Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/386/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu Ing. Petra Priščáka - ARONEX, s miestom podnikania Košice-Myslava, Za Dolným Mlynom 670/69, IČO: 37 262 505, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova 2 proti žalovanému Š. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v J. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou J&J Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Palackého 2, o zaplatenie 750,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 7C/141/2013-163 z 8.2.2016

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch č. I. a III.

II. Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 690,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 230,- eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 230,- eur od 21.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 230,- eur od 21.1.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III . Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 37,80 eur titulom súdneho poplatku zo žalobného návrhu a vo výške 368,45 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko na účet zástupkyne žalobcu Advokátskej kancelárie Hopferova, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 21.2.2013, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 750,00 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 250,00 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 250,00 eur od 21.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 250,00 eur od 21.1.2013 do zaplatenia a nahradil trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že žalovaný bol na základe nájomnej zmluvy z 13.10.2011 v znení jej dodatku č. 1 z 1.12.2011, uzavretej na dobu určitú 10 rokov, s účinnosťou odo dňa uzavretia zmluvy, nájomcom nehnuteľností vrátane pastvín, nachádzajúcich sa v Poľnohospodárskom družstve Seňa (ďalej len „PD Seňa“). Keďže žalovaný dohodnuté nájomné vo výške 250,00 eur mesačne riadne a včas neuhrádzal, žalobca dňa 29.10.2012 nájomnú zmluvu podľa čl. 4 bod 5 zmluvy vypovedal, pričom výpovedná lehota uplynula dňa 1.2.2013. Žalovaná istina vo výške 750,00 eur predstavuje

dlh žalovaného na nájomnom za obdobie november, december 2012 a január 2013 (250,00 eur x 3 mesiace).

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 665 ods. 1, § 666 ods. 1, § 671 ods. 1, 2 , § 675, § 676 ods. 1, § 677 ods. 1, 2 s odkazom na ust. § 51, § 37 ods. 1, § 46 OZ, § 1, § 2, § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“ v znení účinnom k 30.10.2011).

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 13.10.2011 nájomnú zmluvu (ďalej len „zmluvu“), v znení aj jej dodatku č. 1 z 1.12.2011, ktorou žalobca prenechal žalovanému za odplatu 250,00 eur mesačne, od apríla 2012 za odplatu 230,00 eur mesačne, do užívania na ustajnenie koní a klubovú činnosť jazdeckého oddielu, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli PD Seňa a to hospodársku budovu postavenú na parcele č. XXXX/XX a sklad postavený na parcele č. XXXX/XX v kat. úz. J., zapísané na LV č. XXXXX, a to ako vlastník predmetných stavieb a ostatné nehnuteľnosti v kat. úz. J. uvedené v prílohe č. 1 zmluvy, teda pastviny ohraničené oplotením prislúchajúcim k stajni a sklad postavený zo silážnej jamy, ako podnájomník na základe citovaných podnájomných zmlúv.

5. Vzhľadom na uvedené právne postavenie zmluvných strán, predmet a účel zmluvy, súd prvej inštancie zmluvu uzavretú dňa 13.10.2011 v znení jej dodatku č. 1 z 1.12.2011, posudzoval ako zmluvu, ktorá je kombináciou zmluvy o nájme nehnuteľností podľa § 663 a nasl. a nepomenovanej, inominátnej zmluvy o prenechaní nehnuteľnosti podnájomníkom do užívania tretej osobe za odplatu podľa § 51 OZ, keďže sa nejedná o nájom, resp. podnájom nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., nakoľko predmetom nie sú priestory v zmysle § 1 cit. zákona.

6. Ako prvé sa súd prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti uvedenej zmluvy, keďže žalovaný namietal jej platnosť z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom prenajímanej nehnuteľnosti, ako aj z dôvodu neurčitosti jej predmetu v zmysle ust. § 51 OZ, § 666 OZ, § 46 ods. 1 OZ, ako aj zákona č. 116/1990 Zb. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj keď v nájomnej zmluve zo dňa 13.10.2011 uzavretej medzi stranami sporu nebol predmet nájmu presne špecifikovaný katastrálnymi údajmi, zhodnými výpoveďami strán sporu ale bolo preukázané, že predmet nájmu bol v teréne dostatočne vyčlenený a medzi zmluvnými stranami nebolo sporné, ktoré nehnuteľnosti a v akom rozsahu sú predmetom nájmu, preto zmluva bola čo do jej predmetu dostatočne určitá. K ďalšiemu dôvodu neplatnosti zmluvy, že žalobca nie je vlastníkom prenajatých nehnuteľností, súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že žalobca svoj právny vzťah k časti predmetu nájmu odvodzoval od zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretej so spoločnosťou QUATTRO trade AGRO s.r.o., ktorá bola nájomcom nehnuteľností na základe zmluvy o nájme uzavretej s ich vlastníkmi. Nakoľko v zmysle § 666 možno predmet nájmu dať do podnájmu, ibaže by to bolo nájomnou zmluvou vylúčené alebo obmedzené a keďže podnájomná zmluva z 1.1.2011 vznik nájomného pomeru nevylučovala a aj samotný prenajímateľ s tým vyjadril súhlas, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca bol oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu.

7. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva z 13.10.2011 je platným právnym úkonom, bola uzavretá na dobu určitú 10 rokov a žalobca ju podľa čl. 4 zmluvy k 1.11.2011 vypovedal z dôvodu neuhradenia zálohy vo výške dvojmesačného nájomného, nedodržania termínov úhrad nájomného, straty oprávnenia žalovaného na vykonávanie činnosti uvedenej v zmluve a pre hrubé porušovanie zmluvy spočívajúce v neoprávnenom zásahu žalovaného do objektu, bez súhlasu žalobcu. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 31.10.2012, výpovedná lehota podľa čl. 4 bodu 5 zmluvy uplynula dňa 31.1.2013 a preto nájomný vzťah medzi stranami sporu založený platnou nájomnou zmluvou z 13.10.2011 zanikol v zmysle § 677 ods. 2 výpoveďou.

8. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté nájomné vo výške 250,00 eur, ale z dôvodu, že žalobca neumožňoval žalovanému užívať predmet nájmu v dohodnutom rozsahu, tento bol znížený na 230,00 eur mesačne s tým, že písomný dodatok k nájomnej zmluve o znížení nájomného medzi stranami sporu uzavretý nebol. Žalovaný nájomné za žalované obdobie 11/2012-1/2013 nezaplatil z dôvodu, že žalobca predmet nájmu (pastviny, maštaľ) užíval bez jeho súhlasu a v rozsahu, spôsobom, ktorý si nedohodli. Nakoľko žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mal kľúče od maštale, aj od brány a do skončenia výpovednej doby 1/2013 tieto žalobcovi neodovzdal, súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný mal prístup

k predmetu nájmu a tento mohol počas trvania nájomného vzťahu až do skončenia výpovednej lehoty 31.1.2013, kedy zámky vymenil žalobca, riadne užívať. Preto podľa súdu prvej inštancie neobstojí tvrdenie žalovaného, že predmet nájmu nemohol pre správanie žalobcu riadne užívať (maštaľ prestal užívať už 11/2012). Súd prvej inštancie konštatoval, že ak sú tu dôvody pre zníženie nájomného, mal žalovaný zníženie nájomného uplatniť priamo u žalobcu, čo ale neučinil. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný mohol až do skončenia nájmu užívať predmet nájmu, a hoci tak neučinil, žalobcovi vzniklo voči nemu právo na zaplatenie nájomného až do skončenia nájomného vzťahu, v dôsledku čoho zaviazal žalovaného na úhradu nájomného za žalované obdobie 11/2012 - 1/2013 vo výške 690,00 eur (3 x 230,00 eur), vychádzajúc z dohody strán sporu o zníženom nájomnom, ktorá medzi stranami sporu nebola sporná a korešponduje aj s platbami nájomného žalovaným za obdobie 4/2011.

9. Vzhľadom k preukázaniu zníženia nájomného za rozhodné obdobie súd v prevyšujúcej časti o zaplatenie nájomného 60,00 eur (3 mesiace x 20,0 eur/mesiac) žalobu zamietol.

10. V zmysle § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, ako aj čl. 3 bodu 3 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého bolo nájomné splatné 20. dňa príslušného mesiaca, súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžného nájomného za 11/2012 vo výške 230,00 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, z dlžného nájomného za 12/2012 vo výške 230,00 eur od 21.12.2012 do zaplatenia a z dlžného nájomného za 1/2013 vo výške 230,00 eur od 21.1.2013 do zaplatenia.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v zmysle uvedeného vyčíslenia a špecifikácie s odkazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

12. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote (včas) odvolanie, a to voči I. výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 690,00 eur s príslušenstvom a III. výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. g/, t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. h/, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovaný považoval za nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi ani s tvrdením žalovaného a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Apeloval na to, že súd prvej inštancie nemohol dospieť k záveru, že by bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný predmet nájmu mohol užívať celé sporné obdobie vychádzajúc z rozporuplnej výpovede žalobcu už ohľadom toho, kedy boli vymenené zámky na maštali, keďže vo vyjadrení zo dňa 18.11.2013 žalobca uviedol, že zámky boli vymenené až 7.2.2013 a vo výpovedi na pojednávaní dňa 17.9.2014 uviedol, že zámky vymenil dva dni po skončení nájmu, teda 2.2.2013. Rozpor je aj na strane 9 druhý odsek, 7. veta v napadnutom rozsudku, kde sa uvádza, že žalovaný mal prístup k predmetu nájmu a tento mohol počas trvania nájomného vzťahu, až do skončenia výpovednej lehoty 31.1.2013, kedy zámky vymenil žalobca, riadne užívať. Žalovaný vo svojej výpovedi zase uviedol, že mal kľúče od maštale aj od brány a do skončenia výpovednej doby v 1/2013 tieto žalobcovi neodovzdal, z čoho bol vyvodený záver, že až do skončenia výpovednej doby mal prístup žalovaný k predmetu nájmu. Žalovaný ale prístup k predmetu nájmu nemal, čo je dôvodom, pre ktorý nemohol predmet nájmu užívať a odmietol žalobcovi zaplatiť dlžný nájom dávajúc do pozornosti aj výpovede svedkov L. M., D. E.. Spochybňoval písomné vyhlásenie Š. I. z 28.1.2016, nakoľko sa dňa 24.2.2016 dostavil do advokátskej kancelárie žalovaného, a dňa 28.1.2016 čestne vyhlásil, že neležal v nemocnici v Bratislave, tak ako to bolo vo vyhlásení napísané. Uviedol, že čestné vyhlásenie mu bolo zaslané žalobcom už vopred vyhotovené a keďže mu slepo dôveroval, tak ho podpísal bez toho, aby si ho predtým prečítal. Z tohto dôvodu navrhoval opätovné predvolanie a vypočutie svedka Š. I.. Na záver podotkol, že súd prvej inštancie nebral do úvahy fotografie nafotené žalovaným a predložené na pojednávaní dňa 2.3.2015, ktoré jasne poukazujú, že žalobca porušoval zmluvu, ktorú so žalovaným uzatvoril. Aj keď je pravdou, že žalovaný mu dovolil mať v zadnej časti maštale ovce, za čo mal žalovaný aj znížený nájom, nikdy mu ale nedovolil ustajňovať tam aj iné zvieratá alebo stavebný materiál. Žalobca ale v predmete nájmu ustajňoval aj dva kone a to už minimálne 4-5 mesiacov predtým, ako žalovanému zmluvu o nájme vypovedal. Na základe hore

uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 391 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa v plnom rozsahu stotožňuje, nakoľko súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Uviedol, že neexistujú také prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré ešte neboli uplatnené a v dôsledku ktorých zistený skutkový stav neobstojí, keďže v odvolaní podanom žalovaným nie sú uvedené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie a ktoré by odôvodňovali jeho zmenu.

15. Uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní nespochybňuje platnosť samotnej zmluvy označenej ako zmluva o nájme nehnuteľností č. 1/2011 uzavretej dňa 13.10.2011 medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný mohol po celé sporné obdobie predmet nájmu riadne užívať, pričom z vykonaného dokazovania to aj vyplynulo, nakoľko ešte dňa 2.2.2013 mal žalovaný v predmete nájmu svojej veci, čo vyplynulo z listu, ktorý mu bol zasielaný dňa 7.2.2013, nakoľko potvrdil disponovanie s kľúčmi od predmetu nájmu na pojednávaní konanom dňa 17.9.2014. Čo sa týka termínu výmeny zámku uviedol, že uvedená skutočnosť nie je relevantná, keďže deň 2.2.2013, resp. 7.2.2013 sú dátumy už po uplynutí výpovednej lehoty a teda na výmenu zámku bol žalobca v plnom rozsahu oprávnený (viď list, ktorý zaslal žalovanému dňa 7.2.2013, ktorý bol datovaný ku dňu 2.2.2013). Poukazoval na neurčitosť výpovede svedkov Š. I., L. M., D. E.. Zdôraznil, že z výpovede svedka P. jednoznačne vyplynulo, že ešte dňa 30.1.2013 videl žalovaného v areáli PD Seňa ako nakladal tehly na vozík, s poukazom na konkrétne uvádzané skutočnosti. Zdôraznil, že žalovaný sa počas trvania nájomného vzťahu založeného zmluvou nikdy žalobcovi nesťažoval na podmienky nájmu, neuplatňoval si nárok na zľavu, ani nikdy žalobcu neoslovil s tým, aby mu bolo znemožnené prenajaté pozemky užívať, pričom výpoveď nájmu bola iniciovaná zo strany žalobcu ako prenajímateľa. Aj keď žalovaný v priebehu konania uvádzal, že žalobca porušoval uzavretú zmluvu, ide len o účelové tvrdenie z jeho strany. Konštatoval, že čestné vyhlásenie Š. I. predložené v konaní nie je takým dôkazom, ktorého spochybnenie by zakladalo prípustnosť odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, nakoľko spochybnenie jedného takéhoto dôkazu čestným vyhlásením predloženým naopak zo strany žalovaného nemôže mať za následok, že zistený skutkový stav neobstojí. Predmetné čestné vyhlásenie z 28.1.2016 nie je rozhodujúcim dôkazom, majúcim vplyv na zistený skutkový stav. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

16. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu sa odvolával na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní a zdôraznil tú skutočnosť, že dôvodom sporu nie je výpoveď nájomnej zmluvy, ale skutočnosť, že žalobca žalovanému neumožnil po vypovedaní nájomnej zmluvy predmet nájmu užívať. Spochybňoval výpoveď svedka D. P., nakoľko jeho sestra mala u žalobcu ustajneného koňa, za ktorého neplatila. Práve čestné vyhlásenie predložené žalovaným Š. I. zo dňa 24.2.2016 poukazuje na nekorektné a vypočítavé správanie žalobcu s tým, že výsluch tohto svedka by mohol byť ďalším dôkazom preukazujúcim nielen to, že žalovanému už v spornom období nebolo umožnené predmet nájmu užívať, ale aj to, že žalobca nekonal nekorektne prvýkrát.

17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.11.2017 o 9,20 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 15.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

20. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol vydaný ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“).

21. Podľa ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

22. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23. S odkazom na ust. § 470 ods. 2 prvá veta odvolací súd posudzoval dôvodnosť naplnenia odvolacích dôvodov zo strany odvolateľa, t.j. žalovaného, ešte podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d/, e/, f/ O.s.p., nakoľko súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, aj keď odvolateľ v odvolaní uvádzal odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.) je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže účastník podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí.

31. Podľa § 205a ods. 1, 2 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

32. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

33. Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkmi uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak nevyšli najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť, že pri dôkazoch na rozdiel od skutočnosti netreba striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to,

aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju účastník zo svojej viny neuplatnil v konaní na súde prvého stupňa.

34. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

35. Odvolací súd s odkazom na ust. § 387 ods. 2 sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a rovnako ako súd prvej inštancie uvádza, že medzi stranami sporu nebola sporná platnosť uzavretej nájomnej zmluvy, a preto nájomná zmluva v zmysle aj jej dodatku je platná, ako aj doručená výpoveď, a preto nájomný vzťah medzi stranami sporu založený platnou nájomnou zmluvou z 13.10.2011 zanikol v zmysle § 377 ods. 2 výpoveďou (viď strana 9 druhý a tretí odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku).

36. Odvolací súd podotýka, že žalovaný v podanom odvolaní ani tieto skutočnosti nenamietal, nakoľko predmetom jeho odvolacích námietok bola len skutočnosť, že z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že predmet nájmu mohol užívať celé sporné obdobie. Poukazoval na spornosť času výmeny zámkov na maštali s odkazom na citované dôkazy. Predložil v odvolacom konaní nový dôkaz, t.j. čestné vyhlásenie Š. I. zo dňa 24.2.2016, ktorým spochybňoval jeho čestné vyhlásenie zo dňa 28.1.2016, so zreteľom aj na nekorektné správanie žalobcu.

37. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky odvolateľa, t.j. žalovaného sú vo veci nedôvodné, právne irelevantné, nespôsobilé, čo sa týka znemožnenia užívať predmet nájmu počas sporného obdobia, t.j. od 11/2012-1/2013, za ktoré žalovaný nezaplatil nájomné, zmeniť záver súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom rozsudku. Žalovaný sám vo svojej výpovedi potvrdil, že mal kľúče od maštale a od brány a tieto do skončenia výpovednej doby v 1/2013 žalobcovi neodovzdal, čím je aj podľa odvolacieho súdu vyvrátené tvrdenie, že pre správanie žalobcu nemohol predmet nájmu riadne užívať. Súd prvej inštancie taktiež správne konštatoval, že v prípade znemožnenia užívania nájmu mohol žalovaný požiadať o zníženie nájomného, čo ale neučinil, dávajúc do pozornosti, že zníženie nájomného už bolo medzi stranami sporu raz dohodnuté na sumu 230,00 eur mesačne, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku na strane 9, tretí odsek, pričom odvolacie námietky žalovaného sú totožné s jeho námietkami spochybňujúcimi nárok žalobcu už na súde prvej inštancie. Aj keď žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na rozporuplnosť vykonaných dôkazov, čo sa týka času výmeny zámky na maštali, uvedené skutočnosti nemajú dopad na iné rozhodnutie odvolacieho súdu, a to s poukazom na ďalšie vykonané dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný mal prístup k predmetu nájmu a tento mohol riadne užívať počas trvania nájomného vzťahu až do skončenia výpovednej lehoty dňa 31.1.2013, kedy zámky vymenil žalobca, pričom v zníženom nájme vo výške 230,00 eur bola zohľadnená aj skutočnosť, že žalobca neumožňoval žalovanému užívať predmet nájmu v dohodnutom rozsahu, čo nebolo medzi stranami sporu sporné.

37. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného v zmysle § 365 ods. 1 písm. g/ týkajúca sa predloženia nového dôkazu, nemá podľa odvolacieho súdu vplyv na rozhodnutie súdu, ako aj na vyhodnotenie skutkového stavu v zmysle § 132 a nasl. O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko žalovaný tento dôkaz mohol predložiť už počas konania na súde prvej inštancie a berúc do úvahy vyhodnotenie aj ďalších dôkazov, ktoré boli v spore vykonané, predložený dôkaz žalovaného v odvolacom konaní nevyvracia rozhodné skutočnosti, majúc vplyv na rozhodnutie súdu.

38. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch č. I. a III. potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, do úvahy prichádza rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške priznaného nároku trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .