnených nárokoch na náhradu škody. 25. Žalobca si v tomto konaní pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody z titulu zaplatených úrokov z omeškania a trov exekúcii spolu vo výške 996.129,- Sk, a to v súvislosti s exekučným konaním vedeným u súdneho exekútora Mgr. René Matušku č. Ex 928/2003, v rámci ktorej exekúcie na základe platobného rozkazu 7Rob 119/2003 z 16.4.2003 bolo vymožené v prospech oprávneného Hornonitrianske bane Prievidza a.s. Baňa Handlová z titulu úrokov z omeškania 2102,60 Sk a z titulu trov súdneho exekútora 4320, -Sk, o čom predložil vyúčtovanie exekučného konania od exekútora z 18.5.2004 /č.l. 520 spisu/, ďalej z titulu exekučného konania Ex 625/02 tiež u súdneho exekútora Mgr. René Matušku na základe platobného rozkazu 1Ro 941/02 z 3.7.2002 v prospech oprávneného Združená stredná škola obchodu

a služieb Handlová, a to z titulu úroku z omeškania vo výške 34.922,- Sk a z titulu trov exekútora 16.673,- Sk a z titulu trov právneho zastúpenia oprávneného 1210,- Sk, teda spolu 17.690,- Sk, o čom predložil vyúčtovanie od exekútora /č.l. 521 spisu/ a príjmové pokladničné doklady od súdneho exekútora Mgr. René Matušku z 20.4.2004 na sumu 13.324,50 Sk /č.l. 481 spisu/ a príjmový pokladničný doklad z 3.2.2004 na sumu 11.910,- Sk /č.l. 482 spisu/. Ďalej si uplatnil náhradu škodu z titulu vyplatených trov exekúcie vedenej u Juraja Melišku č. Ex 92/02 v prospech oprávneného Národný úrad práce OÚP Prievidza na základe rozhodnutí z 16.3.2000, o čom doložil upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie č. Ex 92/02 z 3.9.2002, kde boli vyčíslené predbežné trovy exekúcie spolu vo výške 2086, - Sk a dohodu o splátkach z 8.10.2002 /č.l. 525 spisu/. Ďalej si uplatnil trovy exekúcie vedenej u súdneho exekútora Dr. Petra Babothyho v konaní Ex 668/2000 v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa, z titulu zaplatených trov exekúcie vo výške 22.331, -Sk, o čom doložil oznámenie exekútora z 13.8.2003 / č.l. 526 spisu/. Ďalej žiadal priznať náhradu škody z titulu vyplatených poplatkov z omeškania v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, na základe vydaného exekučného príkazu Ex 2141/00 b z 19.7.2000 vo výške 3921,- Sk /č.l. 527 spisu/ a vo výške 37.016,- Sk na základe exekučného príkazu Ex 2141/00 c z 19.7.2000 / č.l. 530 spisu/, o ktorých úhradách doložil i výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že na základe prvého exekučného titulu uhradil sumu 2133,- Sk 22.8.2000 a sumu 1788,- Sk dňa 28.8.2000 / č.l. 533-534 spisu/ a na základe druhého exekučného titulu zaplatil sumu vo výške 20.139,- Sk dňa 22.8.2000 a sumu 16.877,- Sk dňa 28.8.2000 /č.l. 533-534 spisu/. 26. Súd sa zaoberal v konaní posúdením otázky, či v čase riadnej splatnosti týchto záväzkov mal žalobca v zmysle jeho účtovnej evidencie kladný alebo záporný stav hospodárenia pri výkone jeho podnikateľskej činnosti a teda či mal alebo nemal dostatok fin. prostriedkov na úhradu týchto záväzkov v lehote riadnej splatnosti týchto záväzkov. Znalecká organizácia v znaleckom posudku č. 16/2016 z 29.11.2016 uviedla, že exekučný titul v konaní Ex 928/03, a to platobný rozkaz bol vydaný dňa 15.4.2003 s dátumom splatnosti 15.4.2003, ku ktorému dátumu stav fin. prostriedkov podľa účtovnej evidencie žalobcu predstavoval 231.997,04 Sk a keďže exekučný titul znel spolu na 6.422,60 Sk, rozdiel v prípade úhrady by predstavoval +225.574,44 Sk, exekučný titul v konaní Ex 625/02 bol platobný rozkaz zo dňa 3.7.2002 a spolu znel na 52.612,90 Sk s dátumom splatnosti 3.7.2002, ku ktorému dátumu stav fin. prostriedkov v zmysle účtovnej evidencie predstavoval 82.468,21 Sk a v prípade úhrady dlžnej sumy podľa platobného rozkazu by rozdiel predstavoval + 29.855,31 Sk, exekučným titulom v konaní Ex 92/02 bol platobný rozkaz 28.3.2002, ktorý znel na sumu 5352,- Sk a splatný bol 28.3.2002, ku ktorému dátumu stav fin. prostriedkov u žalobcu predstavoval + 4129,58 Sk a v prípade úhrady dlžnej sumy 5352,- Sk by mu vznikol rozdiel vo výške mínus 1222,42 Sk, v konaní Ex 668/2000 bol exekučným titulom platobný rozkaz z 13.8.2003, ktorý znel spolu na 22.331,- Sk s dátumom splatnosti 13.8.2003, ku ktorému dňu stav fin. prostriedkov podľa účtovnej evidencie žalobcu predstavoval +1.210.223,89 Sk a v prípade úhrady dlžnej sumy 22.331,- Sk by mu zostalo +1.187.892,89 Sk a v konaní Ex 2141/00 boli exekučným titulom Exekučné príkazy z 25.5.2000, ktoré zneli spolu na 40.937,- Sk s dátumom splatnosti 21.6.2000, ku ktorému dátumu stav fin. prostriedkov u žalobcu predstavoval +2.008.909,30 Sk a v prípade úhrady dlžnej sumy 40.937,- Sk by zostalo žalobcovi +1.967.972,30 Sk. Z uvedeného znaleckého posudku ďalej vyplýva, že ku dňu 15.4.2003 mal žalobca celkový stav hospodárenia /po odpočítaní výdavkov od príjmov/ mínus 160.740,57 Sk, ku dňu 3.7.2002 stav hospodárenia mínus 95.349,- Sk, ku dňu 28.3.2002 stav hospodárenia mínus 228.073,30 Sk, ku dňu 13.8.2003 stav hospodárenia plus 53.635,68 Sk a ku dňu 21.6.2000 stav hospodárenia plus 1.668.751,90 Sk. Z uvedeného ďalej vyplýva, že napriek tomu, že podnikateľský subjekt žalobcu mal kladný stav hospodárenia iba v deň splatnosti exekúcií č. 2141/00 a 668/2000, fin. prostriedky mal na úhradu všetkých predmetných exekúcií s výnimkou exekúcie č. 92/02, kde dlžná suma predstavovala 5352,- Sk, pričom k dispozícii stav fin. prostriedkov mal len 4129,58 Sk. 27. Žalobca si pôvodne uplatňoval podanou žalobou i nárok na náhrada škody z titulu zaplateného úroku z omeškania vo výške 869.065,- Sk spoločnosti ŠPED-ELIT, s.r.o.. Žalobca v priebehu konania uviedol, že trvá len na zaplatení úrokov z omeškania vo výške 265.520,- Sk z titulu vyčíslených úrokov z omeškania od spoločnosti ŠPED-ELIT, s.r.o. so sídlom vo Zvolene, o čom doložil faktúru č. 400 325 z 12.8.2004, ktorá bola splatná 19.8.2004 na sumu 265.520,- Sk/ č.l. 384 spisu/. V súvislosti s týmto nárokom na náhradu škody žalobca v priebehu konania uviedol, že tento úrok z omeškania bol síce veriteľom vyúčtovaný, ale z jeho strany, teda zo strany žalobcu nebol zaplatený, čo uviedol na pojednávaní konanom 26.9.2013 /č.l. 347 spisu i na č.l. 509 strana druhá spisu/, pričom v podaní z 24.2.2014 uviedol, že sa podarilo dohodnúť odklad uvedenej platby so spoločnosťou ŠPED-ELIT, s.r.o.. 28. V súvislosti s touto uplatnenou škodou žalobcom súd v konaní zisťoval, či je uvedená faktúra ako nesplatený záväzok riadne zaevidovaná v účtovníctve žalobcu, v ktorom období a či bola zaplatená. Z vypracovaného v tomto konaní súd zistil v odpovedi na 3. otázku súdu / č.l. 615 spisu/, že

znalecká organizácia konštatovala, že po preverení údajov v Knihe došlých faktúr za roky 2004 až 2006 predložených žalobcom sa faktúra č. 400325 vystavená spoločnosťou ŠPED - ELIT s.r.o. dňa 12.8.2004 splatná 19.8.2004 nenachádza v týchto knihách a teda nebolo o nej účtované. Znalecká organizácia ďalej uviedla, že žalobca vykázal vo Výkaze o majetku a záväzkoch k 31.12.2004 záväzky v celkovej výške 923.789,- Sk. Nakoľko nebola znaleckej organizácii poskytnutá inventarizácia záväzkov k tomuto dátumu, napriek žiadosti znaleckej organizácie, nie je možné jednoznačne konštatovať, či záväzok voči spoločnosti ŠPED-ELIT s.r.o. z titulu faktúry č. 400325, bol resp. nebol vykázaný. Znalecká organizácia preverila pohyby z peňažných denníkov za roky 2004 až 2006 a konštatovala, že žalobca neúčtoval v tomto období ani o úhrade tejto faktúry. 29. Žalobca si ďalej pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody z titulu vynaložených nákladov z titulu trov právneho zastúpenia v daňovom konaní za obdobie od 1.12.2000 do 22.11.2005 vo výške 1.132.500,- Sk a v období od 15.12.2005 do 30.6.2006 vo výške 60.928,- Sk. V súvislosti s týmto uplatňovaným nárokom žalobca v priebehu konania uviedol, že z týchto celkových trov uhradil jeho zástupkyni JUDr. Kuttnerovej len 10.000,- Sk, o čom doložil výdavkový pokladničný doklad z 2.3.2003 na sumu 10.000,- Sk (č.l. 540 spisu). V súvislosti s touto uplatnenou škodou žalobca predložil súdu zmluvu o poskytovaní právnej pomoci uzavretú s komerčnou právničkou JUDr. Máriou Kuttnerovou z 1.12.2000 (č.l. 352), prehľad o vykonaných právnych úkonoch uvedenou zástupkyňou v jednotlivých daňových konaniach, ktorý sa nachádza na č.l. 356 až 366 spisu ako i zmluvu o poskytovaní právnej pomoci uzavretú medzi žalobcom a JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou z 15.12.2005 (č.l. 368). Z faktúry č. 26107 z 30.6.2006 (č.l. 371) mal súd preukázané, že v uvedenej faktúre si JUDr. Mária Kuttnerová vyúčtovala na základe zmluvy o poskytovaní právnej pomoci z 15.12.2005 voči žalobcovi odmenu v celkovej výške 60.928,- Sk. 30. Súd sa zaoberal posúdením otázky v súvislosti s touto uplatňovanou škodou, či výdavkový pokladničný doklad z 2.3.2003 na sumu 10.000,- Sk v prospech JUDr. Kuttnerovej, ktorej kópia sa nachádza na č.l. 540 spisu je ako výdavok zaevidovaný v účtovníctve žalobcu a v ktorom období. Znalecká organizácia v v odpovedi na otázku č. 4 / č.l. 616 spisu/ uviedla, že vykonala analýzu peňažných denníkov za roky 2003 až 2006, keďže práve v týchto účtovných knihách sa účtujú príjmy a výdavky v hotovosti na základe príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, pričom po analýze peňažných denníkov môže konštatovať, že výdavkový pokladničný doklad na sumu 10.000, Sk vyplatený JUDr. Kuttnerovej sa v účtovníctve subjektu žalobcu nenachádza. Znalecká organizácia ďalej uviedla, že kópia tohto VPD neobsahuje číselné označenie a teda podľa zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. nespĺňa náležitosti účtovného dokladu. 31. Žalobca si ďalej uplatňoval v konaní nárok na náhradu škody z titulu vyplatených úrokov z pôžičky od Jozefa Buláka, na základe zmluvy o pôžičke z 20.12.1999 /č.l. 374 spisu/, a to vo výške 3.334.500,- Sk. Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 5.130.000, -Sk na obdobie jedného roka pri dohodnutom úroku vo výške 13% ročne, pričom v článku II bod 3 sa dohodlo, že v prípade neuhradenia dohodnutých peň. prostriedkov v stanovenej lehote, t.j. 12 mesiacov od poskytnutia fin. prostriedkov, sa zmluvné strany dohodli, že dlžník sa zaväzuje uhradiť ročný úrok 13% istiny až do jej úplnej úhrady. O poskytnutí a prijatí uvedenej pôžičky žalobca predložil súdu výd. pokl. doklad od A. C. zo dňa 20.12.1999 / č.l. 377 spisu/ a príjm. pokl. doklad vystavený žalobcom z 20.12.1999 /č.l. 377 spisu/. O zaplatení dohodnutých úrokov 5x po 666.900,- Sk žalobca predložil súdu príjmové a výdavkové pokladničné doklady z 20.12.2000, 21.12.2001, 17.12.2002, 19.12.2003 a 21.12.2004 /č.l. 378 až 382 spisu/ ako aj výdavkový a príjmový pokladničný doklad z 24.6.2005 o vrátení pôžičky vo výške 5.130.000,- Sk / č.l. 383 spisu/, bez uvedenia čísiel pokladničných dokladov. 32. V súvislosti s touto uplatňovanou škodou sa súd zameral v konaní na posúdenie, či príjem a záväzok zo zmluvy o pôžičke z 20.12.1999 od A. C. vo výške 5.130.000,- Sk mal žalobca riadne zaevidovaný v účtovníctve a v ktorom období, ako i na posúdenie, či zaplatenie dohodnutých úrokov 5 x po 666.900,- Sk v dňoch 20.12.2000, 21.12.2001, 17.12.2002, 19.12.2003 a 21.12.2004, ako aj vrátenie pôžičky vo výške 5.130.000,- Sk dňa 24.6.2005, mal žalobca riadne zaevidované v účtovníctve a v ktorom období, a či bol schopný podľa hospodárskeho výsledku v čase splatnosti tejto pôžičky, t.j. 20.12.2000 alebo v nasledujúcom období tento záväzok splatiť, teda či bolo dôvodné platenie úrokov z pôžičky v rokoch 2000-2004 zo strany žalobcu a či nemohlo z jeho strany dôjsť k vráteniu uvedenej pôžičky skôr. Ďalej sa súd zameral na posúdenie podľa účtovnej evidencie žalobcu, na aký účel použil žalobca pôžičku vo výške 5.130.000,- Sk a na posúdenie, či v čase zaplatenia pôžičky vo výške 5.130.000,- Sk a v čase zaplatenia vyššie uvedených úrokov v jednotlivých rokoch 2000-2004, mal žalobca na to dostatok finančných prostriedkov. Znalecká organizácia po preskúmaní účtovnej evidencie žalobcu v znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 5 súdu / č.l. 617 spisu/ uviedla, že príjem pôžičky podľa dokladu, ktorý sa nachádza na č.l. 377 spisu nie je v peňažnom denníku za rok 1999 zaevidovaný. Znalecká organizácia však zistila, že v priebehu roka 1999 žalobca podľa peňažného denníka priebežne

vložil fin. prostriedky na podnikanie z iných zdrojov, a to 18.10.1999 sumu 120.000,- Sk, 31.10.1999 sumu 1.500.000, -Sk, 30.11.1999 sumu 2.000.000, -Sk, 12/1999 sumu 1.300.000,- Sk a teda spolu 4.920.000,- Sk. Znalecká organizácia v konštatovala, že v deň 20.12.1999 nie je v peňažnom denníku zaúčtovaná pôžička vo výške 5.130.000,- Sk tak ako je uvedené na pokladničnom doklade, avšak žalobca v priebehu roka 1999 vložil fin. prostriedky vo výške 4.920.000,- Sk, čo spolu s vykázanou sumou úveru za predchádzajúce obdobie 210.000,-Sk, predstavuje sumu prijatej pôžičky. Predložený pokladničný doklad na sumu 5.130.000,- Sk je možné vysvetliť tak, že doklad bol vytvorený umelo, skôr dodatočne. Znalecká organizácia uviedla, že za osobný vklad považovala aj rozdiel v prevedenom zostatku v pokladni k 1.1.1999 vo výške 265.000,- Sk, tento vklad však vo výpočte neuviedla. Ďalej znalecká organizácia uviedla, že žalobca vykázal vo Výkaze o majetku a záväzkoch v riadku Úvery v priebehu rokov 1999 (príjem pôžičky) až 2005 (splatenie pôžičky), a to v roku 1999 úver 5.130.000,- Sk, v roku 2000 úver 5.130.000,- Sk, v roku 2001 neuviedol nič, v roku 2002 neuviedol nič, v roku 2003 neuviedol nič, v roku 2004 úver 976.396,- Sk, v roku 2005 úver 1.628.536,- Sk a v roku 2006 úver 2.386.358,- Sk. Znalecká organizácia uviedla, že z tabuľky vyplýva, že žalobca vykazoval prijatú pôžičku ako záväzok iba k 31.12.1999 a k 31.12.2000, sumy úverov k 31.12.2004, 31.12.2005 a k 31.12.2006 predstavujú záväzok z titulu prijatých bankových úverov a nezahŕňajú záväzok z titulu prijatej pôžičky od Jozef Buláka. Znalecká organizácia ďalej uviedla, že splatenie pôžičky podľa pokladničného dokladu z 24.6.2005 nebolo v peňažnom denníku zaúčtované. Tiež upozornila na to, že podnikateľský subjekt žalobcu vykazoval záväzok z titulu prijatej pôžičky iba v roku 1999 a 2000, a preto vyjadruje pochybnosť o jej splatení v roku 2005. Znalecká organizácia analyzovala aj peňažné denníky za roky 2000 až 2006, pričom v priebehu roka 2005 boli realizované výbery hotovostných fin. prostriedkov označené ako Osobná spotreba spolu za rok 2005 vo výške 750.000,- Sk a následne v roku 2006 bola 28.2.2006 vybratá čiastka vo výške 150.000,- Sk. Tieto výbery sú však spolu iba vo výške 900.000,- Sk a nezodpovedajú splatenej sume pôžičky A. C. alebo inej osobe. Znalecká organizácia ďalej uviedla, že analýzou peňažných denníkov žalobcu za roky 2000 a 2004 tiež zistili, že výdavky - úroky hradené podľa dokladov v dňoch 20.12.2000, 21.12.2001, 17.12.2002, 19.12.2003 a 21.12.2004 nie sú zaevidované v účtovníctve žalobcu. Znalecká organizácia ďalej uviedla, že v prípade použitia pôžičky na podnikateľské účely predstavujú úroky výdavok na prevádzkovú réžiu, avšak tieto úroky vo výške 666.900,- Sk nie sú podľa peňažného denníka súčasťou prevádzkovej réžie za roky 2000 až 2004 ani v jednom roku. Znalecká organizácia vykonala i porovnanie výdavkov na prevádzkovú réžiu podľa peňažného denníka a podľa Výkazov o príjmoch a výdavkoch za roky 2000 až 2004, pričom zistila, že výdavky na prevádzkovú réžiu podľa peňažného denníka zodpovedajú vykázaným výdavkom vo výkaze o príjmoch a výdavkoch a teda konštatovala, že úroky platené v priebehu rokov 2000 a 2004 nie sú zaevidované v účtovníctve žalobcu a je viac než pravdepodobné, že výdavkové doklady tohto charakteru boli dodatočne účelovo vyrobené. Znalecká organizácia ďalej z účtovnej evidencie žalobcu zistila, že v čase splatnosti pôžičky dňa 20.12.2000 mal žalobca podľa poskytnutých dokladov stav fin. prostriedkov v pokladnici 364.496,40 Sk, na účtoch 359,08 Sk, 1768,10 Sk a 55,6 ATS, teda spolu 366.623,58 Sk, z čoho vyplýva, že žalobca nemal ku dňu splatnosti pôžičky dostatok fin. prostriedkov na splatenie pôžičky vo výške 5.130.000,- Sk. Znalecká organizácia ďalej zistila, že ku dňu splatnosti úrokov 5x po 666.900,- Sk v dňoch 20.12.2000, 21.12.2001, 17.12.2002, 19.12.2003 a 21.12.2004, že dňa 19.12.2003 a 21.12.2004 by žalobca mal dostatok fin. prostriedkov na úhradu úrokov vo výške 666.900,- Sk, avšak upozornila na to, že v prípade, že tieto úhrady boli uskutočnené, v peňažnom denníku nie sú zaevidované. Ďalej zistila, že k dátumom 20.12.2000, 21.12.2001 a 17.12.2002, nemal žalobca v pokladni dostatok fin. prostriedkov na úhradu úrokov vo výške 666.900,- Sk. Tiež dospela k záveru, že podľa ňou zostavených denných zostatkov v pokladni za obdobie 20.12.2000 až 24.6.2005, nedosiahol žalobca v tomto období taký stav fin. prostriedkov, aby uhradil pôžičku od A. C. vo výške 5.130.000,- Sk jednorazovo. Znalecká organizácia ďalej zisťovala, v akom objeme žalobca nakupoval drevné zásoby a či na ich nákup bolo potrebné vydotovanie cudzími zdrojmi. Znalecká organizácia zostavila porovnanie hodnoty nákupu v jednotlivých mesiacoch podľa Knihy došlých faktúr a stavu fin. prostriedkov v období rokov 1999 až 2000. Znalecká organizácia zistila, že nákup drevnej hmoty sa od augusta 1999 u žalobcu zvýšil, pričom zo zostaveného prehľadu vidieť, že i po úhrade dodávateľských faktúr ku koncu jednotlivých mesiacov mu ostali použiteľné zdroje. Potrebou podnikateľského subjektu požičať si fin. prostriedky formou prijatej pôžičky od A. C., resp. od roku 2004 formou bankových úverov, možno vyčísliť škodu žalobcu nasledovne, a to pri optimálnej výške úroku vychádzajúc z úrokovej miery vkladov v SR podľa údajov NBS na priemernej úrovni max. 10% ročne, v súvislosti s čím takýto úrok vo výške 10% ročne z titulu zmluvy o pôžičke medzi veriteľom A. C. a dlžníkom - žalobcom, by bolo potom za roky 2000 až 2004 5x 513.000,- Sk, čo predstavuje spolu 2.565.000,- Sk a z titulu vynaložených zaplatených úrokov žalobcom z úverov v rokoch 2004, 2005 a v roku 2006 spolu 299.784,74 Sk ( v zmysle podrobného

prehľadu, ktorý je v tabuľke na č. l., 624 spisu), pričom znalecká organizácia potom uviedla, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi z titulu potreby fin. prostriedkov z cudzích zdrojov možno vyčísliť spolu vo výške 2.864.785,- Sk, t.j. úroky zo zmluvy o pôžičke od A. C. 2.565.000,- Sk + 299.785,- Sk vynaložené úroky z úverov v rokoch 2004-2006. 33. Žalobca si pôvodne ďalej v konaní uplatnil nárok na náhradu škody z titulu ušlého zisku spolu vo výške 23.122.850,- Sk, ktorá škoda mu vznikla z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na realizáciu uzatvorených kúpnych zmlúv v období druhého polroka 2000 až druhého polroka 2002, za prvý polrok 2004 a za rok 2005. Uviedol, že škoda mu za druhý polrok 2000 vznikla uzatvorením kúpnej zmluvy na 5000 m3 ihličnatej drevnej hmoty, cena nákupu /podľa zelenej správy MPSP/ 8.829.250,- Sk, cena predaja podľa kúpnej zmluvy v ATS /kurz 3,165 Sk/ 11.311.250, -Sk, potom ušlý zisk 2.482.000,- Sk, ďalej za prvý polrok 2001 na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy na 5000 m3 ihličnatej drevnej hmoty, cena nákupu 9.479.500, -Sk, cena predaja podľa kúpnej ceny v eur /kurz 43,- Sk/ 12.238.875,- Sk, potom ušlý zisk 2.759.375, Sk, ďalej za druhý polrok 2001 na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy na 5000 m3 ihličnatej drevnej hmoty, cena nákupu 9.479.500, -Sk, cena predaja podľa kúpnej ceny v eur / kurz 43,- Sk/ 12.238.875,- Sk, potom ušlý zisk 2.759.375, Sk, ďalej za prvý polrok 2002 na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy na 4000 m3 ihličnatej drevnej hmoty, cena nákupu 7.805.100,- Sk, cena predaja podľa kúpnej zmluvy v eur /kurz 43,- Sk/ 9.722.740,- Sk, potom ušlý zisk 1.917.640, Sk, ďalej za druhý polrok 2002 na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy na 4000 m3 ihličnatej drevnej hmoty, cena nákupu 7.805.100,- Sk, cena predaja podľa kúpnej zmluvy v eur /kurz 43,- Sk/ 9.499.560,- Sk, potom ušlý zisk 1.694.460,- Sk, ďalej za prvý polrok 2004 na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy na 10.000 m3 ihličnatej drevnej hmoty, cena nákupu 17.550.000, -Sk, cena predaja podľa kúpnej zmluvy v eur /kurz 40,- Sk/ 21.600.000,- Sk, potom ušlý zisk 4.050.000 Sk, ďalej za rok 2005 na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy na 20.000 m3 ihličnatej drevnej hmoty, cena nákupu 35.100.000,- Sk, cena predaja podľa kúpnej zmluvy v eur /kurz 38,- Sk/ 42.560.000,- Sk, potom ušlý zisk 7.460.000,- Sk. Uvedenú škodu žalobca špecifikoval pod bodom 3. žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 4.7.2006 na č.l. 26 spisu, a podrobne ju špecifikoval i vo vyčíslení ušlého zisku, ktoré podanie sa nachádza v prílohovej obálke na č.l. 341 spisu ako listina A, a to v časti a/ uvedeného podania, ktorá škoda mu mala vzniknúť v súvislosti s uzavretými kúpnymi zmluvami. Jednotlivé kúpne zmluvy uzavreté medzi spoločnosťou LESIA a.s. so sídlom Strážnice ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim sa nachádzajú na č.l. 385 až 389 spisu. Z listu z 3.1.2004 (č.l. 390) od spoločnosti LESIA a.s. adresovaného žalobcovi súd zistil, že v uvedenom liste spoločnosť LESIA a.s. uviedla, že „podľa našej dohody z ledna 2000, my kupujeme od Vás a Vy nám predávate ihličnaté priemyselné výrezy III v kvalite podľa tam uvedených obchodných uznaní, v množstve 10.000 plm, v dodacej lehote do 31.6.2004“. 34. V súvislosti s takto uplatňovaným nárokom na náhradu škody sa súd zameral na zisťovanie a posúdenie, či by žalobca bol schopný dosiahnuť ušlý zisk v žalovanom rozsahu, resp. v akom rozsahu, pri obvyklom chode veci v rámci jeho obchodovania, a to v prípade ak by mohol realizovať záväzky z vyššie uvedených uzavretých kúpnych zmlúv a teda určiť, či by bol žalobca dosiahol žalovaný, respektíve iný ušlý zisk v prípade, že by bol žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet DPH za december 1999 vo výške 830.388,- Sk vyplatený dňa 29.7.2000 a nie až 16.7.2004,v prípade, že by mu bol uplatnený nadmerný odpočet DPH za február 2000 vo výške 606.008,- Sk vyplatený dňa 2.10.2000 a nie až dňa 21.12.2005, v prípade, že by mu bol uplatnený nadmerný odpočet DPH za marec 2000 vo výške 561.878,- Sk vyplatený dňa 6.11.2000 a nie až dňa 6.12.2006, v prípade, že by bol žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet DPH za apríl 2000 vo výške 706.641,- Sk vyplatený dňa 4.12.2000 a nie až dňa 28.7.2004, v prípade, že by mu bol uplatnený nadmerný odpočet DPH za máj 2000 vo výške 731.401,- Sk vyplatený dňa 29.12.2000 a nie až dňa 28.4.2003, v prípade, že by mu bol uplatnený nadmerný odpočet DPH za jún 2000 vo výške 250.360, -Sk vyplatený dňa 6.2.2001 a nie až dňa 13.12.2006 a v prípade, že by bol žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet DPH za december 2000 vo výške 21.830,- Sk vyplatený dňa 19.8.2001 a nie až dňa 13.12.2005 . Zároveň sa súd zameral na posúdenie, kedy sa žalobca dozvedel, respektíve mohol pri náležitej obozretnosti dozvedieť o tom či mu vznikla škoda z titulu tohto ušlého zisku, a to z právneho titulu a v rozsahu ako si uplatnil v tomto konaní. Znalecká organizácia v odpovedi na otázku č. 6 v uviedla, že v prípade, že by žalobca vrámci jeho obchodovania mohol plniť záväzky podľa vyššie uvedených kúpnych zmlúv, možno vyčísliť ušlý zisk. Znalecká organizácia uviedla, že pri výpočte ušlého zisku zohľadnila okrem výdavkov na nákup dreva aj výdavky na prevádzkovú réžiu, mzdy a fondy, ktoré vyčíslila z údajov za rok 1999 a prvý polrok 2000 s tým, že príjmy za tovar, výrobky a služby za uvedené obdobie u žalobcu predstavovali spolu 47.371.904,10 Sk a režijné prevádzkové výdavky za uvedené obdobie 3.945.524,60 Sk, pričom podielom uvedených súm znalecká organizácia zistila, že na 1,- Sk príjmov za tovar, výrobky a služby sa podieľali výdavky na prevádzkovú réžiu vo výške 0,0833 Sk. V tabuľke na č.l. 27 znal. organizácia

pod bodom A/ uviedla výpočet ušlého zisku I. podľa údajov MP SR o vývoji priemerných cien dreva uvedených v správach o lesnom hospodárstve SR v jednotlivých rokoch, pričom výpočtom zistila, že žalobca by v prípade realizácie obchodov aj pri zohľadnení výdavkov na prevádzkovú réžiu dosiahol od 2. polroka 2000 do konca roka 2005 (nezohľadňujúc rok 2003 a druhý polrok 2004) zisk vo výške 6.164.559,90 Sk. Znalecká organizácia ďalej pod bodom B// uskutočnila vyčíslenie ušlého zisku z nevyužitia chýbajúcich fin. prostriedkov z nadmerných odpočtov DPH, pričom v tabuľke na str. 27 pod bodom b/ uviedla výpočet priemernej zadržiavanej sumy v Sk z nadmerných odpočtov a ich postupných vratiek, pričom zistila, že priemerná zadržiavaná suma fin. prostriedkov bola vo výške za obdobie marec 2000 až december 2006 vo výške 2.200.934,- Sk. Znalecká organizácia v tabuľke na č.l. 29 (č.l. 628 spisu) uviedla výpočet ušlých tržieb a zisku, pričom dospela k záveru, že ušlý zisk II. pri zohľadnení reálnych podmienok podnikania predstavuje 9.215.722,- Sk s tým, že pôvodná úroveň ušlého zisku I. na strane 27 v hodnote 6.164.559,90 Sk sa tým nahrádza touto vyššou úrovňou. Pri tomto ušlom zisku v úrovni 9.215.722,- Sk sa predpokladá, že by sa opracovalo 79.234 m3 surovej drevnej hmoty, teda o 49,5% viac, čo má vplyv aj na konečný výsledok. Znalecká organizácia však zdôraznila, že vyčíslenie ušlého zisku v tejto časti spôsobom pod A/ vo výške 6.164.559,90 Sk ako aj vyčíslenie spôsobom B/ vo výške 9.215.722,- Sk považuje za ilustratívne, keďže podnikateľský subjekt žalobcu v jednotlivých rokoch disponoval dostatočnými fin. prostriedkami, čo znalecká organizácia uviedla v tabuľke na strane 10 uvedeného ZP, ktoré mohol použiť na realizáciu plnenia podľa predmetných zmlúv. Znalecká organizácia skonštatovala, že škodu, ktorá žalobcovi vznikla, možno ustáliť iba na úrovni úrokov, ktoré mu vznikli v súvislosti s prijatím pôžičky od A. a bankových úverov, a to vo výške X.XXX.XXX,- Sk (2.565.000,- Sk + 299.785,- Sk) ako uviedla v odpovedi na otázku č.5 v uvedenom na strane 25 znal. posudku. Znalecká organizácia tiež skonštatovala, že v zmysle zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, že teoretickou úvahou požiadania o vrátenie nadmerného odpočtu 25.2.2000 skutočný úbytok fin. prostriedkov podnikateľského subjektu nastal počnúc marcom 2000, zanedbajúc pritom vstup či nevstup daňovej previerky, ktorou sa absencia zdrojov neeliminovala. 35. Súd sa ďalej zaoberal posúdením, či z účtovnej evidencie žalobcu a z podkladov s tým súvisiacich v období od 1.7.2000 do 31.12.2005, resp. v predchádzajúcom období, vyplýva, že sa žalobca zaoberal obdobnou obchodnou činnosťou, v súvislosti s ktorou by bol schopný vyprodukovať žalovaný ušlý zisk uplatňovaný v konaní vo výške 23.122.850,- Sk a znaleckej organizácii uložil preskúmať z podkladov k účtovnej evidencii a posúdiť, či nebolo možné uskutočniť realizáciu uvedených obchodných prípadov na základe vyššie uvedených uzavretých kúpnych zmlúv tak, že by drevnú hmotu, ktorá bola predmetom dodávky zo strany žalobcu, žalobca zabezpečil na základe uzavretých iných zmlúv s jednotlivými dodávateľmi drevnej hmoty, za ktorú drevnú hmotu by zaplatil kúpnu cenu neskôr, a to až po dodaní uvedenej drevnej hmoty odberateľovi a zaplatení kúpnej ceny na základe vyššie uvedených uzavretých kúpnych zmlúv, ktorým spôsobom podľa tvrdení žalobcu žalobca postupoval i v iných obchodných prípadoch. V tej súvislosti súd uložil tiež znaleckej organizácii posúdiť, či bol v období rokov 2000 až 2005 žalobca schopný zabezpečiť a dodať také množstvo drevnej hmoty ako sa zaviazal dodať odberateľovi v jednotlivých vyššie uvedených kúpnych zmluvách a či obchodoval na základe iných zmlúv so spoločnosťou LESIA a.s. a spoločnosťou AC Lesia s.r.o v období rokov 2000 až 2005, resp. v predchádzajúcom období a približne v akom rozsahu. Znalecká organizácia v v odpovedi na otázku č. 7 uviedla, že znaleckej organizácii boli žalobcom poskytnuté účtovné doklady, z ktorých vyplýva, že v období od januára 1999 do júna 2000 sa žalobca zaoberal nákupom prevažne ihličnatej guľatiny a predajom ihličnatých výrezov. Vývoj objemu nákupu dreva za obdobie január 1999 až december 2006 znázornil graficky v tabuľke na č.l. 33 (č.l. 632 spisu), kde znalecká organizácia následne konštatovala, že žalobca sa zaoberal obchodnou činnosťou zameranou na nákup prevažne guľatiny, výrezov, v neskoršom období aj paletových prierezov a následným predajom, pričom poznamenala, že od júla 2000 sa objem nakupovanej drevnej hmoty výrazne znížil. Zároveň znalecká organizácia konštatovala, že postupným oneskoreným neuhradením nadmerných odpočtov za december 1999, február až jún 2000 a december 2000 od štátu SR, celkovo vo výške 3.708.506,- Sk, vznikol žalobcovi fin. deficit, ktorý sa mohol prejaviť na schodku jeho obchodných aktivít, avšak opäť upozornila na to, že žalobca disponoval fin. prostriedkami, ktoré mohol použiť na svoju podnikateľskú činnosť. Z kníh odoslaných faktúr znalecká organizácia zistila, že žalobca obchodoval so spoločnosťou LESIA a.s. v rokoch 1999, 2000, 2004 - 2006 a so spoločnosťou ACLESIA a.s. v roku 2005. Znalecká organizácia zároveň konštatovala, že žalobca sa zaoberal nákupom a predajom drevnej hmoty, pričom od júla 2000 sa jeho aktivity súvisiace s touto činnosťou postupne znížili. Znalecká organizácia tiež uviedla, že možnosť realizácie obchodných prípadov vyplývajúcich z predmetných zmlúv so spoločnosťou LESIA a.s. tak, že by drevnú hmotu, ktorá bola predmetom dodávky zabezpečil žalobca na základe uzavretých iných zmlúv s jednotlivými dodávateľmi drevnej hmoty, za ktorú by zaplatil kúpnu cenu neskôr, sa javí

znaleckej organizácii neštandardné, a to predovšetkým z dlhodobého hľadiska, toto tvrdenie potvrdzuje aj skutočnosť, že v období od januára 1999 do júna 2000 platil žalobca svojím dodávateľom podľa údajov v Knihe došlých faktúr v priemere dva dni po dodaní, resp. jeden deň po dodaní dreva. 36. Žalobca sa ďalej domáhal nároku na náhradu škody, ktorá škoda mu mala vzniknúť znemožnením realizácie zisku obchodných zmlúv - preinvestovania zisku vo výške 3.883.771,- Sk. Uvedený nárok na náhradu škody žalobca bližšie špecifikoval v písomnom vyčíslení ušlého zisku, ktorý sa nachádza na č.l. 340 spisu/ v prílohovej obálke, označený ako listina A/, pričom táto škoda je špecifikovaná v časti c/ . Žalobca uviedol, že ak by po realizovaní obchodov bol použitý žalovaný zisk vo výške 23.122.850,- Sk na ďalšie obchodovanie, mohol byť v nasledujúcich obchodných cykloch dosiahnutý ďalší zisk, a to za obdobie rokov 2001 až 2005 spolu vo výške 3.883.771,- Sk, tak ako je špecifikované v tabuľke pod c/ vo vyčíslení ušlého zisku. Ide teda o zisk, ktorý mohol žalobca podľa jeho tvrdení dosiahnuť preinvestovaním zisku. 37. V súvislosti s takto uplatňovaným nárokom na náhradu škody sa súd zaoberal posúdením, či v prípade, ak by bol obvyklou obchodnou činnosťou žalobcu vyprodukovaný ušlý zisk v rokoch 2000 až 2005 zistený znalcami na základe posúdenia znaleckej otázky č. 6, či v takomto prípade by reinvestovaním tohto zisku bol schopný žalobca dosiahnuť ďalší zisk, ak áno, v akej výške a akým spôsobom . V tej súvislosti súd uložil znaleckej organizácii posúdiť, či v uvádzanom období, resp. v predchádzajúcom období, žalobca zisk z podnikateľskej činnosti použil (reinvestoval) za účelom dosiahnutia ďalšieho zisku, ak áno, akým spôsobom a s akým výsledkom. Zároveň uložil znaleckej organizácii posúdiť, kedy sa žalobca dozvedel, resp. mohol pri náležitej obozretnosti dozvedieť o tom, či mu vznikla škoda z titulu tohto ďalšieho ušlého zisku, a to z právneho titulu a v rozsahu ako si uplatnil v tomto konaní. Znalecká organizácia v súvislosti s uvedenou otázkou v odpovedi na otázku č. 8 /č.l. 34 ZP, č.l. 633 spisu/ uviedla, že žalobca si uplatňuje v konaní ušlý zisk vo výške 3.883.771,- Sk, ktorý by bol žalobca dosiahol reinvestovaním zisku vo výške 23.122.850,- Sk v období rokov 2001 až 2005. V tej súvislosti znalecká organizácia uviedla, že nakoľko v predchádzajúcich častiach uvedeného ustálila výšku vzniknutej škody iba na úrovni úrokov z prijatej pôžičky a bankových úverov, a to vo výške X.XXX.XXX,- Sk, následné vyčíslenie sekundárneho zisku je iba ilustratívne. V tej súvislosti uvažovala vlastným výpočtom sekundárneho podnikateľského zisku vychádzajúc z úrokovej miery vkladov v SR podľa údajov NBS na priemernej úrovni 10%. Ďalej znalecká organizácia uviedla, že sekundárny podnikateľský zisk získaný reinvestovaním ušlého zisku - vyčísleného znaleckou organizáciou na úrovni 9.215.722,- Sk možno vypočítať s úrokom 10% ročne podnikateľského ročného úročenia za obdobie 48 mesiacov (počet mesiacov termínu plnenia kúpnych zmlúv uzavretých so spoločnosťou LESIA a.s. a AC Lesia, spol. s.r.o.), pričom na základe výpočtu uvedeného na č.l. 36 skonštatovala, že uplatňovaný nárok žalobcu na náhradu škody z titulu ušlého zisku vo výške 3.883.771,- Sk, ktorý by bol dosiahnutý reinvestovaním zisku vo výške 23.122.850,- Sk považuje za nereálny a potvrdzuje túto výšku v úrovni 1.843.144,40 Sk. V závere na č.l. 37 znalecká organizácia uviedla, že analyzovala pre potreby posúdenia peňažných tokov žalobcu ním predložené účtovné doklady a peňažné denníky, na základe ktorých možno konštatovať viacero nezrovnalostí vo vedení účtovníctva, ktoré boli popísané v jednotlivých častiach posudku. Z najpoužiteľnejších poskytnutých zdrojov zostavila prehľad o finančnej situácii podnikateľa, z ktorého vyplýva, že od roku 2000 dosahoval kladný výsledok hospodárenia a disponoval finančnými prostriedkami, ktoré mohol použiť na svoje obchodné aktivity. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že v peňažnom denníku ani v pomocných knihách neúčtoval o: faktúre vystavenej spoločnosťou ŠPED-ELIT, s.r.o., č. 400325, výdavkovom pokladničnom doklade z 2.3.2003 v prospech JUDr. Kuttnerovej, úrokoch z omeškania vyplývajúcich z prijatej pôžičky od Jozefa Buláka. V prípade, že o týchto skutočnostiach súvisiacich s podnikateľskou činnosťou žalobcu nebolo účtované, možno konštatovať, že účtovníctvo, a teda i účtovná závierka neposkytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, ani o fin. situácii podnikateľského subjektu. Toto tvrdenie, že neposkytuje verný a pravdivý obraz podporuje aj skutočnosť, že zostatky v pokladni v priebehu roka 1999, 2001 a 2002 dosahovali aj záporné hodnoty, čo však v prípade fyzického zostatku hotovosti nie je možné a zjavne sa jedná o porušenie výkazovej a finančnej disciplíny. Škodu, ktorá mohla žalobcovi vzniknúť možno posúdiť z viacerých pohľadov: A/ podľa vývoja priemerných cien dreva 6.164.559,90 Sk, B/ zohľadnením reálnych podmienok podnikania z nevyužitia fin. prostriedkov z nadmerných odpočtov DPH až 9.215.722,- Sk, C/ z toho vyplývajúci sekundárny ušlý zisk 1.843.144,- Sk, ktoré však v tomto v znaleckom dokazovaní nie sú použiteľné, nakoľko žalobca disponoval finančnými prostriedkami, ktoré pri svojej podnikateľskej činnosti mohol použiť a ani tie nevyužil na rozšírenie výroby. Znalecká organizácia odporučila súdu ustáliť výšku škody, ktorá mohla žalobcovi vzniknúť na úrovni úrokov z prijatej pôžičky a bankových úverov, a to vo výške X.XXX.XXX,- Sk, ktorá jediná sa dá v tomto súdnom procese aplikovať.

38. Podľa § 27 ods. 1,2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 1.7.2004, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (2) Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. 39. Podľa § 1 ods. 1,2 Zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.6.2004, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 40. Podľa § 3 cit. zákona, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť. 41. Podľa § 4 ods. 1,2 cit. zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. (2) Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené. 42. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. 43. Podľa § 10 cit. zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. 44. Podľa § 18 ods. 1,2 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 45. Podľa § 20 cit. zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. 46. Podľa § 22 ods. 1,2,3 cit. zákona, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. 2) Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 3) Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. 47. V súvislosti s prechodným ustanovením § 27 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, účinného od 1.7.2004, je potrebné uviesť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (teda pred 1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Týmto predpisom bol zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že niektoré rozhodnutia, ktorých nezákonnosť, alebo nesprávnosť postupu, bola namietaná v tomto konaní, boli vydané / uskutočnené/ i za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., v súvislosti s čím sa nárok na náhradu škody potom posudzuje podľa ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V tej súvislosti je však potrebné uviesť, že predpoklady zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie i nesprávny úradný postup podľa Zák. č. 514/2013 Z.z. v sú rovnaké ako i v prípade zákona č. 58/1969 Zb., a to preukázané nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

48. Z citovaných ustanovení vyplýva, že Zákon č. 58/1969 Zb. v § 22 ods. 1 stanovoval, že právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený subjekt dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného subjektu o vzniknutej škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený subjekt sa dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že je možné právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Pre počiatok behu premlčacej doby u nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody, a nie kedy sa dozvedel o tom, že šlo o postup nesprávny, prípadne v čom nesprávnosť spočívala. Uvedený právny názor zaujal vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd ČR spis. zn. 25CdO 4151/2007. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí spis. zn. 25CdO 2353/2009 zaujal právny názor, že poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, aspoň v približnej výške s možnosťou jeho dodatočného spresnenia. Pre začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 22 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. postačuje, aby mu boli známe také skutkové okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre záver o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej ujmy, nie je potrebné, aby bol tiež schopný posúdiť existenciu (dôvodnosť) nároku na náhradu škody po právnej stránke. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí spis. zn. 25CdO 2067/2005 zaujal tiež právny názor v súvislosti s výkladom § 22 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb., že pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode (poukaz na rozsudok NS ČR publikovaný pod R 38/1975). Zároveň nejde o vedomosť o nesprávnom úradnom postupe samotnom, ale o tom, že v jeho dôsledku vznikla škoda, t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, a to v podobe skutočnej škody (vzniknuté zmenšenie majetku poškodeného), či ušlého zisku (nevzniknuté zväčšenie majetku poškodeného, ktoré bolo možné, keby nebolo škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci (NS ČR sp. zn. 25 CdO 2067/2005). NS ČR vo svojom rozhodnutí spis. zn. 25CdO 1793/2004 zaujal názor, že subjektívna premlčacia doba začína bežať okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) jej rozsah tak, aby bolo možné tiež určiť približne výšku škody v peniazoch. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí spis. zn. 25CdO 2758/2004 v súvislosti s plynutím premlčacej doby v prípade ušlého zisku vo svojom rozhodnutí zaujal názor, že subjektívna premlčacia doba k uplatnenému nároku na náhradu škody nemôže začať plynúť skôr než škoda vôbec vznikla. Majetková škoda spočívajúca v strate zisku z podnikania môže vzniknúť až v okamžiku, keď ku strate zisku skutočne došlo. Pokiaľ škoda nevznikla, nestratil sa zisk, nemohol žalobca svoj nárok uplatniť už na súde. V prípade, ak dochádza ku strate zisku za každý mesiac podnikania, beh premlčacej doby je potrebné posúdiť zvlášť za každý mesiac, v ktorom ku strate zisku malo dôjsť. K tomu, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, nie je potrebné, aby poznal výšku škody presne, ale o škode sa poškodený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume, s možnosťou jeho dodatočného spresnenia. Záver o tom, že pre podanie žaloby o náhradu škody postačuje orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky škody) vyplýva aj z toho, že sa výška škody zisťuje v súdnom konaní a definitívny záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku súdu. V súvislosti s príčinnou súvislosťou uviedol, že pokiaľ by škodlivý následok na strane poškodeného nastal aj bez tvrdenej skutočnosti (príčiny), nemôže nastať ani zodpovednosť žalovaného za škodu. 49. Keďže zástupca žalobcu po vykonanom dokazovaní na pojednávaní konanom dňa 26.10.2017 uviedol, že trvá na podanej žalobe len v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške X.XXX.XXX,- Sk, čo predstavuje v prepočte 95.093,44 eur, ktorú ako jedinú škodu uznala znalecká organizácia vo vyššie uvedenom znaleckom posudku a vo zvyšnej časti o zaplatenie 29 665 903,-Sk, čo predstavuje v prepočte 984.727,58 eur, vzal podaný žalobný návrh späť, pričom keďže zástupkyňa žalovaného so späťzatím vyslovila výslovný súhlas na pojednávaní konanom 26.10.2017, na základe toho súd konanie sčasti o zaplatenie 29 665 903,-Sk, čo predstavuje v prepočte 984.727,58 eur, v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. 50. V súvislosti s uvedeným vyjadrením zástupcu žalobcu je potrebné uviesť, že škodu vo výške X.XXX.XXX,- Sk znalecká organizácia AUDIT-CONSULT, s.r.o. v znaleckom posudku č. 16/2016 z 29.11.2016 špecifikovala na strane 25uvedeného (č.l. 600 spisu), a to tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi z titulu potreby fin. prostriedkov z cudzích zdrojov možno vyčísliť spolu vo výške X.XXX.XXX,- Sk, t.j. úroky zo zmluvy o pôžičke od Jozefa Buláka vo výške 2.565.000,- Sk a zo sumy 299.785-, Sk z titulu vynaložených úrokov z úverov v rokoch 2004 až 2006.

51. V tej súvislosti je potrebné taktiež uviesť, že vzhľadom k tomu, že v konaní bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania uplatňovaných nárokov na náhradu škody, súd sa zaoberal ako prvoradou v konaní otázkou, či žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške X.XXX.XXX,- Sk, čo predstavuje v prepočte 95.093,44 eur, je premlčaný resp. nie. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že Zákon č. 58/1969 Zb. jednoznačne v § 22 ods. 1 stanovoval, že právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Pre počiatok plynutia premlčacej doby u nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody a nie kedy sa dozvedel o tom, že šlo o postup nesprávny prípadne v čom nesprávnosť spočívala. V danej veci nárok na náhradu škody vo výške 2.565.000,- Sk pozostáva podľa znaleckej organizácie zo škody, ktorá vznikla žalobcovi z titulu potreby fin. prostriedkov z cudzích zdrojov, a to vo výške 5x 513.000,- Sk za roky 2000 až 2004, teda na úrovni priemerného úroku podľa údajov NBS vo výške 10 % p.a., ktorá škoda žalobcovi vznikla v súvislosti so zaplatením úrokov z pôžičky od A. C. 5 x po 666.900, -Sk v dňoch 20.12.2000, 21.12.2001, 17.12.2002, 19.12.2003 a 21.12.2004. Podľa názoru súdu žalobca sa o prípadne vzniknutej škode z titulu vyplatených úrokov A. C. dozvedel v deň eventuálneho vyplatenia týchto úrokov A. C., t.j. v uvádzaných dňoch, na základe čoho súd vyhodnocuje, že nárok na náhradu škody z titulu eventuálne vyplatených úrokov z pôžičky A. C. v dňoch 20.12.2000, 21.12.2001 a 17.12.2002, je premlčaný, a to s prihliadnutím k tomu, že žaloba bola doručená tun. súdu až 23.7.2007, kedy nesporne uplynula trojročná zákonná premlčacia doba na uplatňovanie uvedených nárokov na náhradu škody z titulu vyplatených úrokov z pôžičky v uvádzanom období. Premlčaný je podľa názoru súdu i nárok na náhradu škody z titulu vyplatených úrokov z pôžičky dňa 19.12.2003, ktoré znalecká organizácia vyčíslila vo výške 513.000,- Sk, a to i s prihliadnutím na skutočnosť, že premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu 6 mesiacov v zmysle § 22 ods. 3 Zák. č. 58/1969 Zb. neplynie. V tomto prípade žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola doručená MS SR dňa 6.7.2006 a odpoveď od MS SR bola žalobcovi zaslaná v liste z 15.2.2007, na základe čoho súd vyhodnotil, že nárok z titulu náhrady škody z titulu vyplatených úrokov A. C. dňa 19.12.2003 vo výške 513.000,- Sk je tiež premlčaný, keďže lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody uplynula podľa názoru súdu dňom 19.6.2007. V tej súvislosti je však potrebné podotknúť, že žalobca si škodu z tohto titulu, teda z titulu vyplatených úrokov z pôžičky od A. C., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ani neuplatnil. Keďže žaloba bola doručená tun. súdu dňa 23.7.2007 podľa názoru súdu nie je premlčaný nárok na náhradu škody z titulu uvedených úrokov, vyplatených A. C. dňa 21.12.2004, a to v uplatnenej výške 513.000,- Sk. Čo sa týka prezentovaných právnych názorov, že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť až odo dňa vrátenia nadmerného odpočtu žalobcovi, v tej súvislosti súd udáva, že sa s uvedenými názormi nestotožňuje, a to s poukazom na znenie Zákona č. 58/1969 Zb., ktorý v § 22 ods. 1 jednoznačne stanovuje začiatok plynutia premlčacej lehoty od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode, resp. od doručenia - oznámenia zrušujúceho rozhodnutia. I keď v niektorých namietaných obdobiach došlo k oznámeniu zrušujúceho rozhodnutia i v období troch rokov pred podaním žaloby na súd, t.j. pred 23.7.2007, teda v období po 23.7.2004, kedy by sa potom uvedené nároky na náhradu škody v zmysle vyššie uvedeného nepovažovali za premlčané, v tej súvislosti je potrebné uviesť, že tieto uplatnené nároky na náhradu škody nie je možné priznať z nasledovných dôvodov. 52. V zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. ale i Zák.č. 514/2003 Z.z. musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Inak povedané základným predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je v konaní nesporne preukázať okrem vyššie uvedených predpokladov i vznik a existenciu škody, čo podľa názoru súdu v tomto súdnom konaní preukázané nebolo. 53. I keď znalecká organizácia vo vyššie uvedenom vyčíslila škodu, na ktorej žalobca v konaní trval, vyššie uvedeným spôsobom, v závere uvedeného ale i v odpovedi na otázku č.1 na strane 11 uvedeného / č.l. 610 spisu/ znal. organizácia zároveň konštatovala, že žalobca disponoval dostatočnými fin. prostriedkami, ktoré mohol pri svojej podnikateľskej činnosti použiť a ani tieto nevyužil, a to konkrétne za obdobie marec 2000 mal výsledok hospodárskej činnosti, teda rozdiel príjmov a výdavkov vo výške plus 1.010.884,30 Sk, za apríl 2000 plus 76.982,90 Sk, za máj 2000 plus 1.781.747,90 Sk, za jún 1.652.390,50 Sk. Za mesiac december 1999 mal žalobca výsledok tejto hospodárskej činnosti mínus 390.290,60 Sk a za február 2000 mínus 27.530,60 Sk, avšak v tej súvislosti je však potrebné podotknúť, že v predchádzajúcom období v roku 1999, a to za mesiace marec až október 1999 mal

žalobca výsledok hospodárskej činnosti vždy kladný, a to v rozpätí od 1.108.871,40 Sk ( za október 1999) až 2.077.743,- Sk (za september 1999), za mesiac. Ďalej je potrebné uviesť i to, že podľa názoru súdu žalobca neudržal dôkazné bremeno o existencii uvedenej škody z titulu vyplatených úrokov z pôžičky A.i, a to z dôvodu, že z výpovede svedka A. na pojednávaní konanom X.X.XXXX (č.l. XXX spisu) vyplýva, že pôžičku vo výške 5.130.000,- Sk mal požičať žalobcovi a vyplatiť žalobcovi v hotovosti hneď po uzavretí zmluvy, pričom si tiež tieto peniaze svedok A. C. mal požičať od kamaráta P. A., s ktorým mal mať tiež uzavretú písomnú zmluvu o pôžičke. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že znalecká organizácia vo vyššie uvedenom znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 5 (č.l. 617 spisu) uviedla, že príjem z pôžičky podľa dokladu, ktorý sa nachádza na č.l. 377 spisu, nie je v peňažnom denníku za rok 1999 zaevidovaný a taktiež nie je v peňažnom denníku v deň 20.12.1999 zaúčtovaná pôžička vo výške 5.130.000,- Sk. Znalecká organizácia sa vyjadrila, že pokladničný doklad na sumu 5.130.000,- Sk je možné vysvetliť tak, že doklad bol vytvorený umelo, skôr dodatočne, pričom o fin. prostriedky z pôžičky mohlo ísť o tie fin. prostriedky, ktoré žalobca v priebehu roka 1999 podľa peň. denníka priebežne vložil, a to na podnikanie z iných zdrojov, a to dňa 18.10.1999 sumu 120.000,- Sk, 31.10.1999 sumu 1.500.000,- Sk, 30.11.1999 sumu 2.000.000,- Sk a ďalej v decembri 1999 sumu 1.300.000,- Sk, čo predstavuje spolu 4.920.000,- Sk. V tej súvislosti súd udáva, že uvedené dohady znaleckej organizácie sú v zjavnom rozpore s vyjadrením svedka Jozefa Buláka, ktorý sa v priebehu tohto súdneho konania jednoznačne vyjadril, že tieto peniaze vyplatil žalobcovi v hotovosti hneď po uzavretí zmluvy, ktorá zmluva bola nesporne uzavretá dňa 20.12.1999 (č.l. 375 spisu). Znalecká organizácia ďalej v uviedla, že z jej zistení vyplýva, že žalobca vykazoval prijatú pôžičku ako záväzok iba k 31.12.1999 a k 31.12.2000, pričom sumy úverov k 31.12.2004, 31.12.2005 a k 31.12.2006 predstavujú záväzok z titulu prijatých bankových úverov žalobcom a nezahŕňajú záväzok z titulu prijatej pôžičky od A. C.. Taktiež podľa zistení znaleckej organizácie splatenie pôžičky Jozefovi Bulákovi podľa pokladničného dokladu z 24.6.2005, nebolo v peňažnom denníku zaúčtované, v súvislosti s čím ZO vyjadrila pochybnosť o jej splatení v roku 2005. Zo zistení znaleckej organizácie taktiež vyplýva, že analýzou peňažných denníkov žalobcu za roky 2000 až 2004 tiež zistili, že výdavky - úroky hradené podľa dokladov v dňoch 20.12.2000, 21.12.2001, 17.12.2002, 19.12.2003 a 21.12.2004 nie sú zaevidované v účtovníctve žalobcu, pričom tieto úroky vo výške 666.900,- Sk neboli podľa peňažného denníka súčasťou prevádzkovej réžie za roky 2000 až 2004 ani v jednom roku, pričom v prípade použitia pôžičky na podnikateľské účely predstavujú úroky výdavok na prevádzkovú réžiu. Znalecká organizácia taktiež uviedla, že úroky údajne platené v priebehu rokov 2000 až 2004 nie sú zaevidované v účtovníctve žalobcu a je viac než pravdepodobné, že výdavkové doklady tohto charakteru boli dodatočne účelovo vyrobené. Znalecká organizácia taktiež zistila, že ku dňu splatnosti pôžičky žalobca nemal dostatok fin. prostriedkov na splatenie pôžičky vo výške 5.130.000,- Sk, keďže stav fin. prostriedkov v pokladnici žalobcu a na účtoch predstavoval spolu len 366.623,58 Sk. Znalecká organizácia taktiež zistila, že k dátumom 20.12.2000, 21.12.2001 a 17.12.2002 nemal žalobca v pokladni dostatok fin. prostriedkov na úhradu úrokov vo výške 666.900,- Sk. Tiež dospela k záveru, že podľa ňou zostavených denných zostatkov v pokladni za obdobie 20.12.2000 až 24.6.2005 nedosiahol žalobca v tomto období taký stav fin. prostriedkov, aby uhradil pôžičku od A. vo výške 5.130.000,- Sk jednorazovo. 54. Na základe všetkých uvedených zistení zo strany znaleckej organizácie súd jednoznačne v konaní vyhodnotil, že žalobca v konaní nepreukázal vznik uvedenej škody z titulu vyplatených úrokov z titulu zmluvy o pôžičke A.ovi C.ovi. I keď svedok Jozef Bulák potvrdil, že mu zo strany žalobcu boli vyplatené uvedené úroky z titulu zmluvy o pôžičke, súd vyhodnotil uvedenú svedeckú výpoveď ako nehodnovernú a účelovú, najmä vzhľadom na všetky uvádzané zistenia znaleckej organizácie, a to i s prihliadnutím ku skutočnosti, že uvedený svedok taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že i on platil pánovi A. úroky z pôžičky, tiež približne v sume XXX.XXX,- Sk ročne, pričom napriek tomu, že súd svedkovi C. na pojednávaní konanom X.X.XXXX uložil predložiť súdu zmluvu o pôžičke uzavretú s P. A., tiež originály príjmových a výdavkových pokladničných dokladov o tom, že vyplácal pánovi A. každý rok v období rokov XXXX až XXXX úroky, a že v roku XXXX vrátil pánovi A. pôžičku vo výške X.XXX.XXX,- Sk, svedok C. takto neučinil, a teda v konaní ničím hodnoverne nepreukázal, že by mal dostatok fin. prostriedkov na poskytnutie pôžičky vo výške X.XXX.XXX,- Sk žalobcovi . S prihliadnutím na všetko uvedené, a keďže podľa samotných vyjadrení svedka A. C., tento bol v roku XXXX dobrovoľne nezamestnaný, a teda nemal dostatok finančných prostriedkov z vlastných zdrojov na poskytnutie pôžičky žalobcovi v uvádzanej výške, preto na základe všetkých uvedených skutočností, napriek tomu, že znalecká organizácia ako jedinú prípadnú opodstatnenú škodu odporučila súdu ustáliť výšku škodu, ktorá mohla vzniknúť žalobcovi na úrovni vyplatených úrokov z pôžičky od A. C., ako nepreukázanú a teda neopodstatnenú zamietol.

XX. Čo sa týka nároku na náhradu škody vo výške XXX.XXX,- Sk, čo predstavuje v prepočte X.XXX,XX eur, ktorú škodu ako ďalšiu navrhla znalecká organizácia v zmysle záverov uvedeného žalobcovi priznať, a to z titulu vynaložených úrokov z úverov poskytnutých žalobcovi v rokoch XXXX až XXXX, podrobná špecifikácia tejto škody je na č.l. XX / č.l. XXX spisu/, v tej súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca si túto škodu, teda nárok na náhradu škody z titulu vyplatených úrokov žalobcom z úverov v rokoch XXXX až XXXX v pôvodne podanej žalobe v tomto súdnom konaní, ani v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, riadne neuplatnil. H. na náhradu škody z titulu vynaložených úrokov z úverov v rokoch 2004 až 2006, uplatnil zástupca žalobcu až na pojednávaní konanom dňa 26.10.2017, kedy v súvislosti s týmto uplatneným nárokom odkázal na vyčíslenie v ZP. V tej súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 139 C.s.p., v zmysle ktorého žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. V zmysle § 140 ods. 1 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. V zmysle § 142 ods. 1 C.s.p. o pripustení zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. V tej súvislosti súd udáva, že zmenou žaloby v zmysle cit. ustanovenia § 140 ods. 1 C.s.p. je nielen rozšírenie uplatneného práva, ale aj uplatnenia iného práva. O zmenu žaloby však ide i v takom prípade, ak sa žiada rovnaké plnenie, avšak na základe iného skutkového stavu, než uviedol žalobca v žalobnom návrhu v podanej žalobe / viď uznesenie NS SR 4 Cdo 272/2009 z 27.10.2009/. V tej súvislosti súd udáva, že žalobca si uplatňoval v podanej žalobe ním žalovanú celkovú výšku sumy náhrady škody z iného právneho titulu, ako to ustálila znalecká organizácia v ZP, v časti o vzniknutej škode z titulu vynaložených úrokov z úverov v rokoch 2004 až 2006 vo výške spolu 299.785,- Sk, a keďže zástupca žalobcu nepodal návrh, ktorým by pôvodný žalobný návrh zmenil a nepožiadal o pripustenie zmeny žaloby v tejto časti, súd konštatuje, že takýto nárok žalobcu nebol v tomto súdnom konaní riadne uplatnený, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. XX. E. súd v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotil, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, resp. táto nebola sčasti v zmysle vyššie uvedeného riadne uplatnená v tomto konaní, súd sa v odôvodnení tohto rozhodnutia podrobne už nezaoberal posudzovaním splnenia ďalších predpokladov nároku na náhradu škody, a to posudzovaním príčinnej súvislosti medzi škodou a prípadnými namietanými nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom žalovaného a žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietol. 57. O priznaní nároku žalovanému na náhradu trov konania voči žalobcovi rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.. Žalobca pôvodne žaloval v konaní zaplatenie 1.079.821,02 eur, súd po čiastočnom späťvzatí žaloby /čo súd posudzuje ako procesné zavinenie zastavenia konania, kedy má nárok na náhradu trov konania protistrana v zmysle § 256 ods. 2 C.s.p./ nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie v žiadnom rozsahu, na základe čoho žalobca nebol v konaní úspešný v žiadnom rozsahu, preto súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% žalovanému voči žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, o výške ktorých bude rozhodnuté v samostatnom rozhodnutí súdu, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.