Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Csp-20-2017.pdf
PDF · 83.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej spotrebiteľskej veci žalobcu : Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO : 35 697 270, zastúpeného : Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, adresa na doručovanie Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej : B. R., H.. XX.XX.XXXX, C. H. N. XXXX/XX, XXX XX M. K. o zaplatenie 180,68 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 36,18 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 08.01.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žaloba žalobcu o zaplatenie 144,50 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 08.01.2016 do zaplatenia sa zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 24.03.2017 domáhal o zaplatenie 180,68 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 08.01.2016 do zaplatenia, keď tvrdil, že žalovaná porušila zmluvné podmienky. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
2. Vzhľadom na výšku predmetu konania pri splnení zákonom stanovených podmienok bol vo veci rozsudok vyhlásený bez nariadenia pojednávania.
3. Dokazovaním vykonaným oboznámením predložených listín a to zmluvy o poskytovaní verejných služieb ( č.l. 4 ), dodatku ku zmluve ( č.l. 7 ), pokusu o pokonávku ( č.l. 13 ), faktúry ( č.l. 15 až 21 ), všeobecných podmienok ( č.l. 22 ) bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
4. Podľa všeobecných podmienok - č.l. 22 žalobca má aj mal oprávnenie získané telekomunikačným úradom ako telekomunikačný podnik. Okrem iných bol oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné mobilné telekomunikačné siete a poskytovať verejnú telefónnu službu prostredníctvom mobilných verejných elektronických sietí.
5. Žalobca ako dodávateľ služieb a žalovaná ako fyzická osoba - občan uzavreli a písomnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní verejných služieb ( č.l. 3 ) vrátane dodatku ( č.l. 7 ) a prílohy č. 1 dodatku ku zmluve ( č.l. 15 ). V zmluve sa účastníci konania dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné zmluvné podmienky. Na základe nich žalobca zapožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby žalobcu. Za služby jej vyúčtoval sumu 36,18 Eur pripojenými faktúrami
( č.l. 20 a 21 ), ktoré žalovaná neuhradila. Na výzvu žalobcu pokusom o pokonávku ( č.l. 18 ) žalovaná nereagovala ani čiastočnou úhradou. Lehotu na úhradu jej žalobca stanovil do 07.01.2016. Okrem toho jej za zľavnenú kúpnu cenu poskytol mobilné zariadenie s dohodnutou zmluvnou pokutou 144,50 Eur.
6. Podľa ust. § 43 ods. 1písm. a/ zák. č. 351/2011 Z. z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
7. Podľa ust. § 43 ods. 12 / zák. č. 351/2011 Z. z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
8. Podľa ust. § 3 ods. 1/ Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9. Podľa ust. § 37 ods. 1/ Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
10. Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ust. § 544 ods. 1/ Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne žiadna škoda.
16. Podľa ust. § 544 ods. 2/ Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
17. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalobca bol dodávateľom, lebo svoje služby poskytoval v rozsahu svojej činnosti, ktorú mal zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba občan, ktorá nekonala pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy a ich dodatku, je zrejmé aj s poukazom na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy, lebo ide o zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na jej právnu formu. Okrem toho je preukázané, že ide o vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu individuálne dojednané. Ide o formulárové zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok a vypĺňajú sa len niektoré kolónky. Žalovaná ako spotrebiteľ nemá právo nejakým podstatným spôsobom ich meniť.
19. Bolo preukázané, že žalovaná služby využívala. Bolo preukázané, že porušila zmluvu o poskytovaní služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré jej žalobca na základe zmluvy poskytoval, cenu týchto služieb žalobcovi nezaplatila. Dlh nezaplatila v celej výške ani po doručení výzvy. Preto je žaloba žalobcu dôvodná čo do zaplatenia dlhu za služby v sume 36,18 Eur. Žalobca vyzval žalovanú pred podaním žaloby mimosúdnou výzvou na úhradu tejto dlžnej sumy. Určil jej aj dodatočnú lehotu splatnosti do 07.01.2016. Žalovaná dlh na službách do tejto lehoty neuhradila. Dňom nasledujúcim, teda dňom 08.01.2016 sa s jej plnením dostal do omeškania. Preto je žaloba žalobcu dôvodná aj čo do úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 08.01.2016 do zaplatenia zo sumy 36,18 Eur. Na základe uvedeného bolo v dôvodnej časti vyhovené.
20. Pokiaľ sa týka zvyšnej časti žaloby a to zaplatenia 144,50 Eur ( žiadaných 180,68 Eur - dôvodných a priznaných 36,18 Eur ) spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 08.01.2016 do zaplatenia, v tejto časti je žaloba žalobcu nedôvodná. Sumu 144,50 Eur si žalobca uplatnil ako zmluvnú pokutu. Tvrdil, že na túto mu vznikol nárok tým, že žalovanej za zľavnenú kúpnu cenu poskytol mobilné zariadenie, aby mohla využívať ním poskytované telekomunikačné služby, pričom toto zariadenie malo hodnotu vyššiu. Zaviazala sa zmluvou zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov s tým, že bude riadne platiť faktúry, čo ale nerobila. Nutné je uviesť, čo bolo konštatované už vyššie, je zrejmé, že zmluvu vrátane jej dodatku vypracoval žalobca bez toho, aby žalovaná ako spotrebiteľ mohla nejakým podstatným spôsobom docieliť zmenu jej podmienok. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, pripravenú vopred pre neurčitý okruh spotrebiteľov. Nejde o individuálne dojednanú zmluvu žalovanou. Žalobca ako jej autor určil, čo všetko v zmluve bude, v akom znení, v akom dojednaní. Na to, aby si žalobca mohol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodne, musel preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom a to aj z hľadiska jeho určitosti, jasno a zrozumiteľnosti. Uvedené ale žalobca nepreukázal. Nepreukázal existenciu platne dojednanej zmluvnej pokuty. Nepreukázal, teda svoju aktívnu legitimáciu na jej zaplatenie. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu žalovanej, lebo nepreukázal, že je nositeľom povinnosti zaplatiť mu zmluvnú pokutu. V tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v dodatku ku zmluve ( č.l. 7 ), konkrétne v č.l. 2 bod 2.5 písm. a/ a b/ dodatku. Ide ale o absolútne neplatné dojednanie s poukazom na ust. § 37 Obč. zák. Tak ako je text o zmluvnej pokute naformulovaný, je absolútne nejasný, neurčitý a teda aj nezrozumiteľný. Každý právny úkon ( a naviac, ak sa týka dvojstranných právnych úkonov ako sú spotrebiteľské zmluvy, kde spotrebiteľ má oproti dodávateľovi, ktorý disponuje spravidla kompletným právnym servisom ako je tomu aj u žalobcu, nevýhodu v tomto smere ) musí byť formulovaný tak jasne, určite a zrozumiteľne, aby nebol potrebný k tomu nejaký podrobný výklad, či objasňovanie, čo ktorý výraz, slovné spojenie, či tá ktorá veta znamenajú a obsahujú. V danom prípade však žalobca ako dodávateľ takto nepostupoval. Z textu dojednaní o zmluvnej pokute ( bez dodatočného výkladu textu o zmluvnej pokute ) nie je vlastne zrejmé, za akých konkrétnych podmienok, za aké konkrétne porušenie, v akom konkrétnom okamihu vzniká právo žalobcovi na zmluvnú pokutu a povinnosť žalovanej ako spotrebiteľa zmluvnú pokutu uhradiť. Nie je ani zrejmé, bez nutnosti ďalšieho vysvetlenia, akú výšku, v ktorom čase porušenia má žalovaná, akú zmluvnú pokutu uhradiť. Je pravdou, že podľa zákonných ustanovení stačí určiť v zmluve spôsob určenia zmluvnej pokuty, ale toto určenie by malo byť tak jasné, určité a zrozumiteľné, že nepotrebuje ďalší výklad. V danom prípade tomu tak nie je ani čo do spôsobu určenia zmluvnej pokuty. Aj spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, aby tak bola naplnená zásada podľa ust. § 3 Obč. zák. o dobrých mravoch. V danej veci však tomu tak nie je. Žalobca do zmluvy, jej dodatku ako aj všeobecných obchodných podmienok zapracoval niekoľko zmluvných povinností žalovanej ako spotrebiteľa. V podstate skoro za každé porušenie zmluvných povinností zapracoval do zmluvy, v jej dodatku nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu. Na druhej strane nezapracoval do zmluvy a jej dodatku žiadnu zmluvnú pokutu pre seba ako dodávateľa, za prípadné jeho neplnenie si povinností zo zmluvy, za ich nedodržiavanie, alebo za ich porušenia. Žalobca v zásade má právo zapracovať do zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute, lebo toto právo mu zák. ust. § 544 Obč. zák. umožňuje. Ale v každom prípade musí pri takom dojednaní postupovať v súlade s dobrými mravmi. On ale tak nepostupoval. Postupoval jednostranne a spôsobil tak neprimeranú nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj prospech a v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Takýmto spôsobom nielen konal v rozpore s dobrými mravmi, ale v podstate obchádzal aj zákon a tak je jeho právny úkon - dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa ust. § 39 Obč. zák. s poukazom na ust. § 3/ Obč. zák. Na dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť zo zákona a to bez ohľadu, či sa jej niekto dovoláva alebo nie. Keďže žalobca existenciu platnej dohody o zmluvnej pokute nepreukázal, je jeho žaloba čo do zmluvnej pokuty nedôvodná. S plnením žiadanej zmluvnej pokuty sa preto
žalovaná nemohla dostať do omeškania. Nedôvodné sú tak aj úroky z omeškania z nedôvodnej sumy. V nedôvodnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá.
21. Žalobca aj žalovaná mali v konaní čiastočný úspech i neúspech. O nároku na náhradu trov konania tak bolo pri použití zák. ust. § 262 ods. 1/ CSP a § 255 ods. 2/ CSP rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu ( § 362 ods. 1/ CSP ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1/ CSP ).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).