Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/47/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Eriky Šobichovej v sporovej právnej veci žalobcu: LEVY, s.r.o., so sídlom Dolný Val 16/171, 010 01 Žilina, IČO: 45 946 213, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, právne zastúpenému JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o náhradu škody vo výške 582,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-69 zo dňa 12.02.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-88 zo dňa 08.04.2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-99 zo dňa 11.07.2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-108 zo dňa 29. marca 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-69 zo dňa 12.02.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-88 zo dňa 08.04.2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-99 zo dňa 11.07.2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-108 zo dňa 29. marca 2017 z r u š u j e a konanie o zaplatenie pohľadávky 582,22 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. S poukazom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia okresný súd posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený a riadne preukázaný. Žalobca riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody, ako aj výšku. Námietky žalovaného okresný súd posúdil ako účelovú obranu bez riadneho preukázania relevantného základu s úmyslom vyhnúť sa plneniu, pričom všetky jeho námietky vyslovené až v konaní pred okresným súdom boli vykonaným dokazovaním vyvrátené. Žalobca riadne preukázal nevyhnutnosť prenajatia vozidla na danú dobu, za ktorú bol prenájom riadne vyfakturovaný, taktiež preukázal nevyhnutnosť opravy a dĺžku opravy, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť a počas nej mal žalobca vozidlo prenajaté v nevyhnutnej dobe. Žalovaný nepreukázal zhodnotenie v ním určenej výške a ani nenavrhol žiadne dokazovanie na zistenie a posúdenie zhodnotenia, dokonca nepreukázal ani samotné zhodnotenie s poukazom na rozhodnutia „NS SR Cdo/200/2011 a Ústavného súdu ČR II ÚS 2221/07 z 19.03.2008“. Napriek tomu, keďže konanie je kontradiktórne, tak okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na zaužívanú súdnu prax k zhodnoteniu nedošlo a prípadné vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré však ani nebolo navrhované, by nebolo podľa okresného súdu hospodárne. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako

dlžník s platením svojho peňažného záväzku, pričom poistné plnenie oznámil žalobcovi listom zo dňa 02.10.2015, pričom v zmysle platných právnych predpisov v lehote 15 dní mal poskytnúť celé plnenie, ale poskytol iba jeho časť vo výške 1.958,86 Eur, keďže okrem DPH odpočítal aj ním svojvoľne určenú časť nájomného a ním svojvoľné určené zhodnotenie. Okresný súd posúdil, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania s poukazom na zákonné ustanovenia skôr než si ich uplatnil, ale vzhľadom na to, že okresný súd bol viazaný návrhom, ktorý nemôže prekročiť, priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil v návrhu, t.j. od 31.10.2015. Výšku úrokovej sadzby okresný súd nedokazoval v zmysle § 121 OSP. Pokiaľ žalovaný nevyplatil ihneď po skončení šetrenia poistnej udalosti poistné plnenie žalobcovi v požadovanej výške, konal svojvoľne bez relevantných podkladov vychádzajúc len zo svojvoľnej úvahy. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že na jednej strane žalovaný si svojvoľne určil výšku poistného plnenia bez akéhokoľvek relevantného základu, či podkladu, no na druhej strane v tomto súdnom konaní nemal za postačujúce ani riadne zistené skutočnosti vyplývajúce z faktúry, ktoré predtým nespochybňoval pri poistnom šetrení. Takýto postoj a konanie žalovaného bolo možné posúdiť len ako špekulatívne s cieľom vyhnúť sa plniť. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa trpí vadou podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, v spojení s § 221 ods. 1 písm. b) OSP, vadou podľa § 2 ods. 2 písm. d) OSP, ako aj vadou podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP, pretože ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. K vade napadnutého rozsudku podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, v spojení s § 221 ods. 1 písm. b) OSP, t.j. že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, poukázal žalovaný na § 103 OSP, v zmysle ktorého kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Medzi podmienky konania patrí aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do obchodného registra, neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Podľa § 104 ods. 1 OSP, prvá veta, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Otázku splnenia podmienok konania a právnej subjektivity si nie je možné zamieňať s pasívnou vecnou legitimáciou. Spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP) má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku právnickej osoby (podnikateľa) sa používa obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku v zmysle § 7 Obchodného zákonníka. Nakoľko žalovaný označený žalobcom v žalobe ako Groupama Garancia poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060 (rovnako tak je žalovaný označený aj v napadnutom rozsudku) nemá právnu subjektivitu, ide podľa žalovaného o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť a je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, v spojení s § 221 ods. 1 písm. b) OSP.

4. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že ak by aj bola oprava vozidla neopodstatnene dlhšia, nemôže to ísť na úkor poškodeného vo vzťahu k poisťovni. Namietol však, že neodôvodnená dĺžka doby opravy nemôže ísť ani na ťarchu vinníka, keďže ten uhrádza iba skutočnú škodu, ktorá nastala v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Za škodu, ktorá poškodenému vznikla z dôvodu, že oprava jeho poškodeného vozidla sa z rôznych dôvodov predĺžila, a preto bolo potrebné po túto predĺženú dobu opravy poškodeného vozidla, zo strany poškodeného, zapožičanie náhradného vozidla na túto predĺženú dobu opravy, s čím mu vznikli ďalšie náklady, škodca nezodpovedá, nakoľko medzi takto vzniknutou vyššou škodou a konaním škodcu absentuje príčinná súvislosť.

5. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že vada napadnutého rozsudku podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP, t.j. že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočíva v tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil v otázke zhodnotenia vozidla opravou oproti pôvodnému

stavu a opätovne v tomto smere poukázal na judikatúru „Najvyššieho súdu ČR z 23.09.2008, sp.zn. 25Cdo/977/2007, v ktorej súd vyslovil právny názor: „Ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) nevyhnutnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Pri škode vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci potom treba prihliadnuť na všeobecnú cenu veci v čase poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu veci treba odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu“. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok „Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/142/2015-69 z 12.02.2016 podľa § 221 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil“.

6. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.10.2015 poskytol žalobcovi čiastočné plnenie a tento nemal dôvod sa domnievať, že nemá právnu subjektivitu. Zdôraznil žalobca, že komunikoval so žalovaným prostredníctvom právneho zástupcu, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a nevyplývalo z konania v relevantnom štádiu pred súdom prvého stupňa, že by žalovaný tvrdil, že nemá právnu subjektivitu. Spôsobilosť byť účastníkom konania je povinnosť súdu skúmať v každom štádiu konania. Pokiaľ žalovaný nemá právnu subjektivitu nie je možné prihliadať na akékoľvek procesné úkony a takýto subjekt nemôže byť ani zastúpený advokátom. Predpokladom procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, že nemá vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti a teda nie je ani možné, aby bol zastúpený advokátom. Pre žalobcu vyvstala spornosť právnych úkonov advokátskej kancelárie, ktorá v konaní zastupovala žalovaného, vzhľadom k tomu, že ak žalovaný nemal právnu subjektivitu tak, ako je označený v žalobe, tak nemohol ani splnomocniť na svoje zastupovanie právneho zástupcu žalovaného. Tento oznámil okresnému súdu, že prevzal právne zastúpenie žalovaného, k takémuto úkonu na základe tvrdených skutočností žalovaného nemohlo dôjsť. Pokiaľ teda žalovaný nie je procesne spôsobilý byť účastníkom konania, mal na túto skutočnosť upozorniť hneď pri svojom prvom úkone. Žiadal, aby odvolací súd „konanie bolo zastavené a zároveň aby žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania a právneho zastúpenia“ (č.l. 91 spisu).

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach podľa § 379 v spojení s § 378 CSP, § 380 postupom bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-88 zo dňa 08.04.2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-99 zo dňa 11.07.2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/142/2015-108 zo dňa 29. marca 2017 zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) a podľa § 391 ods. 1 CSP, § 161 ods. 1, 2 CSP, § 62 konanie zastavil.

8. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného v podaní právneho zástupcu dňa 24.03.2016 (č.l. 79 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Skôr než začal vo veci konať krajský súd zistil, že žalovaný je zapísaný v obchodnom registri a to v zmysle výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, Vložka číslo: 2019/B, Obchodné meno organizačnej zložky: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu (od: 01.07.2015), Sídlo organizačnej zložky: Miletičova 21, Bratislava 821 08 (od: 19.10.2011), Právna forma: Podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby).

18. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žaloba bola žalobcom doručená okresnému súdu dňa 02.11.2015 a okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 12.02.2016, teda za účinnosti OSP. Krajský súd uvádza, že vymedzenie účastníkov konania (právny status účastníka OSP k momentu podania žaloby, k momentu rozhodnutia okresného súdu a k momentu rozhodovania odvolacieho súdu sporová strana podľa sa zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu) a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za tohto účastníka konania označil. Inštitút účastníctva konania (sporovej strany k momentu rozhodovania odvolacieho súdu) ako inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút civilného sporového práva je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2017, sp. zn. 5 Cdo 135/2010). K momentu rozhodovania okresného súdu za účinnosti OSP bol okresný súd povinný prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci v zmysle § 103 OSP. V čase rozhodovania odvolacieho súdu, súd v zmysle § 161 ods. 1, 2 kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. V tomto smere odvolací súd primerane a podporne poukazuje na závery, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorých „spôsobilosť byť účastníkom konania, označovaná aj ako procesná subjektivita, je základnou podmienkou občianskeho súdneho konania, spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená tak na strane žalobcu, ako i na strane žalovaného, a to v priebehu celého súdneho konania, preto ju súd skúma ex offo nielen po začatí konania, ale i potom“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 260/2009). Je teda nepochybné, že § 103 OSP, v čase rozhodovania odvolacieho súdu § 161 ods. 1, 2 CSP, platí aj pre odvolacie konanie a odvolací súd je teda povinný v rámci vyvolaného odvolacieho konania skúmať podmienky konania, pričom primerane a podporne sa poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2013, sp. zn. 4 Co 3/2013, v zmysle ktorého, „procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo“.

19. Je podstatné zdôrazniť, že účastníkmi konania v čase podania žaloby a rozhodovania okresného súdu boli žalobca a žalovaný, k momentu rozhodovania odvolacieho súdu v zmysle § 60 stranami sú žalobca a žalovaný. Právnu úpravu spôsobilosti byť účastníkom konania obsahoval k momentu rozhodovania okresného súdu § 19 OSP, k momentu rozhodovania odvolacieho súdu § 61 CSP. Túto spôsobilosť má teda ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví v zmysle § 62 (účinný k momentu rozhodovania odvolacieho súdu). V civilnom sporovom konaní majú spôsobilosť mať práva a povinnosti aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 . Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do

obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (viď § 19 ods. 2 . Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak (§ 20a ods. 2 . V zmysle § 103 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), § 161 (účinný k momentu rozhodovania odvolacieho súdu), súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Len primerane a podporne sa poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. februára 2011, sp. zn. 3 Cdo 8/2011.

20. Nepochybne na strane žalovaného v žalobe bol označený Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že register Okresného súdu Bratislava I oddiel Po vo vložke číslo 2019/B pod obchodným menom organizačnej zložky je Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu od 01.07.2015, sídlo organizačnej zložky je Miletičova 21, Bratislava 821 08 od 19.10.2011, IČO: 47 236 060 od 19.10.2011, právna forma podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby) od 19.10.2011. K ďalším právnym skutočnostiam je uvedené, že organizačná zložka zahraničnej osoby bola zriadená rozhodnutím zriaďovateľa zo dňa 10.10.2011 v zmysle § 21 Obchodného zákonníka.

21. Je teda podľa odvolacieho súdu zrejmé a to i napriek zápisu do obchodného registra, že na strane žalovaného ide o organizačnú zložku podniku, a to zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikaním tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky jej podniku umiestnenej na území Slovenskej republiky. Táto organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, t.j. nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony (viď Komentár Jozef Moravčík, Oľga Ovečková, strana 57).

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tým, že na strane žalovaného bol označený subjekt, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, bolo nevyhnutné pre tento daný neodstrániteľný nedostatok podmienok konania napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť, čo napokon uviedol i samotný žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 20.04.2016 (čl. 91 spisu) a konanie o zaplatenie peňažnej pohľadávky 582,22 Eur spolu s príslušenstvom zastaviť. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd konanie pre nedostatok procesných podmienok - subjektivity žalovaného konanie zastavil s poukazom na § 161 ods. 1, 2 CSP, § 61 CSP, § 62 CSP.

23. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 256 CSP, avšak vzhľadom k tomu, že dôvodom zrušenia rozsudku a zastavenia konania bol nedostatok procesnej subjektivity žalovaného, rozhodol tak odvolací súd, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.