Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-35-2021.pdf
PDF · 110.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: DESTACAR s.r.o., Rovňany 10, 985 24 Rovňany, IČO: 36 623 687, zast. JUDr. Michal Matala, advokát, M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 566,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/76/2019-220 zo dňa 13.10.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/76/2019-220 zo dňa 13.10.2020 potvrdzuje.
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým meritórnym rozhodnutím súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol žalobu v celom rozsahu a druhým výrokom zaviazal žalobcu na povinnosť zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 799 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 2, § 263 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 29.1.2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 566,20 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti poistného plnenia. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok v rozsahu zamietnutej výšky poistného plnenia titulom poškodenia vozidla dopravnou nehodou z dôvodu zníženia poistného plnenia žalovaným. Súd v konaní ustálil, že spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalobca uplatnil primerané náklady opravy, a teda či žalovaný uplatnil krátenie poistného plnenia zákonne. Súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že určenie maximálnej výšky normohodiny vzhľadom na skutočnosť, či žalovaný servis považuje za autorizovaný alebo neautorizovaný, je konaním, ktorému nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Súd však tiež konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že ním fakturovaná normohodina je primeranou v mieste a čase, a teda že výstup žalovaného z programu Audatex v časti určenia ceny normohodiny nezodpovedá obvyklej výške. Rovnako tiež, podľa názoru súdu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že krátenie lakovníckej konštanty na úroveň 100 % je v rozpore so špecifikami uskutočnenej opravy. Súd ustálil, že konštanta 100 % je štandardom, a ak si žalobca pri konkrétnej prejednávanej oprave, uplatnil
vyššiu konštantu, tak musel preukázať dôvodnosť jej zvýšenia (cez vyššiu náročnosť lakovania alebo vyššiu náročnosť použitej farby), čo neurobil, a preto podľa súdu ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Podstatnou časťou žalovaného nároku bolo krátenie ceny náhradných dielov. Žalovaný v konaní predložil kópiu likvidačného spisu a uviedol, že krátenie predstavovalo 50 % obvyklej ceny nových dielov, pri ktorých žalovaný obhliadkou zistil, že neboli použité nové diely napriek skutočnosti, že fakturované boli nové diely. Žalovaný presne označil diely, pri ktorých zistil použitie starých dielov aj dôvody svojho tvrdenia (špina vnútorných častí dielov, ich poškrabanie, výrobný štítok, hrúbka laku). Žalobca v konaní nepoprel použitie zánovných dielov a uviedol, že bez ohľadu na ich možné použitie, mal žalovaný plniť cenu nových náhradných dielov, dokonca aj v prípade, ak by žalobca poškodenie vôbec neopravil. Žalobca tiež uviedol, že podľa jeho názoru, žalovaný mal plniť primerané náklady opravy podľa programu Audatex, bez ohľadu na reálne náklady opravy. Žalobca tiež v konaní predložil nadobúdacie doklady náhradných dielov, avšak tým, že nepreukázal ich použitie pri prejednávanej oprave, súd tieto listiny vyhodnotil ako nepreukazné bez vzťahu k veci. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný nemal právo skúmať, či diely použité pri oprave boli zánovné alebo nové, a v zmysle ustanovení zmluvy mal bez skúmania, zaplatiť hodnotu nových dielov. V zmysle čl. IX ods. 2, písm. a/ poistnej zmluvy sa strany sporu dohodli, že žalovaný je povinný hradiť primerané náklady na opravu motorového vozidla (MV) tak, že vynaložené náklady na náhradné diely a materiál porovná s kalkulačným programom nákladov na opravu alebo katalógovými cenami. Je teda podľa názoru súdu nesporné, že žalovaný mal zmluvnú povinnosť hradiť reálne vynaložené náklady na náhradné diely a prácu s možnosťou kontroly ich adekvátnosti programom Audatex alebo katalógmi dielov. Akceptáciou procesného útoku žalobcu by súd poskytol právnu ochranu žalobcovmu konaniu, ktorý by pri oprave použil zánovné (a teda lacnejšie) diely, fakturoval by nové, a rozdiel by tvoril jeho zisk nad rámec obvyklej marže iných servisov. Súd taktiež vyhodnotil odôvodnenie odmietnutia vyplatenia časti poistného plnenia žalovaným, ako dostatočne konkrétne, napriek námietke žalobcu. Z týchto dôvodov súd ustálil, že krátenie poistného plnenia žalovaným bolo v celom rozsahu zákonné v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevanciu žaloby v žiadnom rozsahu. Súd ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že neuniesol dôkazné bremeno. Má za to, že svoj nárok preukázal faktúrou, v ktorej sú uvedené jednotlivé položky, týkajúce sa materiálu a práce, a teda žalovaný krátil poistné plnenie neoprávnene.
Zdôraznil, že žalobca si dal pred vykonaním opravy vyhotoviť kalkuláciu o oprave v autorizovanom programe Audatex. Na základe tejto kalkulácie bola vyhotovená faktúra č. 30150128, ktorú následne neoprávnene krátil žalovaný, pričom fakturovaná suma bola nižšia ako primerané náklady v zmysle kalkulácie v programe Audatex.
Považoval za potrebné uviesť, že náklady za prácu a lakovanie boli v autorizovanom servise podstatne vyššie. Žalobca znížil poistné plnenie, keď využil služby neautorizovaného servisu, avšak servisu, poskytujúceho služby na vysokej úrovni za primeranú cenu, podstatne nižšiu, ako v autorizovanom servise.
Zhrnul, že má za to, že žaloba bola dôvodná, a rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne.
Záverom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 566,20 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 08.04.2015 do úplného zaplatenia a zároveň je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
4. Žiadne ďalšie vyjadrenie, ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu, nebolo podané.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
7. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.
8. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
9. Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
10. Podľa § 790 písm. a) OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
11. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
12. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
13. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
14. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
15. Podľa § 799 ods. 1 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
16. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
17. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
18. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
19. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
20. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že poistenie, ktorého cieľom je prostredníctvom poistného plnenia zmierniť dopady vzniknutej škodovej udalosti, sa vždy vzťahuje iba na tie udalosti, pre ktoré bola dojednaná poistná ochrana, t.j. vzťahuje sa len na dojednané poistné riziká. Práve pri poistení majetku býva poistná udalosť najčastejšie vymedzená nielen následkom, ale aj príčinou (poistným rizikom), nakoľko poistenie nepokrýva akékoľvek následky na poistenej veci, ale iba tie, ktoré boli spôsobené konkrétnym, v poistnej zmluve, príp. poistných podmienkach dohodnutým poistným rizikom. O poistnej udalosti možno preto hovoriť len vtedy, ak majetková škoda na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom.
Ak by došlo ku škode, ktorá nebola spôsobená poistným rizikom, nejedná sa o poistnú udalosť, ktorá je v zmysle ust. § 797 ods. 2 OZ základným normatívnym predpokladom pre poskytnutie poistného plnenia. Vymedzenie poistnej udalosti je tak vždy závislé od dojednaní v poistnej zmluve a poistných podmienkach. Všeobecne však pod poistnou udalosťou možno rozumieť náhodnú udalosť, v ktorej sa kumuluje poistné riziko, ujma vo sfére poisteného následkom poistného rizika a povinnosť poisťovne na výplatu poistného plnenia. Výber poistného rizika je pritom vecou obchodnej stratégie poisťovne. Splatnosť poistného plnenia je viazaná na skončenie vyšetrovania, potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť. Úkony poisťovne, dôležité na ustálenie povinnosti poistiteľa plniť, zákonodarca bližšie neurčuje a nelimituje, čo je aj vzhľadom na nepredvídateľnosť skutkových okolností poistných udalostí, pochopiteľné. Poistiteľ v rámci prešetrovania poistnej udalosti posudzuje oznámenú škodovú udalosť z hľadiska oprávnenosti výplaty poistného plnenia, a to v prvom rade so zreteľom na ustálenie, či ide o poistnú udalosť v zmysle poistných podmienok a následne z hľadiska určenia výšky poistného plnenia. Predpokladom pre ukončenie šetrenia poistnej udalosti je nevyhnutná súčinnosť poisteného.
K nevyplateniu poistného plnenia môže dôjsť v dôsledku viacerých inštitútov, ako odstúpenie od poistnej zmluvy, odmietnutie poistného plnenia, zníženie poistného plnenia následkom porušenia povinností zo strany poisteného, či prijatím záveru poisťovne, že uplatnený nárok nie je subsumovateľný pod poistné krytie. Rozsah poistenia je vymedzený v poistnej zmluve, resp. v tomto prípade v ZD, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a ktoré podrobnejšie upravujú práva a povinnosti účastníkov tohto záväzkovo právneho vzťahu tak, že po vzniku poistnej udalosti bol žalovaný, ako poisťovňa, povinný poskytnúť poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti.
Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná v zmysle ZD hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy), b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinovú sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.
21. Odvolací súd má zo spisu vo veci samej riadne preukázané, že dňa 09.02.2015 došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla továrenskej značky Škoda Octavia EČV: P. XXX R. pri dopravnej nehode. Žalobca riadne oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti z havarijného poistenia, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. 9850181144. Žalobca si zabezpečil prostredníctvom ním prevádzkovaného autoservisu vykonanie opravy motorového vozidla, ktorú preukázal faktúrou č. 30150128 zo dňa 11.03.2015 znejúcej na sumu 2.607,49 eur bez DPH.
Po ukončení šetrenia škodovej udalosti žalovaný listom zo dňa 02.04.2015 oznámil žalobcovi, že primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavujú sumu 1.910,92 eur. Žalobca
vyjadril nesúhlas so záverom o krátení poistného plnenia a domáha sa doplatku poistného plnenia vo výške 566,20 eur.
Žalobca vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 02.04.2015 uviedol, že s ním nesúhlasí. Žalovaný predložil na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku kalkuláciu opravy č. 9850181144 zo dňa 23.02.2015, vypracovanú systémom Audatex, ktorá bola vyhotovená za účelom stanovenia ceny opravy MV v rámci poistnej zmluvy a zároveň použitá pri stanovení výšky poistného plnenia zo strany žalovaného.
22. Predmetom právneho sporu medzi stranami je skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok v rozsahu zamietnutej výšky poistného plnenia titulom poškodenia vozidla dopravnou nehodou z dôvodu zníženia poistného plnenia žalovaným. Sporné medzi stranami bolo ustálenie, či žalobca krátil poistné plnenie oprávnene.
23. Strany konania zhodne použili na vypočítanie kalkuláciu nákladov prostredníctvom systému Audatex. Samotný Audatex, ako program, v ZD nie je špecifikovaný, t.j. nie je vylúčené použitie aj iných programov na kalkuláciu ceny opravy, príp. porovnanie s katalógmi náhradných dielov, ako je uvedené v ZD. Odvolací súd poukazuje na správnosť postupu žalovaného, ktorý do konania predložil presne označené diely, ktoré považoval za použité (zánovné), ako aj dôvody, na základe ktorých dospel k názoru, že sa jedná o staré diely, čím uniesol bremeno svojich tvrdení. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný krátil poistné plnenie neoprávnene.
24. Žalobca v odvolaní tvrdil, že v súvislosti s poistnou udalosťou žalovaný len všeobecne uviedol, že vychádzal z kalkulácie Audatex, t.j. poisťovňa hradí primerané náklady na opravu podľa kalkulácie nákladov vyhotovenou v programe Audatex, t.j. v programe technika spoločnosti Slovexperta a zároveň žalovaný oznámil len všeobecne listom žalobcovi, že poisťovňa hradí primerané náklady na opravu motorového vozidla s normohodinou 20 eur s DPH, a teda nehradí rozdiel medzi fakturovanou sumou a kalkuláciou. Vytýkal rozhodnutiu, že súd si osvojil tento subjektívny názor žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že program na kalkuláciu ceny opravy má v zmysle ZD slúžiť iba na porovnanie cien, nie na určenie výšky poistného plnenia, resp. výška poistného plnenia nerovná sa cene opravy zistenej podľa kalkulačného programu, ktorý v ZD ani nie je špecifikovaný.
25. Žalobca namietal, že sa mu javí ako diskriminačné ohodnotenie normohodiny u autorizovaného servisu inou sumou, ako u servisu neautozirovaného, za predpokladu, že práca bola vykonaná s odbornou náležitosťou, spôsobilým pracovníkom a podľa platných noriem servisných prác.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nemôže byť na ťarchu žalobcu, že opravu vykonal neautorizovaný servis, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel. Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich.
Uvedené vyplýva aj z nariadenia (komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu, dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované, neautorizované.
V posudzovanej veci však žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že ním fakturovaná normohodina je primeranou v mieste a čase a teda, že tvrdenia žalovaného prameniace z programu Audatex v časti určenia ceny normohodiny nezodpovedá obvyklej výške.
Na zdôraznenie správnosti týchto tvrdení odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 38/2015: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“
26. Odvolací súd zastáva názor, že kalkulácia podľa programu Audatex nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu, podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobcu, ktorý vytýkal rozhodnutiu, že s ohľadom na skutočnosť, že všeobecné poistné podmienky ako pojem poistného plnenia uvádzajú primerané náklady, nie skutočne vynaložené, je potrebné žalobcovi priznať 566,20 eur z titulu neoprávneného krátenia poistného plnenia. Súd prvej inštancie sa s týmto názorom dostatočne vyporiadal v bode 27. odôvodnenia súdneho rozhodnutia a odvolací súd len zdôrazňuje správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie. Argumentácia žalobcu, že žalovaný má plniť Audatexom určené ceny nových dielov bez ohľadu na použitie zánovných dielov a bez možnosti žalovaného vôbec skúmať charakter náhradných dielov je, podľa názoru súdu, účelová a nedôvodná.
27. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/> 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému zamietajúcemu výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
28. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
29. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
30. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).