Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7S-41-2015.pdf
PDF · 145.94 KB
No categories available
7S/41/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa, členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu: BSBT, s.r.o., so sídlom Stará Košická 11/57, 044 12 Nižný Klatov, zastúpeného: JUDr. Matej Sýkora, advokát, Advokátska kancelária, so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.1100303/1/16359/2015/4897 zo dňa 15.01.2015, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca včas podanou žalobou zo dňa 7. 4. 2015 doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 8.4.2015 navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.1100303/1/16359/2015/4897 zo dňa 15.01.2015 a dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice V č. 709/230/30433/10/MOL zo dňa 2.8.2010. Žalobca žiadal rozhodnutia správnych orgánov zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Košice V vyrubil dodatočným platobným výmerom žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 58 559,78 EUR. Súčasne vo výroku uviedol zápornú daň uvedenú žalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 vo výške - 582 192 Sk a vyjadril rozdiel dane vo výške 2 346 364 Sk, prepočítaný na 77 885,01 euro. Správca dane vo výroku dodatočného platobného výmeru tiež uviedol, že nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 nebol žalobcovi vrátený. Sumu, ktorú je žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru určil na 58 559,78 EUR.
3. Správca dane vychádzal zo zistenia, že: „vykonal u daňového subjektu BSBT, s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 698/320/23911/2010/Hro zo dňa 22.06.2010, ktorý spolu s dodatkom číslo 709/320/29443/2010/Hro zo dňa 20.07.2010 bol doručený a prerokovaný dňa 28.07.2010 - podľa ustanovenia § 15 ods. 12 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov") - v deň určený vo výzve. Na základe prerokovaného a doručeného protokolu bol vydaný dodatočný platobný výmer číslo 709/230/30433/1 O/MOL zo dňa 02.08.2010, ktorým podľa ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona SNR číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 77 885.01 euro. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vyrubenie rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2008 boli zistenia správcu dane týkajúce sa ustanovenia § 43 zákona číslo 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon číslo 222/2004 Z.z.“). Daňový subjekt vystavil vo IV. štvrťroku 2008 štyri faktúry pre nadobúdateľa - BSBT GmbH, Suhrerstrasse 24, CH-5036 Oberenfdelden,"Švajčiarsko, s miestom určenia Rakúsko, bez dane z pridanej hodnoty: faktúra číslo FA - 07.070d v sume 58 646,10 eur zo dňa 14.12.2008 , faktúra číslo RE- 07.077h v sume 52 977,50 eur zo dňa 2.12.2008 , faktúra číslo FA - 07.061 g v sume 106 336 eur zo dňa 12.12.2008 , faktúra číslo FA - 07.073j v sume 191 962 eur zo dňa 19.12.2008. Správca dane 23.06.2009 (zápisnica číslo 709/230/23573/2009/Hro) oboznámil daňový subjekt s tým, že uvedené faktúry nespĺňajú podmienky oslobodenia podľa ustanovenia § 43 zákona číslo 222/2004 Z.z. Daňový subjekt sa k uvedeným zisteniam správcu dane nevedel vyjadriť (zápisnica číslo 709/230/23573/2009/Hro). Preto správca dane výzvou číslo 709/320/14949/2010/Hro vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov preukazujúcich oslobodenie od dane pri vystavených faktúrach (výzva bola prevzatá 17.05.2010). Odpoveď daňového subjektu bola správcovi dane doručená dňa 26.05.2010, v ktorej však okrem tvrdení konateľa spoločnosti - N. T. neboli doložené žiadne dôkazy a ani žiadna zmluva o dielo na montáž, bol navrhnutý výsluch jeho osoby. Správca dane dňa 08.06.2010 telefonicky oboznámil daňový subjekt so skutočnosťou, že v odpovedi na výzvu sa nenachádzala ako príloha Zmluva o dielo na montáž a požiadal daňový subjekt, aby sa dostavil k správcovi dane dňa 09.06.2010. Konateľ N. T. sa dňa 09.06.2010 ospravedlnil a navrhol termín 10.06.2010 (úradný záznam číslo 709/320/22736/2010/Hro zo dňa 09.06.2010). V uvedený deň sa k správcovi dane nedostavil a ani sa neospravedlnil (úradný záznam číslo 709/320/23901/2010/Hro zo dňa 14.06.2010). Daňový subjekt nepredložil počas daňovej kontroly dôkazy a nijako nepreukázal, na základe akých dokladov si spoločnosť BSBT. s.r.o. uplatňuje oslobodenie od dane pri vystavených faktúrach číslo FA - 07.070d, číslo RE - 07.077h, číslo FA - 07.061g, Číslo FA - 07.073j. Nadobúdateľ nie je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, takže daňový- subjekt si nemôže uplatniť oslobodenie od dane podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. Uvedené faktúry taktiež nespĺňajú náležitosti pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa ustanovenia § 72 ods. 2 písm. b) zákona číslo 222/2004 Z.z. Daňový subjekt nepreukázal, že išlo o dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a teda, že miestom dodania je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný (§ 13 ods. 1 písm. b) zákona číslo 222/2004 Z.z.). Žalobca len tvrdil, že si splnil dôkaznú povinnosť a že má pripravené ďalšie dôkazy ktoré chcel predložiť správcovi dane, ale v skutočnosti žiadne dôkazy počas výkonu daňovej kontroly nepredložil. Daňový subjekt má nielen povinnosť (§ 15 ods. 6 písm. e) a ods. 10 zákona SNR č. 511/1992 Zb.), ale predovšetkým právo predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia počas daňovej kontroly. Správca dane preto vyvodil záver, že daňovému subjektu vznikla z fakturovanej sumy 12 349 280 Sk povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty v sadzbe 19% vo výške 2 346 364 Sk (77 885,01 eura) na území Slovenskej republiky.“
4. Správca dane poukázal na ust. § 2 ods.1 zákona č. 222/2004 Z. z. , ktoré vymedzuje predmet dane z pridanej hodnoty v tuzemsku presne vymedzuje v ustanovení § 2 ods. 1 zákon č. 222/2004 Z. z.. Vznik predmetu dane súvisí s dodaním tovaru alebo poskytnutím služby a pre jednotlivé spôsoby dodania tovaru vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 1 citovaného zákona o určení miesta dodania tovaru. Stanovenie miesta zdaniteľného obchodu je nevyhnutné, aby bolo možné určiť, kde je zdaniteľný obchod predmetom dane z pridanej hodnoty - či je to v tuzemsku, v inom členskom štáte alebo v treťom štáte. Pri dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona t.j. dňom dodania tovaru. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z, preto mu vznikla daňová povinnosť /§19 a § 69 ods. 1 citovaného zákona/.
5. Proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane číslo 709/230/30433/10/MOL zo dňa 02.08.2010 podal daňový subjekt odvolanie zo dňa 19.8.2010, ktoré bolo doručené správcovi dane 23.8.2010. V odvolaní namietal, porušenie zákona postupom správcu dane, ktorý nedostatočne zistil skutkový stav, a daňovým subjektom predkladané dôkazy nevzal do úvahy. Tvrdil, že zmluvou o dielo, ktorú správcovi dane predložil, preukázal, že jeho dodávky tovaru boli vykonávané s montážou. Miestom montáže bolo miesto dodania tovaru, ktoré nebolo na území Slovenskej republiky, preto jeho dodávky nemali byť predmetom DPH v Slovenskej republike. Napadnuté rozhodnutie správcu dane pokladal za v rozpore s § 2 (dodané dodávky nie sú predmetom dane) v spojení s § 13 ods. 1 písm. b) zákona číslo 222/2004 Z.z. o DPH a preto ho žiadal ako nezákonné zrušiť a vyplatiť mu riadne uplatnený odpočet DPH za IV. štvrťrok 2008. Tvrdil, že pravdepodobne v priestoroch správcu dane došlo k strate Zmluvy o dielo a montáže, prílohy jeho podania na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností. Navrhol správcovi dane
preto vypočuť konateľa spoločnosti, výsluch však správca nevykonal a konateľa na výsluch riadnym spôsobom nepredvolal.
6.Dodatočný platobný výmer správcu dane číslo 709/230/30433/10/MOL zo dňa 02.08.2010 spolu s rozhodnutím žalovaného bol premetom dvoch súdnych konaní vedených na Krajskom súde v Košiciach. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/5/2011-42 dňa 21. apríla 2011 zamietol žalobu žalobcu podanú proti rozhodnutiu žalovaného č. I/223/18169-114988/2010/992517-r zo dňa 8.11.2010, ktorým žalovaný potvrdil označený dodatočný platobný výmer správcu dane. Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 3Sžf/36/2011 dňa 08.11.2011 zmenil rozsudok Krajského súdu, bez toho, aby sa zoberal meritom veci tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného pre nepreskúmateľnosť a neurčitosť jeho výroku a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný dňa 17.05.2012 rozhodol opätovne o odvolaní žalobcu. Odvolaním žalobcu napadnutý dodatočný platobný výmer správcu dane potvrdil a vo výroku uviedol vyrubený rozdiel DPH za IV. štvrťrok 2008 vo výške 77 885,01 euro. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6S/212/2012-95 zo dňa 20. novembra 2014 rozhodnutie žalovaného na základe žaloby žalobcu zrušil pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že: „vo výroku napadnutého rozhodnutia číslom a slovom vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty oproti rozhodnutiu správcu dane je rozdielny čo má má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku.“ Súd v uvedenom rozsudku poukázal na to, že „vyrubená suma dane je podstatnou náležitosťou výroku platobného výmeru a ak odvolací orgán nemení výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nemôže potvrdiť dodatočný platobný výmer a pritom vo výroku svojho rozhodnutia uviesť inú sumu vyrubeného rozdielu dane, ako sa to stalo v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného v jeho výrokovej časti.“
7. Žalovaný rozhodnutím č. 1100303/1/16359/2015/4897 zo dňa 15.01.2015 podľa § 74 daňového poriadku zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 2.8.2010, postupom podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní tak, že časť výroku „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 58 559,78 EUR, nahradil znením „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 77 885,01 eura“. Ostatné časti výroku zostávajú nezmenené. V odôvodnení uviedol, že vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/36/2011 zo dňa 08.11.2011 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/212/2012-95 zo dňa 20. novembra 2014. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane a uviedol, že správca dane dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver v zmysle § 2 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Stotožnil sa aj s jeho záverom, že žalobca hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, preto správca dane určil miesto dodania tovaru podľa § 13 ods.1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. čím žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa §19 a povinnosť platenia dane § 69 ods. 1 citovaného zákona. Z uvedených dôvodov odvolací orgán konštatoval, že postup správcu dane nebol v rozpore splatnými právnymi predpismi, neboli porušené práva daňového subjektu a námietky daňového subjektu nie sú opodstatnené. Záverom uviedol, že: „rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Košiciach rozhodnutie Daňového úradu Košice zmenil tak, že vo výroku nahradil text „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 58 559.78 EUR, slovom Päťdesiatosemtisícpäťstopäťdesiatdeväť eur a sedemdesiatosem eurocentov“ textom „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. Štvrťrok 2008 v sume 77 885,01 eura, slovom scdemdesiatsedemtisícosemstoosemdesiatpäť eur a j eden eurocent“. Uvedené vyplýva z toho, že daňový subjekt v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 uviedol nadmerný odpočet vo výške 582 192 Sk. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly určil výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vo výške 1 764 172 Sk, z čoho vyplýva rozdiel vo výške 2 346 364 Sk, t.j. 77 885,01 eura. Správca dane v slovnej časti výroku rozhodnutia - dodatočného platobného výmeru číslo 709/230/30433/1 O/MOL zo dňa 02.08.2010 uviedol rozdiel dane 58 559,78 eura, v tabuľkovej časti 77 885,01 eura. Sumu 58 559,78 eura uviedol ako rozdiel dane určený na úhradu, keďže nadmerný odpočet za IV. štvrťrok 2008 nebol vrátený.“
8. Žalobca v správnej žalobe namietal že: „ rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.01.2015 a nezákonným rozhodnutím Daňového úradu Košice V číslo 709/230/30433/1 O/MOL zo dňa 02.08.2010 a zároveň postupom, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, bol na svojich právach ukrátený preto žiadal, preskúmať zákonnosť oboch rozhodnutí a postupov správnych orgánov.“ Žalobca poukázal na záver
Najvyššieho súdu SR uvedený v jeho rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf/36/2011 z 08.11.2011. Uviedol, že správca dane - postupoval v daňovom konaní v rozpore s vtedy platným zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov na základe čoho vydal dňa 02.08.2010 nezákonné rozhodnutie a žalovaný ako odvolací orgán svojim postupom a rozhodnutím zo dňa 15.01.2015 nezákonnosť neodstránil, ale naopak postupoval a rozhodol rovnako nezákonne. Žalobca v žalobe vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného namietal, že „ v zmysle § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v rámci odvolacieho konania mohol odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Žalovaný ako odvolací orgán neodstránil žalobcom namietané porušenie vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a rozhodnutie správcu dane potvrdil.“ Jeho rozhodnutie žalobca pokladal za nezákonné pre porušenie § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. /resp. § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/16359/2015/4897 zo dňa 15.01.2015 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 709/230/30433/1 O/MOL zo dňa 02.08.2010, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznať trovy konania. K nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia, uviedol, že: „ žalovaný - dodatočný platobný výmer správcu dane zmenil tak, že sa mení časť výroku „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 58 559,78 EUR, a nahrádza znením: „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 77 885,01 eura, a ostatné časti výroku zostávajú nezmenené.“ Žalobca namietal, že v platnosti zostávajúca časť výroku rozhodnutia správcu dane zo dňa 02.08.2010, ktorá znie cit.: „nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV.štvrťrok 2008 nebol vrátený, suma ktorú je daňový subjekt povinný zaplatiť do 15 dni odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru je 58 559,78 EUR. Tento rozdiel dane vo výške 58 559.78 EUR je žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru.“
Podľa žalobcu správny orgán /opätovne/ uviedol dve rôzne sumy a označuje ich ako rozdiel dane, čo má za následok nezrozumiteľnosť, neurčitosť a nejasnosť jeho rozhodnutia. Uvádza: „Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného uvádza výšku vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty v prvej časti výroku v sume 77 885,01 eur odlišne v porovnaní s výškou rozdielu dane uvedenou v /zostávajúcej/ druhej časti výroku rozhodnutia Daňového úradu Košice V číslo 709/230/30433/1 O/MOL zo dňa 02.08.2010“, ktorý ju vyčísľuje vo výške 58 559,78 EUR.
Podľa žalobcu „v rámci daňovej kontroly, vykonávanej u žalobcu správcom dane, za účelom zistenia skutkového stavu rozhodujúceho pre určenie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“), predložil žalobca v súlade s § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. správcovi dane zmluvu o dielo, z ktorej nepochybne vyplývalo, že súčasťou tovaru dodávaného mimo územia SR, za ktorý boli vystavené faktúry č. FA- 07.061g, RE-07.074h, FA-07.070d aFA-07-073j, bola aj inštalácia, montáž, dodávaného tovaru. Žalobca predložil predmetnú zmluvu o dielo na základe písomnej výzvy Daňového úradu Košice V, ktorou správca dane žiadal žalobcu o predloženie dôkazov, na základe ktorých si žalobca uplatňoval oslobodenie od DPH pri vystavených faktúrach č. FA-07.061g, RE-07.074h, FA-07.070d a FA-07-073j. Okrem predloženia listinných dôkazov - zmluvy o dielo žalobca súčasne navrhol, aby správca dane vykonal dokazovanie v súlade s § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. aj výsluchom konateľa žalobcu. Správca dane napriek týmto predloženým a navrhnutým dôkazom rozhodol v rozpore s § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. Daňový orgán aplikoval nesprávnu právnu normu § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., kedy sa zameral na skúmanie podmienok oslobodenia od DPH, namiesto skúmania, či predmetné dodanie tovaru je alebo nie je predmetom DPH, ako to žalobca tvrdil, preukazoval a navrhoval vykonanie ďalších dôkazov.“
Žalobca ďalej uviedol, že odpovedal na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov z 24.5.2010. Ak žalobca predložil zmluvu o dielo a navrhol vypočuť konateľa žalobcu, žalovaný podľa neho neodôvodnil v napadnutom rozhodnutí, prečo k navrhovanému výkonu dôkazu nepristúpil a v rozhodnutí neodôvodnil, prečo nepredvolal konateľa podľa § 27 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 20 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. na zistenie skutkového stavu, čo pokladal za v rozpore s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.. Podľa neho žalovaný nevyužil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.
Podľa žalobcu obidve žalobou napadnuté rozhodnutia sú aj v rozpore s obsahom spisov a tvrdil, že v priebehu celého daňového konania, mu správne orgány umožnili sa vyjadriť len k splneniu podmienok na oslobodenie od DPH. Neumožnili mu vyjadriť sa k skutočnosti, či kontrolované dodanie tovaru je predmetom DPH. Žalobca mal za to, že: “správca dane postupoval v rozpore s § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a jeden z navrhovaných dôkazov - zmluvu o dielo spochybnil tým, že poprel jej doručenie a druhý z navrhovaných dôkazov vypočutie konateľa žalobcu vôbec nevykonal, ani sa ním nezaoberal. Žalobca trval a trvá na tom, že zmluvu o dielo, a to v jej origináli, správcovi dane predložil, čím jednoznačne preukázal, že predmetné dodanie tovaru nie je predmetom DPH. Správca dane vo dodatočnom platobnom výmere uviedol nepravdivo, že žalobca žiadne dôkazy o tom, že dodanie tovaru mimo územia SR bolo uskutočnené s montážou, nepredložil, lebo údajne dôkazy neboli prílohou písomného vyjadrenia žalobcu, a tiež, že žalobca sa za účelom vysvetlenia veci na správny orgán nedostavil.“
Žalobca namietal tiež, že : „správny orgán prvého stupňa postupoval nezákonne a neobjektívne, keď sám, bez možnosti vyjadrenia žalobcu, zhodnotil, že žalobca spolu s písomnou odpoveďou na výzvu na predloženie dôkazov z 24.5.2010, doručená mu 26.5.2010, nepredložil aj spomínanú zmluvu o dielo. Správny orgán týmto hodnotením uprel žalobcovi právo na spravodlivé a zákonné konanie s jeho osobou.“
Žalobca mal za to, že bolo povinnosťou správnych orgánov za účelom zistenia skutočného obsahu v zmysle § 2 ods. 6 a ust. § 27 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., predvolať žalobcu, aby sa k veci mohol vyjadriť a pochybnosti vyvrátiť. Tým, že správny orgán nepredvolal konateľa žalobcu v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., uprel žalobcovi právo na predloženie a vykonanie dôkazov, čo je v rozpore s § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.. Uvedené konanie mohlo mať podstatný vplyv na zistenie skutočného obsahu právneho úkonu a skutkového stavu. Tým, že správne orgány svoje konanie náležíte nezdôvodnili, ich postup a rozhodnutia nemožno považovať za zákonné, ale arbitrárne.
Žalobca tiež namietal aj , že: „žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a postupoval v rozpore s ust § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. (podľa ktorého pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane, uvedené zodpovedá § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z.) Jeho konanie je v rozpore i s § 29 ods. 1,2,4 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré zodpovedá § 24 ods. 23,4, zákona č. 563/2009 Z. z. / skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti majú byť zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.“
Žalobca napokon namietal, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa porušili : „ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
Podľa žalobcu žalovaný tiež nesprávne aplikoval ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. keď nezmenil konštatovanie o nesplnení podmienok pre oslobodenie od DPH a pokračoval :. „Správny orgán bez toho, aby odstránil pochybností v rozhodujúcich skutočnostiach pomocou zákonných prostriedkov, zneužil svoje mocenské postavenie a svojim rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom vyrubil žalobcovi rozdiel dane na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Postupom správneho orgánu tak bolo žalobcovi upreté právo konať s ním v súlade so zákonom. Žalobca trvá na tom, že dodanie tovaru, v súvislosti s ktorým bol žalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubený rozdiel dane, nie je predmetom dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike a rozhodnutie Daňového úradu Košice V číslo 709/230/30433/1 O/MOL zo dňa 02.08.2010 je nezákonné pre jeho rozpor s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v spojení s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty „
Napokon podľa žalobcu výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.01.2015 tým, že neobsahuje poštové smerové číslo, nespĺňa všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 3, písm. c/ a d/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Podľa tohto ustanovenia rozhodnutie obsahuje o. i. obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo a sídlo právnickej osoby. V zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka rozumie sa adresou, sídlo alebo miesto podnikania zapísané v obchodnom registri alebo živnostenskom registri,
alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom a adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.
9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žiadnemu z účastníkov konania nepriznať nárok na náhradu trov konania. Konštatoval, že v súlade s odôvodnením svojho rozhodnutia dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa neho postup správcu dane, ako aj postup žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, práva žalobcu neboli porušené a jeho námietky uvedené v podanej žalobe sú neopodstatnené. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní žalobcu rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR i Krajského súdu v Košiciach, keď zmenil rozhodnutie Daňového úradu Košice V tak, že vo výroku nahradil text „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 58 559,78 EUR, textom „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 77 885,01 eura“.
10.Žalovaný k žalobným námietkam žalobcu zaujal toto stanovisko:
„Žalobca k tvrdeniam, že tovar bol dodaný nadobúdateľovi s montážou, nepredložil relevantné dôkazy. Správcovi dane okrem faktúr, ktoré nespĺňali náležitosti v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nepredložil žiadne zmluvy, žiadne dodacie listy, žiadne protokoly o prevzatí, žiadne doklady o preprave, ani iné doklady, a to ani na výzvu správcu dane. Konateľ spoločnosti žalobcu sa mal možnosť vyjadriť k faktúram a k deklarovaným zdaniteľným obchodom na ústnom prejednaní dňa 23.06.2009, kedy uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by jeho obchodný partner
- nadobúdateľ bol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. K ďalším skutočnostiam v súvislosti s preverovanými faktúrami, sa nevedel vyjadriť. Žalobca sa nezúčastnil prerokovania protokolu z daňovej kontroly. Preto zostáva otázne, aké ďalšie skutočnosti chcel konateľ spoločnosti správcovi dane uviesť pri navrhovanom vypočuť. Správca dane napriek tomu vyhovel jeho žiadosti a dohodol so žalobcom termín vypočutia konateľa spoločnosti na deň 09.06.2010, neskôr na deň 10.06.2010, ale konateľ spoločnosti sa nedostavil, bez neospravedlnenia. Podľa žalovaného uvedené skutočnosti vyplývajú z úradných záznamov správcu dane zo dňa 09.06.2010 a zo dňa 14.06.2010. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný zastáva názor, že zo strany správcu dane a žalovaného neboli žalobcovi upreté jeho práva. Žalobca sám svojim nekonaním svoje práva nevyužil a jeho požiadavka uplatnená vo vyjadrení zo dňa 05.09.2017 na výsluch štatutárneho zástupcu je neopodstatnená.
Napokon žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní posúdil celé rozhodnutie správcu dane, ako aj obsah predloženého spisového materiálu a dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení ustanovení § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ako aj zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní /daňového poriadku/. Postup správcu dane, ako aj postup žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe, ako aj v jeho podaní zo dňa 05.09.2017 k vyjadreniu žalovaného sú neopodstatnené.
11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v duplike doručenej súdu 6.9.2007 opakovane žiadal : „napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. Podľa neho : „z doposiaľ predložených dôkazov je zrejmé, že napadnuté rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100303/1/16359/2015/4897 z 15.01.2015 a Daňového úradu Košice V č. 709/230/30433/10/MOL z 02.08.2010, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu sú nezákonné, zistený skutkový stav, z ktorého tieto rozhodnutia vychádzajú, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Správny orgán prvého stupňa postupoval v daňovom konaní v rozpore so zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, vydal nezákonné rozhodnutie a žalovaný ako odvolací orgán svojím postupom a rozhodnutím túto nezákonnosť neodstránil. Správne orgány závažným spôsobom porušili ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov,
najmä § 2 ods. 6, § 29 ods. 2, ods. 4 a § 27, ako aj ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Dodanie tovaru, v súvislosti s ktorým bol žalobcovi napadnutým rozhodnutím správcu dane dodatočne vyrubený rozdiel DPH, bolo uskutočnené spolu s montážou mimo územia Slovenskej republiky. Takéto dodanie nie je predmetom dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike.“
Žalobca opakoval, že :“predložil v rámci daňovej kontroly správcovi dane relevantné dôkazy, z ktorých nepochybne vyplývalo, že súčasťou tovaru dodávaného mimo územia SR, za ktorý boli faktúry vystavené, bola aj inštalácia a montáž dodávaného tovaru. Uvedené skutočnosti boli bez pochybností preukázané predloženým originálom zmluvy o dielo, ako aj dôkazným návrhom žalobcu v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. na uskutočnenie výsluchu konateľa žalobcu. Napriek tomu správne orgány na vec aplikoval nesprávnu právnu normu (§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z.), hoci dodanie tovaru v posudzovanej veci zjavne nebolo predmetom dane z pridanej hodnoty. Žalobcovi vyrubili rozdiel dane svojvoľne a v rozpore s § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný ako odvolací orgán neodstránil namietané porušenie vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. a rozhodnutie správcu dane opätovne potvrdil, jeho rozhodnutie je nezákonné a preto žiada jeho zrušenie súdom v tomto konaní.“ Zopakoval, že žalovaný nedôvodne tvrdí, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, aby dodanie tovaru mimo územia SR bolo uskutočnené s montážou. Podľa žalobcu podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. bolo povinnosťou správny ch orgánov predvolať konateľa žalobcu v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., aby sa k veci mohol vyjadriť a pochybnosti vyvrátiť, že nedošlo k splneniu podmienok pre oslobodenie od DPH. Riadny výsluch konateľa žalobcu v daňovom konaní považoval za kľúčovú požiadavku pre dodržanie základných zásad daňového konania ako nevyhnutný predpoklad pre reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb..
12. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. v spojení § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, /ďalej len SSP/ preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č.1100303/1/16359/2015/4897 zo dňa 15.01.2015 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, dodatočný platobný výmer č. 709/230/30433/10/MOL zo dňa 2.8.2010 sú v súlade s ustanoveniami dotknutých zákonných úprav. Preto žalobu podľa § 190 SSP rozsudkom zamietol.
13 Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v čase deklarovaných dodávok, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Ak je miestom dodania tovaru tuzemsko, dodanie tovaru v tuzemsku je predmetom dane a platiteľ dane následne posudzuje možnosť uplatnenia oslobodenia od dane v nadväznosti na zákonom stanovené podmienky. V prípade, že ide o dodanie tovaru spojené s jeho odoslaním alebo prepravou, je miestom dodania podľa § 13 ods. 1 písm. a) citovaného zákona miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať.
V zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Z uvedeného vyplýva, že ak tuzemský platiteľ dane dodáva tovar zákazníkovi, ktorý nemá pridelené identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte, a ide o dodanie tovaru v tuzemsku bez jeho odoslania alebo prepravy, miestom dodania je tuzemsko a preto dodanie nespĺňa podmienku oslobodenia od dane uvedenú v ustanovení § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a platiteľovi DPH vzniká v zmysle ustanovenia § 19 citovaného zákona daňová povinnosť a povinnosť platenia dane podľa ustanovenia § 39 ods. 1 citovaného zákona.
Podľa § 63 ods. 2 a ods. 3 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s
uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
14. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov a ich postupu posudzuje, či si správne orgány príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili skutočný stav veci, konali v súčinnosti s účastníkmi konania a či ich rozhodnutie boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorého rozhodnutie predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu boli vadmi konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu správnym súdom je určené rozsahom dôvodov uvedených v žalobe. Správny súd tak preveroval, či sú rozhodnutia správnych orgánov zákonnými a či postupom správnych orgánov žalobca bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych a procesnoprávnych právach.
15. Predmetom posúdenia pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného z 15.1.2015, ktorým žalovaný vo výroku zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 2.8.2010, tak, že časť výroku „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 58 559,78 Eur,“ nahradil znením: „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 77 885,01 Eur,“. Ostatné časti výroku zostávajú nezmenené.
16. Správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnými námietkami týkajúcimi sa zrozumiteľnosti a vykonateľnosti výroku rozhodnutia žalovaného a jeho odôvodnenia.
17. Žalovaný rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu SR i Krajského súdu v Košiciach, zmenil rozhodnutie správcu dane a vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008, na 77 885,01 Eur.
18. Správny súd dodáva, že rozhodnutie žalovaného v spojení so zvyšnou časťou výroku dodatočného platobného výmeru je zrozumiteľné a vykonateľné. Daňová povinnosť žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2008 sa rovná vyrubenému rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 77 885,01 Eur. Dodatočným platobným výmerom bolo žalobcovi správcom dane správne uložené aj po vydaní správnou žalobou napadnutého zmeňujúceho rozhodnutia žalovaným zaplatiť daň v sume 58 559,78 Eur. Táto je súčtom DPH zistenej v slovenských korunách vo výške 1.764 172 Sk.- a žalobcom už uplatnenej, ale nevrátenej sumy DPH vo výške 582 192.- Sk. Ich súčet číní 2.346 364 Sk., čo je 77 885,01 eur. Žalovaný o rozhodujúcich skutočnostiach pre vyrubenie dane správne uviedol: „rozhodujúcou skutočnosťou je, že správca dane vyvodil záver o tom, že daňovému subjektu vznikla z fakturovanej sumy 12 349 280,- Sk, povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty v sadzbe 19 % vo výške 2 346 364,- Sk, čo je 77 885,01 Eur.
19. Žalobca pokladal zvyšný výrok správcu dane, ktorý žalovaným rozhodnutím nebol modifikovaný za prejav neurčitosti, zmätočnosti a nevykonateľnosti výroku rozhodnutia správnych orgánov nedôvodne. Žalovaný o rozhodujúcich skutočnostiach pre vyrubenie dane uviedol: „že správca dane vyvodil záver o tom, že daňovému subjektu vznikla z fakturovanej sumy 12 349 280,- Sk, po prepočte sadzbou Euro povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty v sadzbe 19 % vo výške 2 346 364,- Sk, čo je 77 885,01 Eur.
20. Súd sa stotožňuje s vyjadrením zo dňa 20.11.2015 v ktorom žalovaný vysvetlil, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 vykázal nadmerný odpočet v sume 582 192,- Sk. Správca dane vychádza zo z vyčísleného rozdielu dane z pridanej hodnoty, ako rozdielu dane určeného na úhradu s vysvetlením, že ide o nadmerný odpočet za štvrtý štvrťrok 2008, ktorý vznikol žalobcovi vo výške 58 559,78 Eur, lebo mu nebol vrátený uplatnený nadmerný odpočte vo výške 582 192.- Sk. Skutočná daňová povinnosť žalobcu bola 77 885,01 Eur. Dodatočným platobným výmerom, uložená povinnosť žalobcu zaplatiť 58 559,78 Eur je tak rozdielom DPH zistenej zo zdaniteľného plnenia žalobcu 2.346 364 Sk vyrubenej za IV. štvrťrok 2008, čo činí 77 885,01 Eur a žalobcom uplatnenej sumy DPH 582 192.- Sk za toto obdobie.
21. Podľa správneho súdu žalovaný postupoval zákonne, keď v zmysle zákona o správe daní ako odvolací orgán zmenil výrok správcu dane, preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.1.2015, a výrok o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2008 zo sumy 58 559,78 Eur“ zmenil na 77 885,01 Eur. Výrok rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgán prvého stupňa spĺňa podmienku určitosti, nezameniteľnosti a vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného.
22. Ako nedôvodnú hodnotí aj žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia procesných práv žalobcu v daňovom konaní.
Správny orgán prvého stupňa 07.05.2010 márne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich oslobodenie od dane pri vystavených faktúrach (výzva bola prevzatá 17.05.2010), vzhľadom na skutočnosť, že faktúry neobsahovali zákonom stanovené náležitosti (§ 72 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty) a nespĺňali podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane dňa 23.06.2009 rovnako márne zisťoval u konateľa žalobcu, či nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom Členskom štáte, lebo konateľ žalobcu uviedol, že o tom nemá vedomosť. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa, preto správne uzavreli, že uvedené daňové doklady žalobcu nespĺňajú ani náležitosti pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa ustanovenia § 72 ods.2 písm. b/ zákona o dani z príjmu zák. č. 222/2004 Z. z..
23. Žalobca namietal, že navrhol výsluch jeho konateľa a tvrdil, že predložil zmluvu o dielo na montáž, preukazujúcu oslobodenie od dane. a správca mu telefonicky oboznámil, že zmluva o dielo na montáž sa nenachádzala v jeho písomnej odpovedi. Podľa správneho súdu žalobca rezignoval na svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno a preukázať dohodu o vykonaní montáže spolu s dodávkou, ako rozhodujúce pre zodpovedanie právnej otázky, či sa na zdaniteľné plnenie žalobcu vzťahuje oslobodenie od povinnosti platiť DPH. Len tvrdenie žalobcu o predložení zmluvy o dielo na montáž pokladá aj správny súd za zavádzajúce. Za tejto situácie si žalobca nemohol uplatniť oslobodenie od dane podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a správne orgány vyvodili správny záver, že žalobcovi vznikla z fakturovanej sumy 12 349 280 Sk povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty v sadzbe 19% vo výške 2 346 364 Sk (77 885,01 eura) na území Slovenskej republiky.
24. Správny súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého ak žalobca predložil iba kópie faktúr - ktoré neobsahovali náležitosti v zmysle ustanovenia § 72 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v čase deklarovaných dodávok a nepredložil žiadne iné doklady preukazujúce splnenie podmienok pre oslobodenie od dane (napr. zmluvu o dodaní tovaru, doklady o preprave) neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdením, že tovar bol dodaný s montážou. Bolo právom i povinnosťou žalobcu predložiť takto rozhodujúci dôkaz správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, a to podľa § 29 ods. 8 zákona SNR č. 511/1992 Zb. a naopak nebolo povinnosťou správcu dane opakovane vyzývať žalobcu na predloženie predmetnej zmluvy, hoci toto vykonal.
25. Podľa správneho súdu bol žalobcovi poskytnutý dostatočný priestor vymedzený zákonnou úpravou, na realizáciu jeho procesných práv. Z administratívneho spisu vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 23.6.2009, že sa tohto zúčastnil za žalobcu N. T., konateľ spoločnosti, ktorý tak bol informovaný o začatí, priebehu a výsledkoch kontroly. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím Daňového úradu Košice V zo dňa 13. 7. 2009 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, kedy správca dane požiadal o preverenie JCD Colné riaditeľstvo SR. Po preverení pokračoval správca dane vo výkone kontroly oznámením z 3. 5. 2010, a súčasne 7. 5. 2010 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov pre oslobodenie od dane pri vystavených faktúrach. Na odpoveď žalobcu z 24. 5. 2010, ktorý oznámil, že jeho dodávka tovaru bola uskutočnená s miestom montáže, ktoré je mimo územia Slovenskej republiky, podľa § 2 a §13 ods.1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. a súčasne označil prílohu, „Zmluva o dielo a montáž „ reagoval správca dane telefonickým oznámením konateľovi, že ním označená zmluva nebola súčasťou jeho podania z 24. 5. 2010 a uviedol, že pokladá jeho námietky za nedôvodné. Úradný záznam o tomto oznámení urobil správca dňa 14. 6. 2010. K prejednaniu protokolu vyzval správca dane žalobcu už 15. 6. 2010, výzvu žalobca prevzal 28. 6. 2010. Ten po oznámení predlženia daňovej kontroly do 31. 12. 2010 žalobcovi oznámil listom dňa 15.6.2010 termín prerokovania protokolu určeného na deň 28. 7. 2010. Protokol bol prejednaný bez účasti zástupcu žalobcu. Súd hodnotí postup správnych orgánov za zákonný a má za to, že samotný výsluch konateľa žalobcu, ktorý sa napokon v ním stanovenom termíne - 10.06.2010 o 13.00 nedostavil na daňový úrad bez
ospravedlnenia (o čom svedčia úradné záznamy - dôkazy č. 10 a č. 11) bol len dôkazom, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súčinnosti so žalobcom pri zisťovaní skutkového stavu. Žalobca si mal byť vedomý, že jemu svedčí dôkazné bremeno a mohol doklady preukazujúce dodanie tovaru s montážou do inej členskej krajiny predložiť kedykoľvek, napokon aj v odvolacom konaní, čo neurobil. Žalobca napokon ani netvrdil, že by malo dôjsť k posunu dôkazného bremena na správcu dane. Žalobca ako daňový subjekt mal povinnosť tvrdené skutočnosti preukázať a predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach. Pretože žalobca nepreukázal, že zdaniteľné plnenie dodal s montážou, vznikla mu povinnosť odviesť 19 % DPH, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo sumy 12 349 280,- Sk a to vo výške 2 346 364,- Sk, čo je suma 77 885,01 Eur. Jeho argumenty týkajúce sa porušenia jeho procesných práv správny súd zhodne so žalovaným hodnotí v celom rozsahu za nedôvodné.
26. S poukázaním na zákonnú náležitosti rozhodnutí / § 63 ods. 3 písm. c/ daňového poriadku/ správny súd hodnotí ako nedôvodnú aj žalobnú námietku o neúplnom označení žalovaného v rozhodnutí správcu dane.
27. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
28. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nemá voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
29. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.