Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-1-2008.pdf
PDF · 171.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Cb/1/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobkyne: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., so sídlom Tomášikova 22, Bratislava, IČO: 35 946 024 proti žalovanej: Obec Ostrov, 922 01 Ostrov, IČO: 514 641, zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Bolješikom, so sídlom Radlinského 50, Piešťany, o zaplatenie 46.793,17 eur (pôvodne 1. 409.691,108 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Piešťany dňa 05.04.2000 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.800.000,- Sk spolu s 18% úrokom z omeškania zo sumy 1.800.000,- Sk od 13.08.1997 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom vrátenia zálohovej platby poskytnutej na základe zálohovej faktúry č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú poukázala žalovanej na stavebné práce na objekte 809 - spracovanie RAO v EBO, ktoré však žalovaná nevykonala a zálohovú platbu žalobkyni nevrátila. Návrhom zo dňa 08.01.2001 žalobkyňa žiadala zmenu žaloby v časti uplatnenej istiny v sume 1.409.691,10 Sk a príslušenstva, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 03.05.2001.
2. Okresný súd Piešťany vydal dňa 25.03.2003 Rozsudok pod č. k. 12Cb/2/2002 - 181, ktorým žalobou zamietol. Proti tomuto rozsudku sa žalobkyňa odvolala a Krajský súd v Trnave uznesením vydaným dňa 14.12.2004 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Rozsudkom č. k. 7Cb/1/2008 - 397 vydaným dňa 09.10.2014 súd žalobu zamietol a Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.09.2015 na základe odvolania žalobkyne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom na nutnosť vysporiadania sa so skutočnosťami súvisiacimi s § 4 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb., ako aj s námietkou premlčania zo strany žalovanej. 4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
7. S použitím citovaného § 391 ods. 2 CSP, riadiac sa názorom nadriadeného súdu, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Dňa 25.06.1992 bola uzavretá K. D. Y. Č.. XX/XX (ďalej len „ZoD“) pre zabezpečenie stavebnej časti akcie spracovanie RAO v EBO medzi zhotoviteľom označeným v zmluve ako: Obecný úrad Ostrov
- Prevádzkareň, zastúpená starostom L. M., IČO: 514 641 a objednávateľom označeným ako: SEP - Atómové elektrárne Bohunice - odštepný závod Jaslovské Bohunice, IČO: 002 721. 9. Podľa článku III. ZoD - predmet plnenia, sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť dielo v rozsahu vykonávacieho projektu a objednávateľ sa zaviazal za riadne vykonané dielo zaplatiť. V zmysle článku III. bod 1. ZoD je špecifikovaný rozsah vykonania diela, a to objekt SO 809, pri ktorom sú konkretizované činnosti, ktoré má zhotoviteľ vykonať a pod bodom 2. je uvedený objekt SO 809A so špecifikáciou stavebných úprav. Bod 3. upravuje objekt SO 809B so špecifikáciou prác a v bode 4. je zakotvená povinnosť zhotoviteľa dodať dokumentáciu skutočného stavu prác a dodávok s nezmazateľným zakreslením zmien oproti projektu v jednom vyhotovení. Podľa bodu 5. je zhotoviteľ povinný dodať sprievodnú technickú dokumentáciu vo dvoch vyhotoveniach v rozsahu umožňujúcom riadnu obsluhu a údržbu zariadenia. 10. Zmluvné strany si v článku IX. bod 3. ZoD dohodli prevzatie vykonaného diela zhotoviteľom, ktoré bude zaznamenané v zápisnici o prevzatí diela. 11. Z výpisu z účtu žalobkyne zo dňa 13.08.1997 (č.l. 11 súdneho spisu) vyplýva, že žalobkyňa poukázala sumu 1.800.000,- Sk na účet č. XXXXXXXX, pri ktorom je uvedené OÚ Prevádzka Ostrov. 12. Zo zálohovej faktúry Č.. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 12 súdneho spisu) súd zistil, že dodávateľ označený v tejto faktúre ako Obecný úrad Ostrov Prevádzkareň, IČO: 514 641 vyfakturoval odberateľovi označenému ako: SE - vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení o.z., Jaslovské Bohunice, IČO: 31380751 zálohu na stavebné práce na objekte 809 - Spracovanie RAO v EBO sumu 1.800.000,- Sk. V dolnej časti faktúry je uvedená pečiatka Obecný úrad Ostrov - Prevádzkareň a nečitateľný podpis. 13. Pokusom o zmier zo dňa 27.04.1999 vyzvala žalobkyňa Obecný úrad Prevádzkareň o vystavenie vyúčtovacej faktúry alebo o vrátenie zálohy do 14 dní. 14. Výzvami zo dňa 11.06.1999 a 09.09.1999 žalobkyňa žiadala Obecný úrad Prevádzkareň Ostrov, aby jej vrátila zálohovú platbu v sume 1.800.000,- Sk v lehote do 30.06.1999 ( výzva z 11.06.1999), následne do 10 dní od obdržania výzvy zo dňa 09.09.1999. 15. V Dodatku č. 3, ktorý zmluvné strany uzatvorili dňa XX.XX.XXXX došlo k zmene ustanovení K. Č.. XX/XX, a to článku I. Zmluvné strany, v ktorom je za zhotoviteľa označená zmluvná strana ako: Obecný úrad prevádzkareň Ostrov, zastúpená L. U., vedúcim prevádzky - zmocnenec pre veci zmluvné, IČO: 514 641. K zmene došlo aj článku III. Predmet plnenia, článku IV. Čas plnenia, článku V. Cena, článku VI. Fakturácia a článku X. Záručná doba, chyby diela a sankcie. V článku VI. dodatku sa uvádza, že faktúry budú dokladované súpisom vykonaných prác a potvrdené oboma stranami. 16. Z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok bolo zistené, že túto dohodu uzatvorili v zmysle § 364 Obchodného zákonníka a § 580 Občianskeho zákonníka tri subjekty, a to: 1/ Slovenské elektrárne, a.s., IČO: 31 380 751, OZ VYZ Jaslovské Bohunice, 2/ Stapros, s.r.o., IČO: 31 421 474, so sídlom Partizánska 72, Piešťany a 3/ Prevádzkareň Ostrov, s.r.o., Ostrov 315, IČO: 36 235 695, v zastúpení L. U. - konateľ spoločnosti. Táto dohoda nie je datovaná, avšak vyplýva z nej, že zmluvné strany uzatvárajú túto dohodu k dátumu XX.XX.XXXX. 17. Z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok vyplýva, že v rámci pohľadávky Stapros, s.r.o. voči Slovenským elektrárňam, a.s. sa započítava suma 390.308,- Sk, ďalej v rámci pohľadávky Prevádzkarne Ostrov, s.r.o. voči Stapros, s.r.o. sa započítava suma 390.308,- Sk titulom viacerých faktúr, ktoré sú tu špecifikované a ďalej v rámci pohľadávky Slovenských elektrárni, a.s., OZ VYZ, Jaslovské Bohunice voči Prevádzkarni Ostrov sa z faktúry č. X/XX vo výške 1.800.000,- Sk započíta suma 390.308,90 Sk. 18. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že dňa 03.02.2000 bol do obchodného registra zapísaný subjekt Prevádzkareň Ostrov, s.r.o., so sídlom Ostrov pri Piešťanoch 315, IČO: 36 235 695. Ako spoločníci je uvedená Obec Ostrov, IČO: 00 312 827 a ako konateľ (štatutárny orgán) je uvedený L. U., nar. XX.XX.XXXX. 19. Uznesením Okresného súdu Piešťany, č.k. 12Cb/37/00 - 69 zo dňa 03.05.2001 súd pripustil, aby do konania na strane žalovanej ako ďalšia strana pristúpila spoločnosť Prevádzkareň Ostrov, s.r.o., Ostrov pri Piešťanoch 315, IČO: 36 235 695 a zároveň bola pripustená zmena žaloby spočívajúca v uložení solidárnej povinnosti žalovaných na zaplatenie sumy 1.409.691,10 Sk s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 1.800.000,-Sk od 13.08.1997 do 30.11.2000 a zo sumy 1.409.691,10 Sk od 01.12.2000 do zaplatenia. 20. V liste zo dňa 01.07.1999 označenom ako vrátenie zálohy, ktorý podpísal vedúci prevádzky L. U., Obecný úrad prevádzkareň Ostrov uznal pohľadávku žalobkyne, tento jej nárok nepoprel a požiadal o oddialenie termínu vrátenia zálohy.
21. Z delimitačného protokolu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že predmetom tohto bolo rozdelenie majetku drobnej prevádzkarne pri MNV Ostrov, ktorá bola zriadená uznesením plenárneho zasadnutia U. Č.. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Účastníkmi tohto protokolu boli Obec Ostrov, Obec Veľké Orvište a Obecný úrad Ostrov - Prevádzkareň v zastúpení vedúcim L. U.. Účastníci sa dohodli, že majetok drobnej prevádzkarne pri MNV Ostrov sa rozdeľuje medzi Obec Ostrov a Obec Veľké Orvište s tým, že štatút drobnej prevádzkarne preberá Obec Ostrov, ktorá tento štatút a po rozdelení nadobudnutý majetok súčasne prevádza na samostatný nový subjekt, ktorým je Obecný úrad Ostrov - prevádzkareň. 22. Z uznesenia Obvodného súdu Bratislava I, číslo NV XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že v podnikovom registri NV vo vložke číslo XXX pri národnom výbore bol vykonaný výmaz subjektu Miestny národný výbor v Ostrove a zapísaný bol Obecný úrad Ostrov. 23. Z výpisu z podnikového registra Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 10.09.1991 súd zistil, že v oddiely NV, vložka č. XXX sa uvádza spôsob založenia: drobné prevádzkarne boli zriadené uznesením plenárneho zasadnutia MNV č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Deň, ku ktorému sa národný výbor zapisuje do podnikového registra, je 16.11.1983, názov: Obecný úrad Ostrov. 24. Svedok L. U. na pojednávaní konanom dňa 21.03.2003 uviedol, že bol vedúcim drobnej prevádzkarne, ktorá bola zriadená v roku 1983 pri MNV v Obci Ostrov a vykonával funkciu vedúceho. Táto prevádzkareň vykonávala svoju činnosť až do roku 2000 a bola zapísaná v podnikovom registri. Uviedol, že prevádzkareň vykonávala svoju činnosť aj po tom, ako bol zrušený zákon o národných výboroch, na základe ktorého prakticky došlo k jej zriadeniu. Zmluvu podpisoval v mene prevádzkarne Obecného úradu, avšak len v prípadoch pokiaľ sa jednalo o nejaké menšie sumy cca. 50.000,- Sk. Pokiaľ sa jednalo o väčšie akcie, zmluvy podpisoval starosta obce Ostrov, ktorým bol v tom čase p. L. M.. Ako vedúci chodieval jedenkrát mesačne na obecné zastupiteľstvo, kde informoval poslancov o činnosti drobnej prevádzkarne. Jeho nadriadeným bol starosta obce. Ďalej uviedol, že záloha bola poskytnutá na účet prevádzkarne Obecného úradu, nie na účet Obce, pričom všetky práce, na ktoré bola záloha poskytnutá boli aj vykonané, o čom svedčí aj súpis vykonaných prác, na základe ktorého Obecný úrad Ostrov- prevádzkareň odovzdával tieto práce spoločnosti Stavmet s.r.o., ktorá bola v zmluvnom vzťahu so Slovenskými elektrárňami, nakoľko prevádzkareň mala už v tom čase problémy ohľadom svojho zápisu v obchodnom registri. Uvedená okolnosť sa mala vyriešiť aj tým, že do zmluvného vzťahu sa dostala spoločnosť Stavmet, s.r.o., ktorá následne mala prevádzkarni Ostrov refundovať vynaložené náklady. 25. Zo sumarizácie ceny a fakturácie pôvodného a doplneného predmetu konania k predmetnej ZoD vrátane uzavretých Y. Č.. X, Č.. X, Č..X vyplýva, že boli realizované a uhradené práce podľa základnej zmluvy a dodatkov v celkovej sume 11 586 015 Sk (č.l.138 súdneho spisu). 26. Z faktúry č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej je ako dodávateľ označený Obecný úrad - prevádzkareň Ostrov, IČO: 514 641 a ako odberateľ je uvedená spoločnosť Stavmet, s.r.o., IČO: 31 414 451 vyplýva, že bola vyúčtovaná cena za stavebné práce na objekte 809 PS 100 na základe K. Č.. XXX/ XX/XX/XX/XX/X vo výške 2.604.890,90 Sk. Prílohou tejto faktúry je súpis vykonaných prác a dodávok na uvedenom objekte, ktorý je opatrený pečiatkou a podpisom spoločnosti Stavmet a pečiatkou Obecný úrad Ostrov a podpisom jej vedúceho. 27. Zo zmluvy o dielo č. XXX/XX/XX/XX/X zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že táto bola uzavretá medzi objednávateľom Slovenské elektrárne, a.s. a zhotoviteľom Stavmet, s.r.o., Trnava. Podľa článku II zmluvy predmetom je aj dokončenie stavebných úprav v objekte 809 - PS 100 a ďalšie práce, ktoré sú tu špecifikované v celkovej cene 17.683.960,- Sk. 28. V zápise č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX o odstránení nedorobkov z preberacieho protokolu Č.. XX/XXXX/VYZ konaného XX.XX.XXXX sa uvádza, že prítomní účastníci zhotoviteľa, odberateľa a užívateľa, po prehliadke stavby obj. XXX, XXXA, XXXB spracovanie RAO v EBO potvrdzujú, že nedorobky s termínom odstránenia 15.05.1999 pod číslom 1,2,3,4 boli z prílohy č. 3 uvedeného protokolu odstránené v dohodnutom termíne 15.05.1999. Za zhotoviteľa je tu uvedená pečiatka Obecný úrad Ostrov - Prevádzkareň, podpis L. U., pečiatka spoločnosti Stavmet, s.r.o. s nečitateľným podpisom a za odberateľa - užívateľa je uvedená pečiatka Slovenské elektrárne, a.s., Vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným palivom OZ, Jaslovské Bohunice a nečitateľné podpisy. 29. V zápise č. X/XXXX o odstránení nedorobkov z preberacieho protokolu č. XX/XXXX/VYZ konaného XX.XX.XXXX opäť účastníci zhotoviteľa, odberateľa a užívateľa, po prehliadke stavby obj. XXX, XXXA, XXXB potvrdzujú, že nedorobky s termínom odstránenia 10.05.1999 pod číslom 5,6,7,8,9,10 boli v dohodnutom termíne 10.05.1999 odstránené. Aj tento zápis obsahuje rovnaké pečiatky resp. rovnakú špecifikáciu účastníkov ako predchádzajúci zápis Č.. X/XXXX.
30. Okresný súd Piešťany v Rozsudku č.k. 12Cb/2/2002 - 181 zo dňa 25.03.2003, ktorým žalobu zamietol považoval K. D. Y. č. XX/XX za absolútne neplatný právny úkon s odôvodnením, že na strane zhotoviteľa ju uzavrel subjekt, ktorý už v tom čase nemal právnu subjektivitu a nemal spôsobilosť na právne úkony a vo vzťahu k žalovanej 2./ žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania existencie písomnej zmluvy o prevzatí dlhu tvrdiac, že aj v prípade, ak by takáto zmluva existovala, išlo by o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 38 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Súd uplatnený nárok neposúdil podľa príslušných ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko ani jedna zo žalovaných strán nemala z neplatného právneho úkonu žiaden majetkový prospech. V dôsledku odvolania žalobkyne proti uvedenému rozsudku bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob 205/03 - 210 zo dňa 14.12.2004 zrušený a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. 31. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal po skutkovej a právnej stránke Y. Č.. X zo dňa XX.XX.XXXX, ani dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok medzi žalobkyňou, pôvodnou žalovanou 2./ a spoločnosťou Stapros, ani aktívnou legitimáciou žalobkyne. Podľa odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané, že Obec Ostrov, na ktorú prešiel štatút a majetok drobnej prevádzkarne prostredníctvom tejto inštitúcie označovanej ako Obecný úrad - Prevádzkareň vykonávala svoje podnikateľské aktivity. Odvolací súd na preukázanie vzťahu medzi Obcou Ostrov a subjektom označovaným ako Obecný úrad - Prevádzkareň Ostrov odporučil doplniť dokazovanie zabezpečením zápisníc z obecného zastupiteľstva, ako aj účtovnej závierky obce a Obecného úradu Prevádzkarne na zistenie, či prostriedky prevádzkarne boli príjmom obce. 32. Na základe vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, ako aj doplnenou svedeckou výpoveďou L. U. a zistil, že pôvodná žalovaná 2./ t. j. Prevádzkareň Ostrov, s.r.o., IČO: 36 235 695 bola vymazaná z Obchodného registra XX.XX.XXXX bez právneho nástupcu. Následne uznesením tunajšieho súdu č.k. 7Cb/1/2008 - 305 zo dňa 24.07.2013 bolo konanie voči žalovanej 2./ právoplatne zastavené. 33. Zo svedeckej výpovede L. U. zo dňa 11.11.2005 bolo zistené, že v rámci predmetnej K. D. Y. z roku XXXX vykonávala prevádzkareň pre elektráreň stavebné práce. Presný rozsah pôvodnej ceny za dielo v zmysle tejto zmluvy si nepamätá, avšak tento bol postupne dodatkami zvyšovaný až do výšky cca 17 000 000 Sk. Uvedenými dodatkami bol zmenený aj zmluvný vzťah v zmysle Zmluvy o dielo v tom smere, že už nevystupovali ako zhotoviteľ voči elektrárňam ako objednávateľovi, ale zhotoviteľ sa zmenil a jeho úlohu prebrala spoločnosť Stavmet, s.r.o. Oni ako prevádzkareň tam ďalej pracovali, t.j. v tom istom objekte. Má zato, že práce, na ktoré bola poukázaná suma 1 800 000 Sk boli vykonané v celom rozsahu. Svedok ďalej uviedol, že Prevádzkareň Ostrov bola samostatným subjektom, oddeleným od Obce Ostrov, a správu o činnosti prevádzkarne prednášal na zasadnutiach obecného zastupiteľstva z dôvodu, že niektorí poslanci boli zamestnancami prevádzkarne a keďže táto mala značné finančné problémy a niektoré pohľadávky boli aj exekuované, uvádzal v akom stave sa prevádzkareň nachádza. 34. Zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 13.01.2006 uviedol, že práce, na ktoré bola žalobkyňou poskytnutá záloha 1 800 000 Sk, mali byť vykonané na objekte XXX spracovanie RAO v EBO. Nakoniec tieto práce však vykonala spoločnosť Stavmet, s.r.o., s ktorou uzatvorila žalobkyňa zmluvu. S predchádzajúcim subjektom Prevádzkareň Ostrov bola pravdepodobne zmluva na predmet činnosti - vykonanie stavebných prác na objekte XXX zrušená. 35. Právoplatným uznesením tunajšieho súdu č.k. 7Cb/1/2008 - 305 zo dňa 24.07.2013 bola pripustená zámena na strane žalobkyne, nakoľko z predložených listín vyplynulo, že zmluvou o predaji podniku Slovenské elektrárne, a.s., IČO: 35 829 052 predali kupujúcej spoločnosti GovCo, a.s., IČO: 35 946 024 odštepný závod VYZ, ktorý sa dňa XX.XX.XXXX stal samostatnou organizačnou a účtovnou jednotkou a bol zaregistrovaný v Obchodnom registri dňa XX.XX.XXXX. 36. Podľa bodu 12.4. predmetnej zmluvy o predaji podniku a prílohy 3 - Spory, prešiel zmluvou o predaji časti podniku (Odštepný závod VYZ) na žalobkyňu aj predmetný spor vedený pôvodne na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. P.-XXCb/X/XXXX. 37. Z výpisu z obchodného registra žalobkyne vyplýva, že od 05.08.2006 došlo k zmene jej obchodného mena z GovCo, a.s., na Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.. 38. Právny zástupca žalovanej vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 01.03.2006 a 03.04.2014 opakovane poukazoval na neplatnosť K. D. Y. zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu nedostatku predchádzajúceho schvaľujúceho rozhodnutia Obecného zastupiteľstva Obce Ostrov podľa ust. § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Uviedol, že zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo vykonávanie diela podstatného významu a rozsahu vecného, časového a finančného plnenia nepochybne patrí do kompetencie a rozhodovacej pôsobnosti obecného zastupiteľstva, a teda je zákonom vyhradená obecnému zastupiteľstvu a nie starostovi alebo obecnému úradu. Okrem toho
poukázal na špecifické právne postavenie žalovaného, ktorý nie je podnikateľom, ale právnickou osobou majúcou charakter orgánu štátnej správy a územnej samosprávy, čo skonštatoval Najvyšší súd SR v uznesení Ndob 807/01. 39. Po vykonanom dokazovaní súd vydal dňa 09.10.2014 Rozsudok č.k. 7Cb/1/2008 - 397, v ktorom konštatoval, že v rámci vykonaného dokazovania zistil z elektronického výpisu z Obchodného registra SR, že pôvodná žalovaná v 2. rade t.j. Prevádzkareň Ostrov, s.r.o., so sídlom Ostrov pri Piešťanoch, IČO: 36 235 695, bola dňa XX.XX.XXXX vymazaná z Obchodného registra, z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Zo K. D. P. P. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že ju uzavreli: predávajúci označený ako Obecný úrad Ostrov - Prevádzkareň, IČO: 514 641 a Prevádzkareň Ostrov, s.r.o., IČO: 36 235 695, ako kupujúci. Podľa článku I. tejto zmluvy predávajúci sa touto zmluvou zaviazal previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu spôsobilého podniku Obecný úrad Ostrov - Prevádzkareň, uvedených v účtovnej evidencii predávajúceho. V rámci P. Č.. X k tejto zmluve sa v rámci záväzkov uvádza okrem iného aj prijatá záloha na základe I. Č.. X/XX - F.-X. L.. V. 1.800.000,- Sk. 40. Z predložených zápisníc zo zasadnutí Obecného zastupiteľstva Obce Ostrov napríklad zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že vedúci prevádzkarne sa zúčastňoval zasadnutí obecného zastupiteľstva, kde podával správy o činnosti prevádzkarne. Zároveň z predložených zápisníc vyplýva, že L. U. sa zúčastňoval aj zasadnutí obecného zastupiteľstva aj po vzniku Prevádzkarne Ostrov, s.r.o., kde sa diskutovalo napr. o hospodárskych zmluvách - napr. zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že programom zasadnutia bolo aj stanovenie delimitačnej komisie za Obec Bašovce a Ostrov ohľadom delenia majetku s tým, že p. U. mal vypracovať uzávierku hospodárenia k 30.09.1992. V rámci predloženého peňažného denníka Obecného úradu - Prevádzkareň je pod položkou 150 zo dňa 13.08.1997 uvedená aj suma 1.800.000,- Sk s popisom F.- X. L.. V. - príjem zálohy na práce. 41. Z daňového priznania k dani z príjmov PO za rok 1997 subjektu - daňovníka: Obecný úrad Prevádzkareň, IČO: 514 641 vyplýva, že v rámci čísla peňažných účtov tohto subjektu je tu uvedený aj účet č. XXXXXXXX vo X., R..F.., t. j. účet, na ktorý podľa dokladu z č. G.. XX právny predchodca žalobkyne aj vyplatil predmetnú zálohovú platbu 1.800.000,- Sk. 42. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že K. D. Y. Č.. XX/XX je neplatným právnym úkonom, nakoľko subjekt, ktorý ju uzatváral na strane zhotoviteľa nemal právnu subjektivitu, k K. D. P. P. zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že aj táto zmluva je postihnutá absolútnou neplatnosťou nakoľko na strane predávajúceho ju uzatvoril subjekt, ktorý už v tom čase nemal právnu subjektivitu a nemohol vo vlastnom mene vykonávať právnej úkony, nárok žalobkyne posúdil, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorému však nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaná sa na jej úkor bezdôvodne obohatila tým, že nevykonala práce, na ktoré jej bola poskytnutá zálohová platba. Súd ďalej skonštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že k zálohovej I.E. Č.. X/XX nebol pripojený konkrétny súpis prác, ktoré by mala táto zálohová platba pokrývať, resp. na ktoré by sa mala vzťahovať, prípadne aké práce boli zo strany prevádzkarne vykonané, nakoľko žalovaná prostredníctvom prevádzkarne určité práce vykonala aj pred zaplatením zálohovej faktúry aj po jej zaplatení. 43. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie a žiadala, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
44. Odvolací súd Uznesením vydaným dňa 30.09.2015 č. k. 21Cob29/2015 - 422 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie v súvislosti s neplatnosťou K. D. Y. Č.. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a poukázal na to, že nedostatok správneho označenia účastníka zmluvného vzťahu v záhlaví zmluvy nezakladá bez ďalšieho jej neplatnosť. Odvolací súd poukázal na to, že v zmluve, ktorou bol založený záväzkový vzťah a ktorú na strane zhotoviteľa podpísal starosta obce, pri podpise ktorého je i pečiatka a IČO obce, je zmluvná strana dostatočne presne identifikovaná a z obsahu zmluvu je nesporné, kto je jej účastníkom a teda právne posúdenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia nie je možné aplikovať na daný skutkový stav. Podľa názoru odvolacieho súdu sa musí súd prvej inštancie opätovne zaoberať samotným obsahom zmluvy o dielo i v spojení s jej dodatkami, k čomu odvolací súd dal do pozornosti ustanovenie § 4 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ďalej skonštatoval, že K. D. Y. Č.. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX musí prvostupňový súd považovať za platnú a povinnosťou súdu prvej inštancie je vyporiadať sa s ostatnými skutočnosťami, na ktoré v konaní poukazovala žalobkyňa, najmä súvislosť s
uznaním záväzku, ale to všetko práve v spojení s § 4 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb., ako aj s námietkou premlčania uvádzanou žalovanou.
45. Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2017 zamestnanec žalobkyne L.. R. T. ( poverenie zo dňa 30.09.2013 na č.l. 336 súdneho spisu) uviedol, že žalobkyňa na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, pridržiava sa svojich doterajších prednesov a stanovísk. Tvrdenie ohľadom aktívnej legitimácie aj právneho základu predmetu konania sa preukázalo a rovnako bolo preukázané, že nárok žalobkyne na vrátenie poskytnutej zálohy je daný. V konaní bol ako svedok vypočutý L. U., ktorý bol vedúcim organizačnej zložky a zároveň aj zástupcom žalovanej v obchodných vzťahoch a bolo preukázané, že zo strany žalovanej došlo k uznaniu samotnej pohľadávky, žalovaná nespochybnila výšku tejto pohľadávky a bola si vedomá, že poskytnutú zálohu má vrátiť. V súvislosti s námietkou premlčania si žalobkyňa nárok uplatnila včas, pretože dňa 13.08.1997 bola uhradená zálohová faktúra na výšku 1.800.000,-Sk a žaloba bola podaná na súde dňa 05.04.2000, pričom toto premlčanie bolo viac menej prelomené z dôvodu uznania záväzku žalovanou. Podľa názoru žalobkyne nie je rozhodujúce preukazovanie výšky nadobudnutého majetku žalovanou, pretože došlo zo zákona k delimitácii.
46. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 08.06.2017 poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd konštatuje, že zmluva o dielo je platný právny úkon, nakoľko záväzkový vzťah podpísal starosta, avšak odvolací súd sa nevyjadril k otázke, či mohol starosta obce takýto úkon urobiť bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva. Majetkovo-právne úkony starostu môžu byť robené len po predchádzajúcom súhlase zastupiteľstva a na podporu svojho tvrdenia predložil výňatok z judikatúry. Poukázal na skutočnosť, že p. U. nemal nikdy oprávnenie jednostranne zaväzovať obec, bol radovým zamestnancom.
47. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobkyňa požaduje okrem istiny zaplatiť i úrok z omeškania od 13.08.1997 do zaplatenia. Táto požiadavka si javí síce v súlade s platným právom, ale vzhľadom na situáciu, keď mal údajný záväzok vzniknúť a dĺžku doby, keď nie je dosiaľ vo veci rozhodnuté, pričom teoreticky dochádza k situácii, že príslušenstvo pohľadávky niekoľkonásobne prevyšuje istinu, je nevyhnutné posudzovať otázku príslušenstva aj z hľadiska etického, a to v tej podobe, že ak rozpor medzi zákonom a spravodlivosťou dosiahne neznesiteľnú mieru, musí zákon, ako „nenáležité právo“ spravodlivosti ustúpiť (Radbruchovu formula). Ďalej poukázal na to, že odvolací súd sa nevyjadril k zásadnej otázke, či mohol starosta urobiť právny úkon, teda či mohol bez prejavu vôle obce uzavrieť zmluvu o dielo. Majetkoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta, príp. pracovník obce (napr. L. U.) bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, nezaväzujú obec, pretože tu chýba prejav vôle obce. Starosta obce a iné osoby nemôžu urobiť bez prejavu vôle obce majetkoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. S prihliadnutím na ustálenú judikatúru je akýkoľvek prejav vôle, aj tzv. uznanie záväzku zo strany starostu alebo L. U. právne irelevantné, nakoľko tieto osoby nemali žiadne oprávnenie jednostranne zaväzovať obec. V § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je vymedzená tzv. vyhradená pôsobnosť obecného zastupiteľstva, ktorú pôsobnosť nemôže obecné zastupiteľstvo presunúť na žiadny iný orgán, napr. na obecnú radu alebo komisiu, alebo starostu, alebo prevádzkara. Pokiaľ ide o majetok obce, obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony, a to v nadväznosti na § 9 ods. zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo uvedené v zápise o vedení schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Zmluvu o dielo Č.. XX/XX zo Y. XX.XX.XXXX obecné zastupiteľstvo Ostrov nikdy neschválilo. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce (§ 13 ods. 3), znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenia rozhodovať o právnych úkonov, t.j. o tom či, resp. aký právny úkon obec urobí je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Obec Ostrov nikdy nemala a nemá žiadnu organizačnú zložku. Dňa 03.06.2014 na pojednávaní vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k údajnej pohľadávke žalobkyne. Zálohová faktúra bola žalobkyňou
uhradená 13.08.1997 a žaloba bola podaná na súde dňa 05.04.2000 a na počítanie lehoty je podľa jeho názoru nevyhnutné vziať do úvahy termín vzniku záväzkového vzťahu v podobe K. D. Y. Č.. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Týmto dňom začali plynúť dotknuté lehoty a z tohto časového pohľadu je aj prípadný záväzok obce premlčaný.
48. V súvislosti s názorom právneho zástupca žalovanej ohľadom neplatnosti zmluvy o dielo, zástupca žalobkyne uviedol, že podľa jeho názoru je táto zmluva platná, nakoľko úkon starostu, ktorým uzatvoril zmluvu o dielo bol bežným úkonom štatutárneho orgánu a nepotreboval na to schválenie obecného zastupiteľstva. V konaní bolo preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k plneniu a p. L. U. konajúci v mene obce niekoľkokrát záväzok uznal, konal v mene obce podľa § 15 Obchodného zákonníka, a preto je nárok žalobkyne dôvodný.
49. V rámci záverečného vyjadrenia právny zástupca žalovanej poukázal na ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje postavenie podnikateľa a uviedol, že obec nebola, nie je a ani nemôže byť subjektom podnikania, teda nie je podnikateľom. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o obchodno-právny vzťah spravujúci sa Obchodným zákonníkom, podľa jeho názoru nie je daná vo veci pasívna legitimácia žalovanej strany. S názorom žalobkyne, ktorá tvrdí, že zmluva o dielo bola bežným úkonom štatutárneho orgánu, ktorý nepotreboval na uzavretie tohto úkonu schválenie obecného zastupiteľstva, nesúhlasil. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 05.04.2000, t.j. pred vyše 17 rokmi, v ktorej sa domáha okrem plnenia istiny aj úrokov z omeškania od 13.08.1997 vo výške 18 % ročne. Ak by sa tento úrok počítal od 13.08.1997, aktuálne by predstavoval sumu 144.894,204 eur, čo znamená, že príslušenstvo by prevýšilo istinu 3,10 násobne. Spočítaním istiny i úroku z omeškania by išlo o celkovú sumu 191.687,- eur. V tejto súvislosti poukázal na nečinnosť súdu. Ďalej poukázal na potrebu použitia tzv. Radbruchovej formuly, ktorá je podľa jeho názoru v danom prípade vysoko dôvodná, pretože obec nemôže zodpovedať za dlhú nečinnosť súdu. Tvrdil, že objednané práce v prospech žalobkyne boli zo strany žalovanej reálne vykonané, čo preukázateľne potvrdzuje súd vo svojom rozsudku z roku 2014. V súvislosti s premlčaným nárokom poukázal na značnú zmätočnosť právnej úpravy, ktorá negarantuje spravodlivé riešenie každého jednotlivého prípadu a negarantuje princíp právnej istoty. Inštitút bezdôvodného obohatenia je upravený v Občianskom zákonníku § 451 až § 459, pričom výslovne je upravené aj premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 107, podľa ktorého je premlčacia doba 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle § 391 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Ustanovenie uvedeného paragrafu nepripúšťa aplikáciu iného právneho predpisu. V tejto časti upozornil na to, že nie je dôležité odkedy plynie premlčacia doba, ale spôsob aké slová terminologicky zákonodarca používa, pričom kľúčovým slovíčkom v danom prípade je tu slovo „tento“. V zmysle § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Poukázal, že obchodný zákonník stanovuje odchylne bez možnosti použitia iného právneho predpisu nie dĺžku premlčacej doby, ale len deň odkedy má premlčacia doba plynúť. Podľa jeho názoru je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka prípustný odkaz aj na iný právny predpis, ktorým je v tomto prípade občiansky zákonník, ako právny predpis obsahujúci priamo ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Takéto znenie podľa názoru právneho zástupcu žalovanej zodpovedá súčasnému stavu viac, ako výlučná aplikácia jedného z dvoch hlavných právnych predpisov. Otázku vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie Okresný súd Piešťany vo svojom rozsudku zo dňa 09.10.2014 podrobne analyzoval a konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení zo dňa 30.09.2015 rozbor tejto dôležitej otázky nespochybnil a možno teda konštatovať, že sa s ním obsahovo a právne stotožnil. V súvislosti s otázkou dĺžky premlčacej lehoty uviedol, že v danej veci treba aplikovať na tento konkrétny prípad 2 ročnú premlčaciu lehotu, a to v duchu zásady, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Z uvedených skutočností vyplýva, že je daný dôvod pre zamietnutie žaloby.
50. Zástupca žalobkyne v rámci záverečného vyjadrenia uviedol, že poukaz žalovanej na predložené judikáty neobstojí, pretože v náleze Ústavného súdu SR sa jedná o iný skutkový stav, kedy starosta svojim podpisom zmenšil majetok obce a v danom prípade ide o opačnú situáciu, kedy podpisom zmluvy o dielo sa majetok obce zveľadil, rozšíril. V súvislosti s vyjadrením právneho zástupcu žalovanej, v
ktorom poukazuje na tzv. Radbruchovu formulu uviedol, že podľa jeho názoru dĺžka trvania konania nemôže mať vplyv na úroky z omeškania. Nárok žalobkyne považuje za preukázaný, podaný včas a dôvodne, a preto navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny i príslušenstva, ako aj na náhradu trov konania.
51. Poukazujúc na závery odvolacieho súdu v rozhodnutí zo dňa 30.09.2015, ako aj na právne skutočnosti, na ktoré v rámci koncentrácie konania poukázala žalovaná strana dospel súd k nasledovným záverom.
52. Krajský súd v Trnave v odôvodnení zrušujúceho uznesenia dal do pozornosti ust. § 4 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a v súvislosti s týmto ustanovením i potrebu vyporiadania sa s ostatnými skutočnosťami. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom nadriadeného súdu, po oboznámení sa s obsahom jednotlivých rozsiahlych vyjadrení strán v priebehu celého trvania predmetného sporu, ako aj po oboznámení sa s obsahom jednotlivých listín nachádzajúcich sa v súdnom spise a po podrobnom rozbore celej prejednávanej veci dospel k záveru, že v prvom rade je potrebné posúdiť otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej strany, nakoľko na túto okolnosť poukázal právny zástupca žalovanej v rámci svojho záverečného prednesu, ďalej otázku platnosti právneho úkonu - teda K. D. Y. K. Y. XX.XX.XXXX, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok, otázku postavenia zmluvných strán v rámci záväzkového vzťahu a napokon je potrebné sa vysporiadať i s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej.
53. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
54. Žalobca je subjekt práva, ktorý kvalifikovane tvrdí, že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo ohrozené a označí subjekt rušiteľa svojho práva teda žalovaného. Sporovými stranami sa subjekty práva stanú tým, že žalobca uplatní na súde svoje právo na súdnu ochranu svojho tvrdeného subjektívneho súkromného práva proti presne označenému žalovanému. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či je žalobca nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Strany v spore majú voči sebe navzájom kontradiktórne postavenie, ich záujem na výsledku sporu je rozdielny, ich tvrdenia sa navzájom vylučujú.
55. V súvislosti s námietkou pasívnej legitimácie žalovanej strany z dôvodu jej špecifického právneho postavenia ako právnickej osoby, ktorá nie je subjektom podnikania, súd uvádza, že je nepochybné, že strany uzatvorili dňa XX.XX.XXXX K. D. Y., na základe ktorej vznikol medzi nimi záväzkový (obligačný) právny vzťah, z ktorého im vyplynuli vzájomné práva i povinnosti. Žalobkyňa v postavení zmluvnej strany
- objednávateľa si v rámci predmetného sporu uplatňuje voči žalovanej ako druhej zmluvnej strane - zhotoviteľovi svoj nárok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o dielo. S použitím citovaného odseku 54. súd konštatuje, že obe strany majú vecnú legitimáciu v danom spore, pričom samotné postavenie žalovanej strany ( či je alebo nie je podnikateľom) nemá na otázku jej vecnej legitimácie priamy vplyv. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaná strana, ktorú žalobkyňa označila ako nositeľku ňou tvrdenej subjektívnej povinnosti má v predmetnom spore pasívnu legitimáciu.
56. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o dielo ( ďalej len „zákon o majetku obcí“), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.
57. Podľa § 2 ods. 2 zákona o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
58. Podľa § 4 ods. 1 zákona o majetku obcí, do majetku obcí prechádzajú i súvisiace majetkové práva, ku ktorým mali právo hospodárenia národné výbory, štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a drobné prevádzkárne národných výborov uvedené v § 2 ods. 1 až 6 tohto zákona. Tieto majetkové práva prechádzajú na obecné podniky, rozpočtové, príspevkové a iné organizácie (ďalej len "organizácie"), ku
ktorým zakladateľská a zriaďovateľská funkcia prešla na obec podľa osobitného predpisu. Organizáciám vznikne k týmto majetkovým právam právo správy.
59. Podľa § 4 ods. 2 zákona o majetku obcí, do výšky nadobúdaného majetku prechádzajú na obec všetky súvisiace záväzky. Obdobne prechádzajú všetky súvisiace záväzky priamo na organizácie.
60. Poukazujúc na uvedené zákonné ustanovenia je zrejmé, že od účinnosti zákona o majetku obcí, t.j. od 01.05.1991 prestala drobná prevádzkareň: Obecný úrad Ostrov - prevádzkareň existovať a majetok tejto prevádzkarne sa stal majetkom Obce Ostrov, čomu zodpovedá aj Delimitačný protokol o rozdelení majetku drobnej prevádzkarne medzi Obec Ostrov a Obec Veľké Orvište. V nadväznosti na uvedené teda K. D. Y. Č.. XX/XX už nemohla uzatvoriť drobná prevádzkareň, pretože zo zákona zanikla k 01.05.1991, pričom súd poukazuje i na skutočnosť, že K. D. Y. bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, teda po delimitácii prevádzkarne na obec a preto ani nebolo potrebné zaoberať sa výškou prevádzaného majetku, ako to navrhla žalovaná. Podstatnou okolnosťou je skutočnosť, že od účinnosti zákona o majetku obcí už všetky úkony týkajúce sa majetku, majetkových práv a nakladania s nimi robila obec, preto i zmluvu o dielo v danom prípade uzatvorila obec ( nie prevádzkareň ) a teda aj finančné prostriedky ( konkrétne záloha v sume 1.800.000,- Sk ) nemohli byť poukázané na účet neexistujúceho subjektu.
61. Podľa § 7 ods. 1 zákona o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol obci zverený, v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.
62. Podľa § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.
63. Podľa 9 ods. 2 zákona o majetku obcí, schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.
64. Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o dielo ( ďalej len „ zákon o obecnom zriadení“ ), orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce.
65. Podľa § 11 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať účet, c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku podľa osobitných predpisov, 1) pokiaľ sa uznesie, že rozhodnutie o tom prenechá na hlasovanie obyvateľov obce podľa odseku 4 písm. b) a okrem prípadu, ak o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku sa rozhodlo na základe petície hlasovaním obyvateľov obce podľa odseku 4 písm. c), e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, f) vyhlasovať hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať verejné zhromaždenia občanov, g) uznášať sa na nariadeniach, h) určovať organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra,
ch) schvaľovať poriadok odmeňovania pracovníkov obce, ako aj ďalšie predpisy (rokovací poriadok, pracovný poriadok, organizačný poriadok a pod.), i) zakladať, zriaďovať a kontrolovať obecné podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie, j) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, k) zriaďovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce, l) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny.
66. Podľa § 13 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, starosta a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia, b) vykonáva obecnú správu, c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, d) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným poriadkom obecného zastupiteľstva vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
67. Podľa § 13 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.
68. Podľa § 16 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu zložený z pracovníkov obce. Zabezpečuje administratívne a organizačné veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj ďalších zriadených orgánov obecného zastupiteľstva.
69. Podľa § 16 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, organizáciu obecného úradu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov potrebných na jeho činnosť určuje obecné zastupiteľstvo.
70. Podľa § 16 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, obecný úrad najmä a) zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce, b) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva a obecnej rady, c) vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní, d) vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu.
71. Podľa § 16 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, prácu obecného úradu organizuje starosta.
72. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
73. Právny zástupca žalovanej opakovane v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že K. D. Y. podpísal dňa XX.XX.XXXX starosta Obce Ostrov bez predchádzajúceho schvaľujúceho rozhodnutia Obecného zastupiteľstva Obce Ostrov. Nakoľko sa touto okolnosťou súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 09.10.2014 nezaoberal a nezaoberal sa ňou ani odvolací súd v uznesení zo dňa 30.09.2015, považoval súd prvej inštancie za potrebné a žiaduce sa k tejto okolnosti vyjadriť a vysloviť svoj názor. Súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o hospodárenie s majetkom obce, jej finančnými prostriedkami a v danom prípade vykonávaním značne rozsiahleho diela z hľadiska objemu prác, časovej náročnosti ako i finančného plnenia, je nevyhnutná kompetencia a rozhodovacia pôsobnosť obecného zastupiteľstva. V tejto súvislosti § 11 ods. 3 písm. a) zákona o obecnom zriadení priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp.zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009 poukázal na skutočnosť, že hospodárenie s majetkom obce a s jej finančnými prostriedkami je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej predovšetkým jej obyvateľov. Vyplýva to jednak z ústavy (čl. 65 ods. 1), ale aj zo zákona o obecnom zriadení [§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 3 písm. a)]. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje niektoré obmedzenia obce pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. Aj už citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení i zákona o
majetku obcí vyjadrujú takúto podstatu. Z toho ústavný súd vyvodzuje, že majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním, a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne. Vychádzajúc z uvedeného, poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia, s použitím uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, zhodne s názorom žalovanej dospel súd prvej inštancie k záveru, že K. D. Y. Č.. XX/XX Y. XX.XX.XXXX starosta obce mohol uzatvoriť až po predchádzajúcom platnom rozhodnutí kompetentného orgánu a to obecného zastupiteľstva. Nakoľko takýto prejav vôle v rámci majetkovoprávneho úkonu zo strany obecného zastupiteľstva absentuje a starosta nemá zákonné oprávnenie na takýto majetkovoprávny úkon, súd konštatuje, že v danom spore zmluva o dielo zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá starostom obce bez predchádzajúceho schválenia obecného zastupiteľstva nebola uzavretá v súlade s platnými predpismi. V tejto súvislosti súd dodáva, že síce odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 30.09.2015 vyslovil svoj právny názor ohľadom platnosti K. D. Y. K. Y. XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie nemohol byť za daných okolností viazaný týmto názorom, pretože odvolací súd pri vyslovení svojho názoru vychádzal z iných skutkových a právnych okolností, keď konštatoval, že žalovaná strana bola riadne identifikovaná a zastúpená štatutárnym orgánom, teda starostom. Vzhľadom na nové skutkové a právne okolnosti, ktorými sa súd prvej inštancie aktuálne zaoberal, dospel k záveru, že zmluva o dielo nemôže byť považovaná za platný právny úkon pre jej rozpor zo zákonom o majetku obcí a so zákonom o obecnom zriadení. 74. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "ObZ"), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 75. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 76. Podľa § 2 ods. 1 ObZ, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa odseku 2 písm. a) a b) podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. 77. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 78. Podľa § 261 ods. 8 ObZ, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. 79. Podľa § 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. 80. Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. 81. Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
82. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 83. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu opakovane v priebehu konania poukazovala na svoje špecifické právne postavenie ako právnickej osoby, ktorá nie je subjektom podnikania. V záverečnom vyjadrení uviedla, že nebola, nie je a ani nemôže byť podnikateľom. Súd prvej inštancie na pojednávaní
konanom dňa 03.10.2017, vychádzajúc z aktuálneho štádia procesu a z výsledkov dokazovania v rámci svojho predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že ide o obchodno-právny vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom. Potom, ako túto skutočnosť poprela žalovaná strana v rámci záverečného vyjadrenia, súd prehodnotil svoje stanovisko a nakoľko nie je v prípade predbežného právneho posúdenia veci svojím formulovaným záverom striktne viazaný, dospel k záveru, že Obec Ostrov nie je v zmysle príslušných ustanovení obchodného zákonníka podnikateľským subjektom vytvoreným na trvalé uspokojovanie cudzích potrieb za účelom dosahovania zisku, ale je právnickou osobou majúcou charakter orgánu štátnej správy a územnej samosprávy, preto medzi stranami nevznikol obchodnoprávny vzťah, ale záväzkový vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
84. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 85. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 86. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené odseky súd nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy posúdil ako nárok na vydanie majetkového prospechu získaného plnením z neplatného právneho úkonu. 87. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 88. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 89. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 90. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe, ako aj v objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. 91. Ak ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj neskôr. 92. V prejednávanom spore je nespochybniteľne preukázané, že strany H. K. D. Y. Y. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, bezdôvodné obohatenie získané z tejto zmluvy by vzniklo už dňom 25.06.1992. Keďže žalobkyňa poskytla žalovanej plnenie dňa 13.08.1997, čo vyplýva z výpisu jej účtu, začiatok plynutia premlčacej doby nastal týmto dňom. Nakoľko žalobkyňa podala žalobu na tunajšom súde dňa 05.04.2000, je potrebné konštatovať, že žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula 13.08.1999. 93. Pokiaľ žalobkyňa zastáva názor, že k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby došlo v dôsledku uznania dlhu zo strany žalovanej prostredníctvom L. U., s týmto názorom sa súd prvej inštancie nestotožňuje, pretože takýto prejav nebol prejavom štatutárneho zástupcu žalovanej. 94. Vzhľadom na to, že súd považoval nárok žalobkyne za premlčaný, nezaoberal sa ďalej otázkou vzniku zodpovednosti žalovanej za bezdôvodné obohatenie a žalobu ako nedôvodnú zamietol vychádzajúc z jednotlivých ustanovení vyššie uvedených odsekov. 95. Pokiaľ sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
96. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003). 97. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 98. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 99. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 100. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. 101. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.