Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-513-2015.pdf
PDF · 88.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/513/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou kanceláriou M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, o zaplatenie 575,75 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 12.11.2015, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by pôvodnej žalovanej, N. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX, XXX XX P., bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 575,75 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 08.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 02.12.2009 bola medzi ním a pôvodnou žalovanou uzavretá zmluva o pôžičke evid. č. 7065003, na základe ktorej poskytol žalobca pôvodnej žalovanej celkovú sumu pôžičky 2.625,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala pôvodná žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 42 mesačných splátkach v sume 62,50 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradila pôvodná žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 2.137,50 eur. Vzhľadom na to, že pôvodná žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 28.11.2012 listom - predžalobnou upomienkou vyzval pôvodnú žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa vyhotovenia žaloby pôvodná žalovaná dlžné splátky neuhradila. Žalobca napokon uviedol, že celkový dlh pôvodnej žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 575,75 eur, pričom si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.
3. Nakoľko pôvodná žalovaná zomrela počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd uznesením, sp. zn. 13C/513/2015-45 zo dňa 25.07.2017, rozhodol o tom, že bude pokračovať v konaní s dedičom po pôvodnej žalovanej, a to s S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., ako so žalovaným.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 14.08.2017, písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 21.08.2017, v ktorom v podstatnej časti uviedol, že má za to, že predmetná úverová zmluva v časti podstatných náležitostí i v spojitosti s priloženým splátkovým kalendárom má také vady, že je problematické zistiť, aké sú splátky samotnej pohľadávky, príslušenstva,
vrátane dôležitej časti odplaty za úver, keďže v samotnom znení zmluvy sa uvádzajú celkové náklady spotrebiteľa, ktoré presahujú 50 % výšky poskytnutej pôžičky, ročnú úrokovú sadzbu, ktorú je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi, keďže niekoľkonásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov v obdobných spotrebiteľských úveroch, poskytnutých v rozhodnom období, na základe čoho je možné považovať uzatvorenú úverovú zmluvu podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Rovnako i stanovenú RPMN, prevyšujúcu o 1/3 jeho priemernú hodnotu, vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu a konkretizáciu predmetu poskytnutej pôžičky, nie je možné preskúmať, čo a v akej výške pôvodná žalovaná uhradila v sume 2.137,50 eur, pričom však z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že z úhrad si započítal žalobca finančné prostriedky i na tvrdenú pokutu za omeškanie, táto v typizovanej zmluve nie je špecifikovaná, ak by sa vychádzalo zo znenia všeobecných obchodných podmienok, ktoré nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, najmä v časti bod 12 nejde o písomne dojednaný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, a preto mu takýto nárok ani neprislúcha. Pôvodná žalovaná získala od žalobcu finančné prostriedky vo výške 1.700,- eur, podľa názoru žalovaného na základe neplatnej zmluvy o úvere, ktorej neplatnosť spôsobuje neplatné dojednanie o podstatných náležitostiach zmluvy, najmä v časti úrokov za poskytnutie úveru, pričom samotnú istinu žalobcovi uhradila spolu s ďalšou sumou 437,50 eur, preto ďalšie nároky žalobcu žalovaný považuje za nedôvodné a napokon navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol, ako nedôvodnú, s povinnosťou náhrady trov konania.
5. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 21.11.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 13.11.2017.
6. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
7. Zmluvou o pôžičke č. 7065003 zo dňa 02.12.2009, uzavretou medzi žalobcom, ako veriteľom, a pôvodnou žalovanou, ako dlžníkom, poskytol žalobca pôvodnej žalovanej spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 1.700,- eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 2.625,- eur, ktorú mala pôvodná žalovaná splatiť v 42 mesačných splátkach po 62,50 eur. RPMN bola v zmluve určená na 29,94 %, priemerná hodnota RPMN bola 20,89 % a ročná úroková sadzba činila 29,94 %. Celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, predstavovali sumu 925,- eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 42 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky.
8. Listom zo dňa 28.11.2012, označeným ako predžalobná upomienka, žalobca vyzval pôvodnú žalovanú na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo v lehote do 3 dní od doručenia tohto listu.
9. Z priloženého prehľadu splátok a úhrad, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že pôvodná žalovaná doposiaľ na daný úverový prípad uhradila sumu 2.137,50 eur.
10. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
11. Podľa ust. 4 ods. 2 písm. g) a i) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
- konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
12. Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Žalobca, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Pôvodná žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 02.12.2009, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
19. Keďže súd ustálil, že zmluva, uzatvorená s pôvodnou žalovanou, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu ZoSÚ, súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ.
20. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
21. V zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (62,50 eur) a počte splátok (42). Údaj o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje, pričom nie je postačujúce, ak by túto informáciu obsahovali len všeobecné podmienky k zmluve o poskytnutí úveru, pretože zákon vyslovene vyžaduje, aby uvedené povinné náležitosti boli obsiahnuté priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nepripúšťa sa obsiahnutie náležitostí v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch. V zmluve taktiež nie je nikde uvedená výška splátok istiny a úroku, t. j. aká časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 62,50 eur mala zodpovedať sume, započítanej na splatenie istiny, a aká na splatenie úroku.
22. Súd konštatuje, že zmluva nespĺňa ani obligatórnu náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
23. V zmluve sa uvádza len toľko, že konečná splatnosť je 42 mesiacov. Takéto dojednanie v zmluve nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom, sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad, bez akýchkoľvek pochybností, presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však stranami uzavretá zmluva neobsahovala. V zmluve má byť presne uvedený termín (presný dátum), na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru.
24. V zmysle ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ sa preto poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie náležitostí, uvedených v ust. § 4 ods. 2 písm. g) a i), za bezúročný a bez poplatkov.
25. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:
26. Žalobca poskytol pôvodnej žalovanej úver v celkovej sume istiny 1.700,- eur. Pôvodná žalovaná doposiaľ uhradila sumu celkom vo výške 2.137,50 eur. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, po odpočítaní žalovaným realizovaných platieb. Pôvodná žalovaná však v tomto prípade uhradila viac, než na istine úveru vôbec obdržala, a keďže neexistuje nesplatená istina úveru, a teda niet istiny, ktorú by žalovaný mal žalobcovi zaplatiť, súd žalobu v časti požadovanej istiny zamietol.
27. Nakoľko niet dlžnej istiny, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť, súd zamietol aj na ňu sa viažuce príslušenstvo, titulom úrokov z omeškania.
28. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou, a preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojitosti s ust. § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.