Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28P-131-2014.pdf
PDF · 109.74 KB
No categories available
28P/131/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. Y., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky V.. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom R. N. XX, A., zast. JUDr. Janou Kocandovou, advokátkou so sídlom Jungmannova 8, Bratislava a otca J.. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, A., zast. Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, o návrhu na určenie výživného a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletého B. Y., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B. Y., nar. X.X.XXXX sumou 200,-eur od 10.7.2014 do 30.4.2015, sumou 300,-eur mesačne od 1.5.2015 do 31.8.2017 a sumou 250,-eur od 1.9.2017. IV. Zročné výživné za obdobie od 10.7.2014 do 30.11.2017 vo výške 3.628,-eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 150,-eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2017 pod následkom straty výhody splátok. V. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a. VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
- v nepárnom týždni od štvrtku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
- v párnom týždni v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod.
- počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod.;
- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 15.00 hod.;
- počas letných prázdnin nepárneho kalendárneho roka od 1.07. od 10.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod., od 01.08. od 10.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod;
- počas letných prázdnin párneho kalendárneho roka od 15.07. od 10.00 hod. do 25.07. do 18.00 hod., od 15.08. od 10.00 hod. do 25.08. do 18.00 hod.;
- počas zimných prázdnin nepárneho kalendárneho roka od 30.12. od 10.00 hod. do 5.01. do 10.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka;
- počas zimných prázdnin párneho kalendárneho roka od 25.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod. Počas prázdnin si otec vyzdvihne maloletého v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho na tom istom miesto odovzdá. Počas dní školského vyučovania si otec vyzdvihne maloletého v predškolskom zariadení, ktoré navštevuje a po ukončení ho odovzdá v mieste bydliska matky.
VII. Súd zamieta návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.
VIII. Súd ruší uznesenie Okresného súdu Bratislava II, spis. zn.: 28P/131/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.12.2015, spis. zn. 11CoP/683/2015 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.04.2016, spis. zn.: 61P/45/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 15.06.2016, spis. zn. 11CoP/243/2016.
IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajší súd dňa 10.07.2014, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého B. do jej výchovy, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 450 eur mesačne, spätne odo dňa jeho narodenia a zakázal styk otca s maloletým dieťaťom.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že v partnerstve s otcom maloletého mali mnoho nedorozumení vzhľadom k tomu, že otec užíval psychotropné látky a pod ich vplyvom bol agresívny. Otec dokonca niekoľkokrát fyzicky napadol matku, a to aj počas jej tehotenstva. Následne matku vyhodil z bytu a našiel si novú partnerku. Matka sa musela nasťahovať do bytu k svojim rodičom. Otec pracuje ako riaditeľ a podľa obchodného registra je vlastníkom niekoľkých firiem. V minulosti už bol niekoľkokrát súdne trestaný za uchovávanie nelegálnych látok, ublíženie na zdraví a vydieranie. Od narodenia maloletého o neho neprejavoval žiaden záujem a takmer vôbec sa s ním nestretával. Otec sa s maloletým synom stretol len dvakrát, pričom tieto stretnutia iniciovala matka a otec na ne prišiel pod vplyvom omamných látok. V záujme ochrany maloletého pred asociálnym a agresívnym správaním otca žiadala, aby mu súd zakázal styk s dieťaťom.
3. Otec maloletého s návrhom matky nesúhlasil. Podľa neho bol jej návrh plný klamstiev a tendenčného osočovania otca s cieľom obohatenia sa. Poprel tvrdenia o tom, že by bol narkomanom, prípadne že by bol na matku maloletého agresívny alebo ju vyhodil z bytu. Nebol ochotný tolerovať charakterové vlastnosti matky ako lenivosť, pomstychtivosť a agresiu. Bola to práve matka, ktorá bola agresívna a otca párkrát fyzicky napadla. Spoločnú domácnosť v skutočnosti nikdy neviedli. Matka v byte otca len prespávala, častokrát bez vysvetlenia odišla, nerobila žiadne domáce práce a na chod domácnosti neprispievala. O jej tehotenstve sa otec dozvedel až vtedy, keď sa s ňou definitívne rozišiel. S maloletým synom sa otec stretol veľakrát, aj keď len za prítomnosti matky, od jeho narodenia na neho prispieval sumou 80 eur mesačne, ktorú si s matkou písomne dohodli a nemálo peňazí vynaložil aj na jeho výbavičku. Otec sa chce podieľať na výchove maloletého rovnako ako matka, preto nesúhlasil s tým, aby mu súd styk s maloletým zakázal. Maloletého navrhoval zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
4. Matka trvala na tom, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Otec má agresívne správanie, pretrváva u neho závislosť na psychotropných látkach a má sklony k násiliu. K vyjadreniu otca uviedla, že v čase, keď spolu žili, sa riadne starala o domácnosť, vykonávala domáce práce a do domácnosti prispievala minimálne sumou 300 eur mesačne vo forme nákupov potravín, kozmetiky a doplnkov. O tehotenstve vedel otec od začiatku a spoločne sa z dieťaťa tešili. Neskôr mal otec nezhody so svojím vtedajším obchodným spoločníkom a kvôli podvodom prišiel o celý majetok jednej zo spoločností. Bola svedkom toho, ako sa otec zbavoval účtovníctva firmy, ale aj toho, ako užíval psychotropné látky. Otec sa stále prezentuje tým, že nemá peniaze. Od septembra 2014 otec nepravidelne prispieval na maloletého výživným vo výške 28 eur mesačne. Po 6 mesiacoch od narodenia dieťaťa sa matka musela vrátiť do zamestnania. V čase jej neprítomnosti sa o maloletého starala jej matka, stará matka maloletého, ktorej za opatrovanie uhrádzala sumu 350 eur. Matka maloletého nesúhlasila s tým, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko maloletý je vo veku, kedy potrebuje stabilitu rodinného prostredia. Vzhľadom na otcove podnikateľské aktivity mala za to, že v prípade striedavej starostlivosti otec nebude schopný v plnom rozsahu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého a túto za neho bude suplovať jeho manželka, ktoré sa o maloletého bude starať v neprítomnosti otca, ako tomu bolo aj v minulosti. Preto matka preferovala zverenie dieťaťa do svojej výlučnej osobnej starostlivosti s rozšíreným stykom otca s dieťaťom.
5. V priebehu konania matka upravila svoj návrh a žiadala, aby súd zveril maloletého do starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia. Výživné navrhovala určiť v sume 450 eur mesačne od podania návrhu do 1.9.2017 a vo výške 300 eur mesačne od 1.9.2017 z dôvodu, že od toho termínu navštevuje maloletý štátnu škôlku, takže náklady poklesli. Pokiaľ ide o styk, navrhovala rozšírený styk, a to od soboty od 9,30 do nedele do 17,30 3x do mesiaca, v pracovnom
týždni počas školského roka každú stredu od 16,00 hod do 18,30 hod. s výnimkou prázdnin, kedy navrhla osobitnú úpravu styku.
6. Otec v konaní trval na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti vzhľadom k tomu, že maloletý je už starší a so súhlasom matky sa stretáva s otcom v širšom rozsahu, ako bolo nariadené predbežným opatrením a to aj s prespávaním. Otec sa vie o maloletého plnohodnotne postarať a sám maloletý sa dožaduje stretávania sa s otcom. Preto mal za to, že zverenie maloletého do striedavej starostlivosti je v jeho záujme.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodným listom maloletého, potvrdeniami o príjme, výdavkovými dokladmi, výpismi z účtu, daňovými priznaniami, lekárskymi správami, fotodokumentáciou, mailovou komunikáciou rodičov, obsahom pripojených spisov sp. zn. 28P/167/2017 a sp. zn. 61P/45/2016, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.10.2015, č.k. 28P/131/2014-358 v spojení so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.12.2015, č.k. 11CoP/683/2015-425 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletého B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 300 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred, od 02.10.2015. Predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 28P/131/2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa X.X.XXXX.
9. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5.4.2016, č.k. 61P/45/2016-29 v spojení so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.6.2016, č.k. 11CoP/243/2016-58 súd rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým B. každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod., a to do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/131/2014. V určených termínoch si otec dieťa od matky v mieste jej bydliska prevezme aj odovzdá, matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
10. Maloletý B. má X roky a pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Od mája 2015 navštevoval súkromné jasle, za ktoré matka uhrádzala sumu 400 eur mesačne. V tomto čase matka poberala príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 280 eur mesačne. Od septembra 2017 začal maloletý navštevovať štátnu materskú školu. Medzi mesačné výdavky maloletého matka zahrnula: strava v škôlke 30 eur, školné 22 eur, príspevok do ZRPŠ 100 eur, strava 150-180 eur, obuv a ošatenie 50 eur, výdavky na trávenie voľného času (detské centrá) 30 eur, vitamíny a lieky sú 10 eur, hračky a knihy 10-15 eur, náklady na dopravu 50 eur, detské poistenie 30 eur.
11. V čase začatia súdneho konania bola matka maloletého na materskej dovolenke a spolu s maloletým synom bývala u svojich rodičov, ktorým prispievala na stravu sumu 250 eur a na bývanie sumu 150 eur mesačne. Od októbra 2014 sa vrátila späť do zamestnania. Až do nástupu maloletého do jasieľ sa o maloletého starala jej mama, stará matka maloletého, ktorej za opatrovanie platila sumu 350 eur mesačne. Matka dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1200 eur netto a so súhlasom zamestnávateľa používa služobné vozidlo na súkromné účely. V roku 2017 si prostredníctvom hypotekárneho úveru kúpila byt, v ktorom v súčasnosti býva spoločne s maloletým synom. V súvislosti s bývaním má tieto mesačné výdavky: splátka hypotéky 366 eur, splátka spotrebného úveru slúžiaceho na dofinancovanie hypotekárneho úveru 219 eur, náklady spojené s užívaním bytu 136 eur, elektrina 20 eur, TV a internet 29 eur, plyn 5 eur, SIPO 5 eur.
12. Otec maloletého podniká, je spoločníkom resp. štatutárnym orgánom v niekoľkých obchodných spoločnostiach.
Je predsedom predstavenstva spoločnosti P. P..B., za výkon tejto funkcie poberá odmenu vo výške 831,83 eur mesačne netto.
Medzi mesačné výdavky otca patria: náklady na bývanie vrátane energií pre 3 osoby 137,86 eur, strava 140 eur, oblečenie 40 eur, lieky 15 eur, drogéria 30 eur, pohonné hmoty 200 eur, splátka úveru 78 eur.
Okrem súdom stanoveného výživného na maloletého syna Sebastiána platí náklady na jeho stravu, oblečenie, hračky a výlety počas víkendov, ktoré maloletý trávi v starostlivosti otca, priemerne v sume 95 eur mesačne.
Dňa XX.XX.XXXX sa otcovi a jeho súčasnej manželke narodila dcéra M.. Manželka otca bola na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou, popri tom pracovala na základe dohody, z čoho mala príjem vo výške 340,39 eur mesačne netto. V súčasnosti je zamestnaná, jej príjem je vo výške 650 eur mesačne netto. Okrem toho poberá príspevok na starostlivosť a prídavok na dieťa spolu vo výške 303,52 eur. Výdavky na maloletú dcéru M. (strava, oblečenie, plienky a ostatné hygienické potreby, doplatok na súkromné jasle) sú spolu vo výške 323 eur mesačne.
13. Matka pred súdom vypovedala, že súčasné výdavky na maloletého sú minimálne vo výške 400 eur mesačne. Otec na výživu maloletého teraz prispieva pravidelne, i keď niekedy mešká. Syn sa s otcom stretáva v priemerne 5x do mesiaca, matka v tomto styku nebráni. Styk otca s maloletým matka navrhovala počas voľných dní a v pracovnom týždni len na 2,5 hod., nakoľko sa prespávanie u otca počas pracovného týždňa neosvedčilo. Maloletý má svoj režim, stane sa, že otec ho zoberie zo škôlky a zabudne bundu, alebo keď prišiel maloletý od otca, išiel spať až o 23,00 hod. Matka odmieta striedavú osobnú starostlivosť z viacerých dôvodov. Stalo sa, že otec bol agresívny, búchal jej dverami od auta a často krát sa stalo, že pre syna išla otcova manželka. Počas spolužitia užíval otec marihuanu a matka má obavu, že s užívaním psychotropných látok neprestal a užíva ich aj v súčasnosti. Otec deklaroval nízky príjem, napriek tomu má finančné prostriedky na to, aby 2x do roka navštívil USA.
14. Otec maloletého vo svojich výpovediach pred súdom uviedol, že nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného a matkou vyčíslenými nákladmi na maloleté dieťa, ktoré v niektorých položkách považoval za nadhodnotené. Pripustil, že je spoločníkom, konateľom alebo predsedom predstavenstva vo viacerých spoločnostiach. Tieto spoločnosti sú však nečinné, otec očakáva, že v budúcnosti budú úspešné. Matka nesúhlasí so striedavou starostlivosťou a argumentuje režimom maloletého, ale práve súčasná situácia znamená, že jeho režim je narušený a čas stretávania sa so synom je výlučne na rozhodnutí matky. Matke však tento stav vyhovuje, nakoľko otec uhrádza výživné, pričom styk je upravený len v minimálnom rozsahu. V princípe dosahujú výdavky na dieťa v tomto veku 300-400 eur. Syn je počas pobytu u otca v pohode, má vynikajúci vzťah aj k sestre a stretnutia s matkou sa vtedy nedomáha. Otec ďalej uviedol, že jeho príjmy sú priemerné, užíva firemné motorové vozidlo a nevlastní hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Byt, v ktorom býva, je vlastníctvom obchodnej spoločnosti. Vlastní len pozemok - ornú pôdu v P.. Matka maloletého má vysokú životnú úroveň, chodí na zahraničné dovolenky.
15. Kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloletého do starostlivosti matke a upraviť širší styk s otcom. Výživné navrhoval určiť vo výške 250 eur mesačne do apríla 2017 a následne 140 eur mesačne. Styk navrhoval upraviť každý druhý víkend od štvrtka do nedele a v týždni, kedy neprebieha styk počas víkendu, od utorka poobede do štvrtka rána.
16. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri zverení maloletého do starostlivosti matky súd vychádzal z útleho veku maloletého ako aj z tej skutočnosti, že maloletý je naviazanú na matku, tá je pre neho „opatrujúca“ osoba, bez ohľadu na to, že navštevoval jasle. Vzhľadom na históriu vzťahu otca so synom a na problematické vzťahy medzi rodičmi súd nepovažuje striedavú starostlivosť za vhodnú pre maloletého, nie je v jeho záujme a ani by neboli lepšie zaistené potreby maloletého.
25. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd priznal oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jej majetok obom rodičom.
26. Súd upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletého na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému nebol zverený do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletého, aj keď len v obmedzenom rozsahu. Stretávanie maloletého s otcom je hlavne v jeho záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre jeho ďalší citový vývoj. Postupne ako sa bude vzťah s otcom prehlbovať, bude sa meniť aj koncentrácia maloletého na matku, bude možné tento styk rozširovať, prípade uvažovať aj o striedavej starostlivosti. Styk, ktorý navrhovala matka považoval súd za nedostatočný nezohľadňujúci ako záujmy maloletého, tak aj práva otca.
27. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj z možnosti otca. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, berúc do úvahy vzdelanie otca a možnosti regiónu v ktorom žije. Pokiaľ je otec vo svojich podnikateľských aktivitách neúspešný, mal by zvážiť zmenu a nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu s adekvátnym mzdovým ohodnotením. Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletého súd považoval výživné požadované matkou za neprimerané vysoké. Samotná matka uviedla pred súdom, že náklady na maloletého súd aktuálne vo výške 400,- eur mesačne, pričom písomne vyčíslila náklady na maloletého na sumu 850,- eur mesačne. Za neprimerané vysoké považoval súd napr. náklady na stravu, ktoré matka vyčíslila na 180,-210, - eur vrátane obedov v materskej škole. Nakoľko nie je možné podľa názoru súdu hodnoverným spôsobom preukázať výšku odôvodnených výdavkov na stravu, súd v tejto súvislosti poukazuje na štatistické údaje, podľa ktorých je v Slovenskej republike výdavok za potraviny na člena domácnosti cca 80,- eur priemerne mesačne, navyše v tomto prípade ide 3- ročné dieťa. Súd sa nestotožnil ani s nákladom na bývanie, nakoľko matka do týchto nákladov zahrnula aj náklady na hypotekárny úver, pričom ide o nehnuteľnosť, ktorá je výlučne vo vlastníctve matky, súd nevidí dôvod na to, aby otec vo výživnom prispieval matke na túto nehnuteľnosť. Na základe vyššie uvedeného sa súd ustálil na aktuálnych výdavkoch maloletého vo výške cca 400,- eur mesačne, túto výšku výdavkov pripustil vo svojom vyjadrení aj otec ( 300-400 eur mesačne na dieťa v tomto veku). Vyživovaciu povinnosť má aj matka, u tej však súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť, ktorou čiastočne kompenzuje vyživovaciu povinnosť, preto je aj jej pomer na výživnom nižší. ( otec 250,- eur, matka 150,- eur ).Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca rozdielne a to do nástupu maloletého do jaslí vo výške 200,- eur mesačne, od nástupu do jaslí vo výške 300,- eur mesačne a od nástupu maloletého do štátnej škôlky vo výške 250,- eur mesačne. Každú z týchto súm považuje súd za primeranú výdavkom maloletého v konkrétnom období. Za obdobie, počas ktorého maloletý navštevoval jasle, považuje súd za primerané výživné vo výške 300,- eur mesačne. I keď maloletý navštevoval v tomto období súkromné jasle, značná časť príspevku za jasle bola hradená z rodičovského príspevku matky a matka už v tom čase pracovala, mala teda vlastný príjem. Výživné súd určil od podania návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného.
28. Zročné výživné k maloletému tvorí súčin plnení za obdobie od 10.7.2014 do 30.11.2017, - za obdobie od 10.7.2014 do 30.4.2015 ( 9 mesiacov + alikvótna časť za mesiac júl 2014) 1.878, - eur (200,- eur x 9 = 1.800,- eur + alikvótna časť za júl 2014 =78,-)
- za obdobie od 1.5.2015 do 31.8.2017 (25 mesiacov) 8.400,- eur ( 300,- eur x 28 = 8.400,- eur)
- za obdobie od 1.9.2017 do 30.11.2017 ( 3 mesiace) 750,- eur ( 250,- eur x 3 = 750,- eur) Spolu činí zročné výživné 11.028,- eur Voči tejto sume súd započítal plnenia otca vo výške 7.400,- eur, pričom do zročného výživného súd započítal len tie plnenia otca, ktoré vedel preukázať, t.j. plnenia na účet, nakoľko plnenia do rúk matky, matky nepotvrdila. Zročné výživné tak dosahuje výšku 3.628,- eur.
29. Súd zároveň zrušil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, nakoľko rozhodnutím vo veci samej matke vyhovel ( § 337 ods. 3 CSP) a ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého , nakoľko odpadli dôvody pre ktoré bolo nariadené (§334 CSP), keďže súd rozhodol vo veci samej o výživnom a toto rozhodnutie nahradí neodkladné opatrenie, nakoľko rozsudky výživnom sú vykonateľné doručením. Z tých istých dôvodov súd zrušil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletým, nakoľko sa rodičia dokážu dohodnúť o úprave styku.
30. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
31. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.