Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Csp/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: K. právne zastúpenej JUDr. Marcel Dolobáč, PhD., advokát so sídlom Žižkova 39, Košice proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, v zastúpení Správca na výkon nútenej správy JUDr. Irena Sopková, so sídlom Zborovská 1524/8, Košice o zaplatenie 2.003,85 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni sumu 2.003,85 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 3.1.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu zo dňa 13.7.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.003,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,05 % ročne z dlžnej sumy od 11.12.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Svoj nárok skutkovo a právne odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 9.12.1999 Poistnú zmluvu č.. na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala platiť poistné a žalovaná sa zaviazala v prípade, že sa žalobkyňa dožije konca doby poistenia (10.12.2014), vyplatiť žalobkyni poistnú sumu vo výške 60.368,- Sk, teda 2.003,85 EUR. Napriek tomu, že si žalobkyňa po celú dobu poistenia riadne plnila všetky svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy (doba platenia poistného skončila 10.12.2009) a nastala poistná udalosť - dožitie sa konca doby poistenia, žalovaná jej poistnú sumu nevyplatila. Žalobkyňa opakovane vyzývala žalovanú na splnenie jej povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy, na zaplatenie poistného plnenia. Napriek tomu jej žalovaná poistnú sumu do dnešného dňa odmietla vyplatiť. 3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila súdu dôkazy: Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.1999, Potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. zo dňa 15.12.1999, Potvrdenie o uzatvorení poistnej zmluvy č.. zo dňa 10.8.2007, Stav poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2010, Žiadosť o vyplatenie poistky zo dňa 2.1.2015. 4. Súd vo veci vydal na návrh žalobkyne platobný rozkaz pod sp. zn. 38Csp/12/2016-17, ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy v celom rozsahu vrátane príslušenstva a náhrady trov konania. 5. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu doručil súdu odpore dňa 18.10.2016, v ktorom uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, z ktorej môže potencionálne vzniknúť právo na poistné plnenie, ak je poistná zmluva v skutočnosti platná. Žalobca nepopiera, že formálne k písomnému uzavretiu poistnej zmluvy došlo, ale napadol platnosť zmluvy z hľadiska podstatných obsahových náležitostí. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové

náležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 O. z.. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná, pričom v tomto prípade poistné bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, neplatné, ako to vyplýva z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára). Keďže ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, tak následkom je neplatnosť celej poistnej zmluvy. K uvedenému tvrdil, že Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv), okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko", teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002, nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobkyne nie je dôvodný. 6. Na skutkové tvrdenia označil žalovaný súdu dôkazy - Protokol č. I. z 29.10.2007 (výňatok), List NBS č. I. z 15.02.2008 (Skončenie dohľadu), List NBS č. I. z 18.03.2008 (predĺženie termínu), Stanovisko zodpovedného aktuára, Znalecký posudok č. 4/2008, Notárska zápisnica č. W. z 03.06.2008, List NBS č. I. zo dňa 2.12.2013, Rozhodnutie Ministerstva financií SR č. j. XX/XXXX/XXXX . zo dňa 30.5.1995, Protokol o kontrole zo dňa 4.6.1999, Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/73/2014 zo dňa 6.3.2016, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41C/338/2015 zo dňa 6.4.2016, uznesenie Krajského súdu Bratislava I sp. zn. 12Co/315/2012 zo dňa 30.4.2015. 7. Odpor žalovaného bol doručený žalobkyni dňa 18.11.2016, ku ktorému sa žalobkyňa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.11.2016 tak, že v žiadnom prípade sa tieto ustanovenia o podmienkach, za ktorých je možné získať povolenie na vykonávanie tejto činnosti, nevzťahujú na konkrétne poistné zmluvy uzavreté medzi poisťovňou a poistencom. Žalovaný v čase uzatvorenia poistnej zmluvy mal platné povolenie na výkon poisťovacej činnosti a túto činnosť tak mohol bez akýchkoľvek obmedzení vykonávať. To, či v čase uzatvorenia poistnej zmluvy žalovaný reálne spĺňal podmienky pre získanie povolenia na výkon svojej činnosti, je pre posúdenie platnosti poistnej zmluvy irelevantné. Národná banka nikdy nespochybnila platnosť výšky poistného uvedeného v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.. Ďalej uviedol, že povinnosť poisťovní určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia vyplýva až zo zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve ktorý nadobudol účinnosť až 3 roky po uzatvorení poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Použitie tohto zákona na skúmanie platnosti poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, by tak bolo v rozpore so zákazom retroaktivity. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX ani Občiansky zákonník v znení účinnom nestanovoval, že by výška poistného bola povinnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy. Platenie poistného bolo len definičným znakom poistnej zmluvy. Skutočnosť, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola platná a účinná rešpektoval aj žalovaný tým, že aj napriek tomu, že sa už v roku 2007 od Národnej banky Slovenska údajne dozvedel o neplatnosti dohodnutej výšky poistného, naďalej dohodnutú výšku poistného od žalobkyne prijímal a žiadnym spôsobom ju o neplatnosti výšky poistného alebo poistnej zmluvy neinformoval. 8. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému 20.3.2017, ku ktorému sa písomne vyjadril dňa 5.4.2017 v tom zmysle, že výška poistného tak, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov, žalovaným bola stanovená presne podľa sadzobníkov, ktoré obsahovali konkrétne sadzby poistného pre poistný produkt UDP-K, ktoré boli súčasťou obchodného plánu, schváleného Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. 52/1024/1995 za účinnosti a platnosti zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (znenie účinné od 13.05.1995 do 31.12.1995). Rozhodnutie Ministerstva financií SR z 1995 ako aj jeho súčasť

- sadzby poistného zostali v nezmenenej podobe od momentu ich schválenia až do roku 2007, kde v zmysle listinného dôkazu Listu NBS I. sa stalo toto rozhodnutie materiálne nevykonateľným. Počas tejto doby sa všetky poistné zmluvy UDP-K uzatvárali podľa sadzobníkov poistného tak, ako boli schválené v roku 1995, čo rovnako platí i pre poistnú zmluvu žalobcu, z čoho zároveň vyplýva, že zákonnosť poistného sa má posúdiť podľa zákona č. 24/1991 Zb. (účinným od 13.05.1992 do 31.12.1995). Poistné bolo podľa listu Národnej banky Slovenska č. I. zo dňa 30.07.2012 v spojení s protokolom č. ODO

- XXXXX/XXXX z. 29.10.2007 a notárskej zápisnice č. W.. W. zo dňa 02.06.2008, ktoré neboli inými dôkaznými prostriedkami vyvrátené, podliehalo podľa § 9 ods.3, § 11 ods. 1, 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve schvaľovaciemu konaniu vedenému Ministerstvom financií SR a žalovaný bol výstupom tohto schvaľovacieho konania, týkajúceho sa výšky a sadzieb poistného viazaný. Preto je poistná zmluva

žalobkyne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 s ktorým sa nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie.

P r o c e s n é podmienky : 9. Podľa § 148 ods. 1 zákona o poisťovníctve, nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú. 10. Podľa § 149 ods. 1 vety prvej zákona o poisťovníctve, zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov poisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza na núteného správcu. 11. Podľa § 149 ods. 3 Zákona o poisťovníctve, nútený správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom, vrátane prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo prevodu zaistného kmeňa alebo jeho časti podľa § 157 alebo 158 a tiež vrátane predaja pobočky poisťovne, pobočky zaisťovne alebo organizačnej jednotky poisťovne alebo organizačnej jednotky zaisťovne ako časti podniku poisťovne alebo zaisťovne alebo predaja podniku poisťovne alebo zaisťovne za primeranú cenu, uzavrieť pobočku poisťovne alebo pobočku zaisťovne alebo inú organizačnú jednotku poisťovne alebo zaisťovne alebo ukončiť ich činnosť; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 77 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje. 12. Rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. z. 100-000-044-845, sp. NBS1-000-012-201 zo dňa 14. júna 2017 bolo zistené, že u žalovaného došlo k zavedeniu nútenej správy podľa § 139 ods. 1 písm. I) v spojení s § 147 a nasl. zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších predpisov. Na výkon nútenej správy bola Národnou bankou Slovenska ustanovená správkyňa JUDr. Irena Sopková so sídlom Zborovská 1524/8, 04001 Košice. 13. Vychádzajúc z ustanovenia § 147 v ods. 1 zák. č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve, nútená správa je reštrukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia výplaty poistného plnenia alebo zníženia poistného plnenia. 14. Zavedenie nútenej správy nad subjektom podnikajúcim v poisťovníctve má za následok viaceré právne významné a zásadné okolnosti, ktoré majú vplyv aj na rozhodovanie súdu o nároku voči poisťovni, avšak nevylučujú rozhodnutie vo veci samej, pretože činnosť žalovaného naďalej riadi nútený správca, ktorý je oprávnený i povinný vykonávať opatrenia a úkony v súlade so zákonnou úpravou, pokynmi Národnej banky Slovenska a v súlade so sledovaným účelom a cieľom zavedenia nútenej správy. 15. Preto súd pokračuje v spore so žalovaným v zastúpení núteného správcu.

Súd spor právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 16. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (v znení účinnom do 31.3.2000, poistná zmluva bola uzavretá dňa 9.12.1999, ďalej v texte len „zákona o poisťovníctve“) poistenie sa vykonáva na základe zmluvy (zmluvné poistenie) alebo ako zmluvné poistenie uložené zákonom (povinné zmluvné poistenie) alebo ako zákonné poistenie povinne vyplývajúce zo zákona (zákonné poistenie). 17. Podľa § 12 ods. 1 zákona o poisťovníctve všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. 18. Podľa § 12 ods. 2 zákona o poisťovníctve osobitné poistné podmienky sú poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných poistných podmienok alebo ich dopĺňajú a ktoré sa majú používať pre určité skupiny poistných zmlúv. 19. Podľa §2 ods.2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.7.2000, poistná zmluva bola uzavretá dňa 9.12.1999, ďalej v texte len „Občianskeho zákonníka“) v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. 20. Podľa §43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. 21. Podľa §788 ods.1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

22. Podľa §788 ods.2 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. 23. Podľa §788 ods.3 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného. 24. Podľa §790 písm.b/ Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb). 25. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 26. V zmysle čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 27. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 28. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). 30. Podľa §54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 31. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 32. Podľa §3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 33. Podľa §39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 34. Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 35. Podľa §517 ods.1, prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 36. Podľa §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 37. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

P r á v n e posúdenie predmetu sporu : 38. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie poistného plnenia vo výške 2.003,85 EUR s príslušenstvom po zániku poistenia, vznikom poistnej udalosti. 39. Pre rozhodnutie vo veci samej titulom výplaty dohodnutého poistného pri vzniku poistnej udalosti bolo nevyhnutné vyriešiť prejudiciálnu otázku platnosti Poistnej zmluvy č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.12.1999. 40. Súd mal za nesporné, že žalobkyňa a žalovaný dňa 9.12.1999 uzavreli Poistnú zmluvu typu UDP-K na životné poistenie pod č. XXXXXXXXXX na poistenie smrti a dožitia za dohodnuté mesačné poistné

v sume 275 Sk, a na poistnú sumu pre prípad smrti vo výške 40.000 Sk a pre prípad dožitia vo výške 60.368 Sk, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli, že poistenie trvá na poistnú dobu 15 rokov, t.j. od 10.12.1999 do 10.12.2014, s dobou platenia poistného 10 rokov a s koncom poistenia k 10.12.2014. 41. Rovnako je nesporné, že žalovaný žalobkyni nevyplatil dohodnuté poistné a v spore namietal neplatnosť dohody o výške poistného a v dôsledku toho aj rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť poistnej zmluvy. 42. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu - poistnej zmluvy uzavretej medzi poisťovňou, právnickou osobou a poistenou žalobkyňou (fyzickou osobou) súd zistil, že ide o súkromno - právny vzťah bez regulácie verejným právom, obsahom ktorého je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle §788 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi stranami sporu posúdil súd ako spotrebiteľskú zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohla žalobkyňa v žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohla sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie. 43. Je nepochybné, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva bola v čase uzavretia zmluvy so žalobkyňou (9.12.1999) zo strany štátnych orgánov regulovaná normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (v znení účinnom do 31.3.2000), zákonom č.566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č.747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Na základe toho boli preukázané relevantné zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovaného od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), previerkou činnosti žalovaného orgánom dozoru MF SR (dňa 31.7.1999) pričom neboli zistené žiadne závažné nedostatky, kontrolou Úradu pre finančný trh Slovenskej republiky (od 18.2.2003) ako nastupujúcim orgánom po MF SR, kedy boli zistené nedostatky v oblasti účtovníctva či formálneho výkazníctva, ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom po Úrade pre finančný trh Slovenskej republiky (v období od 30.4. 2007 do 21. 2.2008, Protokol č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), pričom bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v Poistno

- matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaný) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov. 44. Žalovaný bol nepochybne povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v Poistno

- matematických modeloch produktov životného poistenia v zmysle záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak rozhodne sa táto úprava nemohla dotknúť už uzavretých poistných zmlúv bez súhlasu, resp. vzájomnej dohody o zmene zmluvných podmienok s poistencom, toto nariadenie sa týkalo zmlúv uzatváraných odporcom s jeho klientmi do budúcna a nakoniec, takáto textácia, ktorá by odporovala základným princípom súkromného práva, ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu, ktorým je NBS. 45. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. 46. Tvrdenie žalovaného o tom, že dôsledkom neplatnosti dohodnutého poistného je neplatnosť celej poistnej zmluvy zostalo nepreukázané. Naopak, bolo zistené z obsahu zmluvy, že výška poistného bola v zmluve stanovená dohodou zmluvných strán sumou 275,-Sk mesačne, a poistné plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté sumou 40.000 Sk a pre prípad dožitia sumou 60.368 Sk, ktoré boli dohodnuté v súlade s ust. §788 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako aj v súlade s ust. § 8 ods. 1 a § 12 ods.1 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Zároveň je nesporné, že zmluvné strany túto dohodu po celý čas trvania poistenia rešpektovali, zo strany žalobkyne pravidelným uhrádzaním poistného a zo strany žalovaného nespochybňovaním takto prijatých platieb od žalobkyne. 47. Ak aj žalovaný pri určení výšky poistného plnenia, či výšky poistného v zmluve so žalobkyňou pochybil, tak táto skutočnosť v zmysle ochrany spotrebiteľa nemôže mať negatívny dopad na žalobkyňu, preto nemôže mať žiadny vplyv na platnosť uzatvorenej poistnej zmluvy, a to ani za stavu, ak v dobe účinnosti zákona č. č. 24/1991 Zb. kalkulácie a sadzby poistného podliehali povoľovaciemu konaniu a schváleniu Ministerstvom financií SR. Žalobkyňa ako spotrebiteľ v právnom vzťahu so žalovaným

nemala žiaden vplyv na tvorbu výšky mesačného poistného a ani na tvorbu výšky dohodnutého poistného plnenia. 48. V spore teda neboli zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné dospieť k záveru, že výška mesačného poistného, resp. poistná zmluva boli dohodnuté v rozpore so zákonom, alebo že by ho svojím obsahom alebo účelom obchádzali. Práve naopak, s ohľadom na základný princíp zmluvného práva „pacta sunt servanda“, (zmluvy sa musia dodržiavať) vyplývajúci z čl.2 ods.3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istota v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno- právnej regulácie právnych vzťahov. 49. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. zo dňa 9.12.1999 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným na dobu trvania poistného 15 rokov, žiadnym spôsobom neodporovala zákonu, neobchádzala ho a ani nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, a bola platná až do času dohodnutého skončenia poistenia, t.j. do 10.12.2014. 50. Preto je možné uzavrieť, že ak by aj podľa NBS bola výška poistného v zmluvách s poistencami (vo všeobecnosti) určená nesprávne, tak žalovaný je aj napriek takejto chybe povinný vyplatiť poistencom na základe poistných zmlúv dohodnuté poistné plnenie, pretože táto chyba vo výpočtoch poistného plnenia spôsobená na strane žalovaného (aj keď nie výlučne iba žalovaným) a bez akéhokoľvek vplyvu poistenca, nemôže mať žiaden vplyv na povinnosť žalovaného vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie pri splnení zmluvne dohodnutých podmienok. 51. Na základe platnej Poistnej zmluvy a skutočnosti, že u žalobkyne ku dňu 10.12.2014 nastala poistná udalosť dožitím sa konca doby poistenia, vznikol žalobkyni nárok na vyplatenie dohodnutej sumy poistného vo výške 2.003,85 EUR (60.368 Sk). 52. O vzniku právnej skutočnosti pre vznik nároku na poistné plnenie bol žalovaný zo strany žalobkyne informovaný listom zo dňa 2.1.2015 (ako vyplýva z výzvy na zaplatenie poistného). 53. Nakoľko žalovaný preukázateľne nezaplatil dohodnuté poistné plnenie vo výške 2.003,85 EUR, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. 54. Preto súd priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ktorý zodpovedá nariadeniu vlády č.87/1995 Z.z. (5 percentuálnych bodov plus 0,05 % základnej úrokovej sadzby ECB) ku dňu vzniku omeškania, 3.1.2015. 55. V prevyšujúcej časti súd žalobu, t.j. o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1 % ročne z dlžnej sumy od 11.12.2014 do zaplatenia, ako aj o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 11.12.2014 do 2.1.2015, zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný sa nemohol dostať do omeškania skôr, ako sa mal možnosť žalovaný od žalobkyne dozvedieť o tom, že nastala právna skutočnosť, dožitie sa konca doby poistenia ku dňu 10.12.2014 a úrok bol v priznaný iba v zákonnej sadzbe.

Trovy konania :

56. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 58. Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bola v spore v celom rozsahu úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).