Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Co/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti žalovanému Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ XX, XXX XX N. o zaplatenie 280 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5Csp/42/2017-66 zo dňa 18. júla 2017 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 5Csp/42/2017-66 zo dňa 18. júla 2017 p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žalobu o zaplatenie istiny 280 Eur, poplatku 826,88 Eur, trov mediačného konania 345,62 Eur, poplatku za upomienky 48 Eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 1 400 Eur od 29.10.2012 do 21.11.2012, zo sumy 1182 Eur od 22.11.2012 do 15.01.2013, zo sumy 964 Eur od 16.01.2013 do 20.03.2013, zo sumy 746 Eur od 21.03.2013 do 14.05.2013, zo sumy 528 Eur od 15.05.2013 do 18.06.2013, zo sumy 310 Eur od 19.06.2013 do 03.03.2016, zo sumy 280 Eur od 04.03.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1136,88 Eur od 11.08.2014 do 03.03.2016, zo sumy 1 106,88 Eur od 04.03.2016 do zaplatenia a žalovanému priznal náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06. 03. 2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 280 Eur s prísl. z dôvodu, že dňa 29.10.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 1 400 Eur. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutú sumu spolu s poplatkom v 12 mesačných splátkach, každej vo výške 218 Eur, počnúc dňom 18.11.2012. Dňa 15.08.2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky a celý úver tak mal byť uhradený do dňa 19.03.2014. V zmysle všeobecných obchodných podmienok, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy sa strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny predstavujú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný si neplnil svoje záväzky riadne a včas, preto ho žalobca vyzval na úhradu záväzku. V zmysle všeobecných podmienok sa žalovaný zaviazal uhradiť aj poplatok za zasielanie upomienok vo výške 48 Eur. Žalovaný uhradil žalobcovi 1 120 Eur. Zároveň sa žalobca a žalovaný dohodli, že pred podaním žaloby využijú mimosúdne inštitúty riešenia sporov a rozhodli sa využiť mediáciu. Podľa predpisov mediačného konania žalovaný mediáciu zmaril, o čom rozhodol ustanovený mediátor a k urovnaniu sporu touto formou nedošlo, ale žalobcovi vznikli náklady vo výške 345,62 Eur. Z týchto

dôvodov žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 280 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ako dôkazy označil zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, žiadosť o úpravu splátkového kalendára.

3. Okresný súd uviedol, že žalobca v doplnení žaloby zo dňa 10.04.2017 upresnil, že žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku 2 616 Eur, z toho istina bola 1 400 Eur, úrok 405,33 Eur a administratívny poplatok 810,67 Eur. Úroková sadzba mala byť stanovená vo výške 32 % ročne. Žalovaný uhradil 5 splátok po 218 Eur (dňa 21.11.2012, dňa 15.01.2013, dňa 20.03.2013, dňa 14.05.2013, dňa 18.06.2013) a dňa 03.03.2016 sumu 30 Eur. Žalovanému bolo poslaných 12 upomienok obyčajnou poštou a za každú upomienku sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 4 Eur, spolu 48 Eur. Mediačné konanie prebehlo v zmysle čl.13 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru a žalobca má nárok na jeho trovy. Ako doklady doložil návrh na začatie mediačného konania a dohodu o mediácii.

4. Žalovaná sa v konaní k žalobe nevyjadrila. Na pojednávaní uviedla, že si úver zobrala, pretože potrebovala peniaze na pohreb. Nebolo jej vyplatených 1 400 Eur, ale iba 1 287 Eur, pretože pani jej povedala, že sa hneď strháva prvá splátka. Až doma si uvedomila, že táto splátka je v inej výške. Pri podpise jej dali iba zmluvu a rozpis splátok, žiadne všeobecné podmienky jej nedali. Nepovedali jej v akej výške je úrok, priemerná RPMN. Požiadala o úpravu splátkového kalendára tak, aby to zaplatila nie 12, ale 13 mesiacov po uzavretí zmluvy. Nevedela nájsť doklady, ale určite im zaplatila celú sumu, ktorú jej dali. Bola aj v Bratislave, ale chceli, aby zaplatila dlžnú sumu naraz, potom, že aby ju zaplatila na dvakrát. Ona nepochopila, že prečo to tak má platiť, ani tú sumu čo je uvedená v dohode o mediácii, ešte v ten istý deň od nej chceli aby zaplatila 1 200,-Eur. Nevie ako sa dospelo k sume uvedenej v tej dohode, bola vystresovaná a vôbec nerozumela, prečo sa niečo také koná. Namietla aj premlčanie uplatneného nároku.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že úverovú zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a zároveň aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z, pretože žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na námietku žalovanej, okresný súd prihliadol na premlčanie uplatneného nároku, pričom z dôvodu spotrebiteľského charakteru predmetného konania sa posudzuje lehota na premlčanie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Plnenie bolo účastníkmi dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach, pričom každá mala svoj dátum splatnosti, od ktorého začala plynúť premlčacia doba. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe mal byť úver po posune splátkového kalendára uhradený do 19.03.2014. Podľa návrhu na začatie mediačného konania mala žalovaná stratiť výhodu splátok a žalobca ju mal vyzvať na zaplatenie celej dlžnej sumy dňa 24.12.2013. Ani jedno z týchto tvrdení nebolo v konaní preukázané. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že došlo k posunu splátkového kalendára o 1 mesiac. Keďže podľa zmluvy mala byť prvá splátka zaplatená dňa 18.11.2012, tak pri 12 mesačných splátkach mala byť posledná splátka zaplatená dňa 18.10.2013, s posunom o jeden mesiac to vychádza dňa 18.11.2013. Žaloba bola na súd podaná dňa 06.03.2017, teda viac ako tri roky po splatnosti poslednej splátky. Z týchto dôvodov súd žalobu pre premlčanie uplatneného nároku zamietol.

7. Nad rámec toho okresný súd uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ustanovoval náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zároveň v prípade vymenovaných náležitostí ustanovoval, že ak chýbajú, považuje sa úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Súd má za to, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou neobsahuje úrokovú sadzbu, termín konečnej splatnosti úveru a nie je v nej uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k). Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy. V bode 10. všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že tretina poplatku prestavuje dohodnutý úrok. Takéto vymedzenie však

nezodpovedá úprave uvedenej v § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je úroková sadzba spotrebiteľského úveru definovaná ako: "fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru". Úrok vymedzený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nie je možné stotožniť s ročnou úrokovou sadzbou v zmysle citovaného ustanovenia. Priemerná RPMN nie je v zmluve uvedená vôbec. Z týchto dôvodov sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi by vznikol nárok iba na vrátenie poskytnutej sumy a nie aj na úrok a poplatky, ktoré si v žalobe uplatnil.

8. Okresný súd uviedol, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, nie sú podpísané zmluvnými stranami a podľa vyjadrenia žalovaného mu ani neboli pri podpise zmluvy predložené. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou. Je preto zrejmé, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah nielen zmluvy o úvere, ale ani všeobecných podmienok pre poskytovanie úverov a ani ich osobitne nevyjednal. Nemal možnosť ovplyvniť znenie čl. 13 týchto podmienok, podľa ktorého sa mali riešiť spory v konaní pred rozhodcovským súdom prostredníctvom mediátora. Mohol len zmluvu prijať ako celok alebo ju ako celok odmietnuť. Mediačná dohoda nebola dojednaná zmluvnými stranami samostatne, ale bola včlenená do obsahu všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru. Podľa názoru okresného súdu mediačnú dohodu nemožno považovať za platnú, keďže absentuje vôľa žalovaného takúto dohodu uzatvoriť. Mediačná dohoda bola žalovanému vnútená žalobcom v postavení veriteľa a žalovaný nemal možnosť túto dohodu odmietnuť a uzavrieť zmluvu o úvere bez tejto dohody. Keďže žiadna mediačná dohoda medzi stranami platne nevznikla, nemohol žalobca ani začať mediáciu a nemá preto ani nárok na náhradu jej trov mediácie. Za neprijateľné považoval okresný súd aj zmluvné dojednanie v bode 7 všeobecných podmienok, podľa ktorých sa dlžník zaväzuje, že uhradí všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči žalobcovi na základe zmluvy, či už ide o mimosúdne alebo súdne konanie. Žalovaný s týmto nebol vôbec oboznámený, a preto súd žalobu aj v časti uplatnených trov mediačného konania zamietol.

9. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len a žalovanému ako úspešnej strane v spore v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

10. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

11. K zmluve o úvere uviedol, že obligatórna pôsobnosť Obchodného zákonníka pri tzv. relatívnych obchodoch a tzv. absolútnych obchodoch (môže byť) dohodou zmluvných strán rozšírená. Predpokladom platnej dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je písomná forma prejavu vôle zmluvných strán, ktorá bola v danom prípade dodržaná. Dohoda o voľbe zmluvných ustanovení Obchodného zákonníka môže byť súčasťou zmluvných ustanovení vo forme odkazu na relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka, môže byť formulovaná ako osobitné ustanovenie zmluvy, resp. môže byť obsiahnutá v samostatnej písomnej dohode. Spôsob právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov je založený na rešpektovaní základného princípu týchto vzťahov, ktorým je autonómia vôle strán. Žalovaný bol oboznámený s predmetnými ustanovenia mi a súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy, na znak čoho ju aj podpísal. Vzhľadom na uvedené nie je možné na zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

12. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ). Tie sú aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne a aj vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádzal do úvahy. Žalovaný bol v dostatočnom časovom predstihu oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, mal možnosť uzavretie zmluvy odmietnuť, resp. ovplyvniť jej obsah. Na znak súhlasu s ustanoveniami zmluvy pripojil k Zmluve svoj podpis.

13. K výške odplaty dohodnutej v zmluve uviedol, že zákon v čase uzavretia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov, účinných do 31.05.2014 a obmedzenie výšky odplaty sa nebude aplikovať. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia peňažných

prostriedkov aj iné subjekty, ktoré vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úverov. Klient uzavrel zmluvu so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni a ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom.

14. K vyhodnoteniu obsahu zmluvy okresným súdom poprel, že by zmluva neobsahovala náležitosti ako výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je preto možné hovoriť o absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Žalobca uviedol, že dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá sa týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od začiatku úverového vzťahu, resp. od poskytnutia finančných prostriedkov až do doby, kedy budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok aj jeho zabezpečenie je v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatne neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri tom istom druhu finančných produktov. Zdôraznil, že spot nemá spotrebiteľský charakter a uviedol, že v konaní nie je vhodné poskytovať zvýšenú ochranu strane sporu, ktorá sa svojim konaním dopustila trestného činu ktorým spôsobila žalobcovi škodu. Opačný postup by mal za následok porušenie princípov všeobecnej spravodlivosti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanému dňa 29.10.2012 zmluvu o úvere č. 600401266. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému sumu 1 400,-Eur pri RPMN 258,62 %. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť poplatok 1.216 Eur, spolu 2.616 Eur v 12 mesačných splátkach po 218 Eur počnúc dňom 18.11.2012.

19. Žalovaný Žiadosťou o úpravu splátkového kalendára zo dňa 15.08.2013 požiadal úpravu splátkového kalendára o jeden mesiac, za čo mal zaplatiť poplatok 224 Eur. Nový splátkový kalendár žalobca nepredložil.

20. Žalobca v podaní doručenom okresnému súdu dňa 05.05.2017 uviedol, že žalovaný zaplatil 6 splátok, v súhrnnej výške 1.120 Eur, ktoré boli započítané na istinu 1.400 Eur.

21. Žalobca v návrhu uviedol, že v so žalovaným sa pokúsil vyriešiť spor v mediačnom konaní a predložil Návrh na začatie mediačného konania zo dňa 11.08.2014, podľa ktorého žalovaný zaplatil sumu 1.314 Eur a dlžný úver a príslušný poplatok ku dňu vyhotovenia návrhu mal byť vo výške 1.526 Eur. Podľa textu dohody o výsledku mediácie strany za účelom odstránenia sporných skutočností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavreli dohodu o výsledku mediácie, ktorou mal byť nahradený doterajší záväzok v časti, v ktorej to jednoznačne vyplýva z dohody a jej uzavretím mal doterajší záväzok zaniknúť v časti, v ktorej to jednoznačne vyplýva z obsahu dohody a v ostatných častiach mal existovať naďalej popri dohode o výsledku mediácie. Žalovaný sa mal zaviazať zaplatiť celý svoj záväzok vzniknutý z doterajšieho záväzku vo výške 1.871,62 Eur v jednej splátke do dňa 04.11.2014. Žalobca zároveň v žalobe uviedol, že žalovaný mediáciu zmaril, o čom rozhodol mediátor ustanovený vo veci pred Mediačným centrom. V dôsledku toho si žalobou uplatnil aj náklady na zmarené mediačné konanie. Žalovaný v konaní svoj nárok neodvodzoval od Dohody o výsledku mediácie, ani nevysvetlil čím bola zmarená, nárok na zaplatenie v žalobe odôvodnil záväzkom žalovaného vyplývajúcim zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX.

22. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

24. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

26. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

29. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), y) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

33. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

37. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

38. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

40. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

41. Žalobca v odvolaní namietol posúdenie jeho vzťahu so žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského. Uviedol, že zmluvu o úvere uzavreli zmluvné strany ako zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len , ktorého aplikáciu si dohodli vo Všeobecných podmienkach úveru a poprel, že by žalovaný mal postavenie spotrebiteľa.

42. Odvolací súd preto preskúmal Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) a zistil, že podľa čl. 15 VPPÚ si zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 ObZ, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 ako nepomenovaná zmluva. K tejto námietke treba uviesť, že zaradenie zmluvy medzi zmluvné typy upravené v predpisoch obchodného alebo občianskeho práva sa vykonáva vždy podľa obsahu zmluvy, nie podľa jej názvu. Žalobca predložil súdu Zmluvu o úvere č. 600401266, z ktorej obsahu vyplýva, že má náležitosti zmluvy o úvere v zmysle §497 Obchodného zákonníka a keďže bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemôže ísť vzhľadom na jej obsah o zmluvu inominátnu v zmysle Obchodného zákonníka, ale je to zmluva o spotrebiteľskom úvere.

43. Predmetom zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanému a záväzok žalovaného tieto peňažné prostriedky vrátiť žalobcovi aj s dohodnutým úrokom. Žalovanému boli peňažné prostriedky poskytnuté ako fyzickej osobe, ktorá bola v Zmluve o úvere identifikovaná prostredníctvom svojho mena, bydliska a rodného čísla a zároveň žalovaný v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté za iným účelom, než je zamestnanie, povolanie alebo podnikanie.

44. Zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 je podľa § 261 ods. 6 tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že bez ohľadu na povahu účastníkov sa tento záväzkový vzťah riadi Obchodným zákonníkom. Pre posúdenie obsahu záväzkového vzťahu, ktorý napĺňa definičné znaky zmluvy o úvere je však nutné vyhodnotiť nielen jeho obsah, ale aj subjekty tohto právneho vzťahu, pretože zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka a zmluva o spotrebiteľskom úvere sú z hľadiska predmetu záväzku strán takmer totožné, avšak právna úprava zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytuje spotrebiteľovi väčší rozsah ochrany ako . Vzhľadom na uvedený právny následok nie je prípustné, aby veriteľ odvrátil vyšší stupeň ochrany spotrebiteľa tým, že jeho záväzkový vzťah s dlžníkom je označený ako Zmluva o úvere podľa § 497 ObZ, alebo dokonca vyhlásením, že ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ObZ. Súd je povinný posudzovať právny úkon podľa jeho obsahu a nie podľa označenia.

45. Pojem „spotrebiteľ“ je vymedzený v § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Zmluvu o úvere uzavrel žalovaný so žalobcom 29.11.2012, teda za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca konal pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto mal podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch postavenie veriteľa spotrebiteľského úveru. Keďže žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol ako veriteľ spotrebiteľovi peňažné prostriedky, napĺňa uzavretá zmluva aj znaky spotrebiteľského úveru, kogentne vymedzené v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutie úveru žalovanému zároveň nespĺňa žiaden zo znakov negatívneho vymedzenia spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., preto je zmluva medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., takže sa na ňu vzťahujú ustanovenia toho zákona.

46. Právna úprava vymedzujúca pojem „spotrebiteľ“ a definujúca znaky spotrebiteľského úveru má kogentný charakter, nie je možné ju odvrátiť dohodou strán. Žalovaný ako osoba, ktorej predmet podnikania je poskytovanie úverov napĺňajúcich znaky spotrebiteľského úveru mohol pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť, že dlžník, s ktorým uzavrel zmluvu o úvere má postavenie spotrebiteľa. Dlžník v Zmluve o úvere prehlásil, že finančné prostriedky sa poskytujú na „iný účel“ než účel zamestnania, povolania alebo podnikania, takže veriteľ ani nemal dôvod domnievať sa, že ide o iný druh úveru, ako spotrebiteľský.

47. Keďže zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, dohoda strán o voľbe Obchodného zákonníka uvedená v bode 15 VPPÚ nemôže odvrátiť kogentnú aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na ich zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o výbere Obchodného zákonníka je v danom prípade irelevantné a zmluva sa považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nad rámec toho, odvolací súd preskúmal dohodu o voľbe Obchodného zákonníka a zistil, že bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári a bola začlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi inými dôležitými dojednaniami, uvedenými na jednej strane. Nebola teda uzavretá individuálne a zároveň by pre spotrebiteľa privodila nevýhodnejšie právne postavenie, preto spĺňa zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ.

48. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Je to vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, a preto je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola aplikovaná právna úprava o občianskych právach, teda Občiansky zákonník, a nie právo podnikateľské, upravené v Obchodnom zákonníku (rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 5 Mcdo 20/2009).

49. Vychádzajúc aj z judikatúry súdneho dvora je spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy v nevýhodnejšom postavení, a to jednak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti. Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. júna 2013, č. k. I. ÚS

402/2013-10. V súlade so zásadou, že pokiaľ súd rieši tú istú alebo analogickú právnu otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená, je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pri rozhodovaní súdov nižších stupňov v súlade s princípom právnej istoty takéto rozhodnutie rešpektovať.

50. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že z obsahu a postavenia strán Zmluvy o úvere vyplýva, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

51. V zmysle § 52 ods. 2 sa na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa na ňu, ako na zmluvu, ktorá je v Obchodnom zákonníku zaradená medzi tzv. absolútne obchody, mala inak použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Uvedené sa týka aj ustanovení o premlčaní nároku veriteľa, ktorý sa bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.

52. Okresný súd dospel v konaní k správnemu záveru, že nároky veriteľa zo Zmluvy o úvere sú premlčané, preto mu premlčané právo nie je možné priznať. Okresný súd sa otázkou premlčania musel zaoberať ex offo, v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého s účinnosťou od 01.05.2014 súd rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva a na oslabenie nároku, vrátane jeho premlčania, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa týchto skutočností dovolával sám spotrebiteľ.

53. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník bol povinný vrátiť poskytnutý úver navýšený o dohodnutý poplatok a o úrok v 12 mesačných splátkach, z ktorých posledná mala byť podľa pôvodnej zmluvy zaplatená 18.10.2013. Žalobca v konaní predložil žiadosť žalovaného o úpravu splátkového kalendára, nepredložil však žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo, že žiadosti dlžníka vyhovel a na základe toho že by prišlo k novácii zmluvy v rozsahu doby splatnosti. Tvrdenie žalobcu, že na základe žiadosti žalovaného o úpravu splátkového kalendára mal byť celý úver uhradený dňa 19.03.2014 v konaní nebolo ničím preukázané. Z uvedeného vyplýva, že posledná splátka úveru mala byť žalovaným zaplatená dňa 18.10.2013, takže v zmysle § 103 premlčacia doba na vymáhanie práva na zaplatenie nárokov zo Zmluvy o úvere uplynula dňa 18.10.2016. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 06.03.2017, súd mu už premlčané právo priznať nemohol.

54. Okresný súd posúdil nárok žalobcu správne ako premlčaný, z toho dôvodu odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, i keď sa nestotožnil so závermi okresného súdu v tom, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru. Záver, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru nie je vnútorne konzistentný so záverom o premlčaní nároku, pre posúdenie ktorého okresný súd správne vychádzal z údajov uvedených v zmluve, na základe ktorých je termín poslednej splátky dohodnutý na 18.10.2013. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by termín splatnosti úveru musel byť určený v zmluve konkrétnym dátumom. Pokiaľ sa termín splatnosti úveru dá určiť na základe počtu splátok a prvého dátumu odkedy dlžník úver spláca, je zo zmluvy zrejmý aj termín konečného splatenia úveru. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016.

55. Vzhľadom na záver o premlčaní nároku veriteľa odvolací súd ďalšie závery okresného súdu, ktoré nesúvisia s určením splatnosti úveru nepreskúmaval.

56. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

57. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

58. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .