Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/155/2017

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v právnej veci žalobcu : SONETSTAV, s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 44 730 101, zastúpeného advokátkou : JUDr. Marianna Lechmanová, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému : Ing. Radoslav Popovič RADES, s miestom podnikania Okružná 5, 071 01 Michalovce, IČO: 32 692 188, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zo dňa 16.11.2017 zamieta.

Náhradu trov konania žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca návrhom zo dňa 16.11.2011, doručeného súdu 20.11.2017 navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým zriaďuje ku stavbe Autosalón, postavenej na parcele č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXXX k.u. Michalovce , ktorá je vo vlastníctve žalovaného záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o dielo č. XXXXXXXX, zo dňa 21.7.2016, vo výške 20.075,10 Eur s príslušenstvom.

Svoj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo č. XXXXXXXX na uskutočnenie diela: Novostavba autosalónu Hyundai a prístavba servisných dielní /č.l.6-12/.

V zmysle článku 3.3. zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal, že riadne dokončený predmet zmluvy prevezme za podmienok stanovených v článku 4 tejto zmluvy a zaplatí jeho vyhotovenie dohodnutú cenu podľa článku 5, bod 5.2 zmluvy vo výške 199.783,02 Eur.

Z uvedenej zmluvy o dielo žalobca má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 20.075,10 Eur, ktorá pozostáva z nasledujúcich faktúr : -č. 170009, zo dňa 16.6.2017, splatnej 1.7.2017 na sumu 7.547,95 Eur /č.l.16-19/, -č. 170010, zo dňa 16.6.2017, splatnej 1.7.2017 na sumu 1.127,15 Eur /č.l.20,21/, -č. 170017, zo dňa 16.6.2017, splatnej 1.7.2017 na sumu 11.400 Eur /č.l.22,23/.

V článku II. návrhu žalobca poukázal na ust. § 343, 344 ktoré upravujú zabezpečovacie opatrenie a taktiež na ust. § 324 ods. 3 a § 326 CSP, ktoré upravujú neodkladné opatrenia.

Pokiaľ sa týka rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalovaný sa môže pokúsiť zbaviť svojho nehnuteľného majetku resp. chystá sa zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného/ zrejme žalobcu/. Uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v petite návrhu, predstavujú základný majetok žalovaného.

Žalobca k návrhu pripojil protokol o odovzdaní a prevzatia predmetnej stavby , z ktorého je zrejmé, že dielo odovzdané bolo 8.6.2017, čo je potvrdené tak zhotoviteľom ako aj objednávateľom /č.l.13,14/.

Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ods. 2, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa ods. 3, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach, alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z ust. § 344 je zrejmé, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že účelom neodkladných opatrení je dočasná úprava pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie, že exekúcia bude ohrozená. V prvej skupiny neodkladných opatrení musí byť preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a u druhej obava, že by exekúcia bola ohrozená. U obidvoch skupín sa vyžaduje osvedčenie uplatneného nároku. Aj keď pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, nemožno ho vydať bez toho, aby bol aspoň osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

O potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere má navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí ísť o osvedčenie takého stavu, právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky, a tiež osvedčenie ohrozenia nároku, ktoré ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Musí teda dôjsť k osvedčeniu takého stavu vo vzťahu účastníkov, ktorý nasvedčuje tomu, že reálne dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutia v prospech navrhovateľa.

Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť len na základe tvrdení navrhovateľa. Zo skutkového hľadiska je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda aj zabezpečovacieho nariadenia, taký stupeň osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe s väčšou mierou pravdepodobnosti usudzovať, že dôjde k vydaniu rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že má nárok voči žalovanému zo zmluvy o dielo č. XXXXXXXX v celkovej výške 20.075,10 Eur, ktorý nárok odôvodnil jednak predložením samotnej zmluvy o dielo zo dňa 21.7.2016 /č.l.6-12/, protokolom o odovzdaní a prevzatí uvedeného diela zo dňa 8.6.2017 /č.l.13,14/ a vyššie citovanými 3 faktúrami, ktorými fakturoval prevedené práce, t.j. faktúra č. 170009, zo dňa 16.6.2017, /č.l.16-19/, č. 170010 /č.l.20,21/, č. 170017 /č.l.22,23/.

Z predloženého protokolu o odovzdaní diela vyplýva, že dielo bolo prevzaté objednávateľom 8.6.2017 / č.l.14/. V samotnom protokole o odovzdaní je uvedené, že ku dňu začatia preberacieho konania boli vystavené faktúry bez DPH v celkovej čiastke 190.168,60 Eur a čiastka, ktorá bola neuhradená ku dňu preberania činila sumu 11.400 Eur.

V samotnej zmluve o dielo bola v článku 5, bod 5.2 dohodnutá celková cena za dielo v sume 199.783,02 Eur /č.l.8/. Z predložených 3 faktúr, ktoré žalobca udáva, že má pohľadávku je zrejmé, že tieto boli vystavené 16.6.2017 /č.l.16-23/, teda po odovzdaní samotného diela, ktoré dielo bolo odovzdané 8.6.2017. Z preberacieho protokolu je zrejmé, že ku dňu začatia preberacieho konania a teda aj ku dňu skončenia, boli vystavené faktúry bez DPH na celkovú čiastku 190.168,60 Eur, z ktorej sumy bola neuhradená čiastka 11.400 Eur. Keďže súčet faktúr, pohľadávky žalobcu činí 20.075,10 Eur, po pripočítaní tejto pohľadávky k vystaveným faktúram ku dňu odovzdania súčet činí 210.243,70 Eur /190.168,60 + 20.075,10 Eur/, teda celková cena za dielo prevyšuje dohodnutú sumu za dielo v samotnej zmluve. Žalobca fakturuje naviac oproti dohodnutej cene čiastku 10.460,68 Eur /210.243,70

- 199.783,02/.

Z predloženej faktúry č. 170009 zo dňa 16.6.2017 na sumu 7.547,95 Eur /č.l.16-19/ je zrejmé, že táto faktúra je vystavená za naviac práce, čo je uvedené na samotnej faktúre. Žalobca pripojil ku každej faktúre súpisy vykonaných prác a výkonov, ktoré však nie sú podpísané objednávateľom, keďže je tam iba podpis žalobcu a poznámka: Odsúhlasil s dátumom odsúhlasenia.

V samotnej zmluve o dielo v článku 5, bod 5.4. bolo dohodnuté, že zmenu ceny za celé dielo z titulu naviac prác, bude možné meniť len písomným dodatkom k zmluve obojstranne odsúhlaseným oboma zmluvnými stranami. Žalobca k žalobe nepripojil žiaden dodatok, ktorým by došlo k odsúhlaseniu naviac prác na predmetnom diele aj v súlade s ust. § 549 Obchodného zákonníka.

Z vyššie uvedených dôvodov je pohľadávka, o ktorú opiera žalobca svoj nárok sporná, resp. nebola osvedčená predložením dôkazov, z ktorých by bolo zrejmé, že reálne dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutia o zaplatení tejto pohľadávky. Spornosť tejto pohľadávky, jej nepreukázanosť vyplýva aj z toho, že tieto faktúry boli vystavené po odovzdaní diela žalovanému.

Z vyššie uvedeného dôvodu nie je splnený základný predpoklad pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je osvedčenie nároku na základe skutočností, ktorými žalobca preukáže, že bude vydané rozhodnutie o pohľadávke žalobcu.

V samotnom ustanovení § 343, ktoré upravuje podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia je okrem iného uvedené, že toto opatrenie môže súd vydať, teda zriadiť záložné právo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ je nárok osvedčený preukázaný, čo v danom prípade žalobca nepreukázal, samotné ohrozenie nároku, exekúcie sa môžu prejaviť správaním dlžníka, ktorým má byť výkon budúceho rozhodnutia zmarený, alebo aspoň sťažený. Ak žalovaný nakladá so svojím majetkom tak, že robí kroky smerujúce k jeho predaju, alebo inému scudzeniu, ide o úkon, ktorý vedie k zmenšeniu jeho majetku a k sťaženiu exekúcie.

Žalobca v konaní ničím nepreukázal, v čom spočíva obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotné konštatovanie, že ohrozenie exekúcie vidí v tom, že žalovaný sa môže pokúsiť zbaviť svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá sa zbaviť svojho majetku, nemožno považovať za preukázanie konkrétnych úkonov, ktoré smerujú k tomu, že exekúcia bude ohrozená. Samotná skutočnosť, že existuje pohľadávka, resp. dôjde k jej vydaniu súdnym rozhodnutím a skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom majetku, z ktorej môže byť pohľadávka uspokojená, ešte nie je dôvodom, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie. Žalobca musí preukázať konkrétne úkony žalovaného, z ktorých možno odôvodniť, vyvodiť, že exekúcia je ohrozená.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobca neosvedčil nárok, na zabezpečenie ktorého navrhuje vydať opatrenie, súd návrh zamietol.

Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.S.P..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.