Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/28/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v spore žalobkyne Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej spoločnosťou BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovaným 1/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Č.. XXX, 2/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. I. XXX/XX, C., o zaplatenie 1.154,55 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 9,80 % ročne zo sumy 901,25 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, zastavuje.

II. Žalovaný 1 a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 479,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 480,55 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to formou mesačných splátok vo výške 25,- eur vždy k poslednému dňu v mesiaci, s tým, že omeškaním jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu zamieta.

IV. Určuje, že zmluvné dojednanie zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 14.03.2003 č. XXXXXXXXXX medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou v článku I v znení „Základné podmienky: poplatok za poskytnutie úveru: 2 % z výšky úveru splatný pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru: 100,- Sk/ štvrťročne.“ je ako neprijateľná podmienka, neplatné.

V. Určuje, že zmluvné dojednanie zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 14.03.2003 č. XXXXXXXXXX medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou v článku III bod 7 veta druhá v znení „Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu. “ je ako neprijateľná podmienka, neplatné.

VI. Žalovanému 1/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17 %.

VII. Žalovanému 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17 %.

VIII. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.07.2012 domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 1.154,55 eur s úrokom vo výške 9,80 % ročne zo sumy 1.154,55 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 901,25 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným 1/ ako dlžníkom uzavrela dňa 14.03.2003 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej ako „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanému 1/ úver vo výške 1.991,64 eur (predtým 60.000,- Sk), ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,87 eur (predtým 960,- Sk), splatnosť prvej splátky bola 20.04.2003, konečná splatnosť 20.02.2011, výška úrokovej sadzby 9,80 % ročne. Dňa 14.03.2003 so žalovaným 2/ uzatvorila žalobkyňa dohodu o ručení, na základe ktorej žalovaný 2/ ako ručiteľ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku a príslušenstvo žalovaného 1/, ktorá vznikne zo zmluvy v prípade, ak žalovaný 1/ neuhradí žalobkyni pohľadávku riadne a včas. Žalovaný 1/ využil možnosť čerpať úver od žalobkyne, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania, na čo ho žalobkyňa vyzvala na úhradu jeho splatných záväzkov. Ku dňu 31.05.2012 eviduje žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ pohľadávku vo výške 1.154,55 eur (suma 901,25 eur ako istina a suma 253,30 eur ako riadne úroky).

2. Súd žalobe vyhovel a dňa 29.07.2014 vydal platobný rozkaz č. k. 4C/28/2013-103, ktorým žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobkyni sumu 1.154,55 eur s riadnym úrokom vo výške 9,80 % ročne zo sumy 901,25 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 901,25 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, pričom plnením žalovaného 1/ zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovaného 1/ a plnením žalovaného 2/ zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovaného 1/ alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. Zároveň rozhodol o trovách konania.

3. Pre úplnosť súd uvádza, že v rámci konania do vydania platobného rozkazu súd postupoval v zmysle vtedy účinného procesného predpisu a to najmä § 172 ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého, zmenu návrhu na začatie konania (§ 95 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614?ucinnost=29.7.2014>) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 96 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/20160614?ucinnost=29.7.2014>) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh (v danom prípade v zmysle podania žalobkyne zo dňa 24.01.2013, č. l. 95 a nasl. spisu).

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný 2/ v zákonom stanovenej lehote odpor (č. l. 106 spisu), v dôsledku ktorého sa v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. platobný rozkaz zrušil. Odpor žalovaný 2/ odôvodnil tým, že úver bral jeho kolega z práce a bral ho s úmyslom riadne ho splatiť. S rovnakým úmyslom šiel aj on ručiť. Riziká zmluvy nesú obe strany. Situáciu neodhadli ekonomicky vzdelaní zamestnanci banky, rovnako ako žalovaní. Situácia je taká, že si nemôže dovoliť splácať tento úver, poberá len sociálne dávky vo výške 117,30 eur, pričom výdavky má na nájom 100,- eur a elektrinu 25,- eur. Vzhľadom k týmto skutočnostiam a k tomu, že samotná banka neposkytla žiadny majetok, ale iba vytvorila debet, navrhol zrušiť platobný rozkaz, prípadne ho upraviť na sumu vypočítanú z výšky úveru, z ktorej budú odpočítané všetky doposiaľ zaplatené splátky. Ich počet mu nie je známy.

5. Súd na pojednávaní dňa 01.07.2015 za prítomnosti procesných strán (predtým účastníkov konania), resp. ich právnych zástupcov, uznesením konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 140,78 eur od 01.06.2012 do zaplatenia zastavil (§ 96 O.s.p., viď následne č. l. 221 spisu) a zároveň pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.154,55 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.013,77 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, s riadnym úrokom vo výške 9,8 % ročne zo sumy 901,25 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania s tým, že v rozsahu splnenia záväzku žalovaným 1/ zanikne povinnosť žalovaného 2/. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.154,55 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1013,77 eur od 01.06.2012 do zaplatenia s riadnym úrokom vo výške 9,8 % ročne zo sumy

901,25 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania s tým, že v rozsahu splnenia záväzku žalovaným 2/ zanikne povinnosť žalovaného 1/.

6. Podaním zo dňa 03.07.2015 vzala žalobkyňa žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie riadneho úroku vo výške 9,80 % ročne zo sumy 901,25 eur od 01.06.2012 do zaplatenia (t. j. úrok z úveru po zosplatnení). Pre úplnosť sa dopĺňa, že uvedené podanie nebolo založené do predmetného spisu, čo žalobkyňa preukázala doložením potvrdenky o prijatí tohto podania súdom (názov: čiastočné späťvzatie, viď č. l. 275, 276 spisu). Súd preto o tomto podaní (ktoré žalobkyňa následne už ale nie v origináli predložila - č. l. 272,273 spisu) rozhodoval, pretože uvedenú chybu súdu nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne a rovnako súd nemôže vyžadovať opakované zaslanie originálu tohto podania žalobkyňou.

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a za konania, zobrala žalobu čiastočne späť (úrok z úveru). Berúc na zreteľ dispozičné právo žalobkyne so žalobou po účinnom späťvzatí súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (výrok I), pričom nesúhlas žalovaných so zastavením konania zistený nebol (na vyjadrenie boli písomne vyzývaní, na toto nereagovali).

12. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, výsluchom žalovaných 1/ a 2/. Dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

13. Dňa 14.03.2003 žalobkyňa uzavrela so žalovaným 1/ zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému 1/ úver vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 eur). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 9,8 % ročne. Žalovaný 1/ sa zaviazal splatiť úver žalobkyni v pravidelných splátkach, ktoré sú splatné k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola určená na 20.04.2003 a konečná splatnosť úveru bola určená na 20.02.2011. V článku I. je uvedený poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru splatný pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru 100,- Sk/štvrťročne. Účel úveru bol uvedený: údržba tuzemskej nehnuteľnosti. Podľa článku III bod 7 veta druhá zmluvy, dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu. Podľa článku IV bod 5 zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená 12,5 %. Dlžník zároveň vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami banky, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

14. Dňa 14.03.2003 žalovaný 2/ a žalobkyňa spísali dohodu o ručení, v rámci ktorej žalovaný 2/ vyhlásil, že berie na vedomie, že veriteľ uzatvoril so žalovaným 1/ zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, a vyhlásil, že uspokojí pohľadávky veriteľa (špecifikované v bode II dohody pod písm. a/ až f/) a to v prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas.

15. Žalovaný 1/ sa dostal do omeškania s platením splátok úveru. Na plnenie ho žalobkyňa vyzývala. Žalobkyňa následne 16.02.2012 vyzvala žalovaného 2/ ako ručiteľa k úhrade sumy 1.098,- eur.

16. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu 21.05.2015 (č. l. 129 a nasl. spisu) okrem iného uviedla, že žalovaný 1/ od 14.03.2003 do 31.12.2008 uhradil spolu sumu 2.207,98 eur.

17. Z výpisu z účtu (č. l. 139 a nasl. spisu) vyplýva, že žalovaný od 14.03.2009 do 31.12.2008 vykonal v prospech žalobkyne úhrady v celkovej sume 66.517,50 Sk, t. j. 2.207,98 eur, t. j. (súd sčítal všetky kreditné položky označené ako „Splátka“).

18. Z výpisu z účtu (č. l. 136 a nasl. spisu) vyplýva, že žalovaný od 01.01.2009 do 06.08.2011 vykonal v prospech žalobkyne úhrady v celkovej sume 339,37 eur (súd sčítal všetky kreditné položky označené ako „Splátka“).

19. Žalovaný 1/ pred súdom uviedol, že pôžičku bral, chcel ju splácať. Nespomína si, na čo úver použil. V rámci konania prejavil snahu uzavrieť so žalobkyňou zmier (pozn. súdu: súd sa viackrát pokúsil o zmier, pričom by skúmal jeho súlad s právnymi predpismi), nakoľko s týmto žalovaný 2/ nesúhlasil, žalobkyňa následne nepredložila súdu žiaden návrh na schválenie zmieru. V priebehu konania žalovaný svoj záväzok voči žalobkyni nerozporoval (č. l. 211, 264 spisu). Uviedol, že má viacero exekúcií, spláca hypotéku, má maloleté dieťa, nepravidelný príjem a má aj zdravotné problémy.

20. Žalovaný 2/ pred súdom uviedol, že žalovaný 1/ mu dlhuje peniaze. Úver sa bral vo výške 60.000,- Sk a už bolo splatené 66.000,- Sk. Súd má brať ohľad na to, že bola hospodárska kríza, zmluvu preto pokladá za neplatnú, je nevýhodná pre stranu žalovaného. Nevýhodná je v tom, že sa nebrali do úvahy situácie, ktoré môžu nastať, napr. strata zamestnania žalovaným 1/ v dôsledku krízy. K výške splátok, ktoré by bol schopný splácať uviedol, že by bol schopný platiť 0,- eur.

21. Žalovaný 2/ v podaniach zo dňa 23.07.2015, 12.11.2015 (č. l. 233, 234, 244, 245 spisu) uviedol, že žalovaný 1/ bral úver, veril, že sa mu ho podarí splácať, nikoho nechcel podviesť alebo mu spôsobiť ujmu. Má dojem, že mu vtedy tieklo do topánok a pôžičku použil na veci nevyhnutné pre život, hlavne na splácanie dlhov. Sám mu požičiaval peniaze a nejde ho preto zodrať z kože. Z jeho ľudského hľadiska nevznikla žalobkyni žiadna ujma, preto nevidí dôvod, aby sa bránilo v zachovaní dôstojného života človeka a útočilo sa na jeho nielen psychické zdravie. Cíti sa vinný tým, že tichým tolerovaním diania sa dopustil súčasný stav, kedy pár jednotlivcov má miliónové zisky a milióny ľudí trpia a niektorí z nich páchajú v tom „lepšom“ prípade tzv. sociálne samovraždy, v tom horšom rôznu trestnú činnosť, aby mohli zabezpečiť živobytie pre seba a svoju rodinu, či ukojiť v mnohých prípadoch neoprávnené nároky veriteľov, čím ohrozujú život, zdravie, bezpečnosť a majetok ostatných občanov. Namietal poplatky za správu úveru a za upomienky. Pripojil doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

22. Z faktúry č. 23 z 15.08.2003 (č. l. 295 spisu) vystavenej subjektom V.I.P. agency, IČO: 17457424 je zrejmé, že žalovaný 1/ nakúpil stavebný materiál v sume 49.170,- Sk. Úhrada tejto sumy vyplýva z vystaveného príjmového dokladu z 15.08.2003 (č. l. 296 spisu).

23. Z priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnených na internetovej stránke Národnej Banky Slovenska (čo je verejne dostupné) súd zistil, že v marci 2003 táto predstavovala hodnotu 7,24 % (dlhodobé úvery nad 5 rokov), resp. 9,64 % (úvery pre obyvateľstvo).

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

26. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

27. Podľa § 547 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.

28. Podľa § 548 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.

29. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b/ predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

30. Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

31. Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, typová zmluva nesmie obsahovať a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

32. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení ku dňu uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01.04.2004 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

34. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20050101> uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20050101> a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20050101>, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20050101> do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa znení účinnom v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

41. Podľa § 298 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

42. Podľa § 232 ods. 3 a 4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

43. Zmluva o úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 14.03.2003 je ako zmluvný typ v zmysle § 261 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. V čase uzatvorenia uvedenej úverovej zmluvy úprava Občianskeho zákonníka neobsahovala žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, pričom úprava Občianskeho zákonníka dotýkajúca sa spotrebiteľských zmlúv § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka bola zavedená do Občianskeho zákonníka až zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004. V tejto súvislosti však súd konštatuje, že zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb., pričom v tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaný 1/ ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním uvedeného úveru uspokojuje svoje osobné potreby a žalobkyňa vystupovala ako podnikateľ poskytujúci služby. Zmluva svojim obsahom patrí medzi spotrebiteľské zmluvy (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.), lebo formulár textu zmluvy a jeho obsah, vrátane všeobecných obchodných podmienok, bol vopred zo strany žalobkyne pripravený bez možnosti žalovaného 1/ meniť obsah a text zmluvy. Ide o (klasickú) typovú zmluvu bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy vzájomných práv a povinností. Aj keď právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.04.2004, jej cieľom, t. zn. dodatočnej úpravy spotrebiteľského práva bolo zabezpečiť harmonizáciu Slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom (Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

44. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 14.03.2013 medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou. Na jej základe žalobkyňa poskytla žalovanému 1/ úver výške 60.000,- Sk a žalovaný 1/ sa zaviazal splatiť úver v splátkach vo výške 960,- Sk počnúc dňom 20.04.2013, so splatnosťou do 20.02.2011. Spolu sa teda žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 91.200,- Sk, t. j. 3.027,- eur (95 splátok x 960,- Sk). Žalovaný 2/ prevzal na seba ručiteľský záväzok.

45. Vyššie uvedená zmluva bola uzavretá platne, súd považuje argumentáciu žalovaného 2/ v tomto smere za úplne irelevantnú.

46. Predmetný úver bol použitý na údržbu nehnuteľností a preto v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. je vylúčená aplikácia tohto zákona (zákona č. 258/2001 Z. z.). Hoci v konaní bol žalovaným 2/

spochybnený účel použitia úveru, pričom žalovaný 1/ pred súdom uviedol, že si vlastne nepamätá, na čo predmetný úver použil, žalobkyňa doložila súdu doklady, ktoré bezpochyby preukazujú účel úveru (tieto boli žalobkyni predložené samotným žalovaným 1/ na zdokladovanie použitia finančných prostriedkov). Ide o doklady na č. l. 295 a 296 spisu, ktorých obsah je uvedený v bode 22 tohto rozsudku. Súd má za preukázané, že úver bol použitý na údržbu nehnuteľností a obranu žalovaných v tomto smere považuje za účelovú.

47. V zmysle § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka bola žalobkyňa po 01.04.2004 povinná dať do súladu úverovú zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka.

48. Súd v danom prípade nižšie podrobne uvádza, aké konkrétne ustanovenia posudzoval v súvislosti s ochranou spotrebiteľa najmä z dôvodu námietok, obrany žalovaného 2/ (ktorý má nepochybne mylnú predstavu o ochrane spotrebiteľa v rámci Slovenskej republiky), a teda preto, aby rozhodnutie bolo pre strany sporu zrozumiteľné a hlavne presvedčivé.

49. Súd v danom prípade v záujme ochrany spotrebiteľa skúmal výšku dohodnutého úroku (9,8 % ročne) a jeho prípadný rozpor s dobrými mravmi.

50. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

51. Neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej ujednania obvyklú, stanovenú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp zn. 21 Cdo 1484/2004).

52. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

53. Súd zistil, že v rozhodnom čase vychádzajúc z verejne dostupných informácii na internetovej stránke Národnej banky Slovenska (www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>), že priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk predstavovala hodnotu 7,24 % ročne (úvery dlhodobé nad 5 rokov), resp. 9,64 % (úvery pre obyvateľstvo), preto nemožno konštatovať, že výška úroku 9,8 % ročne by bola neprimeraná, resp. by podstatným spôsobom presahovala priemernú úrokovú mieru.

54. Súd zároveň skúmal, či nárok žalobkyne vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., na ktorý musí prihliadať ex offo (norma má podľa názoru súdu procesnú povahu), nie je premlčaný.

55. Je zrejmé, že žalovaný do roku 2009 úver splácal a do omeškania sa dostal so splátkou splatnou v decembri 2009, preto s prihliadnutím na plynutie 3 ročnej premlčacej doby je zrejmé, že pri danej splátke táto plynula od decembra 2009 do decembra 2012. Žaloba bola podaná na súd 11.07.2012, čo je v rámci premlčacej doby. Je preto logické, že ani nasledujúce splátky, ktoré sú predmetom tohto konanie nemôžu byť premlčané.

56. Žalovaný 1/ sa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 3.027,- eur pričom doteraz uhradil sumu 2.207,98 eur za obdobie od 14.03.2003 do 31.12.2008 a následne od 01.01.2009 do 06.08.2011 vykonal v prospech žalobkyne úhrady v celkovej sume 339,37 eur, teda spolu žalobkyni zaplatil sumu 2.547,35. Žalobkyni preto zostáva žalovanými uhradiť 479,65 eur (vrátane riadneho úroku, bez akýchkoľvek poplatkov; 3.027,- eur - 2.207,98 eur - 339,37 eur). V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a preto jej vyhovel.

57. Čo sa týka ručiteľa - žalovaného 2/, jeho vzťah sa odvíja od hlavného záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je vzťahom spotrebiteľským a na ktorý sa prednostne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ručiteľovi však patria oprávnenia, aké mal z daného vzťahu dlžník voči veriteľovi. Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky

námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. (porovnaj Jaromír Sloboda a kol., Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, EUROUNION, str. 501).

58. Súd nevidí dôvod na vylúčenie osôb, ktoré sú subjektami vzťahov vzniknutých zo zabezpečenia splnenia hlavného dlhu, z pôsobnosti noriem spotrebiteľského práva. Súd sa nestotožňuje so závermi vyjadrenými v rámci niektorých rozhodnutí súdov (aj vyššej inštancie), ohľadom plošného uprednostňovania obchodného práva, v prípade zabezpečovacích prostriedkov (akým v danom prípade bol ručiteľský záväzok), aby mali iný režim regulácie ako záväzok hlavný. Bolo by aj nelogické vzhľadom na podpornú povahu zabezpečenia, aby zabezpečovacie prostriedky mali iný režim regulácie ako hlavný záväzok a platí to aj vo vzťahu k normám spotrebiteľského práva. Ručenie posudzoval teda podľa Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1/ bol vyzývaný k úhrade dlžných splátok (upomienkami, čo nebolo v konaní sporné) a následne bol vyzvaný aj ručiteľ.

59. Súd pristúpil aj ku skúmaniu neprijateľných podmienok v zmluve (§ 879f ods. 3, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

60. K započítaniu jednotlivých splátok súd uvádza nasledovné. Článok III bod 7 umožňovalo žalobkyni použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatná (§ 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka).

61. Pokiaľ ide o poplatky za spracovanie úveru (zúčtovaný podľa výpisu z účtu ako „Spracovateľský poplatok“ vo výške 1.200,- Sk, t. j. 39,83 eur) a správu úveru (spolu vo výške 3.540,- Sk, t. j. 109,54 eur) tieto nie sú v záujme spotrebiteľa. Poplatok nemá rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť, by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za spracovanie úveru, správu úveru teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa /porovnaj napr. rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21.06.2006 sp. zn. 7U/17/06/.

62. Rovnako súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014 oba zo dňa 13.08.2014, kde krajský súd uvádza, že u podraďovania zmluvných podmienok pod režim § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a posudzovania toho, či sa týkajú hlavného predmetu plnenia, je namieste skôr reštriktívnejší (zužujúci) výklad, keďže len ten zamedzí tomu, aby sa spod režimu zvýšenej ochrany normami spotrebiteľského práva vymaňovali aj podmienky, ktorých súvis s hlavným predmetom plnenia možno vybadať len vo všeobecnej rovine a ktoré často slúžia len organizačnému zabezpečovaniu podnikateľskej činnosti toho, kto do zmluvného vzťahu so spotrebiteľom vstupuje, okrem toho však je tu nezanedbateľný tiež rozmer problému akcentovaný, ktorým je to, že i pri posudzovaní následnej otázky prijateľnosti zmluvnej podmienky je takpovediac kľúčovým to, či konkrétne dojednanie predstavuje prínos pre obe strany spotrebiteľského vzťahu.

63. Podmienka spočívajúca v dojednaní práva banky (a povinnosti klienta) o poplatku za správu úveru sa hlavného predmetu plnenia vo vyššie opisovanom ponímaní priamo netýka, pretože hlavným predmetom plnenia je tu poskytnutie úveru (zo strany banky) a jeho splácanie (zo strany klienta), vedenie evidencie o priebehu čerpania a splácania úveru je logickou súčasťou podnikateľskej činnosti na poli bankovníctva, zahrnuteľnou do odplaty za poskytnutie disponibilných finančných prostriedkov veriteľa dlžníkovi (rozumej do úrokov majúcich zohľadniť i tu diskutované obslužné činnosti bez toho, aby tieto bolo treba honorovať osobitne a tým zvyšovať celkovú cenu požičiavaných peňazí) a ak sa má hlavného predmetu plnenia týkať poplatok za správu úveru, bude sa ho týkať prakticky každá podmienka súvisiaca s tým, že tu ide o úver.

64. Požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, sa konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie (poskytnutie) pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Preverovanie napr. úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie.

65. Kritériu prijateľnosti podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia, ale takáto podmienka slúži výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu. Súd posúdil tieto poplatky (za spracovanie a správu úveru) za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neplatné a preto žalobkyni nevznikol nárok na tieto poplatky.

66. Súd neprijateľnosť, neplatnosť zmluvnej podmienky/podmienok určil priamo vo výroku tohto rozsudku. Zároveň súd dopĺňa, že akékoľvek následné jednostranné zvyšovanie vyššie uvedených poplatkov ostáva potom bez právneho významu.

67. Pokiaľ ide o zvyšné poplatky - za upomienky (100,- Sk, 200,- Sk, 300,- Sk, 500,-Sk, 700,- Sk, spolu vo výške 5.900,- Sk, t. j. 195,84 eur), súd dodáva, že zákon za príslušenstvo pohľadávky považuje skutočné náklady na jej uplatnenie, teda predpokladá presné výdavky, ktoré boli vynaložené napr. za zaslanie upomienky, nemôže to byť nejaká paušálna suma poplatku, nakoľko takto stanovený poplatok umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky. Paušálna výška poplatku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore s ratio legis zákona z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti. Naviac predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebola individuálne dojednaná medzi účastníkmi zmluvy. Uvedené poplatky neboli preto žalobkyňou účtované oprávnene.

68. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd považuje žalobu za dôvodnú iba v časti a to v časti istiny a dohodnutého úroku z úveru, spolu vo výške 479,65 eur. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobkyni z priznanej sumy i úrok z omeškania vo výške v zmysle žaloby (výška nepresahuje výšku úroku určenú podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) od 01.06.2012 do zaplatenia taktiež v zmysle žaloby. Je zrejmé, že s plnením sa žalovaní dostali do omeškania, pričom úroky žalobkyňa požaduje až po splatnosti úveru a potom, ako vyzvala žalovaného 2/ na plnenie. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

69. Súd zároveň žalovaným 1/ a 2/ povolil vzhľadom na ich finančnú a rodinnú situáciu (žalovaný 1/ má nepravidelný príjem 500,- až 600,- eur, má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, platí hypotéku; žalovaný 2/ dlhodobo žije len z dávok v hmotnej núdzi) možnosť splatiť dlžnú sumu v splátkach vo výške 25,- eur mesačne s tým, že omeškaním jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

70. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

71. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa § 256 ods. 1, 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

73. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

74. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni z dôvodu čiastočného úspechu v spore a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu, že žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Vychádzajúc zo žalovanej sumy 1.154,55 eur (bez príslušenstva), ktorá v rámci konania predstavovala istinu a priznanú sumu žalobkyni 479,65 eur možno konštatovať, že žalovaní mali v konaní čistý úspech v rozsahu 17 % (úspech žalovaných 58,5 % - úspech žalobkyne 41,5 %). Súd preto priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 17 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku I až VII je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Proti rozhodnutiu vo výroku VIII odvolanie nie je prípustné.