Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/28/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: COFIDIS, a.s., so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 36 816 337, právne zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 1.779,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 29.01.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.779,50 eur pozostávajúcu z istiny 1.612,- eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 165,93 eur, poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 1,57 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.12.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 90018342 (ďalej len „Zmluva“) na základe ktorej poskytol žalovanému úverový limit 2.000,- eur. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1 VOP poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet žalovaného. Žalobca a žalovaný sa dohodli na prvom čerpaní úveru za účelom nákupu tovaru alebo služieb vo výške 1.612,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver mesačnými splátkami vo výške 40,74 eur najneskôr k 15. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola vo výške 18,90 % ročne, výška RPMN bola podľa článku 5.4 VOP v čase podpisu zmluvy 17,50 %. Celková suma splatná žalovaným bola dohodnutá vo výške 2.444,40 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil 0,- eur. Žalovaný prečerpal celkovú sumu 1.612,- eur. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žalovaný svoj dlh neuhradil.

2. Písomným podaním zo dňa 08.02.2016 žalobca doplnil žalobu tak, že poskytol žalovanému revolvingový úver, žalovaný bol oprávnený opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky zostatku disponibilného úverového limitu dohodnutého v zmluve. Žalobca poskytol žalovanému dňa 30.12.2013 čerpanie vo výške 1.612,- eur prevodom na bankový účet obchodníka. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom obchodníka, tzn. že obchodník na základe spolupráce so žalobcom ponúkol žalovanému možnosť uhradiť kúpnu cenu tovaru prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru na diaľku, teda bez priameho kontaktu s klientom. Išlo o účelový úver, na základe ktorého sa žalovaný ihneď po uzatvorení kúpnej zmluvy a zmluvy o úver stal vlastníkom zakúpeného tovaru. Zmluva bola uzatvorená priamo v obchodných priestoroch obchodníka spoločne s uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom k vybaveniu stačil občiansky preukaz a druhý doklad totožnosti. Pred uzatvorením zmluvy sa posudzovala schopnosť klienta splácať úver vyhodnotením finančnej situácie klienta na základe informácií poskytnutých obchodníkovi.

3. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na riadne predvolanie na pojednávanie nedostavili, ich neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcu.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 27.04.2017. Ten uviedol, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo to, že po bytovom dome, kde žalovaný býva chodila zástupkyňa žalobcu, ktorá sprostredkovávala predaj filtrov, pričom takýto filter si dali namontovať asi 3 obyvatelia bytovky. Táto zástupkyňa žalovanému uviedla, že pokiaľ si dajú namontovať do domácnosti vodný filter tak dostanú 140,- eur. Žalovaný ďalej uviedol, že mu nebolo povedané koľko ten vodný filter stál. Pred namontovaním tohto filtra spísala zástupkyňa žalobcu so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V čase uzatvorenia zmluvy bol žalovaný nezamestnaný, mal príjem asi 200,- eur mesačne a manželka bola na rodičovskej dovolenke. Zástupkyňa žalobcu si opísala údaje žalovaného z občianskeho preukazu a dala mu podpísať zmluvu. Keď žalovaný podpisoval zmluvu tak kolónka o zamestnaní vyplnená nebola a neboli vyplnené ani údaje ohľadom úveru, pričom písmo na tejto zmluve, ktorým si vyplnené tieto údaje nie sú žalovaného. Po podpise zmluvy zástupkyňa žalobcu žalovanému uviedla, že zmluvu žalovanému dodatočne pošle a na druhý deň prídu žalovanému namontovať vodný filter. Za to, že žalovaný prevzal a dal si namontovať filter dostal 140,- eur. Montér, ktorý montoval žalovanému filter mu neuviedol, za akú sumu sa takýto filter predáva, pričom namontoval filter a nenechal mu žiadne iné doklady. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva mu bola doručená asi po týždni, pričom bola vypísaná a obsahovala aj údaje o zamestnávateľovi žalovaného. Až vtedy videl sumu, za ktorú mu bol vodný filter predaný. Žalovaný s takouto zmluvou nesúhlasil, no žalobcu nekontaktoval. Na záver žalovaný dodal, že keby vedel že filter stojí 1.662,- eur tak by takúto zmluvu nikdy nepodpísal, nakoľko filter takúto hodnotu nemá, pričom takúto sumu by ani nedokázal splácať, keďže bol v čase podpisu zmluvy nezamestnaný.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zmluvy, vyjadrením žalobcu, špecifikáciou pohľadávky, rozpisom úverového účtu, zmluvou o spolupráci, výpisom z banky, lustráciou v Sociálnej poisťovni, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Žalobca ako právnická osoba uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 20.12.2013 zmluvu o úvere č. 90018342, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 1.612,- eur na nákup tovaru (vodný filter). Zmluvné strany si dohodli splácanie úveru po 40,74 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, počet splátok 60, celkovú splatnú čiastku vo výške 2.444,40 eur, RPMN vo výške 17,50 %, výšku ročnej úrokovej sadzby 18,90 %. Splatnosť prvej splátky si dohodli na 15.03.2014. RPMN bola 17,50 % a priemerná hodnota RPMN bola 21,09 %. V zmluve nebolo uvedené číslo bankového účtu žalovaného.

7. Podľa čl. 1.3.1 Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 1.1.2013 (ďalej len „VOP“), Zmluvou o úvere sa rozumie zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka. Podľa bodu 1.3.2 VOP úver je revolvingový spotrebiteľský úver, ktorý veriteľ poskytuje klientovi na základe zmluvy o úvere. Podľa bodu 3.2 VOP, prvá veta, za čerpanie úveru sa považuje prevod peňažných prostriedkov veriteľom vo výške podľa žiadosti klienta až do výšky disponibilného úverového limitu na bankový účet obchodníka alebo na bankový účet vedený na meno klienta, uvedený v žiadosti o čerpanie úveru. Podľa bodu 4.1 VOP, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere, predovšetkým je povinný platiť splátky úveru riadne a včas, inak môže veriteľ v súlade s čl. 8.4 týchto VOP vyhlásiť úver za okamžite splatný. Klient je povinný úver splácať až do okamžiku úplného vrátenia čerpaného úveru vrátane úrokov. Podľa čl. 4.4. VOP, splátka úveru je splatná mesačne, každý kalendárny mesiac a to najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru klientom. Podľa čl. 5.2. VOP, klient je povinný platiť veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo sumy poskytnutého úveru a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa, ktorú stanovuje veriteľ. Podľa čl. 7.2. VOP, v prípade, že má porušenie zmluvných povinností klienta povahu omeškania a s plnením peňažných záväzkov voči veriteľov, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania z dlžnej čiastky, počínajúc prvým dňom omeškania. Výška úrokov z omeškania je uvedená v Sadzobníku poplatkov, ktorý je prílohou č. 1.

Súčasťou VOP bol sadzobník poplatkov, podľa ktorého v prípade porušenia zmluvy o úvere mal veriteľ sankčný nárok - zmluvnú pokutu vo výške 2,19 % mesačne z každej omeškanej splátky úveru. VOP neboli podpísané žalovaným.

8. Z obsahu listu označeného ako „Výpoveď zmluvy o úvere a zánik poistenia“ zo dňa 19.06.2014 adresovaného žalovanému mal súd preukázané, že žalobca vypovedal zmluvu o úvere a vyzval žalovaného na splatenie dlžnej sumy 1.695,53 eur najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty.

9. Z prehľadu splácania ako aj z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaný neuhradil žiadnu čiastku.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

14. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

20. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

21. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

22. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

23. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu sporu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd zastáva názor a v sporovom konaní ani nebolo sporným, že vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským, kde žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keď pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalobca vystupuje ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a preto súd na vzťah sporových strán použil ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských úverov. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného bolo v sporovom konaní sporným, či zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená platne.

24. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, nemal v konaní preukázané, žeby žalobca preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Súd skúmal okolnosti uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky. Z dôkazov, ktoré boli vykonané bolo preukázané, že žalovaný bol uvedený do omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy na kúpu vodného filtra a taktiež v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere, ktorá sa mala týkať úveru vo výške 1.612 eur na uvedený vodný filter v sume 1.612,- eur. Žalobca nepreukázal, že poskytol žalovanému úver súvisiaci s predajom vodného filtra. Zo zmluvy o úvere tiež vyplýva, že zástupkyňa žalobcu, resp. osoba, ktorá za žalobcu zmluvu uzavrela, nepostupovala v súlade s odbornou starostlivosťou, keď do formulárovej zmluvy uviedla čistý príjem žalovaného vo výške 780,- eur bez riadneho preverenia skutočnosti takto uvedenej sumy a to v čase až po uzatvorení zmluvy. Navyše, žalovaný bol v čase uzavretia sumy nezamestnaný a vo firme VEPOS, ktorá je uvedená v zmluve ako zamestnávateľ žalovaného, začal žalovaný pracovať až od 15.04.2014 teda vyše 4 mesiace po uzatvorení zmluvy ( podľa lustrácie Sociálnej poisťovne č.l. 87 spisu ). To znamená, že údaj o zamestnávateľovi žalovaného v zmluve sa nemôže zakladať na pravde. Súd na základe uvedeného ďalej dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinností skúmať schopnosť klienta splácať úver, keď tento riadne nepreveril, aké sú príjmy žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy.

25. Žalobca svojím konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň je nepochybné, že žalobca

tým, že neposkytol žalovanému podstatné informácie a nevysvetlil mu všetky dôsledky podpísania listiny z jeho strany, podstatne narušil ekonomické správanie žalovaného ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobil rozhodnutie, ktoré ho poškodzuje, a ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak neurobil. Súd má za to, že nie je dôvodné očakávať, že by sa žalovaný ako spotrebiteľ v prípade, že by mu boli poskytnuté podstatné informácie zo strany žalobcu, rozhodol podpísať uvedenú zmluvu o úvere. Súd nepochybuje o tom, že pri dostatku informácií by žalovaný uvedenú zmluvu o úvere nepodpísal. Žalobca navyše iniciatívne vyhľadal žalovaného v mieste jeho bydliska, kde žalovaný so zámerom získať vodný filter v dobrej viere podpísal formulár zmluvy o úvere, ktorý pripravil žalobca a ktorý vtom čase nebol riadne vyplnený, pričom dôsledky podpísania zmluvy neboli žalovanému vysvetlené a z ktorého obsahu jej bez ďalšieho ani nemohli byť zrejmé. Žalobca nepreukázal, že poskytol žalovanému úver súvisiaci s predajom vodného filtra, ani to že by medzi žalovanou a inou osobou bola uzatvorená zmluva o predaji filtra, ani to že by tento filter mal hodnotu 1.612,- eur. Žalobca ďalej nepreukázal tak ako tvrdil, že by poskytol žalovanému revolvingový úver, pre ktorý je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. Žalobca si napokon neplnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere a žalovanému ako spotrebiteľovi neposkytol spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. V sporovom konaní nemal súd preukázané, že žalobca peňažné prostriedky poukázal na bankový účet žalovaného, žalobca síce predložil súdu čiastočný výpis z účtu, v ktorom je uvedené meno žalovaného a platba v sume 1.612,- eur, avšak žalobca ani netvrdil, že by takúto platbu zasielal priamo žalovanému, žalobca tvrdil, že uvedená suma bola zasielaná na bankový účet obchodníka, na čo žalobca súdu nepredložil dôkaz, že by od žalovaného dostal na to pokyn v zmysle bodu 3.2 Všeobecných obchodných podmienok.

26. Žalobca uviedol, že poskytol žalovanému čerpanie vo výške 1.612,- eur dňa 30.12.2013 a to prevodom na bankový účet obchodníka. Žalobca poskytol súdu výpis z banky, z ktorého je podľa tvrdení žalobcu zrejmé, že dňa 30.12.2013 bola v rámci partnerského financovania na účet obchodnej spoločnosti AQUATREND, s.r.o., (obchodník s vodnými filtrami, ďalej len „obchodník“) prefinancovaná suma 16.120,- eur, pričom z tejto sumy suma vo výška 1.612,- eur predstavovala financovanie Zmluvy o úvere č. 90018342 uzatvorenej so žalovaným. Súd po preskúmaní vyššie uvedeného výpisu z banky dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by obchodníkovi skutočne zaplatil sumu 1.612,- eur, ktorá tvorí istinu pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 90018342 uplatnenej v tomto konaní. Výpis z banky neobsahoval žiadnu špecifikáciu prevedenej sumy, neobsahoval ani rozpis, prípadne iné označenie sumy, ktorá bola žalobcom postúpená na obchodníka resp. z akého dôvodu bola takáto suma prevedená. Súdu nebolo zrejmé, či žalovaná istina v tomto konaní bola súčasťou sumy 16.120,- eur. Podľa bodu 3.2 VOP, prvá veta, za čerpanie úveru sa považuje prevod peňažných prostriedkov veriteľom vo výške podľa žiadosti klienta až do výšky disponibilného úverového limitu na bankový účet obchodníka alebo na bankový účet vedený na meno klienta, uvedený v žiadosti o čerpanie úveru. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by takáto žiadosť žalovaného vznikla. Súd preto konštatuje, že žalobca poskytnutie úveru žalovanému na kúpu vodného filtra v sume 1.612,- eur nepreukázal, nakoľko žalobca nedoložil žiadny relevantný dôkaz o zaplatení tejto sumy obchodníkovi s vodnými filtrami.

27. Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobcu, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. a preto súd zmluvu o úvere považoval s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. za priečiacu sa dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), a v zmysle § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 49a Občianskeho zákonníka za neplatnú a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky. Zároveň je potrebné dodať, že súd nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu žalobcu, ktoré je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže kúpnu zmluvu a tiež zmluvu o úvere súd vyhodnotil ako neplatné, pričom žalobca v spore nepreukázal, žeby žalovanému alebo obchodníkovi vyplatil sumu úveru uvedenú v zmluve, žalobca preto nemá nárok od žalovaného vyžadovať splácanie úveru, ktorý žalovanému neposkytol.

28. Súd ďalej zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere vyhodnotil ako neplatnú aj z dôvodu, že uvedená zmluva pri jej podpise žalovaným neobsahovala všetky vyplnené náležitosti, čo sa týka výšky poskytnutého plnenia (úveru), výšky splátok, výšky celkovej úhrady, neobsahovala výšku úrokovej

sadzby a obsahovala uvedený čistý príjem žalovaného, ktorý bol v zmluve uvádzaný vo výške 780,- eur mesačne, napriek tomu, že žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy nezamestnaný a tieto údaje boli dopísané zástupkyňou žalobcu až po uzatvorení zmluvy. Zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinností skúmať schopnosť klienta splácať úver, keď tento riadne nepreveril, aké sú skutočné príjmy žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému priznal podľa pomeru jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).