Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-55-2017.pdf
PDF · 195.03 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava senátom v zložení z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a členov senátu Márie Kramárovej a JUDr. Silvie Lipovskej v trestnej veci proti obžalovanému V. B., rod. T., nar.: XX.XX.XXXX v Y. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 23. novembra 2017, takto
rozhodol:
obžalovaný: V. B., rod. T., nar.: XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom G., H. XX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov
sa uznáva vinným, že
v období najmenej od 08.08.2016 až do dňa 10.02.2017 v byte Trnave na H. ul. XXXX/XX sa dopúšťal fyzického a psychického násilia voči poškodenej - svojej manželke F. B., nar.: XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., H. XXXX/XX, ktoré spočívalo v tom, že v označenom období jej pravidelne minimálne jedenkrát mesačne pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával, neustále ju podozrieval, že ho podvádza, opakovane sa jej vyhrážal bitkou, pričom svoje vyhrážky aj uskutočnil a viackrát ju fyzicky napadol, a to tak, že ju bil po chrbte, udieral ju do oblasti hrudníka a kopal, kedy poškodenú dňa 08.08.2016 v mieste ich trvalého bydliska na adrese Trnava, H. XXXX/XX bližšie nezisteným spôsobom fyzicky napadol, čím jej spôsobil náraz pravého predlaktia s bolesťou, opuchom a poruchou hybnosti, dňa 19.12.2016 v mieste ich trvalého bydliska na adrese Trnava, H. XXXX/XX poškodenú opakovane udrel päsťou do chrbta a škrtil, čím jej spôsobil pohmoždenie a podliatiny chrbta vpravo a podliatiny v oblasti krku vpravo a dňa 10.02.2017 v čase cca o 14.00 hod. ju v spoločnosti ALRO v sídle bývalej TAZ v Trnave v priestoroch zamestnávateľa udieral päsťami do chrbta a brucha a tiež kopol do chrbta, čím jej spôsobil pomliaždenie hrudníka, brucha a chrbta,
teda
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a neustálym podozrievaním z nevery, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie,
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v platnom znení,
za to sa
odsudzuje
Podľa § 208 ods. 1 a § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 4 (štyri) roky a zároveň mu ako súčasť probačného dohľadu podľa § 51 ods. 3 písm. b) a ods. 4 písm. i) Trestného zákona ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Trnava bola dňa 04.07.2017 podaná na obžalovaného prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava obžaloba sp.zn. 1 Pv 117/17/2207 zo dňa 03.07.2017 na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe, pričom konanie obžalovaného prokuratúra posúdila ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e). ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Súd nariadil hlavné pojednávanie, ktoré vykonal v dňoch 17.08.2017, 25.09.2017, 26.10.2017 a 23.11.2017 a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie:
- výsluchom obžalovaného,
- výsluchom poškodenej F. B.,
- čítaním zápisnice o výsluchu poškodenej F. B. zo dňa XX.XX.XXXX,
- oboznámením lekárskej správy zo dňa 10.02.2017,
- výsluchom znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej,
- čítaním záverov Znaleckého posudku č. 25/2017,
- výsluchom svedkyne W. L., rod. B., nar.: XX.XX.XXXX,
- čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne W. L., rod. B. zo dňa XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedka X. K., nar.: XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedkyne W. K., nar.: XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedkyne E. O., nar.: XX.XX.XXXX,
- čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne E. O. zo dňa XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedkyne F. B., nar.: X.XX.XXXX,
- výsluchom svedkyne I. B., nar.: XX.XX.XXXX,
- výsluchom svedka W.. O. K., nar.: XX.XX.XXXX,
- oboznámením zdravotnej dokumentácie poškodenej,
- výsluchom svedka W. W., nar.: XX.XX.XXXX,
- čítaním zápisnice o výsluchu svedka W. W. zo dňa XX.XX.XXXX,
- čítaním záverov Znaleckého posudku č. 33/17 zo dňa 18.04.2017,
- oboznámením listu obžalovaného a jeho prílohy adresovaného predsedovi senátu,
- oboznámením výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného vedenej MV SR,,
- oboznámením odpisu z registra trestov obžalovaného,
- oboznámením záznamov o dychových skúškach obžalovaného,
- oboznámením odpovede Mesta Trnava a preukazu do nocľahárne,
- oboznámením rozkazov o uložení sankcie za priestupky,
- oboznámením rozhodnutia o proteste prokurátora,
- oboznámením listov poškodenej adresovaných obžalovanému,
- oboznámením pracovného posudku na obžalovaného.
Po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.08.2017 poškodená uviedla, že o náhradu škody nežiada.
Obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa cíti byť nevinný.
Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.08.2017 spáchanie skutku tak, ako je mu kladené za vinu v obžalobe poprel. Priznal, že alkohol požil a poškodenú F. B. napadol tým spôsobom, že jej dal facku a aj ju kopol, avšak poprel, že by ju kopal na zemi. Svoje konanie odôvodnil tým, že poškodená na neho bezdôvodne žiarlila, pričom tento stav trval dlhší čas a jemu to vadilo. Vyjadril sa tiež, že jeho konania je mu ľúto a je si vedomý toho, že bude potrestaný a súčasne doplnil, že chce podstúpiť liečenie. Poškodenú - svoju manželku a aj svoju rodinu ľúbi. Obžalovaný tiež poukázal na fakt, že spolu s poškodenou majú 14 detí, čo tiež musí preukazovať, že poškodenú nemohol od roku 2005 týrať ako aj na listy, ktoré mu obžalovaná posiela do výkonu väzby a v ktorých potvrdzuje, že vo svojich výpovediach pred vyšetrovateľom klamala, a teda že v skutočnosti týraná nebola. Obžalovaný priznal, že alkohol požíva, avšak nie často, len príležitostne, keď je nejaký sviatok, narodeniny, Vianoce a pod.. Inak pije len pivo, a to asi tak 3 krát do mesiaca a to mu kupuje poškodená. K incidentu z decembra 2016, kedy mal poškodenú napadnúť uviedol, že išlo o nehodu, pretože chcel vyjsť z bytu, poškodená ho však nechcela pustiť a on ju odstrčil, pričom poškodená sa pritom mohla udrieť do skrinky. Obžalovaný po návrate domov videl modrinu u poškodenej, pričom ju sám posielal k lekárovi. Za celý čas spolužitia s poškodenou túto napadol len 3 krát, keď v dvoch prípadoch jej dal facku a v jednom prípade išlo o napadnutie dňa 10.02.2017 v zamestnaní. K udalostiam z 09.02.2017 na 10.02.2017 uviedol, že sa večer s poškodenou pohádali, pričom dôvodom bola skutočnosť, že poškodená si od Rómov požičiava peniaze za vysoké úroky. Vzájomne si nadávali, hádali sa, avšak obžalovaný ju z bytu nevyhodil, poškodená odišla sama. K priestupkom uviedol, že je pravda, že u nich asi 3 krát boli policajti, avšak vždy išlo len o hádky medzi ním a poškodenou, nikdy pritom poškodenú nenapadol. Pri hádkach medzi obžalovaným a poškodenou bola staršia dcéra I., pričom o ich hádkach vedeli aj brat a matka poškodenej. Obžalovaný priznal, že poškodenej vulgárne nadával, avšak vulgárne nadávala aj poškodená jemu. Obžalovaný poprel, že by sa poškodenej niekedy vyhrážal a rovnako poprel, že by niekedy poškodenú z bytu vyhodil a vzal jej od bytu kľúče. (čl. 288-290)
Poškodená F. B., nar.: XX.XX.XXXX pri výsluchu uviedla, že obžalovaný je jej manžel, pričom spolu majú 14 detí. Poškodená uviedla, že pri výsluchoch v prípravnom konaní klamala, keď uvádzala, že ju obžalovaný mal týrať a na klamstvo naviedla aj svoju dcéru W.. Potvrdila, že je pravda to, že obžalovaný ju v zamestnaní napadol, avšak ona ho k tomu vyprovokovala. Poškodená sama odchádzala z domu a brala si aj kľúče. Obžalovaný sa staral o rodinu, bol zamestnaný a riadne chodil do práce. Poškodená potvrdila, že obžalovaný pije len príležitostne a doma pije len pivo, a to asi 2 krát do mesiaca. Peniaze, ktoré obžalovaný zarobil, dával poškodenej. Poškodená obžalovaného napádala, a to zo žiarlivosti, pretože si myslela, že ju podvádza. Pri hádkach s poškodeným si vulgárne nadávali vzájomne, ona však viac, pričom pokiaľ išlo o žiarlivosť, bolo to vzájomné, avšak on jej veril, ale na jemu nie. Hádky medzi nimi začali až v roku 2017, dovtedy to nebolo nič vážne. K aktuálnej finančnej situácii uviedla, že jej mesačný príjem z trvalého pracovného pomeru je 600-700 Eur, poberá tiež rodičovský príspevok, ďalej rodinné prídavky vo výške asi 245,- Eur a peniaze si odkladá na účet. Jej momentálna finančná situácia je dobrá stačí platiť všetko, o deti je postarané a peniaze posiela aj obžalovanému do výkonu väzby. Poškodená priznala, že ju obžalovaný v minulosti fyzicky napadol, bolo to asi 2 krát. K zraneniu z roku 2016 uviedla, že mala udretú ruku preto, lebo spadla, obžalovaný jej to však nespôsobil. Zranenie mala aj na chrbte, ale to si spôsobila sama, lebo začala do manžela vyrývať a nechtiac sa pritom udrela. Poškodená poprela, že by ju obžalovaný odsotil tak, aby sa udrela a mala modrinu. Poškodená poprela, že by jej obžalovaný pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával a poprela tiež to, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím alebo ublížením na zdraví. Poškodená potvrdila, že z 09.02.2017 na 10.02.2017 prespala mimo bytu na železničnej stanici, keď z bytu sama odišla a zobrala si veci, avšak prečo tak urobila súdu vysvetliť nevedela. Uviedla len, že v ten večer hádku vyvolala ona, keď prišla o 22.00 hod. z práce a bola nervózna a unavená a deti začali plakať. Potvrdila tiež, že z domu odchádzala viackrát, avšak bolo to zo žiarlivosti. Kartičku do nocľahárne si vybavila preto, lebo sa hanbila a nechcela sa obžalovanému ukázať na oči potom, ako nechala deti a odišla z domu preč. Kartičku však nevyužila a v nocľahárni nespala ani jedenkrát. Pokiaľ aj v minulosti z domu odišla preč, vždy sa vrátila, lebo si uvedomila, že deti ju potrebujú a treba sa o ne starať. Ku konfliktu dňa 10.02.2017 v zamestnaní uviedla, že ráno išla do práce s dcérou, kam prišiel aj obžalovaný, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a pýtal sa jej, kde
bola. Poškodená mu začala vulgárne nadávať a dcéra obžalovaného odsotila. Nie je pravda, že spadla na zem, len sa ohla, obžalovaný ju rukou neudrel, ani ju nekopol a ani jej nedal do chrbta buchnát. Poškodená sama utiekla na toaletu. Pri hádke s obžalovaným na chodbu vyšla aj jej vedúca, ktorá kričala na obžalovaného, že má prestať. (čl. 290-293)
Na návrh prokurátora na odstránenie rozporov bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná Zápisnica o výsluchu poškodenej zo dňa 12.02.2017, kde poškodená vypovedala tak, že s obžalovaným sa zoznámila, keď mala 17 rokov a po krátkom chodení 2-3 mesiace spolu čakali dieťa. Spočiatku bol vzťah medzi nimi dobrý a obžalovaný jej neubližoval. Bývali v Trnave na ulici Hollého a asi pred 10 rokmi sa presťahovali na ul. H. v Trnave. Neskôr obžalovaný začal viacej požívať alkohol, a to aj tvrdý alkohol a aj pivo a keď bol opitý bol agresívnejší, všetko mu vadilo, začal sa s poškodenou vadiť a žiarliť na ňu. Poškodenej začal nadávať do „kuriev“, hovoril jej, že „ty sa jebeš a fajčíš kokoty“, povedal, že sa chce rozviesť a nechce s poškodenou byť. Obžalovaný píjaval s bezdomovcami na stanici v Trnave, ale väčšinou pil doma. Deťom však nikdy nenadával a ani im neubližoval. Keď bola tehotná so synom W., prišiel domov opitý a poškodená odišla k matke na H., lebo sa bála, že jej ublíži. Od roku 2005 obžalovaný denne vulgárne poškodenej nadáva a poškodenú napáda tak, že ju päsťou udiera do chrbta, do ruky, sem-tam ju šuchne po hlave, lebo sa stihne uhnúť, avšak nikdy sa nestalo, že by ju udrel do tváre. Po úderoch mala aj modriny a bola s nimi aj u lekára, a to v roku 2016 u W.. Horvátha v Trnave, u ktorého bola 2 krát. Po prvý raz bola u lekára s rukou, keď ju obžalovaný chytil za ruku a udrel jej ju o skriňu, pričom vtedy lekárovi povedala, že sa udrela sama. Druhýkrát bola u lekára potom, ako ju obžalovaný udieral do chrbta a nedalo sa jej ani sedieť. Prvýkrát nahlasovala obžalovaného na políciu v roku 2012, avšak vtedy jej len nadával. Od roku 2015 sa útoky obžalovaného zintenzívnili, vždy, keď bolo opitý poškodenú napádal a tiež jej pritom vulgárne nadával a robieval to aj pred deťmi. Keď bola tehotná so synom X., tak ju vyhodil z bytu, zobral jej kľúče od bytu a povedal jej, že tu nemá čo hľadať. Poškodená potom odišla ku svojej matke W. K., ktorej povedala, ako sa k nej obžalovaný správa, pričom jej matka o správaní sa obžalovaného vedela. Obžalovaný poškodenú vyhodil z bytu asi 7 krát, pričom toto sa udialo za posledné 2 roky. Dňa 09.02.2017 prišla práce, pričom obžalovaný už bol opitý a ešte sa ani nestihla vyzuť jej začal nadávať, že je „kurva“ a že aj v robote sa „kurví“. Obžalovaný podal poškodenej tašku, do ktorej zbalil oblečenie poškodenej a vyhodil ju z bytu. Poškodená v tú noc spala na železničnej stanici v Trnave, avšak túto v noci zatvorili a musela ísť von, kde chodila po parku. Ráno si vybavila preukaz do útulku, aby v takýchto prípadoch mala kde spať. Do práce išla na poobedňajšiu zmenu na 14.00 hod. s dcérou W.. V kuchynke sa ňou prišiel obžalovaný, ktorý ju začal biť, a to päsťami do chrbta a brucha. Potom ju s rozbehom kopol do chrbta, na zem však nespadla, dcéra obžalovaného odtiahla. Bitku videla aj jej kolegyňa Y., ktorá pracuje na personálnom oddelení. Na mieste boli aj nejakí Srbi, ktorí sa postavili medzi obžalovaného a poškodenú, aby obžalovaný poškodenú nenapádal. Poškodená o obžalovanom ďalej uviedla, že tento pije alkohol denne, a to vodku, červené víno a aj pivo. Po napádaní zo strany obžalovaného mala vždy len modriny, zlomeninu nemala nikdy žiadnu. Bojí sa, čo bude, nemôže spávať, rozmýšľa, čo sa stane, ak obžalovaného zoberú do väzby, čo však nechce, lebo hoci vie, že pri ňom trpí, nemyslí si, že by jej nejako ublížil na zdraví alebo nejako viacej. Keď je obžalovaný triezvy, problémy s ním nie sú. Keď je opitý, je žiarlivý a poškodenej nadáva. Obžalovaný poškodenú nikdy so zbraňou a ani iným predmetom neohrozoval, poškodenej sa nikdy ani nevyhrážal zabitím a ani ju nenútil k neželaným sexuálnym praktikám a ani sa nestalo, že by poškodenej odopieral stravu, oblečenie, financie prípadne že by ju izoloval. Poškodená potvrdila, že obžalovanému vyčítala, že má frajerku a tiež to, že keď jej obžalovaný vulgárne nadáva, odpovie mu tiež vulgárne aj ona. (čl. 51-55) Po prečítaní tejto zápisnice poškodená uviedla, že pravda je to, čo vypovedala na hlavnom pojednávaní.
Na návrhu obhajcu boli poškodenej predložené listy, ktoré mala písať a zaslať obžalovanému do výkonu väzby, pričom poškodená potvrdila, že sú to listy, ktoré písala ona a je to jej písmo. (čl. 199, 200, 244-245)
K obsahu lekárskej správy zo dňa 10.02.2017, v ktorej sa uvádza, že jej bolo zistené pomliaždenie hrudníka, brucha a chrbta poškodená uviedla, že nemala bolesti ani brucha a ani chrbta a to, čo sa uvádza v lekárskej správe, je klamstvo. (čl. 95)
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.08.2017 bola vypočutá znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková, ktorá uviedla, že sa pridržiava svojho Znaleckého posudku č. 25/2017 zo dňa 11. 04. 2017 a na jeho závery sa výslovne odvoláva, pričom zároveň uviedla, že vzhľadom na jej prítomnosť na hlavnom pojednávaní počas výsluchu obžalovaného i poškodenej poškodená predviedla znaky toho, čo znalkyňa popísala v znaleckom posudku „učebnicovo“.
Vzhľadom na vyjadrenie znalkyne boli podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítané závery jej Znaleckého posudku č. 25/2017, kde sa znalkyňa vyjadrila tak, že osobnosť poškodenej je simplexná, primitívna, emočne aj sociálne nezrelá s disharmonickým vývinom v smere psychopatie s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu v smere nedostatku aj s interpersonálnymi ťažkosťami. Vo vzťahu k druhému pohlaviu sa na jednej strane ukazuje závislosť a na strane druhej zásadne dominantné postoje s pocitmi nadradenosti. Jej správanie je pudové pri zníženej racionálnej kontrole, a ovplyvnené hostilitou, impulzivitou a nekontrolovanou najmä verbálnou agresivitou, avšak nestráni sa ani brachiálnej agresivite. Výpovede poškodenej nesú pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti, avšak postrádajú pozitívne znaky špecifickej vierohodnosti, a preto ich zo psychologického hľadiska je možné považovať len za čiastočne vierohodné. Motiváciou nehovoriť pravdu u poškodenej by mohla byť skutočnosť uvedomenia si, že obžalovaný je vo väzbe, cíti sa opustená, na všetko ostala sama, čo ju vedie ku výpovediam, aby obžalovaného vyvinila. Správanie sa obžalovaného k poškodenej je pre poškodenú štandardným správaním, sama ho k možným prejavom agresivity provokuje svojou povahou najmä hysteroidnými prejavmi. Zvýšený neuroticizmus a ani iná ujma na psychickom zdraví u poškodenej zistené neboli a v štruktúre jej osobnosti a ani v prežívaní či správaní sa poškodenej neboli zistené príznaky syndrómu týranej osoby. (čl. 153-155)
Znalkyňa pri výsluchu uviedla, že v celkovom prejave a domáhaní sa vyvinenia obžalovaného sa potvrdila hysteroidná povaha poškodenej, pričom typickým znakom hystérie je to, že to, čo sme prežili v minulosti, pri popisovaní v následných obdobiach akoby sme na to zabudli, akoby sme to neprežili, pretože konkrétne prežívanie rôzneho príkoria sa deje akoby pod rúškom závoja a poškodená si neuvedomuje jednotlivé prejavy správania racionálne. Znalkyňa ďalej uviedla, že prvotné výpovede poškodenej sú najvierohodnejšie, všetky ďalšie sú ochudobnené, s odstupom času 3 - 6 mesiacov sú výpovede stále chudobnejšie a chudobnejšie a po pol roku majú ľudia s hystériou tendenciu popierať svoje prvotné výpovede. Znalkyňa tiež uviedla, že pamäťové schopnosti poškodenej sú minimálne a v tejto súvislosti na otázku súdu, ako je potom možné, že vo výpovedi v prípravnom konaní poškodená uvádzala týranie od roku 2005 vysvetlila, že každá týraná žena aspoň s priemernými pamäťovými schopnosťami vie uviesť aspoň konkrétne dramatické situácie, ktoré sa dejú. Poškodená ich má zmixované, lebo hovorí, že skoro každý deň chodil opitý, pamätá si narodenie syna, lebo to boli emočne vypäté situácie, tam to vie uložiť, napríklad, keď uvádzala, čo sa dialo po narodení syna, ale tie detaily, keď bola na pohotovosti, koľkokrát volali políciu, koľkokrát ušla z domu pred ním, to je v tom „balóne“, v tej „hmle“, uložené, a to je typické pre hystériu. Ku skutočnosti, že znalkyňa u poškodenej nezistila syndróm týranej osoby znalkyňa uviedla, že základnými povahovými vlastnosťami poškodenej sú snaha o dominanciu, verbálna agresivita, pričom poškodená sa neštíti ani brachiálnej agresivity a keď je treba, tak ju použije a jej provokačné správanie sú všetko vlastnosti, ktoré ženu chránia. Poškodená nebude zavretá v kútiku, nebude učupená, ona nie je ten typ, dokáže sa aktívne brániť. Netajila sa tým, že sa doma niečo deje, ušla k matke, rozprávala o tom, vedela o tom, deti boli toho prítomné, vedeli o tom, poškodená si toto všetko dokázala zariadiť. Najpodstatnejšia je aktívna obrana a celá eskalácia napätia v rodine, o ktorom poškodená nevedomky dnes aj povedala, že sa dialo od roku 2005 s tými najťažšími udalosťami z rokov 2016, 2017, kedy sa množili jej úteky od toho a to je situácia, kedy sa jej to vymklo z pod kontroly, keď to už ďalej nechcela znášať. Nie u každého sa syndróm týranej osoby musí vyvinúť, tento sa vyvinie u ženy, ktorá je utiahnutá, submisívna, neschopná presadiť si svoj názor, verbálne nezdatná a už vôbec nie schopná nejakej agresivity. Poškodená ale má všetky tieto opačné vlastnosti. K rozlišovaniu a znakom všeobecnej a špecifickej vierohodnosti znalkyňa uviedla, že pozitivita všeobecnej vierohodnosti sa hodnotí vtedy, keď v štruktúre osobnosti nie je patológia, čo nebola v prípade poškodenej a intelekt nie je znížený do pásma stredne ťažkej mentálnej retardácie, teda ak intelekt nie je menší ako IQ 65. Ak by táto hodnota bola nižšia, potom sú znaky všeobecnej vierohodnosti negatívne. Špecifická vierohodnosť sa zisťuje porovnávaním výpovedí a výpovede poškodenej boli zohľadňujúc aj výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní úplne rozdielne. Znalkyňa psychodiagnostickou technikou zisťuje percentuálnu zhodu vo výpovediach a ak v štatistickom ukazovateli vyjde, že je zhoda menej ako 75% zo všetkých skúmaných výpovedí, tak je výpoveď hodnotená tak, že nemá pozitívne znaky špecifickej vierohodnosti. Poškodená má všeobecné znaky pozitívne a špecifické znaky má negatívne, preto jej výpovede znalkyňa z hľadiska špecifickej vierohodnosti hodnotila ako čiastočne vierohodné a súčasne na otázku obhajcu doplnila, že hodnotila len výpovede poškodenej, ktoré mala v čase spracovania znaleckého posudku k dispozícii vrátane výpovede poškodenej pri jej vlastnom vyšetrení, pričom však pokiaľ by k tým výpovediam poškodenej pripojila aj jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, bol by výsledok špecifickej vierohodnosti poškodenej
ešte nižší. Znalkyňa vysvetlila, že výpoveď sa nehodnotí samostatne, ale v kontexte ďalších výpovedí a na hodnotenie treba mať najmenej dve výpovede a znalkyňa ich mala k dispozícii štyri. Navyše dodala, že hoci čítanú výpoveď poškodenej z 12.02.2017 v čase spracovania znaleckého posudku nemala k dispozícii, táto je najbližšie k prvotným výpovediam poškodenej. Na otázku obhajcu, prečo by mala poškodená dôvod pri svojej prvej výpovedi klamať znalkyňa uviedla, že situácia gradovala, spolužitie rodiny eskalovalo, poškodená to prestávala zvládať, lebo s jej povahovými vlastnosťami, keby to bolo také rovnaké, že obžalovaný sa opije raz do týždňa plus nejaké strkance, tak by to poškodená možno ustála na celý život, ale tam situácia gradovala a nedokázala si s tým už sama poradiť, a preto išla hľadať pomoc. Znalkyňa tiež uviedla, že zo skúseností môže povedať, že keby bolo násilie v rodine napríklad raz do mesiaca, tak to možno nikdy nevypláva na povrch, avšak tu je situácia taká, že to napätie sa stupňovalo a nebolo možné ho ani psychicky ani fyzicky ďalej znášať a poškodená si s tým nevedela ďalej poradiť. Znalkyňa na dokreslenie doplnila, že ak by išlo o ženu s IQ nižším ako 65, takéto ženy sú naozaj týrané, nedokážu sa brániť, nedokážu to popísať, ani pomenovať udalosti, ktoré sa dejú, ak žijú v konfrontačných podmienkach, je to pre nich norma, na ktorú si zvyknú a ani nemajú potrebu sa tomu brániť. (čl. 293-295)
Svedkyňa W. L., rod. B., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2017 uviedla, že v predchádzajúcej výpovedi klamala. Bola svedkom incidentu medzi poškodenou a obžalovaným v zamestnaní dňa 10.02.2017, avšak obžalovaný poškodenú nenapadol, len ju chytil za ruky. Panie z práce incident nevideli, prišli až keď bolo po všetkom, o nič nejavili záujem, keď ich svedkyňa žiadala aby pomohli. Obžalovaný pri tomto incidente poškodenú ani neudrel a ani nekopol. Obžalovaný s poškodenou mali dobrý vzťah, mali a majú sa radi, konflikty nikdy neriešili pred deťmi, ale sa vždy išli von porozprávať. Obžalovaný si vypil len príležitostne a nikdy neprišiel domov pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný je dobrým otcom, vždy sa o deti staral. Obžalovaný poškodenej nikdy vulgárne nenadával a k hádkam medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo výnimočne, a to asi raz za 2 mesiace. Obžalovaný poškodenú nikdy nevyhodil z domu, ona sama z domu odišla, pričom všetci vedeli, že bude u svojej matky. Svedkyňa videla, že poškodená mala modriny, ale vždy len z toho, keď sa buchla, nikdy nie preto, že by ju obžalovaný napadol. (čl. 305-308)
Na návrh prokurátora na odstránenie rozporov bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkyne W. L., rod. B. zo dňa XX.XX.XXXX, kde svedkyňa vypovedala tak, že uviedla, že býva spoločne s obžalovaným a poškodenou a 13-timi súrodencami v Trnave na H. XX v jednoizbovom byte. Obžalovaný sa s poškodenou doma často háda, a to väčšinou vtedy, keď je opitý a dôvodom hádok sú peniaze a vzájomná žiarlivosť. Pri hádkach na seba kričia a nadávajú si vulgárne. Asi 2 mesiace dozadu obžalovaný poškodenú napadol a udieral ju fackou do chrbta a do brucha. Svedkyňa vie o tom, že za posledný rok obžalovaný poškodenú napadol viackrát, ale svedkom napadnutí nebola, rozprávala jej o tom len poškodená. K incidentu dňa 10.02.2017 uviedla, že obžalovaný v zamestnaní najprv začal pokrikovať na nejakého pána, že spáva s poškodenou a potom začal vulgárne vykrikovať aj na poškodenú a aj ju viackrát udrel (nevie či päsťou alebo dlaňou) do chrbta a kopol ju do brucha, pričom poškodená ostala stáť. Svedkyňa obžalovaného od poškodenej ťahala, aby ju nebil a potom prišli aj nejakí Srbi, ktorí iba niečo povedali v tom zmysle, aby obžalovaný poškodenú nenapádal. Potom prišla vedúca poškodenej, ktorá obžalovaného vyhnala. Obžalovaný sa s poškodenou hádavali asi 2 krát za mesiac, keď si obžalovaný vypil vodku alebo rum. Hádky obžalovaného s poškodenou si vybavuje od roku 2014. Minulý rok si všimla, že poškodená má po napadnutí obžalovaným zranenie na pravej strane chrbta, išlo o odtlačok ruky od obžalovaného, pričom poškodená svedkyni povedala, že to má od obžalovaného. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný sa poškodenej a ani jej nikdy nevyhrážal zabitím a ani počas jej prítomnosti poškodenú nevyhodil z bytu, pričom keď sa obžalovaný s poškodenou hádajú, poškodená ide radšej sama preč, a to väčšinou k svojej matke. Tento týždeň obžalovaný poškodenej povedal, aby „vypadla“, čo ona aj urobila. Svedkyňa nevie o tom, že by obžalovaný zobral poškodenej kľúče od bytu. Svedkyňa potvrdila, že poškodená minulý rok volala na obžalovaného políciu, lebo tento bol na poškodenú agresívny a na poškodenú kričal. O tom, ako sa obžalovaný správa k poškodenej mala poškodená povedať svojej matke a X. K.. (čl. 66-67) Svedkyňa po prečítaní jej výpovede z prípravného konania uviedla, že v prípravnom konaní klamala a ako dôvod jej nepravdivej výpovede označila vyjadrenie poškodenej, ktorá jej mala povedať, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že obžalovaný chodí napitý domov, že ju bije, že jej robí zle, nadáva vulgárne, že jej ubližuje a svedkyňa nechcela, aby sa tak dialo i naďalej, avšak následne sa jej poškodená priznala, že to nie je pravda. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila, že poškodená klamala preto, že žiarlila na nejakú pani.
Svedok X. K., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.09.2017 vypovedal, že obžalovaný je jeho švagor a poškodená jeho sestra. Svedok ďalej uviedol, že on sám nebol ničoho svedkom a súčasne dodal, že poškodená si všetko vymyslela. Obžalovaný si podľa svedka sem - tam vypil, ale nie tak, aby robil zle, pil len príležitostne, pričom správanie obžalovaného sa ani pod vplyvom alkoholu nemenilo. Poškodená žiarlila na obžalovaného a zakaždým, keď ku nim prišla im všetko rozprávala. Obžalovaný ale poškodenú netýral. Svedok ďalej uviedol, že vulgárne nadávala poškodená, a to obžalovanému, ktorý len sklonil hlavu a odišiel z bytu a prišiel ku svedkovi. Svedok nikdy nevidel na poškodenej žiadne modriny a poškodená sa mu ani nikdy na obžalovaného nesťažovala. Pokiaľ ide hádky medzi obžalovaným a poškodenou, hádali sa 2 krát za tri-štyri mesiace, pričom dôvodom hádok bola žiarlivosť poškodenej. Obžalovaný poškodenú nikdy z domu nevyhadzoval, ona sa sama zobrala a išla preč, pričom podľa názoru svedka tak poškodená robila zo žiarlivosti. Svedok nevedel uviesť, kde poškodená po odchode z bytu prespávala, uviedol len, že po hádke prišla ku nim a potom išla do práce. Po odchode z bytu ju obžalovaný so svedkom išli hľadať. Svedok sa k incidentu zo dňa 10.02.2017 medzi obžalovaným a poškodenou vyjadriť nevedel. V ten deň bol obžalovaný až do 05.00 hod. u svedka, u ktorého si dal kávu a išiel hľadať poškodenú, pričom podľa svedka nebol pod vplyvom alkoholu. Ani poškodená, ktorá bola u svedka okolo 13.00 hod. pred nástupom do práce nespomínala, že by bol obžalovaný večer pod vplyvom alkoholu. Svedkovi o zlom správaní sa obžalovaného k poškodenej nikto z rodiny nič nehovoril. Svedok sa nevedel vyjadriť, prečo poškodená klamala o týraní zo strany obžalovaného, zrejme tak urobila zo žiarlivosti. (čl. 308-310)
Svedkyňa W. K., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2017 vypovedala, že obžalovaný je jej zaťom a poškodená je jej dcérou, pričom medzi sebou mali dobrý vzťah. Obžalovaný poškodenú z bytu nevyhadzoval, poškodená sama odišla. Poškodená sa svedkyni nesťažovala, že by s ňou obžalovaný zle zaobchádzal, vie však o tom, že obaja na seba žiarlili. Svedkyňa nebola prítomná pri žiadnej hádke medzi obžalovaným a poškodenou. Svedkyňa modriny na tele poškodenej nikdy nevidela a nevie o tom, že poškodená viackrát prespávala mimo bytu. Svedkyňa nebola svedkom toho, že by obžalovaný poškodenú fyzicky napadol a ani svedkom toho, že by obžalovaný poškodenej vulgárne nadával. K požívaniu alkoholu obžalovaným svedkyňa uviedla, že obžalovaný si dal 1 pivo za deň a keď mali narodeniny, vypil liter vína, pričom po požití alkoholu sa jeho povaha nezmenila. Svedkyňa potvrdila, že sa stalo to, že obžalovaný ku nim večer prišiel s tým, že poškodená nie je doma a spolu s jej synom X. K. ju išli hľadať, čo sa stávalo asi 1 krát za mesiac. (čl. 310-312)
Svedkyňa E. O., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2017 vypovedala, že obžalovaný a aj poškodená pracovali spolu v ich firme, pričom bola svedkom toho, že obžalovaný fyzicky napadol poškodenú tak, že ju udieral päsťami a kopal ju, pričom počas tohto incidentu obžalovaný a poškodená na seba vzájomne kričali. K úderom sa vyjadrila tak, že obžalovaný udieral poškodenú päsťami a potom, keď spadla na zem, tak tam boli aj kopance, nevie koľko úderov a rán poškodená dostala. Obžalovaný ju udrel viackrát, nevie však koľko. Poškodenú udieral aj do tváre aj do brucha. Poškodená sa držala za brucho a bola na zemi, takže ju aj kopal resp. kopol. Svedkom tohto incidentu bola potom, ako počula na chodbe krik, vyšla von z dverí a videla čo uviedla. Videla tiež, ako poškodená ležala schúlená do klbka na zemi, lebo sa kryla pred údermi obžalovaného a kričala o pomoc. Incident trval asi 3 minúty a ona ho pozorovala z kancelárie zo vzdialenosti asi 15 metrov. Potom cez telefón kontaktovala niekoho, kto by mohol zakročiť, pretože svedkyňa si na to sama netrúfla. Obžalovanému hovorila, aby prestal, keď už išli okolo nej ľudia a potom, keď obžalovaný prechádzal popri svedkyni sa jej opýtal, či chcem dostať aj ona. Prítomní pri incidente boli nejakí Srbi, ktorí vo firme pracujú, pretože v tom čase sa menila zmena. Úplne pri incidente dcéru poškodenej nevidela. Svedkyňa tiež uviedla, že poškodená sa v ten deň za svedkyňou zastavila s tým, že nechce ísť do práce, aby obžalovaného nestrela, pretože ju mal zbiť. (čl. 312-315)
Prokurátor vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne E. O. navrhol čítať Zápisnicu o výsluchu svedkyne zo dňa 24.03.2017, a to v časti vyjadrenia svedkyne k slovnému napádaniu medzi obžalovaným a poškodenou (čl. 74) a v časti prítomnosti dcéry Márie pri incidente u zamestnávateľa (čl. 74), pričom z tejto zápisnice vyplynulo, že pri incidente u zamestnávateľa si obžalovaný a poškodená vzájomne nadávali, avšak viac zo strany obžalovaného, pričom poškodená sa skôr bránila a hovorila obžalovanému, aby ju nechal a aby jej neubližoval. Čo presne hovoril obžalovaný si svedkyňa nepamätala, ale boli to skôr vulgárne nadávky a pri tomto incidente bola prítomná aj dcéra obžalovaného a poškodenej W., ktorá videla, čo sa deje. Svedkyňa zároveň uviedla, že jej výpoveď zo dňa 24.03.2017 je presnejšia, pretože v čase keď vypovedala, od incidentu ešte neuplynul dlhý čas.
Svedkyňa F. B., nar.: X.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2017 vypovedala, že svedkom incidentu u zamestnávateľa obžalovaného a poškodenej nebola. V ten deň išla na poobednú, prevzala si zmenu a potom jej volali, že si má prevziať poškodenú a zaviesť ju do jedálne, kam prišli policajti. Pri tom, ako poškodenú viedla do jedálne jej poškodená povedala, že ju napadol obžalovaný, že ju na chodbe zbil. Toto jej povedala aj E. O., ktorá jej volala, aby prišla pre poškodenú. Pri tom, ako svedkyňa viedla poškodenú do jedálne sa jej poškodená na nič nesťažovala a ani na poškodenej nebol vidieť žiadne zranenie, poškodená však bola vystrašená. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný a aj poškodená boli dobrí zamestnanci, ktorí riadne pracovali. Obžalovaný riadne chodil do práce, riadne pracoval a bolo na neho spoľahnutie a v práci u neho nikdy nebol zistený alkohol. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by sa v minulosti poškodená na obžalovaného sťažovala. (čl. 315-317)
Svedkyňa I. B., nar.: XX.XX.XXXX, dcéra obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2017 vypovedala, že s obžalovaným a poškodenou žije v spoločnej domácnosti. Obžalovaný je dobrý človek, nikdy nikomu neublížil a poškodená si to všetko vymyslela. Vôbec nie je pravda, že by obžalovaný mal poškodenú týrať a hoci je pravdou, že sa spolu hádali asi 1 krát za mesiac, vždy si všetko vyriešili vonku pri káve alebo čaji a žiadne násilie medzi nimi nebolo. Svedkyňa uviedla, že dôvodom hádok medzi obžalovaným a poškodenou bola žiarlivosť poškodenej, ktorá však na obžalovaného nemala dôvod žiarliť. Svedkyňa nikdy na poškodenej nevidela žiadne zranenia. Svedkyňa potvrdila, že sa stalo, že poškodená opustila byt a spala niekde inde no zároveň uviedla, že poškodená nebola preč celú noc. Poškodená vždy odišla sama a svoje konanie im nikdy nevysvetlila. Svedkyňa ďalej vypovedala, že obžalovaný alkohol konzumuje len príležitostne, ako napr. pri oslavách alebo na Vianoce, pričom peniaze na pivo, ktoré si dá raz za deň, mu dávala poškodená. Keď si obžalovaný vypije, jeho správanie sa nemení, nie je agresívny. Finančne rodinu zabezpečovali obžalovaný s poškodenou spoločne a dá sa to zvládnuť aj po vzatí obžalovaného do väzby, pretože poškodená pracuje a zarába cez 800,- Eur mesačne. Svedkyňa si myslí, že poškodená bola v manželstve s obžalovaným spokojná, o incidente medzi obžalovaným a poškodenou u zamestnávateľa nič nevie. Svedkyňa nebola prítomná pritom, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal bitkou alebo že by poškodenú zbil, nebola svedkom toho, že by obžalovaný poškodenú vyhodil z bytu resp. že by poškodenej zobral kľúče od bytu a vyháňal ju z bytu a o takýchto veciach jej nehovoril ani nikto zo súrodencov. (čl. 328-330)
Svedok W.. O. K., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2017 vypovedal, že poškodená u neho ako ošetrujúceho lekára bola len 1 krát s odôvodnením, že ju mal napadnúť jej manžel, teda obžalovaný, a to dňa 19.12.2016. Išlo vtedy o údery do chrbta, škrtenie s bolesťami v pravej ramennej oblasti a v krku po škrtení, bez bolesti hlavy a bez závratí. Poškodená bola odoslaná na chirurgické vyšetrenie z titulu vylúčenia eventuálnych zlomenín, keďže svedok nemohol poškodenú odoslať priamo na RTG vyšetrenie. Chirurg zdravotný stav poškodenej po vyšetrení uzavrel s tým, že ide o pohmoždenie pravej lopatkovej oblasti s modrinami a podliatiny krku vpravo a odporučil lokálne chladivé obklady. Poškodená bola u svedka aj dňa 08.08.2016, kde bola odoslaná na chirurgiu pre náraz pravého predlaktia s bolesťou, opuchom a poruchou hybnosti. Záver chirurgického vyšetrenia svedok nemá a poškodená dôvod úrazu neuviedla a svedok nevie, či poškodená chirurgické vyšetrenie vôbec absolvovala. Poškodená bola u svedka naposledy dňa 10.02.2017, pretože sa uchádzala o prácu kvalitára a potrebovala potvrdenie do zamestnania. Poškodená ako chorá k svedkovi nechodila. Mala len dva úrazy, a to dňa 08.08.2016 a 19.12.2016, ale inak ako pacient k svedkovi nechodila vôbec. Svedok tiež uviedol, že poškodená spomínala, že majú s manželom konflikt, že nemajú celkom dobré vzťahy, avšak svedok sa k tomu presnejšie vyjadriť nevedel. (čl. 330-332)
Poškodená k svedeckej výpovedi W.. O. K. uviedla, že na pravej strane krku mala vždy od narodenia materské znamienko, ktoré súdu aj ukázala, pričom ide o fľak na pravej strane krku, ktorý pôsobí ako hematóm po škrtení. Súčasne uviedla, že svedkovi nikdy nepovedala, že ju obžalovaný týra a poznámka v zdravotnej dokumentácii svedka o tom, že mala byť dňa 19.12.2016 napadnutá obžalovaným mohla vzniknúť tak, že svedkovi bola na manžela nahnevaná a preto svedkovi povedala, že ju napadol manžel.
Súd prerušil hlavné pojednávanie a zabezpečil vyhotovenie časti zdravotnej dokumentácie poškodenej, ktorú mal svedok W.. O. K. pri sebe a túto následne oboznámil, pričom z jednotlivých listín vyplynuli nasledovné skutočnosti:
Zo záverov vyšetrenia MUDr. F. Z., rádiológa zo dňa 19.12.2016 vyplynulo, že na zobrazenom skelete sa na sumačných RTG snímkach traumatické zmeny nezobrazujú. (čl. 337).
Zo záverov vyšetrenia MUDr. B. O. zo dňa 19.12.2016 vyplynulo, že poškodená uviedla, že mala byť napadnutá manželom a malo ísť o škrtenie a údery do chrbta, pričom vpravo na krku bola prítomná plošná sufúzia a vpravo v scapulárnej oblasti malý hematóm s lokálnou bolestivosťou a chirurg odporučil lokálne chladivé obklady. (čl. 337).
Z lekárskej správy zo dňa 10.02.2017 vyplynulo, že poškodená je zdravá a schopná vykonávať prácu kvalitára. (čl. 338)
Z lekárskeho nálezu zo dňa 19.12.2016 vyplynulo, že W.. O. K. žiadal chirurgickú ambulanciu o vyšetrenie z forenzných dôvodov, kde poškodená bola napadnutá ráno vlastným manželom údermi do chrbta a škrtením s tým, že poškodená má bolesti pravej ramennej oblasti a krku po škrtení, bez bolesti hlavy a závratí. (čl. 339)
Svedok W. W., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2017 vypovedal, že obžalovaná a aj poškodený sú mu známi zo služobnej činnosti, pričom pracuje ako referent na OOP Z v Trnave. Svedok uviedol, že areáli bývalej TAZ zasahovali viackrát, pričom tam bol aj na jednom preverení, kde nejaká majsterka z firmy volala, že jej pracovníčka vraj mala byť napadnutá svojim manželom. Svedok ďalej uviedol, že z rozprávania staršieho kolegu sa dozvedel, že u poškodenej už boli viackrát takéto nezhody, čo si on (pozn. kolega svedka) vybavil, keď zbadal poškodenú, avšak pri predmetných zákrokoch svedok prítomný nebol, preto sa k nim nevyjadril. Svedkovi si na dôvody napadnutia poškodenej obžalovaným nespomenul, nevedel uviesť, či to bol alkohol alebo finančné dôvody. Svedok vedel potvrdiť, že vo firme pracovali obžalovaný a poškodená istú dobu spoločne, vo firme pracovala aj dcéra poškodenej, čo poškodená uviedla aj cestou počas eskorty. Poškodená na otázku staršieho kolegu svedka uviedla, že to nie je dobré medzi ňou a obžalovaným a že by chcela odísť bývať niekam mimo, kde by obžalovaný nemal prístup a kde by im nerobil zle. (čl. 333-335)
Na návrh prokurátora bola čítaná podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku Zápisnica o výsluchu svedka W. W. zo dňa 10.05.2017 v časti, kde sa svedok vyjadroval k tomu, či poškodená uvádzala niečo o obžalovanom (čl. 84), pričom svedok dňa 10.05.2017 vypovedal, že poškodená mu povedala, že by chcela odísť bývať s deťmi preč a súčasne na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2017 potvrdil, že to, čo bolo prečítané vypovedal a zároveň doplnil, že poškodená sa vyjadrovala tak, že chce s deťmi odísť a tieto vychovávať bez obžalovaného.
Zo záverov Znaleckého posudku č. 33/17 zo dňa 18.04.2017 vypracovaného MUDr. Danielou Martišovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, s čítaním ktorých strany súhlasili podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku vyplynulo, že u obžalovaného bola zistená porucha osobnosti s disociálnymi rysmi a tiež závislosť od alkoholu s depraváciou osobnosti, t.j. s negatívnymi zmenami v charaktere, záujmoch, emocionalite a sociabilite. Obžalovaný sa konania dopúšťal a dopustil pod vplyvom alkoholu napriek tomu, že bol a je dobre informovaný o vplyve alkoholu na jeho psychiku a o pohotovosti k agresivite v opitostiach. Obžalovaný bol a je informovaný aj o možnostiach liečby svojej závislosti a požívaniu alkoholu mohol predísť. Závislosť obžalovaného od alkoholu je plne rozvinutá, k tejto závislosti je obžalovaný nekritický a v stavoch opitosti je potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, čo odôvodňuje nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby ambulantnou formou. Znalkyňa potvrdila, že obžalovaný netrpel a netrpí psychickou poruchou, ktorá by znižovala jeho ovládaciu alebo rozpoznávaciu schopnosť a skúmanie jeho duševného stavu nie je dôvodné. Závislosť obžalovaného od psychotropných látok znalkyňou zistená nebola. (čl. 167)
Z listu obžalovaného a jeho prílohy adresovaného predsedovi senátu a jeho prílohy vyplynulo, že obžalovaný kladie otázku, či je možné, aby žena, ktorá klamala lebo žiarlila bola týraná od roku 2005 do roku 2017 a potom si uvedomila, že spravila nesprávne a zmenila výpoveď. Obžalovaný v liste argumentuje, že poškodená ho nechce vyviniť, ale chce aby bol potrestaný len za to, čo naozaj spáchal. Obžalovaný ďalej v liste potvrdzuje, že si je vedomý toho, že svoju manželku napadol v práci, avšak jej týranie popiera. V prílohe listu obžalovaný pripojil prehľad bývajúcich na adrese Trnava, H. XX, z ktorého je zrejmé, že s obžalovaným a poškodenou na tejto adrese bývajú aj ich deti - celkom 14. (čl. 323-324)
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol priestupkovo prejednávaný celkom 5 krát, a to za nasledovné priestupky: priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 30.04.2012, ktorého sa dopustil voči poškodenej a deťom, priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 17.08.2012, priestupok proti majetku zo dňa 29.10.2012, priestupok proti verejnému poriadku zo dňa 09.09.2016 a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 17.11.2016 (čl. 172-173)
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, a to za podielnictvo, krádeže, zanedbanie povinnej výživy a podvod, pričom obžalovanému boli ukladané v prvých dvoch prípadoch v rokoch 1994 a 1995 podmienečné tresty odňatia slobody, ktorých výkon mu bol nariadený, v roku 1995 aj nepodmienečný trest odňatia slobody, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený a osvedčil sa a posledných troch prípadoch v rokoch 2003, 2009 a 2014 podmienečné tresty odňatia slobody, kde sa osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. (čl. 343)
Zo záznamu z dychovej skúšky obžalovaného zo dňa 10.02.2017 vyplynulo, že obžalovanému bola meracím prístrojom zn. AlcoQuant 6020 plus s výrobným číslom A409767 s časom 23.33.59 s číslom merania 4770 nameraná hodnota 0,63 mg/l alkoholu v dychu (pozn. po prepočte 1,31 ‰) (čl. 96)
Z odpovede Mesta Trnava zo dňa 11.05.2017 vyplynulo, že poškodenej F. bola dňa 10.02.2017 vydaná evidenčná karta do nocľahárne s platnosťou do 13.03.2017, pričom poškodená pri žiadosti o jej vydanie ako dôvod uviedla rodinné problémy (čl. 102)
Z preukazu z nocľahárne vyplynulo, že poškodená F. B. bola oprávnená využívať služby resp. použiť nocľaháreň do 13.03.2017. (čl. 103)
Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok Obvodného úradu Trnava č. ObU-TT-OVVS3-2012/07613 zo dňa 13.06.2012 vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.04.2012 v čase asi o 12.00 hod. v Trnave na H. XX v byte vulgárne nadával svojej manželke F. B. slovami „Ty kurva jedna piča, vyfajči mi“ a vykrikoval na deti „vy ste degeši“, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- Eur. (čl. 104)
Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVVS2-2017/002119 zo dňa 09.01.2017 vyplynulo, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 17.11.2016 okolo 10.05 hod. v mieste trvalého bydliska v Trnave na ulici H. č. XX vulgárne nadával svojej manželke F. B. slovami „Ty kurva hnusná, špinavá, fajčíš kokoty“, „chodíš kade tade jebať a fajčiť kokoty“, za čo mu bola uložená pokuta 20,- Eur. (čl. 113)
Z rozhodnutia o proteste prokurátora Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVVS2-2017/016461 zo dňa 03.05.2017 vyplynulo, že Okresný úrad Trnava vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. OU-TT-OVVS2-2017/002119 zo dňa 09.01.2017, ktorým bola obžalovanému za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (pozn.: priestupok zo dňa 17.11.2016) uložená pokuta 20,- Eur, a to z dôvodu, že sa jedná o čiastkový útok zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. (čl. 117-118)
Zo záznamu o dychovej skúške zo dňa 17.11.2016 vyplynulo, že obžalovanému bola meracím prístrojom zn. AlcoQuant 6020 plus s výrobným číslom A409627 s časom 10.38.12 s číslom merania 703 nameraná hodnota 0,83 mg/l alkoholu v dychu (pozn. po prepočte 1,73 ‰) (čl. 126)
Z listov poškodenej zo dňa 06.03.2017, zo dňa 03.05.2017, zo dňa 09.03.2017, zo dňa 23.03.2017 a z listu bez dátumu vyplynulo, že poškodená si mala svoje prvotné výpovede vymyslieť v tom slova zmysle, že v skutočnosti zo strany obžalovaného k týraniu jej osoby nedošlo. Obžalovaného má rada a nechce, aby bol odsúdený za niečo, čo nespáchal. (čl. 199-200, čl. 244-246)
Z pracovného posudku na obžalovaného zo dňa 15.06.2017 vypracovaného spoločnosťou ALRO SLOVAKIA so sídlom Trnava, Coburgova 84 vyplynulo, že obžalovaný bol v menovanej spoločnosti
zamestnaný cez agentúru Rasken Consulting s.r.o. od 05.01.2017 do 13.02.2017 na pozícii pracovník vo výrobe, nebol konfliktný, prácu si vykonával svedomito a bez akýchkoľvek problémov. (čl. 175)
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom jednotlivé výroky tohto rozsudku súd odôvodňuje takto:
K výroku o vine:
Obžaloba skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že obžalovaný poškodenú - svoju manželku týral tak, že jej spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a neustálym podozrievaním z nevery, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie. Uvedené preukazujú najmä výpoveď poškodenej F. zo dňa 12.02.2017, výpoveď svedkyne W.ej zo dňa 12.02.2017, lekárske správy resp. zdravotná dokumentácia poškodenej a výpoveď svedka MUDr. O. K..
Pokiaľ ide o poškodenú F. B., súd sa musel vysporiadať s jej rozdielnymi výpoveďami, a to výpoveďou zo dňa 12.02.2017 a výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Poškodená vo výpovedi zo dňa 12.02.2017 popisovala, ako sa k nej obžalovaný správal, pričom z jej prvotnej výpovede vyplynulo, že ide o časové obdobie od roka 2005, čo by odôvodňovalo právnu kvalifikáciu podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona - závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas ako aj to, že bola obžalovaným opakovane vyhodená z ich bytu, čo by odôvodňovalo právnu kvalifikáciu aj podľa § 208 ods. 1 písm. e) Trestného zákona - neodôvodnené obmedzovanie v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.
Súdu neunikla výrazná snaha poškodenej označiť svoju prvotnú výpoveď za nepravdivú, pričom záver súdu o tom, že práve táto výpoveď je v jej podstatnej časti pravdivá vyplynul jednak zo znaleckého dokazovania ako aj z výpovede poškodenej a zo svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov.
Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková vo svojom znaleckom posudku okrem iného uviedla, že správanie poškodenej je pudové pri zníženej racionálnej kontrole a ovplyvnené hostilitou, impulzivitou a nekontrolovanou najmä verbálnou agresivitou, avšak nestráni sa ani brachiálnej agresivite. Správanie sa obžalovaného k poškodenej je pre poškodenú štandardným správaním, sama ho k možným prejavom agresivity provokuje svojou povahou najmä hysteroidnými prejavmi. Znalkyňa zároveň na hlavnom pojednávaní potom, ako bola prítomná počas celého výsluchu obžalovaného a pri celom výsluchu poškodenej vypovedala okrem iného, že prvotné výpovede poškodenej sú najvierohodnejšie a všetky jej ďalšie výpovede sú ochudobnené, pričom doplnila, že pol roku majú ľudia s hystériou tendenciu popierať svoje prvotné výpovede. Znalkyňa ďalej uviedla, že každá týraná žena aspoň s priemernými pamäťovými schopnosťami vie uviesť aspoň konkrétne dramatické situácie, ktoré sa dejú. Poškodená ich má zmixované, lebo hovorí, že skoro každý deň chodil opitý, pamätá si narodenie syna, lebo to boli emočne vypäté situácie, tam to vie uložiť, napríklad, keď uvádzala, čo sa dialo po narodení syna, ale tie detaily, keď bola na pohotovosti, koľkokrát volali políciu, koľkokrát ušla z domu pred ním, to je v tom „balóne“, v tej „hmle“, uložené, a to je typické pre hystériu. Ku skutočnosti, že znalkyňa u poškodenej nezistila syndróm týranej osoby znalkyňa uviedla, že základnými povahovými vlastnosťami poškodenej sú snaha o dominanciu, verbálna agresivita, pričom poškodená sa neštíti ani brachiálnej agresivity a keď je treba, tak ju použije a jej provokačné správanie sú všetko vlastnosti, ktoré ženu chránia. Poškodená nebude zavretá v kútiku, nebude učupená, ona nie je ten typ, dokáže sa aktívne bráni a súčasne doplnila, že poškodená si pamätá najťažšie udalosti z rokov 2016, 2017, kedy sa množili jej úteky od toho a to je situácia, kedy sa jej to vymklo z pod kontroly, keď to už ďalej
nechcela znášať. Nie u každého sa syndróm týranej osoby musí vyvinúť, tento sa vyvinie u ženy, ktorá je utiahnutá, submisívna, neschopná presadiť si svoj názor, verbálne nezdatná a už vôbec nie schopná nejakej agresivity. Poškodená ale má všetky tieto opačné vlastnosti. Uviedla tiež, že hoci čítanú výpoveď poškodenej z 12.02.2017 v čase spracovania znaleckého posudku nemala k dispozícii, táto je najbližšie k prvotným výpovediam poškodenej. Znalkyňa tiež poukázala na svoje skúsenosti, podľa ktorých, keby bolo násilie v rodine napríklad raz do mesiaca, tak to možno nikdy nevypláva na povrch, avšak tu je situácia taká, že to napätie sa stupňovalo a nebolo možné ho ani psychicky ani fyzicky ďalej znášať a poškodená si s tým nevedela ďalej poradiť.
Na tomto mieste súd uvádza, že záver o vierohodnosti jednej či druhej výpovede nemôže byť opretý výlučne o závery znaleckého dokazovania resp. o výsluch znalca, pretože v takomto prípade by to bol znalec a nie súd, kto by posudzoval jednotlivé výpovede. Znalecké dokazovanie ale môže byť tým prvkom, ktorý súdu pomôže urobiť si záver o tom, ktorá z rozdielnych výpovedí je pravdivá či pravde najbližšia. Znalkyňa mala možnosť nielen čítať prvotné výpovede poškodenej, ale mala tiež možnosť osobného rozhovoru s poškodenou (v rámci podania znaleckého posudku) a tiež možnosť sledovať výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa jasne definovala osobnosť poškodenej ako aj dôvody, pre ktoré poškodená na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď.
K znaleckému dokazovaniu potom pristúpili ďalšie skutočnosti, z ktorých súd vyvodil záver o pravdivosti výpovede (pozn.: s výhradami uvedenými nižšie vo vzťahu k obdobiu týrania) poškodenej zo dňa 12.02.2017. Týmito bolo najmä porovnanie výpovede obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil incident medzi ním a poškodenou z decembra 2016 a tiež napadnutie poškodenej dňa 10.02.2017 (i keď tu oprel, že by poškodenú aj kopal), pričom však poškodená vznik jej zranení z decembra 2016 a napadnutie zo dňa 10.02.2017 popierala resp. vysvetľovala inak ako obžalovaný. K zraneniam poškodenej z decembra 2016 pritom vypovedal svedok W., ktorý potvrdil, že mu poškodená povedala, že jej ich spôsobil práve obžalovaný. Pokiaľ ide o napadnutie poškodenej obžalovaným dňa 10.02.2017 v zamestnaní, o tomto vypovedala svedkyňa E. O., ktorá incident popísala v podstate zhodne s výpoveďou poškodenej zo dňa 12.02.2017 a svedkyňa F. Piešťanská vypovedala, že jej sama poškodená povedala, že ju dňa 10.02.2017 v práci napadol obžalovaný.
Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti súd potom urobil záver taký, že pravde najbližšie je výpoveď poškodenej zo dňa 12.02.2017, a teda že k týraniu poškodenej obžalovaným naozaj dochádzalo.
Obdobne súd posudzoval aj výpovede svedkyne W. L., rod. B., ktorá tiež svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní zmenila oproti svojej výpovedi zo dňa 12.02.2017, pričom súd si urobil záver o pravdivosti výpovede tejto svedkyne zo dňa 12.02.2017, keďže svedkyňa nevypovedala pravdivo na hlavnom pojednávaní, z čoho ju usvedčila svedecká výpoveď svedkyne E. O., ktorá potvrdila prítomnosť svedkyne W. L. pri incidente dňa 10.02.2017, o ktorom W. L. vypovedala dňa 12.02.2017 zhodne s poškodenou a jej výpoveďou z rovnakého dňa, z čoho je potom zrejmé, že svedkyňa W. L. na hlavnom pojednávaní nevypovedala pravdu.
Oproti obžalobe však súd konanie obžalovaného právne posúdil (a tomu primerane podľa vykonaného dokazovania prispôsobil úpravu popisu skutku) len ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom dôvody pre takýto postup sú nasledovné:
Súd nemá pochybnosti o tom, že spolužitie obžalovaného a poškodenej dlhodobo (možno už od roka 2005) sprevádzajú ťažkosti. Otázkou, s ktorou sa ale súd musel vysporiadať bolo, od akého obdobia konanie obžalovaného bolo takej intenzity, aby ho bolo možné kvalifikovať hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti a súčasne sa vyznačujúcim určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré by poškodená považovala za ťažké príkorie či ponižovanie s následkami fyzického alebo psychického utrpenia niektorou z foriem uvedených v § 208 ods. 1 Trestného zákona a či to bolo práve už od roka 2005.
Obžalovaný a poškodená zhodne vypovedali, že medzi nimi boli hádky, že si vzájomne vulgárne nadávali a vzájomne na seba žiarlili. Správanie sa obžalovaného voči poškodenej napokon dokumentuje aj výpis z lustrácie priestupkov obžalovaného. Súd je však toho názoru, že konanie obžalovaného napĺňajúce znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby možno bez pochybností datovať najskôr od 08.08.2016, kedy došlo k prvému napadnutiu poškodenej obžalovaným. Samotná poškodená
vypovedala, že správanie sa obžalovaného sa zhoršovalo postupne a aj z výpovede znalkyne vyplynulo, že napätie sa stupňovalo a nebolo možné ho ani psychicky ani fyzicky ďalej znášať a poškodená si pamätá najťažšie udalosti z rokov 2016, 2017, kedy sa množili jej úteky od toho a to je situácia, kedy sa jej to vymklo z pod kontroly, keď to už ďalej nechcela znášať (pozn. súdu: a napokon to eskalovalo dňa 10.02.2017 k tomu, že si poškodená vybavila preukaz do nocľahárne). Časové hľadisko potvrdila aj výpoveď svedkyne W. L. zo dňa 12.02.2017, ktorá vypovedala tak, že jej poškodená mala uviesť, že ju obžalovaný za posledný rok napadol viackrát a súčasne si na poškodenej všimla aj jej zranenia.
Problémy medzi obžalovaným a poškodenou preukazujú nepriamo aj svedecká výpoveď W. W., ktorý o nich vedel od služobne staršieho kolegu ako aj výpoveď W.. O. K., ktorému sa poškodená zverila, že majú s obžalovaným konflikt, že nemajú celkom dobré vzťahy a minimálne v prípade zranení zo dňa 19.12.2016 potvrdila, že jej ich spôsobil práve obžalovaný. Na tomto mieste súd k argumentu poškodenej, že fľak na jej krku je jej materským znamením udáva, že je pravdou, že poškodená má na krku materské znamenie, ktoré vyzerá ako hematóm po škrtení (o čom sa mal súd možnosť presvedčiť na hlavnom pojednávaní), avšak zároveň súd vychádza z toho, že tak W.. O. K. ako aj W.. F. Z. ako lekári s príslušným vysokoškolským vzdelaním rozoznajú materské znamenie od hematómu, a teda v prípade incidentu zo dňa 19.12.2016 mala poškodená na krku okrem materského znamenia aj stopy po škrtení obžalovaným.
K možnému logickému nesúladu v argumentácii súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu pravdivosti výpovede poškodenej zo dňa 12.02.2017, v ktorej poškodená vypovedá o týraní už od roka 2005 a záveru súdu o tom, že k týraniu poškodenej dochádzalo v období najmenej od 08.08.2016 súd uvádza, že nejde o nesúlad, pretože obžalovaný sa síce k poškodenej nesprával dobre možno dlhodobo, avšak obdobie, od ktorého je možné konanie obžalovaného bez pochybností posúdiť ako konanie s hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti a súčasne sa vyznačujúcim určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré by poškodená považovala za ťažké príkorie či ponižovanie s následkami fyzického alebo psychického utrpenia možno až obdobie, kedy bolo vykonaným dokazovaním preukázané nielen prvé fyzické napadnutie poškodenej (deň 08.08.2016), ale tiež obdobie roka 2016, ktoré zhodne označili tak znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková ako aj svedkyňa W. L. ako obdobie, v ktorom konanie obžalovaného malo okrem iného aj ten následok, že poškodená z bytu po hádkach a konfliktoch odchádzala. Preto súd rok 2016, a to konkrétne od prvého napadnutia poškodenej dňa 08.08.2016 považuje za obdobie, od ktorého je dokazovaním bez pochybností preukázané týranie poškodenej obžalovaným v intenzite zakladajúcom jeho tresno-právnu zodpovednosť za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Pokiaľ ide teda o časový faktor, súd nemal bez dôvodných pochybností za preukázané, že by k týraniu poškodenej obžalovaným v zmysle naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto zločinu dochádzalo už od roka 2005, a preto skutok nekvalifikoval podľa ods. 3 písm. d) ustanovenia § 208 Trestného zákona.
Súd tiež nemal vykonaným dokazovaním bez dôvodných pochybností za preukázané, že by obžalovaný poškodenej neodôvodnene obmedzoval prístup k majetku, ktorý má právo užívať, teda že by ju opakovane vyhadzoval z bytu. Odchody poškodenej z bytu sú skôr jej reakciou na správanie sa obžalovaného, kedy poškodená radšej volila takúto reakciu, než aby išla do priamej konfrontácie s obžalovaným. Takýto záver si súd osvojil nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z výpovede znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej, ktorá vypovedala, že situácia medzi obžalovaným a poškodenou gradovala a poškodená si nedokázala s tým už sama poradiť, a preto išla hľadať pomoc a tiež z výpovedí svedkov W. K. a X. K., ktorí zhodne potvrdili, že poškodená síce z bytu odchádzala, avšak súčasne uviedli, že obžalovaný spolu so svedkom X. K. ju v takých prípadoch vždy išli hľadať, pričom je málo pravdepodobné, že by obžalovaný, ktorý poškodenú z bytu vyhodí, by ju vzápätí aj so svedkom išiel hľadať. Napokon aj svedkyňa I. B. vypovedala, že poškodená opustila byt a spala niekde inde no zároveň uviedla, že poškodená nebola preč celú noc, pričom poškodená vždy odišla sama a svoje konanie im nikdy nevysvetlila, pričom svedkyňa nebola prítomná pritom, že by obžalovaný poškodenú vyhodil z bytu resp. že by poškodenej zobral kľúče od bytu a vyháňal ju z bytu a o takýchto veciach jej nehovoril ani nikto zo súrodencov. Obdobne vypovedala dňa 12.02.2017 aj svedkyňa W. L., ktorá uviedla, že počas jej prítomnosti obžalovaný poškodenú nevyhodil z bytu, pričom keď sa obžalovaný s poškodenou hádajú, poškodená ide radšej sama preč, a to väčšinou k svojej matke. Za takejto dôkaznej situácie preto súd neaplikoval ani ustanovenie § 208 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.
Zhrnúc uvedené súd upravil popis skutku tak, aby tento zodpovedal vykonanému dokazovaniu a opísal konanie obžalovaného, ktoré posúdil ako týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. K výroku o treste:
Podľa ustanovenia § 208 ods. 1 Trestného zákona je možné páchateľovi zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného zákona Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, z čoho potom vyplýva, že súd musel obžalovanému ukladať trest odňatia slobody.
V prípade obžalovaného nebola vykonaným dokazovaním preukázaná existencia žiadnej poľahčujúcej a ani žiadnej priťažujúcej okolnosti. V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovanému nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, pretože obžalovaný urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa cíti byť nevinný a hoci obžalovaný priznal napadnutie poškodenej dňa 10.02.2017 a vyslovil nad svojim konaním ľútosť, nepriznal sa k spáchaniu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v rozsahu podľa výroku tohto rozsudku a ani spáchanie tohto zločinu neoľutoval, teda jeho priznanie sa a úprimné oľutovanie nepokrylo skutok, pre spáchanie ktorého bol napokon uznaný vinným.
Súd v prípade obžalovaného neprihliadal ani na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený, ale naopak aplikoval citované ustanovenie v jeho časti za bodkočiarkou, podľa ktorého súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Tu súd poukazuje na odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol síce v minulosti trestaný, avšak za druhovo inú trestnú činnosť, a to za trestné činy neprekazenia trestného činu (§ 167 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.), trestné činy krádeže (§ 247 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.), trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 213 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.), prečin zanedbania povinnej výživy podľa (§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.) a prečin podvodu (§ 221 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.). Navyše obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu odňatia slobody v roku 1996 a pokiaľ ide o jeho posledné tri odsúdenia, súdy mu ukladali vždy podmienečné tresty odňatia slobody, kde sa odsúdený osvedčil, a teda výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nebolo potrebné nariaďovať. Zhrnúc všetky tieto skutočnosti je súd toho názoru, že aplikácia ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona v prípade obžalovaného nie je namieste, a preto využil možnosť neprihliadať na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Nezistiac teda žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozpätí od 3 (troch) do 8 (osem) rokov, teda ani nezvyšoval dolnú hranicu a ani neznižoval hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody súd zastáva názor, že v prípade obžalovaného splní výchovnú a aj represívnu funkciu trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 3 (tri) roky.
Súd pri úvahách o konkrétnej výmere trestu odňatia slobody aplikoval ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a súčasne ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na skutočnosť, že dôvodom spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby bola aj vzájomná žiarlivosť obžalovaného a poškodenej, ďalej že obžalovaný poškodenej nespôsobil nielen závažnejšie zranenia ale ani závažnejšie následky ako aj na to, že podľa výpovede znalkyne PhDr. Zuzany Bilelikovej sú základnými povahovými vlastnosťami poškodenej snaha o dominanciu a verbálna agresivita, pričom poškodená sa neštíti ani brachiálnej agresivity a keď je treba, tak ju použije a jej provokačné správanie sú všetko vlastnosti, ktoré ženu chránia, teda následok týrania poškodenej zo strany obžalovaného patrí k menej závažnejším následkom konania takéhoto druhu (rozumej týrania).
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody ako trest podmienečný, aplikujúc ustanovenie § 51 ods. 1, podľa ktorého súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ďalej ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a ustanovenie § 51 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
Splnenie podmienky uloženia trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky vyplýva zo samotného výroku o uloženom treste. Čo sa týka splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd poukazuje jednak na osobu obžalovaného, ktorý žije s poškodenou dve desaťročia a spolu vychovávajú celkom 14 detí a tiež na skutočnosť, že obžalovaný bol riadne zamestnaný a svoje pracovné povinnosti si plnil svedomito, čo vyplynulo nielen z posudku jeho zamestnávateľa ale aj zo svedeckej výpovede F. B.. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, súd poukazuje na to, že konanie obžalovaného má svoj pôvod aj a súčasne najmä v jeho žiarlivosti, ktorá žiaľ prerástla do takého jeho správania, ktoré naplnilo znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Konanie obžalovaného je síce neospravedlniteľné, avšak na druhej strane nemožno nezohľadniť ten fakt, že v jeho prípade nešlo o konanie, ktoré by nemalo žiadne vysvetlenie, t.j. bolo by úplne bezdôvodné v tom slova zmysle, že motív konania obžalovaného by nebolo možné zistiť resp. by nebol zrejmý. Navyše súd mal možnosť bezprostredne počas celého priebehu hlavného pojednávania sledovať správanie sa tak obžalovaného ako aj poškodenej, z ktorého bolo cítiť, že obžalovaný a poškodená sa majú vzájomne radi a chcú spolu i naďalej žiť.
Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že v prípade obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a práve naopak aj celý priebeh hlavného pojednávania, ktorého výchovný účinok nemožno podceňovať, spolu s obmedzením a povinnosťou, ktoré súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil ako aj s uloženým ochranným opatrením sú spôsobilými vplývať na osobu obžalovaného tak, aby si protiprávnosť svojho konania uvedomil a trestnej činnosti sa viac nedopúšťal.
Preto súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorej dĺžku určil na 4 (štyri) roky, ktorú považuje za primeranú vo vzťahu k závažnosti a dĺžke protiprávneho konania obžalovaného.
Pokiaľ ide o obmedzenie a povinnosť, ktoré súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil, postupovať týmto spôsobom (vo všeobecnosti) súdu ukladá cit. ustanovenie § 51 ods. 2 Trestného zákona a pokiaľ ide o konkrétne obmedzenie a povinnosť, tieto boli uložené s prihliadnutím na charakter trestného činu a okolnosti jeho spáchania. Obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov sleduje posilnenie účinku uloženého ochranného opatrenia a súčasne je dôsledkom toho, že obžalovaný trestnú činnosť páchal pod vplyvom alkoholu. Príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve súd obžalovanému ukladal s cieľom,
aby vhodná psychoterapia resp. vhodné psychologické poradenstvo obžalovanému pomohli zbaviť sa jeho žiarlivosti, ktorá mala na spáchaní zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby nemalý podiel.
K výroku o uložení ochranného opatrenia:
Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže uložiť páchateľovi ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný páchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby pod vplyvom návykovej látky, a to alkoholu. Obžalovaný, poškodená ako aj svedkovia v zásade potvrdili, že obžalovaný alkoholické nápoje požíval, hoci sa požívanie alkoholu obžalovaným snažili buď bagatelizovať resp. popísať tak, že toto požívanie bolo len príležitostné resp. v malom rozsahu. Jednotlivé výpovede sa ale líšili nielen v tom, ako často mal obžalovaný alkohol požívať, ale aj v tom, aký druh alkoholu mal obžalovaný požívať, keď obžalovaný uvádzal, že pije len pivo, poškodená uvádzala (pozn.: výpoveď zo dňa 12.02.2017), že obžalovaný pije vodku, červené víno a aj pivo a svedkyňa W. L., rod. B. uvádzala (pozn.: výpoveď zo dňa 12.02.2017), že obžalovaný pije vodku alebo rum, z čoho bolo aj v spojení so závermi znaleckého posudku č. 33/17 zo dňa 18.04.2017 vypracovaného MUDr. Danielou Martišovou zrejmé, že obžalovaný alkohol nielen požíval vo zvýšenej miere, ale bol na ňom aj závislý.
Podľa záverov Znaleckého posudku č. 33/17 zo dňa 18.04.2017 vypracovaného MUDr. Danielou Martišovou u obžalovaného bola zistená závislosť od alkoholu s depraváciou osobnosti, t.j. s negatívnymi zmenami v charaktere, záujmoch, emocionalite a sociabilite s tým, že závislosť obžalovaného od alkoholu je plne rozvinutá, k tejto závislosti je obžalovaný nekritický a v stavoch opitosti je potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, čo odôvodňuje nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby ambulantnou formou.
Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že v prípade obžalovaného je uloženie ochranného protialkoholického liečenia plne namieste, pričom pokiaľ ide o spôsob jeho výkonu, tento bol určený v súlade so závermi predmetného znaleckého posudku v ambulantnej forme, keď tento spôsob výkonu ochranného protialkoholického liečenia navrhovala znalkyňa a súd vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že by obžalovanému bolo potrebné toto liečenie ukladať v ústavnej forme.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.