Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-100-2017.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/100/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: V.., reg. č. XXX XX XXX,. so sídlom Z. XXX,. V., C., právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, proti žalovanej: W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom t.č. G. X, predtým T. XXXX/ XX, C., o zaplatenie 554,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/149/2016-54 zo dňa 14.06.2016 takto
rozhodol:
Mení rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. v časti splatnosti priznanej istiny s úrokmi a priznaných trov konania tak, že žalovaná je povinná uvedené zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 30 eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou v posledný deň mesiaca, nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do ich úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 372,06 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 12.12.2015 do zaplatenia, trovy konania vo výške 11,25 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 36,89 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 554,96 eur s príslušenstvom, ako nárokov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou dňa 10.09.2014.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 37, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 54 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 497 ods. 1 a § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ako aj § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 zistil, že právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. a žalovaná uzavreli dňa 10.09.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanej vo výške úverového limitu 500,- eur. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky a ročná úroková sadzba v dvoch hodnotách 26,28 % a 11,88 %, pričom v dolnej časti zmluvy je uvedené, že táto je v závislosti na výške vyčerpanej čiastky s odkazom na Sadzobník. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, porušila tým dohodnuté Úverové podmienky, a preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.11.2015 vyzval žalovanú k splateniu celého úveru najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu postúpená na žalobcu, čo vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.03.2016.
3. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo forme revolvingového úveru, a to na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2014 vo výške úverového rámca 500,- eur. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Preto uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo. Keďže predmetnú úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky. V súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V danom prípade však v zmluve sú uvedené dve rôzne úrokové sadzby vo výške 26,28 % a 11,88 %, pričom zároveň v dolnej časti predmetnej zmluvy je uvedené, že táto je v závislosti na výške vyčerpanej čiastky s odkazom na Sadzobník. Súd uvedenie dvoch rôznych úrokových sadzieb v predmetnej úverovej zmluve, kde je pri určení konkrétnej výšky úverovej sadzby odkaz na Sadzobník poplatkov považoval za neurčité, a preto neplatné ustanovenie. Na základe uvedeného tak mal za to, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba tak, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, čoho následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Žalovaná tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaná celkovo vyčerpal sumu 566,15 eur a vrátil žalobcovi len sumu 194,09 eur, čo je zrejmé zo žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad. V zmysle uvedeného tak žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 372,06 eur, a preto súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Žalovaná sa tak dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 372,06 eur, preto žalobcovi priznal aj úrok z omeškania.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého vyhodnotil pomer úspechu strán sporu. V časti o zaplatenie 372,06 eur (67,04 % žalovanej sumy) súd návrhu vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane a neúspech žalovanej na druhej strane. V časti o zaplatenie 182,90 eur (32,96 % žalovanej sumy) však súd návrh zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho v úspechu v konaní, a to v rozsahu 34,08 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu. Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada súdneho poplatku vo výške 33,- eur. Z tejto sumy 34,08 % predstavuje 11,25 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku. Ďalej žalobcovi pri plnom úspechu by patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 108,24 eur (2x hlavný úkon po 36,52 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2x paušál po 8,58 eur + 20 % DPH), vypočítaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Z uvedenej sumy 34,08 % predstavuje 36,89 eur a túto sumu súd priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že je dôchodkyňa, vdova, býva v podnájme s dcérou, ktorá má ťažko postihnuté dieťa a zo svojho dôchodku nie je schopná zaplatiť plnú sumu naraz. Vzhľadom na jej zdravotný stav berie lieky. Požiadala tak o zaplatenie dlhu v splátkach. Splátky navrhovala vo výške 30 eur mesačne.
6. K odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.
7. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ( zák. č. 99/1963 Z.z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.11.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
9. Ak súd uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 O.s.p. účinný do 30.06.2016).
10. Ak súd uloží v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 2-4 CSP, účinného od 01.07.2016).
11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon stanovuje trojdňovú lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti. Súd však môže určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, alebo môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach. Pri úvahe o určení dlhšej lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení splátok súd vychádza najmä z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán sporu. V posudzovanej veci súd prvej inštancie sa nezaoberal zisťovaním prípadných okolností, rozhodných pre umožnenie zaplatiť priznané sumy žalovanej v splátkach, nakoľko žalovaná o to súd prvej inštancie ani nepožiadala. Žalovaná sa nevyjadrila k žalobe, ani sa nedostavila na pojednávanie na súde prvej inštancie 12. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v odvolaní prejavila ochotu priznané sumy zaplatiť, no vzhľadom na jej pomery požiadala o možnosť ich splatenia v 30 eurových mesačných splátkach. Súd môže s poukazom na zlú finančnú situáciu žalovanej uložiť povinnosť priznané sumy zaplatiť v zmysle citovanej právnej úpravy v splátkach, pritom môže stanoviť, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Ak teda splátky nebudú dodržiavané, stane sa zročný celý dlh už v prípade omeškania s plnením hoci len jednej splátky.
13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov majúc za to, že odvolanie žalovanej v časti splatnosti priznaných súm bolo dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti zaplatiť priznané sumy v lehote do 3 dní zmenil tak, že umožnil žalovanej priznané sumy zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur a stanovil podmienky zročnosti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
14. Rozhodol tak postupom podľa § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia v napadnutom rozsahu.
15. O trovách konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 v spojení s § 257 CSP. Z obsahu spisu stranám sporu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ak by svoju požiadavku na úhradu súm v splátkach uplatnila pred súdom prevej inštancie, mohol o nej rozhodnúť už uvedený súd. Odvolací súd preto stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a to aj s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP. Správnosť uvedeného vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.