Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/21/2017

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: F. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. V. XXXX/XX, XXX XX Y. Y., v konaní o zaplatenie 1 633,61 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu úveru 1 633,61 €, úrok za poskytnutie úveru 77,81 €, úrok z omeškania 1,16 € a úrok z omeškania 5 % ročne z dlžnej istiny úveru 1 633,61 € od 10.01.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžných úrokov za poskytnutie úveru 77,81 € od 10.01.2017 do zaplatenia a to všetko do 28.02.2018.

II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 31.01.2017, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť dlh zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú sporové strany uzatvorili dňa 11.06.2015 a to dlh na istine úveru vyčíslený ku dňu 09.01.2017 vo výške 1 633,61 €, dlžný úrok za poskytnutie úveru vyčíslený k 09.01.2017 vo výške 77,81 €, úroky z omeškania 1,16 € vyčíslené ku dňu 09.01.2017 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny úveru 1 633,61 € od 10.01.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov za poskytnutie úveru 77,81 € od 10.01.2017 do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému podala žalovaná odpor. Žalovaná v odpore uviedla, že sporná úverová zmluva neobsahovala náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalovanej zmluva neobsahuje ani náležitosť predpísanú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Žalobca sa k odporu podrobným spôsobom vyjadril a to podaním zo dňa 10.02.2017. Žalobca sa vo svojom vyjadrení odvolával na prejudiciálne rozhodnutie Euróspskeho súdneho dvora ohľadne výkladu Smernice č. 2008/48/ES, ktoré upravuje ochranu spotrebiteľov. Žalobca konkrétne citoval aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci č. C-42/15 žalobcu Home Credit Slovakia a.s. proti H. G., ktoré bolo zverejnené na internetovej stránke Národnej banky Slovenska. Žalobca sa odvolával aj na stanovisko odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska zo dňa 18.04.2017 k aplikačným dôsledkom citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie. Ako to vyplýva z citovaného rozhodnutia Súdneho dvora, ako aj zo stanoviska Národnej banky Slovenska, nemožno podľa Smernice č. 2008/485/ES v rámci náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sa týkajú údajov o výške, počte a termíne splátok, osobitne ku každej položke, t.j. k istine, úroku a poplatkom určiť presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, výsluchom žalovanej a zistil:

Sporové strany uzatvorili dňa 11.06.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXX/XX, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2 000 €. Žalovaná sa zaviazala tento úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru 17,9 % ročne a to mesačnými anuitnými splátkami dohodnutými vo výške 50,87 €. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 06.07.2015 a konečný termín splatnosti úveru na deň 08.06.2020. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť 60-timi mesačnými anuitnými splátkami, ktorých splatnosť bola dohodnutá na 6. deň kalendárneho mesiaca. Podľa názoru súdu sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a nie je v rozpore s predpismi na ochranu práv spotrebiteľov. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ spotrebiteľ bez ťažkostí a s istotou môže identifikovať dátum týchto splátok. Daná sporná zmluva o úvere bola uzatvorená na dobu určitú a nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a aká časť na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru. Žalobca súdu ako dôkaz takúto amortizačnú tabuľku spôsobu splácania úveru predložil. Z týchto dôvodov nie je možné považovať úver poskytnutý žalobcom žalovanej za bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaná svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu so zmluvným úrokom riadne a včas neplnila. Na túto skutočnosť ju žalobca vyzval listom zo dňa 07.11.2014 a požiadal ju, aby dlh, ktorý jej vznikol ku dňu 07.11.2016 vo výške 65,83 €, zaplatila v náhradnej lehote do 12.11.2016. Týmto listom žalobca upozornil žalovanú, že ak tento dlh nezaplatí, uplatní svoje právo, ktoré vyplýva z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a požiada žalovanú o zaplatenie celej dlžnej pohľadávky. Žalobca uviedol, že pohľadávka banky vyčíslená ku dňu 07.11.2016, predstavuje sumu 1 733,35 €.

Žalovaná na výzvu žalobcu na zaplatenie dlhu nereagovala a preto žalobca podaním zo dňa 09.01.2017 rozhodol o predčasnej splatnosti celého dlhu z úveru a to vo výške 1 775,08 € s príslušenstvom. Žalobca opätovne vyzval žalovanú, aby takto vyčíslený dlh zaplatila v lehote do 19.01.2017. Žalovanú výšku dlhu žalobca preukázal podrobným prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia a to zvlášť ohľadne istiny úveru a zvlášť ohľadne úrokov za poskytnutie úveru a úrokov z omeškania.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo rozhodnutím určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr do uplynutia troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Bolo preukázané, že v súlade s citovanými ustanoveniami § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého dlhu z úveru a to ku dňu 09.01.2017. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.11.2017 žalovaná žalovaný dlh uznala a to čo sa týka dlžnej istiny, úroku za poskytnutie úveru, ako aj úroku z omeškania.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj do výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Žalovaná uviedla, že svoje záväzky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere prestala splácať, pretože stratila zamestnanie. Pracovnou zmluvou preukázala, že od 01.09.2016 získala zamestnanie a pracuje na

polovičný úväzok v reštaurácii. Výplatnou páskou preukázala, že jej mesačný príjem je 224 €. Vzhľadom na svoju finančnú situáciu nie je schopná dlh v zákonnej lehote troch dní zaplatiť a preto požiadala súd o dlhšiu lehotu.

6. Vykonaným dokazovaním a to výsluchom žalovanej, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s. , výzvami na zaplatenie dlhu a podrobným výpisom z účtovnej evidencie bol žalovaný nárok preukázaný. Z toho dôvodu súd žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila dlžnú istinu úveru vo výške 1 633,61 €, úrok za poskytnutie úveru 77,81 € a úroky z omeškania 1,16 € vyčíslené ku dňu predčasnej splatnosti celého dlhu a to ku dňu 09.01.2017. Súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny úveru 1 633,61 € od nasledujúceho dňa po splatnosti, teda od 10.01.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžných úrokov za poskytnutie úveru 77,81 € od nasledujúceho dňa po splatnosti dlhu, teda od 10.01.2017 (§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.