Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Sd-179-2016.pdf
PDF · 85.03 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/179/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa K. F., nar. XX. S. XXXX, bytom D., F. XX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11. marca 2016 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11. marca 2016 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zo 17. februára 2016, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 35 % miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože s posudkom posudkového lekára nesúhlasil. Namietal, že boli zohľadnené len psychiatrické nálezy, avšak jeho ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré sú v štádiu riešenia a spôsobujú mu problémy, zohľadnené neboli. Uviedol, že nemôže dlhšie chodiť ani stáť a tiež bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení. Na podanom odvolaní zotrval aj po oboznámení sa s písomným vyjadrením odporkyne s poukazom na jeho ďalšie zdravotné ťažkosti. 2 6S d / 1 7 9 / 2 0 1 6 - 2 -
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní a uviedol, že v čase posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom mu ešte nebol diagnostikovaný Rauynaudov syndróm ani Lymská borelióza a o uvedených diagnózach predložil odborné lekárskej nálezy. Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila zdravotnými dôvodmi a súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti v súlade s jej písomným vyjadrením. V ňom navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a pokles jeho pracovnej schopnosti bol naďalej konštatovaný na úrovni, ktorá invaliditu nepodmieňuje. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492 ods. 1 ustanovil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe odvolania navrhovateľa, doručeného odporkyni 25. apríla 2016, tj. pred 1. júlom 2016, preto krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky
a ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého 2 6S d / 1 7 9 / 2 0 1 6 - 3 -
zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. kapitoly V., pol. 7, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok, ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa prevažujúcich symptómov orgánového alebo psychického postihnutia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 17. februára 2016 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. ktorý v posudku zo 17. februára 2016 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z opakovaných psychiatrických, neurologického, cievneho, psychologického vyšetrenia, z MR C chrbtice a mozgu z priebehu roku 2015 a 2016 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil poruchu osobnosti a správania zapríčinené nadužívaním alkoholu so zaradením pod kapitolu V., pol. 7, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že 50-ročný navrhovateľ s ukončeným stredoškolským vzdelaním, pracujúci v robotníckych profesiách, v posledných rokoch nezamestnaný, má od roku 2009 zdokumentovaný syndróm závislosti od alkoholu. V úvode absolvoval protialkoholickú liečbu, ktorá bola predčasne ukončená pre porušenie disciplíny. Pokračuje v ambulantnej starostlivosti psychiatra s deklarovanou abstinenciou, podľa psychiatrických nálezov je však dodržiavanie liečby sporné. V klinickom obraze bola dokumentovaná hypotýmna nálada, afektívna labilita podmienená reaktívne, zrýchlené psychomotorické tempo, dyssomnia, impulzivita v konaní a irritabilita. Psychologické vyšetrenie potvrdilo prítomnosť hranične ľahkého stupňa organickej patológie centrálnej nervovej sústavy s diskrétnymi organickými zmenami osobnosti. Pre bolesti hlavy mu bolo vykonané MR mozgu s negatívnym nálezom, zistené boli degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek. V klinickom neurologickom náleze bola dokumentovaná kvadruhyperreflexia, s postojom a chôdzou bez paretickej zložky. Od januára 2016 bol diagnostikovaný Rauynaudov syndróm. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil psychickú poruchu, pridružené zdravotné ťažkosti (dvanástnikový vred, dorzalgie, choroby kapilár), nepovažoval za posudkovo významné. 2 6S d / 1 7 9 / 2 0 1 6 - 4 -
Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré nebolo zmenené na pobočke Sociálnej poisťovne ani po podaní jeho odvolania, pretože nepredložil žiadne nové odborné lekárske nálezy, ktoré by posudkový záver menili, bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 2. júna 2016 zohľadnil vlastné klinické vyšetrenie navrhovateľa, totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené psychiatrické, cievne, gastroenterologické, reumatologické vyšetrenie z
roku 2016, prepúšťaciu správu z hospitalizácie na neurologickom oddelení z apríla 2016 a EMG vyšetrenie z mája 2016 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku doplnil, že pri opakovaných psychiatrických vyšetreniach je stav navrhovateľa hodnotený ako adaptačná porucha pri syndróme závislosti na alkohole a reaktívna depresívna porucha, podmienená abstinenciou od alkoholu, klinickým psychológom boli popísané len veľmi diskrétne organické zmeny centrálneho nervového systému. Zobrazovacími vyšetreniami boli zachytené degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách v oblasti krčnej chrbtice. Predpokladaná myelopatia v oblasti 4. krčného stavca sa nepotvrdila. Pre prejavy kvadruhyperreflexie, udávanú chronickú únavu a slabosť s tŕpnutím horných končatín bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení za účelom diagnostického doriešenia ťažkostí s objektívnym neurologickým nálezom v zmysle ľahkej poruchy krčnej a driekovej chrbtice. Reumatologickým vyšetrením mal zistenú počínajúcu osteoartrózu, gastroenterologickým vyšetrením bol popísaný zápal sliznice pažeráka súvisiaci s abúzom etylu. Reologickým vyšetrením horných končatín bolo zistenie postihnutie ciev horných končatín v zmysle Raynaudovej choroby. Tak ako prvoposudzovateľ považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa syndróm závislosti na alkohole s počínajúcimi organickými zmenami mozgu, čomu zodpovedá priznaný percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti a pridružené ochorenia považoval za posudkovo nezávažné. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových 2 6S d / 1 7 9 / 2 0 1 6 - 5 -
lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich závažnosti správne považoval za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie syndróm závislosti na alkohole s počínajúcimi organickými zmenami mozgu, ktoré správne zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pri tomto zdravotnom postihnutí vyjadril pokles jeho pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia s ohľadom na preukázané orgánové a psychické postihnutie a s ohľadom na trvanie tohto stavu v súlade s posudkovými kritériami. Správne nepristúpil k možnému 10 % navýšeniu jeho zníženej pracovnej schopnosti aj pre jeho pridružené zdravotné ťažkosti a to dvanástnikový vred, dorzalgie či Raynaudov syndróm oboch horných končatín, pretože ani u jedného z nich nebol preukázaný taký stupeň závažnosti a funkčnej poruchy, ktorý by mal posudkový význam. Adaptačná a reaktívna depresívna porucha bola zohľadnená v rámci rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani navrhovateľom predložené odborné lekárske nálezy na pojednávaní pred krajským súdom, pretože nedokumentovali iný, resp. závažnejší stav jeho zdravotných ťažkostí než ten, ktorý už bol posudkovo vyhodnotený. Raynaudov syndróm bol diagnostikovaný už v čase posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom s tým, že podľa reografického vyšetrenia horných končatín išlo o hranične patologický nález, počínajúca osteoartróza bola známa už v čase posudkového hodnotenia jeho zdravotného stavu, z hľadiska duševného ochorenia bola naďalej konštatovaná organická afektívna porucha bez zmeny diagnózy a ohľadom navrhovateľom tvrdenej Lymskej choroby, ktorá bola infekčným vyšetrením z 30. júna 2017 predpokladaná, bolo v kontrolnom vyšetrení z 24. júla 2017 konštatované, že zistené protilátky pravdepodobne svedčia o prekonanej infekcii s tým, že sa overujú aj iné možnosti. Bola mu predpísaná
antibiotická liečba. Uvedené nebolo možné považovať za dlhodobo nepriaznivý, liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav, ktorý je predpokladom posudkového zhodnotenia. 2 6S d / 1 7 9 / 2 0 1 6 - 6 -
S ohľadom na obsah uvedených nálezov nepovažoval krajský súd za potrebné ich dodatočné posudkové zhodnotenie. Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľa dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jeho invalidita nevznikla, keďže jeho pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože ten je podmienený vznikom invalidity poistenca, ktorá u navrhovateľa zistená nebola. Krajský súd preto jej rozhodnutie, ktorým správne žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zamietla, potvrdil ako súladné so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní pred súdom nebol úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.