Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-135-2017.pdf
PDF · 92.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/135/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951pr. zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava proti žalovanému: I.. Z. U., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX/XXXX, XXX XX G. U., pr. zast.: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21.4.2017 č. k. 4C/216/2016 jednohlasne takto
rozhodol:
Pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina 01011.
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že darovacia zmluva zo dňa 19.12.2012, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R., zapísané na LV č. XXX, z J. U., nar. XX.XX.XXXX, na žalovaného ako obdarovaného, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom G. U., v konaní vednom pod č. V XXXX/XX, je voči žalobcovi právne neúčinná. Úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.
2. V dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že hlavnou obranou žalovaného bolo tvrdenie, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na odporovateľnosť právneho úkonu vzhľadom na to, že u ručiteľky neexistoval úmysel ukrátiť žalobcu s poukazom na hodnotu prevádzaných nehnuteľností, dátum ručiteľského vyhlásenia a moment vzniku finančných problémov spoločnosti G.., s.r.o. a v čase podpisu neexistovalo vymáhateľné rozhodnutie voči ručiteľke. Súd prvej inštancie mal za nepochybne preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu darovacej zmluvy, a tým zmenšeniu majetku ručiteľky. Pre úspešnosť odporovacej žaloby zákon vyžaduje, aby pohľadávka veriteľa dospela do štádia vymáhateľnosti. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia, teda pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom. Právny úkon je odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola už vymáhateľná v čase, keď bol urobený, ale i v prípade, ak bol urobený skôr, ako sa pohľadávka veriteľa stala vymáhateľnou. Rozhodujúce je, aby takáto pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v čase rozhodnutia súdu o odporovacej žaloby. Poukázal na to, že pohľadávka žalobcu voči hlavnému dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi existovala už od podpisu úverovej zmluvy a dodatkov k nej, pričom voči ručiteľke je táto pohľadávka vymáhateľná
minimálne na základe notárskej zápisnice zo dňa 20.3.2013. Ďalej uviedol, že ukrátením veriteľa je také zmenšenie dlžníkovho majetku, že tento nestačil na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že darovacou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku ručiteľky.
3. Keďže išlo o právny úkon medzi blízkymi osobami, úmysel ukrátiť veriteľa sa v takomto prípade prezumuje zo zákona. Osoba, ktorá mala z právneho úkonu prospech, je potom povinná preukázať, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani vedieť nemohla, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť. Z výpovedí žalovaného ako aj matky nevyplynulo, aby žalovaný pred darovaním nehnuteľnosti vynaložil náležitú starostlivosť na zistenie, či v danom prípade nejde o odporovateľný právny úkon. Uviedol, že matka mu bližšie darovanie neodôvodnila a tieto dôvody on nezisťoval. Skutočnosť, že nemá vzdelanie v príslušnom odvetví ho nezbavuje tejto povinnosti, pretože na vynaloženie náležitej starostlivosti špeciálne vzdelanie ani nepotrebuje. Napriek tomu, že cena prevádzaných nehnuteľností je podstatne nižšia oproti výške pohľadávky žalobcu je nepochybné, že došlo k zmenšeniu majetku ručiteľky, pričom vychádzajúc z rozsahu jej vlastníctva pred darovaním a po darovaní možno konštatovať, že došlo k zníženiu jej majetku v značnej miere. Žalovaný ďalej vyvodzoval neexistenciu úmyslu ručiteľky ukrátiť žalobcu aj z toho, že finančné problémy v obchodnej spoločnosti, v ktorej ručiteľka pôsobila ako konateľka, nastali až v polovici roka 2014, resp. koncom mája roku 2013 po začatí exekúcií na základe rozhodcovského nálezu z Londýna. Tieto argumenty súd považoval za bezpredmetné už len z dôvodu, že nemal vyvrátenú prezumpciu úmyslu ukrátiť veriteľa právnym úkonom medzi blízkymi osobami a tieto zároveň vyhodnotil za účelové. Je nepochybné, že dátumy začiatkov finančných problémov obchodnej spoločnosti sa vo vyjadreniach líšia a dosť podstatne a už táto skutočnosť naznačuje, že žalovaný „skúšal“ rôzne dôvody, ako vyvrátiť prezumpciu úmyslu ručiteľky. Je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.7.2013 bola vyhlásená reštrukturalizácia na obchodnú spoločnosť. Podmienkou jej vyhlásenia je platobná neschopnosť dlžníka po dobu minimálne 30 dní po lehote splatnosti aspoň dvoch peňažných záväzkov. Teda je zrejmé, že od zistenia, že dlžníkovi hrozí úpadok, do povolenia reštrukturalizácie môže prejsť doba 2,5 mesiaca. Takisto neuveril tvrdeniam ručiteľky, že nemala vedomosť o rozhodcovskom konaní v W., čo bolo vyvrátené jej vyjadrením, že pred jeho vydaním namietala právomoc uvedeného rozhodcovského súdu.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 262 a § 256 Civilného sporového poriadku.
5. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, vymáhateľnou pohľadávkou je taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom a keby išlo len o pohľadávku dospelú či splatnú, teda žalovateľnú. Je síce pravdou, že zmluva o úvere bola podpísaná vo forme notárskej zápisnice, teda žalobca disponoval exekučným titulom, ale vzhľadom na uzatvorený dodatok č. X., ktorý bol uzavretý dňa 7.3.2013 a ktorým bol dohodnutý konečný deň splatnosti úverového rámca na deň 20.3.2014, pohľadávka žalobcu nemohla byť predmetom výkonu exekúcie až do 20.3.2014. Zároveň sa súd prvej inštancie nevysporiadal so znaleckými posudkami predloženými žalovaným v predmete určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, ktorej ručiteľka mala postavenie konateľa. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bez ohľadu zabezpečenia pohľadávky žalobcu u hlavného dlžníka sa ručiteľ nemôže bez právneho dôvodu a svojvoľne v podstatnom rozsahu zbavovať svojho majetku. Uvedené tvrdenie súd prvej inštancie v podstate ničím neodôvodnil a nezobral do úvahy skutočnosť, že celková hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva a zabezpečujú úver poskytnutý žalobcom, je vyššia ako celková výška úveru.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v §379 - § 381 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.
8. Podaním zo dňa 31.10.2017 bolo odvolaciemu súdu oznámené, že s účinnosťou od 1.8.2017 došlo k zániku žalobcu jeho zlúčením v súlade s ust. § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka a nástupníckou obchodnou spoločnosťou je Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina.
9. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
10. Na základe uvedeného, preto odvolací súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s..
11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalovaný uzatvoril so svojou matkou J. U. dňa XX.XX.XXXX darovaciu zmluvu v predmete prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, katastrálne územie R.. Matka žalovaného svojimi ručiteľskými vyhláseniami zabezpečovala návratnosť poskytnutého kontokorentného úveru obchodnej spoločnosti G. B., s.r.o., uzatvorenej dňa 20.8.2009 formou notárskej zápisnice o uznaní záväzku so súhlasom s jej vykonateľnosťou. Pri podpise každého dodatku k úverovej zmluve zabezpečenie ostávalo zachované, iba sa prispôsobovalo zmeneným podmienkam, a to najmä výške úverového rámca. Je teda zrejmé, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči hlavnému dlžníkovi, ako aj ručiteľke existovala od podpisu úverovej zmluvy a následne dodatkov k nej, v súčasnosti je táto pohľadávka vymáhateľná minimálne na základe notárskej zápisnice zo dňa 20.3.2013.
13. Z uvedeného dôvodu bol preto prijatý správny právny záver, že uzavretím darovacej zmluvy v predmete prevodu vyššie uvedených nehnuteľností došlo k zmenšeniu majetku ručiteľky, a teda boli splnené podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu.
14. Vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.12.2013 pod sp. zn.6Cdo/253/2012).
15. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekučným titulom je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba z notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Na základe uvedeného je exekučným titulom aj notárska zápisnica, obsahom ktorej bolo vyhlásenie povinnej osoby, že svoje záväzky vyplývajúce z vyhlásenia ručiteľa uznáva čo do dôvodu a výšky spolu so súhlasom s vykonateľnosťou uvedenej notárskej zápisnice s vymedzením právneho záväzku osoby povinnej voči osobe oprávnenej.
16. V predmetnom konaní právny predchodca žalobcu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie disponoval voči ručiteľke vymáhateľnou pohľadávkou minimálne na základe notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej ako osoba povinná vyhlásila, že uznáva svoje záväzky čo do dôvodu i čo do výšky v zmysle vyhlásenia ručiteľa č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v znení dodatku č. X zo dňa X.X.XXXX, ako aj s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Uvedeným vyhlásením ručiteľa sa zaviazala, že uspokojí pohľadávku právneho predchodcu žalobcu zo zmluvy o úvere v predmete poskytnutia úverového rámca spoločnosti ST B., s.r.o., do celkovej výšky 2.200.000,- eur v termíne konečnej splatnosti úverového rámca 20.3.2014.
Na základe uvedených skutočností preto neobstojí námietka žalovaného, že právny predchodca žalobcu nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou voči ručiteľke v postavení darujúceho subjektu v odporovateľnom právnom úkone.
17. Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovaného neexistencie akejkoľvek splatnej pohľadávky veriteľa voči ručiteľke v čase podpisu darovacej zmluvy. Právny úkon dlžníka, ktorým ukracuje možnosť veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku je odporovateľný nielen vtedy, ak veriteľova pohľadávka bola vymáhateľnou už v dobe kedy bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr, než sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Nie je pritom rozhodné, či ide o pohľadávku splatnú alebo nie, alebo či ide o pohľadávku budúcu. Pre uplatnenie odporovateľnosti je právne významné, že veriteľ je skutočne veriteľom a že dlžník urobil ukracujúci úkon. Odporovacia žaloba však môže byť úspešná iba vtedy, ak je pohľadávka veriteľa vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.2.2012 pod sp. zn. 4Cdo/198/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.7.2001 pod sp. zn. 21Cdo 2737/2000 a zo dňa 23.5.2001 pod sp. zn. 21Cdo 1912/2000).
18. Keďže splatnosť záväzku právneho predchodcu žalobcu zabezpečeného ručiteľským záväzkom darujúcej nastala najneskôr neuhradením prvej splátky v zmysle reštrukturalizačného plánu dňa 30.6.2014, právny predchodca žalobcu bol oprávnený domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka (ručiteľa) v danom prípade darovacej zmluvy napriek tomu, že bol urobený skôr než sa jeho pohľadávka stala vymáhateľnou, ale charakter vymáhateľnej pohľadávky nadobudla najneskôr v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o odporovateľnosti právneho úkonu.
19. Súd prvej inštancie správne právne odôvodnil prečo žalobe vyhovel, ak mal za preukázané, že matka žalovaného uzatvorením darovacej zmluvy ukrátila veriteľa, teda právneho predchodcu žalobcu, pričom o úmysel ukrátiť veriteľa ide vtedy, ak dlžník právnym úkonom chce ukrátiť svojho veriteľa alebo ak vedel, že právnym úkonom ukrátiť veriteľa môže a pre prípad, že ho ukráti, bol s tým uzrozumený.
20. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je rozhodujúce v akom rozsahu je pohľadávka právneho predchodcu žalobcu zabezpečená u hlavného dlžníka zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ale skutočnosť, že ručiteľka zabezpečujúca pohľadávku hlavného dlžníka darovaním časti svojho majetku tento zmenšila do takej miery, že zhoršila možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky.
21. Vzhľadom na skutočnosť, že odporovateľnosťou napádaný právny úkon (darovacia zmluva) bol uzatvorený medzi dlžníkom (v tomto prípade ručiteľkou) a osobou blízkou v zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá a blízke osoby sú povinné preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti, rozpoznať. Podmienkou úspešnej obrany osoby blízkej dlžníkovi je nielen tvrdenie, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela ani vedieť nemohla, ale aj v preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani vedieť nemohla napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť z ich výsledku spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Nie je pritom významné, či dlžník týmto právnym úkonom si plnil svoj morálny alebo právny záväzok (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 21Cdo 1290/2001 zo dňa 7.5.2002 a pod sp. zn. 21Cdo 1912/2000 zo dňa 23.5.2001). Súd prvej inštancie dôsledne skúmal, či žalovaný ako osoba blízka ručiteľke mohol alebo nemohol rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti. Na základe dostatočne vykonaného dokazovania správne vyhodnotil ak uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že by vyvinul nejaké úsilie k poznaniu úmyslu ručiteľa ukrátiť veriteľa a správne postoj zo strany žalovaného vyhodnotil ako pasívny.
22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 C.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 C.s.p. za použitia § 255 C.s.p. a úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).