Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-1062-2015.pdf
PDF · 124.65 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/1062/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcov: 1. H. U., bytom W. XX, N., 2. H. V., bytom H. T. XXXX/X, N. - G. S., 3. O. O., bytom Y. XX ( právni nástupcovia po neb. S. V., , zomr. dňa XX.XX.XXXX), všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou, JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876 proti žalovaným: 1. O. D., bytom N. XXX, zast. JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou so sídlom , Piaristická 1, Nitra, 2. L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. č.XXXX/XX, R. O., 3. M. M., bytom G. vítezství XXXX/XX, A. X - Y., Česká republika, Nitra, o neplatnosť listiny o vydedení, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/30/2009-353 zo dňa 5. marca 2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcom priznáva voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že listina o vydedení spísaná dňa 1.10.2002 vlastnou rukou poručiteľky O. C., rod. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX je neplatná. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil ust. § 38 ods. 1,2 , § 469a ods. 1 ,2 a 3 Občianskeho zákonníka a zisteným skutkovým stavom. V dôvodoch uviedol, že pôvodný žalobca S. V. ( v priebehu konania zomrel a jeho právnymi nástupcami sú žalobcovia v 1. až 3. rade) sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení spísanej poručiteľkou O. C. dňa X.XX.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX a zároveň sa domáhal určenia, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 1.10.2002 nie sú dané. Návrh odôvodnil tým, že poručiteľka O. C. bola jeho starou matkou, ktorá listinou o vydedení ho vydedila v celom rozsahu z dôvodov, že o ňu neprejavoval záujem od roku 1998. V konaní o dedičstve po poručiteľke predložila dedička - žalovaná v 1. rade listinu o vydedení , ktorú považuje za neplatnú z dôvodu, že poručiteľka v čase jej spísania nebola spôsobilá na takýto úkon. V čase jej spísania mala poručiteľka 95 rokov, bolo liečená na aterosklerózu mozgových ciev a na dementný syndróm, pričom jej stav sa od roku 1997 zhoršoval a po dobu 10 rokov dozadu nebola schopná sama písať, čítať, jej písmo bolo nečitateľné, starostlivosť jej zabezpečovala jediná jej žijúca dcéra V. R.. S ohľadom na pokročilý vek a zdravotný stav nemala poručiteľka vedomosť o spôsobe a forme vydedenia a nikdy to nebola ani jej skutočná vôľa, preto obsah listiny je v rozpore so skutočnosťou. 1.2 Okresný súd v Nitre rozhodol vo veci prvý krát rozsudkom č.k. 9C 30/2009-176 zo dňa 11.11.2010 tak, že žalobe v časti určenia, že listina o vydedení je neplatná vyhovel a v časti určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané zastavil pre späťvztie žaloby žalobcom v tejto časti. Na odvolanie žalovanej v 1. rade odvolací súd uznesením č.k. 7Co8/2011-214 zo dňa 31.1.2012 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že záver prvoinštančného súdu o nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony je predčasný a vychádza zo
skutkových záverov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní vzhľadom na rozpor záverov v znaleckom posudku MUDr. Strhana, ktorý bol pribratý do konania súdom a znaleckým posudkom MUDr. Turčeka, predloženým žalovanou v 1. rade, ktorý rozpor bolo potrebné odstrániť, pretože ich závery o spôsobilosti na právne úkony poručiteľky v čase spísania listiny o vydedení boli celkom odlišné. Za danej procesnej situácie sa javilo vhodné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, pretože posúdenie spôsobilosti poručiteľky na spísanie listiny o vydedení boli potrebné odborné znalosti znalca z odboru psychiatie. Zároveň odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil po právnej stránke, pretože zo spisu nevyplýva, že by sa oboznámil s listinou o vydedení zo dňa 1.10.2002 ( v spise sa nenachádzala) , pričom ide o základný dôkaz, ktorého neplatnosť žalobca namietal. 1.3 Po doplnení dokazovania v intenciách odvolacieho súdu , súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom (v poradí druhým ) tak, že žalobe vyhovel a určil, že listina o vydedení zo dňa 1.10.2002 spísaná vlastnou rukou poručiteľky, je neplatná. V dôvodoch uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu skutkovému a právnemu záveru, že poručiteľka O. zomr. dňa XX.X.XXXX, v čase spísania listiny o vydedení dňa 1.10.2002 nebola spôsobilá na spísanie takéhoto právneho úkonu, pretože trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon vylučovala. Z dedičského spisu vedeného pod sp.zn. 22D/976/2008 zistil, že uznesením Okresného súdu v Nitre zo dňa 29.9.2008 súd odkázal V. R. , ktorá bola dcérou poručiteľky na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu spísaného poručiteľkou vlastnou rukou dňa 1.10.2002 a S. V., ktorý bol vnukom poručiteľky na podanie žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení spísanej dňa 1.10.2002 vlastnou rukou poručiteľky. V dedičskom konaní predložila žalovaná v 1. rade závet a listinu o vydedení obe zo dňa 1.10.2002. Listinou o vydedení poručiteľka vydedila vnuka S. V., teda pôvodného žalobcu, v celom rozsahu z dôvodov, že o ňu neprejavuje záujem od roku 1988, netelefonuje, nepíše a videla ho v roku 1988 pri pohrebe dcéry a v roku 1997 pri pohrebe jeho otca. Žalobca namietal dôvody vydedenia ako aj spôsobilosť poručiteľky na spísanie takéhoto právneho úkonu. 1.4 Zo znaleckého posudku č. 4/2010 znalca MUDr. Patrika Strhana z odboru psychiatria, ktorého pribral do konania súd bolo zistené, že poručiteľka O. C., nebola vzhľadom na svoj zdravotný stav schopná posúdiť obsah, význam a dôsledky právneho úkonu, ktorý urobila, pretože v čase spísania listiny o vydedení trpela duševnou poruchou, ktorá ju vylučovala zo spôsobilosti na právne úkony. Touto poruchou bola vaskulárna demencia, pričom poručiteľka mala diagnostikovanú už v roku 1997 všeobecným lekárom MUDr. Kosorínom senilnú demenciu z klinického vyšetrenia a odborných vyšetrení v domácom prostredí. Okrem toho trpela aterosklerózou od roku 1993, ktoré ochorenie postihuje mozgové cievy a s pribúdajúcim vekom zhoršuje prekrvenie mozgu, na ktorý stav najskôr reagujú pamäťové bunky a jej dôsledkom sú problémy s pamäťou ( skleróza). V prípade poručiteľky sa predpokladá ako známa príčina dementného procesu systémové ochorenie - ateroskleróza, postihujúca celý cievny systém vrátane ciev centrálneho nervového systému, teda mozgu a opierajúc sa o časové údaje zo zdravotného záznamu je diagnóza demencie u poručiteľky uvádzaná už od 1.12.1997, takmer pri každej kontrole v diagnostickom závere obvodného lekára do roku 1999, čo je dlhšie obdobie ako vyžaduje MKCH teda dlhšie ako 6 mesiacov. Už medzi rokmi 1973 a 1983 sa dá predpokladať začiatok rozvoja dementného procesu, pričom ide o progredujúce ochorenie, čo znamená, že sa klinický obraz zhoršuje a už druhý aj tretí stupeň postihnutia znemožňuje jedincovu schopnosť samostatne existovať. V roku 2006, kedy bola hospitalizovaná v NsP Zlaté Moravce na chirurgickom oddelení pribudol imobilizačný syndróm, generalizovaná osteoporóza a zmiešaná demencia prevažne vaskulárneho ťažkého stupňa. 1.5 Z výpovede obvodného lekára poručiteľky MUDr. Michala Kosorína bolo zistené, že ošetroval poručiteľku v domácom prostredí pre iné zdravotné problémy pacientky, u ktorej spozoroval zmeny v psychike, ale aj somatické znaky, vykonal jej test minimálnej mentálnej schopnosti a kognitívnych funkcií a zistil, že nevedela, aký je deň v týždni, aké je ročné obdobie, nepamätala si názvy príbuzných, mala poruchy pamäte a ochorenie malo stupňový charakter. Pacientka v roku 2002 trpela demenciou, pričom išlo o prechod medzi ľahkou a stredne ťažkou demenciou. U poručiteľky išlo o demenciu cievnu, o čom svedčí aj jej dynamika, v roku 2006 išlo o ťažkú aterosklerotickú demenciu. Akákoľvek medikácia môže byť pre pacienta riziková, osobitne u pacientky, ktorá mala menej ako 40 kg hmotnosti a vek, ktorý sám o sebe predstavoval riziko. Cievne ochorenie poručiteľky bolo liečené len symbolicky (ENERBOL je liek zlepšujúci okysličenie mozgu), antialzheimeriká sú pri tejto diagnóze kontraidikované. Súd prijal záver, že MUDr. Kosorín bol kompetentný stanoviť poručiteľke aj psychiatrickú diagnózu, pretože ju poznal 20 rokov a absolvoval rigoróznu skúšku z odboru psychiatria. 1.6 Z kontrolného znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatrie, č. 51/2014 znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o., Bánovce nad Bebravou vyplýva
odborný záver, že u poručiteľky sa v čase spísania závetu a listiny o vydedení dňa 1.10.2002 jednalo o demenciu cievneho pôvodu, prinajmenšom stredne ťažkého stupňa. Zároveň sa znalecká organizácia v rámci posudzovania znaleckých posudkov MUDr. Strhana a MUDr. Turčeka, stotožnila so závermi znalca MUDr. Strhana a vyslovila záver, že jeho závery uvedené v znaleckom posudku č. 4/2010 sú správne a dospela k záverom totožným, z ktorých vyplýva, že poručiteľka v čase spísania príslušných listín trpela závažnou duševnou chorobou - demenciou prevažne cievneho pôvodu, najmenej stredne ťažkého stupňa a že poručiteľka v čase spísania príslušných listín nebola schopná vzhľadom na svoj zdravotný stav posúdiť obsah, význam a dôsledky právneho úkonu, ktorý urobila - listiny o vydedení spísanej dňa 1.10.2002. Duševná choroba- demencia vylúčila poručiteľku zo spôsobilosti na právne úkony. Vzhľadom na námietky žalovanej k tomuto znaleckému posudku bol vypočutý poverený znalec MUDr. Svetozár Droba , ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 51/2014 . 1.7 Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/29/2009 bolo zistené, že v konaní o neplatnosť závetu na návrh žalobcov:1. V. R., 2. M. M., 3. H. U., 4. H. V.,5. O. O. proti žalovanej: O. D., bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7C 29/2009 zo dňa 17.02.2015 tak, že súd určil, že závet spísaný dňa 01.10.2002 vlastnou rukou poručiteľky O. C., zomr. dňa XX.XX.XXXX je neplatný. 1.8 Z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony, nakoľko v čase spísania listiny o vydedení trpela duševnou poruchovou, ktorá ju na tento úkon vylučovala. Poručiteľka mala v čase spísania listiny o vydedení 95 rokov, od roku 1983 trpela aterosklerózou, ktorá bola podľa záveru znalca príčinou senilnej demencie, ktorú v zdravotných záznamoch poručiteľky všeobecný lekár uvádzal už od roku 1997. Podľa vyjadrenia znalca toto ochorenie je progredujúce a vzhľadom na počiatok zaznamenania tohto ochorenia v zdravotnej dokumentácii poručiteľky v roku 1997 a dátum spísania listiny o vydedení v roku 2002 je zrejmý záver, že v čase spísania listiny o vydedení už dosahovalo toto ochorenie taký stupeň, že ju vylučovalo zo spôsobilosti a vedomosti následkov ako aj obsahu právneho úkonu, ktorý poručiteľka spísala vlastnou rukou. Podľa názoru súdu je zdravotná dokumentácia poručiteľky u MUDr. Kosorína, z ktorej vychádzali znalci dostatočným relevantným dôkazovým materiálom pre závery znalcov, ktorý vyhodnotili túto dokumentáciu a dospeli k záveru, ktorý bol uvedený v posudkoch a aj s poukazom na ďalšie vykonané dôkazy akými boli výsluchy účastníkov a to najmä žalovaných v 2. a v 3. rade ako aj výsluch vnuka poručiteľky L. R. a svedkyne S. A. , bolo dostatočným spôsobom preukázané, že poručiteľka mala zmeny v správaní v čase keď spísala predmetný právny úkon. Tento záver nespochybňuje ani záznam z DVD nahrávky zo stých narodenín poručiteľky, v ktorom bol jej prejav primeraný veku, išlo o veľmi jednoduchý prejav, gramaticky sa nevyjadrovala správne a ani tento jej prejav nevzbudil dôvodné pochybnosti o tom, že poručiteľka netrpela duševnou poruchou, ktorú skutočnosť konštatovali aj znalci. Znalecký posudok MUDr. Turčeka predložený žalovanou v 1. rade, síce uvádzal chýbajúci popis symptómov v dokumentácii poručiteľky, nevykonané odborné vyšetrenie a nezaznamenanie stupňa demencie, avšak tieto skutočnosti boli objasnené výsluchom ošetrujúceho lekára, zmeny duševného stavu potvrdili aj svedkovia a obaja súdom ustanovení znalci, ktorí vychádzali zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky a z obsahu spisu, vyvodili zhodný záver o nespôsobilosti poručiteľky na právny úkon listiny o vydedení. Z výsluchu ošetrujúceho lekára boli zistené symptómy demencie, ktoré síce v zdravotnej dokumentácii všeobecný lekár neuviedol. Skutočnosť, že trpela demenciou potvrdzuje aj ďalší záver z lekárskeho ošetrenia v NsP Zlaté Moravce v roku 2006, kde jej opätovne bola diagnostikovaná vaskulárna demencia ťažkého stupňa a táto skutočnosť potvrdzuje, že poručiteľka trpela touto chorobu, toto ochorenie je pravdepodobné aj vzhľadom na vysoký vek poručiteľky. Zmeny jej v správaní potvrdili aj nestranní svedkovia a to najmä MUDr. Kosorín a Viera A.. Súd preto dospel k záveru, že aj s poukazom na znalecké posudky, výsluchy nestranných svedkov, poručiteľka bola nespôsobilá na spísanie listiny o vydedení a preto je tento právny úkon neplatný. 1.9 Súd nepovažoval výpoveď svedka L.. L. D. manžela žalovanej v 1. rade za vierohodnú ohľadne tvrdení, že stav poručiteľky bol veľmi dobrý až do roku 2006, pričom v tomto smere súd poukazuje na výpoveď nestrannej svedkyne S. A., ktorá sa vyjadrila o potrebe opatery poručiteľky, ktorá nespoznávala ľudí, tento jej stav bol asi 10 rokov pred smrťou poručiteľky a taktiež na výpoveď svedka MUDr. Kosorína, ktorý bol ošetrujúcim lekárom poručiteľky a poznal jej zdravotný stav. Podstatou argumentácie MUDr. Turčeka boli tvrdenia, že zápisy všeobecného lekára sú nedostatočné, že MUDr. Kosorín nikdy nezdôvodnil diagnózu - demenciu, neoprel ju o žiadne fakty, neboli vykonané žiadne odborné vyšetrenia. Tieto tvrdenia vyvrátil súdom ustanovený znalec - znalecká organizácia, ktorej závery sú totožné so záverom znalca MUDr. Z. o nespôsobilosti poručiteľky na spísanie právneho úkonu a to listiny o vydedení. Navyše znalecká organizácia potvrdila odbornú spôsobilosť ošetrujúceho lekára pre konštatovanie demencie na základe zdravotnej dokumentácie, do ktorej vykonal záznamy ošetrujúci lekár MUDr. Kosorín, ktorý s ňou prichádzal do styku, hodnotil poručiteľku ako stredne ťažko a postupne
až ťažko dementnú, stav ťažkej demencie bol klinickým pracoviskom u nej stanovený v roku 2006, čo bolo už po vykonaní právnych úkonov, ale významne to spochybnilo a prakticky aj vylúčilo možnosť, že posudzovaná v čase oslavy stých narodenín bola k právnym úkonom spôsobilá. 1.10 Tvrdenia žalovanej v 1. rade o spôsobilosti poručiteľky na spísanie listiny o vydedení boli vyvrátené odbornými závermi znalcov, ktorých súd v konaní ustanovil a vypočul . Skutočnosti týkajúce sa absencie odborných lekárskych vyšetrení u poručiteľky boli dostatočne objasnené znalcami, ktorí potvrdili, že diagnózu stareckej demencie môže určiť aj všeobecný lekár a u pacientov v takom veku, ako bola poručiteľka sú špeciálne odborné vyšetrenia nevhodné, lebo ich príliš zaťažujú a pritom nemajú podstatný význam, nakoľko ide o stav nezvratný. Pokiaľ sa poručiteľke neordinovali lieky, bolo to preto, že poručiteľka netrpela žiadnymi bludnými predstavami ani agresivitou voči okoliu a antialzheimeriká sú pri diagnóze cievna demencia kontraidikované. Taktiež z konfrontácie svedka MUDr. Turčeka a znalca MUDr. Strhana vyplýva, že obaja uvedení uznali, že obsah listiny o vydedení tak, ako bola napísaná, poručiteľka sama určite napísať nevedela, niekto jej musel povedať, ako to má napísať, niekto jej to musel pripraviť. V rovnaký deň ako bola datovaná listina o vydedení, bol spísaný aj závet, pričom vzhľadom na závery znaleckých posudkov je opodstatnené tvrdenie, že obe listiny niekto pripravil a poručiteľke nadiktoval. 1.11 Rozhodnúť o náhrade trov štátu a účastníkov si súd vyhradil osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods. 3 OSP).
Vydedenie však prichádza do úvahy iba u neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú deti poručiteľa. Ustanovenie § 469a umožňuje, aby sa vydedenie vzťahovalo aj na potomkov vydedeného dediča (vnukov poručiteľa), avšak za predpokladu, že je to v listine o vydedení výslovne uvedené. Vydedenie je jednostranný právny úkon (prejav vôle) poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v § 469a. 1.10 Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti, ktorá obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod, taký prejav by bol neplatný.Z odseku 3 vyplýva, že na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto ako pri závete. Prejav o vydedení poručiteľ môže urobiť buď súčasne, spolu so závetom, alebo aj osobitne. Pokiaľ ide o formálne náležitosti listiny o vydedení, zákon pre ňu predpisuje rovnaké náležitosti ako pri závete. Preto listinu o vydedení možno spísať vlastnoručne, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice (§ 476). Dôsledkom vydedenia je to, že inak neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených najmä v písmenách b) a d) vyplýva, že ide o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska. Vydediť potomka možno iba z jedného z dôvodov uvedených v zákone a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. 1.11 Predmetom dokazovania bolo posúdenie platnosti listiny o vydedení spísanej poručiteľkou O. C. v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka. V konaní bolo dokazovanie zamerané na posúdenie platnosti tohto právneho úkonu a to predovšetkým z hľadiska spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, ktorá skutočnosť bola namietaná žalobcom v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a prizná jej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky nie je zrejmé ani to, na základe akých predchádzajúcich vyšetrení bola poručiteľke stanovená diagnóza ateroskleróza. DG dementio senillis stanovil len všeobecný lekár (vyšetrenie dňa 01.12.1997) bez toho, aby v zázname z vyšetrenia bola uvedené priamo sympomatika demencie. Z vykonaného dokazovania nevyplynul exaktný záver, že poručiteľka trpela pri spisovaní listiny o vydedení dňa 01.10.2002 duševnou poruchou takého rozsahu, ktorá ju robila duševne nespôsobilou na uskutočnenie takéhoto úkonu z nasledovných dôvodov. V danom prípade
bola psychiatrická diagnóza u poručiteľky stanovená nekompetentným všeobecným lekárom MUDr. Kosorínom bez predchádzajúcich odborných lekárskych vyšetrení a o MUDr. Kosorínom tvrdených vykonaných testoch nie je v zdravotnej dokumentácii poručiteľky žiadny záznam. V spise všeobecného lekára sa nenachádza taká zdravotná dokumentácia (napr. vyšetrenia psychiatrom, psychológom), aby z nej bolo možné stanoviť, že poručiteľka trpela takou intenzitou a formou demencie, že bola úplne nespôsobilá na právne úkony. Stanovenie diagnózy demencie všeobecným lekárom je možné ale bez predchádzajúcich špecializovaných vyšetrení je relevancia takéhoto záveru všeobecného lekára spochybniteľná. Ak diagnóza demencie má byť podkladom pre rozhodnutie, že osoba nie je, resp. nebola spôsobilá na právne úkony, je potrebné predložiť a oprieť sa o zodpovedné a nevyvrátiteľné závery lekára o tejto diagnóze, akými sú neuropsychologické vyšetrenia, klinické psychiatrické vyšetrenia, prípadne sonografia krčných ciev, CT alebo MR mozgu, inak nie je možné urobiť nepochybný záver, že osoba trpela demenciou v takom rozsahu, že bola nespôsobilá na právne úkony. V tomto prípade poručiteľka ani jedno z takýchto vyšetrení neabsolvovala, a preto je žalovaná toho názoru, že závery len všeobecného lekára, naviac ani nezaznamenané do jej zdravotnej dokumentácie, sú pre jej vyhlásenie za nespôsobilú z dôvodu demencie, nedostatočné. Z výpisu zdravotnej dokumentácie poručiteľky a v období od 22.6.1998 do r. 2006 jej nebol ordinovaný žiadny liek podávaný pri poruchách prekrvenia mozgu. Poručiteľka nebola nikdy zbavená spôsobilosti na právne úkony. Bezvládnosť jej bola vybavená až v roku 2007. Tvrdenie žalobcov že poručiteľka v r. 2002 už nevedela ani písať, bola vyvrátené kvitančnými listami zo Slovenskej pošty, z ktorých vyplýva, že poručiteľka si v roku 2002 preberala starobný aj vdovský dôchodok sama a sama aj podpisovala list doručovateľke, potvrdzujúci prevzatie dôchodku. Vyššie uvedené fakty potvrdzuje aj znalecký posudok č. 08/2010 zo dňa 10.06.2010, vypracovaný na žiadosť žalovanej Doc. MUDr. Karolom Turčekom, Csc., ktorý bol doložený do spisu dňa 26.05.2011. Znalecký posudok bol zameraný na objasnenie stavu poručiteľky dňa 1.10.2002 tak, ako tento vyplýva zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky. . Znalec teda vychádzal len z predpokladu správnosti záverov všeobecného lekára MUDr. Kosorína. Okrem znaleckého posudku boli v konaní sp. zn. 7C/29/2009 vypočutí svedkovia, ktorých výpovede boli však značne ovplyvnené ich pomerom k veci - sú to do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľke, resp. im blízke osoby, pre ktoré by zamietnutie žaloby znamenalo zánik ich dedičských nárokov ich právnych predchodcov po poručiteľke, čo nepochybne deklaruje ich záujem na vyhovení žalobe a priamu participáciu na výsledku sporu. Z vyššie uvedených dôvodov je odvolateľka toho názoru, že v konaní nebol produkovaný dôkaz bez akýchkoľvek pochybností preukazujúci, že poručiteľka dňa 1.10.2002 nebola spôsobilá na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy, ktorou mala trpieť. Ak diagnóza demencie má byť podkladom pre rozhodnutie, že osoba nie je, resp. nebola spôsobilá na právne úkony, je potrebné takýto záver oprieť o zodpovedné a nevyvrátiteľné závery lekára o tejto diagnóze. Takéto závery v tomto konaní neboli predložené a nevyplývajú ani zo zdravotnej dokumentácie. Ani všeobecný lekár sa nevedel jednoznačne a zodpovedne vyjadriť k tomu, či pacientka bola dňa 1.10.2002 spôsobilá na právne úkony. V zdravotnej dokumentácii nie je žiadny záznam o spôsobe vyšetrení, na základe ktorých lekár uvádzal diadnózu. Nepochybne ani fakt, že poručiteľke neboli v rozhodnom období od 22.06.1998 do r. 2006 ordinované žiadne lieky, nepotvrdzuje správnosť záverov súdu prvej inštancie. Práve nedostatok záznamov v zdravotnej dokumentácii poručiteľky popisujúcich prejavy demencie u nej a absencia psychiatrických resp. iných odborných vyšetrení preukazujúcich dôvodnosť záveru jej postihnutia duševnou poruchou - demenciu ako následku aterosklerózy mozgu, v danom prípade neumožňuje prijať jednoznačný záver o miere jej postihnutia v čase spisovania listiny. Z vyššie uvedených dôvodov je žalovaná toho názoru, že v tomto konaní za stavu absencie relevantných lekárskych vyšetrení nie je možné určiť so 100% určitosťou, že poručiteľka dňa 1.10.2002 nebola v dôsledku postihnutia duševnou poruchou spôsobilá na spísanie predmetnej listiny.
3. K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedeného je zrejmé, že súd opätovne po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je opodstatnený. S poukazom na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 31.01.2012 č. k. 7Co/8/2011-214, ktorým bol pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, bolo nariadené i kontrolné znalecké dokazovanie. Ustanovená znalecká organizácia - Centrum duševného zdravia, s.r.o., Bánovce nad Bebravou, v zmysle uznesenia zo dňa 03.07.2013, č. k. 9C/30/2009-667, vypracovala znalecký posudok pod č. 51/2014. MUDr. Svetozár Droba znalec poverený ustanovenou znaleckou organizáciou, sa v predmetnom znaleckom posudku podrobne zaoberal zdravotným stavom poručiteľky O. C.. V odôvodnení znaleckého posudku konštatoval, že závery MUDr. Strhana v znaleckom posudku č. 4/2010 sú správne a že v čase spísania listiny o vydedení trpela poručiteľka závažnou duševnou chorobou -
demenciou prevažne cievneho pôvodu, najmenej stredne ťažkého stupňa. Nakoľko zo strany žalovanej v 1. rade boli vznesené pripomienky k znaleckému posudku, bol poverený znalec - MUDr. Droba, vypočutý na pojednávaní, konanom dňa 05.03.2015. Svojou výpoveďou potvrdil závery, ku ktorým dospel v znaleckom posudku, podrobne vysvetlil vývoj a priebeh chorôb, ktorými trpela poručiteľka. Rozvíjanie dementného syndrómu bolo u poručiteľky podľa neho predpokladané už od konca minulého storočia a táto pravdepodobnosť sa podľa jeho vyjadrenia blíži k istote. Napriek tomu, že to nevedel vyjadriť percentuálne (pretože to nie je klinicky ani možné), syndróm demencie sa u nej vyvíjal dlhšiu dobu a v čase, keď listinu o vydedení spísala, ním už trpela. V rámci dokazovania bola vykonaná i konfrontácia znalca MUDr. Strhana a svedka MUDr. Turčeka, ktorou mali byť odstránené vzniknuté závery znalcov. Počas tohto výsluchu, uskutočnenom na pojednávaní dňa 02.05.2013, obaja zhodne uviedli, že obsah listiny o vydedení musel niekto poručiteľke nadiktovať, pretože sama by to nevedela takto , aj vzhľadom na jej zdravotný stav, nakoncipovať. Týmto konštatovaním bolo spochybnené posúdenie skutočnej vôle pisateľa listín, z dôvodu čoho nemožno hovoriť v prípade listiny o vydedení o slobodnom a vážnom právnom úkone, tak ako to inak vyžaduje a upravuje ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalobcovia uvádzajú, že v rámci vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že súdom stanovení znalci, jednak MUDr. Patrik Strhan, ako aj MUDr. Svetozár Droba, poverený znaleckou organizáciou, majú na posúdenie skutočností, ktoré vyžadujú odborné znalosti, zhodný záver. Obaja s jednoznačnosťou potvrdili, že O. C. v čase spísania príslušných listín trpela závažnou duševnou poruchou - demenciou stredne ťažkého stupňa, v dôsledku čoho nebola schopná posúdiť obsah, význam, dôsledky spísania týchto listín. H. sa spochybnili závery znalca doc. MUDr. Karola Turčeka, ktoré majú v konečnom dôsledku len váhu listinného dôkazu, a nie odborného posúdenia. Žalobcovia vo svojom vyjadrení poukázali na výpovede svedkov, či už rodinných príslušníkov, ale aj nestrannej osoby svedkyne A., ktorými bolo preukázané, že správanie poručiteľky sa zmenilo už dávno v období pred rokom 2002, kedy už nebola schopná sa sama o seba postarať, starala sa o ňu dcéra V. R.. V konaní bolo preto nepochybne preukázané, že v dôsledku duševnej poruchy nebola nebohá O. C. schopná urobiť pre nespôsobilosť platný právny úkon. Samotná listina o vydedení sa mala vzťahovať na S. V. - vnuka poručiteľky po jej nebohej dcére V. V.. V tomto smere poukazali na to, že z ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka, upravujúceho vydedenie potomkov vyplýva, že listina o vydedení sa môže vzťahovať len na tzv. neopomenuteľných dedičov. Vylúčený z dedenia môže byť len potomok poručiteľa
- teda priamo syn alebo dcéra poručiteľa. Vzhľadom na to, že v tomto prípade nedošlo k vydedeniu dcéry poručiteľky, ktorá je jej priamym potomkom, ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože nie sú naplnené tak formálne, ako aj obsahové náležitosti vydedenia.
4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti . 5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. 6,. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu- listiny o vydedení spísanej poručiteľkou dňa 1.10.2002, podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Obč. zákonníka na tom skutkovom základe, že poručiteľka s ohľadom na svoj zdravotný stav v čase spísania listiny o vydedení nebola schopná na takýto právny úkon. Vzhľadom k tomu pre rozhodnutie v tejto veci bolo potrebné posúdenie skutočnosti, na ktorú treba odborné znalosti, a preto súd nariadil znalecké dokazovanie a v konaní ustanovil znalca MUDr. Patrika Strhana, z odboru psychiatria, a následne kontrolné znalecké dokazovanie ustanovením znaleckej organizácie- Centrom duševného zdravia, s.r.o, Bánovce nad Bebravou , ktorých úlohou bolo odpovedať na otázku, či poručiteľka vzhľadom na zdravotný stav bola schopná posúdiť obsah, význam a dôsledky právneho úkonu, ktorý urobila, a to listiny o vydedení v čase jej vyhotovenia.
7. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatným je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. 8. Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý účastník robí. Ak takúto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je takýto právny úkon absolútne neplatný. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej poruche, treba v každom konkrétnom prípade preukazovať a dôkazné bremeno v zmysle §132 CSP (§ 120 OSP) vo všeobecnosti spočíva na žalobcovi. Pre určenie neplatnosti právneho úkonu súdnym rozhodnutím sa podľa citovaného ustanovenia vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Civilné sporové konanie je konaním dôkazným. Strany sporu majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, t.j. sú povinní predložiť alebo aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 9. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Ustanovenie § 387 CSP OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty strany, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. 11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery aj primerane vysvetlil. Záver o nespôsobilosti poručiteľky na spísanie listiny o vydedení oprel o závery znaleckých posudkov vypracovaných v tomto súdnom konaní , ktoré sú zhodné a jednoznačné v konštatovaní, že poručiteľka v čase spísania listiny o vydedení trpela závažnou duševnou poruchou
- demenciou prevažne cievneho pôvodu, najmenej stredne ťažkého stupňa, ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou. Žalovaná v odvolaní namietla to, čo v priebehu celého konania, že v zdravotnej dokumentácii poručiteľky absentujú relevantné lekárske vyšetrenia a záznamy na základe ktorých by bolo možné určiť, že poručiteľka v čase spísania listiny o vydedení trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na takýto úkon nespôsobilou. Preto spochybnila závery znaleckých posudkov, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie. Odvolací súd k tomu dodáva, že znalci sa uvedenou námietkou žalovanej zaoberali a vysvetlili, prečo považujú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky vyhotovenú všeobecným lekárom za postačujúcu pre prijatý jednoznačný záver o tom, že v čase spísania listiny o vydedení dňa 1.10.2002 už trpela duševnou poruchou takého rozsahu, ktorá ju robila duševne nespôsobilou na uskutočnenie takéhoto úkonu. Okolnosť, že tento záver neúspešnú žalovanú neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 CSP (§ 157 ods. 2 O.s.p), za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek žalovanej v 1. rade. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalobcmi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).