Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-68-2017.pdf
PDF · 80.77 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/68/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pre sudkyňou I.. T. N., vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. Š.P., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky K. J.X., L.. X.X.XXXX, P. J. D. XX, J.P. a otca W. Š.P., L.. X.XX.XXXX, P. J. Y. XX, P., zastúpeného D.T. Y. S. T. D.. O.. M.., D. D. B. X, J., o udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého, takto
rozhodol:
Súd u d e ľ u j e matke maloletého C. Š.P., L.. XX.X.XXXX súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska z „. na „..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd udelil namiesto otca súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého C..
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že po rozvode manželstva s otcom maloletého bol maloletý C. zverený do jej starostlivosti. Maloletý svojho otca vôbec nepozná, pretože ten nemá záujem so synom stretávať, nepodieľa sa na jeho výchove a nezaujíma sa ani o jeho zdravotný stav, výsledky v škole, krúžky či záujmy. Maloletý má so súčasným priezviskom problémy, znáša kvôli nemu posmech detí a za priezvisko sa hanbí. Nakoľko sa matka po rozvode vrátila späť k svojmu rodnému priezvisku, spoločné priezvisko s maloletým by uľahčilo aj vybavovanie rôznych záležitostí týkajúcich sa školy, lekára a úradov.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasil s návrhom matky a tento žiadal zamietnuť ako nedôvodný. K svojmu synovi má stále citový vzťah aj napriek tomu, že matka mu neustále bráni v styku s maloletým. Počas manželstva sa otec o svojho syna riadne staral a trávil s ním čas. Pri rozvode sa dohodli, že si otec bude brávať syna každý druhý týždeň. Matka však tieto dohody nikdy nedodržala, syna nedala otcovi ani k telefónu a nebola ochotná mu poslať ani jeho fotky. Namiesto toho podala na súd návrh na zákaz styku otca s maloletým, v súdnom konaní otec napokon súhlasil so stretávaním sa s maloletým v prítomnosti matky. Na takého spoločné stretnutie si matka so sebou priviedla aj ďalších ľudí a následne slovne útočila na otca ohľadom majetkového vyrovnania, a to aj v prítomnosti maloletého. Otec tak nemal možnosť porozprávať sa so synom. Viackrát už preto otec takéto stretnutie z donútenia nechcel vyvolávať. Otec poprel tvrdenie, že by nemal záujem stretávať sa s maloletým, ale akýkoľvek kontakt so synom mu bol zo strany matky účelovo odopretý. Priezvisko Š. nie je nijako hanlivé o čom svedčí aj fakt, že matka maloletého ho pri uzatvorení manželstva s otcom dobrovoľne prijala a toto priezvisko počas trvania manželstva bez výhrad riadne používala. Otec mal za to, že na zmenu priezviska maloletého preto neexistuje žiadny zákonný dôvod.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s rodným listom, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
5. Maloletý C. sa narodil počas trvania manželstva svojich rodičov a do rodného listu bol zapísaný s priezviskom Š..
6. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že zmenu priezviska začala riešiť preto, lebo maloletý má v škole problémy. Chcela ho dať na inú školu, maloletý to však odmietol s tým, že ho budú šikanovať kvôli priezvisku. Otec sa o syna vôbec nezaujíma, nestará sa o jeho potreby. Poprela, že by od otca v minulosti dostala nejaké emaily alebo sms správy, v ktorých by sa otec informoval na maloletého. Maloletý svojho otca takmer nepozná, až donedávna za svojho otca považoval priateľa matky, ktorý sa podieľa aj na jeho výchove.
7. Otec pred súdom vypovedal, že so zmenou priezviska maloletého nesúhlasí. Riadne si plní svoju vyživovaciu povinnosť. Mal by tiež záujem podieľať sa na výchove maloletého aj na jeho iných výdavkoch, avšak matka mu neumožňuje stretávať sa so synom. Styk v prítomnosti matky sa uskutočnil jedenkrát, ale dopadlo to tak, že otec sa nemohol venovať synovi, lebo matka riešila majetkové vyrovnanie. Otec následne niekoľkokrát oslovil matku a zaujímal sa o syna, ale matka na jeho správy nereagovala. Situáciu, že matka a dieťa majú rozdielne priezviská, privodila svojím konaním matka, ktorá si priezvisko zmenila, pričom to urobila takmer po 9 rokoch od rozvodu manželstva s otcom maloletého. Matka tiež nepreukázala, že by bol maloletý kvôli svojmu priezvisku šikanovaný. Konanie matky preto považoval za snahu ešte viac odcudziť maloletého od jeho biologického otca.
8. Zo správy ÚPSVaR Bratislava z pohovoru s maloletým bolo zistené, že maloletý chodí na základnú školu, má tam kamarátov, ale polovica je vraj takých falošných. Chodí na parkour a na breakdance, ktorý ho baví. S mamou má dobrý vzťah, rovnako aj s jej priateľom. S otcom nemá záujem sa stretávať. Kvôli priezvisku sa mu vysmievajú spolužiaci, ale aj žiaci z iných tried. Chcel dokonca prestúpiť aj na inú školu, riešili to spolu s mamou, ale maloletý sa bojí, že aj na novej škole by sa mu vysmievali kvôli priezvisku.
9. Maloletý, ktorý bol vypočutý zákonnou sudkyňou bez prítomnosti rodičov, uviedol, že v škole má 3 kamarátov, jeho kamaráti z ihriska sú však lepší. V školskej lavici sedí sám, pretože je posledný v abecede a už si nemôže vyberať. Spolužiaci si z jeho priezviska robia žarty, hovoria mu štetec, štetka, ale používajú aj horšie nadávky. Keď chodil do táborov, tak sa vždy hanbil, lebo po prečítaní jeho priezviska sa všetci začali smiať. Chcel by ísť na inú školu. Keby bol dospelý, tak by si zmenil priezvisko a volal by sa po mame, J.. Jeden kamarát si robil žarty, že po premenovaní ho bude volať „bezďák“.
10. Kolízny opatrovník maloletého navrhoval vyhovieť návrhu matky a udeliť súhlas na zmenu priezviska maloletého vzhľadom k tomu, že neexistuje vzťah medzi otcom a synom a maloletý nepociťuje žiadny vzťah ani k otcovej časti rodiny. Šikana začína takými vecami, ako je výsmech z priezviska. Zmenou priezviska sa nezmení povaha maloletého, ale uľahčí sa mu život, zvlášť ak maloletý nie je so svojím súčasným priezviskom stotožnený.
11. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
13. Podľa § 8 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
14. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z.z. žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
15. Vzhľadom na vykonanie dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené v rozsudku. Zmena priezviska je v záujme maloletého, odopretie tejto zmeny by maloletému mohlo privodiť ujmu. Súd konštatuje, že uvedené priezvisko nie je objektívne hanlivé, nemožno však neakceptovať subjektívny názor maloletého. Z jeho výsluchu je zrejmé, že výsmech z priezviska sa neviaže výlučne k priezvisku, ale aj k osobe maloletého, už vopred mu spolužiaci oznamujú, že sa budú vysmievať aj z priezviska J.. V tomto prípade však nie je rozhodujúca objektívna realita ale subjektívny pocit maloletého. Ten uvedeným priezviskom trpí a spája s ním aj svoje neúspechy, prípadne aj iné nepríjemné skutočnosti (je na konci abecedy, preto sedí sám). Zmena priezviska znamená síce aj zásah do práv otca, otec je však dospelý jedinec a s touto skutočnosťou by sa mal vedieť vyrovnať, minimálne úspešnejšie ako maloletý so zamietavým stanoviskom súdu. Súd pripúšťa, že na tom ako vníma maloletý svoje priezvisko, nesie svoj diel zodpovednosti aj matka, v danej chvíli je to však irelevantné ako maloletý k svojim názorom a pocitom dospel a sotva možno očakávať od matky, aby maloletému pomáhala vyrovnať sa s negatívami, ktoré uvedené priezvisko prináša, ak samotná matka má problém ako s priezviskom, tak aj s jeho nositeľom. Súd je presvedčený, že zmena priezviska je v záujme maloletého, keďže maloletému môže pomôcť pri zaradení sa do kolektívu a môže eliminovať negatívne prejavy, s ktorými sa maloletý stretáva.
16. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.